Středa 22. června 2005

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bódy.

P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi krátky exkurz do histórie, keď sme prijímali zákon o sociálnom poistení v roku 2003. Pán Kaník vstupoval do svojej funkcie s heslom adresnosti a s heslom - pracovať sa oplatí. V istom čase ma obvinil z toho, že práve mojimi pozmeňujúcimi návrhmi som spôsobil situáciu, ktorá dnes vylúčila zo systému poberania invalidných dôchodkov zhruba 6 800, snáď 7 000 ľudí. Pán Kaník zavádza a nehovorí celú pravdu.

V prvom rade chcem povedať, že návrh jeho ministerstva smeroval k tomu, aby súbeh mzdy a dôchodku bol tak nastavený, aby dôchodok, ak človek pracuje, bol krátený o 34 percent. V tomto smere musím povedať, že pán Kaník sa spreneveril svojmu heslu - pracovať sa oplatí, pretože takto postavený zákon by hovoril o tom, že pracovať sa neoplatí.

Veľmi stručne v číslach. Ak je priemerný invalidný dôchodok okolo 7 000 korún a priemerná mzda invalidného dôchodcu ďalších 7 000 korún, tak by invalidný dôchodca pracoval zhruba za necelých 4 000 korún. Nemohol som takúto normu prijať, a tak sme sa dohodli, že súbeh mzdy a dôchodku nebude krátený, v tomto prípade nebude krátený dôchodok.

Pán minister Kaník však prišiel s návrhom, aby miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na priznanie invalidného dôchodku, takzvaného plného bola na úrovni 75 percent a čiastočného 45 percent. Takže môj pozmeňujúci návrh smeroval k tomu, aby miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na priznanie plnej invalidity alebo výpočet plného invalidného dôchodku bola 70 percent a čiastočného 40 percent.

Nikto z nás poslancov nemohol tušiť, že sa preposudzovaním porušia základné princípy právneho štátu. Hovorím o právnej praxi, podľa ktorej sa nároky posudzujú podľa legislatívy účinnej v dobe vzniku trvania a zániku nároku. Veľmi dobre chápem, že existujú zdravotné postihnutia, ktoré sú liečené a liečiteľné. Veľmi dobre chápem, že posudkové komisie Sociálnej poisťovne môžu pozývať takýchto ľudí, ale v prípade, že sa stav nezmenil, mali ostať v režime zákona, podľa ktorého boli posúdení ako invalidní dôchodcovia a podľa ktorého im bol invalidný dôchodok prisúdený. Nechápem však, prečo boli pozývaní na preposudzovanie aj ľudia, pri ktorých trvalé následky zdravotného postihnutia, ako sú amputácie, miechové lézie, ťažké stavy kvadruparézy a tak ďalej a tak ďalej.

Je tu jedna paralela, kde chcem vyzdvihnúť alebo poukázať na retroaktivitu tohto posudzovania. V tom istom zákone sme totiž schvaľovali aj vdovecké dôchodky. Vo výbore pre sociálne veci a bývanie som navrhol, aby vdovecké dôchodky boli aplikované aj na ľudí, ktorým manželky umreli pred nadobudnutím účinnosti zákona. Je to zhruba 70 000 dôchodcov, ale pán Kaník povedal a ministerstvo sa vyjadrilo, že by to bolo retroaktívne a len tí, ktorým umrú manželky po nadobudnutí účinnosti zákona môžu mať výhody z tohto zákona. Nuž, ale keď v jednom prípade retroaktivita nesmie platiť, potom sa pýtam, prečo platí v tomto prípade posudzovania invalidných dôchodcov.

Pán Kaník síce tvrdí, že od januára tohto roku pripravuje novelu zákona č. 461 v zmysle novelizácie prílohy č. 4. Musím pripomenúť, že táto príloha č. 4 nerieši problematiku systémovo. Zohľadňuje len medicínske hľadisko zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Práve preto si myslím, že si pán Kaník mýli, čo je to miera funkčnej poruchy organizmu, ktorá je tiež prílohou č. 4, ale v zákone o sociálnej pomoci, a príloha č. 4 v zákone o sociálnom poistení, ktorá hovorí o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Niekoľkokrát to takýmto spôsob prezentoval v médiách a obávam sa, že neovláda základnú terminológiu vlastného ministerstva.

