B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána predsedu s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Čiastkové vyjadrenia kresťanských demokratov v súvislosti so Zmluvou o Ústave pre Európu boli doteraz známe. Predsa len dnešné vystúpenie pána predsedu KDH je vyjadrením oficiálnym. Musíme ho vnímať nielen z tohto aspektu, ale aj zo skutočnosti, že je predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.

Nebudem sa vyjadrovať k obsahu, pretože v priebehu dvoch minút nie je možné urobiť analýzu. Jeho prejav bude určite analyzovaný s patričnými závermi. Môžem zo svojho hľadiska a pohľadu povedať, že vystúpenie pána predsedu KDH bolo plné rozporov a protirečení. Ale podstatné pre mňa v tejto chvíli je, že keď sme radili politikov v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie do skupiny euroskeptikov, eurooptimistov alebo eurorealistov, musím konštatovať na základe vystúpenia predsedu KDH, že prezentoval ďalší prúd, a to svojím odmietnutím, ako odporcov Európskej únie.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Dovoľte mi, pán predseda, dve kratučké poznámky najprv k problematike demokracie a potom k problematike kresťanstva v preambule.

Pokiaľ ide o samotnú nedemokratickosť alebo deficit demokratickosti v Európskej únii, ten názor, ktorý ste predniesli, smeruje k dvom veciam:

Buď by sme sa vrátili naspäť k plnej suverenite jednotlivých štátov a Európska únia by ako existujúci útvar zanikla, aby sme udržali klasickú demokraciu, ktorá môže fungovať len v normálnom štátnom útvare.

Alebo potom je táto výzva na odstránenie demokratického deficitu výzvou vytvoriť z Európskej únie normálny štát, v ktorom by normálnym spôsobom fungovali všetky demokratické inštitúcie, ako to máme v rámci republík zabehané.

Európska únia je skutočne rozdelená na polovičku, má medzivládny charakter a čiastočne má charakter pôsobenia aj prostredníctvom parlamentných inštitúcií. Ale chcieť mať v nej plnú demokraciu, znamená chcieť mať z nej normálny štát. To znamená, že tento rozpor je mimoriadne veľký.

Pokiaľ ide o samotnú preambulu. Tu by som chcel zdôrazniť, že preambula nepochybne nie je protikresťanská. Idea, z ktorej vychádza preambula, je dominancia myšlienky slobody. Slobody všeobecnej, nielen kresťanskej slobody. Pretože kresťanská sloboda by bola obmedzením myšlienky slobody v zmysle ľudskej slobody. Táto sloboda je natoľko široká, že umožňuje aj aplikovanie a vykonávanie kresťanskej slobody a preambula práve k tomuto otvára obrovský priestor. Teda nevracia sa späť, neodmieta žiadne dedičstvo, ale vytvára priestor na absorpciu a vykonávanie každého druhu dedičstva, pre ktoré sa... (potlesk) (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, celý rad vecí, ktoré ste uviedli, sú, samozrejme, zrozumiteľné a racionálne, ale evokuje to pocit, akoby ústupky robilo len Slovensko. Zmluva je výsledkom kompromisu 25 krajín a tak, ako my máme pocit, že sme museli ustupovať, ustupovali všetky krajiny vrátane veľkých.

Dovoľte uviesť jeden príklad, porovnanie Nemecka a Slovenska. Nemecko má 85 mil. obyvateľov, my máme 5 mil. Pomer je 17 : 1. Nemci majú v Rade 28 hlasov, Slováci 7, pomer je 4 : 1. Nemci majú v parlamente, myslím, 96, my 14, pomer je 7 : 1. Navyše je Nemecko hlavným donorom Európskej únie. Čiže ja nemám pocit, že by sme až tak veľmi strácali suverenitu.

Ale dovoľte dve zásadnejšie poznámky, a to práve k tomu pocitu, ktorý ste evokovali, že ste proti, lebo Slovensko stráca suverenitu, a preto za túto ústavu hlasovať nebudete. Ja som nebol v politike, keď sa tu hlasovalo o slovenskej ústave, pokiaľ si pamätám, tak ste nehlasovali ani za ústavu tohto štátu, ktorého teraz suverenitu tak vehementne obhajujete.

A druhú poznámku o úprimnosti. Ja som si preštudoval veľmi pozorne Základnú zmluvu s Vatikánom, ktorá je dokonca nevypovedateľná a podľa môjho názoru zasahuje do suverenity Slovenskej republiky podstatne viac ako táto Ústavná zmluva. A potom sa musím spýtať: Prečo ste neiniciovali referendum v čase, keď sa tu ratifikovala zmluva s Vatikánom, tak ako ste teraz chceli iniciovať v prípade tejto zmluvy?

Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Mrzí ma, pán predseda, že vo vašom vystúpení bolo toľko veľa skepticizmu k tomu, čo bolo jedným z hlavných cieľov novembra 1989, teda byť v Európe. Očakával som výhrady, nečakal som však vetu od predsedu parlamentu: "Ústava je neprijateľná." Verím, že uznáte, že jej text tvorili predovšetkým demokrati, a nie totalitári. Tvorili ho demokrati s vierou, že sa bude napĺňať jej ústredný odkaz - jednotní v rôznorodosti.

Domnievam sa, že k textu treba pristupovať s dôverou, nie apriori s nedôverou. Vaša vízia, že dôsledky uplatňovania textu môžu priniesť vnútropolitické problémy, je víziou, ktorá ma napĺňa obavami, či namiesto hľadania cesty riešení nebude text dôvodom na výrobu problémov.

Ak ste mali, pán predseda, také obavy zo začlenenia malého Slovenska do veľkej Európy, bolo čestné to povedať pred referendom o vstupe. Vtedy som vás však počul presviedčať váhou celej vašej osobnosti, aby občania povedali "áno". Skúste z tohto "áno" vychádzať aj pri hľadaní riešení. Napokon ústava umožňuje aj vystúpiť. Ak budú občania presvedčení, že Európa priniesla viac zla ako dobra, asi budú žiadať politikov, aby tak urobili. Sme však na začiatku a váš postoj proti nie je cestou hľadania pozitívneho. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda, asi 70 % argumentov, ktoré ste uviedli, prečo nebudete hlasovať, sú aj mojimi argumentmi a nebudem hlasovať tiež.

