V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som do rozpravy nedostal žiadne. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister Miklós, ďakujeme.

Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1111. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1122.

Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol.

R. Zajac, minister zdravotníctva: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predmetom tejto novely je niekoľko spresňujúcich a vyjasňujúcich ustanovení. Nanovo definujeme pojem katalóg výkonov, ktorý predstavuje súhrn všetkých zdravotníckych výkonov s uvedením ich charakteristík, potom zoznam výkonov, do ktorého sa vkladajú katalógy výkonov uvedené v katalógu zdravotníckych výkonov, v ich frekvenciách a indikačných obmedzeniach patriacim k jednotlivým chorobám.

Nanovo takisto definujeme, vylepšujeme definíciu pojmu lege artis, bez ktorého Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá možnosť kontrolovať.

Súčasne sa ustanovuje možnosť uzatvoriť dohodu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti aj na kratšiu lehotu ako šesť mesiacov rezortov obrany, vnútra, spravodlivosti, dopravy, pôšt a telekomunikácií, teda všade tam, kde je rezortný systém poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej umožňujeme sprístupňovať niektoré údaje zo zdravotnej dokumentácie a nahliadať širšiemu okruhu subjektov, ako tomu bolo doteraz.

Takisto čo považujeme za veľmi dôležité, v prílohe tejto novely je definícia národných registrov, ktoré sú taxatívne z titulu ochrany osobných údajov vymenované v návrhu novely. Ak si pozrieme bližšie navrhovanú novelu, ide o pomerne veľmi jednoduchú novelu z pohľadu rozsahu okrem objemu národných registrov, ktoré chceme, aby boli vedené v zákone, taxatívne vymenované, a tým dodržané podmienky, ktoré dáva zákon o ochrane osobných údajov. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako spravodajcovi v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uviesť, že som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z. (tlač 1111).

Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh novely nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a nebude negatívne ovplyvnené hospodárenie zdravotných poisťovní.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. apríla 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predkladateľ, pán minister, ja by som len chcel povedať, aby sme návrh prerokovali na základe vášho predkladacieho jednotného úvodu. Všetky zákony naraz môžeme tak urobiť, ale už keď sme odštartovali tento zákon, tento dokončíme a potom tých zostávajúcich päť zákonov urobíme podľa vášho návrhu, ak s tým bude všeobecný súhlas v poslaneckej snemovni.

Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Karol Džupa ako prvý a potom sa budú akceptovať ústne prihlášky. Ako prvý vystúpi pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pri schvaľovaní zákonov zdravotníckej reformy počas prvého a druhého čítania aj v období, keď prezident republiky vrátil tieto zákony na opätovné prerokovanie, sme vyslovili svoje zásadné stanoviská, výhrady a pripomienky k zákonom ako celku i k jednotlivým z tej šestice plus k jednému zákonu. Vyslovili sme sa hlavne s ohľadom na niektoré principiálne súvislosti. Priznali sme, že slovenské zdravotníctvo bolo potrebné a je potrebné reformovať, takže na otázku, či reformu zdravotníctva áno alebo nie, bola naša odpoveď áno. Zdôvodňovali sme to jednak touto potrebou, jednak skutočnosťou, že stav reforiem v iných oblastiach života spoločnosti a Slovenskej republiky pokročil tak, že vznikla disproporcia medzi zdravotníctvom a ostatnými odvetviami. A to prinášalo len negatíva pre zdravotníctvo bez ohľadu na to, ktorá vláda ho mala na starosti a ktorý minister ho riadil. Uvedomovali sme si jednu zásadnú vec. Čím neskôr k reforme dôjde, tým bude bolestnejšia, ťažšia, ale aj finančne náročnejšia.