Východiskom z tejto situácie je akceptácia viacerých hľadísk posúdenia invalidity, tak ako je to v medzinárodnej klasifikácii funkčnej schopnosti dyzability a zdravia. Odporúčam to do pozornosti poslancom Národnej rady, ale predovšetkým pánu ministrovi Kaníkovi. Klasifikácia nemodeluje proces funkčnosti a zdravotného postihnutia. Môže sa však použiť na opísanie procesu tým, že poskytuje prostriedky na mapovanie rôznych konštrukcií a domén. Umožňuje širokospektrálny prístup ku klasifikácii funkčnosti a porúch ako interaktívneho a evolučného procesu. Používateľom poskytuje základné jednotky na konštrukciu modelov a štúdium rozličných aspektov tohto procesu. V tomto zmysle je možné medzinárodnú klasifikáciu funkčnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť považovať za jazyk, texty, ktoré je ním možné vytvoriť, závisia od používateľa, od jeho kreativity, to je na adresu pána Kaníka a jeho ministerstva, samozrejme, aj vedeckej orientácie.

Funkčná schopnosť jednotlivca v špecifickej oblasti je interakciou alebo komplexným vzťahom medzi zdravotným stavom a kontextuálnymi faktormi, t. j. faktormi prostredia a osobnými faktormi. Medzi týmito entitami sa odohráva dynamická interakcia. Tieto interakcie sú špecifického rázu a nedejú sa vždy predvídateľným spôsobom v dvojstrannom vzťahu. Interakcia sa deje dvojsmerne, prítomnosť zdravotného postihnutia môže dokonca modifikovať aj samotný zdravotný stav. Odôvodnenie obmedzených schopností vyplývajúcich z jedného alebo viacerých porúch alebo zníženie výkonu z jedného alebo viacerých obmedzení sa môžu zdať a často sa aj javia ako zmysluplné. Je však podstatné údaje o týchto konštruktoch zozbierať nezávisle a potom preskúmať asociácie a príčinné súvislosti medzi nimi.

Na záver mi dovoľte vrátiť sa na začiatok, keď pán Kaník akceptoval moje pozmeňujúce návrhy, a teda povedal, že som za celú vec zodpovedný. Nuž ak mám teda takú silu, teda väčšiu silu ako pán minister a celé ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, verím, že všetci koaliční poslanci tento návrh zákona s radosťou podporia. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Bódyho s faktickou poznámkou pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja som rád, že sa prerokúva novela zákona o sociálnom poistení. Podobnú novelu som predložil Národnej rade už dvakrát a ja verím, že konečne teraz táto novela prejde aspoň do druhého čítania a môžem povedať, že poslanci za Komunistickú stranu Slovenska podporia novelu zákona, lebo si myslíme, že je ozaj veľmi potrebná. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Rada by som reagovala na vystúpenie pána poslanca Tkáča, ktorý tu uvádzal životné osudy niektorých, vlastne životný osud jedného z tých občanov, ktorým tento zákon uškodil, a na niektoré formulácie, ktoré boli v tom texte, ktorí invalidní dôchodcovia poslali.

Hovorí sa tam o nehumánnosti tohto zákona. Preto ja sa musím vrátiť do dôb, keď som aj hlasovala za tento zákon, aby zase pán minister Kaník nepoužíval istý jazyk, v ktorom sa miešajú, aby som povedala klasicky, pojmy a dojmy, a aby sme teda uviedli vec na správnu mieru. To, že bolo treba urobiť dôchodkovú reformu, myslím si, že na tom sa zhodneme všetci, tak ako sme tu prítomní v parlamente. Spôsob, akým sa má urobiť táto reforma, samozrejme, že nemusí byť taký, ako predložil pán minister Kaník, ale za zásadnú vec, ktorú ja považujem a ktorú musím zdôrazniť, že konštrukcia tohto zákona nebola a nie je zlá.

Čo je problematické pri každej reforme? Je prejsť od jedného stavu k druhému stavu a ošetriť prechodné obdobia. Keď sme posudzovali tento zákon, ktorý ma mimochodom už 300 paragrafov, nebolo v silách žiadneho poslanca a myslím si, že ani teraz nie je v silách žiadneho poslanca posúdiť, či prílohová časť tohto zákona a text, ktorý bol predložený do parlamentu, vytvárajú nejaké sociálne napätie.

