P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

Teraz prosím člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Horáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska vo výbore. Nech sa páči.

V. Horák, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil k návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Ivana Šramka (tlač 980) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov predložila návrh na vymenovanie prezidentom Slovenskej republiky guvernéra Národnej banky Slovenska a zároveň požiadala prerokovať tento návrh na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Svojím rozhodnutím č. 983 z 8. decembra 2004 pridelil tento návrh vlády Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie s termínom ihneď.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Ivana Šramka a prijal uznesenie č. 538 z 10. decembra 2004, v ktorom súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Ivana Šramka, a odporučil Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Ing. Ivana Šramka schváliť.

Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky máte v predloženom materiáli pod tlačou 980.

Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám. Pán poslanec Maxon sa hlási ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ďalším poslancom do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Maxon. (Ruch v sále.) Páni poslanci, prosím, aby sme zachovali dôstojnosť v rokovacej sále pri takomto vážnom bode programu.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky, dovoľte mi prezentovať stanovisko poslaneckého klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Na predloženého kandidáta sa pozeráme prierezovo cez jeho profesionálnu dráhu, tak ako je to uvedené v jeho životopise. Musím teda skonštatovať, že s predloženým kandidátom sme mali možnosť aj osobne spolupracovať. A chcel by som vám oznámiť, že poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko túto kandidatúru Ivana Šramka na post guvernéra Národnej banky Slovenska podporí. Chcel by som zdôrazniť, že táto podpora nie je výsledkom politických rokovaní, tento výsledok je prierezom hodnotenia profesionálnej činnosti navrhovaného kandidáta. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šulaj, faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

I. Šulaj, poslanec: Naša politická strana Smer takisto uprednostňuje ľudí, ktorí sú odborne zdatní a ktorí sa osvedčili aj v predchádzajúcom období. Preto mi dovoľte, aby som takisto vyjadril podporu za Smer.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky predniesol. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Horák, poslanec: Predkladám vám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Ivana Šramka za guvernéra Národnej banky Slovenska.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Horák.

(Hlasovanie.) 109 prítomných, 108 za návrh, 1 nehlasoval.

Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

Teraz prosím pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby uvoľnil miesto pre pána ministra zahraničných vecí ako navrhovateľa bodu programu

Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015.

Prosím pána poslanca Pašku, spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

Chcem vás informovať, že pán poslanec Banáš mi oznámil, že sťahuje svoju prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu.

Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, iba pár viet na záver. Chcel by som oceniť naprostú korektnosť vystupujúcich účastníkov rozpravy.

Pánom poslancom Ševcovi a Šimkovi sa chcem poďakovať za prínos intelektuálny a korektný do tejto diskusie.

Nepochybujem o tom, že pani poslankyňa Bollová mala dobrý úmysel aj s tým uznesením, ktoré predložila. Len by som chcel povedať, že je to také neorganické a možno keby sme si sadli a porozprávali sa, vedeli by sme to sformulovať lepšie. Niektoré body toho uznesenia totiž používajú veci, ktorým ja nerozumiem. Vy hovoríte o personálnych zálohách v zahraničnej službe, ja neviem, čo to je, hovoríte o niektorých druhoch spolupráce nášho ministerstva s ministerstvom kultúry a ministerstvom školstva, to sa už deje. Takže ja by som ocenil túto vašu snahu, ale predsa len by som dal prednosť, aby bolo prijaté uznesenie, tak ako je formulované v spoločnej správe.

K pánovi poslancovi Hoptovi iba toľko. Máme úplne iné videnie sveta a ani v prípadnej diskusii by sme sa nezhodli.

Takže prosím, aby ste schválili túto stratégiu. Je to prvý taký dokument. Má, samozrejme, mnoho úskalí, je veľmi ťažké sformulovať niečo tak, aby to naozaj bolo prijateľné zo všetkých strán.