Zákony boli schválené a opakovane potvrdené aj po vrátení prezidentom republiky. Upozorňovali sme na zásadné odlišnosti. Z nášho pohľadu to bola celkom iná filozofia tvorby zákonov, ako sme mali pripravenú a realizovali najmä v období rokov 1993, 1994, ale s ohľadom na zákony, ktoré sú platné a dnes ich ideme novelizovať, sme sa sústredili na niekoľko oblastí. Upozorňovali sme najmä na sociálnu únosnosť reformy vzhľadom na jednotlivé kategórie obyvateľstva a vzhľadom na reálne príjmy týchto kategórií obyvateľstva. Upozorňovali sme predovšetkým, čo sa týka príjmovej zložky potrebnej na existenciu zdravotníctva, aj na realizáciu reformy, najväčšia ťarcha je postavená na strednú vrstvu obyvateľstva. A keďže podobným spôsobom boli zaťažené tieto skupiny obyvateľstva aj pri iných reformách, stojí za zváženie a je namieste otázka, dokedy táto stredná vrstva obyvateľstva dokáže znášať hlavne finančnú náročnosť, ktorá vyplýva z reformy aj v zdravotníckej oblasti, ale, prirodzene, aj v oblastiach iných.

Ďalej sme poukazovali na to, že prinesie značný diskomfort pre našich pacientov, a to nielen z ohľadu na skutočnosti, že sa zaviedli takzvané marginálne poplatky, ale tá ťarcha pre našu pacientskú verejnosť vyplývala aj zo skutočnosti, že vznikali nové vzťahy, nové kompetencie, v ktorých sa pacient veľmi ťažko mohol vedieť zorientovať. Navyše, keď nie vždy a nie všade sa mu dostali adekvátne odpovede na otázky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nielen v plánovanej oblasti medicíny, ale aj v akútnej starostlivosti.

Ďalej sme poukazovali hlavne na hraničnú únosnosť pre sociálne slabých a hendikepovaných, kde, prirodzene, na prvom mieste sú deti a dôchodcovia všetkých stupňov a typov. Pretože bolo možné len na základe nepriamych ukazovateľov predvídať, či prepočítať skutočnú záťaž, hlavne finančnú, ktorú prinesú tieto reformné zákony.

Ako ukazuje aplikačná prax, veľa z týchto výhrad sa potvrdzuje a je čím ďalej, tým viac kopiacich sa problémov. Pretože aplikačná prax ide vždy a zásadne pomalšie ako legislatívna činnosť, pretože také je zdravotníctvo, také sú interdisciplinárne vzťahy v medicíne ako takej, ale aj s ohľadom na súvisiace či príbuzné, alebo aj ostatné rezorty a život v spoločnosti.

Čo sa týka aplikačných úskalí, poukazovali sme na to hlavne, že je nerovnomerná a rôznym spôsobom zaťažená vykonateľnosť nielen zákonov ako jednotlivých súčastí tejto reformy, ale aj ako súvisiacich a navzájom prepojených. Pričom sme poukazovali na to, že vykonateľnosť môže spôsobiť nielen slabšiu realizáciu týchto zákonov, ale vznik chaosu. V konečnom dôsledku spadne na bedrá pacientov a občianskej verejnosti, pretože medicína to je nielen kuratíva, ale aj preventíva a má ďalšie súčasti svojich činností.

Z aplikačných úskalí považujeme za najdôležitejšie aspoň jej niektoré oblasti. Chcem poukázať na nerovnomerné a nerovnaké vlastníctvo zdravotníckych zariadení, keď rôzne zdravotnícke zariadenia rôznych typov od ambulantných až po lôžkové, od regionálnych, obecných až po centrálne majú aj nerovnomerný stav, čo sa týka vlastníctva nehnuteľností, ale aj stav, čo sa týka nerovnomerných činností.

Poukazovali sme na to, že aplikačná prax narazí na deficit koordinácie, pretože z nerovnomerného a nerovnakého vlastníctva zdravotníckych zariadení vyplýva aj absencia jednotného systému posudzovania všetkých ukazovateľov nielen zdravotnej starostlivosti, ale aj prevádzkových a iných činností a navzájom o tom ťažko zabezpečiť prepojenie a koordináciu.

Ďalej sme poukazovali a poukazujeme stále, že sú týmito zákonmi naštartované reformné kroky, ktoré ale jednotlivé typy zdravotníckych zariadení neštartujú do reformy za rovnomerných vstupných podmienok. Poukazovali sme na to, že existuje reálna a skrytá zadlženosť a že táto zadlženosť možno v priebehu obdobia, keď reformné zákony platia, sa znižuje, ale nezastavila sa. A nepodarilo sa, ani sa nemohlo predpokladať z dikcie týchto zákonov, aby sa podarilo docieliť optimistickú víziu, že v priebehu jedného, maximálne dvoch rokov sa podarí celoplošne a cez celú sieť zdravotníckych zariadení Slovenskej republiky, hlavne v lôžkovej opatere, zabezpečiť situáciu, zabezpečiť stav, ktorý by znamenal vyrovnaný rozpočet a rovnováhu medzi príjmami a výdavkami.

