S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda, spoločná správa výborov Národnej rady k výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona č. 164/1996 a zmene zákona 455/1991, tlač 934. Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch - ústavnoprávnom, pre financie, rozpočet a menu, hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému, výboru pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie a výboru pre životné prostredie. Iné výbory návrh zákona neprerokovali. Vládny návrh zákona výbory, ktorým bol pridelený, prerokovali nasledovne: ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v tejto spoločnej správe, výbor pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, výbor pre sociálne veci a bývanie odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a výbor pre životné prostredie odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, tak ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Toľko k zákonu výbory.
Gestorský výbor v zmysle rokovacieho poriadku odporúča o bodoch 2 až 29 hlasovať s odporúčaním schváliť, o bodoch 1, 30 a 31 s odporúčaním neschváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť. Súčasne ma gestorský výbor poveril, aby som túto správu predložil Národnej rade a poveril ma súčasne aj právomocami podľa § 81, § 83, § 84 a § 86 rokovacieho poriadku. Toľko, pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, ústne sa do rozpravy hlási pán Vážny, Madej, Blanár... Pán Mečiar - do rozpravy alebo procedurálny návrh? Procedurálny návrh. Zapnite mikrofón pánovi Mečiarovi na procedurálny návrh.
V. Mečiar, poslanec: Pán predsedajúci, chcem upozorniť na procedurálny postup. Vzhľadom na to, že v tomto parlamente štyrikrát neprešiel návrh pre zbabelosť veľkej časti parlamentu na otvorenú demokratickú diskusiu, oznamujem procedurálny postup, ktorý bude spočívať v tom, že témy sa rozdelia na bloky, podľa príslušnosti k stranám bude vyslovovaná nedôvera jednotlivým členom vlády a diskutovať budeme. Ďakujem, pán predseda, netreba o tom hlasovať, je to iba procedurálny oznam postupu pre budúce obdobie a dovolím si upozorniť, že všetky návrhy pôjdu v období v prestávkach zasadnutí národných rád. Teším sa na stretnutie potom, keď nechcete teraz.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Sám ste povedali, pán poslanec, že nemám dať hlasovať o vašom procedurálnom oznámení, prosím, keby zobrali poslanci na vedomie, a budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu programu. Prvý vystúpi pán poslanec Vážny, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová, uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 934.
Po prvé, v článku 1, bod 2, § 4a ods. 4 sa slová: "príslušný dráhový správny úrad" nahrádzajú slovom "ministerstvo". Odôvodnenie. Vzhľadom na úpravu v bode 70 navrhovanej novely, ktorou sa medzi kompetencie ministerstva zahŕňa aj rozhodovanie o zaradení železničnej dráhy do európskeho železničného systému a o zmenách tohto zaradenia a nakoľko § 4 a ods. 4 sa odvoláva na túto úpravu, je potrebné zmeniť znenie odseku 4 tak, aby bolo v súlade s § 65 písm. f), to znamená, že príslušný dráhový úrad nebude rozhodovať o týchto záležitostiach, ale priamo ministerstvo. Samozrejme, po spolupráci s dráhovým správnym úradom.
Po druhé, v článku 1 bod 7, v § 20 písmeno h) sa slovo "cien" nahrádza slovami "tržieb za výkony". Úprava terminológie, pretože ceny nevyjadrujú to, čo vyjadrujú tržby za výkony v kontexte zákona.
Po tretie, k článku 1 bod 13, § 28 písmeno d) sa za slovo "zabezpečiť" dopĺňajú slová "na žiadosť cestujúceho". Mám názor ten, že dikcia predkladateľa je veľmi tvrdá, pretože v tom odôvodnení hovoríme o tom, že keby sme museli vybaviť všetky vlakové súpravy a všetky nástupištia tak, aby bez kolízie mohli cestujúci s telesným postihnutím nastupovať, stálo by to obrovské prostriedky odhadované na desiatky miliárd korún a je to jednoducho nesplniteľná úloha pri všetkej úcte a pri všetkom systéme, ktorý chceme zabezpečiť. Chceme zaviesť teda taký spôsob, aby na žiadosť cestujúceho bola železnica povinná, ale nie globálne, zaviesť sprístupnenie či už súprav, tak aj nástupísk.
Po štvrté, k článku 1 bod 26, § 31 ods. 1 znie: "Prevádzkovať celoštátnu dráhu môže právnická osoba a prevádzkovať regionálnu dráhu môže právnická osoba alebo fyzická osoba len na základe povolenia na prevádzkovanie dráhy". Ustanovuje sa, aby tie drobné, najmä tie drobné lokálky, ja neviem, tie železničky, malé, Čierny Balog - Brezno, napríklad mohli prevádzkovať okrem právnických osôb aj fyzické osoby.
Po piate, článok 1 bod 26, v § 31 odsek 4 sa za slovo "trolejbusovej" vkladá slovo "lanovej". Zjednocujú sa týmto návrhom podmienky prevádzkovania dopravy na lanovej dráhe s podmienkami prevádzkovania dopravy na ostatných druhoch dráh.