Ale k trom dôvodom, k trom hlavným dôvodom, ktoré ste uviedli, pre ktoré nebudete hlasovať za tento dokument, chcem pridať štvrtý dôvod a to je nezrozumiteľnosť tohto dokumentu. Priznám sa, že ja som sa venovala tomuto dokumentu len v tej časti, ktorá sa týka sociálnych vecí. A ak dnes niekto hovorí, že máme pristupovať k tomuto dokumentu s dôverou, chcela by som sa ho opýtať a chcela by som aj jeho interpretáciu len jednej kratučkej časti tohto dokumentu: "Únia prispieva k vyššej úrovni zamestnanosti povzbudzovaním a podporou spolupráce medzi členskými štátmi, a ak je to potrebné, aj dopĺňaním ich činností." Čo to je?

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, vaše vystúpenie sa mi istým spôsobom páčilo, bolo koncipované ako vystúpenie politika, ktorý má v "merku" konzervatívne hodnoty. Samozrejme, vsadili ste na tri základné morálne hodnoty, t. j. demokracia, kresťanstvo a úprimnosť. Kiež by vaša politická strana sa týchto tradičných hodnôt aj v reálnej politike nielen smerom k Európskej únii, ale aj dovnútra Slovenskej republiky držala.

Na jednej strane hovoríte o tom, že Únia s nami nehrá úprimnú hru, ale nemyslím si, že by politika Kresťanskodemokratického hnutia bola úprimná vo vzťahu k Únii. Veď máte svojho komisára a svojich poslancov v Európskej únii. Na druhej strane je tu obava o zvrchovanosť Slovenskej republiky a jej ústavu, ale Kresťanskodemokratické hnutie ústavu ani zvrchovanosť Slovenskej republiky nepodporilo v jej začiatkoch, a napriek tomu vaši ministri a poslanci sa v jej inštitúciách celkom dobre cítia. Na dôvažok, aj v programe tejto schôdze ste navrhli zrušiť amnestie, čo by bol celosvetový nonsens, pretože nič také sa ešte vo svete neudialo, a ním chcete porušiť aj čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky, teda chcete konať protiústavne a narúšať demokratický a ústavný systém Slovenskej republiky. Tak kde je tá úprimnosť a kresťanská... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Paška. Pripraví sa pán poslanec Ševc.

P. Paška, poslanec: Vážený pán predseda, vedenie Národnej rady, pán premiér, vážená vláda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na úvod povedal, že úprimne považujem za obrovskú česť, že mám možnosť byť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky tu, na tomto mieste dnes, keď povieme "áno", keď povieme "áno" Zmluve o Ústave pre Európu.

Dlho som uvažoval, aký spôsob zvoliť pri prezentácii postoja Smeru - Sociálnej demokracie a chcem vás informovať, že v nasledujúcom vystúpení sa pokúsim ozrejmiť logiku našich politických, právnych a hodnotových postojov, ktoré vyústia v dnešnom hlasovaní tým, že povieme áno.

Smer - Sociálna demokracia venovala procesu integrácie veľa energie a chápala a chápe tento proces a kvalitu našej účasti v ňom ako strategickú úlohu správy štátu či politiky u nás vôbec. V súvislosti s prebiehajúcou diskusiou a jej výsledkami, ako aj známymi postojmi našich kolegov, predstaviteľov parlamentných strán, budem prezentovať, ako som uviedol, naše stanovisko. Sme presvedčení, že pri hľadaní stanovísk o budúcnosti Európskej únie je potrebné posudzovať najmä dve roviny, rovinu politickú a rovinu právnu. V oblasti politiky kladieme otázku, ako ďaleko je možné a vhodné zájsť s integráciou európskych štátov, a v právnej kladieme otázku, akú právnu formu zjednotená Európa bude mať?

Vedľa reforiem inštitúcií samotných treba, samozrejme, brať na zreteľ aj legitimitu zmlúv samotných, ktorá bezprostredne reaguje na nevyhnutnosť rozširovania demokratického procesu, aj samotnú demokratizáciu Európy. Ak vyjdeme z deklarácie z Laekenu, tak proces zjednodušenia a reorganizácie zmlúv primárneho práva Únie, ktoré by v dlhodobom horizonte mohlo smerovať k prijatiu ústavného textu Únie, je procesom prirodzeným a nevyhnutným. A chcem zdôrazniť, že aj kontinuálnym a smeruje k realizácii strategických cieľov spoločenstva a reaguje na situáciu po prijatí nových členských krajín.

Nesmieme pritom zabúdať na to, že dnešná politická Únia má svoje korene v troch rôznych spoločenstvách úplne rozdielneho charakteru. Od počiatku mala byť integrácia hospodárska základom integrácie politickej. Tento proces, ktorý je zrejmý od roku 1957, započal zlúčením dovtedajších orgánov, následne prijatím Jednotného európskeho paktu, ktorým sa zo Zhromaždenia stal Európsky parlament a nasledoval Maastricht v roku 1992, Amsterdam v roku 1997, ktoré znamenali definitívne presadenie samostatnej línie politickej integrácie. Aj preto sme jednoznačne presvedčení, že pokiaľ sa vyskytne forma spoločenstva, ktorá nie je štátom, ale plní jeho funkcie a má vlastný systém práva, môže mať ústavu v materiálnom zmysle.

Diskusiu o tom, či jednotná Európa potrebuje ústavu, chápeme len sčasti ako priestor na ideové špekulácie, pretože dnes už niet sporu o tom, že primárne právo Európskej únie a Európskeho spoločenstva vykazuje znaky ústavného práva. Európsky súdny dvor veľakrát skonštatoval ústavný charakter zmlúv tvoriaci normatívny základ Európskeho spoločenstva. Je nesporné, že európsky integračný proces predstavuje nadštandardne zložitú sústavu, je kolbišťom rôznorodých záujmov a dotýka sa fundamentálnych otázok ústavného práva a predovšetkým suverenity, zdrojov ústavodarnej moci, legitimity národných záujmov a postavenia národného štátu, vertikálnej deľby moci a možného fungovania federalizmu.