Opäť sa ukázali naše predpoklady správne a bude skutočne mnoho zdravotníckych zariadení hlavne lôžkového typu s hrôzou očakávať 1. január budúceho roku, keď vstúpi do platnosti Exekučný zákon a všetko, čo z neho vyplýva, pretože mnohé zdravotnícke zariadenia budú stáť pred existenčnými problémami a z toho vyplývajú aj existenčné problémy nielen zdravotníckych pracovníkov, ktorí zabezpečujú zdravotnú starostlivosť, ale hlavne čo sa týka dostupnosti zdravotnej starostlivosti v príslušnom spádovom území, ktoré tieto zdravotnícke zariadenia majú zabezpečiť zdravotnou starostlivosťou.

Poukazovali sme na to, že nerovnakým spôsobom vstúpili zdravotnícke zariadenia, aj čo sa týka stavu hmotného a investičného majetku, a ak by som mal z nich vybrať iba dve komodity alebo dve oblasti, a to je stav budov a prístrojovej techniky, tak iba tieto dve oblasti vytvárajú obrovské problémy často neriešiteľného charakteru. To, čo je možné tolerovať, prípadne pardonovať zdravotníckemu zariadeniu, ktoré má prívlastok štátne zdravotnícke zariadenie alebo niektorú príbuznú formu štátneho vlastníctva, nebude možné po transformácii tolerovať zdravotníckemu zariadeniu inej kategórie.

Ťažký deficit v stave bežnej, plánovanej, ale aj dlhodobej údržby a renovácie v rôznych zdravotníckych zariadeniach diskvalifikuje tie, ktoré nie z vlastných dôvodov alebo z vlastnej viny a zavinenia majú stav hmotného majetku v takom stave, ktorý im neumožňuje bez významných investičných vstupov splniť rôzne bezpečnostné predpisy, rôzne požiadavky energetikov, plynárov, vodárov a iných, ktorí sú zodpovední za to, aby dali príslušné súhlasné stanoviská a následne preberajú túto zodpovednosť aj v prípade, ak sa niečo udeje a neupozornili na tieto nedostatky.

Čo sa týka len prístrojovej techniky. Zdravotnícke zariadenia hlavne lôžkového typu a v mnohých prípadoch aj koncové nemocnice pri problémoch, ktoré vyplývajú z prevádzkových a iných súčastí ich činnosti, majú veľmi malé, až minimálne možnosti na reprodukciu základnej prístrojovej techniky, nehovoriac o špecializovanej prístrojovej technike.

Vieme, že už dva roky po sebe štátny rozpočet neuvažoval a nepredpokladal otvárať nové investičné stimuly a vlastne sa za posledné dva roky len dobiehajú investície, ktoré boli rozbehnuté. Deficit investícií v prístrojovej oblasti výrazným spôsobom podhodnocuje možnosti zdravotníckych zariadení poskytovať kvalitnú diagnostiku, následne aj liečbu tak, aby sa obhájili pred kontrolnými mechanizmami, aby sa obhájili, čo sa týka preukázania postupu lege artis alebo non lege artis. Ale pozor, vzniká nová situácia, prípad non lege artis vlastne znamená vysokú pravdepodobnosť odobratia licencie bez existujúcej náhrady cez nútenú správu alebo cez tvrdé odobratie licencie a vlastne zo dňa na deň s vyblokovaním príslušnej starostlivosti v tom alebo ktorom území.

Ďalej sme upozorňovali na to, že sa nedá donekonečna znižovať prevádzkové náklady. Robili to všetci ministri s väčším či menším úspechom, ale tam už veľké rezervy zdravotníctvo nemá. Ak by som to mal obrazne povedať, sú tam halierové rezervy. Avšak výška vstupov narastá a nemá ani zdravotníctvo garantované, že narastať ďalej nebude, hlavne čo sa týka energie, hlavne čo sa týka nákladov vyplývajúcich z prevádzkových činností - voda, plyn, elektrika, ale aj odpadový materiál, spaľovne a všetko, čo ku komplexu činností zdravotníckeho zariadenia patrí.

