B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Bielik. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.
J. Bielik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, niekoľko slov si dovolím k vysvetleniu alebo dovysvetleniu situácie, ktorá vznikla na zaujímavom pozadí, ktorým je transformácia obidvoch poisťovní, ako Všeobecnej zdravotnej, tak aj Spoločnej zdravotnej, na inú formu, a my ešte schvaľujeme návrhy rozpočtov podľa starej formy. Obidva tieto rozpočty, dovolím sa dotknúť teda aj rozpočtu Všeobecnej zdravotnej, aj keď vystupujem v rozprave k návrhu rozpočtu pre Spoločnú zdravotnú poisťovňu, boli zostavené podľa štandardných rozpočtových pravidiel, zohľadňujú aj určité trendy vývoja, aj očakávaný nárast potreby finančných prostriedkov.
Napriek tomu, že výbor pre zdravotníctvo neprijal, ako bolo spomenuté, v obidvoch prípadoch platné uznesenie, osobne som presvedčený, že tieto návrhy rozpočtov sú zostavené adekvátne, správne a patrične. A vyjadrujem presvedčenie, že aj plénum Národnej rady ich schváli. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán predseda, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem vám pekne.
Nasledujúcim bodom programu je...
Pán predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne ale ešte nestihol prísť do Národnej rady, je na ceste. Takže navrhujem, aby sme preskočili tento bod a dali ho na koniec schôdze, alebo na vtedy, keď Národná rada sa rozhodne, že prerokuje tento bod programu. Je s tým všeobecný súhlas? Ďakujem.
Takže budeme teraz rokovať o
návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005 (tlač 943).
Správu výborov máte v tlači 943a.
Prosím teraz generálneho riaditeľa Exportno-importnej banky pána Ladislava Vaškoviča, aby návrh uviedol. Pán generálny riaditeľ, nech sa páči, máte slovo.
L. Vaškovič, generálny riaditeľ Exportno-importnej banky SR: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som krátko uviedol návrh rozpočtu Eximbanky na rok 2005.
Návrh vychádza zo zákona o Eximbanke, ktorý bol schválený v roku 1997, v znení neskorších dodatkov. Bol schválený v Rade Eximbanky, Dozornej rade Eximbanky a na ministerstve financií a prešiel príslušným pripomienkovým konaním a následne bol schválený vo vláde Slovenskej republiky.
Návrh rozpočtu vychádza zo štyroch hlavných predpokladov. Predovšetkým zdrojové zabezpečenie obchodných aktivít predpokladá využívanie vlastných zdrojov, neopiera sa o nové pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu. A vychádza tiež zo zverených zdrojov financovania prípadnou konverziou slovenskej meny na cudziu menu. Ďalšie možnosti rozšírenia obchodných aktivít, najmä v oblasti bankovníctva, sa predpokladajú požitím alebo získaním finančných zdrojov na medzibankovom trhu. Optimálne využívanie kapacít, to je po tretie, jednotlivých fondov predpokladá zmenu v rámci reštrukturalizáciu fondového vybavenia bez použitia vonkajších zdrojov zo štátneho rozpočtu. A po posledné, teritoriálne sa budeme orientovať predovšetkým na krajiny, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu, rozvojové krajiny, t. j. krajiny so zvýšeným rizikom pre podnikanie slovenských subjektov.
My predpokladáme podporu exportu prostredníctvom svojich aktivít v objeme 66 mld. korún, čo je nárast proti očakávanému výsledku tohto roku o 5,5 mld. korún. To predstavuje predpokladaný podiel na celkovom exporte Slovenskej republiky vo výške 7,3 %. Budeme export podporovať v dvoch oblastiach ako doteraz, v bankových činnostiach a poisťovacích činnostiach.
Na financovanie úverových aktivít sa predpokladá použiť 5,7 mld., čo je o 260 mil. korún menej, ako to bolo tento rok, ale zase naopak, predpokladáme použiť väčšie prostriedky v cudzej mene. Celkom bankovými aktivitami podporíme export slovenských subjektov vo výške 47,5 mld. korún.
Čo sa týka poisťovacích aktivít, predpokladáme, že podporíme export rozsahu v 18,5 mld. korún. Ide prevažne o oblasť poistenia obchodovateľného rizika a čiastočne aj o oblasť poistenia neobchodovateľného rizika.
Návrh rozpočtu predpokladá, že v budúcom roku objem majetku ku koncu roku dosiahne v Eximbanke 7,2 mld. korún. Predpokladá sa určité zvýšenie všeobecných prevádzkových nákladov, a to hlavne v dôsledku toho, že sa presúvajú niektoré prostriedky z fondových prostriedkov do nákladových položiek. Hospodársky výsledok, resp. zisk predpokladáme vo výške 37,2 mil. korún, čiže pokračujeme v tendencii znižovania zisku za účelom alokovania väčšej časti prostriedkov do podpory zvýšenia exportu.
To je, myslím, v stručnosti všetko, čo považujem za potrebné povedať k návrhu rozpočtu slovenskej Eximbanky na rok 2005. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz prosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Hurbana, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, vážený pán generálny riaditeľ, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005.
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní uvedeného návrhu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a zároveň určil tento výbor ako výbor gestorský, ktorý svojím uznesením č. 522 z 18. novembra 2004 súhlasil s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005, ktorý vykazuje náklady vo výške 519,545 mil. korún a výnosy vo výške 556,775 mil. korún. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť, navrhol podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby generálny riaditeľ Exportno-importnej banky Slovenskej republiky mohol vystúpiť na tomto zasadnutí Národnej rady, a určil poslanca Jozefa Hurbana za spravodajcu výboru. Zároveň ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy. Budeme o ňom hlasovať, tak si ho dovolím predniesť teraz. Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005 Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2005, ktorý rozpočtuje náklady vo výške 519,545 mil. korún a výnosy vo výške 556,775 mil. korún.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi generálnemu riaditeľovi aj spravodajcovi.
Nasledujúcim bodom programu je
Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015.
Materiál vlády ste dostali ako tlač 901.
Prosím teraz pána ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduarda Kukana, aby tento materiál uviedol pred Národnou radou. Nech sa páči.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, materiál Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 je iniciatívnym materiálom ministerstva zahraničných vecí.
Stratégia svojím obsahom nadväzuje na Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003, ktoré v roku 2000 schválila Národná rada Slovenskej republiky.