K pani Bollovej ešte toľko. Vy hovoríte o transatlantickej dimenzii. Ja som si to prečítal, nemenil by som na tom ani slovo, ani riadok. Hovoríte o Rusku. Keď si prečítate celú stratégiu, tam sú mená iba dvoch štátov, USA a Rusko, nikto iný. To zvýrazňuje význam, ktorý mu prikladáme. O tých štyroch priestoroch, ja vám to, samozrejme, všetko poviem. To sú veci, ktoré prerokúva dnes Európska únia. A má vytvoriť tento dokument základ pre budúcu širokú spoluprácu s Ruskou federáciou. Pán predseda, ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Pán predseda zahraničného výboru, nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, dámy a páni, veľmi krátko. Ako keby pán minister predvídal, akým smerom sa bude rozprava k tomuto materiálu uberať. A aj preto vo výbore ho uvádzal ako materiál, ktorý sa veľmi ťažko rodil, ako riskantné dieťa a že ani veľmi neočakáva, že by bol prijatý absolútnym konsenzom. Nakoniec, je to úplne normálne, všetky materiály tohto typu sú všade vďačným objektom politickej prestrelky a rozpravy. Ja si dovolím jeden príklad z Českej republiky. Keď viedli debatu o svojej koncepcii z hľadiska Európskej únie, tak padali naozaj veľmi ostré slová na koncepčný materiál. A opozičný predstaviteľ uviedol, že priority vlády, tak ako sú nastavené v materiáli, sú povrchné. Takže to je len na dokreslenie, prečo tá debata má byť v tom smere, ako sa viedla.

Chcem ubezpečiť všetkých kolegov, ktorí vystúpili s pripomienkami, že toto odznelo vo výbore a že ten vývoj, ktorým sme dospeli k uzneseniu, tak ako sme navrhli, mal podobný rozmer ako v tejto rozprave v Národnej rade a že sa niesol od procedurálneho návrhu na vrátenie a dopracovanie materiálu, až potom postupne k prerodom k názoru, že ide naozaj o materiál otvorený. A možno aj preto, že nemá vysokú mieru politickej záväznosti, ale možno aj preto, že hlavné výzvy, ktoré čakajú slovenskú zahraničnú politiku, nemajú jasné ani niektoré väčšie štáty a staršie demokracie, ktoré bezpochyby budú vplývať na koncipovanie tak závažných politík, ako je spoločná zahraničná politika Európskej únie alebo spoločná bezpečnostná politika Európskej únie, bolo by dobré, aby sme si vytvorili rámec na to, aby sme boli schopní reagovať ako suverénny štát na to, kde sa v rámci kontextu, do ktorého sme sa včlenili, dostaneme.

Chcem vás len ubezpečiť, že aj preto sme navrhli uznesenie v podobe, ktoré možno sa zdá byť veľmi vágne. A chcem ale aj ubezpečiť všetkých kolegov, ktorí mali k tomu pripomienky, že práve pôda zahraničného výboru, ale aj partnerského európskeho výboru bude otvorená preto, aby sme neustále sa pýtali nielen pána ministra, ale celého ministerstva zahraničných vecí a príslušných orgánov na to, ako sa realizuje to, čo sme naformulovali v uznesení v podobe výzvy na dopĺňanie materiálu v nasledujúcom období o konkrétne aktivity v danom časovom horizonte. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem pánovi ministrovi zahraničných vecí, pánovi predsedovi zahraničného výboru.

A pozývam do rokovacej sály pána predsedu Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne Halmeša a prosím ho, aby uviedol

návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005,

ktorý prerokúvame ako tlač 880.

Pán riaditeľ Halmeš, máte slovo.

F. Halmeš, predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne: Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ja sa aj ospravedlňujem za neskorý príchod. Predkladal som materiály v dozornej rade a vlastne sme nestihli dynamický pokrok rokovania Národnej rady.

Predkladám vám teda návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 s výhľadom do roku 2008, ktorý v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prerokovala Dozorná rada Sociálnej poisťovne 9. septembra.

A hneď v úvode považujem za potrebné zdôrazniť, že tento návrh bol prerokovaný aj na úrovni príslušných odborných útvarov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva financií Slovenskej republiky a je v súlade s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2005, ktorý bol včera schválený. Vychádza teda z rovnakých makroekonomických ukazovateľov, ktoré boli východiskom návrhu štátneho rozpočtu. Tento návrh súčasne zohľadňuje aktuálny právny stav po tom, ako ste schválili novelu zákona o sociálnom poistení. Tento rozpočet už vychádza zo schválenej novely. Dopad zákona č. 43/2004 Z. z., ktorý síce platí už od roku 2004, ale ktorého účinky na hospodárenie Sociálnej poisťovne sa začnú prejavovať až v budúcom roku, je predpokladaný na úrovni odhadov.

Rozhodujúcim ukazovateľom, od ktorého budú závisieť výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne po nadobudnutí účinnosti všetkých ustanovení zákona, budú počty poistencov, ktorí sa rozhodnú stať sporiteľni v dôchodkových správcovských spoločnostiach.

