B. Bugár, podpredseda: Ďakujem. Pán poslanec Madej. Procedurálny? Faktická? Do rozpravy. Takže páni technici, prosím vás, okrem pána poslanca Patakyho a pani poslankyne Angyalovej ostatných vymažte. Ešte som neotvoril možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, takže to neexistuje. Vystúpi v rozprave pán poslanec Pataky a pani poslankyňa Angyalová bola ešte písomne prihlásená, ostatní nie. Nech sa páči, máte slovo.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, podávam pozmeňujúci, doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V čl. 6 v bode 5 sa na konci pripája veta: "Lehota na splnenie povinností podľa predchádzajúcej vety je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odoslalo v ustanovenej lehote faxom alebo elektronickou poštou". Odôvodnenie: Cieľom návrhu je ustanoviť možnosť zaslania tlačiva nielen poštou, ale aj faxom alebo elektronickou poštou a tým splniť svoju povinnosť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledná písomne prihlásená vystúpi v rozprave pani poslankyňa Angyalová a po nej otvorím možnosť sa prihlásiť ústne.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, aj keď sme v druhom čítaní, chcela by som predsa len pár myšlienok povedať, ale súčasne aj predložiť jeden procedurálny a jeden pozmeňujúci návrh.

Takže najprv tých pár myšlienok. Tento návrh zákona podľa toho, čo evidujem medzi svojimi kolegami, sa do veľkej miery nepáči právnikom a legislatívcom, a zdôvodňujú to tým, že je neštandardný, pretože obsahuje iba sedem vlastných paragrafov, ale otvára až sedem ďalších zákonov a v poznámkach sa odvoláva na ešte väčší počet. Treba povedať, že z hľadiska legislatívnych pravidiel to naozaj nie je úplne štandardné a že ja sama som vyjadrila v tomto zmysle isté výhrady aj na zasadnutí sociálneho výboru. Viem si predstaviť, že tento zákon by mal viac paragrafov, je, samozrejme, dobré, že sa snaží túto vec naozaj ošetriť samostatný zákon, ale viem si predstaviť, že by to mohlo byť naozaj návrh, ktorý by bol istým spôsobom rekodifikačný a naozaj by niektoré kompetencie a niektoré odvolávky na iné zákony riešil iným spôsobom. Práve preto, naozaj aj v zmysle toho, že som hovorila so svojimi kolegami z klubu, dovolím si predložiť procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie a vravím, robím to najmä preto, lebo považujem tieto výhrady za opodstatnené, ale keďže viem, že aká je vôľa tohto parlamentu, tak by som súčasne, pretože predpokladám, že je možné, že tento návrh prejde aj druhým čítaním, úplne, a tretím čítaním, chcela by som prispieť aj niekoľkými myšlienkami a aj pozmeňujúcim návrhom.

Možno by som vám otvorila jednu analýzu, ktorá je podľa môjho názoru najčerstvejšia z hľadiska toho, čo som hľadala o tom, ako sa vyvíja situácia okolo nelegálneho zamestnávania v krajinách európskej dvadsaťpäťky, je to analýza, ktorú pre Európsku komisiu pripravili poradenské firmy, v júni 2004 bola prezentovaná a oni mapovali vo všetkých krajinách Európskej únie, vrátane teda nových desiatich, situáciu, podľa tejto analýzy najviac nelegálneho zamestnávania z hľadiska objemu je v krajinách Lotyšsko, Taliansko, Slovinsko, Litva, Maďarsko a Grécko. Najúspešnejší v boji s nelegálnym zamestnávaním sú Rakúsko, Holandsko, Veľká Británia, Švédsko, Belgicko a na poslednom mieste Fínsko a Cyprus z hľadiska posledného medzi najlepšími. Slovensko sa nachádza v tej skupine, ktorá s tým má väčšie problémy, ale nie je úplne na špici tých najhorších, ale priblížila sa tá situácia napríklad situácii v Maďarsku. Tak som teda skúšala ďalej čítať túto analýzu a hľadať aj nejaké možnosti, ako sa v krajinách, kde je tento boj úspešnejší povedzme ako u nás, aké nástroje používajú, a našla som mnoho vecí, ktoré by som na záver rada prečítala ako inšpiráciu, pretože si myslím, že tento zákon, tak ako je nový, bude musieť potom, ako bude aplikovaný, doznať ďalších zmien a možno aj nových nejakých iniciatívnych návrhov, ako by sa dalo ďalej bojovať s nelegálnou prácou. Podľa tejto analýzy práce bez riadnych odvodov, bez riadneho aj širšieho legislatívneho rámca, nie je to len otázka odvodov, sa dejú najmä v stavebníctve, v poľnohospodárstve, v službách ako reštaurácie a hotely a v službách, ako je napríklad upratovanie domácností, a "je to krížom" úniou, týka sa to tak vyspelých krajín ako menej vyspelých a podľa tejto správy pritom v bohatých štátoch pracujú nelegálne hlavne prisťahovalci, zatiaľ čo v krajinách, ktoré sa, kam sa zaraďujeme napríklad aj my, v nových členských krajinách sú to väčšinou normálni občania, ktorých buď k tomu tlačí zamestnávateľ, čo má širšie pozadie, málo pružný trh práce alebo vysoká nezamestnanosť, alebo snaha toho konkrétneho jedinca vyhnúť sa najmä plateniu daní a odvodov prostredníctvom toho, že si založia živnosť, ale chcem povedať, pretože som už spomínala, že sa to netýka len odvodov, že tá nelegálna práca je v krajinách, naozaj, ktoré som spomínala v tom pozitívnom rebríčku, chápaná oveľa širšie, ako je napríklad vymedzená u nás, zatiaľ, aj v tomto návrhu zákona, napríklad vo Francúzsku úprava nelegálneho zamestnania sleduje tri ciele: vyhovovať podmienkam riadnej hospodárskej súťaže, zaisťovať ochranu základných ľudských práv pracovníkov a zabraňovať akejkoľvek diskriminácii a súčasne garantovať financovanie systému sociálnej ochrany a finančnú rovnováhu príslušných správ sociálneho zabezpečenia. Toto sú formulácie, z ktorých v pozadí sa dá čítať, že naozaj to nelegálne zamestnanie sa chápe oveľa širšie a obdobne široko to vníma napríklad Nemecko, Rakúsko, ale krajiny aj ako Belgicko, Švédsko, Veľká Británia a Európska únia vôbec vo všeobecnosti venuje nelegálnemu zamestnávaniu značnú pozornosť, chápe to ako akúsi integrálnu súčasť celkového riešenia problémov emigrácie, sociálnej kohézie, trhu práce a v konečnom dôsledku aj celkovej konkurencieschopnosti únie.

