V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, máte slovo.
L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, v úvode pri predkladaní som povedal, že problémy, ktoré si, ako sa to povie slušne po slovensky vyrábame Národná rada a poslanci Národnej rady cez médiá a o tom svedčí potom, samozrejme, aj popularita Národnej rady, ešteže máme vládu, ktorá je pod nami, je aj dôsledkom toho, že prijímame niektoré zákony bez toho, že by sme preskúmali európsky model, trebárs model, o ktorom hovorí pán poslanec Hanzel, a hrnieme sa do niečoho, čo ešte nemáme vyskúšané.
Dámy a páni, to nie je len problém administratívnotechnických kontrol, to je problém boja s jedným s javov kriminality, ktorými sú krádeže áut, ktorých objasnenosť je úrovni 8 až 10 percent pri niekoľkých tisíckach ukradnutých áut ročne.
Dámy a páni, ak dopravný inšpektorát vydá vodičské preukazy občanom inej národnosti, ktorí nemajú ani predstavu o slovenskom jazyku, tak ako môžem dôverovať administratívnotechnickým kontrolám, ktorá sa robia formálne iba na základe donesených papierov. Takže potom poďme na serióznu technickú kontrolu, nie administratívnu, pretože administratívna je ničím iným iba vyťahovaním peňazí z vreciek človeka, ktorý si kúpil auto, predstava, že mercedes dovezený alebo kúpený cez výhradného predajcu, idem potvrdzovať, že je skutočne mercedesom cez STK, cez administratívnotechnickú kontrolu v Turzovke je pre mňa trošku smiešna a údesná. Máme tu niekde v laviciach zákon o podmienkach premávky na komunikáciách, kde sa odhodláva jeden nemenovaný rezort k úžasným evidenciám priestupkov - päť priestupkov a dosť, tri priestupky a jeden závažný trestný čin, alebo tri priestupky a päť závažných trestných činov, bože, aké sú tie naše evidencie, keď my si nevieme rady s novým predaným autom a musíme zaviesť administratívnotechnickú kontrolu a administratívnoemisnú kontrolu. My sme sa snažili vyriešiť len tento banálny problém, ktorý by si mali vyriešiť predajcovia s tými, čo ošetrujú autá nálepkami, že nové auto nie je auto ukradnuté.
Takže skutočne, dámy a páni, prihováram sa za to, aby parlament našiel vôľu a v druhom čítaní odstránil nedostatky, ktoré spomínal pán poslanec Vážny a naznačoval aj pán spravodajca Janiš, pretože chceme vyriešiť problém, ktorý sme my spôsobili občanom. Ďakujem vám pekne za pozornosť a pochopenie. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1106, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1112. Dávam slovo pánovi poslancovi Vážnemu, aby návrh zákona uviedol. Zároveň prosím kolegyne a kolegov poslancov o trošku pokoja v rokovacej sále.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Národná rada sa uzniesla na tom zákone, ktorý ste všetci dostali. Rieši článok I a rieši po prvé, v § 49 sa za ods. 8 dopĺňa nový ods. 9, ktorý znie : "Pred začatím technickej kontroly podľa § 49 ods. 2 písm. a), d) a g) musí prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla predložiť na technickú kontrolu okrem dokladov uvedených v odseku 8 aj doklad podľa § 21 ods. 2 písm. f). Bez predloženia ustanoveného dokladu kontrolný technik nesmie vykonať technickú kontrolu." Doterajšie odseky 9 až 11 sa označujú ako 10 až 12.
Článok II rieši účinnosť od 1. augusta 2005. Veľmi stručne to odôvodním. Od 1. marca 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 725/2004 Z. z. Podľa § 21 ods. 2 písm. f) tohto zákona prevádzkovateľ nesmie v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo, ktoré nemá doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Kontrola v súčasnosti prebieha na úrovni Policajného zboru pri zmene evidencie alebo prihlásení do evidencie, ako aj pri náhodnej cestnej kontrole.
Druhým stupňom alebo druhou úrovňou je kontrola zo strany poisťovní, ktoré disponujú centrálnou evidenciou vozidiel a túto porovnávajú s evidenciou skutočne poistených motorových vozidiel. Svoje zistenia následne oznamujú obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, ktoré tieto priestupky riešia, respektíve neriešia, pretože ich riešia nesystémovo a ťažkopádne.
