P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Neodchádzajte, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A prosím pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť (tlač 969).
Nech sa páči, máte slovo.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe poverenia vlády vám predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2002 Z. z.
Cieľom tohto návrhu zákona je úprava práv a povinností výkonných orgánov štátu, ale aj podnikateľských subjektov tak, aby na území Slovenskej republiky bolo možné vykonávať rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN v oblasti medzinárodných sankcií, ako aj prispôsobenie práva Slovenskej republiky podmienkam nášho členstva v Európskej únii. Nedostatkom súčasnej právnej úpravy v zákone č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich mier a bezpečnosť je, že ak Rada Európskej únie alebo Európska komisia prijme nariadenie ako naliehavé opatrenie podľa čl. 301 Zmluvy o Európskom spoločenstve, ktoré má priamu záväznosť členských krajín Európskeho spoločenstva a Európskej únie a stanovuje povinnosti fyzickým a právnickým osobám, muselo sa podľa doterajšieho znenia zákona toto naliehavé opatrenie premietnuť do nariadenia vlády Slovenskej republiky a nebolo priamo aplikovateľné na našom území.
Na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu predmetného vládneho návrhu zákona.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. (Ruch v sále.)
Poprosím teraz pána poslanca Přidala, a poslancov o pokoj v rokovacej sále, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.
A. Přidal, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 494 zo 14. decembra 2004 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť. Je to tlač 969. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj ostatné záležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu, zhodnotenie súladu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na verejné financie, na zamestnanosť, životné prostredie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, podľa ktorej je problematika zákona upravená aj v práve EÚ, aj v práve Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. decembra 2004 č. 979 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol a odôvodnil z poverenia vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945, ktorý prerokúvame ako tlač 991. Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady, ktorý máte ako tlač 995.
Poprosím pána ministra spravodlivosti, aby vládny návrh zákona uviedol.
(Krátka pauza pre neprítomnosť ministra spravodlivosti v rokovacej sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister sa nachádza v budove Národnej rady. Odporúčam, aby sme nečakali a zbytočne nepredlžovali rokovanie, máme tu ministra vnútra Vladimíra Palka, ktorý je v poradí ďalším predkladateľom návrhu zákona, ktorým je
vládny návrh zákona o vojnových hroboch,
ktorý prerokúvame ako tlač 981. Poprosím pána ministra, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, obsahom vládneho návrhu zákona o vojnových hroboch je predovšetkým ustanovenie práv a povinností obcí a miest pri zabezpečovaní starostlivosti o vojnové hroby. Ďalej úprava mechanizmu poskytovania finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby, vymedzenie kompetencií orgánov štátnej správy na tomto úseku, ako aj sankcií za porušenie povinností.
Nová úprava problematiky vojnových hrobov má v plnom rozsahu nahradiť teraz platný, avšak vnútorne vecne protirečivý a terminologicky nepresný zákon o vojnových hroboch.
Predložený návrh zákona predpokladá vplyv na štátny rozpočet od roku 2006 z dôvodu zvýšenia finančného príspevku na jeden vojnový hrob s cieľom priblížiť sa aspoň čiastočne k štandardu potrebných výdavkov na jedno hrobové miesto a tým plniť záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Potrebné finančné prostriedky sa zabezpečia v rámci vládou schváleného rozpočtu sektora verejnej správy na roky 2005 až 2007. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa utvoria lepšie podmienky zabezpečovania starostlivosti o vojnové hroby nielen na území Slovenskej republiky, ale aj o slovenské vojnové hroby v zahraničí.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predložený návrh zákona podporiť a rozhodnúť o jeho prerokovaní v druhom čítaní.
Ďakujem vám za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Poprosím teraz povereného poslanca výborom pre verejnú správu Pavla Abrhana, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k vládnemu návrhu zákona o hroboch. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o vojnových hroboch. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, dôvode potreby novej právnej úpravy, finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. decembra 2004 č. 994 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Ústne dávam možnosť sa poslancom prihlásiť. Nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spoločnému spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, dostal som písomnú požiadavku od poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý žiada, aby sme z programu rokovania stiahli návrh na personálnu zmenu v odvolacom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky, v komisii zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorý sme prerokovali ako prvý bod. Ale chcem informovať, že o 11.00 hod. budeme hlasovať, či akceptuje Národná rada rozhodnutie poslaneckého klubu, ktorý predkladal zmenu svojich zástupcov ich poslaneckého klubu v tejto komisii. Áno? (Reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Áno, ďakujem.
