P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz vás poprosím, aby ste odpovedali na druhú otázku pána poslanca Krajčiho: "Ak by bola schválená reforma školstva podľa vášho návrhu, tak by absolventi VŠ odchádzali do pracovného prostredia s dvojitým zadlžením. 1. dôchodkové a 2. pôžičkové na štúdium. Na začiatku kariéry je takáto situácia komplikovaná a posúva hranicu manželského života absolventov VŠ na 30 - 35 rokov." Pán poslanec sa vás pýta, či "toto je realizácia programu KDH na podporu rodiny?"
Nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, keď si pozorne prečítame návrh zákona o študentských pôžičkách a uvedomíme si výšku pôžičky v nadväznosti na výšku školného, tak sa dá celkom seriózne konštatovať, že navrhnutý pôžičkový systém má mnohé výhody a obsahuje aj viaceré sociálne prvky. Jednak je to výška splátok v závislosti od príjmu absolventa, ktorá pri nižších príjmoch umožňuje, aby tie splátky boli nižšie a dokonca aj nulové. Ďalej môže za určité skupiny dlžníkov splatiť pôžičky štát na základe predkladaného vládneho programu splácania pôžičiek. Takisto výška pôžičkového dlhu nie je na splácanie vysoko nadsadená. V prechodnom období môže byť v dvoch rokoch nula, pretože nula by mohli byť, ak takto stanoví príslušná vysoká škola, aj poplatky, alebo dolná hranica za úplné bakalárske štúdium je okolo 12 000 Sk, horná hranica okolo 75 000 Sk, a to za predpokladu, že si maximálne študent požičia na školné, teda všetko, čo platí.
Získanie vysokoškolského vzdelania je však cenou, pridanou hodnotou pre každého absolventa vysokej školy na trhu práce. Dnes absolvent vysokej školy podľa oficiálnych údajov má v priemere, opakujem, v priemere dvojnásobný plat ako absolventi stredných škôl a dá sa predpokladať, že s hospodárskou situáciou, ktorá sa zlepšuje, sa aj tieto rozdiely ešte budú zvyšovať. Nakoniec aj postupne v rezorte školstva sa presadzuje trend zvyšovania platov mladých nastupujúcich absolventov vysokých škôl a som rád a vážim si, že táto snemovňa včera odhlasovala zákon, ktorý od 1. júla zvyšuje platy učiteľom, myslím si, že po mnohých rokoch naozaj výrazne. Myslím si, že to všetko vytvára podmienky na lepšie splácanie dlhu. No a, samozrejme, že v rámci zákona sú navrhnuté aj opatrenia na posilnenie sociálnej situácie rodín.
Tieto argumenty ma vedú k záveru, že pre budúcich absolventov nie sú na mieste čierne vyhliadky, čo sa týka splácania pôžičiek a takisto ani posúvania hranice manželského života absolventov vysokých škôl. Nakoniec štatistické údaje ukazujú, že život z pôžičiek sa v súčasnosti stáva stále bežnejším spôsobom aj u mladých ľudí, a to od pôžičiek na spotrebu dokonca za podstatne nevýhodnejšie úročenie, ako tu je navrhnuté. Rád by som pripomenul, že úročenie tu predpokladá úročenie na úrovni približne toho, čo si požičiava štát. Dnes je to úročenie okolo hodnoty 3,64 %. Myslím si, že je to pôžička vzhľadom na časový vývoj hodnoty peňazí veľmi výhodná.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Krajči.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, ja by som povedal na úvod svoj názor, a potom aj otázočku. Myslím si, že robiť v jednom volebnom období toľko reforiem, ktoré dopadajú na občanov Slovenskej republiky, je neúnosné a myslím si, že tu sa vláda trošku prepočítala. Vy ste, samozrejme, súčasťou tej vlády a pripravujete reformu školstva. S tou teóriou tzv. odloženého bremena tiež nemôžem súhlasiť, pretože ten mladý človek, ktorý vstupuje do života a musí si platiť dnes sociálne poistenie, musí si platiť školné a ďalšie veci, hovoríte niečo o nulovej splátke, samozrejme, je to len odloženie tohto bremena. Ako dopadne mladý človek, ktorý po skončení vysokoškolského vzdelávania nenájde zamestnanie, bude mať problémy so splácaním práve týchto všetkých vecí, ktoré v dôsledku reformy na mladého človeka dopadajú. Toto sú vážene otázky, ktoré, myslím si, že nedokážete vyriešiť v týchto predkladaných reformách.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
M. Fronc, minister školstva SR: Dovoľte, pán predseda, aby som reagoval. Ja som nehovoril o tom v tejto chvíli, že súčasťou tohto návrhu zákona je aj sociálny podporný systém. A aspoň niekoľko čísel by som rád uviedol.
