P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní o prerušenom

vládnom návrhu zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý prerokúvame ako tlač 908.

Prosím pána ministra Pavla Prokopoviča, pána poslanca Istvána Harnu, ktorého poveril gestorský výbor ako spravodajcu, aby zaujali svoje miesta pre navrhovateľov a spravodajcu.

Do rozpravy o tomto návrhu sú prihlásení ešte pán poslanec Blanár, pani poslankyňa Štrofová, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Madej. (Hlasy v sále.) Áno.

Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k niektorým súvislostiam predkladaného návrhu zákona.

Nechcem tu opakovať mnoho faktov, ktoré tu boli už spomenuté mojimi predrečníkmi ešte pred prerušením rokovania k tomuto bodu. Myslím si, že by to už bolo zbytočné opakovanie, všetko sa ukáže pri samotnom hlasovaní. Preto by som sa priamo chcel vyjadriť k mojim pozmeňujúcim návrhom, ktoré chcem predložiť.

Bod 1. V § 4 ods. 1 písm. a) bude nové znenie nasledovné: "a) vysokoškolské vzdelanie alebo úplné stredoškolské vzdelanie".

Navrhujem, aby táto oblasť bola formulovaná v tomto znení "úplné stredoškolské vzdelanie" z toho dôvodu, lebo si myslím, že nie je dôležité, aby pre získanie spôsobilosti na vykonávanie autoškoly bolo nutné mať odborné vzdelanie technického zamerania, príp. ďalšie veci s tým súvisiace, pretože dnes už nie je posudzovanie jazdenia na technickom základe založené, ale predovšetkým na ovládaní motorového vozidla. Určite mi dáte za pravdu, že dnes nie je potrebné, aby frekventant, ktorý si robí autoškolu, teda ten, presnejšie povedané, ktorý vykonáva tú autoškolu, sa zaoberal práve vecami súvisiacimi s nejakými špeciálne technickými, pretože dnešné automobily už sú na takej úrovni, že pomaly nikto si nedokáže na diaľnici opraviť nebodaj motor alebo niečo podobné, tak ako to niekto predpokladá v návrhu tohto zákona. Preto si myslíme, že úplné stredoškolské vzdelanie na získanie spôsobilosti je u neho postačujúce na intelektuálnej úrovni, aby bol schopný vykonávať túto činnosť.

S tým priamo súvisí aj bod 2. V § 9 ods. 2 písmeno a) znie: "a) má najmenej úplné stredoškolské vzdelanie".

Toto súvisí so získaním inštruktorského oprávnenia. Rovnako si myslíme, že inštruktora môže robiť každý, kto ukončil úplné stredoškolské vzdelanie, lebo ak si myslíme, že ak takýto človek, ktorý má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie hocijakého smeru, môže vlastniť vodičský preukaz, tak potom si kladieme otázku, prečo nemôže si spraviť inštruktorské oprávnenie, keď prejde skúškami, ktoré sú na to stanovené. A nie je dôvod, aby bol obmedzovaný tým, že nebude mať, povedzme, vzdelanie technického zamerania. Hovorím o pedagogických zameraniach, hovorím o gymnáziách a ďalších úplných stredoškolských vzdelaniach, o úplnom stredoškolskom vzdelaní nielen technického smeru.

Tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka § 25 ods. 5. Namiesto slov "5 rokov" sa vkladajú slová "1 rok".

Súčasné znenie neodôvodnene kladie podmienku vlastnenia inštruktorského oprávnenia na 5 rokov. Navrhovaná úprava skracuje toto obdobie s úmyslom plynulo pokračovať v činnosti inštruktora bez návalu žiadostí o oprávnenie z dôvodu legislatívnej zmeny pre tých, ktorí by nespĺňali podmienky tohto zákona. Myslíme si, že 5 rokov je príliš dlhá doba na to, aby títo, ktorí dodnes už majú toto oprávnenie, si museli žiadať o ďalšie nové oprávnenie v zmysle tohto zákona. Jeden rok je postačujúca doba a zároveň rieši aj problém prípadného návalu, ktorý by mohol nastať účinnosťou tohto zákona ak bude schválený v tejto Národnej rade.

Chcel by som vás požiadať, aby ste sa zamysleli nad týmito pozmeňujúcimi návrhmi, a chcel by som, aby sa hlasovalo o 1. a 2. bode spoločne, pretože spolu súvisia, a o 3. bode samostatne. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Štrofová. Nech sa páči.

D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja budem vcelku stručná. Chcem sa vyjadriť k predkladanému návrhu zákona.

Treba povedať, že ako v celej spoločnosti, tak aj v tejto našej ctenej poslaneckej snemovni a, myslím si, v každom jednom klube vyvolal návrh istú diskusiu, ktorá zrejme rozdelila poslancov a ľudí na dva tábory, tých, ktorí sú v prospech, a tých, ktorí sú v neprospech tohto predkladaného návrhu zákona.