Pristúpime teraz k rokovaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame ako tlač 991.
Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Lipšic. Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám stručnú novelu zákona č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945.
Predmetný zákon upravuje poskytovanie príspevkov osobám, ktoré sa zúčastnili odboja, ako aj pozostalým po týchto osobách. Všetkým oprávneným žiadateľom vyplatilo ministerstvo spravodlivosti v súlade s týmto zákonom príspevok do konca minulého roku. Predložená novela neustanovuje žiadne nové skutočnosti a ani neumožňuje nové podávanie žiadostí na priznanie príspevku. Jej obsahom a cieľom je umožniť ministrovi spravodlivosti preskúmať rozhodnutia, ktorými nebol priznaný príspevok, ak došlo k porušeniu zákona priznať tento príspevok osobám, ktorým nebol priznaný. Ide teda o ustanovenie možnosti kvázi autoremedúry, keďže platný zákon túto možnosť neposkytuje a z platného zákona, žiaľ, nebolo celkom zrejmé, či aj osoba, ktorá zahynula v odboji, ale bola v odboji menej ako 2 mesiace, tak či osoba, na ktorú prechádza jej nárok, teda väčšinou vdova alebo deti, či spĺňajú nárok na priznanie odškodnenia, alebo nie. Podľa mojej mienky však z pohľadu morálneho by nárok spĺňať mali, pretože nie je relevantné, v akom čase, či tri dni, alebo dva týždne, alebo tri mesiace, v odboji došlo k úmrtiu osoby, ktorá sa zúčastnila zahraničného alebo domáceho odboja.
Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu návrhu novely zákona.
Ďakujem, pán predseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Dávam slovo spravodajkyni z navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Podrackej. Nech sa páči, máte slovo.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov (tlač 991).
Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách a bol predložený v lehote určenej rokovacím poriadkom. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej novely, ako aj skutočnosť, že prijatím návrhu nevzniknú nové požiadavky na výdavky štátneho rozpočtu v roku 2005. Predloženým návrhom novely minister spravodlivosti dostáva oprávnenie vydať v prípadoch stanovisko, ktoré zdôvodnil v predkladacej správe, pokiaľ žiadosť o príspevok bola podaná v zákonnej lehote. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Ak Národná rada posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 995 z 30. decembra 2004 a v zmysle § 74 rokovacieho poriadku navrhovať, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 11. marca 2005.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že táto novela zákona, ktorá je predkladaná, je veľmi dôležitá. Ja osobne ju sám podporím. Vyskúšajme však do druhého čítania porozmýšľať aj nad vecami, ktoré sú finančného charakteru a ktoré sú, samozrejme, vecami tých ľudí, ktorí sa zapájali do odboja.
Podľa mojich informácií tento zákon určoval dve podmienky časového charakteru: Prvá bola tá, že sa museli títo ľudia, ktorých sa to dotýkalo, prihlásiť do určitého obdobia, a teda ministerstvo spravodlivosti posudzovalo ich žiadosti z toho objektívneho hľadiska. Druhá bola časová podmienka, čo sa týka vyplatenia finančných nárokov. Myslím, že tá bola stanovená asi do 31. 12. 2004.
Ak si zoberieme aj zákon o rozpočte verejnej správy, kde sme ministerstvu spravodlivosti vyčlenili finančné prostriedky aj na takéto odškodňovanie, myslím si, že keď už raz niekomu bola táto náhrada nejakým spôsobom uznaná zo strany štátnych orgánov, mala by byť aj vyplatená, a to v tej istej sume, aká výška má tejto náhrady byť, bez ohľadu na to, kedy sa táto náhrada vyplatí, aby nárok spôsobom vyplatenia nezanikol. Čiže predpokladám, že druhé čítanie odstráni aj takéto nejasnosti, ktoré sú v zákone.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pani poslankyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní bude pokračovať
vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 964).
Rozhodnutie o pridelení návrhu zákona výborom máte pod č. 976. Vládny návrh zákona uvedie minister životného prostredia László Miklós.
Pán minister, máte slovo.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona upravuje niekoľko okruhov otázok, ktoré bolo nutné upraviť z toho hľadiska, že sme vstúpili do Európskej únie. Niektoré by som vymenoval:
- Odstraňuje sa rozpor podmienky trvalého pobytu pre žiadateľa o udelenie osvedčenia odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejných vodovodov a kanalizácií.