Materiál bol vypracovaný na ministerstve zahraničných vecí za účasti predstaviteľov mimovládnych organizácií, ako aj členov zboru externých poradcov ministra zahraničných vecí.
Stratégiu schválila vláda Slovenskej republiky.
Stratégia bola prerokovaná dňa 28. októbra tohto roku zahraničným výborom a 19. novembra tohto roku Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
Začlenenie Slovenska do Európskej únie a do NATO významným spôsobom posilnilo medzinárodné postavenie Slovenskej republiky a rozšírilo priestor pre jej zahraničnopolitické aktivity. Význam Slovenska voči partnerom vnútri oboch zoskupení, ako aj navonok voči tretím krajinám zásadne stúpol. Týmto sa vytvorili predpoklady na účinnejšie presadzovanie záujmov Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. S pokračujúcou integráciou rastie však aj naša spoluzodpovednosť za záležitosti presahujúce náš doterajší prirodzený priestor.
Základnou filozofiou stratégie je vypracovanie hodnotového a záujmového rámca pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky v novom prostredí, v novom postavení. Akceptovaním podmienok vstupu do oboch kľúčových organizácií sa Slovensko implicitne zaviazalo k hodnotovému rámcu platnému v tomto prostredí. Stratégia má ambíciu prihlásiť sa k nemu explicitne a pomenovať tie momenty v systéme medzinárodných vzťahov, ktoré majú pre Slovensko osobitný význam.
Stratégia neponúka praktické návody na riešenie jednotlivých situácií, určuje však rámec, v ktorom by sme tieto riešenia mali hľadať. Vypracovanie konkrétnych postupov a krokov pre aktuálne a očakávané problematiky bude nasledovať. V zmysle uznesení oboch výborov bude už najbližšie zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005 predstavovať konkretizáciu predloženej stratégie.
Stratégia bola ešte pred rokovaním vlády zaslaná na informáciu a posúdenie prezidentovi republiky.
K materiálu sme vyvolali širokú diskusiu z presvedčenia, že ak má byť dlhodobá línia zahraničnej politiky úspešná, musí byť výsledkom politického konsenzu. Som rád, že do tejto diskusie sa plnohodnotne zapojili aj poslanci Národnej rady, ktorí ju prerokovali na zasadnutí dvoch výborov.
Panie poslankyne a páni poslanci, dobrý strategický dokument musí byť vyvážený, nadstranícky a prijateľný pre všetkých. Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že predkladaný materiál zodpovedá týmto kritériám a plénum Národnej rady Slovenskej republiky zoberie na vedomie uvedenú stratégiu. Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz by som prosil pána predsedu zahraničného výboru poslanca Pavla Pašku, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu. Ale pán predseda výboru tu nejako nie je, takže prosil by som, kolegov zo Smeru, aby... (Reakcia z pléna.) Prosím?
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je telefonický súhlas pána predsedu výboru zahraničného, aby tú správu predniesol pán poslanec Banáš, člen tohto výboru. Je s tým všeobecný súhlas? Áno. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Banáš, nech sa páči, máte slovo.
J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o správe o výsledku prerokovania Strednodobej stratégie zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 (tlač 901) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 929 zo dňa 21. októbra 2004 na prerokovanie: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný materiál v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor NR SR pre európske záležitosti uznesením č. 28 z 19. novembra 2004, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 129 z 28. októbra 2004.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporučil Národnej rade Slovenskej republiky 1. zobrať na vedomie Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky do roku 2015 a 2. požiadať ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky doplniť materiál v nasledujúcom období o konkrétne aktivity v danom časovom horizonte.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky 1. Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 schváliť, 2. požiadať ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky doplniť materiál v nasledujúcom období o konkrétne aktivity v danom časovom horizonte.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky 1. Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 vziať na vedomie a 2. požiadať ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky doplniť materiál v nasledujúcom období o konkrétne aktivity v danom časovom horizonte.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Strednodobej stratégie zahraničnej politiky do roku 2015 bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 136 dňa 26. novembra 2004.
Výbor zároveň poveril predsedu výboru Pavla Pašku, aby na schôdzi Národnej rady vykonával funkciu spoločného spravodajcu. To sa celkom nepodarilo, je ale... podpísaný Pavol Paška, predseda zahraničného výboru.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku za klub KSS pána poslanca Ševca a potom ešte písomné prihlášky pána poslanca Ivana Šimka a pani poslankyne Bollovej do rozpravy.
Takže ako prvý, nech sa páči, pán poslanec Ševc, máte slovo.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, treba privítať, že rezort ministerstva zahraničných vecí predložil takúto dlhodobejšiu stratégiu. Je to, myslím si, možnože prvý pokus jediného rezortu o ucelený pohľad do budúcnosti. A treba zároveň povedať aj to, že ku kladom predloženej Strednodobej stratégie zahraničnej politiky je, že hľadá víziu, teda svoje miesto pre budúcnosť Slovenska, samozrejme, otázka sa natíska, aká bude. Treba tiež zároveň povedať, že vlády prichádzajú a odchádzajú a Slovensko zostáva. Pevne verím, že to tak bude, že Slovensko bude spoľahlivým a dôveryhodným partnerom v Európe a vo svete. Chcem ale v rámci diskusie poukázať na niektoré možnosti a reality, ale aj poučiť sa z minulosti.
Ak sme boli viazaní zmluvami v minulosti v partnerstve a bolo to kritizované a zbavili sme sa tohto, kladiem si otázku, či sme sa z tohto dostatočne poučili a nevlezieme opäť do chomúta, z ktorého nebude mať Slovensko až taký úžitok, ako mu dnes pripisujeme. Slovensko potrebuje mať partnera skutočne spoľahlivého, ktorý nám skôr pomôže a nevyužije nás, tak ako to v histórii neraz bolo. Nie je to jednoduchá záležitosť, pán minister, ja to úplne s vami zdieľam, hľadanie tohto rozmeru práve vami je sympatické.
V predkladacej správe sa hovorí, že v Strednodobej stratégii zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2005 vláda Slovenskej republiky reaguje na zmenenú medzinárodnú situáciu v roku 2004 a naznačuje jej projekciu do budúcnosti. Chcelo by to troška zadefinovať, v čom sa zmenila medzinárodná situácia v roku 2004, či k lepšiemu alebo k horšiemu v porovnaní, a ako k tomu prispelo Slovensko.
