Tretí deň rokovania
40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. februára 2005 o 9.05 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram pokračovanie 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadala pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Nasleduje teraz prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1019).
Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 1022.
Dávam teraz slovo poslancovi Šulajovi, aby návrh zákona uviedol.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa môjho názoru Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje o zákonoch, ktoré môžem ja osobne rozdeliť do dvoch kategórií. Prvá kategória zákonov sú zákony, ktoré vyplývajú z určitej politickej platformy alebo myšlienkového prúdu či už politickej strany alebo koalície, ktoré sú napr. zoskupené, alebo vychádzajú z programového vyhlásenia vlády. Druhá kategória zákonov sú zákony, ktoré sú pragmatické, a pri ktorých je potrebné, aby ich Národná rada Slovenskej republiky schválila. K takýmto zákonom patrí aj novela, ktorú chcem momentálne teraz predniesť a s ktorou by som chcel oboznámiť toto ctené plénum. Nie je to teda novela, ktorá by hovorila o pravicovej, stredovej alebo ľavicovej politike. Je to zákon, ktorý má pragmatický cieľ. A týmto pragmatickým cieľom je zrušenie nejasností, ktoré Národná rada Slovenskej republiky v predchádzajúcom období prijala. Preto by som vás chcel požiadať, aby ste pri posudzovaní tohto zákona, pri hlasovaní o ňom postupovali aj v týchto intenciách, čo sa vlastne v predchádzajúcom období pri dani z príjmov stalo.
A prečo predkladám tento návrh zákona.
Najprv si dovolím predniesť zmenu, ktorú by som chcel uviesť v § 52 ods. 40 zákona o dani z príjmov. Navrhujem, aby znel takto: "Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 15, 18, 19 a 26, § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 3 písm. o), § 20 ods. 9 písm. a), § 23 ods. 1 písm. e), § 25 ods. 6, § 26 ods. 8, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. 12. 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2004."
Čo sa vlastne stalo novelou zákona č. 695/2004 Z. z., ktorá začala platiť od 1. januára 2005, a prečo pristupujem k zmene § 52. Stala sa jedna veľmi podstatná dôležitá vec. Zákonom č. 695/2004 Z. z. sa zrušil v bode 60 § 24 ods. 1 písm. a) s tým, že doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená a) až d). Ak ste trochu pozorne počúvali o tej mojej novele návrhu zákona, tak ste počuli, že v § 52 ods. 40 oproti pôvodnému paragrafu je vypustený § 24 ods. 1 písm. a), ktorý sa mal použiť už pre daňové priznania platné od 1. januára 2005. Čo obsahoval § 24 ods. 1 písm. a)? Nasledovnú citáciu: "Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o majetok štátu, obce alebo vyššieho územného celku. Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá k tomuto majetku vlastnícke právo," čo je veľmi dôležité, "alebo právo správy, ak účtuje alebo eviduje, alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 1 o prenajatom nehnuteľnom majetku s výnimkou majetku podľa písmena e) využívanom na zabezpečenie zdaniteľného príjmu počas celého zdaňovacieho obdobia ako celku, pričom nájomca ho môže odpisovať na základe písomnej zmluvy len počas trvania nájomnej zmluvy. Toto ustanovenie môže využiť aj vtedy, ak nájomca má prenajatý majetok vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov." To znamená... (Ruch v sále.) Možnože vás to niektorých nudí, to sú pragmatické veci, ktoré tlačia našich podnikateľov, a možnože kvôli nim sa nebude dať spraviť daňová účtovná uzávierka. Ospravedlňujem sa, že nie je to o pocitoch, vnemoch, predstavách, ktoré možnože vládnu tu v tejto Národnej rade. Je to o reálnom živote.