- Novelizujú sa ustanovenia, ktoré sa týkajú preukazovania o uznávaní odbornej kvalifikácie občanov členských štátov Európskej únie pre výkon regulovaného povolenia.
- Na základe skúseností z jeden a pol ročnej aplikácie zákona boli novelizované aj ďalšie ustanovenia, ktoré sme zistili, že treba trošku upraviť aj z hľadiska názvoslovia a základných pojmov.
- Jednoznačne sa vymedzujú povinnosti vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a prevádzkovateľa verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ako aj kompetencie orgánov štátnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
- Ďalšie zmeny sa týkajú presunu kompetencie z ministerstva životného prostredia na nižšie úrovne, teda na krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.
- A upravujú sa aj prechodné ustanovenia, v ktorých sa predlžuje lehota pre vlastníkov verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na vypracovanie prevádzkových poriadkov.
Návrh zákona nepredpokladá ekonomický dosah na štátny rozpočet a nemá negatívny vplyv na životné prostredie.
Dúfam, že návrh zákona prerokujete a schválite do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Lászlóovi Kötelesovi. Pán poslanec, nech sa páči.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Vážená Národná rada, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 976 z 29. novembra prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 10. marca 2005, gestorský výbor v lehote do 11. marca.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi poslancovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime teraz k prvému čítaniu, síce pristúpiť by sme mohli, a, pardon, pán poslanec, ste tu, dobre, k prvému čítaniu o
návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona o prerokúvaní záležitostí Európskej únie v Národnej rade Slovenskej republike (tlač 989).
Dávam slovo teraz predsedovi výboru pre európske záležitosti poslancovi Tiborovi Mikušovi. Nech sa páči.
T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vám predložiť informáciu o zákone, ktorý obsahuje tlač 989, na vydanie zákona o prerokúvaní záležitostí Európskej únie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Od 1. mája 2004 sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie. V tejto súvislosti Národná rada prijala ústavný zákon č. 397 z minulého roku o spolupráci Národnej rady s vládou Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Ústavný zákon umožňuje, aby Národná rada poverila svoj výbor schvaľovaním stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov členských štátov.
Vzhľadom na to, že zasadnutia sú veľmi časté a potreba zaoberať sa týmito záležitosťami je časovo náročná, týmto návrhom zákona sa zabezpečuje, aby sa plénum Národnej rady nemuselo zaoberať všetkými otázkami, ale aby povinnosť zaoberať sa vyššie zmienenými otázkami mohla byť prenesená na výbor pre európske záležitosti. Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Jeho realizácia si nevyžiada žiadne zvýšené nároky na štátny rozpočet ani nezakladá nároky na verejné financie.
V stručnosti. To, čo je obsahom tohto zákona, korešponduje s ústavným zákonom a bolo súčasťou rokovacieho poriadku § 58a, ktorý v Národnej rade nebol schválený. Výbor sa zaoberal problematikou po neschválení rokovacieho poriadku a predložil tento návrh ústavného zákona. Zákon sa zaoberá členstvom vo výbore, zaoberá sa vzťahom k ostatným výborom Národnej rady, zaoberá sa vzťahom k poslancom Európskeho parlamentu a, samozrejme, vzťahom k exekutíve.
Čo sa týka členstva vo výbore, členstvo vo výbore je pomerné podľa zastúpenia politických strán v parlamente. Ďalej je návrh etablovať náhradníkov, aby bola zabezpečená funkčnosť tohto výboru aj pri iných povinnostiach stálych členov výboru.
Čo sa týka vzťahu k ostatným výborom, keďže niektoré návrhy stanovísk Slovenskej republiky sú špecifické a rýdzo odborné, je snahou pred rokovaním výboru pre európske záležitosti mať k dispozícii stanoviská vecne príslušných výborov Národnej rady.
Čo sa týka vzťahu k poslancom Európskeho parlamentu, je našou snahou, aby sa zúčastňovali na rokovaniach výboru, aby prezentovali svoje stanoviská, samozrejme, zo širšieho pohľadu a hlavne s ohľadom na ich pôsobenie v Európskom parlamente. Mimochodom, už dnes sme prijali v rámci výboru uznesenie, ktoré umožňuje poslancom Európskeho parlamentu zúčastňovať sa na našich rokovaniach a vyjadrovať sa k preberanej problematike.