Predpokladáme, že ani tento stav nie je ukončený. Transformované zdravotnícke zariadenia opäť budú stáť pred otázkou existenčnou.

Ďalej sme poukazovali na to, že nerovnomernosť je plošná a kvalitatívna sila odbornej a organizačnej siete, pretože v prvom momente alebo od prvého okamihu je potrebné definovať a vymedziť minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti všetkých typov, ambulantnej, ale aj primárnej starostlivosti všeobecného typu až končiac koncovými nemocnicami a špecializovanými ústavmi, ktoré musia zabezpečiť činnosti, ktoré vyplývajú z definovania štátnej suverenity Slovenskej republiky v zdravotníckej oblasti.

Takže táto nebola vymedzená a vlastne sa čakalo na to, ako to s transformáciou dopadne a z jestvujúceho stavu, ktorý vznikne k 31. 12. 2005 definovať aj rozsah tejto minimálnej siete.

Ďalej sme poukazovali na to, že reforma zdravotníctva musí brať minimálne do úvahy a veľmi citlivo kalkulovať aj súbežne prebiehajúce reformy v iných oblastiach spoločenského a verejného života, života Slovenskej republiky, pretože sa zdravotníctva priamo alebo nepriamo dotýkajú. A keď by som to mal iba schematicky rozdeliť, tak tu ide predovšetkým o zákony a oblasť transformácie v sociálnej oblasti, daňovej štruktúry a ďalej decentralizácie. Z nich hlavne fiškálna decentralizácia zasiahne a zasahuje do života zdravotníckych zariadení, ale aj v celej podnikateľskej oblasti, pretože zdravotnícke zariadenia sa nám pretransformujú priebežne. Tento proces beží, na subjekty právnej subjektivity v zmysle obchodných zákonov.

Aj dnešná schôdza Národnej rady dáva príklad na to, že tieto naše pripomienky a poukazovanie na úskalia sú pravdivé. Dnes prerokúvame zákon o Horskej záchrannej službe z dielne ministerstva vnútra a som presvedčený, tak ako sú pripravené poslanecké kluby na druhé čítanie, príde celý rad a celá sila argumentácií a pozmeňujúcich návrhov, ktoré len potvrdzujú túto našu obavu.

Ďalej sa treba veľmi významným spôsobom vrátiť k argumentu, ktorým sme poukazovali na to, že sa rozhodujúcim spôsobom zmenia vzťahy v zdravotníctve nielen medzi zdravotníckymi zariadeniami a zdravotnými poisťovňami, ale aj smerom k Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a kdesi v pozadí, akým spôsobom a s akou právnou silou je štruktúra a systém ministerstva zdravotníctva.

Poukazovali sme na to, že pri tvorbe a prijímaní týchto zákonov bolo potrebné robiť množstvo kompromisov z dôvodu priechodnosti týchto zákonov. Čo klub, to iné požiadavky, na ktorých tvrdo stál klub, ale tieto kompromisné riešenia spôsobili ďalšie nevýhodné vstupné situácie na aplikovanie týchto zákonov v praxi.

Ďalej sme poukazovali na veľmi dôležitú oblasť, a to je pripravenosť ľudí realizovať reformu nielen zdravotníckych manažérov všetkých stupňov od obecných zariadení cez zariadenia vyšších územných celkov až po špecializované koncové nemocnice a špecializované ústavy s koncovou starostlivosťou všeobecne a v špecializovanej starostlivosti, ale poukazovali sme aj na to, že nie je rovnomerná pripravenosť zdravotníckych pracovníkov výkonných a pracovníkov, ktorí sú v rôznom vlastníckom a pracovnom vzťahu k zriaďovateľom tejto zdravotnej starostlivosti, ale sme poukazovali na to, že nie je pripravená pacientská verejnosť, ale ani obyvateľstvo, ďalej tiež kooperujúce systémy, ktoré participujú na prevádzkových činnostiach zdravotníckych zariadení.

