P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kolesár, ďalší prihlásený s interpeláciou.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam interpeláciu na ministra školstva vlády Slovenskej republiky pána Martina Fronca.

Vážený pán minister, obraciam sa na vás v súvislosti so žiadosťou obce Kostoľany nad Hornádom o zaradenie Základnej školy do siete základných škôl, ktorá bola vášmu ministerstvu zaslaná 28. júna tohto roku cestou Krajského školského úradu v Košiciach. Dovoľte však na úvod niekoľko dôležitých informácií.

Škola v menovanej obci sa datuje od roku 1826. V roku 1980 bola postavená súčasná budova základnej školy, ktorá bola obci delimitovaná 5. apríla tohto roku. Na základe oznámenia z Krajského školského úradu v Košiciach sa obec dozvedela o tom, že ich škola nie je zaradená do siete základných škôl. Na základe týchto skutočností, ako aj na základe žiadosti občanov o zachovanie školy bol zriadený školský obvod pre žiakov 1. stupňa z obcí Kostoľany nad Hornádom a Sokoľ. Prevádzkovanie školy v obci je dôležité pre občanov z dôvodu značne nákladnej dopravy svojich detí do škôl v krajskom meste a samozrejme z dôvodu, že ide o deti na 1. stupni základnej školy. Pre zefektívnenie chodu školy bola tiež zriadená školská družina a školská jedáleň. Obec zabezpečila všetky potrebné stanoviská príslušných orgánov, ktoré je potrebné, že škola vyhovuje všetkým hygienickým požiadavkám a predpisom, ako aj predpisom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj požiarnym predpisom.

Keďže žiadosť o zaradenie školy bola zaslaná vášmu ministerstvu, ako je vyššie uvedené, v júni tohto roku, obec očakávala odpoveď na svoju žiadosť v letných mesiacoch júl a august. Ani do dnešného dňa, pán minister, nebola obci zaslaná odpoveď na jej žiadosť. Napriek tomu však, pochopiteľne, v škole ďalej riadne prebieha výchovno-vzdelávací proces pre cca 60 žiakov na 1. stupni základnej školy, a to v štyroch triedach a školskej družine.

Vážený pán minister, chcem sa vás opýtať preto v mojej interpelácii, z akých dôvodov ministerstvo školstva do dnešného dňa neodpovedalo na žiadosť obce o zaradenie školy do siete základných škôl? Považujem niekoľko mesiacov za dostatočne dlhý čas na to, aby ministerstvo v takej závažnej otázke pre obyvateľov príslušných obcí vykonalo potrebné opatrenia a vydalo príslušné rozhodnutie alebo stanovisko. Žiadam vás preto, pán minister, aby ministerstvo tak urobilo bezodkladne a po splnení všetkých zákonných podmienok aj vyhovelo žiadosti obce a občanov obce Kostoľany nad Hornádom.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšia je prihlásená pani poslankyňa Štrofová.

D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som tiež v rámci interpelácií podala niekoľko interpelácií, a to tieto:

Prvý by bol pán podpredseda vlády Csáky. Ide o záležitosť, keď som si prešla internetovú stránku vlády a pozerala som sa na stránku rozpočtu, našla som veľmi zaujímavú tabuľku Vývoj plnenia štátneho rozpočtu v roku 2004 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Keď sa pozriem na nedaňové príjmy, z toho príjmy z rozpočtu Európskej únie, tak musím konštatovať, že číslo 2 088,9 mil. v porovnaní s výdavkami štátneho rozpočtu z Európskej únie 6 305,8 mil. sú neporovnateľné. Je tu prepad asi 4 mld., čo si myslím, že je už povšimnutiahodné, a myslím si, že je to veľmi vážna situácia, s ktorou sa treba zaoberať a treba ju riešiť.

My vlastne, keď si to tak pozrieme, Slovensko sa stalo za prvých deväť mesiacov roka 2004 plným platcom do rozpočtu Európskej únie, je to skoro vo výške 70 % a čerpanie zo zdrojov rozpočtu Európskej únie predstavuje len 15 % ročného plánu, čo sú čísla, ktoré sú naozaj už alarmujúce. Z tohto stavu vlastne Slovensko miesto získania povstupovej pomoci sa stáva naozaj čistým platcom do rozpočtu Európskej únie, a preto vás žiadam, pán minister, aby ste mi odpovedali na to, ako mienite riešiť tento stav. Myslím si, že situácia je naozaj alarmujúca. Mali by sme predsa byť ešte stále čerpateľom predvstupovej pomoci a nie už čistým prispievateľom.