Čo sa týka vzťahu výboru a vládnej exekutívy, je snahou zabezpečiť včasné informovanie výboru o problematike, ktorá bude prerokúvaná na európskej úrovni, a snahou prijímať také stanoviská, ktoré budú v záujme občanov Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, to je stručne k danému návrhu zákona. Prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ešte predtým však dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti predniesla spravodajskú informáciu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. januára tohto roku ma určil za spravodajkyňu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona o prerokúvaní záležitostí Európskej únie v Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré máte ako tlač 989. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona nadväzuje na ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Nevyžiada si zvýšené nároky na štátny rozpočet a nezakladá nároky na verejné financie. Výdavky vzniknuté z titulu zriadenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a pracovísk v zahraničí budú zabezpečené v rámci výdavkov schválených pre kapitolu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona nebude mať dosah na zamestnanosť ani vplyv na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, ale možno k nej uviesť čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Nepatrí medzi odporúčania uvedené v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v prvom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 986 zo 17. decembra 2004, podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničný výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.
Skončila som, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tejto rozprave by som nechcel hovoriť o potrebnosti, dôležitosti alebo o obsahu tohto návrhu zákona, rád by som podrobil tento zákon diskusii z formálnej stránky.
Tento návrh zákona je vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý bol navrhovaný do novely zákona o rokovacom poriadku, ktorý nakoniec Národná rada opätovne po prerokovaní prezidentom, ako ho prezident vrátil, neschválila. Tento pozmeňujúci návrh sa v súčasnom období objavil v takejto podobe ako samostatný návrh zákona. Nechcem hovoriť o dôležitosti, samozrejme, ak je prijatý ústavný zákon, tak určite istá potrebnosť je tu na vykonanie tohto zákona, ale dovolil by som si poukázať na legislatívne pravidlá tvorby zákonov, ktoré upravujú prípravu a predkladanie návrhov zákonov v parlamente.
Cieľom legislatívnych prác podľa legislatívnych pravidiel je schváliť taký zákon, ktorý sa stane prirodzenou súčasťou prehľadného a stabilného právneho poriadku. Zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky upravuje všetky vzťahy, ktoré sa týkajú rokovania parlamentu, jeho orgánov a ďalších vecí. Prehľadný právny poriadok znamená to, že občania, ktorých sa zákony dotýkajú, všetky právnické, fyzické osoby dotknuté právnym poriadkom, majú mať právnu istotu v tom, že ten právny poriadok je prehľadný, že sa k právnej úprave dostanú veľmi ľahko a že aplikácia zákonov bude v tomto zmysle jednoduchá.
Požiadavky kladené na zákon podľa legislatívnych pravidiel čl. 4 ods. 1 znejú: "Zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky spoločenské vzťahy." Toto sa dá analogicky aplikovať na ústavný zákon, ktorý by do istej miery pri takýchto požiadavkách mal byť súčasťou Ústavy Slovenskej republiky. A takisto tento zákon by mal byť súčasťou zákona o rokovacom poriadku, pretože zákon o rokovacom poriadku by mal podľa legislatívnych pravidiel upravovať všetky spoločenské vzťahy v tejto oblasti. Čo sa týka systematiky čl. 6 ods. 1 legislatívnych pravidiel, návrh zákona začína úvodným ustanovením, ktoré obsahujú predmet úpravy zákona. Teda prvý paragraf by mal byť Základné ustanovenia, čo je predmetom úpravy zákona. Práve z toho dôvodu aj z formálnej stránky takéto ustanovenie a ďalšie náležitosti v tomto návrhu zákona chýbajú.
Ja by som naozaj, čo sa týka právnej istoty občanov Slovenskej republike a čo je požiadavkou právneho štátu, si dovolil citovať jednu definíciu, že "právny štát vyžaduje únosnú mieru objemu výsledkov práva, tvorby práva a frekvencie zmien normatívnych právnych aktov". Nemám, čo sa týka obsahovej stránky, výhrady a tým som sa ani nechcel zaoberať. Je možno chybou a problémom parlamentu, že neschválil novelu zákona o rokovacom poriadku, ale myslím si, že takáto úprava by mala byť práve jeho súčasťou. A systematicky táto úprava tam patrí. Pretože tento zákon naozaj je skôr hodný ako pozmeňujúci návrh do zákona o rokovacom poriadku.