Napriek dvojstupňovému systému kontroly sa aj vďaka nedostatočným sankčným opatreniam nedarí účinne odhaliť všetkých porušovateľov zákona a po našich cestách jazdí veľké množstvo motorových vozidiel, ktoré nemajú uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Odborný odhad je cirka 100 000 vozidiel nepoistených voči zodpovednosti za škodu spôsobenú ich prevádzkou. Ak takéto vozidlo spôsobí dopravnú nehodu, musí škodu ním spôsobenú uhradiť poisťovňa z garančného fondu, ktorá je povinná tvoriť a následne si môže poskytnutú náhradu uplatniť a vymáhať ju u prevádzkovateľa nepoisteného vozidla.
Na ilustráciu záväzky z ohlásených nárokov poškodených, ktorým bola spôsobená škoda nepoisteným vozidlom, predstavuje len za rok 2004 sumu cirka 300 miliónov Sk. Uvedené úhrady spôsobujú zvýšenie nákladov pre jednotlivé poisťovne a táto skutočnosť často slúži ako jeden z argumentov každoročného zvyšovania ročných poistných sadzieb pre jednotlivé kategórie motorových vozidiel.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto sprísniť kontrolu formou zavedenia povinnosti predkladať doklad o poistení aj pri technickej kontrole, ktorý musí na rozdiel od zmeny majiteľa, respektíve pri náhodnej cestnej prehliadke motorového vozidla absolvovať v pravidelných intervaloch. V žiadnom prípade nie je možné navrhované opatrenie interpretovať ako zavádzanie ďalšej byrokracie, nakoľko každé poistené vozidlo takýmto dokladom disponuje, iba si na technickú kontrolu zoberie ten doklad, ktorý má. Sprísnenie systému kontroly má za cieľ zlepšiť stav danej oblasti. Prínosom by malo byť ďalšie eliminovanie zvyšovania škôd poisťovní, ktoré v konečnom dôsledku musia cez zvýšené poistné uhradiť prevádzkovatelia, ktorí si poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pravidelne a poctivo platia. Je preto žiaduce v maximálnej možnej miere napomôcť odstránenie stavu, keď občania, ktorí dodržujú zákon, doplácajú na tých, ktorí zákony nedodržiavajú a systém účelovo zneužívajú.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na pracovné miesta a nebude mať vplyv na životné prostredie. Doložka zlučiteľnosti je takisto pozitívna. Je potrebné v druhom čítaní ešte dopracovať správne delikty a zjednotiť doklad, ktorým sa preukazujú vlastníci motorového vozidla alebo prevádzkovatelia motorového vozidla, že majú zrealizované povinné zmluvné poistenie, pretože v súčasnosti je osem poisťovní a každá má svoj doklad, čiže ten kontrolný orgán má pomerne ťažkú situáciu. Čiže tieto dva kroky treba urobiť a myslím si, že táto právna úprava by mohla byť prínosom pre motoristickú verejnosť, pre prax, ako aj pre poisťovne, ktoré vykonávajú túto činnosť.
Dovolím si požiadať vás, vážené kolegyne a kolegovia, o podporu tejto novely zákona. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Janišovi.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona k tlači 1106.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, budem odporúčať, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh bude prerokovaný v druhom čítaní.
Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej navrhujem, aby gestorským výborom bol výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali vo výboroch do 15. júna a v gestorskom výbore do 17. júna tohto roku.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Pán spravodajca Janiš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Skôr než budete hovoriť, poprosím vás, pani poslankyne Černá, Angyalová, pán poslanec Zubo a ďalší, nájdite si, prosím vás, iné miesto na diskusiu. Je to naozaj nedôstojné. Často tu rozprávame o tom, aby parlament rokoval v slušnom a tichom prostredí. Dám prestávku a potom nám bude čas utekať.