Ďalšia interpelácia je na pána ministra dopravy. Ja som veľmi vďačná, že sa vrátil a je jeden z tých poriadnych, ktorí sa zúčastňujú aj tejto pravidelnej našej interpelačnej hodinky, približne akademickej. (Reakcia z pléna.) Neodvolám ho za to, nebojte sa, ja mám len interpeláciu na neho. Takže ak dovolíte (smiech), ak dovolíte, pondelňajšia havária kamiónu na moste v Bratislave a ňou spôsobený kolaps v Bratislave ukázal nepripravenosť na takéto situácie. Do rezortu plynú mnohé zdroje aj vo forme stále sa zvyšujúcej ceny za diaľničné známky. Mám pocit, že váš rezort, pán minister, zanedbáva správu, zabezpečenie a obstaranie informačných tabúľ, ktoré by motoristov dopredu informovali na dopravnú situáciu a dopredu tak postihnuté úseky uľahčili alebo odviedli od nich dopravu. Mienite sa vážnejšie týmto problémom zaoberať a riešiť ho? Občania totiž platia a majú právo aj na kvalitné služby aj od vášho rezortu.

Ďalšia interpelácia je na pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a súvisí s tým, že som bola oslovená odborármi z SPP. Myslím, že viacerí poslanci, tak ako prezident, predseda vlády a niektorí ministri, dostali žiadosť, urgentnú žiadosť od odborárov, aby sme zastavili prepúšťanie v SPP. Ide o 500 zamestnancov. Myslím si, že je to nemalé číslo na to, aby sme si nevšimli túto situáciu. Takže sformulujem interpeláciu na pána predsedu vlády Dzurindu takto:

V dôsledku druhej etapy reštrukturalizácie ProGres II by malo v najbližších dňoch odísť z SPP, a. s., viac ako 500 zamestnancov. Na základe neplatnej uzavretej kolektívnej zmluvy na rok 2004 nemajú zamestnanci žiadnu záruku na využitie výhod plynúcich z kompetenčných programov uvedených v kompetenčnej zmluve na rok 2004. Napríklad je to odstupné, odchodné a podobne. Takáto situácia je neakceptovateľná. Čo s tým, pán predseda vlády, ako jeden z oslovených a kompetentných chcete robiť?

Ďakujem veľmi pekne. Svoje interpelácie písomnou formou odovzdám v stanovenej lehote.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krajči. Nech sa páči, pán poslanec.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predseda, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem ministra kultúry Rudolfa Chmela.

Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti s neudržateľnou situáciou v Štátnom divadle v Košiciach, ktorá jednoznačne smeruje k ukončeniu činnosti tejto kultúrnej ustanovizne celoslovenského významu. Dovoľte, aby som na úvod chronologicky priblížil udalosti, ktoré viedli k súčasnému, povedal by som, doslova katastrofickému scenáru v Štátnom divadle v Košiciach.

V rokoch 1992 až 1993 podpísal vtedajší riaditeľ divadla pán Grega so spoločnosťou Gabriel, s. r. o., ktorej konateľom bol pán Ocsko, päť nájomných zmlúv za nevýhodných finančných podmienok a na nevýhodné obdobie nájmu až 60 rokov. Zmluvy boli podpísané bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti ministerstva kultúry. Okrem jednoznačne finančnej nevýhodnosti sa v tejto kauze objavil aj klientelistický moment. Pán Ocsko bol totiž v rokoch 1987 až 1992 zamestnancom Štátneho divadla Košice a zároveň v roku 1991 založil súkromnú spoločnosť Gabriel, s. r. o. Postup nájomcu bol v rozpore s uzavretou zmluvou a to tým, že bez povolenia vlastníka nehnuteľnosti nájomca zrealizoval na nej stavebné práce. Týmito úpravami došlo k škodám veľkého rozsahu. V období september až december 1993 nedošlo k dohode o úpravách výšky a času nájomného a tak na základe prijatého zákona o správe majetku štátu, ktorý povoľuje prenájom maximálne na 5 rokov. Dňa 10. 1. 1994 spoločnosť Gabriel odstúpila od zmluvy z dôvodov údajného porušenia zo strany Štátneho divadla Košice. Nová riaditeľka Rašiová totiž nesúhlasila s výškou nájomného, ako aj s rozsiahlou rekonštrukciou budovy na komerčné účely. V súlade s prijatým zákonom o správe majetku štátu navrhlo Štátne divadlo Košice ukončiť nájomnú zmluvu ku dňu 30. 9. 1994, čo spoločnosť Gabriel odmietla. Toto konanie súd neskôr posúdil zo strany Štátneho divadla ako úmyselné konanie proti dobrým mravom v snahe ukončiť nájomný pomer. Spoločnosť Gabriel chcela v nehnuteľnosti zriadiť obchodný dom na predaj textilu a softvéru pre podnikovú sporiteľňu. Budova však nebola v spôsobilom stave na prevádzkovanie takéhoto rozsahu a nájomca nebol finančne pripravený na realizáciu takého projektu. Až po 8 rokoch bola dodatočne na súde preukázaná údajná finančná schopnosť formou faxového potvrdenia o pôžičke od fyzickej osoby z Rakúska.