Takže som sa naozaj vynasnažila vytiahnuť z opatrení tých krajín, ktoré sú úspešné v boji, najúspešnejšie v únii, niekoľko bodov, ktoré si, myslím, stoja minimálne za úvahu, pretože by mohli byť inšpiratívne. Čo sa týka pobytov cudzincov, sú to, budem najmä hovoriť o opatreniach, ktoré sú v Rakúsku, vo Švédsku, v Belgicku, jedno, myslím, je z Veľkej Británie, približne takto. Čo sa týka pobytov cudzincov, v jednej z týchto krajín alebo možno vo viacerých, je určený ako dôvod vyhostenia cudzinca nielen to, že je nelegálne zamestnaný a že je pri tom pristihnutý, ale aj to, keď vykonáva zamestnanie v rozpore s vydaným povolením v akomkoľvek meradle, v akomkoľvek bode. Potom je v jednej krajine, myslím, dokonca, že vo viacerých, je naozaj odoprené cudzincovi vycestovať v prípade, že si nesplní záväzky voči štátu akéhokoľvek druhu. Tretia vec, čo sa týka pobytov cudzincov, tak pobyt na území republiky je vlastne umožňovaný iba za jedným účelom, s tým, že zákon taxatívne vymedzuje možnosti, kedy sa dajú zlučovať účely, a týka sa to najmä povoľovania pobytov v prípade, že sa tieto pobyty predlžujú, teda sú dlhšie ako 90 dní, a poslednú vec, ktorú som našla, ktorá je tiež podľa mňa zaujímavá, je, že u cudzincov sa žiada, teda musia žiadosť podať, podať žiadosť o povolenie pracovnej činnosti aj vtedy, keď nebudú vykonávať štandardný pracovný pomer, ale budú spoločníkmi. Napríklad v Česku sa ukazuje, že sa niektorí stavebníci (So smiechom.) snažia riešiť situáciu už tak, že zakladajú fiktívne obchodné spoločnosti, kde sa títo ľudia stávajú kvázi spoločníkmi, spoločníkov je X a v skutočnosti sú naozaj ako nelegálne zamestnaní ľudia. Takže to je to, čo sa týka pobytov cudzincov.

To, čo som našla v súvislosti s tým, ako fungujú zamestnávateľské zväzy a vôbec jednotlivé odvetvia vzájomne, smerom firmy k sebe, tak myslím, že to bolo v Belgicku, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu všetkých cudzincov, ktorých zamestnáva, ale aj tých, ktorí k nemu boli vyslaní od zahraničného zamestnávateľa, a myslím, že to aj pravidelne nejakou formou predkladajú inšpektorátu práce. Ďalej, medzi sebou v cechu, hlavne išlo o stavebníkov a o cestárov, sa dohodli, že si vzájomne budú vydávať, teda, že budú sa uchádzať o takzvaný certifikát o dodržiavaní pracovných podmienok, o zaplatení daní a odvodov a deje sa to vlastne stále v rámci cechu a komory, to znamená, že keď má raz firma takýto certifikát, tak vedia tí ostatní partneri, že je korektné, že je to korektný partner, že sa s ním oplatí spolupracovať, a v Belgicku dokonca zaviedli, pretože v stavebníctve mali najväčší problém s tým, že sa tam objavili nelegálni zamestnanci, investovali spoločne do toho, že zaviedli jednotný systém čipových kariet, to znamená, že sú úplne, ten systém rovnaký a v tej chvíli sa naozaj ten človek môže nachádzať iba na jednom mieste, lebo oni si ich vzájomne zapožičiavajú, keďže tá práca je toho druhu. Okrem toho, to čo my máme nakoniec v Zákonníku práce, ale nemyslím si, že je to úplne kvalitne vymedzené, je, sa nachádza v mnohých zákonníkoch práce týchto krajín, že minimálne 50 % práce musí byť vykonávaných pracovníkmi v riadnom pomere a teda nielenže vedľajšími pomermi by to nemalo byť, ale je to tam definované presne, že to nesmie byť ani dočasným pridelením a ani zneužitím alebo použitím mechanizmov pracovnej cesty, takže keď je to presne vymedzené, potom sa to lepšie kontroluje, no a plus sú tam zavedené veľmi tvrdé sadzby, ak sa nepreukáže ten zamestnávateľ odpracovaným fondom, z ktorého je jasne viditeľné, akú časť vlastne práce vykonávajú tí zamestnanci v riadnom pomere.