Ďalej sa tam konštatuje, že vstupom do NATO a do Európskej únie Slovenská republika naplnila v prvom polroku ciele, ktoré boli hlavnou prioritou jej zahraničnej politiky od vzniku republiky v roku 1993. To je to, čo sa konštatuje už v predchádzajúcom odseku, a je to tá práve položená otázka? Už sa to niekoľkokrát zdôrazňovalo aj tu v Národnej rade, že vstup do týchto medzinárodných štruktúr, ako je NATO a Európska únia, nie je a nemôže byť cieľom štátu, ale iba prostriedkom na dosahovanie určitých cieľov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj nasledujúca veta v druhom odseku na prvej strane: "Začlenenie do týchto zoskupení významným spôsobom posilnilo medzinárodné postavenie Slovenskej republiky a rozšírilo priestor jej zahraničnopolitickým aktivitám." To zdôraznil aj vo svojom vystúpení pán minister Kukan. Ale zároveň sa natíska otázka, pán minister, či by nebolo dobré možnože konkretizovať, v čom sa významným spôsobom posilnilo medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, aby sme sa mohli teda odraziť do tej stratégie. Mám na mysli, v čom konkrétne význam Slovenska zásadne stúpol voči partnerom vnútri oboch zoskupení a ako aj navonok voči tretím krajinám. Žiadalo by sa tiež povedať, v čom uvedený vývoj vytvoril predpoklady na účinnejšie presadzovanie záujmov Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí, najmä to, ako boli využité tieto predpoklady aj aký má z toho úžitok Slovensko a jeho občania bezprostredne.
Tvrdí sa, že základnou filozofiou stratégie je definovanie hodnotového a záujmového rámca pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky ako člena EÚ a NATO. To ste tiež zdôraznili veľmi explicitne. V skutočnosti stratégia ale nedefinuje hodnotový ani záujmový rámec pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky. Jednoducho explicitne podľa slovníka slovenčiny výslovne teda priamo ona sa hlási k hodnotovému rámcu platnému v prostredí NATO a Európskej únie, tomu, ktorému sa Slovensko implicitne alebo, po slovensky, skryte zaviazalo akceptovaním podmienok vstupu do oboch inštitúcií.
Predložený návrh Stratégie zahraničnej politiky podľa nášho názoru možnože nie dôsledne rešpektuje rovnováhu národných a ostatných záujmov alebo možnože je to tak, diplomaticky povedané, že to tam nejako asi nie je jednoznačne povedané. Stratégia je síce transparentná a predvídateľná pre spojencov a partnerov, ale sotva možno tvrdiť, že je rovnako zodpovedná voči vlastným občanom a ich záujmom.
Na záver by som chcel len dodať, že tým, čo som povedal, som nechcel poprieť úsilie ministerstva zahraničných vecí o najširšiu politickú podporu predloženého návrhu stratégie, chcel som hlavne zdôrazniť, že jej chýba národný rozmer, najmä jasná koncepcia taktiky a stratégie optimálneho presadzovania slovenských národných záujmov a medzinárodných vzťahov.
Pokiaľ ide o také konkrétne ciele, ako je presadzovanie kandidatúry Slovenskej republiky za člena Bezpečnostnej rady OSN, KSS to podporuje a v rámci svojich možností k tomu aj prispeje.
Slovensko, myslím si, patrí do Európy, do rodiny slovanských národov. Nie je to jednoduché, aj v tomto prostredí nájsť si svoje miesto, stabilné miesto v rámci Európskej únie a jej zahraničnej politiky.
Politika v Európskej únii zrejme i v budúcnosti bude spočívať na určitej jednote, máme aj spoločného predstaviteľa tejto politiky pána Solanu, zrejme nad rámec tohto obecného zrejme žiada sa predsa len aj náš konkrétny prínos.
Myslíme si, že naša originalita a náš prínos pre Európu musí vychádzať z národných záujmov Slovenska a slovenská budúcnosť, to sú, ako sa aj v správe aj v tej koncepcii hovorí, informačné systémy, vzdelanie, veda, jedným slovom, kultúra, politika a ekonomika. V tomto kontexte vidím priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky pre budúcnosť, o čom, samozrejme, v koncepcii sa hovorí, no nie tak explicitne, ako by sa žiadalo.
Chcem povedať len, že som za Európu európsku, som za Slovensko slovenské a som za spoluprácu Slovenska i s USA na báze vzájomne výhodnej spolupráce, keď už nie v ničom inom, tak aspoň vo vízovej službe a v hospodárskej spolupráci, aby sme neboli druhoradým štátom v budúcnosti. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Šimko, pripraví sa pani poslankyňa Bollová.
I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Milé poslankyne, ctihodní poslanci, dámy a páni, vážený pán minister, tým, čo vstupujú do vášní zápasov o životné potreby svojej vlasti, dal kedysi Niccoló Machiavelli veľmi užitočnú radu: "Vypočuj si každého, kto ti o tom, čo zamýšľa, chce niečo povedať, ale o svojich zámeroch drž jazyk za zubami." V tomto ohľade je Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 spracovaná v súlade s pravidlom tohto florentského majstra. Je dielom diplomatov a hovorí ich rečou. Možno je to aj dobre, pretože sme malý štát, svoje medzinárodnopolitické tradície si ešte iba budujeme a navyše sme účastníkmi doby, v ktorej sa všetko mení. Netreba hovoriť viac, než je nevyhnutne potrebné. O to viac však na to musíme myslieť. Musíme sa pripravovať na zvládnutie situácií, z ktorých niektoré možno predvídať, pritom niektoré iba alternatívne a o niektorých sa nám dnes ešte asi ani nesníva.
Henry Kissinger píše o potrebe preložiť hodnoty do odpovedí na viacero nepríjemných otázok, predovšetkým na to, čo musíme urobiť, aby sme prežili, a to bez ohľadu na prostriedky, ktoré bude potrebné použiť, o čo sa musíme usilovať, aby sme zostali verní sami sebe, a to aj ak by sme niekedy mali ostať úplne osamotení, proti akým nespravodlivostiam a krivdám by sme mali bezpodmienečne bojovať a aké ciele sú jednoducho mimo nášho dosahu. Toto sú otázky, na ktoré si musí vedieť nachádzať odpovede aj Slovensko.