Za podstatné však považujeme to, že sa výrazne zmenil charakter integrácie. Hospodársky stabilizované jadro západnej Európy ako hrádza proti komunizmu, ale aj ako hrádza vlastnej nejednote či nutnosti využívať plody kooperácie a organizovaného konania už nie je dostatočným motorom spolupráce. Európska únia je ešte aj dnes formálne vecou štátov na zmluvnom základe, ale fakticky Európska únia čím ďalej, tým viac preniká do života občanov národných štátov. Nielenže im ukladá povinnosti, ale im aj garantuje práva, ktoré si môžu uplatniť pri jej orgánoch. Nie náhodou sa občan Európan stáva subjektom diania a podstatou celého diania. Aj preto je Únia založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii a rovnosti. Toto sú hodnoty spoločné štátom, ktoré spája pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

Od začiatku 90. rokov je evidentná zmena podstaty integrácie. Preto je Ústavná zmluva snahou štátov urobiť ďalší krok k vytváraniu stále užšieho zväzku medzi národmi Európy, ako to uvádza napríklad čl. 1 Zmluvy o európskej ústave. Práve nová podstata európskej integrácie naplno odhalila, že štruktúra a usporiadanie orgánov sú v rozpore s deklarovanými ašpiráciami a potvrdila nevyhnutnosť zmeniť podstatu ich existencie. Európska únia totiž v celosvetových parametroch, osobitne v hospodárskych, geopolitických či bezpečnostných súvislostiach, stojí pred riešením nesmierne zložitých celoeurópskych záujmov, kde národné kategórie, ako je kultúrna identita, štát, mena, obrana, životné prostredie, sú nedostatočné a integrovaná kapacita so synergickým efektom je zjavne výhodná a nevyhnutná. Potvrdzuje to aj relatívne, a to zdôrazňujem, relatívne klesajúci význam národných štátov, či chceme, alebo nechceme, aj čoraz častejšie sa prejavujúca neschopnosť samostatne riešiť neustále pribúdajúce kategórie správy spoločenských problémov. Dokumentujúcim príkladom je napríklad vznik novej hlavy IV tretej časti Zmluvy Európskeho spoločenstva o vízovej, azylovej, prisťahovaleckej politike, zavedenie nových foriem spolupráce v oblasti policajnej, justičnej, ako aj v oblasti vonkajších foriem posilnenia vojenskooperačných možností.

Dámy a páni, práve z týchto dôvodov sme presvedčení, že súčasné zmluvy o Európskej únii nie sú dostatočným základom budúceho vývoja európskej integrácie. Súčasný stav, keď téza, že povinnosti občanom možno ukladať iba na základe zákonov prijatých riadne zvoleným parlamentom a subsidiárne ďalším subjektom legitimizovaným medzinárodnou zmluvou, je dávno prekonaný a čiastočne v rozpore so skutočnosťou. Zotrvanie súčasného medzinárodného právneho modelu svojou netransparentnosťou, ale aj istým deficitom demokracie ohrozuje ďalší postup integrácie. Považujem za jednoznačne pozitívne, že základnou tézou konceptu európskej ústavy je zmena legitimizačného základu Európskej únie z vôle štátov a ich reprezentácií na vôľu občanov, ktorí sa tak stanú skutočnými adresátmi integrácie.

Dámy a páni, tento proces predsa nemusí znamenať vytváranie európskeho superštátu s negatívnymi dôsledkami. Treba si uvedomiť, že samotné pristúpenie k Európskej únii znamená zásadnú zmenu ústavného systému členského štátu. Sme uzrozumení s východiskom, že ústavný základ Únie musia tvoriť národné ústavné poriadky v spojení s úniovou ústavou, ktorá by ich preklenula, ale zároveň aj doplnila. Takto Ústava Európskej únie môže byť garantom národnej ústavy, identity a zároveň ústavnej homogenity Únie.

Považujeme za samozrejmé, že tento proces bude spojený s dôslednejším a exaktnejším zapájaním národných parlamentov do európskeho rozhodovacieho procesu. Návrh ústavy predsa korešponduje s faktorom súčasnej primárnej identifikácie obyvateľov Európy s vlastným štátom a národným spoločenstvom. Prijatie ústavy predsa predpokladá vytvorenie priamej európskej dimenzie pôsobenia národných parlamentov a v tomto spoločnom pôsobení možno posilniť demokratickú legitimizáciu rozhodovania európskych inštitúcií.

Vážené dámy a páni, predložený návrh európskej ústavy predstavuje nepochybne komplikovaný dokument, v mnohom kontroverzný, iste aj nevyvážený, v ktorom si žiadna politická či iná doktrína či individualizovaný občiansky alebo odborný postoj nenájde odpoveď na všetky potrebné otázky. Je veľkým kompromisom, avšak sme presvedčení, že odmietnu ho iba tí, ktorí si skutočnú integráciu neželajú. Jeho riziká totiž nemajú absolútnu či nezvratnú povahu. Zásadným spôsobom rieši kontroverzie v politickej a právnej v súčasnosti integrácie a umožňuje ďalšiu diskusiu o nastolených otázkach.

Ak výhrady, ktoré zazneli na domácej scéne o neprimeranom ohrození národného štátu, strate národnej identity či nerešpektovaní kresťanských základov Európy v preambule, alebo o posilňovaní bruselskej byrokracie, boli myslené úprimne, tak mi dovoľte povedať, že im nerozumieme. Slovenská republika už dávno stratila mnohé atribúty nevyhnutné na realizáciu politiky národného štátu; niektoré prirodzene a akceptovateľne s logikou vývoja, avšak tie najdôležitejšie tragickým nedocenením mocensko-hospodárskych faktorov. Máme na mysli tragédiu privatizácie strategických podnikov, rezignáciu na budovanie štátnosti schopnej konkurencie, stratu nástrojov na realizáciu hospodárskej politiky, rezignáciu na tvorbu vnútorne homogénnej solidárnej spoločnosti s národnými elitami tak v hospodárskej, ako aj vedeckej oblasti s primeranou účasťou na správe štátu. (Potlesk.)

Dovoľte mi, dámy a páni, na záver zdôrazniť, že názory, ktoré som prezentoval, súvisia so sociálno-demokratickou orientáciou strany Smer, ktorú zastupujem. Návrh ústavy, ale ani proces integrácie, a to chcem zdôrazniť, nie je ani pravý, ani ľavý. Je jednoducho vyváženým kompromisom. A aj preto ma trochu mrzí, že je napriek tomu stále prisvojovaným fetišom a symbolom politickej nenahraditeľnosti. Nikdy som ani ja osobne, ani nikto zo Smeru - Sociálnej demokracie nerozmýšľal o inej možnej alternatíve pre Slovensko, ako je európska integrácia.

Pred dvoma týždňami som si na podujatí pri príležitosti prvého výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie vypočul stanovisko pravicového europoslanca, ktorý povedal, že jeho agendou v Európskom parlamente je boj s európskym socializmom.

