V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami teraz vystúpia páni poslanci Cuper a Lintner, sa prihlásili. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Cuperovi. Bude hovoriť aj, požiadal o slovo predkladateľ.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som chcel reagovať na pána Čaploviča. Ale aj všetkým tým, ktorí tu operujú číslami o tom, koľko sa vynaložilo na Národné divadlo a koľko bude stáť jeho prevádzka, chcem povedať, že už Hegel povedal, že štát = kultúra alebo kultúra = štát. Ja viem, že na konci 20. a začiatkom 21. storočia niektoré liberálne strany a medzi nimi zrejme aj strana pána Ruska žijú predstavou, že treba štát, najmä národný štát jednoducho zlikvidovať, i keď tí väčší v Európe alebo tie väčšie národy majú úplne inú predstavu, pretože integrovaná Európa nie je o integrácii kultúry, ale integrácii ekonomiky a iných sfér sociálneho života, čo síce tiež okrajovo súvisí s kultúrou, ale v širšom slova zmysle nie s umením ako takým, o ktoré v prípade divadla, ktoré sa má volať celkom oprávnene Národným alebo Slovenským národným divadlom, ide. Ja si myslím, že tieto veličiny umenia a kultúry sa nedajú z hľadiska existencie národa, najmä národa, ktorý si konečne po toľkých stáročiach vybojoval vlastnú štátnosť, previesť na nejaké peniaze, najmä ak zvážime, že Slovnaft prináša 19 mld. zisku za rok, čo znamená, že za tri mesiace zisku Slovnaftu by sa celkom dobre dala pokryť výstavba jedného divadla a jeho prevádzka za možno jeden a pol mesiaca.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zapísal som si viacero vašich citátov, predovšetkým citát Alexandra Matušku z roku 1971, možnože ho niekedy použijem.

Ale chcel by som, aby ste mi vysvetlili váš termín, ktorý ste použili, netransparentnosť postupu vo vzťahu k ministerstvu hospodárstva. To ma zaujíma, pretože spolu sme to prešli celé, dobre viete. Na konci októbra vzniklo uznesenie vlády, ktoré ruší uznesenie o predaji, je verejne dostupné. Potom prišli porady ekonomických ministrov, videli ste zápisy, v januári 2004, marci 2004, auguste 2004, októbri 2004, zápisy z nich sú dostupné. Potom prišlo rokovanie vlády so známym uznesením. Takže neviem, prečo je ten termín netransparentné.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Termín netransparentné je preto, že o tom nevedela odborná verejnosť. O každom kroku porady ekonomických ministrov, na ktorom sa zúčastnili aj pán minister kultúry a pán minister hospodárstva, bolo treba informovať. Raz sa to volalo Slovenské národné divadlo, raz išiel materiál o nejakom kongresovom centre. Ten materiál my sme si pozreli na Úrade vlády, ako to bolo predkladané. A o každom kroku za ten rok bolo možné informovať odbornú verejnosť, informovať aj náš výbor Národnej rady, gestorský výbor, ako sa postupuje v tejto oblasti, pretože to uznesenie, ktoré sme prijali ešte v roku 2003, stále a sčasti, prepáčte, pán podpredseda vlády, ste tu prítomný, nebolo z vašej strany splnené vo vzťahu k nášmu výboru. A v tom chápem tú netransparentnosť. Možnože transparentné to bolo vnútri koalície, vo vláde, ani nie v koalícii, vo vláde to bolo transparentné, ale nebolo to transparentné navonok vo vzťahu k občanom tohto štátu, lebo sa rozhodovalo o veľkej investícii daňových poplatníkov Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, ja nechcem zneužívať to, že navrhovateľ má možnosť kedykoľvek vstúpiť do tejto debaty, ale vážne by som chcel teraz položiť jednu otázku, lebo tu sa rozoberajú isté kompetencie v rámci ministerstva hospodárstva a ministerstva kultúry, a treba sa úplne jasne spýtať a na rovinu si odpovedať na otázku: Zachraňovalo by ministerstvo hospodárstva ministerstvo kultúry, keby nemali tú istú stranícku hlavu? Ja sa pýtam: Prišlo by k takejto situácii? Odpoveď si môžete dať sami, lebo minister hospodárstva a podpredseda vlády a súčasný alternant v rámci pôsobenia ministerstva kultúry je len tak náhodou aj šéfom jednej strany, ktorá sa dokonca ani tým netají, že pod svojou tzv. kuratelou má kultúru. No tak ja si myslím, že v tejto chvíli je kultúra riadená priamo stranícky a proti tomu by sme sa mali skutočne všetci postaviť.

Ďalšiu otázku, ktorú mám v súvislosti s rozoberaním aj problémov tých, o ktorých hovoril pán poslanec Čaplovič, a skutočne si opäť treba povedať jasno, či to tak je alebo nie je, preto, aby sme si vedeli utvoriť iný názor, k čomu vlastne speje táto navrhovaná prestavba dostavby, novostavby Slovenského národného divadla, je: No bude súkromná televízia alebo nebude súkromná televízia v tej ľavej časti prestavovanej novej budovy Národného divadla, čomu má padnúť za obeť Činohra Slovenského národného divadla? Bude alebo nebude tam súkromná televízia mať svoje sídlo? A keď tam bude mať súkromná televízia sídlo, aká súkromná televízia tam bude mať sídlo? A mám hovoriť ešte ďalej? Ja myslím, že netreba. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš bude pokračovať v rozprave. (Hlasy v sále.)

