P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

M. Abelovský, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že keď sme pred pol druha rokom zhruba sa začali zaoberať problematikou Trestného zákona, tá batéria, ktorá nám bola predložená, a ja som si všetky tie exempláre uložil, a ten materiál, ktorý budeme o 11.00 hodine schvaľovať, sa nedajú porovnať. Myslím si, že tak ako v tej prvej verzii bol predložený Trestný zákon, prakticky z neho okrem základných východísk veľa nezostalo. Bol prakticky preoraný, prekopaný, pozmenený takým spôsobom, že je to úplne podľa mňa iný Trestný zákon, ako bol ten produkt, ktorý nám bol predložený niekedy v letných mesiacoch roku 2004.

Zo záverečného vystúpenia pána ministra mi však chýbalo jedno, aby aj on ako predkladateľ si zadefinoval, pokiaľ, ak snemovňa schváli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, prekročiť ten Rubikon, ktorý akosi ho oprávňuje disponovať týmto návrhom, a príp. jeho znenie zobrať späť, ako to urobil asi pred dvomi mesiacmi, keď to skoro vyvolalo vládnu krízu.

A ja si myslím, že na to, aby prešiel tento Trestný zákon, musí zahlasovať nadpolovičná väčšina tu prítomných poslancov, pretože ak zoberieme aritmetiku, aká je tu v tejto poslaneckej snemovni, bude to podľa mňa veľmi tesné. Takže ja si myslím, že ak chceme mať riadny Trestný zákon, ktorý tu skutočne nás prežije, bude platný aspoň toľko, čo bol platný ten z roku 1961, ktorý platí aj v súčasnosti, tak budeme musieť pri hlasovaní pristupovať zodpovedne. Teda ja sa prihováram za to, aby bolo urobené, aby sme teda schválili Trestný zákon, aby ste sa zamysleli aj nad pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré predložila opozícia, pretože to je asi pre ňu to východisko, ktoré by príp. ju oprávňovalo potom zahlasovať za zákon ako za celok, pretože ak nebude schválený, tak doterajšia 1,5-ročná práca na tomto zákone bola zbytočná. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Odporúčam teraz aj po dohode s pánom ministrom, aby sme nepokračovali dnes v rokovaní o návrhu Trestného poriadku už aj z dôvodu, že hlasovanie ukáže, ako poslanci prijmú alebo odmietnu jednotlivé pozmeňujúce návrhy, ktoré si možno vyžiadajú ďalšie zmeny návrhu Trestného poriadku. Preto odporúčam, aby sme rokovať o Trestnom poriadku začali v utorok ráno o 9.00 hodine ako o prvom bode programu a aby sme hlasovali aj v utorok o návrhu Trestného poriadku.

Teraz ďakujem pánovi ministrovi a navrhovateľovi a pánovi spoločnému spravodajcovi.

Prosím, aby pán minister a navrhovateľ a pán spoločný spravodajca opustili svoje miesta a uvoľnili ich pánovi ministrovi vnútra Palkovi a spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Ladányimu, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní rozpravou o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Chcem informovať, že do rozpravy o tomto bode programu sú prihlásení ešte poslanci Majdová, Janiš, Šimko, Novotný, Mitrík a Tóthová.

Prosil by som teraz ešte navrhovateľov pozmeňujúcich návrhov k Trestnému zákonu, aby sa stretli s predkladateľom vládneho návrhu zákona Trestného, aby poprípade svoje pozmeňujúce návrhy, prípadné výhrady navrhovateľa k nim odkonzultovali ešte pred záverečným hlasovaním, aby nedošlo k zbytočným nedorozumeniam medzi navrhovateľom a predkladateľom pozmeňujúcich návrhov. Pán minister aj páni poslanci, máte k dispozícii rokovaciu sálu poslaneckého grémia. Pán minister, zoberte skupinu poslancov do tejto rokovacej sály.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Majdovej. Nech sa páči.

M. Majdová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku predložila pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý prerokovávame.

Pozmeňujúci návrh. V bode 45 § 129c navrhujem doplniť odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

Odsek 3: "Do 30. júna 2006 vedú evidenciu podľa § 85 ods. 1 písm. a) a pôsobnosť pri vydávaní vodičských preukazov podľa § 77 až § 83 vykonávajú orgány Policajného zboru."

Odsek 4: "Do 30. júna 2006 sa informácie z evidencie dopravných nehôd podľa § 86 ods. 12 poskytujú Slovenskej kancelárii poisťovateľov v tomto rozsahu: a) meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia vodiča vozidla účastníka dopravnej nehody, b) údaje o požití alkoholických nápojov alebo užití iných návykových látok vodičmi vozidiel, ktorí sa zúčastnili na dopravnej nehode, c) pridelené evidenčné číslo, továrenská značka, typ a rok výroby vozidla, d) dátum, čas, miesto, príčina a následky dopravnej nehody, e) útvar Policajného zboru, ktorý dopravnú nehodu vyšetroval, a číslo, pod ktorým bola vec zaevidovaná."