No a súčasne zákony, myslím v dvoch krajinách definujú povinnosť zabezpečiť rovnaké pracovné podmienky pre dočasne pridelených zamestnancov ako pre ostatných zamestnancov, sú tam dokonca taxatívne vymedzené, myslím, že to je tiež istá forma ako spresniť, ako sa pozerať na to, či ten zamestnávateľ to využíva, najmä pracovníkov v riadnom pomere.

No a čo sa týka opatrení, ktoré sa dajú z legislatívneho hľadiska urobiť, alebo z hľadiska toho čo, by mohol urobiť štát alebo vláda, tak to, čo mne sa zdá, že bolo v návrhu tohto zákona, a keď sme diskutovali s kolegyňou zo sociálneho výboru pani Navrátilovou, prišli sme na to, že to možno vypadlo, je dramatické zvyšovanie pokút v momente, ako je násobné nelegálne zamestnávanie, to znamená nielen prvýkrát, až na druhýkrát je vlastne zvýšená pokuta, ale aj vtedy ak, povedzme, sa nájdu dvaja alebo traja. Takže myslím, že o tomto by sme ešte mohli hovoriť a naozaj urobiť tvrdé sankcie, lebo sa zdá, že to môže byť účinné. V Čechách inak, kde je väčšia kúpna sila a naozaj tie podmienky sú trošku iné ako na Slovensku, je tá najvyššia pokuta, hranica určená na 2 milióny korún, u nás sa to určuje na milión zatiaľ, možno aj tadeto vedie cesta, aj keď stále je lepšia prevencia ako represia.

Ďalšie opatrenie zo strany vlády, ktoré sa dajú urobiť, sú, boli naznačené na viacerých miestach, znižovanie takzvaných neplatených pracovných nákladov, alebo ja som to preložila, ono je to "non payment", čiže vlastne ide najmä o tie veci, ktoré sa týkajú úradných povolení, styku s úradmi, skrátka zjednodušovanie celej tej administratívnej záťaže, čo sa týka správy vlastných zamestnancov, potom, samozrejme, cesta vedie aj tým, že sa budú sprísňovať kritériá pre zakladanie právnických osôb všetkých typov a mám na mysli najmä tú situáciu, ktorú som spomínala, že spoločníkom sa môže stať aj takto nelegálny zamestnanec.

No. Osobitná vec, ktorá bola tiež na začiatku v návrhu otvorená, potom sa stiahla, lebo, žiaľ, zdá sa mi, že nebola celkom mediálne dobre "predaná", sú pracovné karty. A to som sa chcela aj pána ministra spýtať, aby, možno sa ešte k tomu spätne vyjadrím, lebo chvíľku to rezonovalo v médiách, že by to malo byť, zdá sa, že to nebolo verejnosťou úplne korektne prijaté, možno aj odbornou verejnosťou, ale ja si myslím a naozaj aj táto analýza ukazuje, ktorá je z júna 2004, že naozaj, krajiny, ktoré kvalitne bojujú s nelegálnou prácou, majú zavedený systém pracovných kariet, chcela som sa spýtať, keďže som tu dokonca stretla, som to našla aj v pripomienkovom konaní, že prečo vlastne sa ustúpilo od toho, aby pracovná karta bola zlúčená s európskou kartou poistenca, že tu máme povinnosť z hľadiska regúl prijať, teda aj adoptovať a myslím, že aj keď sa tam nachádzajú všetky dôležité osobné údaje plus zdravotný stav, tak už veľmi málo treba dodať k tomu, aby tam mohli byť aj údaje pracovné. V tom momente by bolo možno aj jednoduchšie to "predať" aj médiám, lebo, samozrejme, ten systém stojí dosť veľa peňazí, ale ak budeme sa snažiť nachádzať lepšiu cestu na ušetrenie prostriedkov tým, že vlastne na jednej karte bude to množstvo údajov, tak si myslím, že by to mohlo byť dobré, takže bola by som rada, keby sa pán minister k tomu vyjadril.

Ďalšie zaujímavé opatrenie, "ktoré som stretla" vo Švédsku a aj vo Francúzsku, zaviedli, keďže sa snažia jednou cestou ako vyriešiť istú časť nelegálneho zamestnávania, je zlegálňovať tie práce, ktoré väčšinou si robia ľudia, ja neviem, v malých komunitách medzi sebou, takzvané susedské a trošku viac ako len susedské výpomoci, a predávajú na miestnych úradoch takzvané "voucher" sa to volá, neviem, ako to presne preložiť, ale sú to skrátka poukážky, ktoré sú dotované štátom a do nejakej miery si ich treba, samozrejme, zakúpiť a slúžia na to, aby mohli byť použité v prípade, že chcete využiť niekoho pre prácu v domácnosti, na doučovanie, na upratovanie, skrátka tie veci, ktoré sú naozaj tou susedskou výpomocou a takto sa vlastne dostanú k pracovníkovi, ktorý ako v sume stojí viac, ale ich to stojí menej, pretože zaplatia len tú časť, ktorá nie je dotovaná a je to výhodné aj preto, lebo tým pádom je jasné, že štát registruje týchto ľudí a platia sa dane, platia sa dlhy, je to korektné. Zlegálňujeme, a nie kriminalizujeme ekonomiku.