Do rozpravy? Nech sa páči. O slovo požiadal podpredseda vlády a minister hospodárstva pán Rusko. Nech sa páči, v súlade s rokovacím poriadkom, máte v rozprave prednosť.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ja len veľmi krátko. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda a predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, určite budem reagovať, zodpovedne som aj počúval, aj si písal poznámky, takže bude čas na to, aby sme si povedali aj iný pohľad na vec, nielen ten váš. Ale chcem upokojiť pána poslanca Jarjabka, aby sa neznervózňoval. Je to nezmysel, lož, nepodložené ničím, nikdy žiadna televízia, aj pán Cuper môže pokojne spávať, sa tam neplánovala, neplánuje. A nemám informácie, že v budúcnosti by sa mala vyskytovať v priestoroch divadla inak ako so svojimi štábmi. Takže túto falošnú tézu ako mnohé ďalšie nemusíte rozvíjať, pretože to nie je pravda. Základ, na ktorom to budujete, je od základu zlý a nepostavíte na tom nič viac, než len domnienky, ktoré nie sú pravdivé, pán poslanec. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Faktickými poznámkami najskôr chcú reagovať pán poslanec Cuper, pán poslanec Fajnor. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. A potom, pán predkladateľ, keď budeš chcieť hovoriť, nech sa páči, dostaneš slovo.

Nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Cuperovi.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, ja vám môžem zodpovedne povedať, že mne vaša televízia môže byť absolútne ukradnutá. Ja televízor nemám a rozhodne ani vo sne by ma nenapadlo zapnúť si televíznu stanicu Markíza, ktorú ste kedysi zachraňovali, pred šiestimi rokmi, ale dodnes neviem, pred kým ste ju zachraňovali, ale v skutočnosti to bola komédia, ktorú ste hrali pre tento národ, aby ste vyhrali voľby a dostali sa k moci, aby ste mohli privatizovať najmä to, čo je veľmi lukratívne. O túto hru ide aj v danom prípade. Mne je takéto barbarstvo absolútne cudzie, pretože ja som bojoval už raz v roku 1990 za túto budovu, do ktorej ste sa nehanbili posadiť všetci, a boli ste proti slovenskej štátnosti, proti tomu, aby v nej sídlila jedna z reprezentatívnych inštitúcií tohto národa, slovenský parlament. Zachraňovali sme ju tiež pred istým pánom americkým podnikateľom. Takže potom sme bojovali za jazykový zákon, čo je tiež súčasť slovenskej kultúry. Teraz budeme bojovať aj za to, aby ostali ostatné slovenské národné a štátne inštitúcie, pretože nejde len o divadlo, ide o zmrzačené Národné múzeum, Národnú galériu a ďalšie inštitúcie. Je celkom logické, že sa ich chcete zbaviť, lebo ste sa zbavili toho, čo ich mohlo financovať, a to dosť neprozreteľne. Takže vám je absolútne slovenská štátnosť, slovenská kultúra cudzia, vám sú prednejšie tie záujmy vašej stanice Markíza, ktorú si naozaj nemienim v najbližších desiatich rokoch určite zapnúť. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som len veľmi krátko chcel reagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva. Takýchto sľubov sme sa tu napočúvali už veľmi veľa. Chcem pripomenúť len dva z nich. Prvý sľub bol, keď vládna koalícia pána Mikuláša Dzurindu pred šiestimi rokmi vo voľbách sľubovala, že privatizácia strategických podnikov nebude. A doslovne títo ľudia povedali: "Kopete do otvorených dverí." No nazdar, ako sú dneska tie dvere otvorené. Chcem spomenúť ďalší sľub, ktorý bol, boli to dvojnásobné platy. Len zabudli títo ľudia povedať, že zoznam ľudí, ktorým budú zvýšené, pôjde v prílohe. Ďakujem pekne.(Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz o slovo požiadal predkladateľ, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ja len veľmi krátko. To, čo hovorí pán minister hospodárstva, je v tejto chvíli pre mňa veľkou novinkou, ale nemám prečo mu nedôverovať. Svedčí to len o jeho netransparentných rokovaniach s pánom súkromným podnikateľom, ktorý má záujem o novostavbu Slovenského národného divadla, lebo ten sa o tom v takomto zmysle, ako som o tom hovoril ja, vyjadril. A ja som sa to dopočul z médií, konkrétne zo stanice TA3, ktorej chcem ako televízii z tohto miesta naozaj veľmi pekne poďakovať preto, lebo naozaj sa tejto celospoločenskej problematike, problematike kultúry a problematike novostavby Slovenského národného divadla venuje veľmi aktívne a veľmi objektívne, tak ako aby sa jej mala venovať napr. verejnoprávna Slovenská televízia, ale o tom v inej diskusii. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Jarjabka.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem len reagovať na to, čo nadškrtol pán poslanec. Naozaj by som sa chcela spýtať pána ministra, kto je vlastne Truthheim Invest. Ja som vážne strávila hodinu "brousováním" na internete, považujem v tomto svoje schopnosti za dosť dobré, ale nenašla som žiadnu serióznu investíciu, žiadne seriózne iné projekty, ktoré by ukazovali na to, že toto je seriózny investor, ktorý sa mohol uchádzať, naozaj sa môže uchádzať o takúto investíciu. A už sa vôbec nechytám podstaty, teda veci, či vôbec takto má byť riešené SND. Ale mňa zaujíma, kto je to a kde sú reálne ukazovatele, ktoré ukazujú na to, že toto je seriózny investor.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi tiež pán poslanec Mečiar. A končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