K odseku 3 chcem povedať, že s cieľom zvýšenia efektívnosti vydávania vodičských preukazov, občianskych preukazov a cestovných dokladov boli v pôsobnosti Policajného zboru vytvorené jednotné pracoviská vydávania dokladov. Súčasná právna úprava však zveruje spôsob vo veciach evidencie vodičov a vo veciach vydávania vodičských preukazov priamo okresným dopravným inšpektorátom. Preto je vydávanie všetkých uvedených dokladov v súčasnej dobe v pôsobnosti okresných dopravných inšpektorátov. Nakoľko však agendy vodičských preukazov, občianskych preukazov a cestovných dokladov sú pomerne rôznorodé, je pre zvyšovanie kvality a včasnosti vydávania týchto dokladov potrebné, aby sa touto problematikou zaoberal špecializovaný útvar. Okresné dopravné inšpektoráty sú totižto útvarmi Policajného zboru, ktorých hlavnou náplňou činnosti je zabezpečovanie dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie dopravných nehôd, rozhodovanie v správnom konaní vo veciach priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vykonávanie skúšok žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia a dopravno-inžinierska činnosť. Vzhľadom na to je nevyhnutné, aby sa vydávanie dokladov vyčlenilo z pôsobnosti okresných dopravných inšpektorátov na špecializované útvary Policajného zboru. To však v súčasnej dobe nedovolil § 78 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., a preto sa navrhuje, aby sa prechodu správnych agend na orgány verejnej správy umožnilo zjednodušené a hlavne efektívnejšie vydávanie všetkých týchto uvedených dokladov osobitným špecializovaným pracoviskom Policajného zboru na vydávanie dokladov.

K odseku 4 chcem povedať toľko, že pred časom sme v tejto snemovni prijali novelu zákona č. 91/2005 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a tiež zákon o premávke na pozemných komunikáciách. V zákone o premávke na pozemných komunikáciách bol zmenený § 86 ods. 12, ktorý upravuje poskytovanie informácií z evidencie dopravných nehôd Slovenskej kancelárii poisťovateľov. V súvislosti s touto zmenou, ako aj predchádzajúcimi zmenami však došlo k situácii, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nemôže poskytovať niektoré z údajov, ktoré sú uvedené v tomto § 86, pretože štatisticko-evidenčný systém dopravných nehôd neobsahuje v elektronickej podobe všetky údaje, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené. Preto ministerstvo vnútra v rámci legislatívneho procesu upozorňovalo na túto skutočnosť. Ale keďže jeho pripomienky neboli v plnom rozsahu akceptované, navrhujeme prechodné obdobie, v rámci ktorého sa predpokladá dobudovanie evidencie tak, aby sa mohli poskytovať údaje podľa § 86 ods. 12 v plnom rozsahu. Podľa tohto prechodného obdobia sa budú poskytovať tie informácie, ktoré zohľadňujú možnosti súčasného stavu štatisticko-evidenčného systému dopravných nehôd. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, úvodom možno tak opatrne povedať, že navrhovaná novela vylepšuje súčasný zákon. A opatrne to možno povedať preto, že nie všetko, čo by sa v zákone malo zmeniť, táto novela obsahuje. Novela ako v dobrom vylepšuje niektoré prvky bezpečnosti ako svietenie po celý rok, ochrana korčuliarov, povinnosť mať sedačku pre deti a tak ďalej. Súčasne sa však zavádzajú ďalšie prvky represie voči tým, čo sa nevedia správať na cestách a ohrozujú nielen seba, ale aj iných. A tu vyvstáva, a to úplne namieste, otázka, či sa rieši len zvyšovanie represie, zadržiavanie vodičských preukazov, pokuty, problémy nedisciplinovanosti na cestách. Sú v súčasnom zákone tak zadefinované pravidlá, aby sa dali "využívať" aj zo strany polície, nedali zneužívať zo strany vodiča? Sú všetky postupy a pravidlá medzi vodičmi a policajtmi jasné, transparentné a vymožiteľné? Nepôsobia niekedy napr. umiestnenia radarov a hliadok skôr ako provokácia, než úprimný záujem riešiť na frekventovaných miestach disciplínu na cestách? Viem si predstaviť aj iný spôsob vyberania pokút. Viem si predstaviť inú centrálnu evidenciu vodičov, priestupkov on line, údaje z miesta priestupku on line a nezmazateľne. Mne v zákone chýba aj zadefinovanie používania skrytých radarov, kamier, jednoducho možnosť skončiť všetky tie informácie mediálne o možnom nesúlade používania týchto prostriedkov so zákonom o ochrane súkromia a definitívne tak vyfaulovať všetkých špekulantov, ktorí narábajú so skrytým používaním týchto technických prostriedkov. Chcem tým úplne úprimne a na rovinu povedať, že zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách potrebuje oveľa hlbšiu novela, ako je táto navrhovaná. Preto osobne považujem túto novelu a beriem ju ako medzikrok k oveľa hlbšej novele, ktorá bude riešiť všetky dnes známe problémy nielen policajtov, ale aj vodičov a v ktorej budú zadefinované a použité všetky prvky súčasnej modernej techniky vrátane prenosovej.

Záverom si dovolím predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh, ktorý z pohľadu navrhovateľov vylepšuje navrhovanú novelu.