Na základe analýz a podkladov, ktoré boli konzultované s ministerstvom práce a ministerstvom financií, sa odhaduje, že z celkového počtu efektívnych sporiteľov, efektívni sporitelia sú tí, ktorí majú viac ako 10 rokov do dôchodku a sú v pracovnom procese, vstúpi do systému 2. piliera približne 35 % v budúcom roku. Predpokladané výsledky hospodárenia v roku 2005 s vplyvom 2. piliera, pretože máte predložený variant aj bez vplyvu 2. piliera, ako som už uviedol, sú do značnej miery ovplyvnené neistotou vyplývajúcou z odhadov počtu poistencov. Ak sa naplní predpoklad, tak hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2005 by malo skončiť s deficitom vo výške 402,302 mil. korún, ale celkový bilančný rozdiel vrátane prevodu zostatku z roku 2004 by mal byť na úrovni 16,814 986 mld. korún. Samozrejme, svoje vystúpenie skrátim, ale chcem povedať, že tento odhad je priamo viazaný na počet poistencov, ktorí vstúpia do 2. piliera, pretože to sa priamo premieta do vývoja zostatkov alebo výšky deficitu 1. priebežného piliera.

K rozpočtovým výsledkom hospodárenia v jednotlivých fondoch v roku 2005 možno uviesť, že bude pokračovať zrejme tendencia, ktorá je štandardná za posledné roky, keď dva základné fondy, fond starobného poistenia a fond invalidného poistenia, sú deficitné a všetky ostatné základné fondy sú prebytkové. Keďže novela zákona o sociálnom poistení, ktorú ste schválili, ak ju pán prezident podpíše, vstúpi do platnosti od 1. 1., tak potom Sociálna poisťovňa bude mať možnosť presúvať zdroje z prebytkových fondov do deficitných fondov a môžu sa naplniť čísla, ktoré som predniesol.

Vzhľadom na rozsah nových úloh, ktoré musí Sociálna poisťovňa nadväzne na zákon o starobnom dôchodkovom sporení od 1. 1. 2005 realizovať, je možné tvorbu správneho fondu považovať za nedostatočnú. Našou odpoveďou na túto situáciu je maximálne znižovať náklady. Takmer sme zmrazili mzdy a rozkladáme aj splátky faktúr na viac rokov.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyjadrujem presvedčenie, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá prechádza mimoriadne zložitou fázou vývoja, bude nielen vami schválený, ale predovšetkým v budúcom roku naplnený. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pán predseda. Zaujmite miesto pre navrhovateľov, prosím.

Teraz dávam slovo členke výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámili so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 (tlač 880).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. októbra 2004 pod č. 925 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 na prerokovanie do 19. novembra 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 515 z 18. novembra 2004 s tým, že sú zdroje vo výške 139,789 223 mld. a výdavky vo výške 122,974 273 mld. Správa, tak ako ju máte predloženú, obsahuje aj rozdelenie týchto výdavkov do jednotlivých základných fondov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 dňa 15. novembra 2004, ale neschválil návrh uznesenia, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 prerokoval a schválil k nemu uznesenie, nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 18. novembra 2004 pod č. 515 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 schváliť.

Zároveň ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu oboch týchto výborov.

Ďakujem za slovo. Prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Informujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil za klub Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Anton Blajsko. Nikto viac sa neprihlásil ani za klub, ani písomne do rozpravy. Po vystúpení pána Blajska v rozprave otvorím možnosť prihlášok ústne do rozpravy.

A, spravodajca, ja som si nevšimol, samozrejme, pani spravodajkyňa, máte prednosť, nech sa páči, do rozpravy, keďže ste sa do rozpravy prihlásili. A potom vystúpi v rozprave pán poslanec Blajsko.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Naozaj treba skonštatovať, že rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorý tvorí takmer polovicu štátneho rozpočtu čo do objemu finančných prostriedkov, je v tomto roku zostavovaný v mimoriadne komplikovanej situácii, ktorá vzniká problematickým kvantifikovaním dopadov zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. A naozaj je ťažké predpokladať, koľko ľudí sa zapojí do 2. piliera.

Hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2005 bude významne ovplyvnené troma faktormi, teda oným počtom poistencov, ktorí sa rozhodnú stať sporiteľmi, úspešnosťou výberu poistného a výškou zostatku na účtoch Sociálnej poisťovne k 31. 12. 2004. Kým prvú záležitosť Sociálna poisťovňa nemôže ovplyvňovať, dve ďalšie záležitosti určite ovplyvňovať môže. A tu vidím určité a nie malé riziká.