Keby bol ktokoľvek robil túto reformu, a to je zase obhajoba pána ministra Kaníka, bol by urobil chyby. Je to zásadná reforma, ktorú nie je také ľahké urobiť bez chýb. Ale len čo urobíme chybu, múdry človek sa snaží tieto chyby urýchlene odstrániť, a to predovšetkým v takej oblasti, ktorá sa bytostne dotýka niektorých skupín obyvateľstva odkázaných na jediný zdroj príjmu.

Ak teda niečo vyčítam pánovi ministrovi Kaníkovi, nielen toto, je samotný fakt, že vieme o tomto probléme už veľmi dávno. On vlastne bol identifikovaný už začiatkom roku 2004, keď boli prvé preposudzovania a keď sme s hrôzou zistili, že zo systému nám vypadávajú ľudia, ktorí do systému patria. Opakujem, chybu môže urobiť každý z nás, ale odstrániť chybu je povinnosťou každého, ktorý túto chybu urobil.

Druhá téma, o ktorej sa tu málo diskutovalo, pani kolegyne, hlavne teda pani kolegyne, pamätáte sa na tú vášnivú diskusiu o interrupciách? Rozprávali sme tu nekonečne dlho, bol z toho vlastne takmer vládny konflikt, či teda zakázať interrupcie, ale nie. Tie interrupcie sa vlastne týkali, poviem to, neviem nájsť vhodnejšie slovo, sa týkali plodov ľudských embryí, o ktorých sa vopred vie, že tie dedičky, keď prídu na svet, nebudú zdravé. Najprv sa tu snažíme zachovať každý ľudský život a potom, keď takéto dieťa príde na svet, tak my začneme trestať tie matky a otcov tým, že im neurobíme dostatočné sociálne zázemie.

Ak chceme zachraňovať životy, našou povinnosťou je zároveň byť solidárny s týmito ľuďmi. A my sme ten princíp solidarity v tomto zákone potlačili. Ja sa pýtam, či táto spoločnosť nemá na to, a ide o 50 miliónov, pripomeniem, že investičné stimuly pre Kiu a Peugeot sú 770 miliónov korún za tri roky len na vzdelávanie a my nemáme 50 miliónov korún na to, aby sme zabezpečili dôchodky pre takéto osoby, naozaj si nemyslím, že táto spoločnosť nechce pomôcť týmto osobám. Táto spoločnosť je odkázaná na naše hlasovanie, a preto vás prosím, aby ste aspoň v týchto dvoch veciach tento zákon podporili. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

Z. Martináková, poslankyňa: Len ešte na záver chcem pripomenúť, že vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme mali jeden z bodov programu stretnutie s baníkmi z Prievidze, na ktorom sme s nimi diskutovali o tomto probléme. Tento zákon nerieši len ich stav, je všeobecnejší, rieši vôbec celkovú tú situáciu, ale my sme mali stretnutie s nimi, chcem to pripomenúť aj pre ostatných poslancov, my sme sa zhodli na záver tohto stretnutia vo výbore pre sociálne veci a bývanie, že majú v mnohých bodoch, o ktorých hovorili, pravdu a že tento stav treba meniť a zhodli sme sa na tom aj koaliční, aj opoziční poslanci. My sme s takýmto riešením prišli, myslím si, že doteraz neprišiel nikto iný s riešením okrem návrhov, ktoré tu boli z dielne poslancov komunistickej strany, ale ja som teraz mierila skôr k tým vládnym poslancom a k ministrovi práce, sociálnych vecí, takže ja by som len apelovala na tento záver zo stretnutia poslancov - členov výboru pre sociálne veci a bývanie, kde sme teda všetci prisľúbili, že budeme túto situáciu riešiť. Skutočne nebolo zámerom asi nikoho dostávať do neriešiteľných situácií.