Po prvé. V § 2 písm. j) sa za slová "na lyžiach" vkladajú slová "alebo na skateboarde".

Táto úprava sa navrhuje, aby osoba pohybujúca sa na skateboarde mala rovnaké postavenie ako chodec, keďže chodcom dnes už je aj korčuliar, aj lyžiar na kolieskových lyžiach.

Po druhé. Navrhujem vypustiť bod 5 návrhu.

Odôvodnenie. Súčasne riešenie povinností prevádzkovateľa vozidla je postačujúce tak, ako je to uvedené v § 66 súčasného zákona.

Po tretie. V bode 12 v § 54 ods. 2 v prvej a druhej vete navrhujem vložiť za slovo "korčuliach" slová "alebo na skateboarde".

Odôvodnenie som povedal v bode 1.

Po štvrté. Navrhujem vypustiť bod 14 návrhu.

Súčasné riešenie dostatočne rieši zadržanie vodičského preukazu, to znamená nechať v § 66 slová "hrubým spôsobom".

Po piate. V bode 16 v § 66 ods. 1 písm. f) navrhujem nahradiť slová "§ 15" slovami "§ 15 ods. 4" a vypustiť slová "a na ostatných cestách o viac ako 50 km/h" a písmeno h). Zároveň navrhujem na koniec písmena g) vložiť slovo "alebo", v bode 17 zmeniť označenie písmena i) na písmeno h).

Tento návrh predkladám s odôvodnením, že dôvody na zadržanie vodičského preukazu, ktoré súvisia s rýchlosťou jazdy mimo obce a s predbiehaním na miestach, kde je to zakázané, sú neprimerane prísne a prekročenie rýchlosti navrhujeme sankcionovať vyššími pokutami. Ďalšie zmeny v tomto bode súvisia s vypustením písmena h).

Po šieste. V bode 18 navrhujem nahradiť slová "písmen a) až h)" slovami "písmen a) až g)" a zároveň vypustiť vetu: "A na konci sa pripája táto veta: "Odo dňa zadržania vodičského preukazu podľa odseku 1 nesmie jeho držiteľ viesť motorové vozidlo, až kým mu vodičský preukaz nebude vrátený alebo vydaný nový vodičský preukaz."."

Zmena označenia písmen súvisí s bodom 4 a vypustenie textu sa navrhuje z dôvodu jeho nadbytočnosti, lebo súčasný stav zákona už rieši, čo všetko musí mať vodič, aby mohol viesť motorové vozidlo.

Po siedme. V bode 19 navrhujem nahradiť slová "písmeno i)" slovami "písmeno h)".

Je to z dôvodu zmeny v bode 4.

Po ôsme. Navrhujem vypustiť bod 35 z návrhu.

Súčasné znenie je postačujúce. Pritom podrobnejšia úprava je vo vykonávacom predpise.

Po deviate. V bode 42 v § 122 ods. 1 navrhujem vložiť nové písmeno b) ktoré znie: "b) ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť podľa § 15 ods. 4 alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou v obci o viac ako 30 km/h a na ostatných cestách o viac ako 50 km/h". Navrhované písmená b) až r) sa označia ako písmená c) až s). V novom označenom písmene j) navrhujem doplniť na konci slová "a nejde o prípad podľa písmena b)". V novom označenom písmene r) navrhujem nahradiť slová "a) až o)" slovami "a) až p)". A v novom označenom písmene s) navrhujem nahradiť slová "v písmene p)" slovami "v písmene r)". V § 122a ods. 2 navrhujem nahradiť slová "g) až p)" slovami "h) až r)".

Po desiate. V bode 42 v § 122 ods. 2 navrhujem nahradiť znenie týmto znením: "Za priestupok podľa ods. 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 20 000 korún a zákaz činnosti do 2 rokov. Za priestupok podľa ods. 1 písm. e) až g) možno uložiť pokutu do 10 000 korún a zákaz činnosti do 1 roka. Za priestupok podľa ods. 1 písm. h) a i) možno uložiť pokutu do 10 000 korún. Za priestupok podľa ods. 1 písm. j) až n) a s) možno uložiť pokutu do 7 000 korún a zákaz činnosti do 1 roka. Za priestupok podľa ods. 1 písm. o) až p) možno uložiť pokutu do 5 000 korún a zákaz činnosti do 6 mesiacov. Za priestupok podľa ods. 1 písm. r) možno uložiť pokutu do 4 000 korún."

Toto navrhujeme s odôvodnením sprísniť sankcie za najzávažnejšie porušenie pravidiel cestnej premávky.

Pán predseda, to je všetko. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dávam veľmi krátky pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "Bod 2 sa vypúšťa."