Takže ešte raz. Čo sa vlastne stalo? K 31. 12. 2004, keď sa bude zostavovať účtovná uzávierka, tí podnikatelia, ktorí mali prenajatý nehnuteľný majetok a v zmysle zmluvy o nájme sa dohodli, že nájomca bude odpisovať tento majetok, nebudú môcť uznať odpisy investičného majetku do daňových nákladov. Nebude ich môcť uznať ani prenajímateľ a nebude ich môcť uznať ani nájomca. Predpokladám, že takto jednoducho suchú vetu, ktorú som povedal, vie pochopiť aj môj syn, trojročný školák na základnej škole, ktorý asi by chápal tieto súvislosti a vedel by, že ak nejaký štát vylúči odpisy nehnuteľného majetku z daňových výdavkov, ktoré súvisia s príjmami, tak je to minimálne zvláštne.
Preto by som vás chcel požiadať, aby ste v zmysle mojej novely napravili tú skutočnosť, o ktorej som hovoril, a pretože si uvedomujem, že je tu plénum, ktoré tu je, a pretože si uvedomujem to, že som z opozičnej strany, prekladám tento návrh v rôznych variantoch.
Po prvé. Predkladám návrh ako samostatný návrh zákona o dani z príjmov, ale dovolil som si tento istý návrh dať aj do zákona o cenách, a to možnože z pragmatického dôvodu, že ak niekto nebude vedieť pochopiť že dva a dva sú štyri a neschváli tento zákon, aby sme mali aspoň druhú možnosť, schváliť to v zákone o cenách, pretože je táto zmena nevyhnutná. Ak by náhodou ešte vznikli nejaké ďalšie možnosti predkladania zákona o dani z príjmov, nebudem sa vzdávať ani tejto možnosti, aby som vystupoval s pozmeňujúcim návrhom.
A teraz možnože jedna pragmatická pripomienka. Nechajme si do 31. 3. otvorenú novelu zákona o dani z príjmov. Prečo? Pretože sa môžeme baviť ešte o kurzových rozdieloch, ktoré sú otvorené na rok 2005, pretože sa môžeme baviť o preddavkoch na dani z príjmov, kde preddavky v prvom kvartáli sa platia z 25-percentnej sadzby dane a platí 19-percentná sadzba dane, pretože sa môžeme baviť o ďalších nejasnostiach, ktoré môžeme v záujme podnikateľskej sféry a v záujme čistoty našich osôb tu schváliť, aby nás ľudia neposudzovali za jednoduché osobnosti. Ak neschválime tento zákon, tak podnikatelia sa na nás budú pozerať ako na jednoduché osoby. Prosím vás preto, dajme si možnosť ďalšieho čítania tohto návrhu zákona.
Ešte raz. Je to pragmatický návrh, ktorý nesúvisí ani s ľavicovým, ani s pravicovým, ani so stredoľavým alebo stredopravým ponímaním politiky, je to o tom, či vieme napraviť veci, ktoré sme spravili zle. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Vladimírovi Horákovi. Nech sa páči, pán poslanec.
V. Horák, poslanec: Áno, pán predsedajúci. Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1019), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Preto sa Národná rada môže uzniesť na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa či, sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1014).
Dávam slovo pánovi poslancovi Opaternému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, tento zákon je v podstate veľmi jednoduchý. Navrhuje zníženie sadzby daní z príjmu fyzických aj právnických osôb z 19 na 15 %.
Vychádzame z jednoduchého faktu. Ministerstvo financií predpokladalo, že pri sadzbe 19 % vyberie na daniach z príjmu zhruba 40 mld. korún. Aj keď nemáme ešte záverečné účty pred sebou, už teraz je zjavné, že výber daní bude vyšší, resp. výber daní bude predstavovať viac ako 50 mld. korún. Znamená to, že na pôvodne plánovaný výber 40 mld. by určite stačila sadzba aj 15 %.