V. Mečiar, poslanec: Je zbytočné sa hnevať na to, že Národná rada rokuje o tejto téme, alebo sa cítiť urazený, keď je tu niekoľko skutočností bez odpovedí. Prvá otázka je, kompetencie členov vlády sú dané zákonom. Vláda ich uznesením meniť nemôže. Prečo minister hospodárstva vstupuje do kompetencií ministra kultúry? Je tu otázka: Nezneužíva právomoc verejného činiteľa? Druhá otázka je, ak teda sa koná v tejto veci, treba zásadne zodpovedať na 100 vecí. Kto je subjekt, ktorý sa uchádza o spoluvlastníctvo, ktorý je s pozadím neznámy? Ako je možné, že minister štátu chodí ako asistent s obchodníkom a vyberá mu nehnuteľnosti, ktoré by sa mu hodili? Ďalej je tu otázka ďalšia: Prečo sa uvádzajú úmyselne a vedome nepravdivé a falošné údaje o ekonomike prevádzky Národného divadla a o tých vložených peniazoch? Veď tie peniaze nemajú ísť na kultúru, tie peniaze majú ísť na rekonštrukciu budovy pri odňatí účelu, ktorý je určený. Toto sú otázky ekonomické, politické, ktoré nás znepokojujú.

Ale je tu podstatná, najpodstatnejšia vec. Budova Národného divadla bola postavená preto, aby sa zlepšili podmienky pre prácu umelcov aj pre kultúrny život Slovenskej republiky. Kto siaha na kultúru, vykoreňuje dušu národa. Kto siaha na umenie, vykoreňuje jeho postavenie a tlačí ten národ vedomím, úrovňou všetkých dole. Toto, vážení, je najpodstatnejšia vec, prečo s vami nesúhlasíme, súhlasiť nebudeme a prečo zápas o Národné divadlo je pre nás viacej ako zápas o peniaze. To je zápas o to, ako sa bude rozvíjať, identifikovať kultúra javisková, pohybová, hudobná, všetko, čo môže Slovensko tvoriť špičku. A o nákladoch na prevádzku, nevýhodnosti budovy, o popieraní viacúčelovosti budovy už netreba viacej klamať. Všetko je to inak. Všetko je to v iných dokumentoch. (Potlesk.)

Takže, pán minister, opakujem, ruky preč od divadla, a len barbari búrajú... (Prerušenie rečníka časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte pred vystúpením pána poslanca Ondriaša v rozprave opäť požiadal o slovo pán podpredseda vlády a minister hospodárstva pán Rusko.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ale ja už som, ak dovolíte, sa rozhodol, že budem hovoriť asi trochu dlhšie, lebo argumenty, ktoré zaznievajú, asi nemôžu byť bez odpovede. Budem hovoriť tak, ako si myslím, že je pravda, bez ohľadu na to, že táto téma sa ako mnohé iné dosť často zneužíva a hrá sa na emócie.

Súhlasím a myslím si, že pomerne korektne hovoril o probléme pán poslanec Jarjabek. Povedal, že, a nedá sa nesúhlasiť s tým, kultúra je dlhodobo podceňovaná, je dlhodobo poddimenzovaná a v tomto štáte nie je na úrovni, ako by sme chceli. Ale to nie je problém ani ministra hospodárstva súčasnej vlády, ani ministra kultúry, ani súčasnej vlády, je to problém vývoja od roku 1989, je to problém všetkých vlád aj vás a vašich, pán Mečiar, je to problém všetkých, ktorí sa vystriedali na postoch ministrov a ministrov kultúry, je to problém sily slovenskej ekonomiky a schopnosti zarobiť si na túto takpovediac a vami hovoriac jednoznačnú, nespochybniteľnú výkladnú skriňu Slovenskej republiky. Nikto ju nespochybňuje.

My nie sme žiadni národní barbari. A ja sa necítim menej slovenský ako tí, ktorí dnes hrajú na city a tvrdia, že tí, ktorí kalkulujú s peniazmi preto, aby sa peniaze dostali lepšie a efektívnejšie do kultúry, to sú tí, ktorí chcú likvidovať a ničiť Národné divadlo a symbol slovenskej štátnosti.

Ja som tento štát chcel a vďaka Bohu zaň. Ja som nebol medzi tými, ktorí tu odmietali dokončiť Národné divadlo, resp. predávať, resp. dokončiť budovu parlamentu. Ja som 1. 1. 1993 bol rád. A som presvedčený, že vznik Slovenskej republiky je to najlepšie, čo sa po roku 1989 pre túto krajinu stalo. Ale to ešte neznamená, že každý, kto za to bol, sa môže k Slovensku správať ako k vlastnej papuči, že nemusí hľadieť na peniaze, že môže zadlžovať budúce generácie len preto, aby momentálne bol politicky úspešný, len preto, aby dokázal sa niesť na vlne populizmu a hovoril to, o čom si myslí, že ľudia to chcú počuť.

