B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová ako jediná s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda, ja by som sa chcela verejne stotožniť s názorom, že predkladaný návrh rozpočtu touto novou metódou je menej prehľadný, ako boli predchádzajúce. Aspoň pre toho, kto to číta, nie z oblasti financií, hlavne z hľadiska vúcok, pretože tam je veľmi ťažko postihnúť, ako sú finančne zabezpečené funkcie hlavne preneseného výkonu štátnej správy na vúcky, keďže je to ústavná povinnosť. Pokiaľ som si pozrela stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, na viacerých miestach upozorňuje, že sú nedostatočné finančné prostriedky. Napríklad môžem citovať, strana 33, ktorá sa týka pokrytia matričnej činnosti, ktorá nie je až taká rozšírená vo vzťahu k minulosti, a tam sa jasne konštatuje, že aj keď je medziročný nárast, tak zďaleka sa nepokryje valorizácia platov a odvody zamestnancov matričných úradov.

A ďalej by som chcela povedať, že pokiaľ sa tu hovorilo, pán predseda, o znižovaní nezamestnanosti a nových pracovných miestach. Objektívne by bolo, keby sme dostali informáciu, koľko pracovných miest zaniká, kde sa zatvárajú podniky, a toto by sme odpočítali od nových pracovných miest, a možno by sme zistili, že tých zanikajúcich je viac ako tých novo vznikajúcich. Takže vety o novo vytváraných pracovných miestach bez takéhoto porovnania sú skresľujúce, pretože myslím, že realita nie je ružová, ako sa udáva.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený za poslanecký klub strany ANO pán poslanec Hamarčák. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som za poslanecký klub Aliancie nového občana vystúpil so stanoviskom nášho klubu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, ktorého súčasťou je aj rozpočtové programovanie vývoja pre roky 2006 až 2007.

Nedá mi nepovedať malú repliku na predrečníka v rozprave, pána Šulaja, ktorého si naozaj vysoko vážim pre jeho odbornosť, len som sa chcel spýtať, ako chce presadiť pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil, keď vyhlásil, že Smer tento návrh rozpočtu nepodporí z dôvodov, ktoré sú pre nich možnože vyššej priority ako pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil.

Naozaj, čas neúprosne plynie a opäť ubehol cirka jeden rok od doby, keď sme v minulom roku v tomto predvianočnom čase diskutovali o štátnom rozpočte, o jeho parametroch, konštrukcii, kladoch, ale aj o rizikách a rezervách. Naozaj nič nie je také optimálne, aby sa o tom nedalo diskutovať, aby na tú istú vec nemali rôzni ľudia rôzne pohľady. O to vážnejšia je vec verejných financií, teda diskusia o zákone o štátnom rozpočte. Keď si spomeniem na minuloročnú rozpravu k štátnemu rozpočtu, v pamäti sa mi vynára siahodlhá diskusia, alebo, ak chcete, skôr nekompromisná kritika opozície, ktorá hádam ani nenašla jedinú pozitívnu stránku štátneho rozpočtu, ktorý práve pomaly, ale isto končí svoju jednoročnú platnosť.

Možno by bolo zaujímavé opäť si vypočuť katastrofické scenáre, predpovede a vízie, ktoré minulého roku odzneli od tohto rečníckeho pultu z úst opozičných poslancov a porovnať ich s reálnou skutočnosťou, s hodnotením nezávislých ekonómov, analytikov, či medzinárodných inštitúcií. Myslím si, že je namieste povedať, že tieto katastrofické predpovede sa ani zďaleka nenaplnili, skôr naopak.

Keď som minulého roku pri prerokúvaní štátneho rozpočtu v rozprave vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu pre tento rok a ocenil najmä to, že jeho naplnenie bude mať pozitívny vplyv na stabilizáciu verejných financií a do budúcnosti minimálne vytvorí priestor pre programovanie rozvojových impulzov v budúcoročnom rozpočte, myslím, že som sa nemýlil. Štátny rozpočet schválený v roku 2004 generoval podmienky potrebné na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, stabilizoval finančný sektor i verejné financie, podporoval vstup strategických investorov, čoho dôkazom je nevídaný prílev týchto investícií do slovenskej ekonomiky, ale tiež vytvoril aj podmienky pre lepšie fungovanie všetkých sociálno-spoločenských systémov, ako sú školstvo, zdravotníctvo, či sociálna starostlivosť o sociálne slabšie a odkázané skupiny obyvateľstva.

Súhrn daňových zákonov, ktoré boli parlamentom prijaté ako predpoklad pre naplnenie štátneho rozpočtu, taktiež potvrdili svoju opodstatnenosť. Okrem toho, že sa nad očakávanie plnia príjmy rozpočtu, daňovú reformu nám závidia aj oveľa vyspelejšie a ekonomicky demokraticky oveľa stabilnejšie európske štáty. Medzičasom sme sa stali plnoprávnymi členmi NATO a Európskej únie aj vďaka tomu, že ako štát plníme maastrichtské kritériá, alebo sa približujeme k ich plneniu. Vo svojom vystúpení som vtedy vyzval pána podpredsedu vlády a ministra financií, ale aj vládu, aby sa čo najskôr začali do rozpočtovania presadzovať prvky fiškálnej decentralizácie. Dnes s uspokojením môžem konštatovať, že príslušné zákony sú schválené a je tu priestor pre ich efektívne a zmysluplné aplikovanie v praxi od 1. januára budúceho roku. Aj keď naozaj neočakávam, že tieto zákony budú od začiatku stopercentne fungovať, urobil sa prvý dôležitý krok, ktorý bude potrebné monitorovať, analyzovať, ale aj korigovať s cieľom, aby fiškálna decentralizácia splnila svoj cieľ a účel, teda efektívnejšieho rozdeľovania a využívania verejných financií.