No a, samozrejme, si myslím, že je veľmi dôležitá v neposlednom rade aj cielená informačná činnosť zo strany štátu a pozitíva zdanenia a o pozitívach odvodových povinností, lebo to že je také, musím to povedať, klišé, v ostatnom čase tvrdiť, že dane sú zlé, odvody sú zlé. Vždy je veľký tlak na to, aby sa znižovali a, samozrejme, je to dobre, lebo to podporuje ekonomiku, ale proste tie dane a odvody majú vždy tú druhú stránku. Sú príjmom toho konkrétneho miesta, kde potom sa využívajú a možno by bolo dobré, keby, už keď je taký veľmi silný tlak z jednej strany, aby existoval aj akýsi protitlak, aby ľudia začali chápať. Tak ako napríklad roky priniesli v Amerike, že dnes, keď niekto v Amerike neplatí dane, tak nemá žiadnu, ako naozaj je niekto, kto je považovaný za nemorálneho "od ostatných občanov". A myslím, že cesta k tomu je veľmi dlhá, ale bolo by dobré, keby ľudia chápali, že platiť dane je čosi, čo proste má aj tú pozitívnu stránku. Ale to naozaj sa nedá inak ako cielenou činnosťou, propagačnou, zo strany vlády. Takže toto som ja považovala za zaujímavé, akési inšpirácie a chcela som teda takýmto spôsobom dať o nich vedieť. Verím, že sa budeme môcť o tom ešte rozprávať v sociálnom výbore a že možno aj pán minister prijme niektoré z nich. A dovoľte mi teda predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka článku III, v článku III návrhu zákona sa otvára zákon o inšpekcii práce. Tento návrh má ukladať Národnému inšpektorátu práce viesť centrálnu a verejne dostupnú evidenciu fyzických a právnických osôb, ktorým už bola udelená pokuta za nelegálne zamestnávanie, v praxi ide o akúsi, poviem to, verejnú tabuľu, ktorá by možno do nejakej miery bránila, alebo by minimálne bola takým zdvihnutým prstom pre zamestnávateľov, ktorí už len uvažujú ísť takýmto smerom. Musím povedať, že tento návrh, tak, ako tu sú podpísaní poslanci, našiel podporu u všetkých klubov, takže verím, že má šancu prejsť. Samozrejme, musí byť vykonateľný, v súlade, teda pri rešpektovaní príslušných ustanovení zákona o ochrane osobných údajov, lebo verím, že toto je možné dosiahnuť, a navyše, je to vykonateľné bez vážnejších zásahov do úradu, do práce inšpektorátu, pretože on už takúto internú evidenciu vedie a bude viesť.

Takže prečítam ten návrh. V článku III sa dopĺňa nový bod 3, ktorý znie: 3. V § 5 ods. 3 písm. s) sa bodka na konci odseku nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno t), ktoré znie: t) vedie centrálnu, verejne prístupnú evidenciu fyzických a právnických osôb, ktorým bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Doterajšie body 3 až 7 sa označujú ako body 4 až 8. Toľko môj pozmeňujúci návrh, ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyňa, ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými, pani poslankyňa, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som chcela povedať, že som si veľmi pozorne vypočula vystúpenie pani poslankyne, a bolo vidieť z toho, že rezort práce a sociálnych vecí mal z čoho čerpať, zo skúseností v zahraničí a dosť dlho akosi otáľal s právnou úpravou napriek tomu, že sa lamentovalo na rôznych fórach, koľko máme čiernej práce a podobne, aké negatívne dôsledky to má.

Pokiaľ ide o pracovné karty, určitý čas bola diskusia aj o pracovných knižkách. Určite pán minister vie o tejto diskusii v minulosti, bolo v našej tlači veľa pozitívnych ohlasov. Takže riešenie aj touto cestou, teda tými pracovnými kartami je možné.

Po tretie, a to je otázka na pána ministra, pán minister, zákon je krátky, ale vstupuje sa do množstva zákonov. Okrem iného aj do zákona, ktorý znie: Čl. 8 o službách v zamestnanosti, kde sa vkladá § 20a, ktorý hovorí, že sa vystavuje potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Pán minister, toto je jediné ustanovenie, na základe ktorého lekár na právnom podklade môže vystaviť potvrdenku o práceneschopnosti. Kedy sa už konečne dohodnete s pánom ministrom zdravotníctva, ktorý rezort zakotví právny podklad pre potvrdenku o práceneschopnosti. Vy musíte vedieť, že to je ambivalentný právny úkon, ktorý má aj štátno-správny charakter a ten musí mať právny základ.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, do rozpravy sa hlásia štyria, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa NR SR: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, krátke vystúpenie, také vecné, bez podania pozmeňujúceho návrhu, nakoľko na výbore som s touto problematikou vystúpila, má širší záber do niektorých právnych noriem a myslím si, že treba ju doriešiť. Poviem, o čo ide, ide o tie správne delikty a sankcie v zákone o zamestnanosti a chcela by som sa vyjadriť k § 68a. Ak chceme týmto zákonom dosiahnuť to, aby sa znižovala nelegálna práca a aby sme tlačili aj zamestnávateľov k istému postoju dodržiavať zákon a dodržiavať pravidlá, ktoré sme stanovili Národnou radou alebo týmto zákonodarným zborom, bolo by dobré, aby sme po účinnosti zákona, ak zistíme, akým spôsobom sa začne napĺňať, sa jasnejšie zaoberali práve tým novým paragrafom 68a, pretože u mnohých podnikateľov a u mnohých zamestnávateľov sa stáva, že radi zaplatia pokutu, pretože tá pokuta má pomerne veľkú disproporciu, od nuly po milión, radi zaplatia pokutu, pretože je to pre nich výhodnejšie ako zamestnať legálne pracovníkov, čiže záleží na tom, aký postup zaujmú jednotlivé správne inštitúcie, ktoré budú o tejto pokute rozhodovať, či to bude tá nižšia sadzba, ona tak, ako je postavený tento paragraf, dáva istú možnosť a nevylučuje korupciu. Pretože ak mne uloží sankciu správny orgán prvýkrát, možno sa dohodneme, druhýkrát možno sa nedohodneme, ale bude to možno vyššia sadzba, tretíkrát sa možno zase nejako dohodneme a preto ja navrhujem, aj na výbore som predložila návrh, len nebol dobre urobený po tej legislatívnej stránke a preto ho nenavrhujem. Chcem s vami diskutovať, možno aj do budúcnosti, aby pri treťom porušení zákona bol zamestnávateľ sankcionovaný tak, aby sa mu siahlo a teraz poviem zjednodušene, na licenciu, či to je v rámci Obchodného zákonníka, či to je v rámci Zákonníka práce, čiže je tu istý sankčný postih, kedy si rozmyslí, že budem legálne alebo nelegálne zamestnávať. Poznáme reálnu situáciu a ona nie je jednoduchá a možno práve z regiónu, z ktorého pochádzam, nie je jednoduchá, kde tá nezamestnanosť je vysoká a treba to možno vidieť v súvislostiach ako podporovať tých, ktorí chcú legálne zamestnávať, ako tí, ktorí chcú skutočne poskytovať pracovnú príležitosť, ale je pre nich odvodová a tá daňová povinnosť veľmi náročná a preto hľadajú všelijaké únikové cesty, ale myslím si, že tak, ako to funguje, tak ako hovorila kolegyňa predo mnou, v okolitých krajinách, ako to fungovalo dávno v systéme, kde ekonomika šla istým pozitívnym smerom, myslím si, že treba zvažovať v tom ďalšom kroku, že siahneme aj na podnikateľskú aktivitu dotyčného, ktorý po dvoch porušeniach zákona nie je schopný sa ďalej správať ako občan, ktorý má dodržiavať právne predpisy.