Pozastavme sa najprv pred úspešnosťou výberu, pretože to je kľúčová záležitosť pre hospodárenie Sociálnej poisťovne. Z údajov, ktoré mám k dispozícii, sa výber poistného za 1. polrok Sociálnej poisťovne radikálne zhoršil. Celkový výber poistného na úrovni 90,66 % znamená podľa mojich vedomostí najhorší výber poistného v celej histórii Sociálnej poisťovne. Len ako príklad uvádzam, že sú okresy, kde výber poistného nedosahuje 70 alebo 80 %, kým v niektorých okresoch dosahuje tento výber úroveň 93 - 94 %, pričom je paradoxné, že práve dva z týchto okresov, ktoré vykazujú najvyšší výber poistného, boli postihnuté tým, že boli odvolaní riaditelia. K tomu nemám komentár. Výber poistného, samozrejme, sa musí zlepšiť. A ja som presvedčená, že sa zlepší.

A chcem hovoriť ale v tejto súvislosti aj o generálnom pardone. V situácii, keď v Sociálnej poisťovni dva fondy sú dlhodobo deficitné, a zdá sa, že aj deficitné budú, a to nielen z dôvodu zavedenia 2. piliera, ale aj z dôvodu, že sú zle nastavené sadzby poistného, sa pristúpilo ku generálnemu pardonu, ktorý podľa právnej analýzy, ktorý som si dala urobiť, je v podstate protizákonný. Ja sama zvažujem, že sa obrátim na súd, či je možné s verejnými prostriedkami narábať, tak ako sa narába, lebo to nie sú prostriedky Sociálnej poisťovne, to sú verejné zdroje, o ktorých niekto rozhodol, že budú odpustené. Ja si myslím, že oná neúspešnosť výberu je spôsobená aj technologickými postupmi, ktoré sa používajú v Sociálnej poisťovni. A som presvedčená, že pokiaľ by boli dobre fungujúce informačné systémy, niečo takéhoto by sa nemohlo stať. Generálny pardon, tak ako sme ho nastavili v novele zákona č. 461/2003 Z. z., neznamená, že nebude aj v budúcnosti, nemýľme, sa kolegovia, pretože generálny pardon sa týka iba pohľadávok, ktoré vznikli po 1. 1. 2005, staré pohľadávky sa budú môcť naďalej odpúšťať. A je nešťastím pre Sociálnu poisťovňu, že dvakrát pristúpila k jednému neštandardnému kroku, ktorý k ničomu neviedol. A podľa mňa ani tento pardon k ničomu nepovedie. Preto sa chcem opýtať pána riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako sa vyvíja výber poistného, resp. aké efekty sa dosiahli práve týmto generálnym pardonom.

Druhá záležitosť, ktorá, si myslím, je precenená v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, je očakávaná skutočnosť Sociálnej poisťovne, pretože v pôvodnom a resp. v platnom rozpočte Sociálnej poisťovne sa uvažovalo, že na účtoch na konci roku zostane 20 mld. korún. Podľa informácií, ktoré nám poskytla Sociálna poisťovňa, účty v polroku sa pohybovali na úrovni 13 mld. korún, to znamená, že z pôvodných 20 mld. korún na začiatku roku sa použilo cirka 7 mld. korún na dofinancovanie fondu starobného a fondu invalidného poistenia. Ak by sa mal splniť predpoklad, ktorý je založený v rozpočte Sociálnej poisťovne, tak do konca roku by muselo byť na účtoch 17 mld. korún, to znamená, musel by sa radikálne zmeniť výber poistného, ale ja neverím, že sa zmení takým radikálnym spôsobom, pretože som si to vypočítala, že ak by to malo byť v nejakých reálnych číslach, tak by sa dokonca muselo vybrať viac, ako je predpísané, čo sa tak nestane. Čiže jeden z možných scenárov je taký, že momentálne sa dostane do Sociálnej poisťovne asi 1,7 mld. korún z Veriteľa. A potom ďalej čo bude, to neviem. Čiže naozaj som hlboko presvedčená, že očakávaná skutočnosť roku 2004 nie je nastavená dobre.

Ešte jedna záležitosť. Celý rozpočet je konštruovaný, resp. počíta s tým, že nemocenské poistenie zostane v Sociálnej poisťovni. Budem veľmi pozorne sledovať, čo sa bude diať s nemocenským poistením, lebo z tohto miesta som už niekoľkokrát upozorňovala, že pokiaľ to zostane v tej polohe, ako to dnes umožňuje zákon č. 461/2003 Z. z., výpadok v Sociálnej poisťovni po odobratí výkonu nemocenského poistenia by bol v sume ďalších 4 mld. Som mierne sklamaná z toho, že ma kolegovia poslanci nepodporili v tom, aby nemocenské poistenie mohla vykonávať len Sociálna poisťovňa.