Po šieste, § 33 písmeno b) sa slovo "dráhe" nahrádza slovom "dráhu",. je to len gramatická chyba alebo oprava gramatickej chyby.
Po siedme, v § 38a v ods. 2 písmeno a) sa slovo "výpis" nahrádza slovom "odpis". Navrhuje sa, aby sa bezúhonnosť preukazovala odpisom, teda prísnejším spôsobom.
Po ôsme, v článku 1 bod 43, § 46a ods. 1 sa vypúšťajú slová "celoštátnej alebo regionálnej". Navrhuje sa, aby povinnosť mať ku dňu začatia prevádzkovania dopravy bezpečnostné osvedčenie, platila na prevádzkovanie dopravy na dráhe ako takej, to znamená aj na električkovej, trolejbusovej a aj lanovej. Body 9, 10 a 11 po dohode s predkladateľom s pánom ministrom Prokopovičom vypúšťam, pretože po jeho vysvetlení sa mi zdá, že by sme sprísnili a odobrali by sme vláde kompetenciu vymenúvať a odvolávať predsedu úradu ako aj tie ďalšie náležitosti, čo sú riešené bodmi 9, 10 a 11. Bol 12, k článku 1 bod 78 § 68 ods. 3 sa slovo "podnikatelia" nahrádza slovami "podnikateľské subjekty", taktiež je to len oprava terminológie.
Na záver zdôrazňujem, že teda aj pre spravodajcu, že vypúšťam body 9, 10 a 11 tohto pozmeňujúceho návrhu, ostatné návrhy predkladám tak, ako sú predložené. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte bola prihlásená pani Tóthová. Nie, zrušila to. Pán poslanec Vážny bol jediný prihlásený do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďalej nasleduje
druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 908).
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 908, spoločnú správu máte ako tlač č. 908a. Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je zosúladiť obsah výcviku žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia s problematikou udeľovania vodičských preukazov a predovšetkým komplexne upraviť problematiku autoškôl bez toho, aby zasahoval do súčasného rozdelenia kompetencií medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona reaguje na viaceré nedostatky zistené v praxi. Základným poznatkom je, že od liberalizácie požiadaviek na získanie vodičského oprávnenia sa citeľne znižuje úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov vodičského výcviku a v celoslovenskom meradle sa výrazne zvýšil počet neúspešných absolventov vodičských kurzov.
Vládny návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty územnej samosprávy. Zároveň dávam do pozornosti, že predkladaný návrh zákona nezhorší podnikateľské prostredie, nezavádza nijaké nové obmedzenia ani nové povinnosti podnikania. Upresnením povinnosti podnikateľov a jednoznačnosťou právnej reglementácie vzťahov sa utvoria rovnaké podmienky pre podnikanie pre všetkých, čím sa čiastočne prispeje k čistote právnych vzťahov v tejto oblasti podnikania, čo podľa nášho názoru bude jednoznačne prínosom.
Uvedený vládny návrh zákona bol 9. decembra 2004 prerokovaný v prvom čítaní, následne bol prerokovaný v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Počas rokovaní bolo vznesených viacero pozmeňujúcich návrhov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a tu chcem konštatovať, že vo väčšine, drvivej väčšine boli "progresívnym prínosom". Zároveň si dovoľujem vás požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o prerokovanie a schválenie tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi Istvánovi Harnovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru.
I. Harna, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil spoločnou správou Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1390 z 9. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 908, na prerokovanie v druhom čítaní nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciou a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 908, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 25. januára 2005 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 1. februára 2005 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 26. januára 2005 a uznesením č. 262 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Tieto doplňujúce a pozmeňujúce návrhy sú uvedené v spoločnej správe výborov v bodoch 1 až 24. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v bodoch 1 až 3, 5 až 24 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 4 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť.