Nuž teda dovoľte, dámy a páni, aby som v závere ako našu odpoveď konštatoval, že poslanecký klub Smeru - Sociálnej demokracie dnes povie svoje "áno" Európe a Slovensku, založenej na vyváženom hospodárskom raste. Povieme svoje "áno" sociálnemu trhovému hospodárstvu zameranému na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálny pokrok. Povieme svoje "áno" boju proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, povieme svoje "áno" sociálnej spravodlivosti. Poslanecký klub Smeru dnes povie "áno" úcte k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv. Hlasovaním za tento návrh potvrdíme, dámy a páni, že o hodnotách, ktoré táto Ústavná zmluva garantuje, nielen hovoríme, ale že si ich predovšetkým ctíme a že robíme neustále všetko pre to, aby sa aj v spoločnosti napĺňali. A to všetko pre to, aby Európa už nikdy nezažila hrôzy vojny, aby prosperita nebola výsadou silných tohto globálneho sveta, aby solidarita bola prítomná v každom politickom a občianskom akte a aby sa občianske práva stali každodennou samozrejmosťou. (Potlesk.)

Dámy a páni, poslanecký klub Smer - Sociálna demokracia povie dnes "áno".

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať predseda poslaneckého klubu a predseda Komunistickej strany Slovenska pán Ševc.

J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, kolegovia, kolegyne, aj iné zamyslenie dovoľte mi povedať než to, čo sme počuli tu doteraz, pričom akceptujem všetko to, čo bolo v prospech zmluvy urobené na Slovensku, počnúc Konventom, diskusiami a rôznymi stretnutiami. Vychádzam z predpokladu, že nikto z nás nepochybuje, že ratifikácia európskej ústavy, teda vyslovenie súhlasu so Zmluvou o Ústave pre Európu, rozhodujúcim spôsobom ovplyvní náš život a život generácií, ktoré prídu po nás na desiatky rokov, a možnože celé stáročia. Preto k nej chceme pristupovať maximálne zodpovedne, kompetentne, s rozmyslom a rozvahou. Sme za to, aby Európska únia mala pravidlá. Predsa v každej rodine existujú dohody a mantinely a bolo by zlé, keby ich nemala aj Európska únia.

Po dôkladnom oboznámení sa s celým návrhom vzniká obrovské množstvo otázok o našej budúcnosti, ako aj o celom rade postulátov a formulácií v samotnom návrhu. Zmluva obsahuje významný prenos právomocí z národných štátov na Európsku úniu. Články I-13 (oblasť výlučnej právomoci) a I-14 (oblasť spoločnej právomoci) sú toho zreteľným dôkazom. Suverenita členských štátov by sa prakticky obmedzila na oblasť zdravotníctva, školstva, kultúry a komunálnych sfér. Oba články umožňujú vnútorné zásahy do politického i ekonomického národného systému. Pomimo zníženia ich suverenity posilňuje nezvratnú centralizáciu rozhodovania do Bruselu a posúva ho do roviny rôznych foriem väčšinového súhlasu.

Práve pri tomto si kladieme otázku, aká bude mladá Slovenská republika o ďalších 12 rokov?

Ak nám ide o Slovensko, tak poďme, zamyslime sa, čo sme schopní preň urobiť a čo môžeme aj vybojovať. Malým a stredným štátom zmluva uberá, zatiaľ čo veľkým pridáva, mení spôsob hlasovania v Európskej rade nahradením tzv. vážených hlasov, teda populačnými princípmi.

KSS po dôkladnom rozbore znenia navrhovanej Ústavnej zmluvy je toho názoru, že Zmluva zakladajúca Ústavu pre Európu

1. presadzuje neoliberálnu politiku, t. j. privatizáciu, dereguláciu cien, obmedzovanie úlohy štátu i sociálnej oblasti. Táto politika je súčasťou navrhovanej ústavy. Jej realizácia má byť zabezpečená eurom, pokynmi, zákonmi a malými skupinami nadnárodných politikov, rozsiahlou byrokraciou Európskej komisie bez akejkoľvek demokratickej kontroly. Ratifikácia tejto zmluvy vytvára ústavnú bariéru, osobitne pokiaľ ide o právo národov na výber vlastnej cesty, sociálno-ekonomického rozvoja a politicko-spoločenského usporiadania nielen teraz, ale aj v budúcnosti, i keď sa hovorí, že štát môže z tohto spolku, zväzku, vystúpiť;

2. zmluva slúži k ústavnému posilňovaniu usporiadania Európskej únie podľa kapitalistického poňatia integrácie a neprináša žiadne podstatné zlepšenie pre väčšinu obyvateľov členských krajín a už vôbec nie ostatných obyvateľov Európy.

Zmluva otvára cestu k militarizácii Európskej únie a vojenskej agresii i mimo štátov Európskej únie, a to pod zámienkou nebezpečenstva globálneho terorizmu. Nie je náhodou rozširovanie NATO paralelné s rozširovaním Európskej únie. V rozhodovacom procese o použití vojenskej sily má rozhodujúce slovo Európska rada a Rada ministrov. Európsky parlament je iba konzultant.

Zmluva stanovuje pre činnosť politických strán neprijateľný rámec, v rámci ktorého by mali pôsobiť. Umožňuje totiž ovplyvňovať politiku a činnosť politických strán na európskej úrovni prostredníctvom pravidiel týkajúcich sa financovania týchto strán.

Zmluva dáva Európskej centrálnej banke veľkú moc k presadzovaniu monetárnej politiky prostredníctvom ovplyvňovania objemu peňazí na trhu, k udržiavaniu inflácií v určitých rozmedziach bez ohľadu na potrebu ekonomického rozvoja, osobitne v malých krajinách.

Európska ústava sa sama pokladá za ústavu ako takú v štátno-právnom zmysle so všetkými príslušnými vlastnosťami. Kto to nevidí, zrejme asi nechce vidieť. Ide do istej miery o superústavu, ktorá si robí nárok na najvyšší stupeň v hierarchii v európskej sústave platného práva, a to i proti národnému základnému zákonu a jeho princípom. Kým táto ústava prisudzuje základnému zákonu pri najlepšom prípade pozíciu tretej triedy a nahradzuje ústavný systém slobodnej štátoprávnej demokracie viac či menej byrokraticko-technokratickým systémom.