Odôvodnenie: V bode 2 sa ustanovuje zavedenie povinného používania schválených zadržiavajúcich zariadení, a teda tento bod sa týka aj toho známeho problému detských sedačiek. Treba si uvedomiť, že v prípadoch umiestnenia viacej detí do automobilov nižších tried nie je možné technicky umiestniť viac ako dva bezpečnostné systémy. V súčasnosti sa pripravuje na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií návrh nariadenia vlády, ktorým sa majú upraviť technické požiadavky na zabezpečovacie zariadenia. Keď sa vyriešia tieto technické problémy v nariadení vlády, potom bude potrebné tento problém aj legislatívne dopracovať. Za skupinu poslancov ktorá podáva tento návrh, chcem povedať, že nechceme vnášať nejaký zmätok a starosti pre rodičov viacdetných detí. Neznamená to, aj keď včera tu odzneli už príspevky na túto tému, že sa nejako chceme vyhýbať tej väčšej ochrane detí vo vozidlách. Čiže bude potrebné sa vrátiť k tomuto problému. Ale myslím si, že ten stav, ktorý je teraz navrhovaný, asi nie je vyhovujúci. No a preto je aj ten návrh, aby sme tento bod vypustili. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť čo najstručnejší. Dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu novely zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Tento zákon ako v pléne, tak aj v poslaneckom klube SDKÚ vyvolal veľmi vážnu diskusiu. Zapojil som sa do nej ako zdravotník, ako lekár, nielen ako poslanec. A od začiatku som v tejto vážnej diskusii podporoval všetky ustanovenia o tomto zákone o premávke na pozemných komunikáciách, ktoré vedú alebo by mali viesť k vyššej ochrane zdravia a života osôb. Musím na chválu svojich kolegov povedať, že mi to nedalo veľa síl získať v poslaneckom klube SDKÚ úplnú podporu všetkých ustanovení v zákone o premávke na pozemných komunikáciách, ktoré sprísňujú a zvyšujú ochranu života a zdravia osôb.

Nesmierne si vážim to, že predkladateľ mal odvahu dať to do tohto zákona, vpracovať to do tohto zákona a že zákon prináša novinky ktoré sú všade v Európe úplnou bežnosťou.

Predovšetkým v bode 2 navrhovanej novely týkajúcom sa § 5 ods. 3 písm. f) keď si to dáte do súvisu s teraz s platným zákonom, z tohto paragrafu z tejto novely paragrafu vyplýva, že osoba s telesnou výškou menšou ako 150 cm s výnimkou vodiča je povinná používať schválený a pre ňu určený bezpečnostný systém. Čiže toto ustanovenie zavádza autosedačky, o ktorých sme už včera začali veľmi vehementne diskutovať. Včera som to vo faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca aj povedal. A zopakujem to znovu. Podľa mojich vedomostí len dve asociované krajiny k Európskej únii nemajú vo svojej legislatíve povinnosť autosedačiek. A to je Slovenská republika a Turecko. Potom po svojom vystúpení vám ukážem niekoľko grafov. Sú veľmi jednoduché a ľahko čitateľné, ako sa zmenila situácia v počte smrteľných úrazov detí v jednotlivých krajinách Európskej únie po zavedení autosedačiek.

Chcem tiež privítať ustanovenia pod bodmi 12 a 13 novely týkajúce sa § 54 a § 56, keď § 54 novelizovaný hovorí, že chodec mladší ako 15 je povinný pri pohybe na kolieskových korčuliach používať riadne upevnenú ochrannú prilbu na hlave, chrániče na zápästia, chrániče na lakte a chrániče na kolená, chodec mladší ako 10 rokov smie sa pohybovať na kolieskových korčuliach na ceste s výnimkou poľných ciest, lesných ciest a obytných zón len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov, ktorá je dostatočne spôsobila, aby naňho riadne dozrela.

Ďalej, ustanovenie v bode 13 týkajúce sa § 56 ods. 3 hovorí, že osoba mladšia ako 15 rokov je povinná počas jazdy používať riadne upevnenú ochrannú prilbu na hlave, počas jazdy na bicykli, ako to vyplýva z vyššieho znenia tohto ustanovenia. Znamená to teda faktické zavedenie ochranných prostriedkov, keď to tak môžem nazvať pre korčuliarov, skateboardistov a cyklistov. Myslím si, že všetci, ktorí chodíme do západnej Európy a pohybujeme sa tam autom, autobusom, hocičím po cestných komunikáciách, vidíme, že tam je to úplná bežnosť. Myslím, že vidieť cyklistu bez prilby v západnej Európe sa už málokedy podarí. Keď to porovnáme s tým, čo zažívame občas počas pohybu po našich dedinách vo večerných hodinách, keď bicykel nie je ani len osvetlený, nieto aby cyklista mal prilbu, tak som rád, že tento zákon má tú ambíciu zavádzať tento moderný bežný prvok v Európe do našej legislatívy.

Teraz mi dovoľte chvíľu hovoriť ako lekárovi. Úrazy všeobecne sú najčastejšou príčinou úmrtí v detskom veku. Zároveň najmä úrazy mozgu sú príčinou dlhodobého, v niektorých prípadoch celoživotného neurologického deficitu. Predstavujú teda závažný medicínsky, etický, sociálny, tiež ekonomický problém pre spoločnosť. Z lekárskeho hľadiska úraz je choroba bez predchorobia, bez predchádzajúcich príznakov, ktorá začína v krátkom okamihu mimo zdravotníckeho zariadenia a často ohrozí samotné životné funkcie dieťaťa. Vyžaduje sériu po seba nasledujúcich medicínsko-organizačných úkonov, ktorých kvalita, adekvátnosť je určovaná nielen úkonom samým, ale i časom, v ktorom a za ktorý sa vykoná.

