T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorského výboru, ktorý odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a tieto schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 128 za, 2 nehlasovali.

Schválili sme body zo spoločnej správy.

Počkajte, pán poslanec.

T. Galbavý, poslanec: Prepáčte. Pán predseda, poprosím vás, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa Podracká. Dala návrh na uznesenie. Nebudem ho čítať, pretože, pretože... (Hlasy v rokovacej sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, uznesenie má význam iba vtedy, ak bude schválený návrh zákona. Potom môžeme hlasovať.

T. Galbavý, poslanec: Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o posunutí zákona do tretieho čítania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o posunutí, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 132 za návrh.

Schválili sme návrh.

Otváram rozpravu k vládnemu návrhu zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, počkajte, ste netrpezlivý,voľajaký.

Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru... Pán poslanec?

T. Galbavý, poslanec: Schváliť!

P. Hrušovský, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 133 prítomných, 133 za návrh.

Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré podala v rozprave pani poslankyňa Podracká. Máte návrh uznesenia rozdaný v laviciach. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 60 za, 2 proti, 67 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh uznesenia Národná rada Slovenskej republiky neschválila.

Ďakujem vám, pán poslanec, a poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia výboru, ústavnoprávneho, predniesol návrhy k prerokúvanému návrhu uznesenia Národnej rady k plynutiu funkčného obdobia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedníčky Najvyššieho kontrolného úradu. Návrh máte ako tlač 1057. Pán poslanec.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako ste ho dostali do poslaneckých lavíc, s návrhom schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pani poslankyňa Angyalová aj pán poslanec Číž, hlasujeme o návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 126 za, 1 proti, 3 sa zdržali.

Návrh uznesenia Národná rada schválila.

Budeme teraz prerokúvať bod, ktorý navrhol ústavnoprávny výbor, ktorý navrhuje prijať uznesenie k žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004 o predloženie nových kandidátov na sudcov chýbajúcich disciplinárnych senátov, tlač 1058.

M. Abelovský, poslanec: S návrhom schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 130 za. 1 sa zdržal.

Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

Teraz poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia výboru predniesol návrhy hlasovaní k návrhu poslankyne Národnej rady Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, ktorý prerokúvame ako tlač 959. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať osobitne o bode 1 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorý schválil Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien bez odporúčania gestorského výboru.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

(Hlasovanie.) 133 prítomných, 15 za, 18 proti, 98 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme neschválili.

M. Abelovský, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať osobitne o bode 2, má vzťah k účinnosti zákona. Bez odporučenia gestorského výboru.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Nech sa páči.

M. Abelovský, poslanec: Pán predseda, dajte teraz hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania, ihneď.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní. Pani poslankyňa Tóthová, za?

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 111 za, 3 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Otváram rozpravu k návrhu poslankyne Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Do rozpravy sa nehlási z prítomných poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním...

M. Abelovský, poslanec: S návrhom gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Gestorský výbor odporúča schváliť.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 83 za, 4 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona pani poslankyni Tóthovej, ktorej blahoželám, schválila.

Panie poslankyne, páni poslanci, navrhovateľ ďalšieho návrhu zákona pán poslanec Fico požiadal, aby sme odročili rokovanie o návrhu, ktorého predkladateľom je pán poslanec, ktorý spolu s pánom podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom, ktorých sa táto problematika ich rezortov najviac dotýka, požiadali ešte o možnosť rokovať zajtra v dopoludňajších hodinách. Odporúčam, aby sme návrh pána poslanca Fica prerokovali zajtra ako prvý bod po hodine otázok. Ďakujem pekne.

Pristúpime k rokovaniu o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tlač 998)

Predkladateľom návrhu za skupinu navrhovateľov je pán poslanec Madej. Pán poslanec Madej, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku, prosím, aby ste sa ukľudnili, tí, ktorí majú povinnosti mimo rokovacej sály, aby si ich vyšli vybaviť mimo rokovacej sály. Päťminútová prestávka.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády (tlač 998).

Pán poslanec Madej, nech sa páči, za skupinu poslancov môžete odôvodniť návrh zákona.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní odôvodnil predmetný návrh zákona. Účelom navrhovanej právnej úpravy je stransparentniť proces verejného obstarávania v Slovenskej republike. Nebudem už opakovať množstvo argumentov, ktoré nás viedlo k tomu, aby sme predložili predmetný návrh zákona, ale len v krátkosti poviem, že sme znepokojení, akým veľkým množstvom sa používa metóda rokovacie konanie bez zverejnenia. Ide o neštandardnú metódu, ktorá by sa mala používať výnimočne, a zákon o verejnom obstarávaní umožňuje na základe splnených podmienok použiť túto metódu. Avšak nadmerne často, dokonca čo vzbudzuje pochybnosti z netransparentnosti a z korupcie sa stáva, že obstarávatelia používajú rokovacie konanie bez zverejnenia, teda udelia priamu zákazku dodávateľovi bez toho, aby bola vypísaná verejná súťaž. Na základe toho, aj na základe ďalších argumentov v rámci legislatívneho procesu si dovolíme predložiť predmetný návrh novely zákona o verejnom obstarávaní a dovolím si vyjadriť sa aj k legislatívnemu procesu pri prerokovávaní výborov. Môžem povedať, že som mimoriadne potešený tým, že štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky podporili návrh zákona a odporučili plénu Národnej rady schváliť návrh zákona v treťom čítaní.