Svedectvo o tom, že znižovanie daní a verejných výdavkov je správny krok, môžeme nájsť ako v ekonomickej teórii, tak i v nespočetnom počte praktických príkladov. Znižovanie celkového daňového zaťaženia má totiž niekoľko pozitívnych efektov. Prvým je to, že čoraz viac kapitálu je využívaného efektívne, prostredníctvom podnikateľov, jednotlivcov, a nie prerozdeľovaného štátnou byrokraciou. Výsledkom je viac pracovných miest, menej nezamestnaných, bohatší jednotlivci a i celá spoločnosť. Druhým pozitívnym efektom je to, že štátna byrokracia má menej finančných prostriedkov, nemôže sa tak intenzívne rozrastať, čoho výsledkom je menej regulácií, bohatých lobistických skupín a menej obmedzení obchodovania. Preto znižovanie celkového daňového zaťaženia je pre slušných občanov, ktorí chcú pracovať, zarábať si a nežiť na úkor ostatných, vždy prospešné. Priame dane nás prakticky oberajú o tú časť mzdy, ktorá patrí len a len občanom. A potom s týmito peniazmi hospodária politici, úradníci, ktorí rozhodujú o peniazoch za ľudí a bez ľudí, podľa svojho mnohokrát mylného úsudku a v prospech záujmových skupín. Menej daní a menej verejných výdavkov vôbec neznamená koniec poskytovania istých služieb zo strany štátu. Znamená ale viac peňazí vo vreckách daňových poplatníkov a odštátnenie týchto služieb. Viac peňazí vo vreckách daňových poplatníkov bude použitých na tie statky, ktoré budú jednotlivcami preferované, zdravotníctvo i školstvo. Peniaze sa nikdy nikam nestratia a dosiahne sa ešte i pozitívny výsledok. Na trhu vieme totižto zhodnotiť požiadavky a prianie jednotlivcov lepšie, efektívnejšie, ako to robia politici, a priamo, bez pôsobenia neefektívnej byrokracie. Nebojme sa, že by ľuďom zostalo viacej zo zarobených peňazí, s ktorými by nakladali podľa vlastnej potreby a uváženia, bez rozhodovania štátu a úradníkov, v duchu hesla Keď ľudia nemôžu vedieť lepšie ako my úradníci, čo je pre nich dobré. Niekto vždy platí účty, ale väčšina ľudí si chce nechať zarobené peniaze a sama sa rozhodnúť, čo z nich zaplatia a čo nie, chcú si svoj účet vyrovnať sami podľa vlastného rozhodnutia a bez prostredníkov.
Iný pohľad je, ak účty platí niekto iný a ten niekto rozhoduje o tom, čo sa bude platiť. Na to je potrebná armáda sprostredkovateľov. A na jednej strane potom vzniká skupina ľudí, ktorá nie je spokojná s tým, čo v ich mene bolo objednané, na druhej strane sú ľudia, ktorí sú nespokojní s tým, čo ako dodávatelia, napr. učitelia či zdravotníci, za takúto objednávku dostali vo forme mzdy zaplatené. A, samozrejme, sú tu sprostredkovatelia, byrokracia, ktorá tiež pýta svoje.
Medzinárodné údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj z rokov 1975 až 2001 hovoria jasne. V roku 1982 bol hrubý domáci produkt na hlavu meraný pomocou parity kúpnej sily vo Francúzska na 82 % úrovne Spojených štátov amerických. Francúzske dane dosahovali 46 % HDP, v USA to bolo iba 29,4 %. Výsledkom bol pokles úrovne francúzskeho HDP na hlavu na úroveň 71 % amerického. Podobná situácia nastala aj v Nemecku či v Kanade. Daňové kvóty v Austrálii, Južnej Kórei a Írsku sú v porovnaní s americkými len nepatrne nižšie a ich rast bol preto po celé sledované obdobie relatívne vysoký.
Čo Slovensko? V roku 2002 pred voľbami u nás dominovala téma tzv. menšieho zla. Až v druhom slede bola pravicová idea zníženia daní a rovnej dane, ktorú z dnešných koaličných strán presadzovalo práve Kresťanskodemokratické hnutie. Pán Mikloš vtedy odkázal voličom, že rovná daň je z hľadiska udržateľnosti verejných financií problematická. O pár mesiacov sa táto téza práve vďaka KDH dostala do vládneho programu. Sadzba mohla byť aj nižšia, ale opäť od pána Mikloša, tentoraz už ministra financií, počujeme, že by to bolo problematické. Ďalšie znižovanie daní podmieňoval pozitívnym vývojom verejných financií. Stalo sa. Dnes ten istý minister hlási, že príjmy štátneho rozpočtu sú aj oproti opatrnejším odhadom vyššie. Ako teda pravicovo naložiť s príjmami v rozpočte? Vráťme ich ľuďom, znížme dane.