Nech sa páči, pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja veľmi v stručnosti k filozofii tohto zákona. Novela č. 725/2004 Z. z., čo sa týka zákonného poistenia, kontroly zákonného poistenia je filozofia, ako dosiahnuť to, aby sme na cestách mali menej nepoistených áut, je dobrá. Lenže na druhej strane sa zamyslime, ako to chceme dosiahnuť. My chceme zákonom nariadiť jednej právnickej osobe, jednej privátnej právnickej osobe, ktorá má licenciu na kontrolu technického stavu, nariadiť, aby výkon svojej práce, výkon svojej technickej kontroly podmieňovala tým, že bude kontrolovať, evidovať a neviem akým spôsobom, či má, alebo nemá dané vozidlo zákonné poistenie a bude to kontrolovať pre inú právnickú privátnu osobu, pre komerčné poisťovne. Má kontrolovať niečo, čo nesúvisí s výkonom a na čo má licenciu. Otázka znie, kto uhradí náklady? Táto stanica STK bude mať potom možnosť si nárokovať náklady s tým spojené. Bude musieť viesť evidenciu, bude musieť odkopírovať, robiť kópie zo zákonného poistenia preto, lebo bude musieť mať vždy preukázateľný doklad, že jednoducho túto náležitosť kontrolovala a robí to pre komerčné poisťovne. Je otázka, či komerčná poisťovňa, ktorá vyberá nie malé peniaze, si nemôže napríklad urobiť dohodu s STK, aby nahlasovali takéto autá, ktoré prídu, a nech si za tieto veci zaplatí. Tu niekde my vstupujeme medzi dve právnické osoby, medzi dve komerčné firmy a zákonom jednej nariaďujeme, aby kontrolovala to, aby tá druhá mala autá zákonne poistené. A tu vidím trošku dilemu a túto dilemu vyjadrím aj vo svojom hlasovaní, že nebudem hlasovať za postúpenie tohto zákona do druhého čítania.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Ja neviem, vždy mi ide nejako slabšie mikrofón, asi musím kričať. Ja len k tomu, že my zákonom nestanovujeme teraz niečo medzi dvoma právnickými osobami. My zákonom stanovujeme, že vozidlo, ktoré sa dostane na cestnú komunikáciu do premávky, musí spĺňať určité kritériá. A jedným z tých kritérií je napríklad aj to, že musí mať zákonné zmluvné poistenie, a to ja si myslím, že je normálne kritérium, lebo mnoho tých vozidiel, ktoré napríklad nemá toto poistenie, nemá ani na úhrady škody. To znamená, že my vlastne nechávame tých ľudí, aby sa bezplatne pohybovali po cestách a spôsobili škody či už štátu, alebo iným majiteľom tých áut a jednoducho ich to nezaujíma.
Ja si to naozaj neviem predstaviť, že by sa v tej krajine, čo som spomínal, objavilo na ceste auto bez tej nálepky. A tá nálepka si žiada naozaj súčinnosť tých faktorov, ktoré sú potrebné na to, aby auto na tú komunikáciu mohlo ísť, a jedným z nich je zákonné poistenie, nehovorím havarijné, to je už každého možno osobná vec. Zákonné poistenie, cestná daň a kontrola z technickej prehliadky pri novom vozidle, nie, to garantuje dodávateľ, po dvoch rokoch nasleduje prvá technická kontrola a tieto tri faktory sa musia stretnúť na to, aby auto dostalo nálepku na číslo. Chcem len povedať, že tá nálepka vlastne chráni nás všetkých. Nie niekoho na ceste. Chráni nás všetkých, že to auto má. Je v dobrom technickom stave a že spĺňa tie podmienky, ktoré má jedno vozidlo spĺňať. A nie je možné, aby na diaľnici išlo auto bez akejkoľvek identifikácie, ani predné, ani zadné číslo. Evidentne je novo nastriekané niečo, že si to vôbec niekto môže dovoliť takúto vec, vyjsť na diaľnicu s takýmto autom, a u nás je to možné. To znamená, ja neviem, ako postupujú napríklad...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán Vážny, želáte si slovo. Nech sa páči.
Ľ. Vážny, poslanec: Chcem len veľmi stručne. Takisto pánu kolegovi Hanzelovi chcem povedať, že má úplnú pravdu, pretože v kultivovaných krajinách Európskej únie je vozidlo bez nálepky podozrivé. Je to kradnuté vozidlo a hneď prvé udrie do očí. Tak ako som povedal predtým, ak tento stav u nás neodstránime, budeme mať stále naďalej problémy a budeme mať neporiadok na cestách a my chceme zavádzať poriadok. Nemcom závidíme ich systém a my sa nechceme podvoliť na tento systém. Čiže veľmi opatrne s tým narábať.