Príbeh pokračuje ďalej. Spoločnosť Gabriel žalovala Štátne divadlo Košice za porušenie zmluvy. Vypracovaný znalecký posudok ohodnotil výšku ušlého zisku spojený s možnosťou komerčného podnikania spoločnosti Gabriel v budove na 108 mil. korún a priamu škodu na 4,5 mil. korún. Súd bezprecedentne a bezdôvodne stanovil svojím rozsudkom celkovú výšku spôsobenej škody na takmer 50 %, teda na 54 mil., pritom je nereálne, aby podnikateľský zámer spoločnosti Gabriel bol taký výnosný. Po viacerých peripetiách týkajúcich sa súdneho procesu Krajský súd v Košiciach dňa 31. 7. 2003 rozsudkom SP zn. 13 CO 338/01194 rozhodol, že Štátne divadlo Košice je povinné zaplatiť žalobcovi Adria AL., s. r. o., 53 177 777 korún. Spoločnosť Gabriel totiž odstúpila 22. mája 1995 pohľadávku spoločnosti Adria AL, ktorej konateľom je tiež pán Ocsko. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 2. 1. 2004, teda po 11 rokoch sporu. Dňa 26. 4. 2004 bolo Štátnemu divadlu v Košiciach doručené upovedomenie o začatí exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 53 170 000 korún. Dňa 30. 9. 2004 sa stala exekúcia vykonateľnou a 11. októbra 2004 bolo doručené upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie.

Vážený pán minister, dňa 18. októbra 2004 sa uskutočnil na základe uznesenia č. 288 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanecký prieskum v Štátnom divadle Košice, ktorého som sa zúčastnil aj ja. Na poslaneckom prieskume sme sa dohodli na nasledujúcich záveroch:

- informovať predsedu vlády, aby sme zosúladili postupnosť krokov, čo sa aj stalo,

- pokračovať v poslaneckom prieskume na ministerstve kultúry,

- pozvať na rokovanie výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá riaditeľa Štátneho divadla Košice a zástupcov ministerstva kultúry a interpelovať vás ako ministra ohľadne riešenia situácie v Štátnom divadle v Košiciach.

Vzhľadom na závažnosť situácie vám kladiem nasledujúcu otázku: Čo chcete podniknúť ako minister kultúry, ako zriaďovateľ tejto inštitúcie, aby ste pomohli riešiť situáciu v Štátnom divadle v Košiciach? A ako chcete zabrániť možnému zániku tejto kultúrnej ustanovizne? Ďakujem vopred za odpoveď.

V druhej interpelácii sa obraciam na ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa.

Pán minister, interpelujem vás v súvislosti so zrušením projektu environmentálnej výchovy a vzdelávania v rámci programu Zelené projekty a v súvislosti s podozrením z pochybných praktík na ministerstve životného prostredia pri rozdeľovaní finančných prostriedkov. Na ministerstve životného prostredia existuje program Zelené projekty. V rámci neho sa riešila aj problematika environmentálnej výchovy a vzdelávania. Ako poslanec som sa zúčastnil poslaneckého prieskumu na ministerstve životného prostredia aj na ministerstve školstva, aby sme prekontrolovali spôsob financovania environmentálnej výchovy a vzdelávania.