Ďalej gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov po prijatí pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem za slovo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu programu prihlásil pán poslanec Blajsko, potom otvorím, on je jediný písomne prihlásený, potom otvorím možnosť ústnych prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán podpredseda, poslankyne, poslanci, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som predniesol niekoľko námietok k návrhu zákona o autoškolách. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v návrhu zákona o autoškolách uvádza ako nutnosť zmeniť súčasný stav v prevádzkovaní autoškôl v dôsledku zníženia kvality výučby a prispievania uchádzačov o vodičské oprávnenie a znižovanie počtu nehôd. Svojím návrhom však táto právna norma má evidentný záujem, podľa môjho názoru, o likvidáciu konkurencie v tejto oblasti a tendenčne smeruje k uprednostňovaniu záujmov úzkej skupiny majiteľov autoškôl, ktorí nie celkom svojím pričinením získali majetky a technickú základňu bývalých zväzarmovských zariadení, odkúpených za symbolické ceny, a k vráteniu vykonávania tejto činnosti pred rokom 1990, kedy neexistovala žiadna konkurencia a títo majitelia profitovali na štátnej zákazke pri výcviku brancov pre slovenskú armádu. Stratením tejto pozície majú snahu nahradiť značné príjmy odstránením konkurencie podľa zásady: Väčší berie. V dôvodovej správe je verejnosť zavádzaná, žiaľ, na autoškole, ktorá vlastní budovy, trenažér a podobne, je záruka kvalitného výcviku vodičov a že len tieto autoškoly sú zárukou toho, že na našich cestách sa situácia v nehodovosti razom obráti o 180 stupňov. Pritom však v tomto návrhu nie je zmienka o tom, ako by sa mala skvalitniť výučba, či už zmenou tematických plánov, alebo zvýšenou dotáciou praktických jázd, alebo použitím iných prvkov, ktoré môžu skvalitniť výučbu žiadateľov o vodičský preukaz. Zámerom tejto novely je však len nasmerovať uchádzačov o získanie vodičského preukazu k týmto subjektom, bez možnosti výberu a formou zákonného ustanovenia zlikvidovať existujúcu konkurenciu. Nie je pravda, že len bývalé socialistické zariadenia - k čomu smeruje táto právna úprava -, dokážu tým, že sú vlastníkmi technickej základne, bezproblémovo pripraviť vodičov, ktorí budú elitou v dodržiavaní pravidiel cestnej premávky a bravúrnymi vodičmi ihneď, ako opustia brány týchto zariadení.
V stručnej štatistike uvedenej v dôvodovej správe, kde sa porovnáva počet neprospievajúcich absolventov za obdobie rokov 1998 až 2003, je zjavné, že nárast neprospievajúcich sa výrazne nevymyká bežnému trendu a je úmerný nárastu odskúšaných žiakov. Neexistuje žiadna štatistika, ktorá by diferencovala neprospievajúcich žiakov, z ktorej autoškoly títo žiaci vyšli. Neobstojí ani pripomienka, že existujú autoškoly, ako sú uvádzané v dôvodovej správe, ako takzvané kufríkové autoškoly, ktoré majú pendlujúcich inštruktorov, nevlastnia alebo nemajú v prenájme učebné pomôcky, výcvikové vozidlá a ktoré vykonávajú výučbu v bytových priestoroch, nedôsledne, krátením vyučovania a podobne. Každé takéto zariadenie je priamo kontrolované každým uchádzačom o získanie vodičského preukazu a je len malý predpoklad, že by nedodržaním stanovených dotácií, hodín, by takáto autoškola získala čo len jedného záujemcu. Doteraz platné podmienky pre prevádzkovanie autoškôl jednoznačne takéto tvrdenia vyvracajú. Ak chce fyzická či právnická osoba podnikať v tejto oblasti, musí spĺňať podmienky stanovené zákonom, to jest pred začatím činnosti musí dokladovať splnenie podmienok pre predmetnú činnosť, musí mať vo vlastníctve alebo v prenájme učebné priestory, ku ktorým sa vyjadruje Štátny zdravotný ústav, či sú vhodné pre vyučovanie, či spĺňajú podmienky z hľadiska hygieny vyučovania, musí mať schválené učebné pomôcky, cvičné vozidlá, prenájom autotrenažéra, inštruktorský preukaz a na splnenie týchto podmienok, aby mohol v tejto oblasti podnikať, predsa dozerá ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií cez svoje satelity obvodných úradov. Tak sa pýtam, odkiaľ má ministerstvo takéto informácie o existencii takýchto autoškôl, kde je kontrolná činnosť aj samotného ministerstva, respektíve daných úradov. Z toho mi vyplýva, že celý tento problém je nelogický, podľa mňa vymyslený pracovníkmi aj ministerstva, ktorí sa podieľajú na príprave nového zákona. Zaujímalo by ma, aké majú títo pracovníci odborné skúsenosti, či sa prakticky naučili viesť motorové vozidlo, či sú empatickí voči ľuďom, ktorí chcú získať odborné vedomosti a návyky vo vedení motorového vozidla, lebo je podstatný rozdiel dávať zásadné rozhodnutia zo stoličky úradníka bez životných skúseností pri absencii dlhoročných skúseností ľudí, ktorí sa tejto činnosti venujú celoživotne a sú kompetentní do tejto oblasti aj odborne hovoriť. Poukazujem na prípad, keď Združenie autoškôl Slovenska sa dožadovalo účasti napríklad na pripomienkovaní navrhovaného zákona a odborníci z tohoto združenia chceli aj prispieť svojimi odbornými, dlhodobými poznatkami v tejto oblasti, ktoré by mohli byť prínosom pre vypracovanie návrhu nového zákona. Jednoducho táto iniciatíva zo strany ministerstva bola hrubo negovaná, také mám doteraz informácie. Z toho vyplýva, že ministerstvo nemá úprimný záujem na skvalitňovaní výučby v autoškolách, na znižovaní nákladov na výcvik, ale háji záujmy lobistických skupín na navrátenie výcviku pred rok 1990, k zabráneniu voľnému podnikaniu, odbúraniu konkurencie a dovolím si aj tvrdiť, že môže to byť vyvolané tu potom aj prostredie nejakej korupcie.