Preto, čo sa týka formálnej stránky, si dovolím s týmto návrhom zákona osobne nesúhlasiť a dávam návrh aj pánovi predkladateľovi, aby predniesol novelu zákona o rokovacom poriadku len v týchto bodoch, v žiadnom inom, aby Národná rada našla politickú dohodu a schválila novelu zákona o rokovacom poriadku v takomto znení. Ale naozaj neodporúčam, aby sme na každý problém v Slovenskej republike prijímali osobitný zákon. Čokoľvek, čo sa stane, tak aby nebol osobitný zákon a občania sa dostanú do situácie právnej neistoty, keď už nebudú vedieť, na základe čoho riešiť konkrétny právny problém. Ide aj o parlament, ale vzťahy s Európskou úniou sa dotýkajú určite aj občanov.
Preto si dovolím v tomto zmysle a za účelom predloženia skôr novely zákona o rokovacom poriadku procedurálnym návrhom dať návrh na vrátenie tohto zákona na dopracovanie. Prosím, aby to nebolo z mojej strany chápané ako nesúhlas s vecnou stránkou, ale o snahu nájsť riešenie, ktoré by bolo v najlepšom súlade s právnou istotou a princípmi právneho štátu. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, ak sa chcete vyjadriť k rozprave... Áno? Nech sa páči, máte slovo.
T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Dovolím si zásadne nesúhlasiť s tým, čo povedal môj predrečník. Myslím si, že je to hľadanie dôvodov, ako zabrániť tomu, aby sa naozaj ústavný zákon, ktorý sme minulý rok prijali, dal realizovať v praxi. Nič iné. Tento zákon, ústavný zákon nielenže očakáva, že prijmeme implementačný zákon, on to vyžaduje a je našou povinnosťou, povinnosťou všetkých, aby sme implementačný zákon prijali v takej dobe, v rozumnej dobe, v akej sa to len dá. To vieme všetci dobre.
Čo sa týka stabilného a prehľadného právneho poriadku, iste, teoreticky aj prakticky dá sa súhlasiť. Ale v prvom rade si povedzme otvorene. Tu ide o vzťahy v rámci Národnej rady a o vzťahy Národnej rady a exekutívy.
Ďalšia vec. Ako som povedal, je povinnosťou zákonodarcov zabezpečiť vykonateľnosť ústavného zákona. Nič viac, nič menej. To, čo bolo reálne možné vo vzťahu k vykonateľnosti ústavného zákona, sme urobili, a preto tento návrh zákona je predložený. Podotýkam, že návrh bol prijatý konsenzuálne na rokovaní výboru. Nebola to osobná iniciatíva jednotlivca alebo strany.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje teraz prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 987).
Dávam teda slovo pánovi poslancovi Hurbanovi, nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne a kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom predkladám vám návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi, ctené kolegyne a kolegovia, aby som vás stručne oboznámil s dôvodmi, ktoré ma viedli k predloženiu tohto návrhu zákona.
Samozrejme, všetci vieme, že 19. novembra 2004 postihla náš národný symbol a prírodný klenot Vysoké Tatry obrovská veterná smršť, ktorá v priebehu niekoľkých hodín totálne zmenila obraz našich malých veľhôr. Desiatky, stovky, ba až tisíce rokov budovaný ekosystém bol veľmi citeľne zasiahnutý. Štvrtina lesa leží, ďalšia štvrtina lesa vo Vysokých Tatrách je veľmi silne poškodená. Vysoké Tatry také, aké ich máme všetci uchované v pamäti, nejestvujú.
Chcem pripomenúť, že obraz sprostredkovaný médiami je v skutočnosti oveľa horší a smutnejší. Stromy, ktoré veterná smršť nevytrhla s koreňmi, a tých je absolútna väčšina, sú polámané ako zápalky. Napríklad v Starom Smokovci a v jeho blízkom okolí sú obrovské plochy, na ktorých nezostal stáť ani jeden starší strom. Lesné cesty a turistické chodníky, ktoré slúžili na prechádzky a oddych nielen pre turistov, ale aj pre obyvateľov podhoria, sú totálne zničené. Pre nás, ktorí žijeme na podhorí alebo priamo vo Vysokých Tatrách, nie sú Vysoké Tatry iba národným symbolom. Majú pre nás oveľa väčšiu hodnotu, pretože sú súčasťou nášho každodenného života. To, čo sa vo Vysokých Tatrách 19. novembra minulého roku stalo, zasiahlo do života Slovenska oveľa viac, než si dnes pripúšťame. Vysoké Tatry dramaticky zmenili svoju tvár, a to nielen estetickú. Vysoké Tatry potrebujú pomoc. A hoci tej sa im v posledných týždňoch dostalo nielen doma, ale aj v zahraničí, nestačí to. To, čo Vysokým Tatrám najviac chýba, samozrejme, okrem dostatku financií, je zmysluplná koncepcia ich ďalšieho rozvoja.