Aliancia nového občana považuje diskusiu a schválenie štátneho rozpočtu za dôležitý medzník z hľadiska vývoja verejných financií, sociálneho a hospodárskeho rozvoja a preto sme analýze a hľadaniu optimálnych riešení venovali mimoriadnu pozornosť. Z hľadiska konštrukcie návrhu rozpočtu oceňujeme najmä to, že aj naďalej je tendencia znižovania deficitu rozpočtu a tým reálneho priblíženia sa k splneniu kritérií Európskej únie. Za dôležité považujeme, že v rozpočtovaní sa presadzuje nový prvok, takzvané programové rozpočtovanie, ktoré umožňuje oveľa hlbšiu a efektívnejšiu kontrolu plnenia programových cieľov a efektívnosti vynakladania verejných financií. Taktiež návrh rozpočtu je predložený podľa novej metodiky a obsahuje okrem záväznej časti rozpočtu na budúci rok aj výhľadové rozpočty na ďalšie dva roky 2006 a 2007. Analyzovali sme a vyhodnotili naše dvojročné pôsobenie vo vládnej koalícii a na základe tejto analýzy sme si stanovili v rámci programu moderná spoločnosť naše priority, ktoré sme zverejnili a ktoré budeme v zostávajúcom dvojročnom období presadzovať. Aliancia nového občana je presvedčená, že moderná spoločnosť je otvorená spoločnosť, a preto aj v budúcom roku a v ďalšom období považujeme za potrebné a nevyhnutné vytvárať podmienky pre prílev zahraničných investícií a prostredia pre zdravé a konkurencieschopné podnikanie, čo by sa malo premietnuť nielen do zvyšovania počtu, ale najmä kvality pracovných miest. S týmto cieľom budeme presadzovať, aby štátny rozpočet aj v budúcnosti vytváral predpoklady pre stimuláciu podnikania, budovanie priemyselných parkov a vytváranie nových a kvalitných pracovných miest nielen na západnom, ale aj na strednom a východnom Slovensku.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, počúvajme svojho kolegu.

I. Hamarčák, poslanec: Moderná spoločnosť je aj informačná spoločnosť a Aliancii nového občana záleží na tom, aby slovenské domácnosti mali možnosť získavať a využívať informácie dostupné na internete. Našou prioritou je teda aj vytvorenie podmienok, aby si rodiny mohli dovoliť zaobstarať počítač a pripojiť sa na internet. Cieľom zvýhodňovania takýchto rodín budeme hľadať aj politicky priechodné legislatívne riešenia, ktoré tieto výhody reálne poskytnú. A nakoniec, moderná spoločnosť je aj zdravá spoločnosť a prioritou Aliancie nového občana bude aplikovať reformu zdravotníctva do reálneho života.

Aliancia nového občana bude dbať na to, aby v kapitole ministerstva zdravotníctva bol dostatok zdrojov na zavedenie zdravotníckej reformy a systému rýchlej zdravotnej pomoci v rámci integrovaného záchranného systému. Považujeme za prirodzené a potrebné, aby v prípadoch ohrozenia života sa postihnutému občanovi dostala odborná lekárska pomoc najneskôr do 15 minút.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Po dlhých a náročných rokovaniach koaličné strany dospeli k dohode na základných parametroch a prioritách štátneho rozpočtu. Aliancia nového občana si plne uvedomuje svoju zodpovednosť koaličnej a vládnej strany, preto sa vážne a s plnou zodpovednosťou zaoberala týmto návrhom štátneho rozpočtu. Vyjadrujeme mu svoju podporu za predpokladu, že aj ostatné strany vládnej koalície nebudú uplatňovať iné požiadavky, aké boli dohodnuté na koaličných rokovaniach. Aliancia nového občana považuje za prioritné a rozhodujúce, aby sa schválením návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2005 vytvorili predpoklady na zavŕšenie transformačného a integračného procesu našej spoločnosti. Vyzývame preto všetkých poslancov, ktorým naozaj ide o dosiahnutie týchto hodnôt, aby hlasovali za predložený návrh štátneho rozpočtu. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Malchárek. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami, zapnite mikrofón pánovi Malchárkovi.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, rád by som podporil slová predrečníka, ktorý vystúpil za Alianciu nového občana, a chcel by som tiež apelovať na zodpovednosť u všetkých poslancov, ktorí doteraz ešte nie sú rozhodnutí, či podporia štátny rozpočet, štátny rozpočet v budúcom roku súvisí aj s príjmami, ktoré máme získavať z Európskej únie rádovo v miliardách slovenských korún, ktoré budú skvalitňovať život občanov Slovenskej republiky, pokiaľ by sa tento štátny rozpočet neprijal v základných intenciách, ako je navrhnutý, tak by sme o tieto prostriedky jednoducho mohli prísť. A takisto by som bol veľmi potešený, keby všetci tí, ktorí priložili ruku k dielu pri tvorbe tohto štátneho rozpočtu a urobili takzvané dohody, ktoré súvisia s nenavršovaním deficitu a s presunmi rôznych kapitol, aby ich aj dodržali a aby sa neskĺzli po línii niektorých poslancov, predovšetkým z opozície, po línii populizmu, ktorý by mohol doviesť krajinu v budúcom roku naozaj do veľmi zlej situácie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády pre ekonomiku a minister financií, prerokovanie návrhu štátneho rozpočtu na rok alebo na nasledujúce kratšie či dlhšie obdobie vždy patrí medzi najdôležitejšie návrhy zákonov vôbec, ktoré tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvame. Je to dané asi aj tým, že od prijatia či neprijatia návrhu štátneho rozpočtu závisí ďalšie plynulé a nerušené fungovanie hospodárskeho a spoločenského života krajiny. Budúci týždeň naším hlasovaním o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 vyšleme signál z tejto našej rokovacej sály, ktorý bude mať veľký význam pre náš ďalší život. O pár dní neskôr význam tohto signálu už budeme môcť hodnotiť nie iba v politickej oblasti, ale už aj na základe konkrétnych reakcií všetkých štátnym rozpočtom dotknutých kapitol, oblastí či trhov. Toto naše hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 bude aj veľmi významným znakom politickej stability a môže determinovať aj ďalšie splnenie parlamentom odsúhlaseného vládneho programu. Slovenskej republike, rovnako ako všade inde na svete štátny rozpočet svojimi príjmami vytvára možnosti a svojimi výdavkami rozdeľuje veľký balík finančných prostriedkov na uspokojovanie rastúcich verejných potrieb spoločnosti.