Dovolil by som si predniesť návrh na preverenie skutočností, kto sa podieľa na tvorbe návrhu zákona. Totižto čítali sme, vážené poslankyne a poslanci, mnoho informácií v článkoch, v denníkoch, kde sa práve títo ministerskí úradníci, teda boli inkriminovaní s týmito rôznymi lobistickými záujmami. Ak teda chceme vychovať človeka, vodiča, ktorý dokáže rýchle, bezproblémovo a zodpovedne riešiť zložité situácie v cestnej premávke, prečo ho nútime absolvovať simulovanie jazdy vozidla na umelých prostriedkoch. Neviem, že by existoval nejaký umelý spôsob navodenia dopravných situácií v širokej variabilite. Aj to najlepšie trenažérové zariadenie dokáže nasimulovať len štandardné situácie, ktoré sa dookola opakujú, a nie sú schopné naučiť žiaka riešiť situácie v celej premávke, ktoré sú v každom okamihu iné a vodič na ne musí byť pripravený a reagovať na každú vzniknutú situáciu iným spôsobom. Len tým, že vodič bude nútený vnímať a riešiť nové situácie v premávke, ktoré na rozdiel od simulátora sú autentické a v každom okamihu iné, nie je možné pri získavaní praktických skúseností toto dosiahnuť v stále sa opakujúcich štandardných situáciách. Ak človek pri získaní praktických skúseností pri vedení motorového vozidla nie je v priamom kontakte s vozovkou a nemôže získať vestibulárny pocit, je celé snaženie vo výcviku rovné nule. Z praktických skúseností môžem zodpovedne potvrdiť, že po absolvovaní výcviku na autotrenažéri príde na prvú praktickú jazdu žiak nepripravený, ba priam dezorientovaný a robí mu veľké problémy prispôsobiť sa skutočnému vozidlu, na ktoré celé snaženie po získaní akýchkoľvek praktických návykov na trenažéri nemá žiadny efekt. Pritom treba brať ohľad aj na pocity žiaka pri absolvovaní trenažéra, keď v prevažnej väčšine u žiakov dochádza k nevoľnosti a k skôr získaniu odporu k týmto zariadeniam. Preto by som ponechal na voľbe žiakov či chcú, alebo nechcú absolvovať výcvik na trenažéri, a nevnucovať to. Z toho vyplýva, že podmienka vlastniť autotrenažér má podľa môjho názoru jedine komerčný záujem. Chcem sa opýtať, či si vieme predstaviť akúkoľvek profesiu, ktorú chceme naučiť človeka vykonávať, aby sa ju učil umelým spôsobom. Dá sa naučiť variť kuchára chutné jedlá, ak mu na prípravu jedla poskytneme namiesto múky piesok, namiesto soli granuly z polystyrénu, ak človeka chceme naučiť obsluhovať strojné zariadenia, posadíme ho pred obrazovku a budeme mu ukazovať rôzne operácie a potom od neho požadovať, aby sa postavil k stroju a vyrobil súčiastku, ktorá bude funkčná? Ak chceme dosiahnuť dokonalosť alebo sa priblížiť dokonalosti pri zvládnutí problematiky aj pri výcviku vodičov, hľadajme reálne možnosti na dosiahnutie cieľa. Veď nie je logické tvrdenie, že ak autoškola bude vlastniť priestory, technické zariadenia, že len simulovaním sa dá dosiahnuť stopercentný úspech a vychovať dokonalého vodiča. Je to podľa môjho názoru zvrátené.