Ak hovoríme o nedostatku peňazí v kultúre, tak to je pravda. Ale práve tak je pravda, že je nedostatok peňazí v zdravotníctve, v školstve, všade, kde sa pozriete. Slovenská ekonomika produkuje 50 % výkonnosti a hrubého domáceho produktu z priemeru krajín Európskej únie. Tam je problém, prečo máme málo peňazí v kultúre, prečo máme málo peňazí v školstve, v zdravotníctve, v sociálnej oblasti. A my sme iba odmietli žiť na dlh, odmietli sme zadlžovať budúce generácie a hľadáme cestu ako nezvyšovať dlh, lebo je ľahké povedať, že dáme na divadlo, dáme na platy a naše deti to po nás zaplatia. Robíme všetko preto, aby sa dvíhala ekonomika a hospodárska sila krajiny. Ale odmietame to robiť preto a v situácii, keď sa budú peniaze vynakladať neefektívne, zle a v nesúlade s tým, čo je priorita a potreba.

Vrátim sa a budem veľmi konkrétny, pokiaľ ide o kauzu, ktorá dnes a v týchto dňoch rozvírila verejné a politické vody.

Zásadná vec, ktorá sa stala negatívna, podľa toho, ako to počúvam, je, že v rokoch 1998 až 2002 podľa vyjadrení aj vtedajších ministrov bola vláda zavádzaná tým, koľko peňazí a do akej miery sa má použiť na dostavbu Národného divadla, resp. po koľkých finančných prostriedkoch a injekciách bude táto budova funkčná. Minulo sa tam 2,4 mld. korún v rokoch 1998 až 2002.

Riešime problém, ktorý si tu 15 rokov všetci pohadzujeme. A všetci, ako tu sedíte alebo sedíme, máme za to a na tom kus svojej vlastnej zodpovednosti.

My sme riešili problém, do ktorého sme vstúpili v októbri 2003, keď pred 2 mesiacmi parlament Slovenskej republiky neodhlasoval v rozpočte 800 mil. korún na dokončenie tejto stavby. Zároveň sa tým zaoberal výbor Národnej rady, ktorý prijal uznesenie. To uznesenie zaväzuje ministra financií nájsť alternatívne riešenie dofinancovania. Prosím, alternatívne riešenie dofinancovania nie je naliatie peňazí zo štátneho rozpočtu do budovy divadla, alternatívne je iné, pretože sa vláda svojho času rozhodla, že to predá. A tento postoj obhajovali tri koaličné strany ako úplne legitímny, korektný, pretože mali na to svoj názor, povedali tri strany, že najlepšie je múry, resp. budovu predať. My sme boli tí, ktorí boli proti predaju za alternatívny zdroj financovania a dofinancovania dostavby. Tým sa zaoberal aj výbor, pán minister a podpredseda financií bol vo výbore. A podľa jeho slov prítomní zástupcovia kultúrnej obce súhlasili s tým, že sa nájde investor, ktorý pomôže dostavať a prevádzkovať budovu.

V tomto znení 29. októbra 2003 prijala rozhodnutie vláda, ktorá zaviazala ministra, aby zabezpečil alternatívu k tomu, k dostavbe, predaju, a to je jednoznačne vstup, vklad majetku rozostavaného Národného divadla do spoločnosti spoločne so súkromným sektorom alebo súkromným subjektom.

Všetci, ktorí hovoríte dnes o tom, že memorandum je predaj, je to zámerná alebo účelová lož alebo nevedomosť, predaj bol jeden krajný variant, druhý krajný variant bol dostavanie za štátne peniaze.

Všetci sme sa zhodli aj vo výbore, a je to uznesenie výboru, za ktorý hlasovala aj opozícia, že sa má hľadať alternatíva k tomu, čo je predaj alebo dostavba za štátne. Keď sme v marci hľadali cestu k tomu, ale prehodnocovali, akým spôsobom bude budova dostavaná, zistili sme, že ministerstvo kultúry naozaj nie je personálne vybavené na to, aby hľadalo investora. Urobili sme to my v spolupráci, každý jeden materiál bol predkladaný dvomi ministerstvami, ministerstvom hospodárstva a ministerstvom kultúry. Každý jeden materiál bol verejný, mali sme k tomu niekoľko tlačoviek.

Ak dnes hovorí niekto o prechode kompetencií, nie je to pravda, pretože žiadne vo vzťahu ku komunikácii s kultúrnou obcou, parlamentom, výborom Národnej rady na ministerstvo hospodárstva nikdy neprešli. Jediné, čo sme urobili, je, že sme pomáhali hľadať investora v súlade s uznesením vlády, ktoré bolo známe od 29. októbra 2003 a ktoré bolo logickým krokom toho, že sa v roku 2003 schválil rozpočet bez finančných prostriedkov na dostavbu a následne prevádzku tohto divadla.

Vychádzali sme z materiálov, ktoré 5. júna schválila vláda Slovenskej republiky. Podklady do týchto materiálov dávalo vedenie Slovenského národného divadla. A hovorili o tom, že v roku 2008 bude potrebná dotácia 814 mil. korún za predpokladu, že Slovenské národné divadlo bude prevádzkovať novostavbu, v prípade, ak nebude prevádzkovať novostavbu, bola tam suma 435 mil. korún čo je 1,9-násobok viac v prípade, že prevádzkovať novostavbu bude. Ak si takto odvodíme úplne logicky náklady, ktoré dávalo do materiálu schváleného vládou vedenie Slovenského národného divadla, tak nám vyjde suma 2,3 mld. korún na prevádzkové náklady v rokoch 2006, 2007 a 2008. K tomu potrebujeme pripočítať 800 mil. korún na dokončenie, 622 mil. na požadovanú rekonštrukciu DPOH a súčasnej budovy Opery a 355 mil. na prevádzku Slovenského národného divadla v roku 2005. Keď to všetko spočítame, je to viac ako 4 mld. korún, ktoré pôjdu na inštitúciu Slovenské národné divadlo, podľa podkladov, ktoré nám dalo vedenie Slovenského národného divadla. Nemôžem ich vyrobiť na ministerstve ani ja, ani výbor Národnej rady, ani parlament. Jediný kompetentný, kto môže tieto podklady dať, je podľa mňa vedenie Slovenského národného divadla. Ak dali zlé podklady, treba sa ich pýtať, prečo ich dali zlé. Každý si ten materiál môže nájsť, vláda ho schvaľovala 5. júna, je to tam exaktne napísané.