Všeobecne sa prevencia úrazov, lebo o nej, nie o medicíne chcem teraz hovoriť, chápe ako nemedicínska oblasť. Veď ako ja ako lekár môžem ovplyvniť prevenciu úrazu, veď úraz príde ku mne, až keď som v nemocnici, teda keď už sa stal. Pacient sa stáva pacientom až po akte úrazu, kde je možná už len prevencia následného ďalšieho poškodenia mozgu, teda napr. nedostatkom kyslíka alebo opuchom. Tento prístup má svoju logiku, je argumentačný potenciál. Prevencia primárnej lézie, teda samotného úrazu mozgu je skutočne už za hranicami zdravotníctva v oblasti spoločenskej a politickej, aj preto teraz rečním. Efektivita akýchkoľvek riešení je však úmerná ich komplexnosti a systémovosti. Aby bol problém detskej neurotraumy komplexne riešený, musí byť komplexne pomenovaný. Prevencia primárnej lézie, teda samotného poškodenia nervového tkaniva je integrálnou súčasťou úvah na tomto mieste. Najsilnejšiu motiváciu otvoriť diskusiu o prevencii majú ľudia, ktorí kritické detské ochorenia, traumy ošetrujú, teda aj ja, ktorý som ako neurochirurg mal mnohokrát možnosť vidieť ťažké kraniocerebrálne poranenie, poranenie lebky a mozgu u detí. Veľa som ich predovšetkým v nočných službách aj operoval. A musím, žiaľ, konštatovať, že výsledky sú v dôsledku jedinečnosti mozgového tkaniva, ktorým je neregenerovateľnosť a nenahraditeľnosť, veľmi tristné. Deti často končia vo vigilnom stave, teda v stave, keď síce žijú, ale nemajú vedomý kontakt s okolitým svetom. A bohužiaľ, bohužiaľ, veľmi často končia tieto stavy aj smrteľne.

Čo teda môžeme robiť v primárnej prevencii. Prevencia mozgových úrazov sa nedá oddeliť od prevencie všetkých úrazov. Preto keď budem hovoriť o smrteľných následkoch úrazov, tak budem hovoriť o všetkých úrazoch. Takmer každý detský úraz je preventabilný, teda dá sa mu predísť. Z tohto tvrdenia je možné vylúčiť, samozrejme, úrazy, ktoré vznikajú v súvislosti, povedzme, s prírodnými katastrofami. Priamym ukazovateľom úrovne prevencie v tej-ktorej krajine je úmrtnosť detí na úrazy. A to by som chcel ešte raz zdôrazniť, že tým priamym ukazovateľom úrovne prevencie v tej-ktorej krajine je úmrtnosť detí na úrazy. Mortalita švédskych detí na úrazy je v porovnaní so stredoeurópskymi, postsocialistickými, krajinami polovičná. Najefektívnejším prístupom k snahe znížiť úrazovosť je kombinácia zmeny prostredia s efektívnym edukačným programom.

Keďže dnes hovoríme o novele zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, budem sa v ďalšom vystúpení venovať mozgovo-lebečným poškodeniam a ich prevencii v oblasti dopravných nehôd. Čo teda môžeme urobiť?

Prvá vec je limitovať jazdnú rýchlosť. Nedodržanie limitov rýchlosti jazdy je príčinou jednej tretiny všetkých smrteľných dopravných úrazov. V Európskej únii je to 13 000 smrteľných úrazov detí ročne. Zníženie limitu jazdnej rýchlosti v husto obývaných oblastiach znižuje v danej oblasti výskyt dopravných nehôd o 50 % a počet smrteľných prípadov o 60 až 70 %, to sú štatistiky. Podstatné na znížení jazdného limitu je rešpektovanie tohto obmedzenia, ktoré závisí od kvality mediálnej kampane. Ako negatívny príklad slúži práve zníženie jedného limitu v niektorých oblastiach Bratislavy. Po vzniku dobre mieneného nariadenia sa doslova rozpútala mediálna protikampaň. Neozval sa ani jeden hlas, ktorý by verejnosti zrozumiteľne vysvetlil význam takéhoto opatrenia. Výsledok je evidentný, nikto nerešpektuje jazdné obmedzenia.

Ďalším takýmto závažným krokom by mohli byť bezpečné chodníky pre chodcov i cyklistov, to je v západnej Európe úplná bežnosť u nás rarita skôr. Udáva sa, že vybudovaním bezpečných chodníkov je možné zabrániť 5 % všetkých dopravných smrteľných úrazov. Cyklistické prilby, ktoré máme ambíciu zaviesť týmto zákonom, správne upevnené redukujú riziko mozgového poranenia o 63 až 88 %. Čiže má to veľký význam.