Parlamentom odsúhlasený štátny rozpočet je najvýraznejším nástrojom v rukách vlády na zabezpečenie a dosiahnutie programovaných cieľov. V hospodárskej politike vytvára určitý stabilný rámec pre udržateľný hospodársky rast krajiny. V tejto súvislosti štátny rozpočet u nás zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu než v ekonomicky vyspelých krajinách. Je to odôvodnené hlavne tým, že podiel štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte u nás je oveľa väčší než vo vyspelých ekonomikách. Aj preto má u nás parlamentom odsúhlasený štátny rozpočet nezastupiteľnú úlohu.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 oproti návrhom rozpočtov z predchádzajúcich rokov má niektoré špecifické znaky, ktoré sa z nášho pohľadu dajú hodnotiť pozitívne. Jedným takým znakom je, že od existencie nezávislej a suverénnej Slovenskej republiky vôbec prvýkrát prerokujeme taký návrh rozpočtu, ktorý obsahuje aj návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce trojročné obdobie. Teda je to snaha o posilnenie postavenia viacročného rozpočtovania. Kým v predchádzajúcom roku súčasťou rozpočtu bol iba určitý výhľad o fiškálnej politike vlády na nasledujúce obdobie, v návrhu, ktorý tu prerokúvame, sú už konkrétne a konkretizované zdroje a čerpania na jednotlivé subjekty verejnej správy na nasledujúce trojročné obdobie. Takýmto spôsobom jednotliví správcovia rozpočtových kapitol majú možnosť si naplánovať svoje aktivity v širšom časovom horizonte, čo prispeje k zabezpečeniu väčšej stability činnosti dotknutých verejných inštitúcií. Ďalším špecifickým znakom, ktorý z nášho pohľadu hodnotíme pozitívne, je, že v prerokovanom návrhu rozpočtu verejnej správy oproti návrhom z predchádzajúcich rokov je posilnená úloha programového rozpočtovania, ktoré je vo všeobecnosti jedným z hlavných nástrojov na zefektívnenie a sprehľadnenie čerpania verejných zdrojov. Vo všeobecnosti hlavným poslaním programového rozpočtovania musí byť reálny vzťah medzi zdrojmi na jednej strane a existujúcimi prostriedkami a programami na strane druhej, ktoré vychádzajú z reálnych potrieb spoločnosti. Uvedené programy musia zabezpečiť hospodárnejšie, adresnejšie čerpanie verejných zdrojov, aby výdavky rozpočtu smerovali vždy tam, kde prinesú najväčší výsledok či efekt. Kľúčovou otázkou každého návrhu rozpočtu podľa nás musí byť efektívnosť čerpania naprogramovaných verejných zdrojov. Hlavným ukazovateľom pri hodnotení tohto cieľa musia byť výsledky, ktoré tieto zdroje dokážu priniesť. Pri aplikácií programového rozpočtovania v nasledujúcom krátkom období bude potrebné podľa nášho názoru uberať sa týmto smerom. Nasledujúcim špecifickým znakom, ktorý je potrebné hodnotiť pozitívne, je, že v posledných dvoch rokoch boli vládou prijaté a Národnou radou Slovenskej republiky odsúhlasené viaceré zásadné štrukturálne zmeny a reformné zákony, ktoré výrazne a hlavne pozitívne sa odzrkadlili aj na prerokovanom návrhu rozpočtu verejnej správy. Tu predovšetkým máme na mysli fiškálnu decentralizáciu verejnej správy, novú daňovú politiku štátu a v neposlednom rade aj dôchodkovú reformu, ktorá začína fungovať od nasledujúceho rozpočtového roka. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj ten fakt, že druhý pilier nového dôchodkového zabezpečenia bude mať vari najvýraznejší vplyv na vývoj deficitu verejných financií v nasledujúcom období. Výška tohto vplyvu bude známa až po prvom polroku, keď sa skončí lehota určená občanom na rozhodovanie o otázke vstupu do tohto druhého piliera dôchodkového zabezpečenia. Do tejto doby táto otázka ako aj vplyv tohto faktora na ďalší vývoj verejných financií ostáva veľkou neznámou. Ďalším špecifickým znakom je aj fakt, že prerokovaný návrh rozpočtu oproti rozpočtom z predchádzajúcich rokov sa pripravoval relatívne v stabilnom legislatívnom prostredí. Riziká z prijatých nových zákonných noriem sú minimálne. Príjmovú stránku predovšetkým predurčuje výška daňového zaťaženia a výdavkovú stránku ohraničuje stanovená výška deficitu verejných financií. Vďaka dynamickému rastu hospodárstva krajiny ako aj významnejšieho čerpania európskych podporných fondov je možné zabezpečiť nárast verejných výdavkov oproti predchádzajúcemu obdobiu. Najvýraznejším špecifickým znakom prerokovaného návrhu rozpočtu oproti návrhom z predchádzajúcich rokov je, že rok 2005 je prvým plným rokom nášho členstva v Európskej únii. Finančné výhody nášho vstupu podľa nás sú nespochybniteľné. Prejavuje sa to tým, aj tým, že Slovensko môže v tomto roku získať z fondov Európskej únie o 28 miliárd Sk viac, ako bude musieť do európskeho rozpočtu odviesť. Okrem tohto číselného vyjadrenia nášho vstupu k Európskej únii alebo nášho vzťahu k Európskej únii musíme spomenúť aj tiež pozitívny vplyv nášho členstva v Európskej únii na celkový chod a fungovanie spoločnosti, hospodárstva, či politického a spoločenského života. Je veľmi pozitívnym javom, že výsledkom racionalizačných opatrení a reformných krokov, ktoré boli vykonané zo strany vládnej koalície v predchádzajúcom období, už začínajú prinášať svoje výsledky hlavne v makroekonomickej oblasti. Väčšina týchto ukazovateľov oproti predchádzajúcemu obdobiu sa postupne zlepšuje a stabilizuje. Pokračovaním takéhoto vývoja bude možné zabezpečiť dlhodobo udržateľný ekonomický rast krajiny. Aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych trendov a pozícií sa vychádza pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu. Podľa nášho posúdenia makroekonomické ukazovatele a východiská návrhu štátneho rozpočtu sú postavené realisticky a dodržaním rozpočtovej disciplíny pri čerpaní zdrojov z neho sú dosiahnuteľné. Je to dôležité konštatovanie aj preto, že úlohou štátneho rozpočtu okrem zabezpečenia dostatočného finančného krytia požiadaviek verejného sektoru je snaha pozitívne a motivačne vplývať a pôsobiť na podnikateľskú sféru a takisto aj správanie sa domácností. Priaznivý makroekonomický vývoj pokračuje aj v roku 2004. A tento vývoj bude pozitívne vplývať aj na vývoj v nasledujúcom období. Hospodársky rast je na zdravej úrovni ktorý okrem rastu exportu je podporený už aj rastom domáceho dopytu. Inflačné tlaky sú minimálne a deficit na bežnom účte na ročnej báze je na nízkej úrovni, ale v nasledujúcom období bude potrebné počítať taktiež s nárastom obchodného deficitu. Bude to účinkom neustále a výrazne silnejúcej slovenskej koruny voči americkému doláru a euru a dôsledkom toho zhoršujúcej sa exportnej pozície Slovenskej republiky. Okrem týchto väčšinou pozitívnych ekonomických javov a vplyvov v súčasnej ekonomike, ale aj v nastávajúcom období budú dočasne pretrvávať niektoré negatívne efekty vyplývajúce tiež z procesu jednak z transformácie našej ekonomiky, ale aj z vplyvu vonkajšieho ekonomického prostredia na našu ekonomiku. Tu predovšetkým máme na mysli určité riziká vo vzťahu k našej surovinovej odkázanosti na dovoz a s tým súvisiace