Ja oceňujem predložený text stratégie ako diplomatický, ale považujem za užitočné doplniť ho o niektoré politické pohľady. Pokúsim sa načrtnúť niekoľko poznámok ku situácii, v ktorej sa Slovenská republika na prahu 21. storočia nachádza, a potom sformulovať niekoľko otázok, na ktoré bude musieť slovenská zahraničná politika v budúcich rokoch hľadať odpovede.
Najskôr k situácii. Stratégia hovorí, že sme vstupom do NATO a Európskej únie naplnili ciele, ktoré boli hlavnou prioritou našej zahraničnej politiky od vzniku štátu. Za svoju základnú filozofiu potom považuje zadefinovanie hodnotového a záujmového rámca pre našu zahraničnú politiku už ako člena oboch týchto spoločenstiev. A tu sme už na poli veľmi všeobecných formulácií, samozrejme, nič proti nim. Aj všeobecné veci platia. Každý deň však prežívame veľmi konkrétnu realitu. Politika a aj tá zahraničná k nej musí zaujímať stanoviská, ba čo viac, ona ju spoluvytvára. Mala by byť takou aj tá naša.
Prvá vec, ktorú je podľa môjho názoru treba konštatovať, je, že prostredie, v ktorom sme sa ocitli, vonkoncom nie je idylické. Stratégia tento fakt nepopiera, ale ani naň príliš neupozorňuje. Musíme si však predovšetkým my sami pre svoje rozhodovanie byť vedomí, že i v Európskej únii a NATO hrajú všetci hráči, predovšetkým každý za seba. Nikto sa nestal ich členom len pre blaho celku, ale každý od tohto členstva očakáva predovšetkým zvýšenie vlastnej bezpečnosti, vlastnej prestíže, vplyvu, postavenia a životnej úrovne. Je to legitímne a je potrebné si aj otvorene priznať, že o to musí ísť aj Slovenskej republike, áno, preto, lebo v niečom sa aj ako konkurenti v národných záujmoch zhodujeme, ba dokonca v istom, nie príliš širokom rámci sa pokúšame sformulovať i spoločný záujem. Tu ale musíme dávať pozor. Pri každom pokuse o vymedzenie spoločného záujmu sa naši skúsenejší a silnejší partneri budú usilovať zarobiť tak, aby svoj vplyv rozšírili aj o náš potenciál. A ak sa dáme, tak to bude aj na náš úkor.
Už citovaný Kissinger pred troma rokmi napísal, že národný štát zostáva jednotkou politickej zodpovednosti, je pod vplyvom dvoch protichodných tendencií, celkovo vo svete, buď sa rozpadá do svojich etnických zložiek alebo sa rozpúšťa vo väčších regionálnych zoskupeniach. Starý praktik však očakáva pozitívny vývoj až vtedy, keď generácia národných lídrov po konci studenej vojny nájde odvahu prísť s koncepciou osvieteného národného záujmu, záujmu, ktorý bude vychádzať nielen z toho, čo je momentálne užitočné, ale predovšetkým z tradícií a hodnôt.
Hlbším základom pre formulovanie spoločných záujmov v európskom a transatlantickom rámci sú iste spoločné historické skúsenosti, vzťah k ľudskému životu, ku spoločnosti, k zodpovednosti a dôstojnosti človeka. Stratégia tu hovorí o hodnotovom rámci. Za akciami slovenskej zahraničnej politiky v tejto súvislosti vyhlasuje úctu k medzinárodnému právu, rozširovanie priestoru demokracie, slobody, mieru, stability a prosperity, presadzovanie základných ľudských práv a solidarity medzi národmi. Je to pekné, ale hodnoty v politike sú čosi viac. Sú to pohnútky, ideály, ktoré hýbu i národmi, za ktoré boli a dokonca i dnes sú ľudia ochotní prinášať aj obete, ba niekedy i zomierať.
Skutočné vlastenectvo je vernosť hodnotám, ktorým ľudia v našej vlasti dokážu takto veriť, vernosť tomu dedičstvu otcov, o ktoré prosíme Pána, aby nám ho zachoval. Nikto však neprinesie žiadnu ani tú najmenšiu obeť za úctu k medzinárodnému právu, ale za slobodu áno, za spravodlivejší svet určite tiež a aj za druhých v solidarite s biednejšími, ktorých nám príde ľúto. To sú hodnoty aj v zahraničnej politike, hodné toho, aby boli základom na vytváranie spoločného záujmu, napr. v rámci Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie. Ak tieto hodnoty dokážeme rozšíriť, t. j. aj presvedčiť o ich zásadne dobrom vzťahu k ľudskému životu aj širšie spoločenstvo ľudí, s inými historickými a náboženskými tradíciami, tak potom môžeme hovoriť aj o rozširovaní hodnotového rámca. Nerobme si však ilúzie tam, kde je iná realita. Možno užitočnejšie bude hovoriť o téze, že sa potrebujeme v globalizujúcom sa svete učiť žiť aj s rôznymi hodnotovými rámcami vedľa seba tak, aby sme sa vzájomne nepozabíjali, ale skôr vnútorne a hodnotovo sa obohacovali. Ale to je hudba nie blízkej budúcnosti. Usilovať sa o to je najväčšou úlohou architektov budúceho medzinárodného poriadku. Nie menšiu ambíciu by sme mali mať i v našej zahraničnej politike. Preto je diskusia o tom, čo je Európa, kam siaha a akú podobu by mala mať politická a ekonomická únia európskych národov, tak zásadná, kde sú jej hranice, aké miesto majú v nej transatlantický rozmer, Rusko a nepochybne aj napr. Turecko. Dnes, ale i historicky majú rôzne národy Európskej únie k týmto otázkam rôzne stanoviská. Je strategickou otázkou, ako táto diskusia dopadne, a, samozrejme, aj pre slovenskú zahraničnú politiku strategicky významné, aké stanovisko k nej zaujme Slovensko. Predložená stratégia akoby vychádzala zo zamlčanej tézy, že na tieto otázky sú už pre nás odpovede jasné. Ale myslím si, že nie sú a nie sú ani pre veľkých hráčov so stáročnými tradíciami.