A keď máme my situáciu, že v priebehu 4 rokov máme dať na Slovenské národné divadlo ako inštitúciu 4 mld. korún, tak prepáčte, že hľadáme možnosti, ako nájdeme úsporu v tom, aby sme do Slovenského národného divadla nedali 4 mld., možno iba 2 mld., pretože na film dávame 100 mil., na múzeá dávame 100 mil., na pamiatky dávame 100 mil., na ostatné divadlá dávame 600 mil. Prečo by sme do Bratislavy na novostavbu na inštitúciu Slovenské národné divadlo mali dať v priebehu 4 rokov 4 mld., ak to nie je nevyhnutné. Ja si myslím, že peniaze zo štátneho rozpočtu sa majú vynakladať vtedy, keď to je nevyhnutné, nie vtedy, keď to je možné. Isteže, môžeme tam dať 4 mld. aj 5 mld. Kde je tá hranica, kedy konečne povie opozícia, má kultúra dosť? Nikde. Kedy poviete, že má dosť zdravotníctvo, školstvo? Kedy bude tá hranica, keď môžeme povedať všetci, áno, teraz sme zafinancovali rozpočtové rezorty tak, ako to potrebujú? Nikdy. Naším cieľom bolo nájsť riešenie, ktoré umožní, aby sa v priebehu 4 rokov na kultúru dávala suma 4 mld., ale nie 4 mld. na Slovenské národné divadlo. My nie sme žiadni barbari, aby sme hovorili o tom, že peniaze, ktoré tu môžu ísť na kultúru, majú ísť niekomu do vrecka alebo sa nemajú vynakladať vôbec, len chceme, aby sa o 2 mld. na Slovenské národné divadlo mohlo dať menej, aby sa viac mohlo dať do Martina, aby sa mohlo viac dať do Košíc, do Zvolena, aby sa mohlo viac dať do Prešova, nie na to, aby sa niečo podporilo v súkromnom sektore, ale aby sa podporila kultúra. Choďte sa opýtať dnes, v akom štádiu sú divadlá. Isteže, nie sú spokojné. Ale nie sú spokojné preto, lebo sú dlhodobo podfinancované, podkapitalizované, dlhodobo nedostávajú to, čo im patrí. A keď my nájdeme možnosť, ako 2 mld. ušetriť a presunúť ich v priebehu 4 rokov na iné kultúrne aktivity, tak si myslím, že to nie je nič hrozné a nič trestuhodné.

Navrhli sme model, ktorý znamená, že budova Národného divadla sa ako kongresové a kultúrne centrum dokončí a v roku 2006 tam môže byť prvé predstavenie. Navrhli sme model, ktorý znižuje náklady štátu na dokončenie a prevádzku do roku 2008 o 2 mld. Navrhli sme model, ako štát bude stále vlastniť 51 % v spoločnosti, ktorá bude vlastniť budovu. O akom predaji hovoríme? Veď tá spoločnosť bude štátna na 51 %. Nikto, nikto s tou budovou nemôže bez súhlasu štátu nič urobiť. Navrhli sme model, ako sa o prevádzku tohto komplexu bude starať súkromný sektor. Pýtate sa, ako je možné, že to vie robiť súkromník a nebude to vedieť robiť štát, keď sa z toho majú vrátiť peniaze. Lebo ten súkromník postaví vedľa ešte jednu budovu a potom hotel, lebo sa tam postaví celý komplex, ktorý zabezpečí, že z fungovania sa tá investícia vráti. Keby sa mala zabezpečiť len návratnosť zdrojov z divadla, keby sa malo dokončiť všetko podľa pôvodného projektu, nie sme schopní to z činnosti, ktorá tam môže byť, vyfinancovať do budúcnosti. Tých 90 % : 10 % je len do návratnosti investície, ktorá predstavuje po odpočítaní ceny časti budovy a pozemkov asi 100 mil. korún, to môže byť do troch rokov, potom ten komplex môže prinášať 34 % výnosov, resp. zisku do kultúry. Čiže nemusíme dávať do kultúry, môžeme dostávať z toho komplexu a môžeme to dávať na prevádzku alebo opravu, alebo čokoľvek iné, čo je spojené s kultúrou. My sme hľadali len cestu k tomu, ako zabezpečíme, aby kultúra dostávala peniaze efektívnejšie a po celom diapazóne potrieb aj na iné činnosti aj do iných regiónov. A to divadlo, resp. ten komplex môže slúžiť Národnému divadlu do rozsahu, v akom ho potrebuje.