Mám pocit, že predkladateľ naozaj prichádza s niečím, čo v súčasnej dobe je už nevyhnutné začať riešiť, začať riešiť razantnejším spôsobom vzhľadom na to, koľko dopravných nehôd na našich cestách je a pribúda, s tým, že ešte majú veľakrát fatálne následky. Preto ja som aj keď po dlhej dileme a po dlhom uvažovaní a čítaní si ako tohto materiálu tak ďalších sa skôr priklonila na stránku vážok, ktoré sú na strane ministerstva, vzhľadom na to, že nevidím za týmto návrhom zákona nejaké lobistické alebo iné zámery, ale skvalitnenie podmienok pri výučbe, ktorá vlastne môže zachrániť život každému jednému z nás. Nezodpovedné správanie sa ľudí v našej cestnej premávke veľakrát môže byť príčinou zapríčiniť nehody nielen im samým, ale aj tým, ktorí sú nevinní, ktorí sa zúčastňujú, ktorí sú účastníkmi takýchto nehôd vyslovene v rámci tých daných okolností.

Rozhodla som sa tiež predložiť pozmeňujúce návrhy. Niektoré korešpondujú práve s tými, ktoré tu už boli predložené. Myslím si, že podporujem aj väčšinu tých, ktoré predložil pán poslanec Malchárek, ktoré práve tento zákon len vylepšujú. Ale zároveň si myslím, že ešte sú tu niektoré drobné doplnky. Niektorí kolegovia aj predo mnou sa venovali istým častiam, a to častiam, kde sa hovorí o skrátení času pri znovu nadobúdaní licencie. Myslím si tiež, že ten čas je príliš dlhý. Aj ten 1 rok je ešte stále dlhý. Ak príp. niekto stratil finančnú spôsobilosť, behom 6 mesiacov by mohol znovu nadobudnúť licenciu.

Čiže ak by ste dovolili, ja by som teda najprv predniesla svoj pozmeňujúci návrhu k návrhu zákona.

Takže po prvé. V § 4 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová "odborné vzdelanie dopravného, strojníckeho, elektronického alebo poľnohospodársko-mechanizačného zamerania".

To už vlastne predniesol kolega poslanec Blanár zo Smeru. Myslím si, že naozaj táto záležitosť je zbytočná. Je úplne dostačujúce, človek, ktorý je inštruktorom, ak má minimálne dosiahnuté stredoškolské vzdelanie. Nemusí byť definované, že má byť odborné. Prečo by to nemohol byť gymnazista alebo niekto iný. Prečo by mal byť diskriminovaný svojím spôsobom?

Po druhé. V § 8 ods. 5 po slove "uplynutí" sa nahrádzajú slová "5 rokov" slovami "6 mesiacov".

Táto úprava vlastne znamená to, že ak prevádzkovateľ stratí licenciu, aby nemusel čakať 5 rokov, aby sa skrátila táto doba na pol roka, čo naozaj úplne stačí. Dokonca by som možno išla aj nižšie a ten polrok je dostačujúci. A myslím si, že netreba ísť ani na tú úroveň jedného roka. Je to príliš dlho pre človeka, pre ktorého toto znamená živobytie.

Po tretie. V § 9 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová "odborné vzdelanie dopravného, strojníckeho, elektronického alebo poľnohospodársko-mechanizačného zamerania" a nahrádzajú sa slovom "vzdelanie".

To znamená, že len vypúšťame to odborné vzdelanie, aby naozaj nedošlo k žiadnej diskriminácii.

Po štvrté. V § 13 ods. 1 písm. f) za slová "na trenažéri" sa dopĺňajú slová "alebo normy cvičiska a pokračuje a schvaľuje".

V tomto prípade toto doplnenie má znamenať toľko, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií má kontrolovať technické normy a ďalšie stanovené normy, ktoré sú tu menované, nielen na trenažér, ale aj na cvičisko. Vzhľadom na to, že trenažér a cvičisko sa vo viacerých paragrafoch a odsekoch uvádzajú spoločne, myslím si, že aj v tomto prípade by táto časť mala byť doplnená.

Po piate. V § 17 ods. 4 písm. f) sa za slová "inej návykovej látky" vkladajú slová "alebo koná amorálne". Veta končí potom bodkou.

Je to záležitosť, pri ktorej vlastne chcem vziať do úvahy, že ak inštruktorovi, ktorý vykonáva výcvik a príde ku štátnej kontrole, kontrolór zistí, že je pod vplyvom návykovej látky alebo pod vplyvom alkoholu, že môže mu byť zadržaná licencia. Podľa môjho názoru nielen v týchto dvoch prípadoch, ale aj v prípade, ak koná amorálne, by mu mala byť táto licencia zadržaná alebo pozastavená. Mnohokrát ľudia sú ľudia a stávajú sa aj takéto prípady. Myslím si, že aj v tomto vzdelávacom procese by malo byť právo občana na ochranu zachované.