Pán riaditeľ v úvodnom slove povedal, že Sociálna poisťovňa robí všetko pre to, aby pri tej úrovni správneho fondu zabezpečila všetky úlohy, ktoré sa na ňu, musím naozaj povedať, valia. Viem, že pracovníci Sociálnej poisťovne pracujú denne nie 8, ale 10 hodín. A preto je mi ľúto, že v rozpočte Sociálnej poisťovne sú len 2 % na zvyšovanie miezd. Je to podľa mňa nekorektné voči týmto pracovníkom. A to nepochopiteľnejšie pre mňa je, že si Sociálna poisťovňa zase berie úver zo Svetovej banky. A teraz to poviem, aby som bola presná, na projekt správy sociálnych dávok sa berie 353 mil., z čoho dáva 219 mil. Svetová banka a 134 mil. Sociálna poisťovňa. Ak to mám dať dohromady, všetky peniaze, ktoré sa minú v tomto roku, na informačno-komunikačné technológie, je to 490,5 mil. korún. A k tomuto ešte pripočítajme 520 mil. korún z minulého roku, viem, že zdedilo toto čiastočne vedenie. No a vôbec som nedostala odpoveď, a toho sa domáham, od pána ministra Kaníka, načo je 110 mil. korún, ktoré sú v rozpočte ministerstva práce, ktoré sú na tento istý projekt. Tak koľko tých peňazí do toho projektu budeme dávať? A moja druhá otázka je na pána riaditeľa, nech z tohoto miesta povie, či je Sociálna poisťovňa, a to aj v súvislosti s iniciatívou pána poslanca Fica, pripravená informaticky na nábeh 2. piliera. Lebo ak je na to pripravená, potom je neadekvátne, aby ste čerpali takéto peniaze, ak nie je na to pripravená, tak potom má pravdu pán poslanec Fico, ale obidvoje nemôže platiť, aj že je na to pripravená, aj že ideme minúť 600 mil. korún na informačné technológie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, vážený pán ústredný riaditeľ, dovoľte mi predniesť stanovisko k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005, resp. výhľadovo nielen na rok 2005, ale aj na roky 2006 až 2008.

Návrh vychádza zo základných makroekonomických rámcov a východísk pre rozstavenie návrhu rozpočtu, ktorý sme minule prerokovali, rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Ide predovšetkým o také ukazovatele, akými sú objem a rast HDP, priemerná miera evidovanej nezamestnanosti, rast zamestnanosti, miera inflácie, rast priemernej mzdy a podobne.

Od roku 2005 bude hospodárenie Sociálnej poisťovne výrazne ovplyvnené nábehom systému starobného dôchodkového sporenia. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne v súlade s východiskami návrhu rozpočtu verejnej správy počíta s tým, že bude postupný prechod poistencov do sporivého systému. Predpokladá sa, že do dôchodkového sporenia tzv. 2. piliera dôchodkovej reformy sa zapojí celkovo 51 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, v roku 2005 je plánovaných 35 % a v roku 2006 zostávajúcich 16 %.

Považujeme za správne, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je zostavený v dvoch variantoch. Teda prvý variant hovorí bez vplyvu starobného dôchodkového sporenia a druhý variant hovorí s vplyvom starobného dôchodkového sporenia. Umožňuje to určitú analýzu a hodnotenie vplyvu systému dôchodkového sporenia na tvorbu a použitie zdrojov Sociálnej poisťovne, ako aj vplyvu výsledku hospodárenia Sociálnej poisťovne ako subjektu verejnej správy na deficit rozpočtu verejnej správy.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, sa mení metodika rozpočtovania bilančného rozdielu v rámci rozpočtu Sociálnej poisťovne podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa pre vyčíslenie rozpočtového schodku verejnej správy do rozpočtu Sociálnej poisťovne už nezahrnujú finančné operácie s finančnými aktívami ako prijaté úvery, pôžičky a návrat finančnej výpomoci, zostatky prostriedkov z predchádzajúceho roka a splátky prijatých úverov. Ide o jednotnú metodiku, ktorá je platná v Európskej únii.

Predpoklad zapojenia sa ekonomicky aktívneho obyvateľstva do sporivého systému, ako som už uviedol, vo výške 35 % v budúcom roku a 16 % v roku 2006 sa v skutočnosti nemusí naplniť, resp. predpokladané podiely sa môžu vyvíjať úplne odlišne i v jednotlivých rokoch, preto aj návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, pokiaľ ide o roky 2005 a 2006, nesie v sebe určité riziká z hľadiska tvorby a použitia fondov sociálneho poistenia, ako aj celkového bilančného výsledku Sociálnej poisťovne. Možno očakávať, že aj vplyvom mohutnej reklamnej kampane dôchodkových správcovských spoločností už od 1. 11. tohoto roku sa prevažná väčšina poistencov zapojí do sporivého systému v priebehu roku 2005.

Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok vychádza z očakávanej skutočnosti za rok 2004. A túto možno charakterizovať predovšetkým týmito tendenciami: nesplnením rozpočtovaných príjmov, nižšou tvorbou fondov v porovnaní s rozpočtom, vyšším použitím fondov, zhoršením celkového bilančného rozdielu, deficitným hospodárením základných fondov dôchodkového poistenia a predpokladom, že deficit v základných fondoch dôchodkového poistenia sa pokryje z vnútorných zdrojov Sociálnej poisťovne, mám na mysli rezervný fond a základný fond poistenia v nezamestnanosti.

V očakávanom použití základných fondov dôchodkového poistenia za rok 2004 je zahrnutá aj valorizácia dôchodkov. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 s vplyvom 2. piliera sa predpokladajú celkové zdroje v objeme 139,789 200 mld. korún s nárastom oproti očakávanej skutočnosti roku 2004 o 10,941 mld. Sk a celková tvorba fondov vrátane prevodu zostatku z minulých rokov v návrhu rozpočtu na rok 2005 predstavuje uvedenú sumu. V celkovej tvorbe fondov je však zahrnutý aj prevod zostatkov z minulých rokov. A to je v čiastke 11,217 300 mld. Sk. Celkové použitie prostriedkov fondov na rok 2005 predstavuje čiastku 122,974 200 mld. korún, je to nárast oproti tomuto roku o 11,343 300 mld. korún, celkový bilančný rozdiel v roku 2005 je prebytok v sume 16,815 mld. so znížením oproti roku 2004 o 402,3 mil. Sk. Predpokladá sa, že deficit základných fondov dôchodkového poistenia sa pokryje plným použitím rezervného fondu solidarity, ide o čiastku 8,8 mld. Sk, ako aj presunmi so základného fondu nemocenského poistenia a základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

Zavedenie starobného dôchodkového sporenia má vplyv hlavne na príjmy, výdavky rozpočtu Sociálnej poisťovne. Oproti legislatívnym podmienkam tohto roku dochádza predovšetkým k týmto zmenám. Znižuje sa sadzba na starobné poistenie z 20 na 18 %. Znižuje sa sadzba na odvod poistného na starobné poistenie za poistencov, ktorí sa stanú sporiteľmi, z 10 na 9 %. Zvyšuje sa sadzba odvodov poistného do rezervného fondu solidarity z 2,7 na 4,75 %. Správny fond vo výške 3 % sa bude tvoriť len z poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, garančné poistenie, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, z vyberaných príspevkov na starobné dôchodky, dôchodkové sporenie sa bude tvoriť len vo výške 0,5 %.

Pokiaľ ide o rozpočtovanie príjmov, tieto vychádzajú najmä z predpokladaného počtu poistencov, kde sa počíta s 2 123 959 poistencami, je to rast oproti tomuto roku v kategórii poistencov závodov o 1 % a kategórii poistencov SZČO o 12,8 %, ďalej z predpokladaného počtu poberateľov invalidného dôchodku v produktívnom veku, za ktorých platí Sociálna poisťovňa poistné z invalidného poistenia, uvažuje sa s poklesom v tejto kategórii na 165 610 osôb, je to pokles až o 5,1 %, kde nerozumiem, ako sa prišlo k tomuto údaju, z počtu poistencov štátu je to 178 000 ľudí, je to v zhode s návrhom aj štátneho rozpočtu, ďalej, z úspešnosti výberu poistného na úrovni 95 %, ale vieme, že súčasná skúsenosť je trošku iná, ďalej, z priemernej miery evidovanej nezamestnanosti 14,4 %, ja stále kritizujem tieto údaje rôzne, lebo Štatistický úrad jednoznačne uviedol, že nezamestnanosť z hľadiska hodnotenia je okolo 18 %, nie 14 %, a z priemernej mzdy v národnom hospodárstve na úrovni 16 614 Sk.

Vplyv zavedenia starobného dôchodkového sporenia v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 znamená zníženie zdrojov o 541,9 mil. Sk, hlavne v oblasti, myslím, poistného.