Ďalej sme poukazovali na to, že veľmi dôležitou súčasťou reformných krokov je prepojenosť na systémy Európskej únie, kde sme vlastne pripravovali zákony a zároveň sa finalizoval vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a dnes ešte táto úloha je oveľa zložitejšia tým, že vieme, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu je nastavený tak, a je všeobecná vôľa to podporiť v Európskom parlamente, že zdravotníctvo v rámci tohto systému bude vyňaté z tejto smernice, a teda povedané ináč, čo krajina, to iné zdravotníctvo, to iný spôsob jeho riadenia a celý tento systém prepojenia na susedné štáty z každej strany hraníc našej republiky, ale aj na štáty Európskej únie, na štáty tretieho sveta vyžaduje celkom množstvo problémov aplikačného charakteru.

No, tých výhrad bolo veľa, uvedomujem si, že prišiel čas na hlasovanie, a na záver tejto časti svojho vstupu musím konštatovať, že mnohé z našich výhrad a mnohé z našich predpovedí sa plnia. A z tohto hľadiska je stále zdravotníctvo v ohrození, aby nedošlo k aplikačnému chaosu, tým zrúteniu systému. Preto, keď sme zhodnocovali stav týchto zákonov, keď sme zhodnotili, že len vládne návrhy predpokladajú s 278 bodmi novelizácií, predpokladám, že v druhom čítaní k nim pribudne aspoň toľko, keď nie viac ďalších, vychádza nám potom z toho záver.

Nami pripomienkované zákony neboli akceptované. Národná rada ich schválila, schvália ich opätovne aj po navrátení od prezidenta Slovenskej republiky. Ústavný súd výhrady, ktoré sme uplatnili, neakceptoval. Odborná verejnosť zaznamenala určité aktivity, ktoré však v konečnom dôsledku neznamenali odsúdenie tejto reformy. a čo sa týka obyvateľstva, prijala ich s rozpakmi, možno aj s pobúrením, ale nie takým, ktorý by dal signál politikom, že treba konať snáď intenzívnejšie. (Ruch v sále.)

Takže k akému záveru sme v klube poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovej strany - HZDS dospeli. Náš klub s ohľadom na rezort zdravotníctva, s ohľadom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, s ohľadom na našich pacientov a obyvateľstvo bude súhlasiť s posunutím týchto zákonov do druhého čítania, počas ktorého sa pokúsi presadiť maximálnu mieru nášho sociálneho ponímania, čo sa týka zdravotníctva a zdravotníckych zákonov do dikcie novelizovaných zákonov. Ak sa nám teda už nepodarilo a nedarí presadiť náš model zdravotníctva, tak sa aspoň pokúsime ten existujúci zmierniť natoľko, aby bol únosnejší oproti stavu, ktorý je dnes. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Nedá mi, aby som nezareagoval naozaj len na niektoré momenty z vystúpenia pána poslanca Džupu, keď hovoril o tom, že po 1. 1. 2006 bude možný konkurz a vyrovnanie, bude možný bankrot zdravotníckych zariadení, a teda tým sa môže ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Jedna poznámka. Mám taký dojem, že Slovensko má chvalabohu, alebo niekedy si myslím, že bohužiaľ až príliš veľa zdravotníckych kapacít. Takže nejako nadmieru by som sa toho neobával, že máme nedostatok zdravotníckych kapacít a ešte aj tie zaniknú. Na druhej strane v zákone o poskytovateľoch máme jasne zadefinovanú verejnú minimálnu sieť a štát je povinný držať verejnú minimálnu sieť, aj keby zanikli takí poskytovatelia.