B. Bugár: Páni poslanci, netelefonujte v rokovacej sále. Nech sa páči, môžete pokračovať.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Ďalej som osobne veľmi rád, že sa počas rokovaní výborov Národnej rady a to osobitne vo výbore pre verejnú správu a výbore pre hospodárstvo podarilo prerokovať aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali ďalej vylepšovať návrh novely zákona a do istej miery sprísniť podmienky pri rokovacom konaní bez zverejnenia. Z toho dôvodu si myslím, že predmetné pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, sú vhodné na to, aby boli schválené, a prosím taktiež o ich podporu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona a cieľom novelizácie je ušetriť verejné financie. Myslíme si, že čo najskoršou účinnosťou takejto právnej úpravy môže Slovenská republika ušetriť desiatky až stovky miliónov korún v štátnom rozpočte a vo verejných financiách, nakoľko používanie verejnej súťaže je transparentnejšia metóda, ktorá ušetrí verejné financie na rozdiel od priamej zákazky, teda rokovacieho konania bez zverejnenia. Účelom teda tejto novelizácie je postaviť na čo najvyšší piedestál verejnú súťaž, aby obstarávatelia šetrili verejné zdroje a taktiež prostriedky v štátnom rozpočte.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu navrhovaného zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, pán poslanec, vy ste navrhovateľ, z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Predkladám spoločnú správu gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k novele zákona č. 523 o verejnom obstarávaní, tlač 998. Národná rada Slovenskej republiky pridelila tento poslanecký návrh ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Iné výbory predmetný návrh zákona neprerokovali. Výbory, ktoré ho prerokovali, ho prerokovali nasledovne: ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil návrh schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ako uviedli v prílohe uznesenia, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil schváliť so zmenami a doplnkami, výbor pre pôdohospodárstvo odporučil návrh zákona schváliť, výbor pre verejnú správu odporučil návrh zákona schváliť, výbor pre životné prostredie odporučil návrh zákona schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo odporučil...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, kľud v rokovacej sále. Preruším rokovanie!

S. Janiš, poslanec: ... návrh zákona neschváliť. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade o bodoch 1 až 10, 12 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. A o bode 11 s odporúčaním neschváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť. Súčasne ma výbor poveril právomocami podľa § 81, 3, 4 a 6 rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy niekto z prítomných poslancov? Pán poslanec Janiš ako spravodajca a pani poslankyňa Černá. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán spravodajca.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja si dovolím vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 12 spoločnej správy. Preto, lebo tento bod hovorí o účinnosti zákona a nevieme, ako dopadnú hlasovania, tak v tomto prípade bude treba o účinnosti hlasovať sólo podľa výsledku hlasovania. To je na úvod môjho vystúpenia. K filozofii predkladaného návrhu alebo novely zákona riešiť proces obstarávania metódou rokovacieho konania bez zverejnenia, k tejto filozofii tento problém riešiť nie sú nejaké veľké námietky, je to problém, o ktorom vieme a ktorý sa rieši. Avšak k systému riešenia je už viac pohľadov a tie pohľady nie sú až také zanedbateľné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ja spomeniem tri také oblasti, kde vidím veľké úskalie navrhovanej novely zákona.

Prvé také úskalie je, že ku každému rokovaciemu konaniu bez zverejnenia, a bolo ich priemerne, štatistika hovorí asi 3 000 do roka, ak má byť, ak má Úrad verejného obstarávania rozhodnúť kvalifikovanie a zodpovedne, musí vykonať kontrolu u obstarávateľa, preto, lebo obstarávateľ má všetky materiály a obstarávateľ je ten, kto zodpovedá v prvom rade za obstarávanie, v priemere by to vychádzalo asi 12 kontrol za deň a svojím spôsobom by to znamenalo obrovský nárast kapacít Úradu pre verejné obstarávanie, čo, myslím, že nie je až takým dobrým riešením.