Na záver treba povedať, že jedna z príčin, prečo Slovensko nezažíva ešte väčší a rýchlejší ekonomický rozmach je stále vysoké daňové a odvodové zaťaženie, ktoré je udržiavané sčasti pre negatívne direktívy Európskej únie, sčasti pre nedôsledné reformy v oblasti výdavkov rozpočtov jednotlivých ministerstiev, dôchodkového zabezpečenia či zdravotníctva. A ako hovorí Milton Friedman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, tá z ekonomicky vyspelejších krajín, ktorá bude výrazne znižovať dane z príjmu, ako prvá zažije nevídaný rozmach. Preto znižovať dane a daňové zaťaženie sa oplatí. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Zsoltovi Komlósymu. Nech sa páči.
Zs. Komlósy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, zaradil ho na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného ponechávam na Národnej rade posúdenie toho, či treba riešiť túto problematiku v takom zmysle, ako je navrhované, alebo nie.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa či sa hlási niekto do rozpravy, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1015).
Dávam slovo znovu poslancovi Opaternému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela tohto zákona navrhuje, aby odmena prislúchajúca správcom konkurznej podstaty nepodliehala plateniu daní z pridanej hodnoty.
K tomuto návrhu ma vedie niekoľko dôvodov.
Po prvé. Zákon o dani z pridanej hodnoty priamo v texte ani pod čiarou neurčuje správcov konkurznej podstaty za osoby, ktorých príjem v činnosti správcu podlieha zdaneniu daní z pridanej hodnoty, a preto nie je možné prijať taký výklad zákona o dani z pridanej hodnoty, že odmena priznaná za jeho správcovskú činnosť podlieha zdaniteľnému plneniu a správca by bol osobou z daňovníkov.
Po druhé. K podstate daňovej povinnosti týkajúcej sa DPH je podľa § 15 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie daňový doklad, a to v prospech toho, v prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje. Konkurzný správca však neuskutočňuje žiadne zdaniteľné plnenie v prospech nikoho. Je to súdom poverený úradník, ktorý vyrovnáva pohľadávky a záväzky firmy. Dostáva zákonnú odmenu, inými slovami, plat za prácu správcu podľa § 8 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní. Pretože neexistuje žiaden daňový doklad, lebo správca by si ho musel nelogicky sám pre seba vyrobiť, niet ani daňovej povinnosti. Tu je i rozdiel medzi notárom, exekútorom a znalcom, ktorí môžu vystaviť daňový doklad, vyúčtovanie, faktúru, pokladničný príjmový doklad a pod., a správcom, ktorý jednoducho nemá komu fakturovať, t. j. ani dlžníkovi, v prospech ktorého pod dohľadom súdu vykonáva svoju činnosť.
Po tretie. Každý príjem, to isté zdaniteľné plnenie môže byť zdanené daňou z pridanej hodnoty iba raz. Ak to prvýkrát správca odvedie správcovi dane z pridanej hodnoty za speňažený majetok patriaci do konkurznej podstaty podľa § 40a zákona o dani z pridanej hodnoty, nemal by z toho istého príjmu, z ktorého mu súd schválil isté percento podielu, ešte raz ten istý príjem, zdaniteľné plnenie znovu podrobiť dani z pridanej hodnoty, navyše, neexistuje podľa zákona o dani z pridanej hodnoty žiadna daň na výstupe, ktorú je povinný uplatniť pri vzniku daňovej povinnosti, pretože táto daň už bola raz odvedená po speňažení konkurznej podstaty po častiach alebo v celku.