cenové šoky na svetových trhoch, alebo nižším zahraničným dopytom po našich výrobkoch. V nastávajúcom období bude potrebné ešte stále počítať s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti ako aj relatívne nízkou úrovňou ceny práce. Je to výrazný hendikep, najmä vo vzťahu k našim silným ambíciám o skoré etablovanie sa v otvorenom ekonomickom priestore v rámci krajín Európskej únie. Verejný dlh Slovenskej republiky sa v priebehu rozpočtového obdobia mierne zvyšuje a má sa stabilizovať na úroveň 45 % hrubého domáceho produktu, ktorý je na jednej strane vysoký, hlavne keď ho treba zaplatiť, ale na strane druhej je pod úrovňou maastrichtských kritérií. Podľa nášho názoru v nasledujúcom období bude potrebné maximálne redukovať poskytovanie štátnych záruk za poskytované úvery v podnikateľskej sfére, čo bude mať pozitívny vzťah aj na efektívnosť čerpania rovnako, na transparentnosť čerpania verejných zdrojov a taktiež výrazne spomalí tempo nárastu zadlženia krajiny, tým aj budúcich generácií. Príjmy návrhu štátneho rozpočtu tvoria predovšetkým daňové príjmy, nedaňové príjmy ako prostriedky z rozpočtu Európskej únie. Podiel daňových príjmov na celkových príjmoch oproti predchádzajúcemu obdobiu má klesajúcu tendenciu, na čo majú najväčší a najvýznamnejší vplyv granty a transfery z rozpočtu Európskej únie. Podiel z celkových príjmov štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte má taktiež poklesnúť oproti predchádzajúcemu roku pri ich nominálnom raste. Na vývoj daňových príjmov bude mať výrazným vplyv zavedenie daňovej reformy, v rámci ktorej dochádza k nárastu priamych daní a spotrebných daní pri súčasnom znižovaní priamych daní, hlavne dane z príjmu ako aj z dôvodu zrušenia zdanenia dividend, dare z darovania, dane z dedičstva a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Vývoj nedaňových príjmov v rozhodujúcej miere ovplyvní výška dosiahnutého pozitívneho hospodárskeho výsledku v podnikoch s majetkovou účasťou štátu a následný príjem z dividend. Pri prerokovaní príjmovej stránky návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 je potrebné spomenúť otázku vysokých daňových nedoplatkov zo strany podnikateľskej sféry. Celková výška daňových nedoplatkov presiahla už varovnú 80-miliardovú hranicu a k 30. 9. 2004 je na úrovni 88 miliárd Sk a to tvorí 30 % celkových programovaných príjmov štátneho rozpočtu na rok 2005. Problém je závažnejší aj tým, že tento nárast má neustále stúpajúcu tendenciu. Iba za posledných 9 mesiacov daňové nedoplatky rástli o 6 miliárd Sk, čo približne predstavuje o miliardu viac než za rovnaké obdobie v predchádzajúceho roka. Tým chcem naznačiť, že aj pred rokom pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu my poslanci za Stranu maďarskej koalície sme upozornili na nepriaznivý vývoj daňových nedoplatkov a predkladali sme aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol schválený v pléne Národnej rady. V zmysle tohto uznesenia Národnej rady sme požiadali vládu prijať opatrenia na zamedzenie ďalšieho nárastu daňových nedoplatkov a taktiež štvrťročne vyhodnotiť stav týchto daňových nedoplatkov. Pravdu povediac, my poslanci Národnej rady nemáme k dispozícii ich prehľad a žiadne informácie, či vôbec došlo zo strany vlády k splneniu tohto uznesenia Národnej rady. Jedno je však isté, že v období od prijatia uznesenia Národnej rady došlo k ďalšieho výraznému nárastu celkových daňových nedoplatkov. Vychádzajúc z toho, že Národnou radou prijaté uznesenie je ešte stále v platnosti, dnes nebudeme predkladať žiadny iný návrh, len požadujeme od vlády, aby rešpektovala pôvodné uznesenie Národnej rady, ktoré sa vzťahuje k tejto problematike. Celkové výdavky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 sa programujú vo výške 320, o niečo viac ako 320 miliárd Sk, čo predstavuje nárast o 10 miliárd Sk oproti schválenému rozpočtu na rok 2004. Charakteristickým znakom celej výdavkovej časti návrhu rozpočtu je, že oproti predchádzajúcemu obdobiu už dochádza k miernemu nárastu kúpnej sily týchto výdavkov. Tento ukazovateľ v predchádzajúcich rokoch má skôr stagnujúci charakter. Na strane druhej však určitým negatívom prerokovávaného návrhu rozpočtu naďalej zostáva, že dochádza k vysokému podielu bežných výdavkov na celkových rozpočtovaných výdavkoch. Týmito bežnými výdavkami sa financujú prevádzkové potreby štátu, ktoré hodnotovo sú veľmi vysoké a tým menej prostriedkov ostáva na zabezpečenie požiadaviek v oblasti kapitálových výdavkov. Z tohto vyplýva, že kapitálové výdavky sú rozpočtované na nižšej, neuspokojujúcej úrovni. Takisto ako v predchádzajúcich rokoch vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že aj v prerokovanom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 naďalej pretrváva takzvaný spotrebný charakter tvorby návrh rozpočtu. Nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok pozitívnych impulzov pre našu ekonomiku a preto návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás. Možno jediným svetlým bodom v tomto smere sú plánované zdroje na spolufinancovanie programov z fondov Európskej únie, hlavne na rozvoj infraštruktúry. Pokiaľ ide o rozpočtovanie výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol, vo svojom príspevku sa chcem zameriavať iba na niektoré stránky výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva životného prostredia a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie dochádza k výrazným a pozitívnym zmenám v oblasti financovania pôdohospodárstva a poľnohospodárstva. Hodnotíme pozitívne, že celkové zdroje pre poľnohospodárstvo budú v nastávajúcom období postupne stúpať. Celkové zdroje oproti roku 2004 budú vyššie o viac ako 16 %. Podiel európskych zdrojov na celkových výdavkoch plynúcich do pôdohospodárstva v roku 2005 dosiahne 62 %. Spolu so zvýšeným prílevom finančných zdrojov Európskej únie z programu rozvoja vidieka, štrukturálnych fondov a predvstupových fondov budú rásť aj zdroje na zabezpečenie spolufinancovania a čerpania zdrojov Európskej únie. Jednou našou prioritou bolo dorovnanie priamych platieb poľnohospodárom aspoň na ich úroveň v roku 2004, čo sa aj podarilo, lebo oproti roku 2004, v ktorom bola stanovená úroveň dorovnania priamych platieb 53 % priemeru Európskej únie, v prerokovanom návrhu rozpočtu sa počíta s dorovnaním týchto platieb na úrovni 54 % priemeru Európskej únie. Teda na jednej strane dochádza k miernemu zvýšeniu o 1 % oproti roku 2004, ale na strane druhej nevyužije Slovenská republika možnosť dorovnania týchto platieb na úroveň 60 % priemernej úrovne Európskej únie, čo v rámci prístupových rokovaní vyrokovala s orgánmi Európskej únie. Celkovo oproti schválenému rozpočtu rezortu pôdohospodárstva na rok 2004 sú programované výdavky na rok 2005 nižšie o 3,5 miliardy slovenských korún, ale naopak, z rozpočtu Európskej únie na rok 2005 dostávame o 4,6 miliardy Sk viac než v roku 2004.