Po druhé. Taká druhá oblasť. Úrad verejného obstarávania zasahuje do procesu obstarávania ešte pred uzavretím zmluvy, čo do budúcna z právneho hľadiska môže byť veľmi nebezpečné a riskantné v súvislosti s možnými súdnymi spormi, ktoré môže iniciovať obstarávateľ aj v súvislosti s vymáhaním prípadnej škody, ak Úrad verejného obstarávania rozhodne ináč, ako navrhoval obstarávateľ a rozhodol tak, že obstarávateľovi vznikla škoda. To je veľké úskalie. Ale za najväčšie úskalie tejto novely považujem to, že sa veľmi a veľmi koncentruje moc rozhodovania do rúk Úradu verejného obstarávania alebo povedzme do rúk jedného alebo dvoch ľudí na Úrade verejného obstarávania, ktorí budú rozhodovať o tom, či sa bude obstarávať metódou rokovacieho konania bez zverejnenia, alebo nebude. A práve z tohto pohľadu a práve z tohto hľadiska a poviem, ako z hľadiska korupčného hľadiska vidím najväčšie úskalie tejto novely práve v tomto. A preto by som chcel obrátiť pozornosť navrhovateľov, aj to, čo som povedal v našom výbore, obrátiť ju na nový zákon, ktorý je v pripomienkovom konaní, ktorý systémovo a štandardne sa snaží riešiť aj túto, povedzme, výnimočnú metódu obstarávania, aby táto metóda sa ozaj stala výnimočnou metódou verejného obstarávania a nie metódou, ktorá, povedzme otvorene, sa aj zneužíva a práve preto, že Úrad verejného obstarávania tam bude mať ešte väčšiu zodpovednosť a povinnosť a bude si musieť plniť to, čo mu zákon ukladá, preto, lebo doteraz, povedzme si otvorene, Úrad verejného obstarávania sa nezhostil, by som povedal, kontrolnej funkcie tak, ako mu to zákon ukladá, a aj až za súčasného znenia zákona mohol konať a kontrolovať a ukladať pokuty vo väčšom množstve, ak by prišiel na to, že táto metóda bola použitá v rozpore so zákonom, tak ako hovorí dnešná jeho dikcia.

To je všetko, čo som považoval za potrebné a vhodné v tejto chvíli k tejto novele návrhu zákona, poslaneckého, povedať. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som spolupredkladateľka uvedenej novely a preto nevnímam túto novelu tak, ako bolo vo vystúpení pána poslanca uvedené. Myslím si, že to nebude znamenať zvýšenie počtu pracovníkov úradu, ale že si budú plniť svoju povinnosť. Predsa keď sa nezverejňuje a nedá sa signál úradu, tak ako je preskúmané, či sú skutočne splnené podmienky. Myslím si, že úrad má túto povinnosť a preto tam dávame povinnosť tomu, kto takouto cestou ide, aby nahlásil úradu 14 dní dopredu, a úrad nech si plní svoju povinnosť! Teda nie viac pracovníkov, ale nech si pracovníci plnia svoju povinnosť. Nech si zamakajú! Taký je zámer. Oni to môžu splniť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Černá. Nech sa páči.