Preto poslanci za KSS nebudú hlasovať za ratifikáciu Ústavnej zmluvy Európskej únie v predloženom znení. KSS, naši členovia a mnohí naši sympatizanti hlasovali v referende za vstup Slovenskej republiky do Európskej únie hlavne preto, lebo sme boli presvedčení, že horšie zlo pre Slovensko ako členstvo v EÚ by bola jeho izolácia, jeho zatlačenie do novodobého európskeho geta. Pritom sme dúfali, že sa situácia po vstupe ďalších desiatich členských krajín bude v Európskej únii meniť k lepšiemu, hlavne v prospech občanov. Zatiaľ nám členstvo v EÚ prinieslo hlavne falošných nádejí, zavádzajúcich mýtov a problémov. Z hľadiska občanov existujú opodstatnené a oprávnené výhrady proti ratifikácii Ústavnej zmluvy EÚ, ako je predložená. Hlavne preto, lebo dostatočne negarantuje demokratický a sociálny rozmer.

Jedným z najdôležitejších mýtov je tvrdenie, že rozšírenie EÚ zjednotilo Európu. Nielenže ju nezjednotilo, ale sa mu postavilo do cesty ako neprekonateľná prekážka. V súčasnosti sa dotvára nová železná opona, ktorá je vierolomným porušením samotnej podstaty helsinských dohôd. Stotožňovanie rozšírenia EÚ s procesom integrácie je zavádzajúce a nebezpečné.

EÚ od svojho vzniku bola koncipovaná predovšetkým a nadovšetko ako zjednotená Európa monopolov, bánk, veľkého kapitálu a európskej byrokracie. Tento charakter EÚ sa ďalej posilňuje v dôsledku jej rozšírenia o desať nových členov a predloženou Ústavnou zmluvou. Ratifikácia Ústavnej zmluvy EÚ bude podstatným a nezvratným krokom v premene Európskej únie na svojrázny európsky superštátny útvar. V dôsledku tejto premeny EÚ podstatne vzrastie úloha byrokracie na úkor členských štátov, ich národov a občanov. Navyše sme presvedčení, že ratifikácia Ústavnej zmluvy je predčasná a obsahuje v sebe mnohé nebezpečenstvo. Len ďalší vývoj môže ukázať, akým smerom by sa mala uberať Európska únia, aby bola ku prospechu národov a občanov jej členských štátov. Mali by sme sa usilovať, aby ekonomická a politická integrácia bola doplnená sociálnou úniou založenou na princípe solidarity. Žiaľ, zatiaľ najviditeľnejším prístupom EÚ k novým členom a ich občanom sú nezmyselné obmedzenia, príkazy a zákazy. Koľko máme vyrábať, koľko hektárov obsiať, či máme vyrábať rum, bryndzu a tak ďalej atď. Toto obyčajných ľudí zaujíma. Nie akademická diskusia.

V novembri 1989 a po ňom sa na všetky spôsoby dehonestovalo plánovanie ako príčina potreby zámeny socializmu kapitalizmom. Keď sa človek dnes zamyslí nad dirigizmom a ekonomickým diktátom Európskej únie, až sa vlasy na hlave ježia - a budú sa nám ešte oveľa viac.

Sme toho názoru, že o Ústavnej zmluve EÚ by malo rozhodnúť referendum, tak ako je to vo väčšine iných demokratických členských štátov. Musíme vyjadriť hlboké poľutovanie, že sa tak nestalo. Prečo? Azda z obavy, že by občania Ústavnej zmluve povedali nie? Azda nie. Veď médiá sústavne prinášajú informácie o výsledkoch z prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých údajne občania Slovenska najviac podporujú ratifikáciu Ústavnej zmluvy zo všetkých členských štátov Európskej únie. Alebo, ako sa hovorí, istota je istota. Možno aj to.

Hlavná príčina je asi niekde inde, v tom najpodstatnejšom, čo je dnes charakteristické pre našu politickú scénu, jej kultúru a etiku - v neúcte k občanom. Politika na Slovensku dnes potrebuje občana len na jednorazové použitie za štyri roky vo voľbách na získanie legitimácie na vládnutie. Mali by sa nad tým zamyslieť aj pri tejto príležitosti tak občania, ako každý politik, v ktorom zostala aspoň štipka poctivosti pre túto hru.

Niekto by sa mohol opýtať, prečo komunisti prichádzajú s referendom až teraz? Odpoveď je jednoduchá: Preto, lebo máme skúsenosť, že ak niečo v tomto parlamente nenavrhne vládna koalícia, z princípu je nepriechodné. To je tiež jeden z veľkých vynálezov a vkladov pre obohatenie demokracie vo svete. A my sme mali skutočne, aj máme, nie propagačný záujem o ratifikáciu Ústavnej zmluvy Európskej únie občanmi, keď je pre občana. Vyjadrila by sa tým nielen úcta k nositeľom originálnych právomocí v štáte, ale aj to, že si tento parlament uvedomuje svoju pominuteľnosť v porovnaní s tým aktom, ako je ratifikácia Ústavnej zmluvy EÚ, ktorá predurčí budúci život nášho národa a štátu.

Podľa nášho názoru vôbec nie je dôvod ponáhľať sa s ratifikáciou. Vláda započala diskusiu o jej účelnosti. Treba vo vysvetľovaní obsahu pokračovať. Preto navrhujem, aby sme ratifikáciu Zmluvy zakladajúcu Ústavu pre Európu neuskutočnili dnes.

V tomto duchu predkladám procedurálny návrh - neprerokúvať obsah zmluvy a vrátiť ho vláde s cieľom vysvetľovania, lepšej kampane. Iba dnes, ako viete, sa začína distribúcia letákov do domácností a my sa dnes ponáhľame s jej ratifikáciou. Ľudia to nepochopia.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Dnes mám nejakú náladu na faktické. Len chcem povedať, že je príznačné, že najpesimistickejší vo vzťahu k Únii sú ľavica, Komunistická strana a pravica konzervatívci. Pre jedných je Únia príliš socialistická, pre druhých je príliš kapitalistická. Možno to trochu odľahčím, ale pripomína mi to troška situáciu v Škótsku, tam údajne poklesol predaj chladničiek, lebo Škóti sa hádajú o tom, že keď sa tá chladnička zatvorí, či vo vnútri svieti svetlo alebo či je tam tma. A debatujú o tom, či tie klobásy sú osvetlené, alebo tmavé.