Chcem sa vrátiť ešte späť k vlastníctvu priestorov pre výcvik vodičov. Existuje v našej republike množstvo súkromných, ale aj štátnych vysokých či stredných škôl, kde svoju vzdelávaciu činnosť vykonávajú v prenajatých priestoroch. Tieto inštitúcie pripravujú svojich žiakov na výkon rôznych profesií a funkcií vydaním certifikátu, maturitné vysvedčenia, diplom, s názvom vzdelávacej inštitúcie, ktorý má platnosť pre absolventa doživotne a dá sa povedať aj celosvetovo. Pýtam sa: Ak tieto inštitúcie pôsobia v prenajatých priestoroch, je ich odbornosť znížená alebo vydaný certifikát takouto inštitúciou je menej hodnotný? Celý tento proces tvorenia nového zákona, ktorý podľa tvrdenia pána ministra, teda skôr ministerských úradníkov, to čo som si vedel doteraz prečítať, má priniesť skvalitnenie výučby v autoškolách, vidím len ako snahu zo strany ministerstva podľahnúť lobistickému tlaku bývalých autoškôl, boli aj tu v Národnej rade, rozprával som s nimi, aby si cestou zákona zabezpečili dostatočnú klientelu na zníženie existujúcej konkurencie a riešenie podnikateľského prostredia. Je smutné, že štátna inštitúcia sa v takomto rozsahu snaží vytvoriť podmienky len pre úzku skupinu vyvolených a hrubým spôsobom takto znížiť konkurenčné prostredie. Obzrime sa po okolitých štátoch Európskej únie, či niečo také vôbec existuje. Určite nie. Prosím o triezve zhodnotenie predkladaného návrhu a jeho úplné zamietnutie. Nech sa vytvorí záväzná právna norma, ktorá bude v súlade s hospodárskou súťažou a ďalšími zákonnými normami tohto štátu v oblasti podnikania. Pokiaľ som sa zaoberal touto problematikou z oblasti sociálnej, chcem vás, vážené poslankyne a poslanci upovedomiť, že ak by došlo k schváleniu takto pripravenej normy, dotýka sa zhruba tritisíc živnostníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú, a dotkne sa to ich životnej úrovne a viete, že mám na mysli aj tie regióny, kde to je jediný zdroj príjmu pre týchto ľudí. Samozrejme, nechcem poprieť, aby autoškoly pracovali kvalitne, zodpovedne, s dodržaním všetkých kritérií, ktoré im zákonné normy pripravujú, ale nie aby ich obmedzovali, aby ich reštrikciou zničili.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som dal procedurálny návrh, aby sme v tomto návrhu právnej normy o autoškolách ďalej nepokračovali. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Bielik, pani poslankyňa Gabániová, končím možnosť s faktickými poznámkami...
J. Bielik, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, dovoľujem si nadviazať na tú pasáž pána poslanca Blajska, keď hovoril o možnosti nevoľnosti, vzniku nevoľnosti pri výcviku v simulovaných situáciách na trenažéri. Z medicínskeho hľadiska skutočne určitá časť populácie, možno až vo výške 3 až 5 % trpí takzvanou obrazovou kinetózou, to znamená, že pri rýchlom menení znázornenia obrazu na obrazovke prichádza k nevoľnosti a k závratu. Takže tento stav skutočne by som chcel z medicínskeho hľadiska potvrdiť a prakticky títo ľudia by nezavinene museli byť riešení ako osobitná časť, skupina ľudí, ktorí z lekárskeho hľadiska, zo zdravotného hľadiska nie sú schopní absolvovať príslušný výcvik na trenažéri. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová.
D. Gabániová, poslankyňa: Ak dovolíte, ja by som sa tiež vyjadrila k simulátorom. V zákone, ktorý hovorí o prenajatí, teda v tej časti, ktorá hovorí o prenajatí alebo vlastnení dokonca simulátorov alebo autocvičísk, spomínal pán poslanec, že simulátory, teda môžem povedať a súhlasím s ním, že simulátory, ktoré sú dostupné teraz, nesimulujú verne a dostatočne situáciu pre adepta, aby boli používané na to, na čo simulátor používaný má byť. Simulátor, ak má byť zmysluplný, má podporiť vytváranie podmienených reflexov a zlepšenie a zladenie psycho-motoriky, aby teda adept bez stresu mohol nastúpiť už do reálnej situácie a teda viesť motorové vozidlo. Ak simulátor nebude verne simulovať podmienky pre vodiča, tak úplne stačí, aby sa čas, keď je tomuto simulátoru študent alebo adept vystavený, skrátil na jednu hodinu alebo na dve hodiny, maximálne dve hodiny, len na zorientovanie sa, čo všetko, aké súčasti v aute sú. Ale nie na to, aby sa uňho vytvárali podmienené reflexy. To znamená, že oveľa lepšie je, ak autoškola disponuje autocvičiskom, ale podľa mňa stačí, keď ho nevlastní, ale len si ho prenajíma. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blajsko, k vášmu procedurálnemu návrhu nemôžem dať hlasovať, pretože zjavne nie je uznášaniaschopná. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, ale o procedurálnom návrhu sa hlasuje hneď bez rozpravy, takže nemôžem dať hlasovať, nie sme zjavne uznášaniaschopní, budeme pokračovať v programe. Vystúpi... Najskôr sa musím opýtať, aby sme to preklopili, tam tie označenia. Teraz kto sa hlási ústne do rozpravy, prosím? (Reakcia z pléna: Toto je do rozpravy.) Ja viem, len musí sa to preklopiť, lebo až vtedy sa to označí takýmto spôsobom, teraz musím naplniť program. Poprosím ešte o trochu trpezlivosti, pán poslanec Malchárek.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Oznámim, že do rozpravy sa hlásia ešte poslanci Přidal, Vážny, Madej, Blanár, Štrofová, pani poslankyňa Tóthová, (Reakcia z pléna.) áno, ja to potvrdzujem. Zaraďte, prosím, pani poslankyňu Tóthovú pred pána poslanca Madeja, ale ten teraz vyskočil na siedme miesto. (So smiechom.) Zostaneme už pri tomto poradí, pretože, pozerám sa na čas, ešte aj ako to bude vyzerať. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a slovo má pán poslanec Malchárek.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som rozdelil svoje vystúpenie do dvoch takých základných bodov. Rád by som sa vyjadril všeobecnejšie k tomuto zákonu a trošku aj zareagoval na to, čo už tu bolo povedané, a potom mám pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na mnohé veci, ktoré boli povedané, ale hlavne boli povedané pred niekoľkými mesiacmi, využili sme tento čas aj pred prvým čítaním aj po prvom čítaní na to, aby sme sa stretli so zástupcami ministerstva dopravy, aby sme hľadali naozaj to, čo spoločne hľadáme, a to znamená prijatie zákona, ktorý by ucelene riešil problematiku autoškôl a vzniku autoškôl a ktorý by smeroval ku skvalitneniu výučby, ktorý by nikoho nediskriminoval, ktorý by nikoho nevťahoval do povinností, majetkových, ako tu bolo povedané v súvislosti s trenažérmi, ale aby sa, samozrejme, zabezpečila alebo uchovala alebo umocnila kvalita trebárs v preškoľovaní inštruktorov, či už cez komoru autoškôl, to znamená aby nezanikla komora autoškôl. Mnohé, mnohé veci sme si povedali z hľadiska vzdelania a podobne. Vypadli veci, týkajúce sa, alebo navrhujem, aby sa napríklad nehovorilo o nejakých finančných zárukách alebo majetkových, iných zárukách, ktoré by mali byť naviazané na počet motorových vozidiel, ktoré vlastní autoškola a podobne.
Cez všetky výhrady, ktoré tu boli povedané, no podľa mňa nie všetky teda sú naozaj vecne správne. Na jednej strane aj preto, že sa tento čas nie všetci využili na to, aby s predkladateľom komunikovali a hľadali túto spoločnú cestu, ale to je nakoniec slobodná vôľa každého poslanca, aký postup zvolí. A druhá stránka, tiež sa tu trošku kombinuje ten európsky a americký model, americký je vlastne smerujúci iba ku skúškam a prakticky sa štát nezaoberá tým, ako sa kto naučí jazdiť, ale hlavne, že je schopný spraviť skúšky. Ten európsky je trošku, by som povedal, taký sofistikovanejší, že sa kladie dôraz aj na tú výučbu, kladie sa dôraz aj na metodiku v autoškolách, kladie sa dôraz aj na náuku o tej technike, samotnej, ktorú má ten budúci vodič k dispozícii. Nie je to úplne bezúčelné. Nie je to celkom tak, že na aute netreba vedieť ani otvoriť kapotu a možnože si len doliať vodu do ostrekovača, tá znalosť tej základnej techniky je potrebná aj z hľadiska toho, ako sa to vozidlo optimálne využíva z hľadiska jeho opotrebovania a to nakoniec šetrí peniaze aj majiteľov týchto motorových vozidiel, z hľadiska spotreby, z hľadiska toho, ako bezpečne narábať s plynom, s brzdou, v zákrutách, čo má bezprostredný vplyv, samozrejme, na bezpečnosť.
K tomu trenažéru, či vôbec mať ho, alebo nemať ho, bolo tu povedané. Jeden pán poslanec hovoril, že on vlastne na trenažéri ani nejazdil alebo ho neskúšal. Ja som ho skúšal a myslím si, že mi dáte snáď zapravdu, že som to možno ani nepotreboval, lebo jazdím od dvanástich rokov, za volantom, a jednoducho som to nemal veľmi zapotreby, ale skúsil som si to, ale to je dané tým, že niekto má k tomu motorizmu bližšie, niekto menej blízko. Jednoducho, niekto je šikovnejší, niekto je menej šikovný, ale všetci chcú jazdiť a všetci chcú mať vodičský preukaz. A naozaj taká tá základná "klaviatúra", točenie volantom, odhad povedzme toho samotného "rejdu" toho motorového vozidla, "klaviatúra" z hľadiska používania plynu, brzdy a spojky, to sa dá urobiť na tom trenažéri, z ktorého nás všetkých môže bolieť hlava a niektorým je z toho zle, ale to samotné točenie a "klaviatúra", jednoducho, trošku si zvyknúť na to, že keď zatočím tým volantom o 30 stupňov, že nám to urobí takú a takú zákrutu, tak tieto základné parametre, tieto základné polomery a to, čo to vlastne má priniesť v rámci tých možností, ktoré dnes technicky, ktorými dnes technicky disponujú autoškoly, toto naozaj to prinesie tým autoškolám. A tuto súhlasím s pánom ministrom, že naozaj, nepúšťajme tých, ktorí sú povedzme menej šikovní, na cesty, aby sme ich rovno pustili ako možno tých, ktorí potenciálne môžu povedzme aj zabíjať na cestách. Lebo auto je zbraň v rukách nepovolaných ľudí, o tom snáď nikto so mnou polemizovať, dúfam, nebude. Bolo by veľmi zle, keby tento návrh zákona len preto, ako sme ho tu povedzmeže čítali pred prvým čítaním, a v prvom čítaní bol zásadne odmietnutý, pretože aj autoškoly, jedny, druhé, tretie chcú mať ucelený zákon, kde sa bude hovoriť o podmienkach ako zriadiť autoškolu, čo vlastne je autoškola, aké technické vybavenie má mať autoškola, aké vzdelanie, aké veci v súvislosti s inštruktorskými povinnosťami treba splniť. Dnes naozaj to musia hľadať vo viacerých zákonoch a je to škoda, poďme tou cestou, že urobíme jeden špeciálny zákon a ten špeciálny zákon, si myslím, že by mohol byť kvalitný, a možno aj preto, že výsledkom tých dlhých rokovaní, ktoré sme mali aj s pánom poslancom Robom Madejom aj s kolegami z iných politických strán, ale predovšetkým so zástupcami ministerstva dopravy, sme dospeli k niečomu, čo nevnímam ako kompromis, ale vnímam to ako naozaj dospetie k dohode, aby sa prijal zákon, ktorý môže byť kvalitný.