Sociálne štipendium maximálne oproti súčasným 2 000 korunám je v tejto chvíli nastavené na 6 870 korún, trojnásobok. Umožní študovať tým, ktorí dnes sa nehlásia a sú z mnohopočetných a chudobných rodín, pretože sa nachádzajú vo veľmi nízkej príjmovej skupine. Predpoklad je, že podľa tohto návrhu miesto súčasných asi 10 000 poberateľov sociálnych štipendií by bolo okolo 30 000 študentov, ktorí by boli poberateľmi sociálnych štipendií od najnižšej výšky po tú najvyššiu 6 870 korún.
Ale chcem aj iné povedať. My odhadujeme, že tie poplatky, na ktoré má študent nárok urobiť si výhodnú pôžičku, tie poplatky by mohli byť v priemere okolo 8 000 korún mesačne. Ale súčasne, keďže v návrhu zákona je, že 35 % z vybraných poplatkov ide v prvom rade na motivačné štipendiá a iné sociálne, aj taká možnosť je, keď sa náhodou ocitne ešte v inej sociálnej situácii študent, to znamená, odhadujem, že by mohlo okolo 20 % študentov poberať ročne okolo 15 až 20 000 korún, keď sa budú dobre učiť, keď budú dosahovať dobré výsledky. Inými slovami, 8 000 v priemere zaplatí a dostane 15 až 20 000 za rok. Čiže tí, ktorí sa budú dobre učiť a naozaj budú špičkoví, na tom v končenom dôsledku ešte získajú oproti súčasnému stavu. Samozrejme, tí, ktorí sú vo vysokých príjmových skupinách, tí, ktorí jednoducho budú študovať tak, že budú prechádzať, ako sa hovorí, "s odretými ušami", tak tí na to istým spôsobom zaplatia. Ale chceme, aby sme motivovali študentov, aby naozaj dosahovali dobré výsledky? Ja si myslím, že toto je tiež krok, ktorý vedie k skvalitneniu vysokoškolského štúdia, pretože vysoká škola to nie je len dobré vybavenie školy technikou, to nie sú len kvalitní učitelia, to sú aj dobrí študenti. A my ich chceme motivovať.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Krajčiho.
Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Tóthovej, ktorá sa vás pýta: "V roku 2004 bolo vytvorených a obsadených 7 650 pracovných miest, ale pri hromadnom prepúšťaní v tom istom roku zaniklo 23 661 pracovných miest (podľa štatistiky vášho ministerstva). Ako si podľa tejto štatistiky možno vysvetliť tvrdenie vlády SR, že na Slovensku klesá nezamestnanosť?"
Pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, identická otázka bola položená premiérovi vlády a veľmi podrobne, detailne na ňu odpovedal, pozorne som sledoval jeho odpoveď. A preto, keby som opäť odpovedal podrobne a detailne, len by som zopakoval to, čo tu bolo povedané.
Tak ja sa pokúsim len upozorniť na niektoré čísla, niektoré súvislosti a širší možno pohľad na danú záležitosť. Nebudem podrobne prechádzať jednotlivými nástrojmi, ani počtami pracovných miest, ktoré vznikli. Len sa pokúsim zdôrazniť, že naozaj to číslo, ktoré uvádzate, je číslo, ktoré vyplýva len z jedného programu, z jedného typu aktívneho nástroja politiky trhu práce a zďaleka nehovorí o celkovom počte finančne podporených a tak vytvorených pracovných miest. Keď spočítame všetky tie, ktoré boli podporené, tak je to viac než 20 000 pracovných miest a 27 000 osôb bolo zaradených na rekvalifikácie a vzdelávanie, čo zvyšuje ich šance získať pracovné miesta.
Takisto som zaregistroval aj vašu poznámku v reakcii na pána premiéra, kde hovoríte, že aktivačné miesta nie sú pracovné miesta. Tam s vami, samozrejme, absolútne súhlasím, ale ten údaj, ktorý je tu napísaný a konkrétne údaj 11 560 miest pre organizátorov aktivačnej činnosti, to sú miesta, ktoré sú riadnymi pracovnými miestami s riadnou mzdou, a nie malou mzdou a nie minimálnou mzdou, ktoré slúžia na koordinovanie a zabezpečovanie aktivačnej činnosti. Takže nijako ich nie je správne označovať za miesta dočasné alebo nehodnotné, pretože aktivačnú činnosť mienime neprerušovať a vykonávať aj naďalej.