A na záver. Detské bezpečnostné prvky v autách. Ak sú správne používané, výrazne znižujú riziko úrazu, pričom riziko vážneho poranenia znižujú systémy fixujúce dieťa chrbtom, záhlavím v smere jazdy o 90 až 95% a systémy tvárou v smere jazdy o 60 %. Dámy a páni, obrázok, ktorý tam máte, ten graf ukazuje, ako sa zmenilo a ako sa znížil počet smrteľných úrazov v dôsledku použitia motorového vozidla, teda v motorových vozidlách u detí vo veku medzi 0 až 14 rokov v Rakúsku po zavedení autosedačiek. Autosedačky boli zavedené tam, kde je tá červená šípka zhora prichádzajúca. Takto to vyzerá v Španielsku. Takto to vyzerá v Českej republike. Ten efekt je jasný. Okamžite začal klesať počet smrteľných úrazov detí vo veku 0 až 14 rokov. A na záver, takto to vychádza v Grécku po zavedení autosedačiek. Myslím, že je to jednoznačné, nemusím znova o tom hovoriť. A tento graf možno nie je až taký prehľadný. Ale keď si všimnete, vo všetkých krajinách s výnimkou Slovenska, Slovensko je ten modrý graf, po zavedení autosedačiek je ten trend klesajúci. Na Slovensku je tá čiara horizontálna. Počet smrteľných úrazov detí vo veku 0 až 14 rokov je v podstate nemenný. Čiže myslím si, že aj toto je štatistický dôkaz na to, že autosedačky by bolo veľmi vhodné zakomponovať do našej legislatívy.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že ste moje vystúpenie pochopili správne ako vystúpenie poslanca lekára s osobnou skúsenosťou s operáciami a následnou liečbou úrazov hlavy a mozgu v detskom veku. Veľmi pozorne som počúval aj vaše námietky proti zavedeniu ochranných prvkov, predovšetkým detských autosedačiek, ktoré odzneli aj v médiách. Pevne verím, že technické záležitosti dokáže elegantne vyriešiť aj vyhláška ministerstva vnútra.

Na záver vás chcem požiadať, aby ste podporili všetky ustanovenia v zákone o premávke na pozemných komunikáciách, ktoré vedú k ochrane zdravia a života osôb. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Faktickú poznámku majú panie poslankyne Sabolová, Masácová, páni poslanci Ďaďo, Polka a panie poslankyne Bollová a Sárközy. Ešte niekto sa hlási do faktických poznámok? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, skutočne tie všetky zdravotné dôsledky akceptujeme, ale pokiaľ nebudeme aj na inej úrovni porovnateľní so štátmi Európskej únie alebo okolitými krajinami, kde väčšinou rodičia majú 2 autá vo viacdetných rodinách, a schopní vo viacdetných rodinách na Slovensku zabezpečiť povinnosť umiestniť autosedačky, ak už teda máme 4 deti, už je to problém. A preto si myslím, že nedá sa to vyriešiť ani vyhláškou, pretože ak zo zákona striktne určíme povinnosť, tak vyhláška nemôže ísť nad rámec zákona. Preto si myslím, že je potrebné na isté prechodné obdobie nechať túto zodpovednosť na rodičoch. Ak rodič vie a cíti, že to dieťa potrebuje a chce, a dnes to mnohí využívajú, dať do autosedačky, tak ho umiestni. Väčšinou spôsobujú dopravné nehody nie rodičia, ktorí vozia tieto deti, ale možno tí, ktorých treba oveľa silnejšie postihnúť. A sú to tí nebezpeční kaskadéri na cestách, ktorí ani sedačky, ani deti nemajú. Proste riskujú a tí to spôsobujú. Čiže zo zdravotnej stránke s vami súhlasím. Ale ak nebudeme prihliadať trochu aj na to, čo je schopná uniesť dnešná spoločnosť a dnešné rodiny, tak si myslím, že musíme byť tak v nejakom kompromise. Takže len to som chcela na podporu aj predošlého predrečníka povedať, prečo môžeme vypustiť tú povinnosť. Dnes to mnohí dodržiavajú aj bez tejto zákonnej povinnosti.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Masácová.

P. Masácová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť kolegu Novotného, ktorý veľmi odbornými argumentmi prezentoval aj môj názor. Pani kolegyňa, by som na vás nemala reagovať, ale povedali ste, že mnohí si nemôžu dovoliť autosedačky. Ja si to nemyslím. Autosedačka z druhej ruky... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, nereagujte na seba. Nech sa páči.

P. Masácová, poslankyňa: No ja ako počítam, tak počítam, 4 malé deti aj tak vzadu v aute by ísť nemali. Keďže naše autá sú, pokiaľ to nie je minivan, robené na 3 miesta vzadu. Takže akosi mi to nevychádza. Ale to je vec, ktorú skutočne by mali rodičia v záujme bezpečnosti svojich detí robiť. No, bohužiaľ, to nerobia. Moja dcéra išla v autosedačke už z pôrodnice, pretože ja som si skutočne nemohla dovoliť to, že nejaký nezodpovedný šofér náhodou do nás narazí a ja zraním svoje vlastné dieťa. Ale nie všetci rodičia sú takí. A ja si myslím, že každý návrh, ktorý prispeje k bezpečnosti detí, by sme mali jednoznačne podporiť. A teda nemali by sme hovoriť o financiách a o dvoch autách. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Ja skôr by som podporil názor pani kolegyne Sabolovej v reakcii na predchádzajúceho rečníka, pretože skutočne tá sociálna stránka nie je zanedbateľná v tejto situácii. Ale aby tu bolo trošku aj veselšie, tak sa prihlasujem na zrnko múdrosti do Markízy. Pán kolega, na tých kolieskových korčuliach keď sa musí nosiť prilba, tak sa pýtam: Čo keď ten chlapec spadne niekde na brucho alebo na niečo pod bruchom? Nemal by preto nosiť suspenzor a ešte pancierový k tomu?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som skutočne ocenil doslova exaktný príspevok MUDr. Novotného, zdôrazňujem, MUDr. Novotného.