E. Černá, poslankyňa: Vážený pán podpredseda parlamentu, ctení kolegovia a kolegyne, musím povedať, že v zásade je toto mne pomerne dosť vzdialená téma. Ale tiež chcem povedať, prečo ma pritiahla a prečo som sa vlastne pridala k tejto iniciatíve, keď sme sa o tejto záležitosti s pánom Madejom bavili. Mňa iste ako aj vás trápia rôzne informácie v spoločnosti typu neprehľadnosti, netransparentnosti, zakrývanie niečoho a toto je asi ten spúšťací mechanizmus u mňa, keď osobne na tieto záležitosti veľmi citlivo reagujem, a myslím si, že všetko to, čo som sa mala nové možnosť dozvedieť o týchto informáciách, o tomto návrhu, tak ma nesmierne zaujalo. Samozrejme, že o to viacej ma zaujíma teraz tá rozprava, ktorá, aj keď je stručná, ale pán spravodajca ma naozaj veľmi zaujal informáciami, ktoré hovoril. A čomu sa teším najviac, že v čase, keď sme predkladali tento návrh, tak v zásade žiadny iný návrh z úradu verejného obstarávania ešte na svete nebol. Takže ak sme boli tým inšpiratívnym prvkom, tak potom som rada, možnože bude lepší ten návrh, nedá sa to v tejto chvíli posúdiť, pretože sme ho ešte nevideli. V každom prípade toto je naša iniciatíva, myslíme si, že je dobrá, sme prístupní zlepšeniam a vylepšovaniam, ale myslíme si, že je to správne a že tak to má byť. V každom prípade si však v tejto chvíli dovoľujem predniesť vám jeden pozmeňujúci návrh, ktorý svojím spôsobom zjemňuje v zásade takéto pokutové pole, navrhujem zmierniť ustanovenie o uložení pokuty, pokutu za nesplnenie informačnej povinnosti bude možné uložiť v rozsahu od 100 000 korún do 500 000, teda presne. V bode 3. sa pred slová "päťstotisíc slovenských korún vkladajú slová "od stotisíc slovenských korún do". To je presne o tom, ako som hovorila, že sme prístupní novým informáciám, počúvať a snažiť sa prispôsobiť veci tak, aby sa do nej širokospektrálne zmestili obce, dediny, mestá, aby bol ten zákon čo najlepšie urobený, ušitý pre každého. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja som veľmi rozmýšľala, že vystúpim a v podstate uvediem tie myšlienky, ktoré povedal pán poslanec Madej a ktoré povedala pani poslankyňa Černá, pretože zámer, ktorý nás viedol k vypracovaniu, bol spoločný. Ďalej som chcela uviesť, že ma veľmi prekvapuje, ak poslanci urobia prínosný poslanecký návrh, že príslušný rezort tento poslanecký návrh chce zabiť tým, že uvedie, že pripravuje legislatívnu normu. Nuž pripravuje, ale tú možno dá koncom volebného obdobia alebo ju predloží do parlamentu tak, že sa už o ňom nebude hlasovať. Preto som toho názoru, že o tejto legislatívnej norme je opodstatnené rokovať, je opodstatnené ju v parlamente prijať. A navyše mám faktickú poznámku aj vzhľadom na ekonomiku času, aby sme nepredlžovali rokovanie, aby aj tí poslanci, najmä pán poslanec Mikloško, ktorý chce ešte dnes vystúpiť, aby sa dostal na poradie. Verím, že pán poslanec Mikloško tento legislatívny návrh podporí a že sa mi tým odvďačí za moju ústretovosť, keď už nebol ústretový a nepodporil legislatívny návrh o sprejeroch, čo, skutočne, urobil veľkú chybu. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Keďže času je málo, tak len veľmi krátko. V hospodárskom výbore sme sa touto problematikou zaoberali podrobne. Tí, ktorí, viete dobre, že pri prvom čítaní som tento návrh podporil, tým som jasne povedal, že tento proces je zložitý a treba ho riešiť. Medzitým, samozrejme, aj pani poslankyňa Černá to povedala, zmenila sa situácia v tom, že my sme skúmali a hľadali, či existuje komplexný návrh. Áno, je pripravený. My vo výbore sa budeme snažiť, aby čím skôr sa dostal do parlamentu. V žiadnom prípade nie na koniec volebného obdobia. Tento problém treba riešiť. Nedostatky, ktoré povedal pán poslanec Janiš, ja opakovať nebudem, preto si myslím, že komplexné riešenie je tu potrebné. Samozrejme, že i táto iniciatíva má svoj význam, preto som ju aj v prvom čítaní podporil. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nech sa páči, pán navrhovateľ, môžete vystúpiť.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. K tým zmenám, ktoré nastali, by som si dovolil pripomenúť ešte jednu. Možno dnes v médiách boli publikované správy, ktoré hovorili o tom, že pani bývalá predsedníčka úradu pre verejné obstarávanie v súčasnosti kritizuje rokovacie konania bez zverejnenia, že je to veľmi netransparentný proces, a do istej miery sa pridáva k tým, ktorí naozaj tiež tvrdia, že je to veľký problém, ktorý treba riešiť.

Dovolím si zareagovať na vystúpenie pána poslanca Janiša, že problém, o ktorom vieme, sa už rieši. Keď sme predkladali novelu zákona, v decembri, si dovolím zopakovať slová pani poslankyne Černej, nebolo, neexistovalo ani paragrafové znenie riešenia. Keď sme predložili návrh zákona, úrad akoby sa zobudil a začal veľmi rýchlo pripravovať návrh novely, návrh nového zákona, ktorý však má byť účinný od budúceho roka. Čo sa týka tritisíc oznámení, ktoré budú dochádzať na úrad, ja súhlasím, ale naším hlavným cieľom je, aby tieto oznámenia boli skontrolované po formálnej stránke, a tam, kde vznikne podozrenie z porušenia zákona, by úrad mohol vecne vykonať kontrolu. Nejde len o 14-dňovú lehotu. Úrad môže pozastaviť a predĺžiť proces verejného obstarávania na vykonanie kontroly.

Čo sa týka súdnych sporov, veď rozhodovacie procesy vo verejnej správe, samozrejme, prinášajú zodpovednosť. Ak tu máme úrad, ktorý vykonáva kontrolné právomoci, kontrolné, a spôsobí tým škodu, samozrejme, že za nezákonné rozhodnutia nesie zodpovednosť podľa zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci, tak ako nesie aj Národná rada, čo v budúcnosti bude môcť niekto aplikovať.