Dotknem sa ešte § 7 zákona, kde ide o priestupky zamestnanca. My im chceme uložiť pokutu. U mnohých týchto zamestnancov, aj keď tá pokuta bude minimálna, je nevymožiteľná mnohokrát. A bolo by dobré uvažovať do budúcnosti tak, ako aj možno v iných legislatívnych normách, uložiť pokutu na práce vo verejnom záujme. A myslím si, že práve u tých, ktorí najviac pracujú v nelegálnom pracovnom pomere, pritom potrebujú mať príjem, pretože potrebujú mať zdroj na obživu, ale nie sú schopní zaplatiť tie sankčné postihy. Myslím si, že v obciach, v mestách a možno aj v mnohých inštitúciách, ktoré potrebujú pomoc, vidíme to možno dnes v zime, kde je automaticky kalamita, ak nasneží trošku, ale nevidíte jedného človeka, ktorý by zobral lopatu a odpratal možno na neprístupných miestach sneh, to je úplne, veľmi jednoduchá vec. Ja si myslím, že toto je možné, aby bola vymožiteľná práca od toho človeka, keď nie sú vymožiteľné peniaze.

A možno ešte jedna krátka poznámka. Napriek tomu, že som Košičanka, vôbec si nemyslím, že by sídlo inšpekcie, ak bude v Košiciach, riešilo nejakú veľmi vážnu vec, ani zamestnanosť. A ešte si dovolím povedať tu pred vami, že si myslím skôr, že čím je ďalej inšpektorát, z oblasti, kde je veľká nezamestnanosť, aj keď hovorím, s tým akože nesúhlasím, lebo tá inšpekcia musí prebiehať všade rovnako, je vždy lepšie, ako keď je blízko. Je tam možno pár desiatok pracovníkov, čiže žiadnu zamestnanosť nevyriešime. Možno vytvoríme len zbytočný chaos pri tom presune. Myslím si, že ak sa chceme regionálne zasadiť, biť o nejakú pozíciu, tak sa bime o lepší úrad, či už o ústredie, či o ministerstvo, ak cítime, že tam je taká náročná situácia, ale nemyslím si, že ten bod 3 zo spoločnej správy, ktorý je vyňatý na samostatné hlasovanie, že by bolo dobre, aby sme ho podporili takýmto spôsobom. A možno tak s humorom poviem, ak by bol inšpektorát v Bruseli, bolo by to možno pre všetkých zamestnávateľov a zamestnancov pri takomto zákone to najlepšie. (So smiechom.) Takže ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Veľmi krátko ku Košiciam, lebo musím. Ja som študovala manažment okrem iného a chcem vám povedať, pani kolegyňa, že japonský manažment pozná iný postup ako napríklad americký a hovorí o tom, že krok po kroku sa lepšie dostanete k výsledku ako veľmi prudko. A ja si nemyslím, že je, žiaľ, akákoľvek politická vôľa, aby ktorékoľvek ministerstvo alebo vážnejší úrad sa dostal do Košíc, a toto je pre mňa cesta, stále si myslím, že by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako trochu viac rozvrstviť tie úrady, pretože sú iné krajiny, kde to v pohode funguje a nemusí byť všetko koncentrované v hlavnom meste.