Mimochodom medzinárodné právo. Práve posledné tri roky ukázali, že svet žije v právnom prostredí, ktorého základy sa vytvorili po druhej svetovej vojne a zodpovedajú skôr situácii studenej vojny, ktorá bola po nej. Jasne sa ukázalo, že rámec súčasného medzinárodného práva môže vytvoriť patovú situáciu vtedy, keď sa žiada konať. Irak bol príkladom veľkej bezpečnostnej krízy, bez realistickej možnosti, ktorá by v súlade s tradične chápanými mechanizmami medzinárodného práva umožňovala ju vyriešiť. Takéto krízy do roku 2015 určite prídu zas. Ako sa k nim bude Slovensko stavať? Možno dnes pri koncipovaní stratégie na viac ako desaťročie obchádzať také nové strategické otázky, ako je obrana mimo územia vlastného štátu? Je to koncepcia nazývaná po anglicky out of area, ku ktorej sme sa činmi mimochodom už prihlásili. Túto koncepciu však súčasné medzinárodné právo nepozná. Ono totiž už nezodpovedá novej bezpečnostnej situácii vo svete. Toto je tiež téma pre našu stratégiu.
V predloženom texte sa dočítame o tom, že strategickým cieľom zahraničnej politiky Slovenska je rozvoj krajiny v stabilnom a predvídateľnom medzinárodnom prostredí. A hovoríme tu, prosím, o horizonte do roku 2015. Dámy a páni, ale toto celkom nezávisí od nás, prostredie, do ktorého sa rúti náš svet po skončení studenej vojny, žiaľ, nie je ani stabilné ani celkom predvídateľné, môžeme azda vidieť niektoré rysujúce sa megatrendy, zárodky možných budúcich konfliktov a, samozrejme, aj veľké príležitosti, ktoré môžu byť pozitívne. To všetko vyžaduje múdre, včasné a neraz aj odvážne politické rozhodnutia. Na ich presadenie bude potrebná nielen sila argumentov, častejšie však aj politická, ekonomická a vojenská sila. Hlavne však nesmieme zatvárať oči pred realitou. Ani naše túžby, ani mediálna virtuálna skutočnosť nenahradia to, čo skutočne je. Krátkodobé politické úspechy môžu byť založené i na inom ako na realite, ale pre skutočný život národov bývajú takéto úspechy katastrofálne.
Lady Thatcherová vo svojom syntetizujúcom poslednom diele upozorňuje, že svet nikdy neprestal byť nebezpečný, to iba západ prestal byť ostražitý. Ak má naša civilizácia prežiť, musíme si to vziať k srdcu. A to platí i pre našu zahraničnú politiku. Len hodinu a pol letu z Bratislavy je región, v ktorom bez zahraničných vojenských protektorov nie je pravdepodobne možné normálne žiť a zatiaľ sa nečrtá žiadna perspektíva politického riešenia, a to sme stále na území Európy. Ak ideme ďalej narážame na konflikt s militantným islamom, to nie je iba okrajová otázka, tento konflikt vnímame hlavne cez teroristické útoky, ale jeho politický obsah je oveľa širší, je to aj o rozličnom vnímaní hodnôt v islamskom a tom našom kresťanskom svete, napr. spravodlivosti. To nemožno zľahčovať. Má to svoju bezpečnostnú dimenziu, dve veľmi zložité bojiská Irak a Afganistan, ale, samozrejme, predovšetkým to má rovinu politickú.
Zahraničná politika musí hľadať odpovede, myslím tým aj politické odpovede, na najzávažnejšie bezpečnostné krízy sveta a Slovensko nie je mimo nich, a to nehovoríme o ďalších potenciálnych bezpečnostných hrozbách vo svete, o reálnom jadrovom ohrození, o nadnárodnej kriminalite, ktorá presahuje rámce vnútornej bezpečnosti jednotlivých krajín.
Poctiví analytici uznávajú, že ľudstvo sa na začiatku 21. storočia ocitlo v novom bezpečnostnom prostredí. Zatiaľ pozná viac-menej len odpoveď vojenskú, aj to nie vždy, všade, včas a primeranú, ale politickú odpoveď ešte nepozná. Môžeme sa my tejto otázke vyhýbať, ak uvažujeme o stratégii našej zahraničnej politiky na viac ako 10 rokov? A pritom vojensky sme aj my účastníkmi tejto globálnej situácie.
V antickom Grécku boli po stáročia viaceré malé mestské štáty. Staroveké Grécko bolo skôr hodnotovou a kultúrnou identitou, politickou iba pri vonkajšom ohrození, ale ako ovplyvnilo vývoj ľudstva. Aj malé mestské štáty dokázali vytvoriť hodnoty, ktoré pretrvávajú dodnes, pravda ak prijímali múdre politické rozhodnutia. Toto majme na pamäti aj pri koncipovaní našej politickej stratégie, predovšetkým aby sme neboli malomyseľní, aby sme neprepadali pocitu, že vzhľadom na náš počet a rozlohu, vzhľadom na to, že naša štátna existencia je zatiaľ krátka, môžeme iba málo a skoro nič. Nie je to pravda. Na druhej strane si však musíme vedomí, že záleží na tom, či sa dokážeme prezieravo, dobre a neraz aj odvážne rozhodnúť. Ak sa utopíme v administrovaní, ak budeme pasívne prijímať rozhodnutia iných, ak budeme vo vleku udalostí a zahraničia, tak sa postupne budeme vytrácať. Preto je veľmi dôležité, aby sa naša zahraničná politika koncipovala predovšetkým s ohľadom na vplyv, postavenie, hrdosť a silu Slovenska v meniacom sa medzinárodnom prostredí. V tejto súvislosti vždy boli a vždy budú pre krajiny, akou je naša krajina, dôležité strategické partnerstvá. Je mnoho otázok, v ktorých sami nedokážeme veľa, ale môžeme nájsť partnerov, s ktorými máme v tej-ktorej otázke stabilne a dlhodobo identické záujmy. Tieto partnerstvá si musíme uvedomovať a musíme ich budovať i v čase, keď z nich azda krátkodobo nemáme prospech. Iste, zásadne dôležitá je spolupráca krajín V-4, je toho mnoho, kde máme záujmy identické, ale vždy tu budú aj rivality historické, ale aj nové, taký je život.