Čo sa týka toho, že Úrad pre verejné obstarávanie má veľkú moc na rozhodovanie, ja s tým nemôžem principiálne súhlasiť, lebo my dávame Úradu pre verejné obstarávanie kontrolné právomoci. Úrad nebude rozhodovať o tom, či niekto použije rokovacie konanie bez zverejnenia, ale nie. Ale buďte si istí, vážené dámy a páni, že každý obstarávateľ, ktorý bude chcieť udeliť priamu zákazku, si to v prípade prijatia tohto zákona dvakrát rozmyslí, lebo nebude to anonymné, nebude to kontrolované ex post, ale dozvie sa o tom úrad a verejnosť ešte predtým, ako sa uzavrie zmluva, ešte predtým, ako budú zaplatené finančné prostriedky.

Čo sa týka nového zákona, tento zákon je dôležitý v tom, že čím skôr upravíme tie návrhy, ktoré sú v legislatívnom procese v rámci návrhu zákona o pozmeňujúcich návrhoch, tým skôr ušetríme finančné prostriedky v štátnom rozpočte a stransparentníme proces, ktorý je považovaný za veľmi korupčný na Slovensku, a preto si myslím, že tento návrh zákona, ktorý nie je v žiadnom prípade nikým kritizovaný po vecnej stránke, tak je kritizovaný po formálnej, ale je hodný toho, aby bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený.

Ešte raz prosím o podporu návrhu zákona a ďakujem všetkým spolupredkladateľom, s ktorými som mohol na tomto návrhu zákona spoločne pracovať. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán spravodajca.

S. Janiš, poslanec: Páni kolegovia, ak som si dovolil povedať námietky, tak som si ich dovolil povedať preto, že v tejto brandži som robil a viem, o čo ide. A to, čo som tvrdil, za tým si stojím, takže ideme do rizika a do korupčného rizika, na to chcem upozorniť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011).

Dávam slovo poslancovi Petrovi Muránskemu, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Iba krátko, vraciame sa už v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona o reštitúcii cirkevného majetku, ktorý sme prakticky schválili už v minulom roku. Bol schválený v Národnej rade, nakoľko nebol úplný, pán prezident ho vrátil bez možnosti opravy a s návrhom celý návrh zákona zamietnuť. Nato skupina poslancov vypracovala ekvivalentný, podobný návrh zákona, ktorý sa týka opäť nehnuteľností, ktoré sa viažu k pozemkovému a lesnému, poľnohospodárskemu a lesnému pôdnemu fondu a k budovám, ktoré sa nachádzajú na týchto pozemkoch, hospodárskym budovám. Prakticky dochádza k možnosti, pokiaľ by tento návrh zákona bol schválený, k otvoreniu a uplatneniu nových lehôt, do 12 mesiacov k znovupodávaniu reštitučných nárokov cirkví a náboženských spoločností pôsobiacich na Slovensku. Verím, že tento návrh zákona opätovne Národná rada Slovenskej republiky podporí a schváli. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Andrejovi Hajdukovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania jednotlivých výborov o tomto poslaneckom návrhu. Nech sa páči.

A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada svojím uznesením pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, tlač 1011, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej rady pre pôdohospodárstvo neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy, to sú všetky body, 1 až 6, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Mikloško.

M. Maxon, poslanec: Pán poslanec Mikloško, asi vám to už nevyjde, asi sa to nedá, v žiadnom prípade, pán predseda poslaneckého klubu, váš, hovoril, že aspoň raz sa mu podarí, aby ste prišli na deviatu do práce. Môžeme sa alternatívne, alebo, ale nechcem teda z toho robiť žarty, ale môžeme sa alternatívne dohodnúť, že budem ešte, že využijem ešte aj zajtra hodinu a v tom prípade by ste mohli prísť na desiatu.