Ja poviem ešte jeden konkrétny prípad, s ktorým som sa osobne stretla. Človeka, ktorému bol odňatý invalidný dôchodok, bol mu priznaný, bol doslova donútený odísť do invalidného dôchodku, aj keď chcel pracovať, ešte neviem či nie v bývalom režime. Potom mu bol invalidný dôchodok touto novelou zákona, ktorú sme prijali, odňatý, ten človek chcel ísť naspäť pracovať a do práce, ktorú vedel robiť, späť do bane, do hocijakej práce ho nezobrali zo zdravotných dôvodov.

My dostávame týmto systémom ľudí do neriešiteľných situácií. Posudkový lekár povie, že nemôže vykonávať tú prácu, o ktorú sa uchádza, ale z invalidného dôchodku, či čiastočného, či plného, ho vyradia, pretože nespĺňa kritériá. Nie je zmyslom žiadneho sociálneho systému na svete, ani pravicového, dostávať ľudí do neriešiteľných situácií.

Predstavte si situáciu, že by tento mesiac, budúci mesiac nikto z nás nedostali výplatu, pretože by sa prijal zákon, že nemáme nárok na našu výplatu. Čo by sme robili týždeň po tom, ako by nám na naše účty neprišla výplata?

Títo ľudia zo dňa na deň prichádzajú o príjem a my im vôbec žiadnu pomocnú ruku neposkytujeme na to, aby sme ich z tejto situácie dostávali, preto to tu teraz riešime touto novelou zákona veľmi zodpovedne. Podľa môjho názoru nie je zmyslom sociálneho systému dostávať ľudí do väčšej biedy, v akej boli, a do neriešiteľných situácií. Takže aj ja by som sa veľmi prihovárala za to, aby sme vedeli nájsť politickú vôľu na prijatie tohto zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ďalším bodom, a to už druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku (tlač 1064).

Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec, nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Veľmi stručne predložím návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, pretože touto alebo obdobnými verziami návrhu sme sa zaoberali na pôde Národnej rady niekoľkokrát.

Návrh zákona stojí na nasledujúcich pilieroch. Osoba, ktorá nebude schopná pred súdom preukázať pôvod svojho majetku, samozrejme, dôkazné bremeno je špeciálne upravené ustanovením § 9, o takýto majetok príde za predpokladu, že bude väčší ako tisícnásobok minimálnej mzdy.

Ďalším pilierom je, že v konaní, v ktorom súd bude rozhodovať, má civilný občianskoprávny charakter, a nie trestný charakter, teda že opatrenie, ktoré súd prijme, nemá charakter trestu, ale opatrenia v občianskom práve.

Rovnako návrh zákona upravuje aj podmienky náhrady škody, ak osobe, ktorá je takýmto spôsobom postavená pred otázku legálnosti majetku vznikne škoda vzhľadom na to, že nemôže s majetkom nakladať, nemôže s ním disponovať.

Chcel by som upozorniť, vážené dámy a páni, že po podaní tohto návrhu zákona boli dlhosiahle diskusie na tému, či návrh vyhovuje požiadavkám ústavnosti, či vyhovuje požiadavkám medzinárodného práva. Vznikol kompromis, niekoľko ustanovení, ktoré prednesie v rozprave pán poslanec Madej, na ktorých keby sme sa zhodli, tak by sme v podstate nahradili text návrhu zákona, ako je uvedený pod tlačou 1064 novým znením, súčasne by sme odmietli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe a bol by tu ucelený návrh, ktorý zodpovedná predstavám viacerých politických subjektov. Dúfam, že tento návrh už môže získať podporu, pretože ho potrebujeme na Slovensku. Z mojej strany všetko. Teším sa na veľmi zaujímavú diskusiu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. marca 2005 č. 1519 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie o preukazovaní pôvodu majetku (tlač 1064) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 785 z 26. apríla 2005 a uznesením č. 785a z 5. mája 2005; výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 578 z 19. apríla 2005; výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 313 z 3. mája 2005. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijali platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 rokovacieho poriadku.

Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich spolu osem, nebudem ich čítať, nakoľko všetci máte v laviciach rozdanú spoločnú správu.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch po a spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a osobitne o bode 8 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku vrátiť na dopracovanie.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 5. mája 2005 č. 801. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu programu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predmetnému návrhu zákona. Osobne pevne verím, že návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku Národná rada Slovenskej republiky schváli, pretože ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý je veľmi potrebný najmä kvôli uplynulému obdobiu, aby bol prijatý v Slovenskej republike.