Po šieste. V § 18 ods. 1 písm. g) sa za slová "vo výcvikovom vozidle" vkladajú slová "počas výučby".

Chcem v tomto prípade povedať, že ak je tzv. kufríkový školiteľ autoškoly a svoje auto, toto vozidlo, používa na výučbu, ale v inom čase ho používa na svoje súkromné účely, aby sa vlastne tieto dve veci nevylučovali a aby v prípade ak počas výučby je samozrejmé, že by nemala byť žiadna iná osoba v tomto vozidle, v čase mimo výučby toto bolo umožnené.

V § 20 písm. e) sa za slová "na trenažér" vkladajú slová "alebo cvičisko".

To je opäť ten istý prípad ako v štvrtom bode, teda v § 13, kde nielen mi ide o technické údaje k trenažéru, ale aj zároveň k cvičisku, ktoré by malo spĺňať isté parametre, isté normy.

Takže toľko v kocke. Ja som v princípe teda podporovateľom tohto zákona. Sprísňuje totiž podmienky pre výučbu. A myslím si, že pre nás všetkých je prínosný vzhľadom na bezpečnosť na cestách, ktorá je stále čím ďalej, tým horšia. A možno len prispieť k jej vylepšeniu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová bude pokračovať v rozprave.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že tu pani poslankyňou Štrofovou boli povedané viaceré otázky, ktoré som snáď aj ja chcela navrhnúť a na ktoré som chcela upozorniť. Preto by som chcela povedať v krátkosti len veľmi pár poznámok.

Skutočnosťou je, že poslanci parlamentu nie sú ujednotení na názoroch. Stáva sa to a bude veľmi zaujímavé, ako dopadne hlasovanie. Osobne patrím medzi poslancov, ktorí chcú podporiť predložený legislatívny návrh, pretože považujem otázku bezpečnosti cestnej dopravy a hlavne výchovu k tejto bezpečnosti za veľmi dôležité. Netajím sa, že nedávno som bola medzi tými, ktorí sa pripravovali na vedenie motorového vozidla. A mala som možnosť mať kontakt s cvičiteľom, ktorý patril do skupiny tzv. autoškoly kufríkovej, a s cvičiteľom, ktorý mi mohol ponúknuť cvičné priestory, na ktorých som si mohla zdokonaliť niektoré technické znalosti a technickú zručnosť. Nepovažujem za prijateľné, aby adepti vodičského preukazu sa cvičili napr. v Bratislave a v iných mestách v plnej prevádzke, kde si nemôžu precvičiť napr. zvládnutie motorového vozidla v zatáčkach vo väčšej rýchlosti, pretože za plnej premávky by mohli vyvolať situáciu, ktorá by ohrozila bezpečnosť cestnej premávky, ďalej, cúvanie, parkovanie a podobne. Pokiaľ sa to učíte v Bratislave, tak zablokujete plynulosť cestnej premávky a podobne. Preto si myslím, že tu netreba len preukázať, že viem držať volant, viem pohnúť vozidlo, viem prejsť križovatkou, ale že tu treba vedieť niečo viac. A to niečo viac môže poskytnúť ten, kto má cvičisko, kto má na to priestory a podobne.

Po prednesení pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Malchárka sa zdá, že vôbec nie sú akceptabilné tie pripomienky tzv. tých kufríkových cvičiteľov, pretože nejde o vlastníctvo, ale ide o prenájom priestorov možný a ďalšie formy spoluvlastníctva a podobne. Čiže pripomienka, ktorá bola, že dané ustanovenie je v rozpore s ústavou a že by znemožnilo vykonávanie určitej profesie, určitej živnosti, tu neobstojí, a myslím, že vládny návrh je plne prijateľný. Ja zdôrazňujem, že ide o školu, čiže nejde len o manuálnu zdatnosť. Osobne by som bola veľmi za to, aby aj do školského systému sa to, čo bolo v minulosti, cvičenie detí v predpisoch cestnej premávky a pod., dostalo, čo môžu skutočne zabezpečiť len subjekty, ktoré majú na to materiálne a aj iné predpoklady. Preto jednoznačne chcem vyjadriť stanovisko, že predložený legislatívny návrh v zmysle pozmeňujúcich návrhov, ak prejdú pozmeňujúce návrhy pána poslanca Malchárka, nemám žiadny problém podporiť a považujem ho za prínosnú legislatívnu úpravu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Přidal, s faktickou poznámkou ste boli prihlásený? Áno? Zapnite, prosím, mikrofón pánovi Přidalovi. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