A čo sa týka pána spravodajcu. Argumentoval z hľadiska privátnej osoby. Podľa môjho názoru nemôžeme spochybniť, je to prenesený výkon štátnej správy. Predsa my sme tento prenesený výkon štátnej správy preniesli na nejakú STK, čiže nemôžeme ju teraz spochybniť, že ona nebude, alebo bude vykonávať. Ja by som sa nad tým ani nezamýšľal a či má licenciu, alebo nemá, to takisto nemôže byť žiadny problém, lebo určite má licenciu aj na administratívne výkony, ktorých kontrola jedného dokladu je toho súčasťou.
Myslím si, že nemáš pravdu v tom, že vyriešme to cez nahlasovanie. Nahlasovanie nám teraz funguje. Ako som povedal v mojom zdôvodnení predkladanej novely zákona, poisťovne nahlasujú okresnému úradu dopravy, ale je to ťažkopádny mechanizmus. Okresný úrad dopravy vytýči nejakú pokutu, pokuta je potom zrušená v správnom konaní a jednoducho každý sa z toho systému smeje. Preto chceme zaviesť jednoznačný systém. Pri kontrole nemáš tento doklad, nemôžeš mať STK. Čiže na margo toho len toľko. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnosti zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1094. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1101.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Banášovi, aby návrh zákona uviedol.
J. Banáš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť stručný, hoci je to veľmi ťažké byť stručný v prípade zákona, ktorý sa týka predkladateľa osobne, a mám taký pocit, ako by som tu stál pred vami tak trošku ako nahý v tŕní, pretože vy viete z médií, že ja som takisto vedený v zoznamoch ŠtB ako agent Lotos. Takže vzniká taký istý možný pocit, že Banáš tu chce niečo meniť, aby ovplyvnil zákon kvôli sebe.
Ja vám v krátkosti ale poviem v niekoľkých nasledujúcich vetách, že chcem tento zákon novelizovať preto, aby sme, krátko povedané, hľadali spolu pravdu, pretože ja mám trošku taký pocit, akoby sa mi stala príhoda spred dvadsiatich rokov, keď som sedel v preplnenom autobuse a nado mnou sedel jeden taký podpitý človek, ktorý na mňa pustil istú špinu a ja som tam sedel úplne odrovnaný. Nevedel som, čo mám s tým robiť a tí cestujúci tomu človeku začali nadávať, že ma zašpinil.
Dnes mám taký pocit, akoby opäť na mňa niekto pustil špinu, ale situácia je troška iná. Všetci kričia, aha, pozrite sa naňho, aký je špinavý.
Je prekvapujúce, že v demokratickej krajine sa v niektorých médiách, ale aj v niektorých politických kruhoch chytila akási téza, že pravdu má len ŠtB. Ján Langoš a Ústav pamäti národa nerobí nič iného, len pracuje s faktmi ŠtB, akoby boli objektívnou pravdou. Ja nemám právo a nedokážem posúdiť, nakoľko je tam pravda, nakoľko je tam lož. Musím len povedať, že mi je ľúto, že samotný zákon o Ústave pamäti národa v paragrafe, myslím, 28, mám ho tu, doslova hovorí, že Ústav pamäti národa nie je povinný preverovať pravdivosť týchto dokumentov ŠtB, ale je povinný ich zverejňovať. Môžem povedať, že som hovoril o tom bode zákona aj s kolega zo západoeurópskych parlamentov aj s ľuďmi, ktorí v Nemecku mali na starosti vyrovnávanie sa s aktmi stasi a nechceli tomu veriť, že takýto bod v zákone máme.
Ja chcem tak trošku, teraz budem parafrázovať kolegu Paľa Minárika, nie je tu, lebo on povedal tú krásnu myšlienku, že hľadajme pravdu, lebo pravda oslobodzuje. Súhlasím s touto myšlienkou, a preto vás chcem vyzvať, aby sme tú pravdu skutočne hľadali i našou diskusiou, predpokladám, že bude diskusia v druhom čítaní a ja len chcem povedať, že môj návrh novely vlastne len umocňuje zámysel zákonodarcu, ktorý tu vlani alebo teda v poslednom volebnom období tento zákon schválil. Máte moju predlohu pred sebou. Ja len chcem, aby v prípade sporu o pravosti podpisu alebo listiny bol povinný Ústav pamäti vydať originál právnickej osobe. Pripomínam právnickej osobe, nie súkromnému písmoznalcovi, ktorá je zo zákona oprávnená vykonávať grafologické a písmoznalecké skúšky. Takéto osoby sú v Slovenskej republike dve. Je to Ústav súdneho inžinierstva v Žiline a myslím si, že Kriminalistický ústav v Bratislave, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra.