Životné prostredie patrí medzi oblasti, ktoré v nasledujúcom období môže počítať s najväčším prílevom prostriedkov z Európskej únie. Aj z tohto dôvodu v roku 2005 vzrastú výdavky na životné prostredie o viac ako 73 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Rizikom v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu je oblasť vodného hospodárstva, kde nie sú v dostatočnej miere pokryté požiadavky rezortu na jednotlivé prioritné projekty. Hlavne na dokončenie rozostavaných objektov vodného hospodárstva, ale nie sú v dostatočnej miere pokryté ani požiadavky na protipovodňové opatrenia a na odstránenie environmentálnych záťaží.

Na regionálny rozvoj sa na rok 2005 navrhujú výdavky v celkovej výške 3,6 miliardy Sk, čo je viac oproti predchádzajúcemu roku o necelú miliardu Sk. Takmer celú sumu podpory tvoria prostriedky Európskej únie zo štrukturálnych fondov a z fondu Phare. Tieto prostriedky sú určené na podporu budovania a rozvoja lokálnej infraštruktúry, na budovanie a rekonštrukciu školských a zdravotníckych objektov, ale budú podporené aj iniciatívy hlavne obcí na rekonštrukciu a renováciu objektov slúžiacich pre rozvoj kultúry ako aj na zabezpečenie dostatočnej úrovne sociálnej starostlivosti na lokálnej úrovni. Na realizáciu projektov bytovej výstavby sa navrhujú prostriedky z verejných zdrojov vo výške viac 8,3 miliardy Sk, čo predstavuje o 140 miliónov Sk viac, než sme mali k dispozícii v roku 2004. Táto štátna podpora na výstavbu bytu za predpokladu dokončenia necelých 17 000 bytov bude znamenať, že štát bude prispievať na výstavbu jedného bytu sumou 500 000 Sk.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený o tom, že v mojom príspevku sa mi nepodarilo hovoriť o každom probléme, či o každej otázke, ktorá súvisí s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2005. Je ich veľa a pravdu povediac, nebolo to ani mojím cieľom. O niektorých ďalších súvislostiach a návrhoch možno budú ešte hovoriť moji kolegovia z poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície. Chceli sme vám poskytnúť náš pohľad na prerokovaný návrh rozpočtu na rok 2005 a na návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce trojročné obdobie predovšetkým zo všeobecného hľadiska.