Mne to pripadá, že my si sami zabúchavame, tieto názory, dvere do tej chladničky, do tej Únie. Tá ústava je predsa inštrument, ktorý nám ide otvoriť dvere síce do istého neznáma, ale mám pocit a hlboké presvedčenie, že by sme sa mali postaviť troška s väčšou občianskou odvahou k tomuto, pretože ak tam vôbec nevstúpime, lebo jednoducho treba povedať, že ak sa zmluva neschváli, a to platí teraz aj na referendá vo Francúzsku a v ďalších krajinách, bude to veľmi vážny dôsledok pre Úniu. A nemyslím si, že by Slovenská republika mala byť medzi tými krajinami, ktoré budú figurovať na zozname tých, ktorí ústavu neschválili.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda, v súlade s rokovacím poriadkom má prednosť v poradí rečníkov.

Nech sa páči, pán predseda vlády. (Reakcie z pléna.)

Ospravedlňujem sa, ale v čase, keď som, pán predseda, nehnevajte sa, prosím vás, v čase, keď som čítal faktické poznámky, tak nebol Ďaďo. Prepáčte, musím dodržať rokovací poriadok. S faktickými poznámkami ešte pán Ďaďo, potom s reakciou pán... Končím prihlášky k faktickým poznámkam a potom pán Ševc s reakciou a potom vystúpi predseda vlády. Ospravedlňujem sa, pán predseda.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, odzneli dva rozdielne názory oproti tej väčšine, ktorá tu dnes odznie. Ak som sa prihlásil s faktickou poznámkou, tak je to reagencia i na môjho kolegu z toho dôvodu, že mnohí a možno aj tie ďalšie vystúpenia budú viesť tým, že sa tu začneme klasifikovať a nálepkovať.

Už sme tu predsedu parlamentu niektorí nazvali, že je odporca Európskej únie. Ak by sme chceli tento názor prijať i názor ten, ktorý azda odznie smerom k nášmu predsedovi, tak potom platí rovnako to, že ten, kto hovorí takýto názor, tak je odporca demokracie, pretože každý z nás má právo povedať si svoj názor. O tom je plénum Národnej rady a tu by sme si mali uvedomiť túto skutočnosť.

Ak si dnes niekto z nás neuvedomuje niektoré veci alebo má iný názor, tak nie je to to, čo by malo znamenať, že je odporca EÚ. V parlamente bola jednoznačne dohoda o tom, že všetky strany podporujú vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Ak sa nám nepáči na európskej zmluve niečo a to tu tlmočíme, tak to nie je preto, že sme odporcovia Európskej únie, ale preto, že sa obávame toho, aby azda o niekoľko rokov nemuselo znova v Európe prísť k tomu, že tu budú národy bojovať za právo národov na sebaurčenie.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Banáš, ja môžem len súhlasiť s tým rozdielom, že ak sa niekto z histórie poučil, tak sme sa poučili my, nie vy. Žiaľ, že ty ešte z tej histórie sa nechceš poučiť. Liezť z jedného chomúta do druhého, a pritom si neuvedomiť, prečo to robím, je príliš smelé a z tvojej strany asi rozhodujúce, preto chodíš zo strany do strany. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že takou základnou otázkou, keď rokujeme o európskej Ústavnej zmluve alebo o návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu, je také zamyslenie sa, aká je to vlastne téma? Či je to otázka právna alebo či je to otázka technická, otázka administratívna. Samozrejme, tá kľúčová odpoveď je, že je to otázka zásadná, teda otázka politická. Je to otázka, či znovuzjednotená Európa je schopná prácu, ktorú začala, aj dokončiť.

Napríklad: Na začiatku vládla v Európe zhoda, že potrebujeme základný dokument - zmluvu. Zmluvu, ktorá zhrnie základné zásady vnútornej spolupráce a navrhne niektoré zásady nové. Zásady, ktoré umožnia efektívnu spoluprácu. Žijeme v spoločnej rodine dnes už 25 štátov. A myslím si, že dá sa pochopiť, že isté pravidlá, zásady takého spolužitia treba dať na papier, treba dať alebo zhrnúť, lepšie povedané, do základného dokumentu.

Najprv vznikol Európsky konvent, aj Slovensko malo v ňom svoje zastúpenie. Potom vznikli konventy národné. Prebehol zložitý proces negociácií a na stole je dokument, na ktorom sa vedelo zhodnúť 25 vlád krajín Európskej únie.

Sme teda vo finále a stojíme v každej členskej krajine pred zásadnou otázkou. Je znovuzjednotená Európa schopná prácu, ktorú začala, aj dokončiť? Je znovuzjednotená Európa schopná efektívne spolupracovať, aby čelila konkurenčným tlakom iných? Je znovuzjednotená Európa schopná efektívne spolupracovať, aby čelila medzinárodnému terorizmu? Je znovuzjednotená Európa schopná si aj vnútorne konkurovať, aby posilňovala svoju konkurencieschopnosť? Je znovuzjednotená Európa schopná efektívne spolurozhodovať, spolupracovať, spoločne konať?

Ja si myslím, že by bolo dobré pre Slovensko, aj pre našu, podčiarkujem, našu Európu, ak by sme tieto otázky vedeli zodpovedať kladne. A kladná odpoveď, to je ratifikácia európskej Ústavnej zmluvy vo všetkých 25 členských štátoch Európskej únie. Myslím, že túto zmluvu by sme mali ratifikovať aj preto, že zohľadňuje niekoľko dôležitých metód a princípov. Predovšetkým princíp subsidiarity, princíp solidarity a princíp pozitívnej diskriminácie. Pozitívnej diskriminácie menších. Myslím, že rozhodovací spôsob navrhnutý v zmluve umožní, aby sme v znovuzjednotenej Európe spolupracovali všade tam, kde je to dobré a výhodné pre všetkých. Aj pre Slovákov, aj pre občanov Európskej únie. A zároveň aby sme si konkurovali všade tam, kde je to opäť výhodné pre všetkých, aj pre Slovákov, aj pre občanov Európskej únie. V európskej Ústavnej zmluve sú dôsledne chránené a rešpektované základné ľudské práva, ale aj národná a kultúrna identita.