Po ďalšie. Správca nemôže a nesmie krátiť svoju zákonom stanovenú odmenu o daň z pridanej hodnoty, pretože táto odmena v plnej výške podlieha zdaneniu dane z príjmov, podľa § 7 ods. 2 a § 23 zákona o dani z pridanej hodnoty. A zároveň nie je možné krátiť ani čistý výťažok konkurzu určený podľa rozvrhu pre veriteľov o takto vypočítanú daň z pridanej hodnoty z odmeny správcu podľa judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda aj možný nárok toho istého či iného správcu dane.
Preto som navrhol túto novelu a prosím vás, aby ste pomohli odstrániť tieto nelogické ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu poslancovi Imrichovi Hamarčákovi. Nech sa páči, pán poslanec.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1015), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam názor, že ide o závažnú problematiku, ktorej je potrebné sa venovať.
Budem odporúčať, aby sa tento návrh zákona prerokoval v druhom čítaní a aby bol pridelený na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, ale aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Ďakujem za pozornosť, skončil som, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasy z pléna.)
I. Šulaj, poslanec: Pán kolega, vždy som hovoril vecne, pretože táto Národná rada podľa môjho názoru by mala posudzovať len vecné problémy. Ale ešte raz odhliadnuc od pocitov predstav, ktoré tu v tejto Národnej rade sú, tak poviem aj vecné pripomienky. Som rád, že sa rozprávame na odbornú tému, som rád, že znova vystupuje do popredia problematika správcov konkurzných podstát, potom budeme musieť takisto posudzovať v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty aj notárov, aj exekútorov, pretože majú podobné problémy a asi viem, o čom hovorím.
Možnože pragmaticky a vecne, by som povedal, nesúhlasím s jednou vecou, ktorá tu bola povedaná. A to je vystavovanie daňových dokladov, pretože daňové doklady sa vystavujú len pre ďalších platiteľov dane z pridanej hodnoty a vtedy tam potrebujete aj IČO, aj meno alebo sídlo toho podniku, alebo fyzickej osoby, ktorá prijíma toto zdaniteľné plnenie. Pri ostatných plneniach to nie je tak. Napr. keď si idem kúpiť rohlík do obchodu, tak mi nevystavia daňový doklad.
I napriek tomu ja osobne budem podporovať novelu tohto zákona, doporučujem však navrhovateľovi, aby do druhého čítania vyriešil aj problematiku medzinárodného práva alebo prístupových zmlúv, ktoré sme mali uzavreté s Európskou úniou, pretože predpokladám, že správcov konkurzných podstát, exekútorov a notárov rieši aj toto medzinárodné právo a bude potrebné zosúladiť medzinárodné právo potom s naším právom.
Z tohto dôvodu pre súčasný stav poznania doporučujem, aby to išlo do druhého čítania, a doporučím to aj nášmu klubu, ale potrebujeme potom v druhom čítaní vyjasniť aj túto otázku. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno, nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Súhlasím s pánom poslancom Šulajom. Som rád, že sa toto berie ako odborná problematika. Nestaviam sa do pozície, že by tento návrh zákona pokrýval alebo riešil všetky problémy, ktoré v zákone o dani z pridanej hodnoty sú. Takže vítam akúkoľvek spoluprácu. A dúfam, že sa tento zákon dostane do druhého čítania. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011).
Dávam slovo poslancovi Petrovi Muránskemu, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov predniesol predmetný návrh zákona. V krátkom čase sa už po druhýkrát vraciame k danému návrhu zákona, ktorý má riešiť reštitúciu, resp. opätovné lehoty možnosti na reštitúciu cirkevného majetku pre cirkvi registrované na Slovensku a náboženské spoločnosti, preto sa aj v odôvodnení obmedzím na niekoľko len konštatovaní, nakoľko táto predmetná téma je ctenej snemovni už známa.