Myslím si, že to, že sme zaviedli a že chceme zaviesť na tvrdo od 1. januára tvrdé rozpočtové pravidlá, tvrdé rozpočtové kritériá pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je dobré, lebo konkurz a vyrovnanie je jedným z výborných prostriedkov na to, aby sme zabezpečili konkurencieschopnosť nemocníc, ktorá sa premietne vo zvyšovaní efektivity a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nie je pravda, že nemocnice nemajú čas, alebo nemali čas sa na to pripravovať. Veď, preboha, odkedy sa pohybujem v zdravotníckom systéme, o ničom inom nerozprávame, iba o transformácii našich nemocníc a o snahe dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Aj po transformácii na akciové spoločnosti, predsa tam budú nejakí riaditelia, nejaký výkonný manažment, ktorý sa bude snažiť o vyrovnaný rozpočet, a keď tam nebude, tak ho predstavenstvo odvolá, a predsa v tých nemocniciach budú akcionármi či už štát, či už fakulta, či už vyšší územný celok, ktorý, keď bude chcieť zachovať zdravotnú starostlivosť v danom regióne, musí urobiť všetko preto, aby jeho nemocnica, v ktorej vlastní akcie, nešla do konkurzu a vyrovnania. No a posledná poznámka k tomu, čo povedal pán poslanec, už ju asi nestihnem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová. Do rozpravy? Pardon. Páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesto, ešte bude reagovať na vystúpenie pána poslanca Novotného pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Len dvoch oblastí sa pravdepodobne stihnem dotknúť. Je bezpochyby možné preukázať, čo povedal pán poslanec Novotný, že máme možno v niektorých regiónoch nadmernú sieť zdravotníckych zariadení. Ale riešiť túto nadmernosť tým, že pustiť zdravotnícke zariadenie nie vždy vlastnou vinou, ktoré sa dostalo do zadlženia do konkurzov a do exekučných konaní a týmto spôsobom vyčistiť sieť, je podľa môjho názoru nie koncepčné. Je to živelné, a to nemôže priniesť nič dobrého, nieto poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

A čo sa týka druhej jeho poznámky, že... (Ruch v rokovacej sále).

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, páni poslanci!

K. Džupa, poslanec: ... na zákony bolo dosť času, čo sa týka prípravy. Je to relatívny pojem, čo je dosť času. Ale nech je ten časový úsek akokoľvek dlhý, schvaľovanie zákonu a jeho realizácia má jednoduchý vzorec. Čas potreby na schvaľovanie zákonov krát koeficient najmenej dva na aplikáciu alebo na realizáciu týchto zákonov v praxi, a to som ešte veľký optimista, ak priznám, že je potrebné dvojnásobný čas na realizáciu týchto zákonov. Takže s touto časťou vystúpenia pána poslanca doktora Novotného súhlasiť nemôžem. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Po hlasovaní o prerokovaných návrhoch budeme pokračovať v rozprave, do ktorej sú prihlásení ešte dvaja páni poslanci - pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Chovanec.

Teraz poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol návrhy hlasovaní k

zákonu zo 16. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1090).

Nech sa páči, pán poslanec.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sme v druhom čítaní, neplatia lehoty a ich obmedzenia.

Pán predseda, dajte hlasovať o pripomienkach pána prezidenta, tak ako som to navrhol v spoločnej správe, a to najprv o článku I pod bodom 1 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o prvej pripomienke pána prezidenta v článku I pod bodom 1 spoločnej správy s návrhom ústavnoprávneho výboru schváliť ju.

(Hlasovanie). 134 prítomných, 127 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal, 5 nehlasovalo.

Pripomienku pána prezidenta sme schválili.

Prosím, ďalší návrh.

M. Abelovský, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať osobitne o pripomienke v článku II pod bodom 2 tejto správy s návrhom gestorského výboru schváliť ju.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie). 142 prítomných, 141 za, 1 nehlasoval.

Pripomienku sme schválili.

Tým sme odhlasovali všetko, nech sa páči, pán poslanec.

M. Abelovský, poslanec: Keďže sme v treťom čítaní, pán predseda, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, otváram rozpravu o zákone zo 16. marca 2005, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku so schválenými pripomienkami pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru...

M. Abelovský, poslanec: Bez, neprijal odporúčanie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, chcem upozorniť, že na opätovné schválenie zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie). 141 prítomných, 112 za návrh, 3 proti, 17 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

Teraz poprosím pána poslanca Bučeka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol hlasovanie k

zákonu zo 17. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1096).

Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1096a. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

J. Buček, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto, preto dajte hlasovať o pripomienke pána prezidenta uvedenej v IV. časti tejto spoločnej správy týkajúcej sa účinnosti zákona.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 144 prítomných, 120 za návrh, 13 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Pripomienku sme schválili.

Pán spoločný spravodajca.