Potom je to zvýšenie výdavkov o 4,583 800 mld. Sk, zníženie bilančného rozdielu v oblasti prebytku, je to 5,325 700 mld., a zníženie bilančného rozdielu prebytku z hľadiska metodiky ESA 95, ide o čiastku 5,325 700 mld., teda to sú obidva údaje relevantné.

V relatívnom vyjadrení znamená zavedenie starobného dôchodkového sporenia zníženie príjmov o 0,4 %, zvýšenie výdavkov o 4 % a zníženie bilančného rozdielu prebytku o 24,1 %.

Pokiaľ ide o vplyv zavedenia starobného dôchodkového sporenia, značné vplyvy v návrhu rozpočtu na rok 2005 sú v jednotlivých základných fondoch v oblasti dôchodkového poistenia a v rezervnom fonde solidarity. Bilančné rozdiely sa vplyvom tohto 2. piliera menia v oblasti schodkov takto: Schodok základného fondu starobného poistenia sa zvyšuje o 12,516 900 mld. korún na hodnotu 19,713 600 mld. korún. Schodok základného fondu invalidného poistenia sa znižuje o 466,2 mil. na čiastku 5,546 mld. korún. Schodok základných fondov dôchodkového poistenia sa zvyšuje o 12,050 700 mld. korún na hodnotu 25,259 600 mld. Sk. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2006 a 2007 sa kvantifikuje vplyv zavedenia starobného dôchodkového sporenia v ďalších čiastkach, ktoré, samozrejme, zvyšujú schodky.

Na túto otázku, ktorú chcem dať, mi neodpovedal ešte pán minister nikdy, čo sa stane, keď sa vyčerpajú úložky, ktoré sú v Národnej banke Slovenska s privatizáciou späté, lebo ja tvrdím, ak nemáme na toto odpoveď, tak to je ďalšie z rizík vôbec spustenia 2. piliera do činnosti.

Štátom platené poistné na starobné a invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity sa za vybrané skupiny občanov určených zákonom o sociálnom poistení rozpočtuje na rok 2005 v sume 5,037 500 mld. Sk, čo je v porovnaní s očakávanou skutočnosťou viac o 2,4 %, čiže o 116,2 mil. Sk. Pritom sa vychádza z počtu poistencov štátu 178 000, po schválenom rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2004 sa počítalo s počtom 195 000. Išlo o nadhodnotené počty na rok 2004. Sociálna poisťovňa vychádzala pri rozpočtovaní z reálnej očakávanej skutočnosti, ktorá už zohľadňovala výpadok príjmov z titulu nižšieho počtu poistencov. Suma štátom plateného poistného je zhodná s transferom tohto charakteru rozpočtovaným na rok 2005 v návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2005. V návrhu rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2005 sa v rámci transferov Sociálnej poisťovne rozpočtujú nesystémové dávky sociálneho poistenia v sume 1,623 700 mld. korún, v ktorých je premietnutá aj nová dávka na dôchodky tzv. invalidov z mladosti.

Z titulu toho, čo tu už bolo povedané, nebudem to ďalej rozoberať, vieme, že Sociálna poisťovňa je vo veľmi zložitej situácii. Osobne si myslím, že sa nedostala celkom sama do tohto problému, ale bolo to spôsobené hektickým rýchlym "kvaltováním" pri schvaľovaní transformačných zákonov a tým, že nebol dostatočný priestor na implementáciu a prípravu implementácie zákonov, ktoré sa v Národnej rade schválili. A toto spôsobilo celý ten hektický priestor, to jednak, čo už kolegyňa spomínala, že zamestnanci robia určitú nadprácu, ktorá, si myslím, ani nie je docenená a zaplatená, a podobne. Chcem len povedať, že držím palce Sociálnej poisťovni, aby sa z toho vyhrabala, a navrhnutý rozpočet Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko podporí.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol ako jediný písomne prihlásený. (Hlasy z pléna.)

Chce pán navrhovateľ reagovať? Musí najskôr reagovať na neho, pretože navrhovateľ môže kedykoľvek podľa rokovacieho poriadku vystúpiť v rozprave.

Ešte sa musím opýtať, kto sa chce ústne prihlásiť do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Uzatváram rozpravu.

A teraz, pán navrhovateľ, nech sa páči.

F. Halmeš, predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vzhľadom na času a program, ktorý vás ešte čaká, poviem len veľmi stručnú reakciu na vystúpenia pani poslankyne a pána poslanca.