Ale iné som chcela. Myslím si, že je veľmi, veľmi dobré, lebo povedali ste ďalšie tri návrhy ako zlepšiť tento zákon. Jednak, čo sa týka pokút, aby boli vykonané práce vo verejnom záujme, ak nie sú vymožiteľné, potom ste hovorili o tom, že by mohla existovať akási možnosť trikrát a dosť. Aj v tomto zmysle, že by bolo, jednoducho, pristúpilo sa ku vzatiu až licencie a potom ste hovorilo o riešení stavu, čo sa týka zamestnávania invalidných občanov, kde radšej firmy platia. Ja si myslím, že toto sú momenty, naozaj, o ktorých treba hovoriť, a že naozaj si môžeme už dnes povedať, že je priestor na to, aby sme uvažovali aj o ďalších zmenách, ktoré by sme možno v spoločnej budúcnosti v spolupráci s ministerstvom priniesli. Takže vyjadrujem veľkú radosť, že je snaha naozaj posúvať to ďalej, aby sme naozaj efektívne čelili "voči" nelegálnemu zamestnávaniu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež chcel zareagovať tak ako moja predrečníčka na tú časť vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa týkala presťahovania Národného inšpektorátu práce do Košíc. Treba trošku ten zákon zobrať komplexne, lebo naozaj v ňom dochádza k zásadným zmenám v riadení a výkone inšpekcie práce. Značná časť kompetencií v špeciálnych oblastiach sa prenáša na jednotlivé inšpektoráty práce, ktoré budú mať svojím spôsobom špeciálne zameranie, čiže dochádza k významnej zmene celej organizácie. Národný inšpektorát práce bude naozaj veľmi slabý orgán, ktorý bude mať úlohu koordinovať výkon inšpekcie práce jednotlivých silných inšpektorátov špeciálne zameraných a komunikovať s nimi. Na druhej strane treba povedať, že presťahovanie niektorých útvarov do Košíc je i strategická úloha, ktorá súvisí aj s potrebou decentralizácie. Uvediem ilustračný príklad, v súčasnosti na približne rovnakom území Bratislavský, Trnavský, Nitriansky kraj majú spolu 12 544 km2 a 1 860 000 obyvateľov, pôsobia tri inšpektoráty práce a Národný inšpektorát práce s počtom 212 zamestnancov, kým na území Košického a Prešovského kraja, ktorá je naozaj problémová oblasť z hľadiska nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, pôsobia na 15 746 km2 pre 1 558 000 obyvateľov len dva inšpektoráty práce s celkovým počtom 102 zamestnancov na východe. Takže je otázka, či ten východ treba alebo netreba posilniť, keď je o polovicu "podkompenzovaný" voči západu Slovenska a keď je tam minimálne dvakrát väčšia nezamestnanosť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, môžete reagovať. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Krátko na pani kolegyňu Angyalovú. Nie je to o mieste, o sídle inštitúcií, ale je to o práci tých inštitúcií veľakrát. A nad tým sa treba zamyslieť, či ten boj o miesto a pozíciu je dostatočne dobrý, či nie o tom, čo by mali tie inštitúcie robiť.

A druhá vec. Pán kolega Novotný, ste mi nahrali na smeč, veľmi jasne. Hovoríte o decentralizácii a o tom, ako treba presúvať inštitúcie. Ja sa vás opýtam, prečo potom dochádza k centralizácii v daňovej správe, kde Daňové riaditeľstvo chce centralizovať všetku svoju rozhodovaciu, odvolaciu moc do Bystrice a chce rušiť pracoviská, jednotlivé. Myslím si, že o tom ešte budeme hovoriť, lebo toto bude téma. Zákon sme zablokovali, ale začína tu iná záležitosť a všade sa píše v materiáloch o centralizácii. Tak si potom povedzme a vysvetlime, čo chceme centralizovať, čo chceme decentralizovať. Ak dnes funguje daňová správa a začala možno lepšie robiť výber daní, prečo chceme centralizovať. Ak tu vytvárame úrady do regiónov, ktoré budú robiť inšpekciu, tak potom zmena sídla tomu nepomôže. Čiže dohodnime sa potom, čo je centralizácia a čo je decentralizácia a ako to chápete, jednotliví poslanci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Juhász.

G. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh na doplnenie vládneho návrhu zákona o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní, o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 951. Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v článku 8 mení a dopĺňa takto. Prvý bod. Za novelizačný bod 12 sa vkladá novelizačný bod 13, ktorý znie. V § 19 odsek 3 sa za slovo "činnosti" vkladajú slová "alebo neskončil účasť na aktívnych opatreniach na trhu práce a na aktivačnej činnosti". Doterajšie novelizačné body 13 až 28 sa označujú ako novelizačné body 14 až 29. Po odôvodnení uvádzam, že lekárska posudková činnosť sa podľa § 19 odsek 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. vykonáva nielen v tom prípade, ak uchádzač o zamestnanie sa odmietol zúčastniť na programe aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti, ale aj vtedy, keď uchádzač o zamestnanie neskončil účasť na aktívnych opatreniach na trhu práce na aktivačnej činnosti. V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 5/2004 sa lekárska posudková činnosť podľa ods. 1 písm. b) vzťahuje len na odmietnutie, chýba tam pojem neskončenie.

Druhý bod, za novelizačný bod 20 sa vkladá novelizačný bod 21, ktorý znie: V § 36 odsek 4 úvodná veta znie: "Za vážny dôvod podľa odseku 2 písm. b) a odseku 5 písm. b) až d) sa považuje", doterajšie novelizačné body 21 až 29 sa označujú ako novelizačné body 22 až 30.