A. Přidal, poslanec: Ja som chcel len reagovať na pani kolegyňu, lebo ona najprv povedala, že vládny návrh je prijateľný a potom teda povedala, že je prijateľný Malchárkov pozmeňujúci návrh. A to sú dve úplne odlišné veci. A ja súhlasím s tým, že Malchárkov pozmeňujúci návrh vylepšuje tento zákon, ale nerobí ho ešte dostatočným a akceptovateľným.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak taký návrh už bol podaný, pripájam sa. Ale v zmysle zákona o rokovacom poriadku podávam procedurálny návrh podľa § 83, že sa Národná rada uznesie nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, ešte raz, do zápisu, nepokračovať v rokovaní.

Tento návrh zákona je naozaj výsledkom, dá sa povedať, tak ako prišiel do Národnej rady, absolútnych nezmyslov. Je výsledkom toho, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v rozprave, tak len čiastočne zmierňujú tie veľmi negatívne dopady, a rozporu aj s dobrými mravmi a so zdravým rozumom. Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré vypúšťajú povinnosti alebo zákazy, aby prevádzkovateľ autoškoly nemohol využívať miestnosť na iné účely ako na autoškolu, aby nemohol využívať motorové vozidlá na iné účely ako autoškolu, nemožno nazvať nijako inak ako nezmyselné.

Ide o druhé čítanie, preto len na úvod k tomu. Napriek tomu, že akékoľvek pozmeňujúce návrhy budú schválené, už ten princíp, zmysel zákona nie je dobrý a nerieši tú problematiku, ktorá na Slovensku naozaj problematikou je. Nerieši skúšky, ktoré vykonáva Policajný zbor, a nerieši kontrolu tak cestnej premávky, ktorá je úplne, ale úplne niekde inde. Na druhej strane ale tento návrh zákona absolútne diskriminuje rôzne subjekty a zvýhodňuje istú skupinu jednotlivcov oproti druhej.

Aby som ale nehovoril dlho k veciam, ktoré patria do prvého čítania, len som si dovolil zopakovať niekoľko poznámok, ktoré sme prednášali už v ústavnoprávnom výbore. Ja ešte môžem povedať, a naozaj to myslím smrteľne vážne, že v ústavnoprávnom výbore, pán minister, pán štátny tajomník bol sprevádzaný vašimi pracovníkmi z odborov. A keď som sa ja opýtal, aký je dôvod na to, že priestory, ktoré sú určené pre autoškolu, nesmú byť využité na nič iné, pán minister, tak vám to poviem, ak vám to vaši pracovníci nezopakovali, váš pracovník povedal, že taký, aby sa nevyužívali na rôzne činnosti, napr. ako sú erotické služby a v erotickom salóne. Toto povedal váš pracovník ministerstva na rokovaní ústavnoprávneho výboru. A ja sa veľmi čudujem, že máte také zastúpenie potom a takých ľudí, ktorí navrhujú zákony. Ústavnoprávny výbor aj z týchto dôvodov odporúčal návrh zákona neschváliť, resp. vrátiť predkladateľovi na dopracovanie, nakoľko naozaj ide o množstvo veľmi tak právne zlých vecí, ktoré nie je možné jednoducho vyčistiť.

Ale aj vzhľadom na to chápajúc politickú realitu, ktorá je taká, aká je, si dovolím predložiť aj ja pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali do istej miery nezmieriteľný zákon, absolútne nezmieriteľný a neprijateľný, tak ako už odznelo v rozprave, zmierniť na neprijateľný. A pevne verím, že aspoň tieto pozmeňujúce návrhy budú prijaté napriek tomu, pán minister, že naozaj si úprimne želám, aby tento návrh zákona neuzrel svetlo sveta.

Dovolím si predniesť pozmeňujúce návrhy v časti A.

Po prvé. V § 3 ods. 4 písm. d) sa vypúšťajú slová "a ich pracovné zmluvy".

Po druhé. V § 3 sa za odsek 4 vkladá nový odsek, ktorý znie:

Odsek 5: "Ak bude žiadateľ zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere, prílohou žiadosti sú pracovné zmluvy inštruktorov autoškoly. Ak bude žiadateľ zabezpečovať činnosť autoškoly inštruktormi, ktorí prevádzkujú živnosť podľa osobitného predpisu, prílohou žiadosti sú zmluvy uzavreté s inštruktormi."

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie: "⁴⁾ § 25 zákona č. 455/1991 Zb."

Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8.

Po tretie. V § 5 ods. 2 sa slová "tvoria učebne a ich príslušenstvo" nahrádzajú slovami "tvorí učebňa a jej príslušenstvo".