Slovenské národné divadlo malo dať v tomto týždni, verím, že to urobilo, na ministerstvo kultúry podklady, aby povedali, koľko chcú účinkovať, koľko predstavení zvládnu v tej pravej časti. To nie je zlom, to nie je časť alebo kút novostavby, to je polovica novostavby. V tej polovici novostavby môžu byť 365 dní a môžu si povedať, že potrebujú tam hrať 80 predstavení, nám to pán Jamrich zhruba povedal, v roku 2006 a asi 120 predstavení v roku 2007. Nech sa páči, máme na to alebo môžeme mať na to, na pokrytie len režijných nákladov komplexu asi 50 mil. korún. Budem prvý, kto bude hlasovať za to, aby v roku 2006 kultúra dostala tých 50 mil. - 60 mil. korún naviac, aby mohla bez problémov využívať aj túto scénu.

Akonáhle by sme pristúpili k alternatíve, že prejde divadlo celé do novostavby, všetci priznávajú, a odznelo to aj spomedzi hercov, že nie je možné hovoriť o operných alebo činoherných scénach, ktoré majú dokopy 2 800 stoličiek. Čím to naplníme? Kto tu bude chodiť? Dnes stojí náklad na jednu stoličku 3 000 korún na jedno predstavenie, dotujeme to do výšky 2 500 korún, ak tam je niekto, kto si kúpi lístok za 500 korún, ktokoľvek príde zo zahraničia, my mu dotujeme 2 500 korunami jedno predstavenie.

Nemyslíme si, že to je najefektívnejšie, ak navyše dnes nie je problém v kapacite. Veď dnes nikto nehovorí, že málo má Národné divadlo stoličiek, nestačia im, ľudia čakajú vo frontoch, je rezervačný systém na lístky. V žiadnom prípade nič také nie je, kapacita je dostatočná. Riešme problém Národného divadla, ktorý tu je 18 rokov, riešme ho efektívne v prospech kultúry, tak aby sa nemuseli vynakladať všetky peniaze len na túto inštitúciu, aby sa dostali peniaze aj do iných regiónov, aj do iných oblastí, a hľadajme cestu, ako Národné divadlo čo najrýchlejšie môže tieto priestory využívať v rozsahu, ktoré uzná samo za vhodné.

Toto bol náš príspevok k problému, toto je náš návrh, toto je riešenie problému, o všetkých ďalších alternatívach môžeme diskutovať. Možno sme boli príliš rýchli pri riešení problému, ktorý trval 18 rokov, možno nebola adekvátna komunikácia v oblasti kultúry medzi jednotlivými hereckými inštitúciami, vedením divadla a podobne, ale samo osebe to neznižuje riešenie problému, ktoré dnes pomáha kultúre a nelikviduje ju, ktoré dnes vytvára možnosti, ako aj ostatní dostanú viac, nielen Bratislava. Ďakujem za pozornosť.

K Truthheimu ešte. Zajtra budú na internete všetky aktivity a všetky veci, ktoré Truthheim v priebehu posledných 5 alebo 7 rokov vykonával. Budú čitateľné a budú pre novinárov k dispozícii. (Potlesk a výkriky.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo s faktickými poznámkami, do ktorých sa prihlásili pán poslanec Mečiar, pani poslankyňa Angyalová, páni poslanci Hopta, Mikuš, Ondriaš, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Čaplovič, Číž, pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Dovoľte mi, aby som ctených návštevníkov na balkóne požiadal v súlade s rokovacím poriadkom, že nie je možné svoje prejavy, žiaľ, realizovať, tak ako sa to deje.

Teraz budeme pokračovať a pán poslanec Mečiar, nech sa páči, faktická poznámka.

V. Mečiar, poslanec: Ak ste, pán minister, nepochopili úlohu umenia v spoločnosti, nepochopili ste nič. Vaša argumentácia bola o peniazoch, a nie o zmysle ich užitia.

Pokiaľ ide o argumentáciu, ktorú ste používali, je falošná. Ak sa má zlepšiť práca Národného divadla v objektoch, v ktorých dneska pôsobí, a aj koncertná sála, tak na rekonštrukciu a zlepšenie podmienok treba ďalšie 3 mld. korún. Pýtam sa, kde ich chcete zobrať, pretože v takomto stave tiež sú nefunkčné. Ak je tu postavený nový objekt, ktorý mal byť pýchou aj pre prejav architektov, aj pre prejav podmienok pre umenie, tak treba ten stánok na to využiť.

Čísla, ktoré uvádzate, sú lož. V roku 1998 boli spracované červené knihy či čierne knihy, ako ste to volali vtedy, kde presne bolo povedané, že vedľa Národného divadla bude objekt, ktorý bude slúžiť na ubytovacie účely, a oboje spolu je ekonomicky veľmi ziskové, ale Národné divadlo bude v správe Národného divadla, objekt ubytovací a iný bude tvoriť komplex a vytvorí sa spoločná firma na toto, nie na terajší objekt Národného divadla a namiesto straty bude zisk. Prosím vás, potom čísla, ktoré nám tu uvádzate, veď sú nepravdivé.

Hovoríte, že na dokončenie treba 800 mil. Ale veď z tých peňazí 200 mil. bude stáť demontáž terajších technológií, zariadenie kín, zariadenie obchodov, takže namiesto umenia bude biznis. Najväčší zisk dosahujú krčmy a drogy, môžeme tam urobiť aj takéto centrá.

Je pre mňa prekvapujúce, že minister je detailne informovaný, čo bude obchodný partner zverejňovať na internete, ale nevie definovať ekonomické podmienky.

Prepáčte, ja s vami súhlasím, to nie je predaj, to je dar. Vy zo štátneho majetku tu vedome a nezodpovedne súkromnej firme 49 % darujete, nie predávate. Takže tam je tá tendencia jasná.