Ďalej by som chcel zdôrazniť jeden ďalší údaj, že prostredníctvom úradov práce bolo sprostredkovaných takmer 50 000 pracovných miest počas minulého roku a to je údaj, ktorý hovorí len o sprostredkovaných pracovných miestach úradmi práce. Okrem tohto, samozrejme, bolo obsadzovaných tisíce alebo x ďalších pracovných miest bez pomoci úradov práce, ako je to v riadnej ekonomike normálne. Takže keby sme to, alebo pre našu predstavu nech slúži, že tých miest, kde reálne boli obsadené, bolo, samozrejme, podstatne viac, ale taký údaj sa nikde nenachádza, ani nikde neeviduje. Čo tiež svedčí o tom, že trh práce je v omnoho lepšom stave, ako bol pred časom, že tie trendy sú dobré a že aj k poklesu nezamestnanosti a k rastu zamestnanosti reálne dochádza. Pričom, to zdôrazňujem, nástroje, ktoré pomáhajú tomuto celému, sú uvedené do praxe len jeden rok.
Takisto významná zmena celkovej ekonomickej klímy a rastu a vnímania a záujmu o Slovensku je tiež relatívne nedávneho dáta a obrovské množstvo investícií, ktoré sme získali ešte len teraz, v tomto a hlavne v nasledujúcom roku, začnú prinášať veľmi výrazné výsledky v podobe tisícok novovytvorených miest a tieto tisíce pracovných miest budú generovať ďalšie tisíce pracovných miest v malom, strednom sektore, živnostníckom sektore. Toľko k samotným číslam.
A možno jedna taká širšia osvetľujúca poznámka na záver. Bolo by chybou a nebol by to ekonomický pohľad, keby sme hodnotili ekonomiku a jej prípadný rast alebo tvorbu nových pracovných miest podľa toho, koľko pracovných miest bolo vytvorených na základe dotácie cez rôzne podporné, akékoľvek programy štátu. To by bola veľká chyba, pretože dotované pracovné miesta sú len pomôckou, sú nástrojom, ktorý má pomôcť prekonať disparity, problémy dočasného charakteru. Ale zdravá ekonomika, zdravý vývoj sa skôr vyznačuje tým, že počet takto vytvorených pracovných miest by sa mal znižovať, pretože ekonomika by mala prirodzene, samozrejme, generovať nové pracovné miesta a nebyť závislá od toho, či z daní občanov podnikateľom rôzneho typu budeme prispievať na to, že zamestnávajú svojich zamestnancov. To je naozaj nástroj, ktorý je pomocným nástrojom. Preto nemožno v nijakom prípade hodnotiť na základe neho, či sa tvoria, alebo netvoria pracovné miesta, pretože v optimálnom prípade by sme nemali ani jedno pracovné miesto v konečnom dôsledku dotovať, ale malo by sa vytvárať desaťtisíce nových pracovných miest bez zásahu vlády, bez zásahu akýchkoľvek dotačných programov.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Vážený pán minister, chcem sa vám poďakovať za vašu odpoveď. Ale tak ako s pánom predsedom vlády, ani s vami sa nemôžem stotožniť. Pokiaľ mi začnete hovoriť o sprostredkovaných miestach v rámci vytvárania nových pracovných príležitostí, tak ja vám to poviem ľudovo. Pri sprostredkovaných miestach ide o prípad, že Jano ide na Jožove miesto, Jožo ide na Paľove miesto a Paľo ide na to pôvodné Janove miesto a žiadne nové miesto sa nevytvorilo. Tomu budú aj ľudia rozumieť, čo som povedala.
Ďalej vám chcem povedať, že pokiaľ hovoríte o novej ekonomike, nových projektoch, ktoré generujú nové miesta, tie nové miesta sú zahrnuté práve na príspevky, pretože väčší výpočet vytvorených miest sú v podnikoch, ktoré prišli zo zahraničia a tieto podniky od vlády dostali príspevky práve na vytváranie nových pracovných príležitostí. Takže tu je toto všetko pokryté v jednom a tom istom, takže to nerozdeľujte.