Ja si teraz dovolím prečítať tie pozmeňujúce návrhy. Žiaľ, musím ich prečítať všetky, čiže ospravedlňujem sa, že to možno chvíľočku bude trvať, ale, žiaľ, výbor nebol uznášaniaschopný, tak nebol schopný prijať teda okrem iného ani tento návrh, kvôli neschopnosti uznášať sa.
Takže po prvé, v § 3 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e). Účelom tohto návrhu je vypustenie podmienky práve tej finančnej spoľahlivosti z podmienok pre registrácie autoškoly,
po druhé, v § 3 ods. 3 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) až f) sa označujú ako písmená c) až e). Návrh súvisí s navrhovaným bodom jeden,
po tretie, v § 3 ods. 4 písmeno g) znie: "g) osvedčenie o technickej spôsobilosti trenažéra a doklad o vlastníctve, spoluvlastníctve alebo nájme trenažéra alebo autocvičiska". Navrhuje sa zjednotenie úpravy trenažéra a autocvičiska z hľadiska ich vlastníctva.
Po štvrté, v § 4 ods. 1 písmeno e) znie: "e) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo úplné stredoškolské odborné vzdelanie technického zamerania". Navrhuje sa, aby výpočet zameraní stredoškolského odborného vzdelania bol uvedený len demonštratívne, aby tam mohli patriť aj napríklad absolventi mechanizátori v stavebníctve a podobne.
Pri tomto bode sa na sekundu zastavím. Asi by nebolo dobre, keby na tomto bode ten zákon padol. Je to na navrhovateľoch, ktorí prídu zrejme so zmenou ešte do konca tohto ustanovenia. Osobne si myslím, že pokiaľ tu presadzujeme európsky model a nie sme v Amerike, že jednoducho je dobré, keď z tých dôvodov, ktoré som povedal, sa nevyučuje len to krútenie volantom a brzdenie a pridávanie plynu, že ten absolvent má mať základné znalosti aj technického charakteru o tom vozidle, z tých dôvodov, ktoré som povedal. To znamená, aj že si bude šetriť vlastne peniaze, keď bude vedieť správne s tým vozidlom narábať, aj preto, že to skvalitní potenciál bezpečnosti na cestách, že by bolo dosť problematické, keby lekár alebo niekto, kto je, povedzme vyštudoval telovýchovu, proste vyučoval problematiku spaľovania motora, prevodovky a podobne. Lebo bez toho sa to jednoducho nedá a ja som za to, aby to ešte zostalo súčasťou metodiky, ktorá je dnes v autoškolách. Takže to je na zváženie parlamentu, ale naozaj by to na tomto nemalo padnúť, lebo ostatné ustanovenia výrazným spôsobom posúvajú veci dopredu.
Po piate, v § 5 ods. 5 znie: "Prevádzkovateľ autoškoly vedie o technickom a technologickom zariadení autoškoly účtovníctvo podľa predpisov o účtovníctve".
Po šieste, § 6 sa vypúšťa. Doterajšie § 7 až 26 sa označujú ako § 6 až 25.
Po siedme, v § 8 odstavec 3 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c). Všetko to súvisí s tým bodom č. 1.
V § 8 odstavec 4 sa vypúšťa druhá veta. Ide o súkromnoprávny vzťah medzi autoškolou a žiadateľom o vodičské oprávnenie, ktoré je potrebné riešiť v civilnom konaní bez zásahu obvodného úradu.