Pokiaľ ide o záver, vyžadovalo by sa dlhšie hovoriť, ale poviem len jedno. Zopakujem istú vetu a analógiu, kupcov treba vyhnať z chrámu umenia, čím skôr tým lepšie. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán minister, myslím si, že keby to malo byť úplne korektné, tak firma, ktorá sa snaží o takúto investíciu, mala by chcieť byť taká transparentná, že by takéto informácie na internete boli. A ja som od vás čakala skôr reakciu, že sa pokúsite zariadiť, aby oni to urobili, a nie, že vy to zabezpečíte, lebo nie ste hovorca tej firmy, pán minister, vy ste minister. Čo to je? Toto, si myslím, by bolo korektné.

A chcela by som vám prečítať niečo, čo považujem za pomerne vážnu analýzu, aj keď je to len zdroj, ktorý je mediálny, ale možno by bolo dobre, keby ste sa k tomu vyjadrili. Je tu právna analýza memoranda, ktoré s tým Truthheimom bolo spísané. Píše sa tu: "Z memoranda nie je jasné, či po umorení sumy zodpovedajúcej kapitálovému vstupu Truthheimu prednostným vyplácaním podielov na zisku sa pomer podielu Truthheimu a štátu na zisku vráti na hodnoty zodpovedajúce pomeru ich podielov na základnom imaní, to teda znamená na 66 % : 34 %," ak by to tak malo byť, a vy ste vraveli, že to tak má byť, "návrat si bude vyžadovať podľa Obchodného zákonníka zmenu stanov správcu a. s. Na zmenu stanov však bude potrebný súhlas oboch akcionárov. Inak povedané, ak spoločnosť Truthheim nebude súhlasiť s tým, zostane pomer podielov Truthheimu a štátu na zisku 90 % : 10 %." Chcela by som počuť váš názor na túto analýzu. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta s faktickou poznámkou.

I. Hopta, poslanec: Som rád, že pán podpredseda vlády a minister Rusko potvrdil, že problém s našou kultúrou nastal po roku 1989. A ja mu poviem aj, prečo nastal tento problém. Pán Rusko, počúvajte, keď rozprávam, nebavte sa so svojimi kolegami, ste ministrom vlády a vážte si Národnú radu. Tento problém, pán minister, nastal preto, lebo ste rozpredali všetky podniky, ktoré zo svojho zisku niekedy dotovali kultúru. Chcem povedať, že tento problém po skončení tejto vlády bude ešte väčší, lebo aj vy máte záujem ešte rozpredať všetko to, čo zostalo, teda aj vrátane našich elektrární.

Pán minister, v Amerike, v krajine vášho vzoru, existujú rôzne sekty a často sa stáva, že z rôznych príčin v týchto sektách páchajú samovraždy. Aj naša vláda sa správa svojím spôsobom tiež ako nejaká sekta, sekta, ktorá škodí tejto krajine, sekta, ktorá podvádza ľud Slovenska. Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby aj naša vláda spáchala politickú hromadnú samovraždu a odstúpila, že tým urobí dobrý krok pre ľud tejto krajiny. Ja vám sľubujem, že ak to urobíte, zabezpečím vám dôstojný kar. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikuš.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zaujala ma jedna časť vystúpenia pána ministra, a síce o chýbajúcich finančných prostriedkoch. Dovolím si k tomu povedať krátku poznámku. Prečo chýbajú? Aj preto, pán minister, že ste nesplnili svoje úlohy, neexistuje hospodárska politika a jej integrálne súčasti, jednoducho neexistuje. A tam je aj vaša osobná zodpovednosť. Ďalej, povýšili ste privatizáciu nad cieľ namiesto toho, aby privatizácia bola prostriedkom na napĺňanie dlhodobých stratégií, ktoré majú napomôcť ekonomický rozvoj Slovenska. Tvrdíte, že štát je zlý správca. Ja tvrdím, že nie štát je, to môže byť zlým správcom iba konkrétna vláda, konkrétna osoba, ktorá ignoruje odbornú diskusiu a nespracováva to, čo je jej povinnosť v rámci kompetenčného zákona. Vy ste spôsobili výpadky a spôsobujete ďalšie veľké výpadky v príjmovej časti štátneho rozpočtu, pretože odovzdávate významné technicko-ekonomické nástroje do rúk iných. Tie výpadky sú rádovo vyššie, rádovo, páni, ako to, o čom sa tu bavíme. Nezaoberáte sa tým, čo spôsobuje tieto výpadky, ale bavíte sa o veciach, ktoré nemajú reálny základ. Mimochodom, prevádzkové náklady, to je to, o čom hovoríte, predstavujú zhruba 1 promile súčasného štátneho rozpočtu. To, čo robíte, je proti kultúre a proti záujmom Slovenska. Je to jednoducho proti posilňovaniu národného povedomia. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán minister, povedali ste, že vám chýbajú peniaze na školstvo, zdravotníctvo, kultúru a tak ďalej. Mám tomu rozumieť tak, že podávate demisiu? Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, veľmi stručne by som reagovala na tú časť, kde pán minister takmer plačlivým hlasom si posťažoval, že po 15 rokoch on konečne niečo rieši a že je taká nespravodlivosť, že mu to vyčítame. Pán minister, my vám nevyčítame, že to riešite, my nie sme spokojní s tým, ako to riešite. Predsa nie je možné, aby ste také celospoločenské záujmy riešili, ako je kultúra, čisto chladným ekonomickým výpočtom. Ak by sme takto postupovali v spoločnosti, tak by sme napr. si mohli vziať papier a tužku, pozrieť čo stojí výučba a výchova jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka, no a povieme si, že to sú veľké investície, radšej to ponúkneme odborníkom zo zahraničia, to je lacnejšie, pretože sa budovy ušetria a tak ďalej a tak ďalej. A takýmto chladnými cynickými výpočtami by sme mohli dôjsť aj do absurdných záležitostí.