Slovensko má niekoľko výhod. Sme národ, ktorý sa musel vedieť učiť reči, musel sa vedieť vcítiť do vnímania iných. A to je dobrý predpoklad i pre našu zahraničnopolitickú komunikáciu. Vieme rozumieť záujmom, ideálom a zodpovednosti Spojených štátov v dnešnom svete, a preto vieme byť spoľahlivými spojencami pri riešení bezpečnostných kríz. Rozumieme však aj Rusku, azda viac ako ktorýkoľvek iný člen Európskej únie, čo je významný bonus, nemali by sme naň zabúdať. Slováci tradične rozumeli aj nemecky hovoriacemu priestoru Európy, prevzali sme z neho remeslá, právnu kultúru a mnoho iného. Vnútri Európskej únie je Nemecko veľmoc, ktorú by sme nikdy nemali obchádzať. To sú však niektoré významné tézy vyplývajúce z tradícií. Dnes sa ale vytvárajú aj celkom nové tradície. Okrem toho čaro úspešnej zahraničnej politiky je vedieť predvídať v konkrétnej politickej situácii, vedieť odhadnúť, ktoré spojenectvo je teraz, v konkrétnej chvíli a v konkrétnej situácii v našom národnom záujme. Je to nesmierne dôležité, pretože poznáme z minulosti viacero tragických rozhodnutí, napr. takým boli rozhodnutia v rokoch 1938,1939.
Slovensko však má aj iné výhody. Sme ešte citliví voči hodnotám v politike. Tým nechcem povedať, že naša vnútropolitická prax je toho vždy dôkazom. Ale práve vtedy, keď sa verejný život stáva priveľmi trhoviskom záujmov, na Slovensku to ľudia vnímajú, diskutuje sa o tom, hľadá sa aj hlbšia dimenzia, nie všade to je tak.
Okrem toho Slovensko má dobrý obranný potenciál. Mladí ľudia majú záujem slúžiť v profesionálnej armáde, chcú byť dobrí. Ak by sme investovali do špeciálnych jednotiek, môžeme v nich byť špičkou. V moderných konfliktoch sú práve špeciálne jednotky najdôležitejšie. A rozlohou v malej krajine majú obrovský význam i pre obranu vlastného územia. V tomto môžeme byť lepší než mnoho iných štátov v Európe. Zvýšilo by to váhu nášho slova aj v zahraničnej politike. Ako bývalý minister obrany upozorňujem, že reforma ozbrojených síl vonkoncom nie je výlučnou úlohou vojenských expertov, je to zásadná téma i pre budúcnosť našej zahraničnej politiky.
Som presvedčený, že tak ako každý človek, tak aj každá krajina i naša vlasť má svoje dejinné poslanie. Hovoril o ňom dokonca i pápež Ján Pavol II. a som o ňom presvedčený aj ja. Nie je to však poslanie také, akým bolo starozákonné chápanie vyvoleného národa. Máme veľký špecifický potenciál. Máme veľké príležitosti byť sebe i ľudstvu užitočnými. Či ich však dokážeme rozvinúť, to už závisí od našich konkrétnych rozhodnutí, od našej vnútornej i zahraničnej politiky, závisí od nášho zmyslu pre česť a od našej odvahy a iniciatívy.
Na záver ešte azda dve tézy, obe môžu byť pri prijímaní rozhodnutí v dráme, ktorou od nepamäti bola a vždy bude zahraničná politika, veľmi užitočné. Jednu tézu sformulovala Margaret Thatcherová a znie: "Nech už diplomati hovoria čokoľvek, vždy buďte pripravení na najhoršie." Druhú tézu nám v roku 1990 venoval Svätý Otec k jeho prvej návšteve u nás: "Môže dať i našej zahraničnej politike dlhodobo rozmer nádeje, nech nám už budúcnosť prinesie čokoľvek. Jej optimizmus sa opiera o naše zdravé základy. Je to veľmi jednoduchý, ale praktický odkaz: Nebojte sa." Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bollová a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vystúpila k predkladanému materiálu z trošku prozaickejších dôvodov, nie tak nadnesene a pekne, ako to urobil môj predchodca, a nie celkom len politicky. My sme totiž tento materiál skutočne s pozornosťou preštudovali a chcela by som k nemu vysloviť niekoľko poznámok, v závere potom s návrhom na čiastočnú zmenu uznesenia.
V prvom rade by som chcela spomenúť, že spoločná správa výborov uvádza trikrát rovnaký text uznesenia, pričom bod 2 nemá ani rámcový termín, kde sa hovorí o tom, že sa žiada minister zahraničných vecí doplniť materiál a tak ďalej. Ale v jednom z dvoch návrhov uznesenia Národnej rady sa už tento bod 2 totiž vôbec nenachádza. Takže neviem, o ktorom uznesení budeme hlasovať, prosím, aby potom sa zobral do úvahy aj náš návrh.
Pokiaľ ide samotný materiál, predkladacia správa dokumentuje, že je skutočne solídne, všeobecne, ako hovoríme, diplomaticky spracovaný. Obsahuje ale dosť nekonkrétnych fráz, dokonca má i štylistické nedostatky. Možno v tejto súvislosti so zahraničnou politikou to vyzerá ako banalita, ale myslím, že by v takomto texte sa takéto chyby nemali vyskytovať.
Aby som bola konkrétna, na 1. strane predkladacej správy v odseku 3 na ploche 8 riadkov textu sa nachádza päťkrát slovo "rámec" v rôznych pádoch. Takže keď sa zúčastnili na príprave tohto dokumentu aj akademické kruhy, bolo by veľmi dobré, aby sa potom v texte vyvarovalo takýchto skutočne banálnych chýb.
Dotknem sa východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky. V odseku 1 v materiáli sa konštatuje, že existujúce demokratické politické pomery a tak ďalej garantujú politickú stabilitu a rovnaké šance pre všetkých. Tento text považujem za nadčasový a podľa všeobecnej mienky neodráža skutočnosť. Možno by bolo vhodnejšie, keby namiesto slov "existujúce demokratické pomery" boli slová: "Vytváranie demokratických politických pomerov," a tak ďalej, "garantuje v budúcnosti stabilitu a rovnaké šance pre všetkých." Ak dávame stratégiu na najbližších 10 rokov, tak tento text by lepšie odrážal, čo počas tých 10 rokov mienime urobiť i v zahraničnej politike.
Na 2. strane tejto predkladacej správy sa hovorí o tom, že naša stratégia zahraničnej politiky bude pomáhať riešiť rôzne nevyriešené konflikty za hranicami Európskej únie i za ďalšími hranicami, ktoré, teda ide o tieto konflikty, sprevádza organizovaný zločin. A je tu taká veľmi zaujímavá veta, páči sa mi: "Celkové riešenia je preto potrebné zamerať nielen proti jednotlivým negatívnym javom, ale zároveň na preventívne odstraňovanie ich príčin." Bolo by zaujímavé vedieť, či ministerstvo zahraničných vecí nejakým spôsobom prispeje k riešeniu týchto príčin, javov, ktoré nazývame organizovaným zločinom.