Vymenovali sme niektoré pozitíva návrhu, ale sme poukázali aj na niektoré úzke, problémové miesta prerokovaného návrhu. Podľa nášho posúdenia ak návrh rozpočtu na rok 2005 bude vylepšený tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov Národnej rady a ktoré gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča schváliť a prípadne ešte ďalšími opodstatnenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi z pléna Národnej rady, tak budeme môcť odhlasovať taký návrh rozpočtu na nasledujúci rok, ktorý na jednej strane zabezpečí základné istoty pre nerušené fungovanie verejného života a na strane druhej vytvára konkrétne možnosti a prostriedky pre ďalší ekonomický rast a rozvoj krajiny.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Strany maďarskej koalície aj v zmysle tohto, čo tu odznelo, v zásade podporia prerokovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 a berieme na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Farkas, mňa vo vašom vystúpení zaujala predovšetkým tá stať, v ktorej ste sa venovali rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva. Treba povedať objektívne, že ja oceňujem predovšetkým tie analýzy, ktoré ste si v súvislosti s touto rozpočtovou kapitolou vo vašom poslaneckom klube spravili. Ale nič na tom nemení skutočnosť, že tá diagnóza, o ktorej som hovoril vo svojom vystúpení, tá pretrváva. V uznesení 1331 ste všetkými hlasmi poslaneckého klubu požiadali vládu, aby zabezpečila v rozpočte na rok 2005 šesťdesiatpercentnú úroveň priamych platieb pre poľnohospodárov. Rovnako vaši kolegovia v pôdohospodárskom výbore túto ambíciu a nevyhnutnú potrebu podporili. Dnes na základe politických rokovaní ste sa uspokojili s 54-percentným podielom. Ja to jednoducho nemôžem akceptovať a tento váš postoj vzhľadom na to, že zodpovedáte za rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva prostredníctvom šéfa ústredného orgánu štátnej správy ministerstva pôdohospodárstva, nemôžem teda tento váš postoj akceptovať. V jednom dokumente podporíte v plnom rozsahu to, čo bolo vyrokované v prístupovej zmluve, v druhom dokumente sa uspokojíte s tým, čo navrhuje ministerstvo financií Slovenskej republiky. Z toho pohľadu ste raz bledomodrý, raz tmavomodrý, inokedy zelený, tak ako vám to vy... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Farkas.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel pokračovať v tomto tóne, ako ste sa vyjadrili, podľa môjho posúdenia Strana maďarskej koalície alebo politika Strany maďarskej koalície je vždy rovná. Nie je farebná, či červená, biela, čierna, vždy je rovná a vždy je čitateľná. Áno, pri odsúhlasení návrhu štátneho rozpočtu treba vždy vychádzať z existujúcich zdrojov. Mohli by sme povedať, že chceme byť populistickí, a budeme žiadať pre poľnohospodárov 80 %, do úrovne 80 % priemernej podpory v rámci Európskej únie, ale treba vždy vychádzať z existujúcich, reálnych zdrojov a treba mať pochopenie aj pre ďalšie rozpočtové kapitoly. My nezodpovedáme iba za ďalší rozvoj a vývoj kapitoly alebo rezortu pôdohospodárstva, ale počas tohto vládnutia tejto vládnej koalície zodpovedáme aj za splnenie vládneho programu, Keby sme chceli iba vidieť, keby sme videli iba poľnohospodárstvo, tak by tým trpeli ďalšie kapitoly a ďalšie rezorty a to by sme nechceli dosiahnuť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon je tu ešte poznačený. Zapnite ho. Pán poslanec, procedurálny návrh? Nemôže už v podstate, pán poslanec. Preto tu je péčko. (Smiech v rokovacej sále.) Pán poslanec, nerobte si z vážneho rokovania teraz, z rokovacieho poriadku... Prosím? Mohol, ale teraz už faktickou poznámkou nemôže reagovať. Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi za poslanecký klub KDH pán Brocka.