Oceňujem korektnosť významnej časti analýzy situácie v Sociálnej poisťovni, pretože mnohokrát médiá, ale niekedy, žiaľ, aj inštitúcie, ktoré sa vyjadrujú k situácii v Sociálnej poisťovni, zaujímajú výrazne nekvalifikovaný postoj k tomu, čo Sociálna poisťovňa v tomto roku musela absolvovať a akým úzkym miestom ona prechádza. Ja považujem za zvládnutých 95 % transformačných procesov, ktoré v Sociálnej poisťovni boli. A to, čo bolo negatívne viditeľné, tak to je otázka výberu poistného. A to považujem za najcitlivejšiu vec a k tomu sa chcem vyjadriť.

Pokiaľ sa týka dvoch alebo troch záverov, ktoré pani poslankyňa Navrátilová urobila, tak musím na ne zásadným spôsobom reagovať popritom rozbore, ktorý však považujem prevažne za objektívny.

Pani poslankyňa, k otázke generálneho pardonu. My sme na základe našich právnych analýz presvedčení, že zákon o sociálnom poistení umožňuje všeobecnú amnestiu, ktorá však je posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne po splnení podmienok, ktoré boli stanovené.

Pokiaľ sa týka východísk rozpočtu na budúci rok, áno, je tam niekoľko neistôt, ktoré sa v súčasnosti nedajú na základe dostupných analýz vylúčiť celkom dokonalým spôsobom, ale stav na účtoch a výber poistného do určitej miery pod kontrolou máme a stavy, ktoré ste prezentovali, v týchto dňoch sú buď prekonané, alebo sa prekonávajú. Na účtoch Sociálnej poisťovne je v súčasnosti takmer 14 mld. korún a my očakávame, že generálny pardon sa ešte nepremietol do výberu poistného, pretože podnikatelia, ktorí dlžia poistné Sociálnej poisťovni, sa spoliehajú na posledné dni alebo posledné týždne, ktoré v súčasnosti nastávajú. Máme informácie z regiónov, že podnikatelia, ktorí dlhujú Sociálnej poisťovni, si pripravujú podmienky na to, aby mohli povinnosti voči Sociálnej poisťovni splniť. My sme to odhadli, my sme to považovali za konzervatívny odhad, zhruba na 1 mld. korún. Ak by sa podarilo zabezpečiť účinnosť zákona o sociálnom poistení v paragrafe, ktorý umožňuje cez Veriteľa oddlžiť časť zdravotníckych zariadení v sume 1,8 mld. korún a možno aj časť dlžnej sumy Železníc, tak Sociálna poisťovňa by bezprostredne atakovala hranicu, ktorá je východiskom pre rozpočet v budúcom roku, teda hranicu 17 mld. korún.

Pokiaľ sa týka výberu poistného, tak toto je kľúčový front, na ktorý sme sa sústredili. A dá sa povedať, že po tých mimoriadnych opatreniach, ktoré nám umožnila aj legislatíva, ale aj informačný systém, ktorý sa výrazne zdokonalil za posledné týždne, my sme za november dosiahli výber poistného, ktorý je na úrovni časového plánu, ktorý sa nám predtým nepodarilo dodržiavať. Predpokladáme, že za december, samozrejme, dodržíme nielen časový plán, ale že po výsledku generálneho pardonu tu bude ešte navýšenie. To dáva akýsi predpoklad na to, aby sme sa s tou situáciou, v ktorej sa nachádzame, vysporiadali, či už do konca roka alebo na začiatku budúceho roka.

Pokiaľ sa týka vašich dvoch konkrétnych otázok. Spolufinancovanie projektu Svetovej banky zo strany Sociálnej poisťovne nemá bezprostredný vplyv na zvládnutie 2. piliera, pretože je zamerané predovšetkým na vybudovanie individuálneho účtu klienta. To znamená, že na vašu otázku, či sme informaticky pripravení, odpovedám, že na základe štádia poznania overenia a predbežného testovania na vstup do 2. piliera na začiatku roku sme pripravení. A nie sú potrebné ďalšie zdroje viazané na rozbeh 2. piliera.

Pokiaľ sa týka nemocenského poistenia, pani poslankyňa, pre krátkosť času už nebudem podobne reagovať, ale zdieľam vaše obavy, pretože naozaj rozpočet predpokladá, že takmer 5 mld. korún bude presunutých z jedného fondu do druhého fondu. A fond nemocenského poistenia je výrazne solventný a dokonca máme ešte ďalšie problémy, že nemáme v legislatíve ošetrené predpisovanie pracovnej neschopnosti od začiatku roka. Ale s obidvomi ministrami zodpovednými za tento úsek robíme kroky, aby sme do konca roka problém vyriešili.

Ešte raz vám ďakujem nielen za priestor, ktorý som mal k dispozícii, ale aj za vašu pozornosť.