Financovanie environmentálnych projektov fungovalo tak, že mimovládna organizácia podala projekt, ktorý posudzovali dve komisie s odporúčaním pre ministra životného prostredia. Prvou bola komisia Zelené projekty a druhou Rada environmentálnych projektov. Komisie nemali rozhodovacie, ale len odporúčacie kompetencie. Spôsob prideľovania finančných prostriedkov nie je však transparentný, keďže napokon vždy definitívne rozhodne minister a nemusí pritom prehliadať na odporúčanie svojich komisií. Systém umožňuje vznik klientelistických praktík, čo sa napokon prejavilo v súvislosti s finančnou dotáciou cca 150-tisíc korún na projekt záchrany Čičovského mŕtveho ramena občianskym združením Kormorán. Občianske združenie vo svojom projekte požadovalo vyše 100-tisíc korún na náklady spojené s realizáciou projektu. Uvedené náklady predkladatelia bližšie nešpecifikovali. Komisia projekt združenia Kormorán neodporučila ministrovi finančne dotovať z dôvodu netransparentného financovania. Napriek tomu sa minister rozhodol projekt podporiť plnou požadovanou sumou. Tento projekt totiž manažuje Regionálne environmentálne združenie Tinka, v ktorom figuruje ako kontaktná osoba Viktória Miklósová, dcéra ministra životného prostredia.

Rovnako netransparentné financovanie sa realizuje aj prostredníctvom sekcie na realizáciu environmentálnych programov (SREP), ktorá disponuje cca 800 mil. korún ročne. O pridelení nemalých finančných prostriedkov rozhodujú len úradníci a minister životného prostredia bez akejkoľvek vonkajšej kontroly a bez akýchkoľvek vypracovaných kritérií a verejnej súťaže. Podľa našich informácií ako príklad neefektívneho rozdeľovania peňazí možno poukázať na prípad environmentálneho pobytového programu pre deti Regetovka. Tento projekt ministerstvo životného prostredia podporilo dotáciou 750-tisíc korún. Za uvedenú sumu sa v organizovaných táboroch zúčastnilo celkove len 87 detí. To znamená finančnú sumu 8 620 slovenských korún na jedno dieťa.

Rovnakú sumu získal aj environmentálny pobytový program pre deti Drieňok Teplý vrch. V týchto organizovaných táboroch sa však celkovo zúčastnilo 574 detí, čo predstavuje sumu 1 300 korún na jedno dieťa, čo je podstatný rozdiel. Je teda markantné, ako sa nakladá so štátnymi prostriedkami, keď ich prerozdeľujú len úradníci.

Na záver len dôvetok, že Regionálne environmentálne združenie Tinka, v ktorom údajne pôsobí aj vaša dcéra, získalo zo SREP-u vyše 2,5 mil. korún. Predstavitelia mimovládnych organizácií na osobnom stretnutí vyzvali ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa, aby vyriešil netransparentnú a neefektívnu politiku prideľovania dotácií. Namiesto toho minister zastavil akékoľvek finančné prostriedky do projektov environmentálnej výchovy a vzdelávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vám kladiem nasledujúce otázky:

1. Prečo ste rozhodli o pozastavení finančných dotácií na projekty environmentálnej výchovy a vzdelávania?

2. Ako vysvetlíte fakt, že environmentálne združenie Tinka, v ktorom pôsobí aj vaša dcéra, získalo finančné prostriedky na projekt záchrany Čičovského ramena napriek skutočnosti, že komisia Zelené projekty konštatovala netransparentnosť návrhu na financovanie projektu.

3. Neuvažujete stransparentniť prerozdeľovanie finančných prostriedkov zo sekcie na realizáciu environmentálnych programov (SREP)?

Ďakujem vopred za odpoveď.

Treťou interpeláciou sa obraciam na ministra vnútra Vladimíra Palka. Vážený pán minister, v tlači prebehla informácia vydaná komunikačným odborom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o tom, že boli prepustení dvaja riadiaci pracovníci Úradu zvláštnych policajných činností v súvislosti s aférou straty nahrávok odposluchov starostu Rače pána B. Je to už druhá kauza súvisiaca s odposluchmi, pričom aj prvá bola riešená prepustením dvoch riadiacich pracovníkov pána Ciklameniho a pána Hrotku, ktorí museli okamžite opustiť pracovisko po vyhlásení rozkazu o prepustení zo služby. Dnes je situácia iná. Podľa našich zistení informácia komunikačného odboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nie je pravdivá, pretože do dnešného dňa títo dvaja vedúci pracovníci, ktorí mali byť prepustení, ešte stále pracujú v rezorte ministerstva vnútra a naďalej chodia na pracovisko. V tejto súvislosti vám kladiem nasledujúcu otázku: Je pravda, že spomínaní pracovníci aj naďalej pracujú na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky?