Na tej istej strane 2 dolu je veľmi pekný text v odseku 2, s ktorým nemožno iné, len súhlasiť: "Základné a trvalé zahraničnopolitické záujmy Slovenskej republiky sú zachovanie územnej celistvosti, bezpečnosti jeho občanov, vytvorenie optimálnych podmienok pre trvalo udržateľný, ekonomický, spoločenský environmentálny a kultúrny rozvoj Slovenska." Len by som bola veľmi rada, ak by ministerstvo zahraničných vecí malo takú silu, aby prinútilo vládu v intenciách tohto krásneho odseku aj konať.
V časti "Aktéri a nástroje zahraničnej politiky" sa hovorí o realizácii zahraničnej politiky rôznymi aktérmi, medzi nimi, samozrejme, jeden z hlavných spolu so sieťou zastupiteľských úradov je ministerstvo zahraničných vecí. K tomu takúto poviem poznámku. Máme približne, neviem, či som si to správne zrátala, 64 veľvyslanectiev a 10 konzulátov. Chýbajú nám ale zastupiteľské úrady i v niektorých krajinách Európy. V Afrike je stav ešte nepriaznivejší pre nás pri porovnaní s tým, ktoré štáty majú zastúpenie u nás a kde ho máme my. Podobne i v Ázii je nepriaznivý pomer pre naše zastupiteľské úrady. V Strednej Amerike sme pritom, ak som si správne vyčítala, iba v Mexiku. Viem, že to všetko súvisí s financiami. A toho sa bude týkať aj náš návrh úpravy uznesenia. Dôsledok takéhoto stavu je, že veľká časť sveta o nás nevie nič alebo takmer nič. Možno tam vedia to, že sme boli majstrami sveta v hokeji, o našej ekonomike, kapacitách liečebných nemajú tušenia. Pred nie celkom dlhým časom som urobila prieskum v jednom ázijskom 2-miliónovom veľkomeste, o Slovensku tam v 72 cestovných kanceláriách nikto nevie ani ň, ako hovoríme my Záhoráci. Podrobne vedia ale o Prahe, o Karlových Varoch, organizujú dokonca priame lety, charterové lety, o nás nemajú ani zdania, ani potuchy. Keď som ponúkala spoluprácu našim orgánom niektorým, pokiaľ ide o šírenie vedomostí o Slovensku, tak každý ma odbil s tým, že nemáme peniaze na to a hotovo. V súvislosti s týmto konštatovaním by som sa chcela, dovoľte mi, spýtať: Ako hodnotí ministerstvo zahraničných vecí zmysluplnosť a efektivitu našich diplomatických misií v zahraničí? Predpokladám, že by bolo aktuálne posúdiť prácu a miesta našich zastupiteľstiev podľa súčasných a predpokladaných budúcich potrieb prezentácie a realizácie záujmov Slovenskej republiky.
V kapitole "Aktéri a nástroje zahraničnej politiky" je odsek o dosahovaní zahraničnopolitických cieľov v rámci Európskej únie a NATO. Je tu v odseku 2 takáto veta: "V rámci medzinárodných spojenectiev sem patria aj zahraničné misie ozbrojených síl Slovenskej republiky." Žiadalo by sa mi skutočne z duše doplniť za slová "ozbrojených síl Slovenskej republiky" čiarku a text: "ktoré budú pôsobiť výlučne nenarúšajúc suverenitu štátov a ich vlád a so súhlasom OSN." Neviem, či je, ale pravdepodobne nie je možné doplniť alebo upraviť text, ale ja som si dovolila povedať svoj názor.
Ďalej, v kapitole "Regionálna dimenzia" v odseku 1 sa mi zdá, že text vznikol nejakým nedopatrením, lebo je tu takáto veta: "Plnohodnotný rozvoj ich kultúry," teda krajanov slovenskej národnosti za hranicami, "a jazyka bude aj naďalej v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky." Mám taký dojem, že tam všetci občania Slovenskej republiky nie veľmi môžu vplývať na úroveň našich krajanov a na pomoc im, že by tam skôr malo byť, že bude ich plnohodnotný rozvoj v záujme vlády, Národnej rady Slovenskej republiky i všetkých občanov Slovenskej republiky, v tom prípade to bude.
Pán kolega Šimko tu veľmi pekne hovoril o politickom smerovaní našej republiky, všetkým je nám to známe. Ale dotkol sa i toho, že by sme mali trošičku inak budovať svoje vzťahy s Ruskou federáciou. Márna sláva, je to veľmoc aj tak, hoci dnes ju nikto za veľmoc nepovažuje. Ale myslím si, že to je veľmi nesprávny názor. A v súvislosti s Ruskou federáciou celý tento materiál uvádza jednu vetičku: "Vo vzťahoch s Ruskou federáciou budeme v rámci Európskej únie," Ruská federácia nie je v Európskej únii, "intenzívne podporovať snahu o vytvorenie 4 spoločných priestorov." Vôbec mi nie je jasné, nerozumiem tomu, čo to má znamenať. Zato veľmi zoširoka sa hovorí o transatlantickej dimenzii našej zahraničnej politiky na strane 7. Keď som si prečítala tento odsek o transatlantickej dimenzii, tak mi napadlo, že: Tu vás prosím, aby ste si vypočuli tento názor. Náš klub a ja, samozrejme, tiež rešpektujeme skutočnosť, že Slovenská republika je členom NATO napriek tomu, že sme nesúhlasili s týmto naším členstvom, ale odsek o transatlantickej dimenzii je tak servilný, že by sa len s iným strategickým partnerom nemusel za tento text hanbiť ani najposlušnejší predstaviteľ indickej vlády v čase, keď bola kolóniou Veľkej Británie. Prečítajte si to, prosím vás, pán minister, veľmi pekne vás prosím, urobte s tým textom niečo, lebo na záver sa mi tuná len ponúka také heslo, že s niekým byť na večné časy a nikdy inak. Vám sa to nepáčilo, ani nám sa nepáči toto.
Ďalej, k tomu predloženému textu, už len v závere. Strednodobá stratégia je otvoreným dokumentom, ktorý slúži v období do roku 2015 ako východisko pre činnosť jednotlivých aktérov v oblasti zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Na skonkrétnenie tejto stratégie by mal poslúžiť i náš návrh uznesenia.