Predkladaný návrh vychádza z čl. 11 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. Listiny základných práv a slobôd a z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckych práv pre všetkých. Nakoľko existujúci právny stav najmä zákonom č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, k fyzickým osobám preukazuje, že vlastníckemu právu k pôde fyzických osôb a náprave krívd spáchaných na tomto majetku fyzickým osobám v rozhodnom období poskytuje štát vyššiu v súčasnosti právnu ochranu ako zmierneniu krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských spoločností podľa zákona č. 282/1993 Z. z. v platnom znení, sa domnievame, že sú porušené ústavné práva týchto právnych subjektov a ústavná rovnosť ochrany vlastníctva.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je umožniť, aby oprávnené osoby, t. j. registrované cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku mohli opätovne v stanovenej lehote požiadať o vrátenie tohto vlastníctva a uplatniť svoj nárok a aby sa tak poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzickým osobám, ako aj vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam.
Verím, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako v predošlom čítaní alebo v predošlom roku, keď sa táto téma pertraktovala v tomto parlamente, rovnako vo vašu spravodlivosť pri presadzovaní proste tejto spravodlivosti pre cirkvi a náboženské spoločnosti. A verím, že tento návrh podporíte bez akýchkoľvek politických podtónov alebo nejakých vystúpení, ktoré by mohli naznačiť, že ide o nejakú politickú tému. Nejde o politickú tému, nakoľko aj poslanecký návrh podpísala rozsiahla skupina poslancov. Verím, že podporíme tento zákon do druhého čítania a že teda potom ho aj schválime. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Andrejovi Hajdukovi. Pán poslanec, nech sa páči.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, v čl. 6 Zmluvy o založení Európskej únie (ochrana vlastníckeho práva), ktorý odkazuje na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh skupiny poslancov prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali určené výbory do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem vás len povzbudiť, aby ste prijali tento zákon do druhého čítania. Chcem povedať, že v druhom čítaní som pripravený vystúpiť a navrhnúť uznesenie, ktorého obsah by mal byť taký, že Národná rada považuje reštitúcie všetkých cirkevných majetkov za ukončené. Považujem to za jednu kapitolu ponovembrovej politiky, keď 15 rokov po tejto zmene spoločenského systému by mal mať už každý majetok svojho vlastníka, aby sa mohol zveľaďovať, aby život mohol ísť ďalej. Čiže osobne si myslím, že takéto niečo by sme mali prijať, aby aj táto kapitola bola uzavretá. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ nechcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje teraz ďalšie prvé čítanie, a to o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona o prechode niektorého nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva Matice slovenskej (tlač 1018).
Pán poslanec Mikloško, nech páči, máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Dámy a páni pán predsedajúci, uchádzam sa o podporu pre návrh zákona, ktorého autorom som jediný ja. Ide o prechod istého nehnuteľného majetku do vlastníctva Matice slovenskej. Pokúsim si sa veľmi stručne povedať, o čo ide.
Dňa 1. júla 2000 vošiel do platnosti tzv. Knižničný zákon, ktorým bola zriadená o. i. Slovenská národná knižnica ako vrcholná inštitúcia Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že dovtedy Národná knižnica patrila pod Maticu slovenskú, bolo treba majetkovo sa vysporiadať s celým problémom, čo sa v prechodných ustanoveniach teda ustanovuje ako výzva k podpísaniu tzv. delimitačného protokolu medzi ministerstvom kultúry a Maticou slovenskou a neskôr medzi ministerstvom kultúry a Slovenskou národnou knižnicou. Musíme skonštatovať, že po takmer 5 rokoch nedošlo k podpísaniu žiadneho delimitačného protokolu, pretože jednoducho k takémuto voľačomu treba vždy dve strany a nenašiel sa spôsob, aby tieto dve strany sa zhodli na tom, ako tento delimitačný proces previesť. Preto po niekoľkotýždňovom, možno až mesačnom rokovaní ministra kultúry, Národnej knižnice, Matice slovenskej, k čomu som bol pozvaný aj ja od začiatku, sme sa dohodli na postupe, že sústredíme sa najprv na nehnuteľný majetok.