Tretí môj návrh je, že za novelizačný bod 22 sa vkladá novelizačný bod 23, ktorý znie: "V § 36 ods. 5 písm. b) a c) sa na konci pripájajú tieto slová: "bez vážnych dôvodov". Doterajšie novelizačné body 23 až 30 sa označujú ako novelizačné body 24 až 31. Odôvodnenie k týmto dvom bodom, uvádzam, že účelom navrhovanej právnej úpravy je vyprecizovanie príslušných ustanovení zákona. V praxi sa vyskytujú prípady odmietnutia účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce a na aktivačnej činnosti podľa § 36 ods. 5 písm. b) zákona č. 5/2004 a odmietnutia účasti na projekte zameranom na udržovanie pracovných návykov formou menších obecných služieb, keď matky s deťmi do 10 rokov nemôžu spolupracovať s úradom práce a sociálnych vecí práve z vážneho dôvodu uvedeného v § 36 ods. 4 písm. a), čo predmetný zákon 5/2004 nerieši, nakoľko v § 36 ods. 4 v prvej vete chýbajú slová "až d)" a taktiež v ods. 5 písm. b) a c) chýbajú na konci slová "bez vážnych dôvodov". Vážená Národná rada, dovolil by som vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Musím sa priznať, že nie celkom som rozumela argumentom, pre ktoré má odísť Národný inšpektorát práce do Košíc, ale konečne som to pochopila. Ono je to totiž protiteroristické opatrenie a pokiaľ si myslíte, že mám slabší deň, nie je to pravda. Autorom tohoto nápadu totiž je inžinier Gabriel Hrabovský, generálny inšpektor, ktorý na webovej stránke TASR, originálnej textovej službe uvádza: "Potreba decentralizácie má aj bezpečnostný charakter. V období terorizmu lokalizáciou dôležitých orgánov v štátnej správe na jednom mieste sa maximálne zvyšuje riziko znefunkčnenia jej činnosti". Takže je to naozaj je to naozaj bezpečnostné opatrenie a rozhodne si myslím, že teroristi, prvé, na čo zaútočia, bude Národný inšpektorát práce na Slovensku. (Potlesk.)

No ale ja chcem poukázať aj na právnu stránku celého tohto problému, na ktorú som upozornila už aj na výbore. Totiž celé to presťahovanie nie je možné. A nie je možné kvôli tomu, že máme zákon o štátnej službe, ktorý, mimochodom, by bolo potrebné novelizovať v tejto súvislosti a do požiadaviek na výkon funkcie štátneho úradníka zaradiť aj psychiatrické potvrdenie. Takže upozorňujem na niektoré veci.

Podľa zákona o štátnej službe a zamestnanci Národného inšpektorátu práce sú štátnymi zamestnancami, ktorých pracovný pomer vzniká podľa § 16 zákona č. 312 vymenovaním na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby, § 17 ods. 1 zákona č. 312/2001 obsahuje zoznam údajov, ktoré musia byť uvedené v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej služby. Pod bodom e) a f) sú to služobný úrad vrátane sídla služobného úradu a f) pravidelné miesto výkonu štátnej služby. Pri zmene sídla Národného inšpektorátu práce z Bratislavy do Košíc bude musieť časť štátnych zamestnancov, pokiaľ úrad nemá byť paralyzovaný, premiestnený do Košíc. Problém, ktorý v tejto súvislosti treba riešiť, je v otázke, či zákon č. 312 o štátnej službe umožňuje preloženie štátneho zamestnanca na iné pravidelné miesto výkonu štátnej služby.

Takže poďme k § 29 ods. 1 zákona č. 312, ktorý pojednáva o dočasnom preložení. Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby najdlhšie na dobu šesť mesiacov a s jeho súhlasom maximálne na dobu päť rokov a) do iného odboru štátnej služby, toto nie je náš prípad, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby, nie je tento prípad. Do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby, zase nie je tento prípad. A teraz relevantný môže byť bod d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, len to má ešte jednu chybu, ak sú splnené dve podmienky. Mení sa opis štátnozamestnaneckého miesta, to nie je náš prípad. Mení sa pravidelné miesto výkonu štátnej služby, čiže toto by mohol byť dôvod, pre ktorý by bolo možné štátneho zamestnanca dočasne preložiť z Bratislavy do Košíc. Teraz sa pozrime na trvalé preloženie. Nebudem citovať trvalé preloženie, ale štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom, podotýkam, trvalo preložiť na vykonávanie štátnej služby - a opäť upozorňujem -, v tom istom odbore toho istého služobného úradu, ak sa mu mení opis štátnozamestnaneckého miesta, čo nie je tento prípad. Rezumé, jednoducho štátneho zamestnanca nemôžete preložiť trvale z Bratislavy do Košíc. Ak ho dočasne preložíte, v tom okamihu má právo na náhrady, ako keby bol na služobnej ceste. To znamená ubytovanie, príspevky na stravovanie. To, myslím, že si treba rozmyslieť, či tadiaľto vedie cesta. Ale aby som ešte popísala zložitosť celej tej situácie, požiadala som o vyjadrenie Úrad pre štátnu službu, ktorý mi oznámil nasledovné: "Z hľadiska zákona o štátnej službe je preto potrebné túto zmenu považovať za zrušenie služobného úradu a zriadenie nového služobného úradu." V prechodných ustanoveniach zákona o inšpekcii práce je potrebné preto upraviť prechod práv a povinností štátnozamestnaneckých vzťahov z Národného inšpektorátu v Bratislave na Národný inšpektorát Košice tak, ako to požaduje § 124 zákona o štátnej službe.