Prečo som prišiel s touto novelou? Pretože ja som dostal môj spis, ukážem vám ho, toto má byť agent Lotos, môj spis. Dostal som tento môj spis vlani v septembri. V tomto spise, nechcem o tom dlho hovoriť, je 77 listov, z ktorých 55 je čistých lží. Ale nemôžem to dokázať, lebo je to tvrdenie proti tvrdeniu. Našťastie, je tam jeden papier, ten, ktorý aj denník Sme už zverejnil, kde údajne ja ako agent Lotos som mal prebrať odmenu 1 000 korún. Ten falzifikát je dosť šikovný, musím povedať, ale tvrdím, že to je falzifikát a chcel som si ísť dať, samozrejme, tento údajný môj podpis preveriť. Avšak sa ukázalo, že nie je možné dokázať s vysokou mierou pravdepodobnosti pravosť listiny alebo podpisu, pokiaľ ten originál nemáte. A tu prichádzame k problému, lebo zo zákona môže vydať ÚPN iba kópiu, respektíve originál môžete skúmať v ÚPN v takzvanej bádateľni. Tu sa ale ukazuje to, čo zákonodarca nemohol domyslieť, pretože myslím si, že som prvý, ktorý si trúfol overiť si svoj podpis, a to, že to je technicky nerealizovateľné, pretože najnovšie technológie kriminalistických, grafologických skúmaní alebo neviem, ako sa to povie, jednoducho neumožňujú zobrať celú tú techniku, ktorá je zložená z mikroskopov, počítačov a tak ďalej do bádateľne Ústavu pamäti národa.
Čiže chcem vás požiadať, aby ste podporili túto moju novelu, pretože ja a mne podobní nemám v tejto chvíli na základe terajšej dikcie zákona možnosť sa brániť a dokázať svoju pravdu. Upozorňujem, a to je podstatné, že ja ako postihnutá osoba ten originál ani neuvidím. Ten originál bude na žiadosť právnickej osoby jej poskytnutý. Ale na záver chcem povedať, že je to rovnaké v prípade súdu. I keby som sa chcel brániť súdom, nemôžem, lebo i súdu môže zo zákona vydať, samozrejme, ÚPN len kópiu.
Priatelia, dovoľte mi, aby som na záver svojho vystúpenia predniesol také možno trošku dramatické vyhlásenie, ale pre mňa veľmi závažné. Myslím si, že aj pre vás veľmi závažné, lebo som členom a poslancom Národnej rady a ja nechcem, aby vy ste mali pocit, že tu sedí s vami nejaký udavač. Chcem oficiálne vyhlásiť, že ak sa ukáže, že tento údajný podpis Lotos je môj podpis, to znamená, že som klamal, vrátim poslanecký mandát a odídem z parlamentu. Ale chcem zároveň povedať, že ak sa ukáže, že klamal pán Langoš a že tento podpis môj nebol, očakávam, že pán Langoš urobí to isté. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, poslancovi Lászlóovi Nagyovi.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa (tlač 1094).
Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách vrátane pripojenia doložky zlučiteľnosti. Návrh bol predložený v lehote určenej rokovacím poriadkom.
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, avšak predložený návrh v prípade prijatia spôsobí vážne vnútorné protirečenie v platnom zákone. Pán navrhovateľ, poslanec Banáš týmto návrhom chce dosiahnuť, aby ústav vydával na žiadosť právnickej osoby, teda v tomto prípade na základe žiadosti Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline originály archívnych dokumentov za účelom preverovania ich pravosti. Len akoby v zátvorke poznamenávam, že zákon o znalcoch, teda iný zákon, zákon o znalcoch a tlmočníkoch kladie na rovnakú úroveň znalcov fyzické osoby a znalcov zamestnancov právnické osoby, takže nie je dôvod na uvedenie iba právnickej osoby v návrhu pána poslanca Banáša. Ale oveľa dôležitejším problémom je iný problém.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, ja vás musím prerušiť. Toto už je čas vystúpenia do rozpravy. Vy ste mali podľa zákona o rokovacom poriadku uviesť zákon, posadiť sa. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo, pokračujte.