V druhej časti interpelácie sa chcem opýtať na skutočnosť súvisiacu s prijatím novely zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a Železničnej polície. V zákone bola ministrovi uložená povinnosť vydať interným predpisom, čo sa považuje za zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny, ktoré slúži ako dôvod na prepustenie policajta z výkonu služby. V tejto súvislosti vám kladiem ďalšie otázky:

1. Kedy a akým interným predpisom bola táto povinnosť splnená?

2. Koľko policajtov bolo prepustených na základe § 192 ods. 1 písm. e) od účinnosti novely zákona č. 73/1998 Z. z.?

Vopred ďakujem za vaše odpovede.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Krajči bol posledný písomne prihlásený do bodu interpelácie. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Jasovský a pán poslanec Zubo.

J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, páni ministri, využívam aj ja príležitosť, že je tu pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, a chcem ho interpelovať v dvoch otázkach. Jedna otázka súvisí s mojím vystúpením v priebehu minulého týždňa k zákonu o elektronických komunikáciách.

Interpelujem ho teda k môjmu vystúpeniu z 22. 10. v Národnej rade, kde som upozornil na nedostatočnú činnosť Telekomunikačného úradu. Iste, že mi je známe, tak ako pánovi ministrovi, že Telekomunikačný úrad má trošku iné postavenie a nie je priamo riadené ministerstvom dopravy, napriek tomu chcem upozorniť na niekoľko skutočností, ktoré som tu povedal, aj z toho dôvodu, aby boli problémy riešené, aby to moje vystúpenie nezapadlo prachom.

Chcem poznamenať, že Telekomunikačný úrad mal do 6 mesiacov vykonať analýzu relevantných trhov. K dnešnému dňu je ukončená analýza len štyroch trhov z osemnástich. Ostatných štrnásť, ktoré určil Telekomunikačný úrad v zákonnej lehote do dvoch mesiacov od platnosti zákona o elektronických komunikáciách, nebola vykonaná do dnešného dňa, čím je porušený zákon č. 610, a to v § 76. Neboli určené podniky s významným vplyvom na trhu, a preto im nie je možné ani udeliť povinnosti z toho vyplývajúce a zákonom určené, čo tiež vytvára podmienky na vznik disproporcií na trhu. Takisto úrad mal v zmysle § 48 spomínaného zákona za povinnosť vydať všeobecný záväzný predpis, čo sa však neudialo, v otázkach prenositeľnosti čísla. Túto službu v zmysle § 48 nie je možné poskytovať. Takisto v § 27 tohto zákona je určená povinnosť poskytovať službu výberu podnikov individuálnou voľbou a predvoľbou od 1. 1. 2004. Úrad nedefinoval tieto podmienky poskytovania tejto služby a to znamená, nie je možné poskytovať. Upozorňujem na tento problém.

Chcem však poznamenať, že problémom sú prepojovacie dohody so Slovak Telecomom, nie sú už po dvoch žiadne výsledky. To znamená, pýtam sa, či bude konečne liberalizácia aj na slovenskom telekomunikačnom trhu v oblasti základnej hlasovej služby. Myslím si, že keby bol štát zvládol rozvoj trhu a nepodľahol záujmom mocných spoločností a strategických partnerov, nemuseli sme teraz ani čakať zázraky od regulátora, ktorý nie je dobre vybavený ani z hľadiska finančných možností, ani personálnych, je poddimenzovaný. Keby bol silnejší tento orgán, iste, že mnohé z problémov by mohli byť vyriešené. Aj preto teda interpelujem pána ministra, aby som dostal odpoveď a možno aby som prispel k tomu, že problémy v otázkach liberalizácie budú na slovenskom trhu dostatočne riešené.