J. Buček, poslanec: Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby sme nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu o vrátenom návrhu zákona o Vojenskej polícii. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pripomienkami. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 145 prítomných, 143 za návrh, 2 nehlasovali.

Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

Poprosím pána poslanca Kötelesa, aby z poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody predniesol návrh hlasovania k vrátenému

zákonu zo 16. marca, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1097).

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená Národná rada, konštatujem, že v rozprave o predmetnom návrhu zákona nevystúpil nikto z poslancov, takže môžeme hlasovať o pripomienkach pána prezidenta. Na základe odporúčania výboru odporúčam, aby sme hlasovali o každom bode samostatne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, o prvom bode. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor odporúča schváliť ho.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 138 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Pripomienku pod bodom č. 1 sme schválili.

Budeme hlasovať o pripomienke č. 2 v dvoch alternatívach. Hlasujeme o prvej alternatíve.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 133 za návrh, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Pripomienku pod bodom 2 v alternatíve jeden sme schválili.

Nebudeme hlasovať o alternatíve dva, ale o pripomienke pod bodom 3. Gestorský výbor odporúča schváliť ju.

Hlasujeme, páni poslanci.

L. Köteles, poslanec: Bod tretí nepriamo nesúvisí s bodom prvým, takže by sme ho mali odsúhlasiť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 144 prítomných, 138 za, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Pripomienku pod bodom 3 sme schválili.

Budeme hlasovať o pripomienke pod bodom 4 - o lehote účinnosti. Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 139 za, 2 nehlasovali.

Pripomienku pod bodom 4 sme schválili.

Tým sme odhlasovali všetky pripomienky pána prezidenta.

Pristúpime k tretiemu čítaniu o vrátenom zákone o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone zo 16. marca 2005 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách ako o celku. Hlasujeme, páni poslanci.

L. Köteles, poslanec: Odporučenie výboru je hlasovať za.

P. Hrušovský, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 144 prítomných, 138 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky schválila.

Teraz poprosím pána poslanca Gábora Gála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol návrhy k

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1120).

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Abrhan, ktorý navrhol procedurálny návrh tohto znenia, aby rozprava k tomu návrhu zákona bola prerušená, aby Národná rada požiadala ministra hospodárstva, ktorý gestoruje túto stavbu, aby vysvetlil tie mimoriadne okolnosti a hospodárske škody, ktoré hrozia Slovenskej republike v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním.

P. Hrušovský, predseda NR SR: O tomto návrhu, žiaľ, hlasovať, panie poslankyne, páni poslanci, nemôžem dať z dôvodu toho, že ja som rozpravu skončil. Boli prihlásení dvaja páni poslanci. My nemôžeme teraz prinútiť pána ministra, aby prišiel a rozpravu otvoril. Je to na vôli pána ministra, ak Národná rada schváli návrh na skrátené legislatívne konanie, či príde a odôvodní to, ak nepovažujeme dôvody, ktoré uviedol predkladateľ pán minister Gyurovszky za dostatočné, ktoré spĺňajú podmienky rokovacieho poriadku, môžeme svoj postoj vyjadriť hlasovaním.

Pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, ja som vo svojom príspevku požiadal, aby ste prerušili rozpravu, a nie ukončili, a predniesol som tento procedurálny návrh. Preto vznášam námietku voči tomuto vášmu rozhodnutiu. (Smiech v rokovacej sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Abrhana. (Hlasy z rokovacej sály.) Počkajte, počkajte chvíľočku.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

G. Gál, poslanec: Tak potom prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1120) s tým, že vládny návrh zákona prerokuje na 42. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme a hlasujme.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 73 za návrh, 38 proti, 29 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh uznesenia sme schválili.

Ja vás poprosím, keby ste skontrolovali, či pán poslanec Cuper je vykázaný na hlasovaní. Pán poslanec, hlasovali ste proti.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1087).

Poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru návrh hlasovaní k predloženému návrhu vlády uviedol.

A. Přidal, poslanec: Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 134 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

Prosím, ďalší návrh.

A. Přidal, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 15. júna 2005 a v gestorskom do 17. júna 2005.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 135 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

Poprosím pani poslankyňu Brestenskú, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložila návrhy hlasovaní k