L. Nagy, poslanec: Ďakujem za upozornenie, pán podpredseda, ale naozaj v zmysle rokovacieho poriadku spravodajca má priestor na vlastnú úvahu. Ďakujem aj kolegom. Dôležitejším problémom teda však je naznačené protirečenie medzi navrhovanou úpravou a § 23 pôvodného zákona, ktorý hovorí o ochrane osobných údajov v procese sprístupňovania.
Prvý odsek citovaného paragrafu jasne zaväzuje ústav na znečitateľnenie údajov iných osôb a tiež aj všetky údaje o ich súkromnom a rodinnom živote, o trestnej činnosti, zdraví a majetkových pomeroch.
Tieto úkony v originálnom archívnom dokumente, samozrejme, nie je možné vykonať. Preto je možné študovať originály spisov iba v bádateľni. Preto nie je možné odovzdať cudzím osobám, či už sú to právnické, alebo iné osoby, teda originály je možné študovať iba pod kontrolou archivára. Bez ohľadu na špecifiká zákona č. 553/2002 Z. z. tento postup zodpovedá aj všeobecným pravidlám zákona o archívoch a registratúrach. Je nepredstaviteľné, aby archívy vrátane archívu Ústavu pamäti národa zapožičiavali originály archívnych dokumentov na žiadosť súkromných osôb, ktoré uzavreli zmluvu so znalcom. Dovolím si v tejto súvislosti poukázať na § 12 až § 15 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach, ako aj na § 40 vykonávacej vyhlášky č. 628/2002 Z. z. Iná by bola, samozrejme, situácia, keby išlo o zapožičiavanie archívneho dokumentu v súvislosti s konaním na súde, teda, ak by bol znalec ustanovený súdom, ale v tomto prípade, v prípade návrhu pána poslanca Banáša a podľa textácie návrhu chce riešiť situáciu, keď znalec dostane poverenie od súkromnej osoby, nie teda od súdu.
Na základe uvedených skutočností vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Ak Národná rada napriek môjmu odporúčaniu posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1101 z 11. apríla 2005 a v zmysle rokovacieho poriadku § 74 navrhovať, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 15. júna, gestorský výbor do 17. júna 2005.
Pán predseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci - pán poslanec Ondriaš, Banáš a Mikloško. Keďže je 17.00 hodín, preruším rokovanie o tomto bode programu. Ešte páni poslanci prihlásení na svetelnej tabuli sa chceli zrejme prihlásiť do rozpravy.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o návrhu poslanca Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sprístupnení dokumentov a o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím teraz pána predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Ferdinanda Devínskeho, aby ako poverený spravodajca výborom uvádzal hlasovanie k
vládnemu návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1065.
Pán poslanec Fajnor, máte procedurálny návrh? Nie. Pán poslanec Lintner.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja som len chcel pána poslanca Galbavého osloviť, lebo som sa dozvedel, pán poslanec, že ste stiahli ten zákon, ktorý sa týka psov, ale keďže je tam desať poslancov podpísaných, chcem len vedieť, či všetci súhlasia s tým stiahnutím?
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, vyjadrite sa.
T. Galbavý, poslanec: Áno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Lintner, samozrejme, toto sme si mohli vydiskutovať aj mimo ctenej snemovne. Áno, všetci s tým súhlasili. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov a pána poslanca Devínskeho ako spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovania k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Najskôr k návrhom, ktoré sú uvedené v informácii výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k vládnemu návrhu zákona k tlači 1065 vystúpilo 12 poslancov a odznelo niekoľko desiatok faktických poznámok. Jeden poslanec podal procedurálny návrh, piati poslanci podali pozmeňujúce návrhy.
Pán predsedajúci, v súlade s § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dajte, prosím, najskôr hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Čaploviča nepokračovať ďalej v rokovaní o návrhu zákona.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujte sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Čaploviča nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona.
(Hlasovanie.) Poprosím technikov, aby skontrolovali, či pán poslanec Urbáni hlasoval. Páni poslanci, prosím, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné, lebo páni poslanci Urbáni, Maxon, Mikuš, Tóthová... (ruch v sále), páni poslanci, vyhlasujem za neplatné toto hlasovanie. Poprosím vás, keby ste si vytiahli svoje hlasovacie karty z hlasovacieho zariadenia, zasunuli naspäť. Pristúpime k opakovanému hlasovaniu o návrhu pána poslanca Čaploviča.