Po deviate, v § 9 odstavec 2 písm. e) znie: "Má najmenej úplné stredoškolské odborné vzdelanie technického zamerania". To je to, čo som hovoril. V § 10, lebo so spolu súvisí s bodom 4, v § 10 ods. 1 znie: "Inštruktorská skúška sa vykonáva po skončení inštruktorského kurzu". Inštruktorské kurzy vykonáva Slovenská komora výcvikových zariadení, autoškôl, (ďalej len komora) podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: "§ 5 ods. 1 zákona č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách. Predloženým návrhom sa sleduje, aby komora tak ako doteraz vykonávala v súlade so zákonom, ktorým bola zriadená, inštruktorské kurzy. Tu by som chcel naozaj poďakovať za ústretovosť ministerstva dopravy, pretože sa ukazuje životaschopnosť práve tejto komory práve kvôli tomu, že môže a teda má vykonávať tento dozor nad inštruktorskými kurzami. Zhodou okolností tento návrh zákona o komore som predkladal ja v minulom volebnom období a bolo by mi to trošku aj osobne ľúto, keby toto dieťa muselo odísť z nášho zákona.
V § 12 ods. 2 prvá veta znie: "Doškoľovacie kurzy inštruktorov autoškôl zabezpečuje komora". V § 13 ods. 1 sa vypúšťa písm. e). Doterajšie písmená f) až h) sa označujú ako písmená e) až g). Návrh súvisí s bodmi 10 až 11.
Trinásty bod, v § 17 ods. 4 písm. b) sa vypúšťajú slová: "...a či je vedený v účtovníctve ako hmotný majetok". § 14 vypúšťam zo svojho návrhu a nie preto, že by som sa s ním nevedel stotožniť, ale už sa nám ho podarilo zaradiť do spoločnej správy, to je otázka pokutovania v paragrafe. Čiže v spoločnej správe je tento paragraf uvedený a budeme o ňom hlasovať. V § 18 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h). V § 21 a 22 sa vypúšťajú doterajšie § 23 a ž 26. Označujú sa ako 21 až 24. V § 23 sa vypúšťa ods. 2. Doterajší ods. 3 sa označuje ako ods. 2. V § 25 sa vypúšťa ods. 3. Doterajšie ods. 4 až 5 sa označujú ako ods. 3 až 4. To sú všetko technické dolaďovačky v súvislosti s tými pozmeňujúcimi návrhmi. V § 26 sa vypúšťa bod 1. značenie doterajšieho bodu 2 sa ruší.
V čl. IV v úvodnej vete sa dopĺňajú slová: "Zákon č. 534/2003, zákon č. 121/2004, zákon č. 174/2004, zákon č. 579/2004, zákon č. 725/2004 Z. z.". Sú to legislatívno-technické úpravy. V čl. 4 bod 3 znie: "V § 120 ods. 2 písm. f) znie. f) poruší povinnosť ustanovená v § 125. Rozširuje sa právomoc obvodného úradu o možnosť uloženia pokuty v prípade porušenia osobitnej povinnosti ustanovenia v § 125. V čl. IV sa vypúšťajú body 4 a 5. Článok IV bod 6 číslica 4, nahradiť číslicou 3. Tak isto ide o vec, ktorá už je upravená v spoločnej správe. Takže z tohto môjho pozmeňujúceho návrhu, ja ju vypúšťam.
V čl. IV, 5 sa slová 1. marca 2005 nahrádzajú slovami 1. júla 2005. Tu by som poprosil, to je otázka účinnosti, ktorá nie je v spoločnej správe upravená dosť exaktne, presne, a tým pádom prakticky z hľadiska hlasovania nepoužiteľne, takže to je posledný bod.
Teraz k tomu spravodajcovi si dovolím prečítať, ako by som chcel niektoré body vyňať práve v súvislosti s tým zo spoločnej správy. Navrhujem, aby body 6, 14, 22, 24 boli vyňaté na osobitné hlasovanie s návrhom neschváliť, pretože kolidujú s mojimi návrhmi, a to je tak, že bod 6 spoločnej správy koliduje s bodom 11 môjho pozmeňujúceho návrhu, bod 14 spoločnej správy koliduje s bodom 16 môjho pozmeňujúceho návrhu, bod 22 spoločnej správy koliduje s bodom 22 môjho pozmeňujúceho návrhu a bod 24 spoločnej správy koliduje s bodom 24 môjho pozmeňujúceho návrhu.
Úplne na záver, pred pár dňami sme predstavili nový program Aliancie Nie policajný štát, hovorilo sa tam aj o dôvodoch, prečo nie sme za zvýšenie sankcií vodičom v porovnaní so súčasným stavom. Práve cesta prevencie, výchovy, kvality motorových vozidiel, ciest, v tomto prípade ide o tú výchovu, ktorá vyústi vo výraznejšiu, väčšiu prevenciu výchovy nových vodičov, nových ľudí s oprávnením, vodičským. Myslím si, že to je gro toho, prečo vznikajú podľa mňa u nás nehody, že táto výučba pretavená v prevenciu nie je ešte na takej úrovni, aby sme mohli dnes pristúpiť k tomu, aby sme vodičov naviac trestali, a preto zvlášť aj z týchto dôvodov by som ctenú snemovňu požiadať aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, aby podporili tento návrh zákona.