Druhú otázku alebo druhú interpeláciu na pána ministra mám vo veci zápchy na Prístavnom moste v úvode tohto týždňa. Sledoval som pozorne situáciu a chcem sa opýtať možno veľmi tak laicky, aj keď mám, samozrejme, dosť informácií, v akom štádiu je dnes určitá výskumná úloha pre existujúce technologické vybavenie, je z úseku D Mierová - Senecká. Chcem sa opýtať, prečo počas celej zápchy svietili na Prístavnom moste zelené šípky a neboli nastavené šípky červené tak, aby vodiči neblokovali celý tento Prístavný most? Prečo tam svietil iba údaj o teplote vozovky? Skôr tam mohol svietiť údaj o teplote vodičov, ktorí zúrili vo svojich autách. Prečo tam nebolo uvádzané, že premávka na úseku Mierová - Senecká je plynulá alebo nie je plynulá a odporúča sa vodičom použiť obchádzku, napríklad cez Seneckú a Rožňavskú ulicu. Myslím si, že nebolo dobré, že v čase, keď dochádzalo k značným tlakom, hovorca Slovenskej správy ciest sa vyhýbal dať odpoveď, ako táto situácia bude riešená, a zodpovednosť za celý problém bol akosi pohadzovaný ako horúci zemiak z inštitúcie na inštitúcie. Domnievam sa, že ak boli použité stovky miliónov korún na túto technológiu použitú na tomto úseku, ktorý sme mimochodom začínali stavať ešte my v roku 1998, a chvalabohu, že úsek je dokončený, myslím si, že mala byť využitá aj celá technológia tak, aby dochádzalo k spokojnosti. Obávam sa totiž, že tieto problémy sa môžu neustále opakovať a bude na škodu aj pre súčasnú vládu, pokiaľ tam bude dochádzať k tým stavom, k akým dochádzalo v úvode tohto týždňa.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s platnými právnymi normami interpelujem ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku s nasledujúcou interpeláciou.

Vážený pán minister, v Bratislave na ulici Košická 9 pri Dulovom námestí sa nachádza špecializované vojenské zdravotné zariadenie Posádková ošetrovňa v podriadenosti veliteľa posádky Bratislava. Je to účelové zariadenie, ktorého úlohou je nepretržité zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky umiestnených na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Zdravotnú starostlivosť pre 4 200 pacientov poskytuje zdravotnícky personál v počte 5 lekárov a 10 stredných zdravotných pracovníkov. Títo zabezpečujú ambulantnú, hospitačnú i nepretržitú prevádzku, ako i komplexné riešenie špecifík vojenského zdravotníctva. Celý objekt je upravený účelovo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zabezpečuje 24-hodinovú lekársku pohotovostnú službu posádke Bratislava. Toto zdravotné zariadenie zároveň zabezpečuje v plnom rozsahu všetky medzinárodné i vnútroštátne akcie, zabezpečuje výcvikové aktivity pre príslušníkov útvarov a zariadení. Spĺňa prísne kritériá úrovne zdravotného zabezpečenia, ktoré sú požadované pri začleňovaní našej armády do európskych bezpečnostných štruktúr i NATO. Pravidelne poskytuje či, lepšie povedané, poskytovalo zdravotné zabezpečenie vojenským zahraničným delegáciám, medzinárodným podujatiam organizovaných na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

Vážený pán minister, zdravotný personál tohto zariadenia pri pohovoroch koncom júna tohto roku bol vyrozumený o tom, že pracovisko bude dňa 30. septembra 2004 zrušené bez náhrady a že viacerí zamestnanci dostanú výpovede. Nielen zamestnanci, ale celá vojenská civilná verejnosť, ktorej dlhoročne boli poskytované zdravotné služby, bola týmto rozhodnutím podráždená a šokovaná. Verejnosť má názor, že nebol daný nijaký vecný podklad na takýto postup ministerstva, ktorý zároveň považujem za hrubé porušenie ústavného práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti najmä bývalých profesionálnych vojakov, civilných zamestnancov armády, ako aj ich rodinných príslušníkov. Z uvedeného dôvodu sa verejnosť dožaduje zrušenia tohto rozhodnutia ministerstva a obnovenia činnosti príslušného zariadenia. Vzhľadom na nejasnosť pohnútok a príčin, pre ktoré došlo k zrušeniu predmetného zdravotného zariadenia, si vám dovoľujem, vážený pán minister, položiť nasledujúce otázky:

1. Aké boli motívy uvedeného, podľa mňa nehumánneho, postupu úradníkov vášho ministerstva? Neslúžili tieto opatrenia ako predpríprava privatizácie lukratívneho, na náklady štátu zrekonštruovaného objektu prakticky v centre Bratislavy pre vopred vybraného záujemcu?