Ten postup by mal byť taký, že ja dnes predkladám návrh zákona v ktorom žiadam, aby 5 budov v majetku štátu, ale v správe Matice slovenskej v Martine prešlo do vlastníctva majetku Matice slovenskej. Ak toto postúpi do druhého čítania, Matica slovenská sa zaviazala, že do začiatku budúcej schôdze, keby sa to malo prerokovať v druhom a treťom čítaní, to znamená do 15 marca, podpíše delimitačný protokol, ktorým tri základné budovy Slovenskej národnej knižnice v Martine, teda Hostihora, tzv. prvá budova a kaštieľ v Diviakoch prejdú už do majetku Národnej knižnice. Samozrejme, očakáva sa, že vzápätí my dáme tieto budovy, ktoré tu spomínam, do majetku Matice slovenskej, to je budova na Mudroňovej, kde ona dnes vlastne sídli, tzv. Beňuškov dom, budova v priechode, ktorá patrí Neografii, tzv. Thurzov dom, ešte kaštieľ v Necpaloch. Matica slovenská má zrejme vo svojom ideovom pláne sa sústrediť a urobiť svoj stánok v prvom rade v Martine.
Preto by som vás vyzval, aby sme skúsili celý tento zauzlený problém riešiť tak, že sa dohodneme najprv na riešení tohto prvého kroku riešenia nehnuteľností a potom vyjadríme vôľu, že budeme ďalej rokovať o druhom, nie ľahkom probléme, a to sú zbierkové predmety, kde by tiež malo, dúfajme, dôjsť k takej dohode, aby boli obidve strany spokojné a aby to bolo na dobro, teraz skončím básnicky, tejto krajiny. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona o prechode niektorého nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva Matice slovenskej, ktorý máme pod tlačou 1018, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán predsedajúci, končím, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som písomnú prihlášku pána poslanca Murgaša. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Murgaš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, poznáme z histórie vývoj Matice slovenskej. Nedlho po jej vzniku vtedajší uhorský štát zakázal jej činnosť, poštátnil jej majetok a neskôr, keď prichádzali iné štáty, robili niečo podobné. Myslím si, že Matica slovenská aj v súčasnosti plní svoje významné poslanie, aj keď možno názor niektorých z vás môže byť iný, nechcem teraz s tým názorom polemizovať.
Domnievam sa, že tento návrh, ktorý tu bol predložený, je správnym návrhom. Napokon isté budovy, ktoré by mali prejsť do majetku Matice slovenskej, sú nie využívané, sú v havarijnom stave. Žiaľ, ministerstvo kultúry, resp. konkrétni štátni úradníci na ministerstve kultúry aj týmto ukázali, ako sa vedia starať o štátny majetok spôsobom, že tento štátny majetok je devastovaný.
Považujem preto za správne, ak tento majetok, ktorý je v súčasnosti v užívaní Matice slovenskej, ale nemôže byť z hľadiska vlastníckych vzťahov aj dostatočne sanovaný Maticou slovenskou, aby prešiel do majetku Matice slovenskej, podporujem preto tento návrh a budem hlasovať za to, aby prešiel návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Štrofová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Štrofová, nech sa páči.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa chcem len veľmi krátko vyjadriť ako k predkladateľovi a jeho reči, tak aj, samozrejme, k predrečníkovi. Myslím si tiež, že tento návrh je veľmi potrebný. A prichádza, myslím si, už v poslednú chvíľu, kedy možno pomôcť Matici slovenskej. Mňa len trošku mrzí, že práve pomáhame len týmto okrajovým spôsobom, čo vidno práve, keď sa prerokúva rozpočet koncoročný, teda na ďalší rok, keď Matica je jedna z posledných, ktorej máme záujem tuná navýšiť v kapitole trošku prostriedky na jej fungovanie a prevádzkovanie práve aj takýchto budov. Takže verím, že ako im pomôžeme tento raz s budovami a s majetkom, tak im pomôžeme aj pri zostavovaní štátneho rozpočtu, ktorý aj tieto zhodou okolností zohľadní, tak aby vedeli a mohli spravovať svoj majetok dosť dôstojným spôsobom. Ďakujem.