Kým náš návrh uznesenia prečítam, chcem niekoľko otázok položiť, pán minister.
Ministerstvo zahraničných vecí by malo spolupracovať s inými rezortmi, napr. s ministerstvom kultúry. Pýtam sa, ako je možné, že ministerstvo zahraničných vecí nenašlo v rámci Európskej únie partnerov na budúce využitie novej budovy Národného divadla, aby Slovenská republika poskytovala túto budovu summitom a zhromaždeniam, konferenciám a seminárom pre partnerov v Európskej únii, pre kultúrne i umelecké festivaly a tak ďalej. Slovenská republika by s hrdosťou mohla byť organizátorom takýchto aktivít, má výbornú geografickú polohu, poskytovala by nie iba priestor na podujatia v rámci EÚ, ale zároveň by prezentovala svojich schopných umelcov, podnikateľov, zefektívnila by dopravný servis a tak ďalej. Teda, ešte raz, nepokúsili sme sa o takéto rokovania?
Ďalšie otázky. Ministerstvo zahraničných vecí by malo ovplyvňovať aj napr. školstvo, resp. s ním nejako spolupracovať. Ide o zvyšovanie úrovne vzdelávania najmä na vysokých školách, ktorých absolventi sú reprezentantmi Slovenskej republiky na súťažiach medzinárodnej úrovne. Napr. určite ste sledovali výsledky tej poslednej medzinárodnej súťaže v znalosti našich žiakov základných a stredných škôl a potom aj vysokoškolákov. A dopadlo to tak, že študenti napr. z Nového Zélandu dosiahli oveľa lepšie hodnotenie ako naši študenti. Ja nemám nič proti Novému Zélandu, samozrejme, ale spomenula som si na rozprávanie jedného partizánskeho veliteľa z čias SNP, keď išli čakať novozélandských letcov. Očakávali, že prídu tí ľudia v nejakých kožkách zvieracích s lukom na pleci a tak ďalej. A prišli vynikajúco odetí a vyzbrojení páni. A my sme mohli o takej výzbroji vtedy a výstroji len snívať. Už toto mi dáva akosi opodstatnenie toho, že ten Nový Zéland už vtedy bol dobrý. Ale je mi nepochopiteľné, ako je to možné, že sa nesnažíme vo vzdelanostnej úrovni dostihnúť aspoň ten Nový Zéland.
S týmto súvisia aj ďalšie otázky: Máme už, pán minister, absolventov katedry medzinárodných vzťahov? Ako bude ministerstvo zahraničných vecí zabezpečovať štúdium kariérnych diplomatov u nás doma napríklad? Pýtam sa, či sa uvažuje o vytvorení personálnych rezerv, ktoré chýbajú nie iba na ministerstve zahraničných vecí, sú pre koexistenciu Slovenskej republiky v rámci Európy a sveta najdôležitejšie. Aby sme boli akceptovateľní ako štát, musíme predstaviť svoje diplomatické služby na vysokej úrovni. Nie je to vždy tak, vy to veľmi dobre viete, pán minister, a vedia to i viacerí návštevníci našich zahraničných misií. Treba skončiť prax prideľovania miest za stranícke zásluhy alebo odkladať na tie miesta misijné nepohodlných politikov, ktorí nesplnili doma očakávania straníckych centrál. Pokiaľ nebudeme vysielať do sveta signály o tom, že sme schopní a vzdelaní, nebudeme úspešní a seriózni partneri v medzinárodnej spolupráci.
A teraz mi dovoľte predložiť ten náš návrh. Pôvodný návrh na uznesenie Národnej rady k materiálu Strednodobá stratégia (tlač 901) je: "Národná rada A. berie na vedomie," tak ako je to uvedené aj v predloženom návrhu z výborov, "Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, B. žiada ministra zahraničných vecí 1. doplniť materiál o formovanie medzirezortnej stratégie a 2. doplniť materiál o konkrétne aktivity v medzinárodnej diplomacii." Dôvodová správa sa dotýka iba bodu B, iba tento navrhujeme doplniť takto: "1. za medzirezortnú stratégiu sa považuje aktívna a cielená spolupráca ministerstva zahraničných vecí a) s ministerstvom financií za účelom zabezpečovania potrieb ministerstva zahraničných vecí pre prácu diplomatických misií Slovenskej republiky v zahraničí, za účelom prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí, za účelom prezentačnej činnosti ministerstva zahraničných vecí pre diplomatov akreditovaných v Slovenskej republike, b) s ministerstvom školstva s cieľom zabezpečovania a skvalitňovania prípravy personálnych rezerv v kariérnej diplomacii, s cieľom zvyšovania úrovne vysokého školstva pre účely prezentácie Slovenskej republiky vo vede, technike, umení a športe, c) s ministerstvom kultúry pri prezentácii kultúrneho bohatstva a potenciálu umeleckých kruhov Slovenskej republiky v zahraničí, pri využívaní kapacít kultúrnych a múzejných ustanovizní pre prezentáciu zahraničných kultúrnych telies a výstavných exponátov a súborov, d) s ministerstvom hospodárstva predpokladaná, a to najmä pri podpore aktívneho cestovného ruchu a s ním spojenej prezentácie kultúrneho a prírodného bohatstva Slovenskej republiky v zahraničí, 2. konkrétne aktivity v medzinárodnej diplomacii si vyžadujú okrem už jestvujúcich pozícií v medzinárodných organizáciách a štruktúrach venovať sa i posudzovaniu zmysluplnosti a efektívnosti práce súčasných diplomatických misií Slovenskej republiky v zahraničí a v súlade so záujmami a potrebami Slovenskej republiky ich meniť, rušiť či rozširovať."
Na záver pár slov. Ministerstvo zahraničných vecí je jedným z rozhodujúcich aktérov zahraničnej politiky, ak nie skutočne rozhodujúcim . Od úrovne jeho personálneho a materiálneho zabezpečenia závisí budúce postavenie a rešpekt Slovenskej republiky v rámci Európskej únie i sveta. Preto zaujal našu pozornosť predložený materiál Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015. A rozhodli sme sa prispieť k jeho skvalitneniu. Prosím vás o pozornosť tomuto návrhu, príp., ak by vám to nerobilo veľké ťažkosti, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.