Možným rizikom je špekulatívny postup štátnych úradníkov, ktorí po skončení práce v Bratislave podľa § 4 ods. 2 s náhradou vo výške dvoch funkčných platov sa prihlásia do výberového konania na Inšpektoráte práce v Košiciach. Kolegovia, kolegyne, týmto by som vás chcela poprosiť, už aj z vecných argumentov, ale aj z legislatívneho hľadiska, aby ste podporili bod č. 2 zo spoločnej správy. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa pridal k diskusii k predmetnému návrhu zákona. Chcel by som sa pripojiť k argumentácii, ktorú vyslovila pani poslankyňa Angyalová a k procedurálnemu návrhu vrátiť predmetný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Takýto názor vyslovil aj ústavnoprávny výbor pri prerokovávaní predmetného návrhu zákona a dovolil by som si argumentovať aj prečo. Jedným zo základných princípov právneho štátu je to, aby na jednej strane zákonodarný orgán dynamicky vedel reagovať na všetky zmenené podmienky spoločnosti, ale na druhej strane aby právny štát zabezpečil aj istú stabilitu právnych noriem, aby sa právny poriadok vyvíjal určitým smerom, homogénne, a aby sa právne normy vytvárali v súlade s potrebami, ale aj pri zabezpečení určitej stability. Na toto reagujú aj legislatívne pravidlá, ktoré určujú základné pravidlá ako vytvárať zákony, ako vytvárať právne normy a v tom zmysle považujem tento návrh zákona po formálnej stránke, napriek tomu, že na jednej strane niektoré ustanovenia zákona nám môžu byť sympatické, ale po formálnej stránke tento návrh zákona za nie dobrý. Je to najmä z toho dôvodu, že návrh zákona podľa legislatívnych pravidiel má obsahovať všetky vzťahy, alebo návrhom zákona je upraviť všetky vzťahy, spoločenské vzťahy danej oblasti, na ktorú sa vzťahuje predmet úpravy, čo v tomto prípade určite nie je pravda. Dovolím si podotknúť alebo zopakovať, že ide o návrh zákona v siedmich paragrafoch. V siedmich paragrafoch chce teda pán predkladateľ upraviť všetky právne vzťahy. Hovorím, aj keď sú nám možno niektoré návrhy v tomto prípade... Práve som sa aj prekvapil, že namiesto pána ministra Kaníka je tu pán minister dopravy. Tak ale nevadí, tak dúfam, že na rokovaní vlády to bude pán minister Prokopovič pánovi Kaníkovi tlmočiť. Ale budem pokračovať.

To znamená, že všetky právne vzťahy by mali byť upravené v zákone a v tomto zákone to tak nie je. Ja chápem novelizácie v siedmych článkoch a možno aj v niektorých tých prípadoch je to sympatické, ale predmet úpravy zákona má byť obsahom tých právnych predpisov, ktoré sa novelizujú, inak povedané, navrhovateľ mal zvoliť inú formu, mal novelizovať už existujúce právne predpisy, či je to Zákonník práce, zákon o zamestnanosti a ďalšie zákony, ale nemal vytvárať nový zákon, zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pôjde teda o zákon, ktorý bude definovať nelegálnu prácu a bude zakazovať alebo vyslovovať zákaz nelegálnej práce. Ale predsa máme ustanovenia, najmä v Zákonníku práce, ktoré definujú, čo je to závislá činnosť pre iného a môžu definovať aj priamy zákaz vykonávania tejto činnosti a nepotrebujeme na to osobitný zákon. Po formálnej stránke preto tento návrh zákona by sa stal ďalším zákonom, ktorý by bol veľmi čiastkový, parciálny a nezodpovedal by potrebe právneho štátu a právnej istoty občanov, navyše ak ešte tvrdíme, že podľa legislatívnych pravidiel návrh zákona má byť taký, aby sa stal súčasťou, riadnou súčasťou právneho poriadku v Slovenskej republike. To znamená, že, nechcem diskutovať, pán minister, o obsahu, naozaj, niektoré veci v tomto sú sympatické, možno by som povedal, že mali by ste viacej dbať na prevenciu ako na represiu, že niekedy je naozaj nevyhnutnosťou pre niektorých zamestnávateľov, aby zamestnávali takýmto spôsobom, alebo sú zamestnanci v tiesni. Sú vydieraní, snažia sa získať živobytie, treba dbať aj na prevenciu, aby k takýmto skutkom nedochádzalo, možno aj zlepšením legislatívneho prostredia. Ale návrh zákona o nelegálnej práci nie je po formálnej stránke určite dobrý, pretože je veľmi parciálny, dokazuje to aj 7 paragrafov a 7 novelizácií ďalších predpisov. Nič by som nenamietal, ak by šlo o novelizácie jednotlivých zákonov, tam by sme sa mohli rozprávať o obsahu a navyše tento zákon pomaly ani nič nedefinuje. Okrem nelegálnej práce, nič nedefinuje. V štrnástich odkazoch pod čiarou odkazuje na iné právne predpisy. Takže ak to má byť zákon, ten zákon musí byť predsa o niečom, nie o definícii nelegálnej práce a jednoducho o jej zákaze. Toto môže byť obsahom iných právnych predpisov. Preto sa pripájam k procedurálnemu návrhu, ktorý navrhla pani poslankyňa Angyalová, a súčasne k názoru, ktorý vyslovil Ústavnoprávny výbor - vrátiť uvedený návrh zákona na dopracovanie. A tu nejde naozaj o nejakú snahu, pán minister, zabrániť vašej legislatívnej iniciatíve, veď tá je v poslednom období naozaj veľmi búrlivá, ale na druhej strane je to len snaha, aby sa do parlamentu dostávali dobré návrhy zákonov. A nič nebráni tomu, aby ste predložili návrh zákona ktorý by novelizoval jednotlivé právne predpisy s vecným obsahom, takým, ako je v tomto zákone. Ďakujem pekne.