Ďalej by som chcela povedať, že číslo 23 611 to množstvo, ktoré, ľudia, ktorí prišli o miesta, je skutočne len vrchol ľadovca, pretože tu ide len o hromadné prepúšťanie, kde je zákonná ohlasovacia povinnosť a podľa odhadov ekonómov množstvo, obdobný počet miest zaniká bez ohlasovacej povinnosti, pretože ide o veľký počet, kde sa jedno, dve, tri miesta proste prepúšťajú pracovníkov.
Pokiaľ ste mi spomínali nejaké výpočty, ja vychádzam zo stavu a z informácií Eurostatu, čo je európsky orgán... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: No, nebudeme spolu súhlasiť zrejme, ale čo sa dá robiť. Tvrdiť, že tie pracovné miesta, ktoré idú cez úrady práce, kde pomôžu sprostredkovať prácu pre nezamestnaného, sú teda presunom z jedného miesta na druhé, nuž, neviem si dosť dobre predstaviť, ako vysoko sofistikovaná by musela byť organizátorsko-manipulátorská činnosť úradov práce, kde by presúvali ľudí len preto, aby vykázali sprostredkovanie pracovného miesta. No, to naozaj si neviem predstaviť. Je to jednoducho prirodzené voľné pracovné miesto a obsadenie tohto pracovného miesta na základe práce služieb zamestnanosti. To naozaj je nemožné tvrdiť, alebo vyvrátiť. Jednoducho, sú to pracovné miesta, ktoré sú na trhu a ktoré sú voľné a to je dôležité, že ľudia ich obsadzujú.
Keď hovoríte, že je to vrchol ľadovca, pretože ide len o hromadné prepúšťania, s tým možno súhlasiť, pretože, samozrejme, v každej ekonomike na svete dochádza aj k uvoľňovaniu pracovných miest v menšom rozsahu, ako je hromadné prepúšťanie, ale, pani poslankyňa, takisto vy musíte potom akceptovať, že uvádzané čísla, a na to poukazujem, ktoré sú zachytené v štatistikách, sú takisto len vrcholom ľadovca. Pretože takisto mimo úradov práce, mimo podporených pracovných miest sú ďalšie tisíce pracovných miest obsadzované v bežnej ekonomike v malom, strednom podnikaní, ktoré dnes je najväčším zamestnávateľom v Slovenskej republike.
Takže je to takisto len vrchol ľadovca a takisto nemožno z toho vyvodzovať, že počet stratených pracovných miest alebo zaniknutých je väčší, ako vytvorených, nehovoriac o tom, ako bolo už poukázané v príspevku pána premiéra, že aj ohlásené hromadné prepúšťanie ešte neznamená, že daný človek o prácu príde. Môže dôjsť v zmysle Zákonníka práce k presunutiu tohto človeka na iné pracovné miesto, k reštrukturalizácii aj podniku a tak ďalej. Čiže, naozaj, keď chceme objektívne a nepoliticky, čo asi sa nedá, pozrieť sa na túto záležitosť, tak trvám na tom, že počet novovzniknutých pracovných miest je väčší ako zaniknutých, že naša ekonomika generuje viac pracovných miest ako predtým, že nezamestnanosť klesá a zamestnanosť stúpa.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal za neprítomného pána ministra Zajaca na otázku pani poslankyne Bollovej: "Pán minister, pripravujete zmeny a doplnky zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí, ktorým sa majú redukovať regionálne úrady verejného zdravotníctva. Aké špecifiká ste zohľadňovali v jednotlivých regiónoch? Hodnotili ste napríklad nutnosť epidemiologickej bdelosti v prihraničných obciach? Oceňovali ste napríklad výsledky v medzinárodnom projekte výskumu mutovaného víru detskej obrny z odpadových vôd, ktoré sa robia v Senici, kde v priebehu roka zachytili 70 vírusov?"
Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa, keďže zastupujem pána ministra, tak len prečítam to, čo mi pán minister pripravil.
Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky bol spracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona sa v prílohe č. 2 Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva predpokladalo vyradiť zo siete RÚVZ so sídlom v Senici, Starej Ľubovni, vo Veľkom Krtíši, vo Vranove nad Topľou a vo Zvolene. Návrh zákona po medzirezortnom pripomienkovom konaní bol z dôvodu zásadných pripomienok k rušeniu RÚVZ stiahnutý z ďalšieho legislatívneho procesu.