J. Brocka, poslanec: Je tu teraz taká priaznivá rodinná atmosféra. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci prihlásení do rozpravy, aj iní poslanci, ktorí nie sú prihlásení do rozpravy. Scenár rokovania o štátnom rozpočte sa rok čo rok opakuje. Opoziční poslanci tvrdo kritizujú, koaliční poslanci bránia návrh rozpočtu, ja, keďže som koaličný poslanec, nevybočím z tohto rámca, aj keď trošku, ale v princípe chcem povedať, že budeme podporovať návrh štátneho rozpočtu na budúci rok okrem iného aj preto, že sme sa počas jeho príprav teda zúčastňovali na tom návrhu, najmä naši ministri, a preto sa vo svojom vystúpení, v stanovisku za klub Kresťanskodemokratického hnutia budem vyjadrovať najprv k prioritám, teda prioritám z pohľadu nášho poslaneckého klubu. Nebudem teda opakovať tie komplexné charakteristiky rozpočtu, o ktorých hovorili či moji predrečníci, alebo sám pán minister financií. Naše priority, priority Kresťanskodemokratického hnutia, sme opakovane presadzovali už pri jeho príprave, v čase toho maratónu koaličných rokovaní, ktoré tomuto návrhu predchádzali pred tým, ako bol návrh vo vláde schválený. Žiadali sme viac prostriedkov do kapitoly školstva, do vzdelávania, vzdelania a cez túto kapitolu aj do oblasti informatiky, informatizácie spoločnosti. Investície do tejto oblasti považujeme za najväčšie využité verejné zdroje, ak nechceme byť iba montážnou dielňou Európy, ak chceme dobehnúť vyspelé krajiny našich partnerov, musíme zvyšovať podiel tejto kapitoly na výdavkoch štátneho rozpočtu. Vzdelaní mladí ľudia nie sú klientmi úradov práce, majú väčšiu šancu uplatniť sa na trhu nielen u nás, ale aj vo svete, a oni sú zdrojom nášho budúceho bohatstva. Preto ma teší, že do regionálneho školstva je určených o 2,6 miliardy korún viac a od vysokého školstva o 700 miliónov viac, ako bolo pôvodne vyčlenené. Tiež sme žiadali viac peňazí do rezortu bezpečnosti a spravodlivosti. Moderná súčasná spoločnosť čelí novým hrozbám. Aj vďaka novým formám kriminality je dnes zraniteľnejšia ako kedykoľvek v minulosti. Je preto naším spoločným záujmom, aby sme stabilizovali rezort vnútra a zvýšili bezpečnosť našich občanov. Preto som rád, že oproti pôvodnému prerozdeleniu príjmov zo štátneho rozpočtu na výdavky v kapitole ministerstva vnútra sa tieto zvýšili o takmer 2,3 miliardy korún.

Našou prioritou a vôbec nie na treťom mieste je podpora rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Zdravá, stabilná, fungujúca rodina je zárukou zdravej a stabilnej spoločnosti a minimálnych nepriaznivých aj ekonomických dôsledkov na spoločnosť. Preto navrhujeme aj v zákone o štátnom rozpočte zvýšenie nepriamej podpory rodinám s deťmi. Nenavrhujeme zvýšiť príspevok pri narodení prvého dieťaťa, ale navrhujeme úľavy na všetky deti, ktorých rodičia pracujú. Náš problém nevhodnosti zvyšovania priamej podpory je práve v tom, že táto sa aj v nedávnej minulosti často zneužívala a viedla skôr k pasivite prijímateľov. Celé skupiny obyvateľov sa stali obeťami falošne solidárneho sociálneho systému, ktorý bol na jednej strane do budúcnosti neudržateľný a spôsobil aj veľké morálne škody, s ktorými sa budeme ešte dlho potýkať. Dnešný systém, oveľa prísnejší, viac podporujúci aktivitu, osobnú iniciatívu, ktorý neumožňuje vyžiť zo sociálnych dávok, ale je na druhej strane priam trestom najmä pre viacdetné rodiny. Rodičia, ktorí pracujú a sú zamestnaní, preto sú naše návrhy podpory rodín skôr v oblasti tejto nepriamej podpory, ktorá sa nedá zneužiť, napríklad daňové úľavy, nižšie odvodové povinnosti zamestnaným rodičom a podobne. Dnes ma to veľmi teší, že aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa hlási k znižovaniu poistných odvodov rodičom na starobné poistenie za každé nezaopatrené dieťa o jednu osminu a že to tiež považuje za prorodinné opatrenie. Tiež ma teší, že sme túto úľavu včera, nižšie odvody pri zachovaní dôchodkových nárokov schválili aj pre rodičov živnostníkov, čo doteraz nebolo. Práve včera v zákone o sociálnom poistení a dôchodkovom sporení, teda v novele, v tlači 887, sme túto výhodu odsúhlasili aj tým, ktorých sa doteraz netýkala. Netajím náš názor, že si želáme, aby takúto úľavu mohol mať každý zamestnaný rodič a nielen jeden, ako je to dnes. Táto úľava má svoje čaro i v tom, že je automaticky valorizovaná s rastom mzdy a nemusíme sa ňou v parlamente každý rok zaoberať, ak je potreba alebo vôľa túto sumu zvyšovať. Preto ma na druhej strane neteší, že v daňovej legislatíve, v zákone o daniach z príjmov nie je zabudovaný tento valorizačný mechanizmus, tak pri daňovom bonuse na dieťa, ako je zabudovaný pri nezdaniteľnom minime na daňovníka. Aj preto sa budeme musieť vlastne každý rok zaoberať týmto problémom alebo zvádzať ťažké boje, v úvodzovkách, aby sme upravovali aj ten daňový bonus na dieťa. Ja len krátko vysvetlím, ako to funguje. Nezdaniteľné minimum pre daňovníka je dnes 19,2-násobok životného minima. To znamená, ak dnes je to na úrovni 80 832 korún, tak zmenou sumy životného minima, a to sa robí každý rok 1. júla, tak túto sumu vždy upravujeme a od nového roka bude takmer o 9 % vyššia, až 88 000 korún, ale daňový bonus na dieťa, ktorý je v zákone ustanovený pevnou sumou, tak ak by sme nenavrhli jeho zmenu, tak by bol aj na budúci rok len 400 korún. Tá zmena, na ktorej sme sa dohodli, o 50 korún od septembra budúceho roka, tak znamená v podstate zvýšenie tejto úľavy na dieťa o 4 %. Na tomto príklade som len chcel poukázať, že tie, by som povedal, istý prístup aj v daňovej oblasti voči jednotlivcovi, alebo teda tam je, alebo bola viac priorita ako pohľad na tú základnú bunku spoločnosti ako rodinu. Že ten jednotlivec to má bez zápasov aj do budúcna aj v iných oblastiach, a preto si myslím, že by sme sa mohli do budúcna zaoberať aj otázkou rodinného zdaňovania. To znamená, keď zamestnaný rodič, druhý, nemôže využiť tie výhody z daňových zákonov, lebo jeho príjem je veľmi nízky, že by sa táto úľava mohla presunúť na druhého zamestnaného manžela a tým by sme vyjadrili istú podporu rodinám, tým zodpovedným, tým, ktoré sa zodpovedne správajú, že nielenže majú deti, ale sa ich snažia uživiť prácou vlastných rúk.