2. Ako mienite vyriešiť otázku ďalšieho poskytovania zdravotnej starostlivosti tým, ktorým ju svojím rozhodnutím beriete?

3. Aké opatrenia ste prijali na to, aby nevyšli navnivoč finančné prostriedky daňových poplatníkov, vynaložené na vybudovanie tohto špeciálneho a drahého zdravotníckeho zariadenia?

4. Ako sa mienite postarať o vysokokvalifikovaný zdravotnícky personál v tomto zariadení?

5. Ako mienite reagovať na skutočnosť, že od nemorálnosti uvedeného postupu boli nútení abdikovať bývalí profesionálni vojaci, ako aj členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov s hlavným veliteľom Ozbrojených síl Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky s požiadavkou o korekcie rozhodnutia Ministerstva obrany Slovenskej republiky?

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Končím bod programu interpelácie.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 28. septembra 2004 (tlač 910).

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ide o odpoveď pána ministra Ruska a podpredsedu vlády.

V odpovedi na moju interpeláciu zo dňa 23. septembra 2004 uvádzate, že Enel - a budem konkrétny a krátky - nie je štátny podnik, ale štátna akciová spoločnosť. Ja som sa nepýtal na formu podniku, ktorého majiteľom je štát, ale o samotný fakt, že taliansky štát má 50,3 % akcií, ako aj rozhodovaciu a riadiacu právomoc. Informujete ma, že Enel, ktorý má kúpiť 66 % akcií Slovenských elektrární, a. s., pripravuje predaj 20-percentného balíka Enelu prostredníctvom ich umiestnenia na kapitálovom trhu. Považujem za veľmi nebezpečné predávať spoločnosť a nevediac komu. Čo ak nový majiteľ 20 % spolu s majiteľmi Enelu rozhodnú ako noví majitelia Slovenských elektrární o ich eventuálnom útlme a vy nebudete tomu schopný zabrániť? V súvislosti s mojou námietkou, že Enel nemá skúsenosti z prevádzky jadrových elektrární, ma chcete presvedčiť listom, ktorý ste dostali z Enelu, v ktorom je vyjasnená jeho jadrová skúsenosť. Musím vám však povedať, že je všeobecne známe, a konzultoval som to aj s odborníkmi v tejto oblasti, že jadrová skúsenosť Enelu skončila v roku 1989 a 1990.

Po tretie, vážený pán minister, čo sa týka výšky ceny, namietate, že mnou uvedený odhad nie je odôvodnený žiadnymi relevantnými údajmi. Ak nemáte relevantné údaje, tak vás žiadam, aby ste okamžite zastavili privatizáciu Slovenských elektrární a v niektorých bodoch, čo sa týka ceny, uvediem prečo:

Po prvé, pred oddelením prenosovej sústavy Slovenských elektrární bola cena Slovenských elektrární stanovená súborom súdnych znalcov na viac ako 60 mld. Sk. Slovenské elektrárne a ČEZ sa vyvíjali paralelne podľa tých istých princípov niekoľko desiatok rokov a majú prakticky zhodnú technickú a bezpečnostnú úroveň, taktiež investičné programy a údržba sa realizovali na veľmi podobnej úrovni. Z hľadiska inštalovaného výkonu a výroby elektrickej energie možno povedať, že Slovenské elektrárne predstavujú zhruba 45 % ČEZ-u. Česká vláda zastavila proces privatizácie, keď nedostala ponuku na očakávanej úrovni 66 % akcií, t. j. 200 mld. Kč, čo predstavuje zhruba 250 mld. Sk. Preto moja cena, ktorú som uviedol, 80 až 100 mld., i keď len odhadom, je oveľa bližšie ako váš návrh.

Preto vás žiadam, aby ste svoju odpoveď doplnili o relevantné odborné údaje. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni ministri, milí kolegovia, chcem sa vyjadriť k interpelácii pána ministra Fronca, ktorého som interpelovala v konkrétnej veci s konkrétnym problémom, a to s otázkou finančného pokrytia stavby školy v Malackách, Základnej školy v Malackách, ktorá bola daná do štátneho rozpočtu so 100-percentným krytím. Skutočnosti, ktoré mi pán minister odpovedal, ma nepresvedčili, ba práve naopak, mám dojem, že odpoveď bola nepresná a realita je trošku iná, ako mi pán minister vo svojej písomnej odpovedi uviedol.