Po štvrté. V § 5 sa vypúšťa odsek 5.

Po piate. V čl. II sa vypúšťa 1. bod. Označenie bodu 2 sa zrušuje.

Navrhujem v týchto pozmeňujúcich návrhoch vypustiť povinnosť pracovať u inštruktorov autoškoly v rámci iba pracovných zmlúv. Tento pozmeňujúci návrh je predložený za tým účelom, aby v prípade, ak bude zákon schválený, tak umožnil inštruktorom autoškoly pracovať aj na živnosť, tak ako to bolo doteraz praxou a tak ako ste vy v rozpore tak s ústavou vydali vyhlášku, ktorá im to už aj v súčasnosti, žiaľ, zakazuje.

Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu v časti B.

Po prvé. V § 7 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f).

Po druhé. V § 24 ods. 1 písmeno a) znie: "a) podrobnosti o označovaní výcvikových vozidiel".

Pán minister, vzhľadom na to, že sme mali s vami veľmi negatívne skúsenosti pri vydávaní normatívnych právnych aktov, podzákonných, teda vyhlášky, ktorá v súčasnosti je platná, neveriac, že tomu bude v budúcnosti inak, predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorým vám zoberieme v tej časti možnosť vydať vyhlášku, ktorá bude hovoriť o technickej základni autoškôl. A je to z toho dôvodu, že zákon má upravovať všetky práva a povinnosti dotknutých subjektov. V tomto prípade považujem za nadbytočné, aby sme vyhláškou upravovali ďalšie ustanovenia, navyše ak máme skúsenosti, že vyhláška v poslednom období išla nad rámec zákona.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov aj z toho dôvodu, že argumentácia, ktorá zaznela tak v pléne Národnej rady, ale naozaj aj počas rokovaní výborov, bola veľmi často nezmyselná. A dovolím si povedať, že to, čo som zažil ja, naozaj bolo do smiechu, niekedy až do plaču, čo človek počul. Preto odporúčam, nech dopadne hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch akokoľvek, nepodporiť predmetný návrh zákona. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal spravodajca, pán poslanec Harna.

I. Harna, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol svoje pozmeňujúce návrhy.

Dovoľte, aby som aj predniesol pozmeňujúci návrh, k § 4 a k § 9, čo sa týka vzdelania predpísaného pre inštruktorov autoškôl. Síce tu odzneli dva návrhy, a to od pána poslanca Madeja aj od pani poslankyne Štrofovej, ale obidva návrhy nie sú legislatívne presné, pretože akonáhle stanovíme, že stačí úplné stredoškolské vzdelanie, tak je nadbytočné legislatívne, aby predtým bolo uvedené vysokoškolské vzdelanie.

Takže dovoľte, aby som teda predniesol svoj návrh, kde v § 4 ods. 1 písmeno a) znie: "a) úplné stredoškolské vzdelanie".

A v § 9 ods. 2 písmeno a) znie: "a) má najmenej úplné stredoškolské vzdelanie".

Čo sa týka zdôvodnenia týchto mojich dvoch návrhov, sa už nebudem tým zaoberať, nebudem vás oberať o čas, pretože dostatočne to zdôvodnila pani poslankyňa Štrofová aj pán poslanec Blanár.

Dovoľte predniesť ďalší pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákonu o autoškolách, a to nasledovného znenia. Za čl. IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: "Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 72/1969 Zb., zákona č. 139/1982 Zb., zákona č. 27/1984 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 395/1998 Z. z., zákona č. 343/1999 Z. z., zákona č. 388/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 439/2001 Z. z., zákona č. 524/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 639/2004 Z. z. a zákona č. 725/2004 Z. z. sa mení takto:

V § 22c odsek 3 znie: "Za priestupok podľa ods. 1 písm. g) možno uložiť vodičovi pokutu do výšky 10-násobku úhrady na kalendárny rok uvedený v nariadení vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidla a ciest I. triedy, a v blokovom konaní do výšky 3-násobku tejto úhrady."."

Čl. V sa označuje ako čl. VI.