Špecifikom pri návrhu zákona bola predovšetkým skutočnosť, že v uvedených RÚVZ od roku 2001 nebola zabezpečená laboratórna činnosť v oblasti životného a pracovného prostredia. Ďalším špecifikom bola dostupnosť najbližšieho RÚVZ, ktorý by úlohy po zrušení RÚVZ v plnom rozsahu prevzal. V tomto špecifiku sú zahrnuté otázky epidemiologického zabezpečenia novovzniknutého regiónu a, samozrejme, aj ochrana štátnych hraníc pred zavlečením prenosných ochorení.
Medzinárodným projektom, ktorý je v otázke spomenutý, sa úrad verejného zdravotníctva zaoberá od roku 2003, kedy bol zo vzorky odpadovej vody prvýkrát izolovaný mutovaný vakcionálny vírus použitý v očkovacej látke proti prenosnej detskej obrne. Opakované izolovanie mutovaného vírusu z odpadovej vody v okresoch Senica a Skalica bolo v roku 2004 zo 439 vzoriek odpadových vôd izolovaných 72 pozitívnych izolátov mutovaných kmeňov vakcionálneho vírusu. Naďalej v týchto okresoch prebieha epidemiologické šetrenie a projekt je koordinovaný v spolupráci s WHO a Európskou komisiou.
Z epidemiologického hľadiska ako najbezpečnejšie sa javí očkovanie detí neživou, inaparentnou poliovakcínou proti detskej obrne, s ktorou sa v okresoch Skalica a Senica začalo v roku 2004 a pokračuje naďalej aj u detí narodených v roku 2005. V súvislosti s touto mimoriadnou situáciou došlo k zmene očkovania detí proti detskej obrne v celej Slovenskej republike a všetky deti narodené od januára 2005 sú očkované neživou inaparentnou poliovakcínou.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne.
Chápem, pán minister, že ste prečítali to, čo vám napísali, ale aj tak by som sa chcela poďakovať za to, že moja otázka nebola zbytočná, že sa tu o tom hovorí a že ten navrhovaný zákon bol stiahnutý. Bola by som veľmi rada, keby ste nejakým spôsobom pánovi ministrovi odkázali, aby to prihraničné územie na slovensko-moravskej hranici nechali radšej tak, ako je, lebo tie stanice sú tam vybudované dobre a tí ľudia tam pracujú skutočne tak, ako pracovať majú. Z toho, čo ste hovorili, že majú nejakú blízku možnosť inej stanice, to znamená Trnava, no tak to nie je až tak blízko. Okrem toho, tu už sú nejaké skúsenosti, takže to je všetko. Som rada, že sa to vrátilo späť a že sa bude tá redukcia znovu robiť a dúfam, že rozumnejšie.
Ďakujem.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Predpokladám, že pán minister určite pozorne odsleduje vaše otázky, aj reakcie. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz poprosím pána ministra Gyurovszkeho, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa vás pýta: "Aký ďalší postup zvolí v roku 2005 rezort pri schválených projektoch v zásobníku Operačného programu Základnej infraštruktúry?"
Nech sa páči, pán minister.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem, vážený pán predseda.
Vážená pani poslankyňa, my sme už o tom dosť podrobne hovorili, aj napriek tomu teda prečítam odpoveď. Riadiaci orgán pre Operačný program Základná infraštruktúra schválil v roku 2004 84 žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v hodnote 1,2 mld. Sk. V roku 2005 plánuje zabezpečovať realizáciu a finančné rozpočtové implementácie týchto projektov. Vzhľadom na skutočnosť, že riadiaci orgán pre OPZI nemohol v rámci disponibilných finančných zdrojov schváliť viaceré projekty, ktoré spĺňajú všetky kritériá, bol vytvorený takzvaný zásobník projektov.
Dostali sme v roku 2004 v rámci opatrenia 3.1. Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry dostatočné množstvo projektov na vyčerpanie celkovej alokácie finančných prostriedkov na roky 2004 - 2006. Zásobník projektov bude preto využitý až po vyhodnotení všetkých predložených projektov a iba v prípade možnosti čerpať dodatočné finančné prostriedky, ktoré môžu vzniknúť v prípade mimoriadneho ukončenia realizovaných projektov, nižších reálnych nákladov projektov oproti požadovaným, alebo v prípade realokácie dodatočných zdrojov z iných opatrení, pri ktorých je prítomné riziko nevyčerpania finančných prostriedkov.
Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha hodnotiaci proces predložených žiadostí, predpokladáme využitie projektov až koncom roku 2005 alebo na budúci rok.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne.