Ako konštatoval istý denník, vo výbore na obnovu Vysokých Tatier je pol vlády. Áno, je to tak. Z 12 členov výboru je 8 členov vlády. Súhlasím s konštatovaním tohto denníka, že ustanovenie sa politikov a štátnych úradníkov do komisie bez vyváženej účasti odborníkov a zástupcov environmentálnych organizácií evokuje kumuláciu funkcií či nedemokratické uplatňovanie moci. Vysoké Tatry sú národným bohatstvo nás všetkých, aj keď to v posledných rokoch zďaleka tak nevyzerá, a je našou povinnosťou uchovať toto bohatstvo aj pre budúce generácie.
K predloženiu tohto návrhu zákona ma naozaj viedla úprimná snaha Tatrám pomôcť. Zákon rieši problém akcelerácie finančných a vecných darov na obnovu zničených oblastí Vysokých Tatier. Táto úprava zákona reaguje na mimoriadnu situáciu spôsobenú prírodnou katastrofou. Samozrejme, považujem za špecifickú úpravu, ktorá sa síce vymyká z koncepcie samotného zákon, ale ktorá sleduje jediný cieľ - pomôcť pri obnove krajiny, v odstraňovaní škôd a prinavrátení pôvodného ekosystému vo Vysokých Tatrách.
Ten zákon je veľmi jednoduchý. Je tvorený dvomi základnými článkami:
V tej prvej časti v § 11, ktorý nesie názov Nezdaniteľné časti základu dane, sa 1. odsek rozširuje o nové písmeno c) v znení, ktoré všetci poznáte: "suma zodpovedajúca výške peňažných darov alebo vecných darov poskytovaných mestu Vysoké Tatry na odstránenie následkov živelnej pohromy z 19. novembra 2004 a na obnovu postihnutých oblastí Vysokých Tatier najviac vo výške 5 % zo základu dane dosiahnutého v zdaňovacom období". A, samozrejme, v logickej súvislosti s uvedeným sa zároveň § 14 dopĺňa o § 14a "Nezdaniteľná časť základu dane", ktorý je prakticky totožný so znením predchádzajúceho odseku.
V čl. 2 sa navrhuje účinnosť zákona zverejnením v Zbierke zákonov.
Ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ešte veľmi krátko vyjadril k stanovisku ministerstva financií, ktoré uvádza, že ak by sa uplatnil tento zákon, samozrejme, v prípade, že by bol schválený v Národnej rade, v plnej miere, to znamená do výšky 5 %, že by tento dosah na štátny rozpočet bol v rozsahu 3,5 až 4 miliardy. No, samozrejme, je to čistá teória, nikto by nepredpokladal, že toto by sa mohlo udiať. Môj odhad je povedzme niekoľko miliónov korún alebo niekoľko desiatok miliónov korún maximálne, ale som presvedčený, že aj táto suma by veľmi výrazne mohla prispieť k zlepšeniu situácie vo Vysokých Tatrách.
Chcem sa na záver, ctené kolegyne, kolegovia, opýtať a zároveň by som chcel položiť aj túto otázku vláde Slovenskej republiky. Nie je náš dlh voči Vysokým Tatrám oveľa vyšší ako očakávaných niekoľko desiatok miliónov korún? Koľko prostriedkov napríklad zo štátneho rozpočtu išlo na rozvoj povedzme infraštruktúry vo Vysokých Tatrách za posledných 30 alebo 20 rokov? Dovolím si tvrdiť, že táto bilancia by bola veľmi smutná a bola by veľmi chudobná. Nebyť majstrovstiev sveta v roku 1970, ktoré sa konali vo Vysokých Tatrách, v týchto Vysokých Tatrách prakticky by zrejme nič nebolo.
Chcem vás teda poprosiť, kolegyne a kolegovia, aby ste dali šancu tomuto zákonu prejsť do druhého čítania, kedy je ho možné korigovať, kedy je možné s ním pracovať, kedy je možné doplniť povedzme aj iné oblasti, ktoré boli veľmi ťažko postihnuté takýmito smršťami na Slovensku. A chcem vás teda poprosiť, aby ste umožnili všetkým občanom Slovenska týmto veľmi jednoduchým a transparentným spôsobom prispieť na obnovu veternou smršťou postihnutých Vysokých Tatier. Ďakujem vám pekne.
Pán predsedajúci, skončil som.