Niekoľko poznámok k solidarite. Pán poslanec Ondriaš, povedali ste, že vám chýba prvok solidarity v Európe, že vidíte v nej iba neduhy, byrokraciu. Nuž vlani, chcem vám povedať, pán poslanec Ondriaš, bola čistá pozícia Slovenska voči európskym fondom plus vyše 10 miliárd slovenských korún. Chcem vám povedať, pán poslanec Ondriaš, že vidím, pardon, pán poslanec Ševc, že vidím stále väčší počet našich miest a obcí, ktoré sa zveľaďujú aj vďaka princípu solidarity v Európskej únii. Pán poslanec Ševc, vďaka princípu solidarity sa presadili napríklad dva čerstvé veľké projekty na východnom Slovensku, povodie Torysy, povodie Tople, jedno, dve mestá, 14 obcí, druhý 6 miest a 40 obcí, dohromady 250-tisíc obyvateľov, dohromady 4,5 mld. Sk. Aby mali títo ľudia zdravú vodu, aby boli tieto mestá, obce kanalizované, aby boli čističky odpadových vôd. Pán poslanec Ševc, toto je v praxi princíp solidarity v Európskej únii. A zrejme aj preto dnes 83 % občanov Slovenskej republiky súhlasí so začlenením Slovenska do Európskej únie. A to sú fakty, ktoré vyvracajú aj demagógiu, aj pesimizmus. Dovolím si vyhlásiť, že toto sú atribúty hovoriace jednoznačne aj v prospech ratifikácie európskej Ústavnej zmluvy.

Samozrejme, chápem aj niektoré výhrady a obavy vyslovované v súvislosti s ratifikáciou európskej Ústavnej zmluvy. Sám vidím v znovuzjednotenej Európe viacero problémov. Vidím aj bujnejúcu byrokraciu, aj komplikovanú administratívu, napríklad pri čerpaní zmienených fondov, vidím aj sklon tu a tam nedodržiavať pravidlá, vidím aj egoizmus a vidím neraz aj prejavy nacionalizmu. Ale som si istý, že text, ktorý bude ideálny pre každého, sa jednoducho napísať nedá. A tiež som si istý, že mnohé z rizík a obáv netreba spájať s textom európskej Ústavnej zmluvy, ale skôr s konkrétnou pretrvávajúcou praxou. A túto prax treba, pochopiteľne, meniť, ovplyvňovať aj naším aktívnym pôsobením. Európska únia nie je nič, čo stojí nad nami alebo proti nám. Európska únia, to sme dnes aj my.

Kľúčové slovo, ktoré sa mi v kontexte schvaľovania Ústavnej zmluvy žiada povedať, je slovo zodpovednosť. Nechcem byť ani patetický, ani dramatizovať, chcem iba konštatovať, že aj v tejto chvíli nesieme spoluzodpovednosť za to, ako sa Slovenská republika postaví k tomuto dokumentu, ale aj k znovuzjednotenej Európe. Je to zodpovednosť primeraná významu Ústavnej zmluvy, s ktorou máte vysloviť súhlas, panie poslankyne, páni poslanci. Je to zodpovednosť primeraná rozsahu terajšej a budúcej európskej integrácie, na ktorej sa ako plnoprávni členovia máme možnosť dnes už viac ako jeden rok podieľať a spoluvytvárať ju.

A na koniec - a to je podľa môjho názoru najdôležitejšie - je to zodpovednosť, ktorou nás poverili občania našej vlasti. Boli to občania, ktorí vo voľbách v roku 2002 rozhodným hlasom povedali, ako a v ktorých inštitúciách si predstavujú budúcnosť svojej krajiny. A boli to občania, ktorí v referende povedali svoje áno vstupu Slovenska do Európskej únie.

Zoči-voči tejto zodpovednosti sme boli v čase po podpise Ústavnej zmluvy konfrontovaní s hlasmi, ktoré naliehali a naliehajú aj dnes, že s touto ústavnou zodpovednosťou treba naložiť ináč a inde než v Národnej rade Slovenskej republiky. Jedni navrhujú odklad, iní vrátenie, iní zase referendum. Hovoria, že to nemôže byť vaša zodpovednosť, že existuje aj ľahšia cesta, že stačí túto zodpovednosť povedzme presunúť na občanov. Že referendum o Ústavnej zmluve je nielen politicky, ale aj právne nevyhnutné. Nechcem a nebudem opakovať rozsiahlu argumentáciu, prečo si myslím, že to tak nie je.

To zásadné, čo chcem povedať, je, že zodpovednosti, ktorú nám pridelili občania Slovenskej republiky, sa nemôžeme zbaviť. Nemôžeme od nej utiecť ani ju vymeniť alebo pozmeniť. Vláda Slovenskej republiky postupovala v tomto duchu, súc si vedomá vlastnej zodpovednosti, ale aj zodpovednosti Národnej rady Slovenskej republiky a jej poslancov.

Predkladáme Ústavnú zmluvu na schválenie vám, panie poslankyne, páni poslanci, sme presvedčení, že konáme v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej záujmami, že konáme zodpovedne. A sme presvedčení, že ani vy sa vlastnej ústavnej zodpovednosti zbaviť nemienite.

Mnohí komentátori, ktorí sledujú vývoj v Európe, sa nazdávajú, že v niektorých krajinách, ktoré sa rozhodli vyhlásiť referendum, existuje riziko, že referendá budú prejavom zásadného politického postoja verejnosti nie k podstate a obsahu Ústavnej zmluvy, ale k vláde. K jej programu a politike. Alebo aj k niektorým aktuálnym citlivým politickým európskym otázkam, ja neviem pozvaniu Turecka začať rokovať o jeho začlenení do Európskej únie.

My sme neuvažovali o vyhlásení referenda nie preto, že by sme sa obávali takýchto rizík. Rozhodli sme sa, že nepotrebujeme využívať referendum o Ústavnej zmluve na preverenie politickej podpory vlády. Ak by vláda alebo Národná rada považovali za potrebné spýtať sa voličov na názor na ich politiku, myslím, že by tak urobili priamočiaro parlamentnými voľbami, ale na to, myslím si, nie je to potrebné, myslím, že parlamentné voľby nie sú potrebné na to, aby sme ratifikovali medzinárodnú zmluvu.

To druhé, čo chcem zdôrazniť, je, že občania od nás očakávajú priamočiaru a zrozumiteľnú politiku a postoje. Programy, politické ciele a nástroje vlády a opozície sú odlišné. A tak to má v slobodnej súťaži myšlienok aj byť. Svoju úlohu má vláda, svoju úlohu má opozícia. Ale tam, kde sa táto politika dotýka zásadných záujmov štátu, tam od nás občania oprávnene žiadajú širší konsenzus, širšiu dohodu. Myslím, že zásadné otázky spojené s členstvom Slovenska v Európskej únii by mali byť oblasťou takejto širšej zásadnej zhody, konsenzu, ktorý nestiera rozdiel medzi vládou a opozíciou, ale ktorý vyrastá z potreby spoločného presadenia niečoho, čo presahuje domácu politiku.