Ale poďme teda k téme, ktorá nepochybne je veľmi vážna, a chcel by som teda uviesť niekoľko skutočností. Objektívne treba povedať, že pokiaľ sa teda pripravoval ten prvý návrh, tak dosť intenzívne sme spolupracovali s predkladateľmi a špeciálne s pánom poslancom Muránskym. Potom tam nastali aj isté názorové rozdiely a zrejme už až taký veľký záujem o komunikáciu nebol. Vážené dámy a páni, ja som presvedčený, že naša spoločnosť má istú významnú povinnosť vysporiadať sa s minulosťou, to vysporiadanie s minulosťou však nemôže evokovať možné budúce krivdy a ten proces, ktorý súvisí s reštitúciou alebo s navrátením majetku cirkví ja poznám od toho prvopočiatku od roku 1992. Ten proces musí byť kontinuálny a nemôže sa konjunkturálne meniť podľa toho, kto má akú ambíciu nejakým spôsobom cirkvi pomôcť. Hovorím to aj v tom kontexte, že za to krátke pôsobenie, moje, na ministerstve financií, asi sa nenájde žiaden minister, ktorý cirkvám na Slovensku takým významným spôsobom aj ekonomicky pomohol, ako som sa teda snažil ja. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v roku 1993 vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zásad Národnej rady Slovenskej republiky o základných vzťahoch štátu a cirkví a náboženských spoločností. Tieto zásady sa prerokovávali v období, keď sa paragrafovo doťahovala práve problematika vrátenia majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam a keď sa tieto zásady tvorili, tak sa rokovalo s rezortmi, všetkými zúčastnenými, o odstraňovaní problémov súvisiacich s majetkovou reštitúciou a upustilo sa potom od samotného spracovania zákona. Tieto zásady podľa môjho názoru sú však mimoriadne dôležité predovšetkým z jedného pohľadu, že vtedy Konferencia biskupov s týmito zásadami súhlasila, a mali sa postupne implantovať aj do právneho poriadku Slovenskej republiky a ak hovorím, že Konferencia biskupov súhlasila, tak všetci sme sa zhodli na tom, všetci zainteresovaní, že cirkvi a ich zložky a útvary s právnou subjektivitou môžu vlastniť nehnuteľný a hnuteľný majetok a mať iné majetkové nehmotné práva. Myslím si, že to nikto nespochybnil a ani do dnešného dňa nespochybňuje, ale potom sa otvorila veľmi vážna diskusia o ekonomickom a finančnom zabezpečení cirkví. A nikto nespochybnil ani tú základnú tézu, z ktorej sa vychádzalo, že štát vytvorí ekonomické podmienky pre činnosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností, samozrejme, že vždy sa uviedlo: Podľa možností štátneho rozpočtu. Vtedy sa však začalo veľmi intenzívne diskutovať, dva problémy, ako by teda mohlo existovať variantné riešenie ekonomického zabezpečenia cirkví. Tá jedna alternatíva bola, že štát vytvorí ekonomické podmienky pre činnosť cirkví, s ktorými uzatvára osobitné dohody. Išlo o zásadu, že štát rozhodne o tom, s ktorou cirkvou uzavrie dohodu o hospodárskom zabezpečení cirkví na základe zhodnotenia jej prínosu najmä v činnostiach zabezpečovaných štátom v oblasti školstva, výchovy, zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, kultúry, charity a tak ďalej, čo napokon nikto nemôže spochybniť, a bola to správny zásada.