(Hlasovanie.) 145 prítomných, 70 za návrh, 58 proti, 17 sa zdržalo.
Návrh sme neschválili.
Prosím, ďalšie návrhy.
F. Devínsky, poslanec: Pán predsedajúci, v súlade s § 37 zákona o rokovacom poriadku dajte, prosím, hlasovať najskôr o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som podal v informácii, a to spoločne o bodoch 1, 3 až 7, 12, 14 až 26, 28 a 29. Dajte to schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhoch, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca.
(Hlasovanie.) 145 prítomných, 109 za, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Prosím, ďalší návrh.
F. Devínsky, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som podal v informácii, a to spoločne o bodoch 2, 8 až 11, 13 a 27 a tieto neschváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 74 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
Ďalší návrh.
F. Devínsky, poslanec: Máme za sebou pozmeňujúce návrhy z informácie, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, tak ako vzišli z rozpravy. Prvá bola pani poslankyňa Dolník, ktorá podala šesť pozmeňujúcich návrhov.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči, pred hlasovaním.
E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, z mojich pozmeňujúcich návrhov prvý, ktorý sa týka doktorandského štúdia, sťahujem a ďalší je tam návrh pána poslanca Mikloška, ktorý to ma lepšie spracované, takže o tomto sa nemá hlasovať. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Takže o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu nežiadate hlasovať. O ostatných môžeme hlasovať spoločne.
F. Devínsky, poslanec: Môžeme hlasovať spoločne? Ďakujem pekne. Prosím, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o podaných pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Dolník.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 109 za, 4 proti, 31 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Prosím, návrhy pána poslanca Murgaša.
F. Devínsky, poslanec: Pán poslanec Murgaš podal 11 pozmeňujúcich návrhov, prvých 7 sa týka financovania súkromných vysokých škôl, ostatné, pán poslanec, môžeme hlasovať o týchto 7 spoločne a o ostatných jednotlivo? Áno, prosím, dajte hlasovať o prvých 7 pozmeňujúcich návrhoch.
P. Hrušovský, predseda NR SR: K bodu 52, 53, 54, 55, 56, 57 a 59. Áno, pán poslanec?
F. Devínsky, poslanec: Áno, to sú ony.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 50 za, 46 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
F. Devínsky, poslanec: Ďalší pozmeňujúci návrh je v § 77 ods. 6, máte to pred sebou. Prosím, dajte hlasovať, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 92 za, 54 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
F. Devínsky, poslanec: Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 80aa. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu k § 80aa.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 54 za, 46 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
F. Devínsky, poslanec: Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 92. V tejto chvíli chcem upozorniť, že pán poslanec Mikloško má toto riešené lepšie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 40 za, 21 proti, 83 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
F. Devínsky, poslanec: Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Murgaša je k § 99 ods. 1. Prosím, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 147 prítomných, 103 za, 44 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Prosím, ďalšie návrhy.
F. Devínsky, poslanec: Pani poslankyňa Rusnáková podala päť pozmeňujúcich návrhov, z nich jeden sa týka splácania pôžičky počas prerušenia štúdia a ostatné sa týkajú študentov so zdravotným postihnutím. Pani poslankyňa, môžeme hlasovať en bloc o všetkých vašich návrhoch? Prosím.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o podaných pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Rusnákovej spoločne o všetkých piatich návrhoch.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 143 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
F. Devínsky, poslanec: Pán poslanec Madej podal jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa príjmového koeficientu na výpočet výšky sociálneho štipendia.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Madeja.
(Hlasovanie.) 147 prítomných, 69 za, 52 proti, 26 sa zdržalo.
Návrh sme neschválili.
F. Devínsky, poslanec: Posledný pozmeňujúci návrh v rozprave podal pán poslanec Mikloško týkajúci sa nespoplatnenia štúdia pre študentov doktorandského štúdia.
Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Mikloška.
(Hlasovanie.) 147 prítomných, 145 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Pán spoločný spravodajca.
F. Devínsky, poslanec: Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Keďže gestorský výbor neprijal platné uznesenie, podávam v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku procedurálny návrh, aby Národná rada prerokovala návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) 147 prítomných, 75 za, 65 proti, 7 sa zdržalo.
Návrh sme schválili. Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Pán spoločný spravodajca.
F. Devínsky, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 62 za návrh, 79 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval. (Potlesk.)
Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona neschválila.
Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi. Pán minister, nech sa páči.