Naviac ste spomenuli, že bude na internete informácia o spoločnosti Truthheim Invest. Pán minister, veď ona tam je. Vy ste si to nevytiahli? A nie sú to dobré informácie. Sú informácie na internete aj v dennej tlači dneska aj o vašom memorande, že v podstate z obsahu s odkazom na určité články, a ja tomu ako právnik rozumiem, ak je to pravda, vyplýva, že vlastne nejde o akúsi dohodu, čo má byť memorandum, akýsi záznam z rokovania, ale že ide o serióznu dohodu, ktorej zmluvy sa môžu uskutočniť len dodatočne písomne. Toto... (Prerušenie rečníčky časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda vlády, ja poznám mnohé filmy dokumentárne z histórie. A tá vaša rétorika mi skutočne pripomína rétoriku Karola Bacílka, ktorý hovoril do všetkého a ničomu nerozumel. V podstate to, čo ste tu predviedli, je kus veľkej demagógie.

A idem teraz k veci.

Po prvé. Uznesenie vo výbore Národnej rady v októbri 2003 sa týkalo, áno, hľadania ďalších investorov, ale tam sa nikde nehovorilo o tom, že bude zmena projektu, nikde nehovorilo o zmene prevádzky a nikde nehovorilo o zmenách aspoň nejakého iného vlastníctva. Tam sa o tom nehovorí. A tá zmena, ktorá tu prichádza, znamená, a to treba povedať občanom, vyhodenie techniky za 200 mil. korún a vyhodenie ďalších stavebných investícií za 150 mil. korún. To sú tie tzv. prestavby, ktoré sa tam v tomto veľkom stánku kultúry majú uskutočniť. Čiže 350 mil. korún vyhodíme len tak do luftu.

Po druhé. Ako je možné, že naši susedia v Maďarskej republike sa v kultúre nezadlžujú, a neviem, či sú ekonomicky na tom lepšie ako my? Ako je možné, že nielen postavili divadlo, ale že aj, a to podčiarkujem, nedávno otvorili Dom umenia v hodnote našich okolo 9 mld. Sk? Nuž oni myslia na budúcnosť národa, na kultúru a identitu v Európskej únii. Preto to robia a preto by sme to mali robiť aj my.

A po tretie. Prosím vás, prečítajte si od pána Dr. Vozára, môjho kolegu zo Slovenskej akadémie vied, ktorý v dnešnom Sme, a už o tom hovorila aj pani profesorka Tóthová, to, keď povedal, prečo je memorandum nevýhodné. A prosím odpovedzte konkrétne, keď budete mať záverečné slovo, na jeho otázky a na tieto zdôvodnenia. Prosím na to odpovede.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skôr ako dáme slovo pánovi poslancovi Čížovi, chcem len upozorniť členov poslaneckého grémia, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolal na 11.45 hodinu poslanecké grémium. Prosím, keby ste sa zúčastnili tohto rokovania.

My budeme pokračovať a s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán minister, počúval som vás ja pozorne. No to rétorické cvičenie bolo celkom akože slušné, len ten štýl vašej politiky a tie doteraz známe skutočnosti naznačujú, že nejde o nič iné, len o pokus účelovo ospravedlniť čosi, čo skutočne veľká časť verejnosti považuje ako pokus o veľmi závažný tunel, opäť jeden z tých veľmi závažných tunelov.

K tomu, že vám úplne uniká, že to Národné divadlo je národným symbolom a že má svoj kontext, kde, samozrejme, sa môžeme pýtať, prečo sa nedokončilo už v roku 1998, by som sa nejako nechcel vyjadrovať, aj keď som presvedčený, že keby ste s takýmto postojom ako minister prišli v Maďarsku alebo v Čechách, tak by ste neboli ministrom dlhšie ako jeden deň.

Takých manažérov veľkých, ku ktorým som vás ja aj v konečnom dôsledku počítal tým, že vytvoríte a navrhnete taký mechanizmus nakladania s investíciou 3,5 mld. nás daňových poplatníkov, za to vám veľmi pekne ďakujem, máme tisícky, čo toto vedia urobiť, ale za ministra potrebujeme človeka, ktorý vie čosi o múdrom, zmysluplnom spravovaní štátu. A čo je najhoršie, pán minister, to je, že vám úplne uniká, že elementárnym predpokladom demokracie je to, že politika je služba občanom, služba.

Tie vaše verejné vyhlásenia typu, že furt vyprávate ako tým hlúpym občanom, že to všetko bude raz v poriadku, vy to všetko navrhnete, máte vynikajúce metódy a pod., a zabúdate to konzultovať s odbornými vedcami, s verejnosťou, s parlamentom, s kýmkoľvek, ten cynický mechanizmus uplatňovania moci znedôveryhodňuje čokoľvek, čo na tú tému poviete. A ja osobne budem veľmi nervózny a veľmi netrpezlivý, kým nebudem vidieť, že vaše ruky od Národného divadla sú preč. Všetko. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)