Uvedená zmena je vyvolaná nadobudnutím účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 730/2004 Z. z. z 8. 12. 2004, ktorým sa ustanovuje výška úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy. Dňom 1. 1. 2005 zostala nezmenená piata časť Sankcie v § 22c Priestupky, ods. 3 v spojitosti s § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, čím by bol nerealizovateľný výkon ukladania sankcie. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rusnák. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keďže rokovací poriadok mi už neumožnil vystúpiť, chcem reagovať na spravodajcu v tom duchu, že chcem vás požiadať o podporu týchto návrhov, ktoré boli uvedené, pretože našou snahou je, aby slová autoškôl, ľudí, ktorí sa tomu rozumejú, sa dostali do zákona, aby zákon bol vykonateľný, aby bol v prospech niečoho. Preto vás chcem poprosiť, aby všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú tento zákon, boli prijaté, a aby sme podporili návrh zákona ako celok. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči, teraz je čas pre vás.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, využívam možnosť záverečného vystúpenia po ukončení rozpravy, aby som sa vyjadril, pretože bola tu obsiahla diskusia, obsiahla rozprava. Možno je dobré, že bola prerušená na niekoľko dní, pretože v tej prvej časti bolo podstatne viac emócií, ako je tomu dnes. Ale aj dnes niektoré vystúpenia trošku dvíhajú adrenalín, pretože mám dojem, že aj v takomto veľmi dôležitom zákone, ktorý skutočne môže výrazným spôsobom ovplyvniť nehodovosť a záchranu ľudských životov, na našich telách prevláda v niektorých prípadoch, v niektorých postojoch politikum, snaha zapáčiť sa istej skupine ľudí bez toho, aby bola obsiahnutá znalosť problematiky a aby mali dobre preštudovaný zákon.

Nebudem sa vyjadrovať menovite ku všetkým, ktorí tu vystúpili, pretože mnohí by to mohli brať osobne. Niektoré sa opakujú podobné vystúpenia pri mojich zákonoch už pravidelne. Škoda, že nie sú podložené skúsenosťou, znalosťou problematiky, ale skôr politickým zafarbením. Napriek tomu si dovolím niekoľko poznámok všeobecne, tak ako vo viacerých vystúpeniach boli povedané.

Hovorilo sa tu o likvidácii konkurencie. Ja sa chcem spýtať: Akej konkurencie? V tom, že chceme zaviesť rovnaké pravidlá pre všetkých? A súhlasím s tým, že budú trošku sprísnením podmienok výučby, a teda aj zvýšením kvality. Toto voláme likvidácia konkurencie? Je to konkurencia vtedy, keď jeden má jedny kritériá a druhý má druhé kritériá? Alebo dovolíme si povedať, že učebňa a trenažéry nebudú prínosom pre skvalitnenie výučby? Dovolíme si povedať, že vyučovanie, a to nemusím už opakovať ja, čo som povedal pri prvom čítaní, povedali to viacerí aj z opozičných, aj z koaličných poslancov, ktorí vystúpili, že to vyučovanie v obývačkách funguje? A práve to my chceme, aby nefungovalo, ale aby fungovalo v učebniach. A sme kritizovaní, že je to likvidácia konkurencie?

Kontrolný mechanizmus. Prosím vás, páni poslanci, ktorí ste to použili, práve tým, že chceme zaviesť pracovný pomer medzi učiteľom a majiteľom autoškoly, chceme posilniť kontrolný mechanizmus, práve my dnes nemôžeme kontrolovať tých, ktorí sú na dohodu. Môžeme kontrolovať majiteľa autoškoly, ale už nie tých, s ktorými má vzťah ako podnikateľ na základe dohody. Práve my to chceme. A dneska Zákonník práce, je tu minister práce, sociálnych vecí, pred chvíľou som ho videl, potvrdí, že dnes je možná akákoľvek pracovná doba na akýkoľvek počet hodín a akýkoľvek počet dní. Takže nevidíme problém v tom, v uzatvorení. A je tam potom zabezpečená kontrola. Čiže je to práve opačne. Takže myslím si, že treba pozerať trošku širšie na tento zákon. To nie je zákon o politike, toto nie je zákon o podnikateľoch, toto je zákon o bezpečnosti cestnej premávky.

Zhodou okolností včera sme mali prvé zasadnutie Rady vlády pre bezpečnosť cestnej premávky. Jednohlasne, podotýkam, jednohlasne, ktorí sme tam boli, členovia rady sme konštatovali, že tento zákon je veľmi potrebný. Dokonca boli pripomienky od ľudí, ktorí priamo v tomto sektore robia, či sa to týka Policajného zboru, ministerstva vnútra, ministerstva zdravotníctva, školstva a pod., že je to veľmi mäkké, že ešte by to bolo potrebné sprísniť to, za chvíľu poviem prečo.