Chcel by som len trošičku povedať, že moji kolegovia, ktorí sa dotkli otázky sedačiek, pán Pavelka a pán Kaliňák, nespochybňovali nevyhnutnosť alebo potrebu sedačiek, ale zamysleli sa nad tou, by som povedal, právnou definíciou, čo to je, tá sedačka, príp. nad podmienkou certifikácie takéhoto zariadenia v aute.

Tie diskusie o tom, či je to sociálne alebo nesociálne, sú trošku žartovné za situácie, keď si kúpi niekto auto za 1,5 mil., tak aby potom meditoval, či tam sedačku za 3 stovky má mať alebo nie. To je podobné ako debata o zimných pneumatikách, pretože celkom logicky pre mňa vyznieva argument, že keď už si kúpim dve súpravy, letnú a zimnú súpravu pneumatík, dvakrát toľko s nimi najazdím. Ale napriek tomu sme to nejako stiahli zo sveta.

A ešte jedna poznámka. Pán doktor upozornil na skutočnosť, ktorá na Slovensku z neznámych príčin alebo možnože z ješitnosti niektorých činiteľov je nedoriešená. Často vidím v Českej televízii závery a stanoviská českého BESIP-u, to je Výbor pre bezpečnosť cestnej premávky. U nás tento orgán bol zrušený. Možnože preto, že bol za socializmu, sme ho zrušili. A dnes nemáme interdisciplinárny orgán, inštitúciu, ktorá by dávala do súvislosti a vyvodzovala závery aj z takýchto argumentov, ktoré uplatnil MUDr. Novotný a ktoré právnici málokedy chcú počúvať a ktoré už tobôž nemajú kde získať tí, ktorí o takýchto veciach rozhodujú priamo v cestnej premávke. Skutočne, zdôrazňoval som to vo svojom príspevku a opakujem to už možno naposledy, žijeme v 5. roku 3. tisícročia, podľa toho sa aj správajme a podľa toho... (Prerušenie rečníka časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Keď sme prerokúvali tento návrh vo výbore, tak tiež som mala podobné výhrady, o ktorých hovoril aj predrečník pán Novotný, že tie sedačky veľmi ťažko bude možné umiestniť do auta, ak má rodina viac ako dve deti. Chcem sa spýtať, či nepremýšľali navrhovatelia, že by sa znížila tá určená výška do 150 cm, lebo prinútilo alebo vyzvalo to vo mne taký úsmev, keď pán predrečník hovoril, že to má byť pre deti do 150 cm s výnimkou vodiča. Čiže ak má vodič menej ako 150 cm, mal by mať tiež nejakú detskú sedačku? Zrejme nie. Takže skúsme trošičku znížiť ten vzrast. A tým pádom aj znížime pravdepodobne počet detí v jednej rodine, ktoré majú menej, povedzme, ako 100 cm. Skúste nad tým porozmýšľať, lebo ešte ma napadla taká vec: Ak pôjdu deti na školský zájazd do výšky 150 cm, celý autobus bude plný detských sedačiek? Neviem si to predstaviť. Porozmýšľajte nad tým, že by sa znížilo tých 150, povedzme, na 100 maximálne 120 cm. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja som už aj pri prvom čítaní povedala svoj názor. Ale chcem reagovať na to, čo povedal pán MUDr. Novotný. Myslím si, že používanie jednak ochranných prílb, či už u cyklistov alebo u korčuliarov, jednak autosedačiek nemožno posudzovať len sociálne, pretože začali sme o tom hovoriť v tom duchu a je to podľa mňa veľmi populistické a nebezpečné. Len sme začali hovoriť o tom, že sa na Slovensku zavedú ochranné vesty, ochranné prilby a autosedačky povinne, pozrite sa na to, ako na to zareagoval trh. Pred rokom aj pol napr. cyklistické prilby pre deti stáli 800 korún, teraz ich bežne dostať kúpiť za 300 korún. Ale myslím si, že žiadna cena nenahradí život dieťaťa.

Keď zachránime cyklistickými prilbami hoci život len 5 detí, už to má svoj zmysel, nehovoriac o tom, že teraz stojíme pred tou meditáciou, že čo robiť, keď má rodina 3 alebo 4 deti. Tak, po prvé, treba spraviť takú certifikáciu v spolupráci s ministerstvom dopravy, aby sa tie 3 sedačky zmestili do auta, po druhé, treba sa pozrieť na to, ako to robili v cudzine, veď napr. ani v Rakúsku nemá každá rodina mikrobus alebo 2 autá, keď má 3 deti. Takže to sú technické záležitosti, ktoré môžeme vyriešiť.