Aj vzhľadom na to, aké bolo rokovanie, aký bol proces v rámci legislatívneho obdobia, ktoré už uplynulo pri tomto návrhu zákona do súčasného stavu, do druhého čítania mi dovoľte, aby som predložil a odôvodnil pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. Tieto pozmeňujúce návrhy by mali byť kompromisom k predmetnému návrhu zákona tak, aby návrh zákona bol schválený a bol v podobe, ktorá by bola vyhovujúca a dostatočne legislatívne kvalitná. V súvislosti s predkladaným pozmeňujúcim návrhom prosím, aby Národná rada Slovenskej republiky nepodporila žiaden pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, nakoľko predkladaný pozmeňujúci návrh nahrádza aj všetky body zo spoločnej správy, ktorú prijal gestorský ústavnoprávny výbor.

Dovoľte mi teraz, aby som predložil pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Znenie ustanovení § 1 až § 6 návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku sa nahrádza novými ustanoveniami § 1 až 11, ktoré znejú:

§ 1. Účelom tohto zákona je upraviť podmienky a postup orgánov verejnej moci pri odnímaní nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku, bytov a nebytových priestorov, iných majetkových práv a iných majetkových hodnôt, peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej mene a v cudzej mene, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a v cudzej mene a vkladov v bankách so sídlom v zahraničí (ďalej len majetok) fyzickým a právnickým (ďalej len osoba), o ktorých súd v konaní podľa tohto zákona vyslovil, že majetok nadobudli z nelegálnych príjmov.

§ 2. Podľa tohto zákona sa postupuje aj v prípade, ak osobe bol uložený peňažný trest, trest prepadnutia veci, alebo ak súd rozhodol o prepadnutí časti majetku. Poznámka pod čiarou odkaz 1 osoby a táto vlastní ďalší majetok uvedený v ustanovení § 1, ktorý nie je možné postihnúť podľa Trestného zákona. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: 1) § 51 ods. 2, § 53 a § 55 Trestného zákona. Odôvodnenie: V porovnaní s pôvodným znením ustanovenia § 1 sa navrhuje vypustiť rozhodné obdobie a ďalšie úpravy tak, aby sa výslovne neoznačovali niektoré kategórie osôb a platil tento návrh zákona tak výslovne na právnické, ako aj fyzické osoby. V § 2 sa rieši problematika vzťahu návrhu zákona k Trestnému zákonu.

§ 3 odsek 1. Ak má orgán verejnej moci dôvodné podozrenie, že majetok osoby bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, je to povinný bezodkladne písomne oznámiť službe finančnej polície Policajného zboru (ďalej len finančná polícia). Ak skutočnosti podľa prvej vety zistí pri výkone svojich právomocí finančná polícia, začne konať podľa tohto zákona z vlastného podnetu.

Odsek 2. Finančná polícia prijíma písomné oznámenia fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len oznamovateľ) o odôvodnených podozreniach nasvedčujúcich nadobudnutie majetku z nelegálnych príjmov v rozsahu stanoveným týmto zákonom. Z oznámenia musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, proti ktorej osobe smeruje a čo sa oznamuje. Oznámenie musí byť podpísané, a ak ho podáva právnická osoba opatrené odtlačkom pečiatky.

Odsek 3. Finančná polícia overuje totožnosť oznamovateľa. Finančná polícia neprihliada na písomné oznámenia podľa ods. 2, v ktorých nie je uvedené po a meno, priezvisko a bydlisko alebo obchodné meno, alebo názov a sídlo oznamovateľa, alebo po b, proti ktorej osobe oznámenie smeruje a čoho sa týka.

Odsek 4. Ak písomné oznámenie podľa ods. 1 alebo 2 bolo doručené inej službe Policajného zboru alebo inému orgánu verejnej moci ako finančnej polícii, tento bezodkladne postúpi vec finančnej polícii a upovedomí o tom oznamovateľa. Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie § 3 má za cieľ upraviť podávanie oznámení na začatie konania podľa tohto zákona. V zmysle ustanovení ods. 2 a 3 musí byť takéto oznámenie jasné, adresné a musí byť z neho zrejmé, komu smeruje, kto ho podáva a jasné uvedenie dôvodov, ktoré nasvedčujú tomu, že osoba môže vlastniť majetok z nelegálnych príjmov.