Som tu pri ďalšom kritizovanom bode, že žiadne štatistiky neexistujú. Ale existujú, ale existujú štatistiky a ja ich za chvíľu poviem a budú to štatistiky veľavravné. Dovoľte mi teda úplne na záver niekoľko slov, do ktorých vložím aj tie štatistiky. Vypočuli sme si viaceré reakcie na náš návrh o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľte mi však len pripomenúť, že jeho cieľom je hlavne zosúladiť obsah výcviku žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia s problematikou udeľovania vodičských preukazov a predovšetkým komplexne upraviť problematiku autoškôl bez toho, aby zasahoval do súčasného rozdelenia kompetencií medzi ministerstvom vnútra a ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Tu chcem pripomenúť ešte jednu pripomienku, že neriešime tam otázku skúšok. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, ale to je záležitosť ministerstva vnútra, ktoré zabezpečuje ich vykonanie, a príslušnej komory autoškôl, to nerobí ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Chcem taktiež skonštatovať, že mnohé pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli, sú veľmi prínosné, veľmi pozitívne. A som osobne presvedčený, že aj v praxi veľmi pozitívne budú vplývať na uplatňovanie, ale hlavne realizáciu tohto zákona v praxi smerom k znižovaniu počtu dopravných nehôd a hlavne nehôd so smrteľnými následkami. Myslím si, že môžeme kľudne bez akýchkoľvek pripomienok akceptovať pozmeňujúce návrhy pána poslanca Malchárka, ktoré vznikli aj po obsiahlej dvojkolovej diskusii vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Akceptujeme takisto bez výhrad pozmeňujúce návrhy takisto pána poslanca Vážneho, podpredsedu hospodárskeho výboru, pani poslankyne Štrofovej takisto, pani poslankyne Tóthovej. Myslím si, že ani k pripomienkam pána poslanca Blanára nemám nejaké výhradné pripomienky. Nestihol som to ešte do detailov posúdiť, ale, tak ako som to hneď stihol posúdiť, myslím si, že to nebude žiadny problém. Ale, prosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, ktorí navrhujete zastaviť konanie o tomto zákone, aby sa nepokračovalo, a chcete ponechať súčasný stav, zoberte, prosím, do pozornosti aj tieto čísla, ktoré teraz tu odznejú. A sú to čísla, ktoré som dostal priamo z Policajného zboru, čiže sú to autentické štatistiky.

Vládny návrh zákona má ambíciu zvýšiť úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov vodičských kurzov a zvrátiť tak nepriaznivý trend, keďže v roku 1998, a to dávam do pozornosti, v roku 1998 bolo vyskúšaných celkom 77 870 absolventov s celkovou prepadovosťou 16,11 %, to bolo v roku 1998, ale v roku 2003 už neuspelo na skúškach z celkového počtu 98 865 absolventov až 25,3 %. To teda jedna štvrtina absolventov v roku 2003 neuspela.

Tento vývoj sa odráža priamo v cestnej premávke a dotýka sa nás všetkých vo forme dopravných nehôd a ich následkov. Napr. v roku 2004 bolo na Slovensku evidovaných 61 228 dopravných nehôd, čo je oproti roku 2003 nárast o 924. Vodiči motorových vozidiel spôsobili 54 189 nehôd, čo predstavuje 89 % z celkového počtu nehôd, tých 11 % spôsobili cyklisti a chodci. A teraz sú veľmi dôležité tie štatistiky, o ktoré ste žiadali. Ak sústredíme našu pozornosť na vodičov začiatočníkov, tak zistíme nasledovné. Vodiči s vodičskou praxou do jedného roka zavinili 4 606 dopravných nehôd, t. j. 8,5 % z nehôd zavinených vodičmi motorových vozidiel. Vodiči s vodičskou praxou do dvoch rokov zavinili 3 717 dopravných nehôd, t. j. 6,86 % z nehôd zavinených vodičmi motorových vozidiel, čiže dohromady prvý a druhý rok viac ako 15 % všetkých nehôd, ktoré boli zavinené. Uvediem teraz aj údaje z pohľadu veku vodičov. Pritom vybrané vekové kategórie môžeme chápať ako veľmi blízke veku väčšiny začiatočníkov, aj keď to nie sú všetci. Niektorí sú v pokročilejšom veku, ale drvivá väčšina začína v mladom veku. Teda štatistika uvádza, že vodiči do 17 rokov, teda tí motorkári, malí motorkári zapríčinili 148 dopravných nehôd, t. j. 0,3 % celkove z nehôd, ale vodiči vo veku 18 až 20 rokov zapríčinili 2 649 dopravných nehôd, 4,9 %, teda necelých 5 % z nehôd zavinených všetkými vodičmi motorových vozidiel a vodiči vo veku 21 až 24 rokov zapríčinili 6 464 dopravných nehôd, t. j. 11,93 % z nehôd zavinených vodičmi motorových vozidiel. Teda takisto je to veľmi alarmujúce číslo práve u tých začiatočníkov. A to, myslím si, malo by byť mementom pre každého, kto bude o tomto zákone hlasovať. Najčastejšími príčinami dopravných nehôd zavinených vodičmi motorových vozidiel je predovšetkým nesprávny spôsob jazdy, porušenie základných povinností vodiča, prekročenie povolenej rýchlosti jazdy, nedanie prednosti v jazde a nesprávne predchádzanie.