V druhej zásade sa už hovorilo alebo v ďalšej zásade sa už hovorilo presnejšie, ako by sa to malo riešiť, alebo teda v tej alternatívnej a treba povedať, že aj o tomto alternatívnom návrhu sa rokovalo s Konferenciou biskupov a Konferencia biskupov vyjadrila predbežný súhlas. Používam, samozrejme, slovo pre korektnosť, že predbežný súhlas, lebo definitívne paragrafové znenie potom tejto zásady nebolo dotiahnuté do konca. A v tom období sa zvažovalo, že je možné navrhovať i také riešenie, že v prechodnom období by financovanie cirkví a náboženských spoločností prebiehalo podľa zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, ale to prechodné obdobie sa považovalo obdobie, kedy by sa vrátili na základe toho zákona, ktorý bol platný od 1. 1. 1994, myslím, vrátili majetky cirkvi, aby v tom prechodnom období sa cirkev čiastočne ekonomicky, aby sa jej situácia aj prostredníctvom reštituovaného majetku zlepšila. Bola spravená dohoda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, že počas tohto prechodného obdobia stav ekonomického a finančného zabezpečenia cirkví by sa dôsledne sledoval a ročne vyhodnocoval. Ja nechcem, samozrejme, vyvolávať politické vášne v tom duchu, ako prebehli medzi jednou koaličnou stranou, ale inými slovami povedané, je to viac-menej a bolo to obsiahnuté v tej zásade, ktorú prerokovala vláda, je povedané to, že to prechodné obdobie by sa využilo na to, aby sa naozaj sledoval ekonomický vývoj v cirkvi a spravili sa, samozrejme, aj hodnotenia toho vývoja a na základe toho by sa potom postupovalo ďalej. A čo je však najdôležitejšie a to treba opäť povedať, že vtedy predstavitelia cirkví alebo teda tej rozhodujúcej cirkvi nepochybne súhlasili s týmto návrhom, a to je, že by sa súčasne pripravovalo zavedenie daňového systému financovania cirkví, takzvaná daňová asignácia. Nepochybne, tí, ktorí sa tejto problematike venujete, viete, že je to forma určitého ekonomického osamostatnenia cirkvi od štátu, ktorý zainteresúva, a to podčiarkujem, priamo daňových poplatníkov, veriacich a sympatizantov cirkví na základoch vierovyznania a na základe cirkví. Spravodlivosť tohto systému, dámy a páni, je v tom, že občan môže odviesť priamo v prospech cirkvi určitú nepatrnú časť svojej dane, ja môžem konkrétne povedať, v tom čase sa uvažovalo 0,7 %, len pre porovnanie, napríklad takáto sadzba je v Taliansku a podobná, myslím 0,5 %, je v Španielsku. Členstvo v cirkvi, respektíve vzťah k cirkvi teda nebol zaťažený žiadnou daňovou prirážkou, ako sa to napríklad realizuje v Nemecku, ale na základe slobodného rozhodnutia toho daňovníka a príslušníka istej cirkvi. My sme si vtedy mysleli, že tá daňová asignácia je modelom, pravdivým, pretože odzrkadľuje po prvé vzťah obyvateľov, skutočný vzťah obyvateľov k cirkvi, súčasne je modelom spravodlivým, pretože umožňuje priamo veriacim prispievať, keď sa rozhodnú, pre potreby cirkvi z dane a bez akejkoľvek daňovej záťaže z titulu ich členstva v cirkvi a v neposlednom rade moderným spôsobom, pretože zodpovedá vzťahom štátu a cirkvi v moderných demokratických a právnych štátoch. Dámy a páni, ak hovorím, že teda tento princíp daňovej asignácie bol teda veľmi intenzívne prediskutúvaný, tak treba povedať, že bola to diskusia o princípoch odluky cirkvi od štátu. Nech mi je odpustené, ak možno použijem prisilné slová, ale vzhľadom na to, že som bol účastníkom týchto diskusií, tak zo strany cirkvi bolo jednoznačne prezentované, ak schválite zákon o reštitúciách, tak je nepochybne na mieste sa baviť o odluke cirkvi od štátu. Tieto záväzky pred tým rozhodujúcim hlasovaním, keď sa hlasovalo predovšetkým vo vláde o reštitúcii majetku cirkví, boli vyslovované relevantnými predstaviteľmi cirkví. Dámy a páni, odvtedy ubehlo 11 rokov a v tejto oblasti sa, žiaľ, nespravilo nič. A ak teda hovorím, že boli predbežne dohodnuté, opäť používam pre korektnosť to slovo predbežne, dohodnuté zdroje príjmov cirkví v budúcnosti, tak boli definované úplne zrozumiteľne. Po prvé - výnosy z cirkevných majetkov, po druhé - daňová asignácia, po tretie - zbierky a dary, po štvrté - osobitné účelové prostriedky štátu. Dámy a páni, uvažovalo sa aj s touto oblasťou predovšetkým vo vzťahu ku kultúrnym pamiatkam, o ktoré cirkev sa stará a ktoré má teda v zozname hmotného investičného majetku a po piate to bolo o sponzorstve. A teraz mi dovoľte povedať, v čom ja vidím problém. Po prvé ten problém vidím v tom, že nedodržali sa tie postupy, ktoré boli pred 11 rokmi dohodnuté. Cirkev získala reštitúciou majetky, nikto to nespochybňuje, bolo podľa môjho názoru potrebné to riešiť, aj keď objektívne treba povedať že v Českej republike s tým absolútne žiadne problémy nemali a do dnešného dňa tam neprebehla reštitúcia majetku cirkví. Problém je však v tom, že tie diskusie ustali a ďalší problém je v tom, že sa tu otvára nový okruh reštitúcií. A budem teda už trošku konkrétnejší, čo sa týka samotnej predlohy poslaneckého návrhu zákona. Po prvé, z celého toho procesu cítiť veľmi veľkú netrpezlivosť, neviem teda ten dôvod, prečo predkladatelia sú takí netrpezliví, jednak teda nepovažujem z hľadiska procedúry za správne, že prezidentom vrátený zákon sme len ako zmietli pod stôl a tvárili sme sa dva mesiace, že tento zákon neexistuje, zrazu teraz sa tento zákon objavil v programe pléna Národnej rady, ale bezprostredne po tomto návrhu. Vychádza sa, samozrejme, z možného predpokladu, že pokiaľ by teda táto právna predloha bola úspešná, tak potom sa vieme vysporiadať bez problémov so zákonom vráteným prezidentom, ak by táto predloha úspešná nebola, no tak sa chytíme ešte druhej slamky a to je vrátený zákon prezidentom. Takže istý čas sa tvárime, že tento zákon neexistuje a že ticho spočíva ako niekoľko zákonov, ktoré už takýto procesný postup uskutočnili.