Hnutie za demokratické Slovensko pred referendom o vstupe Slovenska do Európskej únie zreteľne demonštrovalo uvedomenie si potreby takéhoto širšieho konsenzu. A rovnaký postoj avizovalo aj pred dnešným rokovaním. Navyše stanoviská, ktoré pred dnešným dňom k téme schválenia Ústavnej zmluvy prezentovala ďalšia opozičná strana Smer, ale pred chvíľou aj predseda zahraničného výboru pán Paška, svedčia o rovnakom postoji. Vážim si a oceňujem podporu na postup pri ratifikácii Ústavnej zmluvy a takýto postoj oboch opozičných strán a verím, že sa prejaví aj v dnešnom hlasovaní poslancov Národnej rady.

Panie poslankyne, páni poslanci, ratifikácia európskej Ústavnej zmluvy je v záujme Slovenska, je v záujme Európy. Nechcem obísť ani to, že v týchto časoch sme svedkami aj rôzneho strašenia v politike a niekedy sa mi zdá, že aj extrémnych názorov. A je to nielen na Slovensku. Chcem však povedať za seba, že si myslím, že pesimizmus ani nejaké strašenie nie je namieste. Ani voči Európskej únii, ani voči postaveniu Slovenska v Európskej únii. Aj čo sa týka európskej Ústavnej zmluvy, presadili sme viacero zásadných vecí. Presadili sme, že máme svojho komisára, aj keď do roku 2014, ale treba povedať, že aj po roku 2014, keď budú dve tretiny komisárov, všetky krajiny budú v rovnocennom postavení a ich delegáti na komisárov budú jednoducho rotovať. Presadili sme to, aby sme mohli naďalej robiť suverénnu, zvrchovanú daňovú a sociálnu politiku. Aby sme si ponechali nástroje, pomocou ktorých budeme dobiehať najlepších v Európe. Aj preto niektorí veľkí, starší nervózne hovoria o sociálnom dumpingu. Zazneli neuvážené slová zo strán niektorých starších a väčších, že treba týmto novým, ktorí sa doťahujú, škrtiť fondy. Zabránili sme jednému aj druhému. A máme silu na to, aby sme takýmto tendenciám bránili.

Presadili alebo, ak chcete, spolupresadili sme za predsedu Európskej komisie pána Barrosa, bývalého premiéra krajiny, ktorá nám je veľmi blízka. Aj veľkosťou, aj stavom ekonomiky, ak chcete, úrovňou života alebo životnou úrovňou v krajine. Presadil sa náš návrh, za akých podmienok začať rokovania o začlenení Turecka do Európskej únie. Bol to náš návrh, že základnou premisou tohto pozvania musí byť otvorený koniec. Žiadna záruka automatického úspešného zavŕšenia tohto negociačného procesu. Bránime daňovému dirigizmu, bránime rečiam o sociálnom dumpingu, ale presadili sme napríklad to, aby sa vážne začalo rokovať s Chorvátskom. A otvorene poviem, že sme dlho boli jediní, my Slováci, náš veľvyslanec, náš minister zahraničných vecí, ktorí nástojčivo túto tému presadzovali. A dnes už sa mi zdá, že nás je v Európe väčšina. A koniec koncov bol to aj náš návrh, aby sa vytvorila špeciálna formácia, ktorá bude posudzovať mieru spolupráce Chorvátska s Medzinárodným súdnym tribunálom.

Toto sú konkrétne argumenty, ktoré hovoria, že sa vieme v Európe presadzovať, že sa dokážeme v Európe presadiť, že Európa je aj naša.

Tretie, čo chcem povedať, je, že Ústavná zmluva je nástrojom, nie je cieľom nášho úsilia. Je rámcom, v ktorom sa má spolupráca členských krajín rozšírenej Európskej únie pohybovať. Pravdou je aj to, že nie všetko, čo sme chceli, sa nám Slovensku, ale aj iným krajinám v texte Ústavnej zmluvy podarilo presadiť, ale aj o tomto je - trúfam si povedať - podstata spolupráce v Európskej únii. Nie je to o dokonalých zmluvách, je skôr o bazálnej a každodennej vôli napĺňať rámec, na ktorom sa v spoločnom záujme dokážeme dohodnúť. Je to presne o tom, o čom pred 55 rokmi 9. mája 1950 písal vo svojej deklarácii Robert Schuman: "Európu neurobíme na jeden pokus alebo podľa jedného plánu, bude vystavená cez konkrétne výsledky, ktoré najskôr vytvárajú faktickú solidaritu." Ja sa nazdávam, že Ústavná zmluva je vykročením práve k takýmto výsledkom, ako o nich hovoril Schuman. Aj preto európsku Ústavnú zmluvu veľmi mohutne podporil Európsky parlament.

Chcem vám pripomenúť, panie poslankyne a páni poslanci, že európsku Ústavnú zmluvu veľmi razantne a v drvivej väčšine podporili obe najväčšie frakcie v Európskom parlamente. Drvivo ju podporuje aj Európska ľudová strana a aj socialistické strany v Európskom parlamente.

To posledné, panie poslankyne, páni poslanci, čo by som chcel dnes povedať, je to, že by sme nemali zabúdať, čo bolo a zostalo alfou a omegou Európskej únie. Práve v týchto dňoch sa mi to žiada pripomenúť. V nedeľu sme spomínali alebo sme si pripomenuli 60. výročie víťazstva nad fašizmom, ukončenia 2. svetovej vojny. Utrpenie, ktoré vojna priniesla, bolo však aj popudom, impulzom k presvedčeniu, že jedinou cestou, po ktorej môže dlhodobo kráčať Európa, oslobodená od hrôz vojny, chvalabohu, aj od hrôz komunizmu, je vzájomná spolupráca. Schválenie Ústavnej zmluvy je pokračovaním takejto cesty, takejto spolupráce. Spolupráce, ktorej výsledkom je bezpečnosť a prosperita našich občanov a krajín, pokoj.

Dovoľte mi preto, panie poslankyne a páni poslanci, aby som vás celkom na záver požiadal o podporu Ústavnej zmluvy ako pokračovania takejto spolupráce.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)