Pán minister, iste, odpoveď je jasná, ale chcem sa spýtať, aký je váš predpoklad na to, že tie zdroje budú, prídu, prípadne, čo pre to urobíte, aby sme mohli vlastne pomôcť mestám a obciam v tých jednotlivých štrukturálnych programoch, či sú to školy, kultúra a sociálne veci, pretože mnohí z nich žiadali na isté, možno až havarijné stavy, aby vlastne mohli pokračovať, však vy viete, trebárs, s výučbou. A tento horizont, ktorý ste predniesli, je tak rok 2006 - 2007. Čiže, aký je vôbec predpoklad zo skúsenosti, ktorú máte, aspoň na ten rok 2006 a možno, o aký objem prostriedkov by sme mohli možno žiadať to prevedenie alebo transformáciu z iných, z iných týchto skupín financovania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem. Ja som to rozdelil na dve časti.
Prvá časť sa týka možných prostriedkov, ktoré môžu vzniknúť z realokácie. To znamená, že my zhodnotíme počas leta do augusta všetky opatrenia, a tam, kde budeme vidieť riziko nevyčerpania istých peňazí, tak tam navrhneme realokáciu. A môžem už teraz povedať, že mojím cieľom bude, aby tieto realokácie smerovali prioritne do školstva. To znamená, že tam je najväčší pretlak projektov oproti peniazom, ktoré sú tam k dispozícii. A to znamená, že v roku 2006 ten balík teoreticky môže byť 200, 300 až 500 mil. Sk, závisí od toho, koľko peňazí nebude vyčerpaných, resp. kde usúdime, že existuje určité riziko. Naším cieľom je, aby sa využili všetky peniaze.
Toto je to programovacie obdobie, ale, samozrejme, myslíme aj na budúce programovacie obdobie. Už prebiehajú rokovania s Bruselom o zostavení nových operačných programov, resp. ešte, aby som bol presný, o novom Národnom strategickom referenčnom rámci, v operačných programoch ešte nie. A tam sme už povedali požiadavku, že existujú veľké zásobníky projektu nielen v našom operačnom programe, ale aj v Operačnom programe Priemyslu a služby. Ďalej sme nasadili možnosť, či by nebolo možné tie opatrenia, kde je veľký zásobník projektov, preniesť do budúceho programovacieho obdobia. Ak by sa nám to podarilo, tak by sme vlastne ušetrili od roku 2007 asi 10 až 11 mesiacov, ktoré začína vyhlásením výziev, podanie projektov, vyhodnotenie projektov, podpísanie zmluvy a čerpanie, ale by sme vedeli využiť práve tento zásobník projektov od toho, aby sme od 1. 1. 2007 mohli už priamo uzatvárať projekty, uzatvárať zmluvy s projektmi, ktoré sú hotové, ktoré sú pripravené. Po roku 2007 by ten balík peňazí mal byť približne 2,5-násobok súčasného balíka celkovo, to znamená, že by bolo možné, samozrejme, uspokojiť väčší počet žiadateľov.
Je to úspešné, je to úspešná výzva, je to úspešné opatrenie, ktoré na jednej strane poukazuje na úspešnosť, na druhej strane poukazuje na potrebu, to znamená, že určite bude našou ambíciou, aby sme toto opatrenie preniesli skoro v nezmenenej forme do budúceho programovacieho obdobia až do roku 2013.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pani poslankyne Sabolovej.
Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Bollovej, ktorá sa vás pýta: "Pán minister, ako sa prejavila na raste zamestnanosti realizácia Projektu č. 7, t. j. pôsobenie súkromných firiem pri individuálnych plánoch pre nezamestnaných? "Dodávateľské služby" týchto firiem im prinášajú až 100-tisícové zisky, ktoré platí štát. Načo potom zamestnávame úradníkov na úradoch práce?"
Nech sa páči.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa, realizácia národného Projektu č. 7 Zvýšenie kvality a rozsahu služieb v zamestnanosti prostredníctvom informačných a poradenských a odborno-poradenských nástrojov a služieb, v rámci ktorého boli tvorené individuálne akčné plány, v roku 2004 hodnotíme ako úspešnú. Po skončení individuálnych akčných plánov bolo na trhu práce umiestnených 15 % uchádzačov o zamestnanie spomedzi tých, ktorým tieto akčné plány boli vypracované. V roku 2004 bolo spolu vypracovaných 254 465 individuálnych akčných plánov, mimo národného programu č. 7 to bolo 188 146 a v rámci projektu 66 319. Prostredníctvom národného programu č. 7 bola podporená len menšia časť týchto individuálnych akčných plánov.