Prečo však hovorím teda o istej miere nedočkavosti. Vieme, že v oblasti reštitúcií sa vyskytli isté problémy o podobných alebo identických problémoch, prosím, sú dva rozsudky v mene republiky, Slovenskej republiky, sú to rozsudky Najvyššieho súdu a, dámy a páni, tieto rozsudky, každý z nich je úplne iný. Ak by sme mali trpezlivosť, tak nič nám nebránilo, aby sme rešpektovali to, čo bolo z hľadiska procedúry spravené, a to, že minister pôdohospodárstva ako zainteresovaná osoba podal návrh kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave na prijatie zjednocujúceho stanoviska alebo zjednocujúceho výkladu zákona č. 282/1993 k § 2 zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Dámy a páni, pokiaľ by sme mali stanovisko kolégia Najvyššieho súdu, tak by bolo úplne jasné, ako sa máme postaviť k tomu inštitútu cirkevných základín, pretože to je predmetom, kľúčovým predmetom sporu. Jedna strana, a my dnes ideme rozhodovať napriek tomu, že nevieme presne definovať alebo nevieme presne spraviť ten právny výklad a to je v právnom poriadku Slovenskej republiky v tejto situácii úlohou kolégia Najvyššieho súdu. A o čo ide, pretože jedna strana a teraz, ktorý názor je legitímny? Jedna strana tvrdí, že rozhodujúca časť cirkevných základín, ktorých sa tento zákon týka, sa týka majetku, ktorý nikdy nebol vo vlastníctve cirkví. A my navrhujeme, aby sa im vrátil. Druhá strana sporu hovorí: Nie je to pravda, tento majetok bol vo vlastníctve cirkví. Chcel by som teda vás len informovať, že máme pomerne podrobné analýzy a tie analýzy idú niekde do obdobia, respektíve tie presné už sú niekde okolo 1733. A tie analýzy z rokov 1733 robia istý právny názor na cirkevné základiny a robia aj právny názor na pojem maďarská náboženská základina. Aj chcel by som teda zdôrazniť, že pojem maďarská náboženská základina v terminológií nikdy neexistoval a ani existovať nemôže, pretože Slovenská republika alebo Slovensko, pardon, Slovenská republika, nie Slovensko bolo súčasťou Uhorska, tak ak mohla existovať nejaká základina, tak to mohla byť uhorská základina, a nie maďarská náboženská základina.

Dámy a páni, ak som teda hovoril, že musíme sa usilovať o odstránenie krívd, tak súčasne teda ešte teraz zdôrazňujem, že keď tento problém týkajúci sa § 2 súčasne platného zákona nám nie je jasný, tak ako môžeme len tak ako veľkoryso rozhodnúť, že nie tento majetok bude predmetom reštitúcie a prinavráti sa cirkvi. Možno ešte, už nebudem dlho skúšať vašu trpezlivosť a sľubujem, že zajtra nevystúpim, takže budete musieť prísť na deviatu do práce, pán kolega, aj ja sa budem snažiť, lebo bude ma zaujímať, čo hovoríte, aj keď teda zjavne našich kolegov takéto vážne veci, to dianie v parlamente ich nezaujíma, ale ešte poznámka, jedna. Viete, čo bola pravá príčina toho, že tie základiny, cirkevné, základiny vznikali? No pravá príčina, boli dve. Jedna, že boli veľkorysí ľudia a, chvalabohu, že boli, a chceli takýmto spôsobom cirkvi pomôcť, takže dali ten majetok do správy cirkevnej základiny, ale nikdy sa ten majetok nestal vlastníctvom. Druhý, to už je, by som povedal menej charitatívny dôvod, že takto vnesená pôda a takto vnesený majetok bol oslobodený od všetkých daní a poplatkov, takže do tejto cirkevnej základiny sa dostali dve, teda nie jedna kategória majetkov, ale z dvoch rozdielnych pohnútok. Jedna v dobrej viere, že cirkvi chceli pomôcť, a druhá, že pokiaľ teda na tej pôde nehospodárili alebo nevykonávali hospodársku činnosť, takže boli oslobodené od daní a poplatkov a napríklad za Karola VI. tie dane a poplatky neboli malé a tam niekde je teda základ vzniku tých cirkevných základín. Ja to jednoducho hovorím preto, že rozhodnúť bez dôkladnej analýzy, bez stanoviska kolégia Najvyššieho súdu teraz, že tento majetok je predmetom reštitúcie a treba ho vrátiť, si myslím, že by nebolo zodpovedné a myslím si, že pokiaľ teda aj tých, ktorých sa ten majetok, alebo tí, ktorí o ten majetok usilujú, nebolo by to korektné a zodpovedné ani z ich pohľadu, pretože týka sa tento majetok reštitúcií tej skupiny alebo pardon, to je neslušný výraz, to nie je skupina, ale týka sa to náboženských spoločenstiev, ktoré majú byť morálnou autoritou, a predpokladám teda, že aj tú ambíciu byť morálnou autoritou v tejto krajine majú, a myslím si, že nie je morálne celkom uchádzať sa o majetok, ktorého pôvod a vlastníctvo je nejasný pre nás zákonodarcov a nejasný aj pre tých, ktorí sa o tento majetok uchádzajú.

Možno, že pokiaľ by sme do tohto problému zahrnuli aj tie ďalšie problémy, ktoré súvisia s diskusiou, čo sa týka postavenia cirkví na Slovensku, tak by sa tá diskusia zdramatizovala, ale to by nemalo byť naším cieľom. Ja som schválne teda používal takýto slovník, aký som použil, pretože od takého slovníka, aký používa minister vnútra Slovenskej republiky pán Palko, ja sa zásadným spôsobom dištancujem. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)