Myslím si, že práve všetky uvedené nedostatky sa dajú eliminovať práve kvalitným výcvikom v autoškolách a náš vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na to vytvára všetky predpoklady.

Nakoniec, úplne na záver mi dovoľte uviesť, že predkladaný vládny návrh absolútne nezhorší podnikateľské prostredie, pretože nezavádza nijaké nové obmedzenia ani nové povinnosti podnikania oproti doteraz platnej právnej úpravy. Upresnením povinnosti podnikateľov a jednoznačnosťou vzťahov sa utvoria práve rovnaké podmienky podnikania pre všetkých, a tým sa aj prispeje k čistote právnych vzťahov v tejto oblasti podnikania, čo podľa nášho názoru bude jednoznačne prínosom. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť na záver? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 960 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 960a.

Dávam slovo poslancovi Imrichovi Hamarčákovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v druhom čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Pred tromi rokmi došlo k zrušeniu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a k jeho nahradeniu povinne zmluvným poistením. Trh povinne zmluvného poistenia sa postupne musel vysporiadať s chybami minulosti. Ako príklad možno uviesť veľmi nízke poistné motorových vozidiel pred rokom 2001 alebo ignorovanie zásad obozretného podnikania do polovice minulého desaťročia a nevytváranie potrebných rezerv. Fungovanie povinného zmluvného poistenia, ako je zmapované po uvoľnení monopolu, vyžadovalo značné zvýšenie cien vo všetkých kategóriách motorových vozidiel. Rýchly nárast, ako aj absolútna výška poistného sa postupne stali spoločenskou témou a predstavujú citlivý problém celej spoločnosti.

Populistické riešenia násilným znížením ceny sú v rozpore s princípmi slobodného podnikania, sú nesystémové a problém, samozrejme, dlhodobo neriešia. Navyše sú prejavom ignorovania snahy celej spoločnosti o presadenie zásad slobodného podnikania a ostatných princípov trhovej ekonomiky. Len dôkladná analýza tohto problému vrátane všetkých súvislostí v spolupráci s celým poistným odvetím môže viesť k zreálneniu krokov, ktoré budú viesť k zníženiu tempa rastu cien povinne zmluvného poistenia.

Analýzy ukazujú, že sme doteraz neriešili dostatočným spôsobom niekoľko oblastí fungovania poistenia zodpovednosti. V prvom rade je to legislatívna pomoc pri potláčaní poisťovacích podvodov, ktoré neúmerne zvyšujú plnenia z poistenia zodpovednosti a ovplyvňujú tým aj cenu.

To, čo poisťovne potrebujú, je povinný register všetkých dopravných nehôd a škôd spôsobených motorovými vozidlami. Do okamihu, dokedy ho nebudú povinne napĺňať všetky zainteresované subjekty, nebude reálna možnosť odhaľovať fingované havárie alebo dvojmo poistené vozidlá. Podobne na princípe solidarity musia dnešní poctiví vodiči prispievať na škody spôsobené nepoistenými vozidlami. V Slovenskej republike stále jazdí okolo 120 000 nepoistených vozidiel. Zvyšujúcim sa výplatám z poistenia zodpovednosti pomôže vytváranie fungujúceho registra, ktorého súčasťou budú údaje o škodách a nehodách spôsobených motorovými vozidlami. Slovenská kancelária poisťovateľov v súčasnosti vedie centrálny register motorových vozidiel a centrálny register poistných zodpovedností. Na to, aby celý systém odhaľovania neoprávnených poistných plnení mohol efektívne fungovať, je potrebné dobudovať register o údaje o dopravných nehodách a o škodách, poistných udalostiach, ktoré vznikli v súvislosti s poistením motorového vozidla. Zavedením povinného registra, centrálneho registra škôd a havárií spôsobených motorovými vozidlami nastane redukcia neodhalených poistných podvodov a celková čiastka vyplatená na škodách poisťovňami podstatným spôsobom poklesne, predpoklad je, cirka o 600 mil. korún.

Zredukovaním počtu nepoistených vozidiel na polovicu sa zvýši výber poistného cirka o 75 mil. korún. Tieto čiastky môžu byť ušetrené a môžu viesť k zníženiu rastu cien povinne zmluvného poistenia v najbližšom období.

Návrh tohto zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí a VÚC.

Po otvorení rozpravy vystúpim aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý reaguje na niektoré výhrady k tomuto zákonu, ktoré odzneli pred jeho prerokúvaním v druhom čítaní.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, hlásim sa potom do rozpravy ako prvý. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1420 z 15. decembra 2004 pridelila návrh poslancov Národnej rady Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu tohto zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

A takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady tiež neprijal platné uznesenie z tých istých dôvodov, nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov výboru.

Vzhľadom na to, že ani jeden výbor neprijal platné uznesenie, z uznesení výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.