Dodávateľské služby v tejto oblasti je dobré využívať preto, lebo úrady práce, sociálnych vecí a rodiny chcú poskytovať služby a aktivizovať čo možno najväčší počet uchádzačov o zamestnanie, aby im pomohli zorientovať sa a uplatniť sa na trhu práce. Interných zamestnancov, odborných poradcov máme 357 na celom Slovensku a vzhľadom k počtu uchádzačov o zamestnanie je potrebné zabezpečovať služby odborného poradenstva aj dodávateľsky, pretože výsledky sú pre celkový efekt lacnejšie ako ponechanie týchto ľudí v systéme sociálnej pomoci a mimo trhu práce.
V rámci národného Projektu č. 7 bolo realizovaných 214 externých projektov, z ktorých bolo do konca roka ukončených 105 a ktoré realizovalo 92 dodávateľov. Na realizáciu národného Projektu č. 7 bolo poskytnutých 11 mil. 658 tisíc Sk, avšak tieto financie nie sú využívané len na vypracovanie individuálnych akčných plánov, ale aj na realizáciu rôznych výcvikov, poradenských a vzdelávacích aktivít, ktoré sa v rámci tohto projektu realizujú. Všetky, samozrejme, služby a výber dodávateľov sú realizované v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.
Je úplne všeobecným európskym a celosvetovým trendom v rámci služieb zamestnanosti zabezpečovať doplnkové, ale aj základné služby externými dodávateľmi a nerozširovať stavy interných zamestnancov. Na porovnanie prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo, ako som už dnes spomínal, v roku 2004 umiestnených 49 980 uchádzačov o zamestnanie na pracovné miesta. Ale v rámci minulého roku sa rozbehla činnosť aj súkromných služieb zamestnanosti, súkromného sprostredkovania zamestnania za úhradu. Hovorím to preto, aby sme videli tú súvislosť a pomoc, ktorú takéto služby poskytujú celkovému nášmu cieľu, to znamená, čo najviac ľuďom poskytnúť prácu a čo najmenej ľudí nechať v pozícii nezamestnaného a prostredníctvom týchto, ešte len rozbiehajúcich sa, ešte len naozaj na štarte stojacich služieb zamestnanosti bolo sprostredkovaných 11 958 zamestnaní. A to znova zdôrazňujem, to je len začiatok a to je len štart. To poukazuje na to, že prostredníctvom rôznych súkromne dodávaných, či už pomocných, alebo aj samostatných nástrojov je možné naozaj dosiahnuť väčšie efekty, ako keby sme takýto segment nevytvárali.
Toľko všeobecne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem, pán minister, tentoraz sa vám nemôžem poďakovať, lebo to, čo ste tu hovorili, vôbec nevzbudzuje dôveru, ani len pravdepodobnosť. Chcem upozorniť aj tých, ktorí počúvajú, na niekoľko čísel.
Povedali ste, že cez úrady práce získalo vlani zamestnanie takmer 50 000 ľudí, ďalších takmer 12 000 získalo cez súkromné firmy. Pýtam sa, kde bolo vytvorených tých 62 000 pracovných miest. Po prvé.
Po druhé sa pýtam, ak 92 dodávateľov vypracovalo 214 externých projektov a zarobilo 11 miliónov korún, nebolo by lacnejšie tým 15 %, neviem, koľko to je ľudí, čo si našli zamestnanie, zaplatiť im sociálnu pomoc.
Pretože vy veľmi dobre viete, nielen ja to viem, že s rôznymi tými školiacimi kurzami, rekvalifikáciami a ešte toto navyše sa robia úžasné podvody, korupcia a vôbec to nesmeruje k cieľu, aby ten trh práce bol prehľadný. Ja sa vám divím, pán minister, že tak skalopevne presvedčivo dokážete tvrdiť podľa mňa nezmysel. Ľudia nemajú prácu a vy ešte dopúšťate, aby kšeftárske firmy na nezamestnanosti zarábali. Pán minister, nehnevajte sa, nepovažujem to ani za humánne, ani za demokratické, ani za možné rešpektovania v tejto spoločnosti.
Nemusíte mi už ani odpovedať, ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister ale chce odpovedať. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: To potešenie si, samozrejme, nemôžem nechať ujsť, pani poslankyňa, aby som vám odpovedal.