Tiež by som sa chcel vyjadriť k jednému problému, ktorý súvisí s rozpočtom, s kapitolou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to k časti dávky alebo pomoc v hmotnej núdzi. Tento rok alebo minulý rok sme prijali zákony, ktorými prišlo v tejto oblasti k zásadným zmenám, v oblasti príspevkov alebo podpory v situáciách tým najzraniteľnejším skupinám občanov. Zmenil sa ten systém v tom smere, že sociálna pomoc už nie je náhradou príjmu, že už výška sociálneho príjmu závisí od aktivity a osobného prístupu toho poberateľa, že okrem dávky môže človek v hmotnej núdzi získať aj nárok na ďalšie príspevky, zmenil sa aj okruh posudzovaných osôb. Výsledkom tejto zmeny bolo na jednej strane výrazné zníženie čerpania rozpočtových výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi. Aj keď sa mi zdá, že ministerstvo práce chcelo tento údaj akoby zatajiť, lebo aj v tej správe sa tento údaj nenachádza, ale každý, kto si to pozorne prečítal, tak si to vie vyrátať, že vlastne v tomto roku sa očakáva o takmer 2,7 mld. korún menej prostriedkov na dávky v hmotnej núdzi, ako sme uvažovali v rozpočte na tento rok. Čiže veľmi veľká úspora. To, samozrejme, na jednej strane môže byť dobré, že neplytváme a že nepodporujeme ten nezodpovedný prístup, aby sa štát staral o všetkých, ako keby bol on zamestnávateľ, ale ja chcem upozorniť na iný dôsledok týchto legislatívnych zmien a na ten ma vlastne upozornili tí, ktorí sa venujú náhradnej rodinnej starostlivosti. Z Úsmevu ako dar robili istý prieskum a analýzu a zistili, že výrazne v tomto roku narástol počet detí umiestnených v detských domovoch na základe predbežného opatrenia z rozpadnutých rodín. A jedným z dôvodov sú práve ekonomické problémy a strata bývania. Oni aj čísla použili, že tento rok za prvých 8 mesiacov to bolo okolo 700 rozpadnutých rodín, niekoľko sto detí takto bolo umiestnených do detských domovov a jedno z hlavných, tá príčina, asi v prípade okolo 200 detí, boli práve z týchto sociálnych dôvodov umiestnených v detských domovoch. A ja si myslím, že na toto by mala, nielen ministerstvo, ale teda v spolupráci so samosprávou, veľmi rýchlo zareagovať, pretože sanácia takejto rodiny je oveľa lacnejšia pre štátny rozpočet ako deti v detských domovoch, kde dnes jedno dieťa štát stojí takmer 200 000 korún ročne. Ja si myslím, že s oveľa menšou injekciou, samozrejme, aj prostredníctvom samosprávy, ale zo zdrojov štátneho rozpočtu, ak by sa práve pomohlo takýmto najviac ohrozeným rodinám, tak zbavili by sme sa aj iného problému, že rastie počet detí v detských domovoch. V kontexte tohto problému považujem za pomýlené prichádzať dnes a, v úvodzovkách, "s prioritou ministerstva sociálnych vecí" na budúci rok a údajne v rámci podpory rodiny s novým príspevkom na služby, konkrétne 244 mil. korún, prispievať rodičom, ktorí zveria dieťa do starostlivosti niekoho iného, aby mohli pracovať. Tak to sa mi zdá byť návrh, ktorý, možno vo Francúzsku by bol zaujímavejší, ale na Slovensku a v danej ekonomickej aj sociálnej situácii sa mi to zdá byť ako, v istých veciach sme detailisti a perfekcionisti, ale pritom nám cez prsty prechádzajú veci alebo prehliadame vážne problémy iných skupín.

Vážení kolegovia, aj príspevok na bývanie ako forma pomoci v hmotnej núdzi, ak má plniť účel, na ktorý bol vytvorený, si vyžaduje zásadnú zmenu a mal by byť skutočným nástrojom pomoci aj viacdetným rodinám v núdzi. Dnešná úprava je nepostačujúca, dve sadzby a aj výška, ak je jednotlivec v hmotnej núdzi, a príspevok 980 korún a všetky ostatné prípady, to znamená aj rodina viacdetná, s piatimi, šiestimi deťmi, 1 670 korún je absolútne nepostačujúci a nespravodlivý voči tým, ktorí, kým existuje dôchodkový systém s priebežným pilierom, tak to sú tí, ktorí budú raz robiť na dôchodky iných a myslím si, že ten istý alebo teda princíp solidarity v tomto prípade by mal byť oveľa vyšší.

Na záver, dámy a páni, napriek uvedenému, ale i výhradám z rôznych strán, že by mal byť ten návrh rozpočtu iný, lepší, za klub KDH chcem povedať, že návrh štátneho rozpočtu je výsledkom zodpovedného zmyslu pre kompromis a že nebudeme v ňom preto počas rokovania v pléne uplatňovať zásadné zmeny. Návrh štátneho rozpočtu všetci poslanci klubu KDH podporia, pretože si želajú, aby Slovensko bolo úspešnou krajinou. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)