A myslím si, že tie argumentácie, ktoré tu MUDr. Novotný, môj kolega, spomenul ako neurochirurg, ktorý sa tým dennodenne zaoberá, a to hlavne počas nočných služieb, stoja za to. Takže budem podporovať všetky tieto návrhy. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Veľmi pozorne počúvam tú rozpravu a zareagujem trošku tak všeobecne. Je tu dilema voliť medzi zdravím a peniazmi, keď tomu dobre rozumiem, medzi cenami tých autosedačiek a sociálnou situáciou, či si to ľudia vedia dovoliť alebo nevedia dovoliť. Verte mi, že dieťa voľne sediace alebo hrajúce sa na zadnom sedadle v okamihu dopravnej nehody začne voľne poletovať v tej kabíne a narážať do vnútornej výplne tej kabíny, do sedadiel, do strechy, do okna, naspäť do sedadla, do dlážky. Detská lebka je mäkký orgán. Je to ako futbalová lopta, kosti ešte nie sú pevne zrastené a nie sú zosifikované dostatočne čiže zmenené na kosť, sú väčšinou len chrupavkou spojené. Viete, keby niektorí, ktorí nepoužívajú autosedačky a ktorým sa deti voľne hrajú na zadnom sedadle, videli to, čo som niekedy mal možnosť vidieť ja, mozog kypiaci z otvorenej rany, verte mi, tak tých 2 000 či 3 000 korún by za autosedačku určite dali najbližšie.

Myslím si, že cieľ, ktorý by sme mali sledovať v týchto zákonoch, je, aby naše autá mali dobrý technický stav, aby boli obuté v zime v zimných pneumatikách, aby bola bezpečná premávka na našich cestách, aby boli všetci pripútaní bezpečnostnými pásmi a aby deti sedeli v autosedačkách. A to je vec zdravia, a nie peňazí.

A pánovi poslancovi Ďaďovi poviem len jednu vec, veľmi jednoduchú odpoveď. Suspenzor na tú časť tela netreba, pretože kto absolvoval prvú atestáciu z odboru chirurgie, tak sa v traumatológii učil, ako prebieha patogenéza úrazu, to znamená, ktoré časti narážajú pri páde, povedzme, pri pohybe na kolieskových korčuliach. A sú to kolená, lakte a hlava, ktoré idú v prvej línii. Málokedy padáme dopredu bruchom. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Mitrík ako ďalší prihlásený do rozpravy.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol krátky pozmeňujúci návrh k uvedenej novele zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K tejto problematike som už vystúpil aj v prvom čítaní a vtedy som pripomínal, že podám pozmeňujúci návrh.

Navrhujem teda v čl. III vypustiť celý text.

Odôvodnenie. V súčasnej platnej právnej norme majú príslušníci obecných polícií právomoc objasňovať všetky priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z miestnej úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami. V prípade prijatia navrhovaného znenia novely zostáva príslušníkom obecných polícií sa len prizerať na niektoré priestupky na úseku dopravy, príp. oznamovať zistené priestupky dopravným inšpektorátom. Z uvedeného vyplýva, že v prípade nevypustenia čl. III citovaného zákona sa výrazne obmedzia právomoci mestských a obecných polícií týkajúce sa prešetrovania a objasňovania dopravných priestupkov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová ako posledná prihlásená do rozpravy, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už včera k tomuto zákonu bolo povedané, že je v ňom veľa dobrých myšlienok, ale nie všetky sú dobre dopracované.

Osobne som včera už upozornila na jednu vec, že týmto zákonom vlastne sa novelizuje priestupkový zákon a vynímajú sa z priestupkového zákona priestupky a vkladajú sa skutkové podstaty priestupkov do tohto zákona. Vážení, vo verejnej správe je dlhoročná tendencia a snaha urobiť čiastočné kodifikácie z dôvodu prehľadnosti platného práva. Veľká snaha teoretického frontu po dlhých rokoch dospela k tomu, že sa mohol vypracovať jeden komplexný priestupkový zákon, kde sa sústredili priestupky z rôznych úsekov a odvetví. Tento zákon nesystémovo, proti snaženiu vo verejnej správe vytrháva priestupky, keď v čl. II bode 2 § 2 hovorí, že sa § 2 z priestupkového zákona vypúšťa a vkladajú sa všetky priestupky do tohto zákona. Nie je to dobrá tendencia.

Navrhujem, v bode 2 § 3 aby bolo znenie: "Bod 2 sa vypúšťa."

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím pani poslankyňu, keby odovzdala pozmeňujúci návrh spravodajcovi, aby mohol byť rozmnožený a rozdaný do lavíc.

Končím rozpravu o tomto bode programu.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vzhľadom na to, že bolo podaných viacej pozmeňujúcich návrhov počas rozpravy, odporúčam, aby sme dnes o tomto návrhu zákona nehlasovali, aby pán predkladateľ za prítomnosti navrhovateľov jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, poprípade ak predseda gestorského výboru zváži, či nebude treba prerokovať pozmeňujúce návrhy v gestorskom výbore, zvážil aj takúto možnosť, a hlasovali o návrhu až budúci týždeň v utorok. Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Áno. Ďakujem pekne.

Ďalej vás chcem informovať, že budúci týždeň v utorok budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine ako prvým bodom programu návrhom Trestného poriadku.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o