Predovšetkým chcem povedať, že škola, resp. jej finančné pokrytie bolo odsúhlasené v rozpočte v plnom rozpätí, a preto malo byť aj takto realizované. Ja som sa obrátila na Magistrát v Malackách a ten len potvrdil moje pochybnosti o správnosti a presnosti odpovede pána ministra. Došlo totiž k situácii, že financie, ktoré boli odsúhlasené v štátnom rozpočte na dostavbu konkrétnej školy, boli použité na dostavbu rozostavaných iných škôl.

Ďalej odpoveď pána ministra, že sa postupovalo v roku 2003 podľa schválených kritérií a pretože príslušná škola nesplnila kritériá, preto jej neboli poskytnuté financie, vonkoncom nie je pravdivá, pretože uvedené kritériá boli stanovené až k 1. januáru 2004. Teda prečo sa uvádza, že podľa nich sa postupovalo v roku 2003?

Ďalej pán minister uvádza, že bol zostavený rebríček dostavby škôl a Magistrát v Malackách má otázku, ktorú si osvojujem: Prečo o zostavení rebríčka Malacky neboli upovedomené? Veď predsa, ak by túto informáciu dostali, ich postup by bol úplne iný. Zafinancovanie školy bez pridelenia financií zo štátneho rozpočtu, ktoré boli, znovu zdôrazňujem, garantované 100-percentným krytím štátu, vlastne dostalo Magistrát Malaciek do situácie, že splatenie týchto financií, vlastne keď omeškajú splatenie, mesačne musia platiť penále 1 mil. korún. Veď predsa to nie je zanedbateľná suma.

A čo je pre mňa najmenej potešiteľné, to je skutočnosť, že Magistrát v Malackách viackrát písomne urgoval na ministerstve aj pána ministra a písomné urgencie sa vracali s poznámkou "Adresát zásielku neprijal". Pán minister, ako je to možné, keď úradne magistrát komunikuje s ministerstvom, aby príslušní pracovníci odmietli prijať príslušné písomnosti?

Situácia však po mojej interpelácii nadobudla veľmi zaujímavý spád. Naraz sa našli peniaze, naraz Malacky neboli v rebríčku na zlom postavení, teda neboli nezahrnuté v rebríčku, a Magistrát v Malackách dostal 37 mil. slovenských korún. Pán minister, keby ste sa vy boli aspoň raz na početné urgencie Magistrátu v Malackách vo veci dostavania Základnej školy zaangažovali, určite by bol postup a celý priebeh obdobný, aký nastal po mojej interpelácii.

Som toho názoru, pán minister, že ste veľmi laxne postupovali, som toho názoru, že ste si nevšimli tento pre Magistrát v Malackách závažný prípad, a vzhľadom na to, že som už povedala, že vaša odpoveď je pre mňa neuspokojivá, žiadam v zmysle § 130 ods. 6 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, aby sa na základe predloženého počtu podpisov poslancov hlasovalo o stanovisku odpovedi ministra školstva samostatne a aby toto hlasovanie bolo spojené s hlasovaním o dôvere tomuto členovi vlády v zmysle čl. 80 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová bola posledná prihlásená do rozpravy k bodu programu písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky. Vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za skončené.

Pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu, ktorým je správa o lesnom hospodárstve... (Reakcia poslankyne, že žiada hlasovať o svojom návrhu.) Pani poslankyňa, o 17.00 hod. budeme hlasovať. Ak si želáte teraz... (Reakcie z pléna.)

Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, páni poslanci.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, využívam ustanovenie § 146 zákona o rokovacom poriadku a žiadam ústavnoprávny výbor, aby zaujal výklad k návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Tóthová. Prerušujem na polhodinu rokovanie Národnej rady. Žiadam predsedu ústavnoprávneho výboru, aby zvolal rokovanie ústavnoprávneho výboru. Prerušujem rokovanie na polhodinu.

Zapnite pána poslanca Miššíka. Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vzhľadom na neprítomnosť predsedu zvolávam ústavnoprávny výbor do rokovacej miestnosti, okamžite.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že rokovanie ústavnoprávneho výboru bude pokračovať dlhšie, ako som predpokladal, ústavnoprávny výbor teraz na štvrťhodinu prerušil svoje rokovanie. Zvolávam v tejto chvíli poslanecké grémium a prerušujem rokovanie 32. schôdze Národnej rady dozajtra do 9.00 hodiny.

Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 17.57 hodine.)