Začnem tým, že ani som nečakal od vás inú reakciu, nevymyká sa z rámca tých reakcií, ktoré spravidla počúvam, ale ako jedna pani ministerka hovorila, čísla nepustia, ja si ich nevymýšľam a pochádzajú z oficiálne a medzinárodne uznávaných štatistík.
Na vašu prvú otázku, kde sú tie pracovné miesta, odpovedám, že po celom Slovensku. A veľmi pozoruhodná je vaša poznámka, že bolo by lepšie týmto ľuďom vyplácať sociálne dávky. Nuž, tu sa naozaj budeme diametrálne líšiť. Pokiaľ je politikou Komunistickej strany udržať ľudí v závislosti od štátu, dávať im sociálne dávky a nevytvárať prostriedky, aby si zarábali vlastnou prácou, je to vaša vec. To ste práve povedali vo svojej reakcii.
Našou politikou je vytvoriť podmienky, aby každý mohol pracovať, kto pracovať schopný je a kto pracovať chce. A k tomu smeruje celá naša činnosť. To, že vaša strana má a priori odveky vekov nedôveru k akémukoľvek súkromne financovanému, k súkromne financovanej aktivite a že všetko by ste mali najradšej štátne, to je o vás všeobecne známe.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, končím rokovanie pravidelného bodu programu hodina otázok a odpovedí.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu.
Poprosím pána poslanca Hajduka ako povereného spravodajcu výboru k zákonu z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Návrh prerokúvame ako tlač 914.
Nech sa páči, pán poslanec, aby ste stručne informovali Národnú radu o stanovisku výboru k zákonu vrátenému pánom prezidentom. Nech sa páči.
(Rokovanie o zákone z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 914.)
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor k zákonu podáva Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokovali zákon z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 914), v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 13. októbra 2004. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému zákonu.
Výbory Národnej rady, ktorým bol zákon pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, poprosím vás.
A. Hajduk, poslanec: ... neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením súhlasil s návrhom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister Kaník, poprosím vás.
A. Hajduk, poslanec: ... pod bodom III neprijať zákon ako celok a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam pri opätovnom prerokovaní neschváliť.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nik, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.
Teraz poprosím pána poslanca Fica. Nie je prítomný, preto odkladáme rokovanie o jeho návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok).
A poprosím pána poslanca Kaliňáka, aby ako navrhovateľ dvoch návrhov zákonov uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Vojenskej polícii, ktorý prerokúvame ako tlač 1012. Nech sa páči.
(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 1012.)
R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vymenili sme dokumentáciu, ale už sme pri tej správnej. Ďakujem pekne. Vážený pán predseda a kolegyne, kolegovia, predkladáme vám jeden účelný a efektívny zákon, ktorý má reagovať na potreby Vojenskej polície v dnešnej dobe a v dnešných nových ohrozeniach. Zákon o Vojenskej polícii nebol opravený už viac ako desať rokov, a preto je jasné, že súčasným požiadavkám kladeným na úlohy Vojenskej polície, aj po tom, čo Slovenská republika vstúpila do Severoatlantickej aliancie, tento zákon nemohol vyhovovať.
Tento zákon teda reaguje iba na to, aby upravil jednotlivé oprávnenia a kompetencie Vojenskej polície smerom k jej novým úlohám, nie je v tom teda politikum, v konečnom dôsledku tento zákon predkladáme spoločne s pánom poslancom Romanom Vavríkom ako obidvaja z výboru pre obranu a bezpečnosť. Preto vás žiadam, aby ste tento zákon pri hlasovaní podporili. Budem veľmi stručný. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Bučekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania jednotlivých výborov o tomto poslaneckom návrhu zákona. Nech sa páči.
J. Buček, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené pani kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1012). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1472 z 3. februára 2005 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Oba výbory, ktoré návrh prerokovali, súhlasili s ním a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami:
1. V článku I prvý bod: v navrhovanom § 1 sa vypúšťa odsek 2, súčasne sa zrušuje označenie odseku 1. Ide o duplicitu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, gestorský výbor odporúča schváliť.
2. V čl. IV sa slová "1. marca 2005" nahrádzajú slovami "1. mája 2005".
Vzhľadom na doterajší legislatívny proces by nebolo možné dodržať navrhovaný termín účinnosti 1. marca 2005. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorsky výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne a tie schváliť.
Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 347 na jeho 52. schôdzi.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.