§ 4 odsek 1. Finančná polícia na základe písomného oznámenia alebo z vlastného podnetu podľa § 3 preskúma príjmy, hodnotu majetku a spôsob nadobudnutia majetku osoby, proti ktorej podané oznámenie smeruje. Najmä obstaráva podklady, požaduje vysvetlenia, zisťuje a zabezpečuje dôkazy potrebné na podanie podnetu podľa § 6 a vykonáva iné potrebné opatrenia.

Odsek 2. Pri preskúmavaní podľa odseku 1 spolupracuje finančná polícia s inými orgánmi verejnej moci, právnickými osobami a fyzickými osobami. Tieto orgány a osoby sú povinné poskytnúť finančnej polícii v určenej lehote potrebnú súčinnosť, najmä vybavovať jej dožiadania a oznamovať jej požadované údaje. Povinnosť vybavovania dožiadania sa nevzťahuje na fyzické osoby.

Odsek 3. Finančná polícia je oprávnená požadovať vysvetlenie od každého, kto môže prispieť k objasneniu spôsobu nadobudnutia majetku. Vysvetlenie môže odmietnuť ten, kto by ním spôsobil sebe alebo blízkej osobe nebezpečenstvo trestného stíhania, alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok. O podaní vysvetlenia alebo o odmietnutí podľa vysvetlenia urobí finančná polícia úradný záznam.

Odsek 4. Pri preskúmavaní podľa odseku 1 je finančná polícia ďalej oprávnená po a vstupovať do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta slúžiaceho na podnikanie alebo inú hospodársku činnosť, ako aj do dopravných prostriedkov používaných na podnikanie na účely nazerania do dokumentov podľa písm. b). Po b nazerá do evidencie, účtovných písomností listín a iných dokladov, spisov a záznamov na technickom nosiči dát, robí si z nich výpisy, odpisy a kópie. Po c písomne žiadať od bánk a pobočiek zahraničných bánk správy, ktoré sa týkajú klientov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk, aj keď sú predmetom bankového tajomstva, odkaz č. 3.

§ 5 odsek 1. Plnenie oznamovacej povinnosti podľa § 3 odsek 1 a povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa § 4 nie je obmedzené zákonom ustanovenou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov, odkaz č. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

Odsek 2. Oznamovacia povinnosť podľa § 3 odsek 1 má povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa § 4, ak sa na osobu nevzťahuje, ak ide o informáciu, ktorú získala o klientovi v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci podľa osobitného predpisu, odkaz č. 5.

Odsek 3. Odmietnuť súčinnosť podľa § 4 môže aj osoba, ktorá by tým porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou zverená ústne alebo písomne pod podmienkou, že zachová o nej mlčanlivosť.

§ 6 odsek 1. Finančná polícia podá príslušnému prokurátorovi podľa ods. 3 na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie toho, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov až po preskúmaní príjmov hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia majetku podľa § 3 a § 4 a zistí, že hodnota majetku osoby presahuje najmenej o tisícnásobok minimálnej mzdy, odkaz č. 6, preukázateľné príjmy.

Odsek 2. Podnet podľa ods. 1 obsahuje po a označenie orgánu, ktorý ho podáva; po b meno, priezvisko, adresu pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby (ďalej len identifikačné údaje), ktorej majetok má byť vyhlásený za nadobudnutý z nelegálnych príjmov; po c výsledok preskúmania príjmov, hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia osoby; po d uvedenie skutočnosti a označenie dôkazov nasvedčujúcich tomu, že hodnota majetku osoby presahuje najmenej o tisícnásobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy; po e dátum a miesto podania; po f podpis oprávneného príslušníka finančnej polície.

Odsek 3. Na konanie podľa tohto zákona je príslušný prokurátor, v ktorého obvode sa nachádza súd, ktorý je podľa všeobecného predpisu o konaní pred súdom príslušný na konanie o návrhu podľa § 8. Poznámky pod čiarou k odkazom 2 až 6 znejú: Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie: § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie: § 91 ods. 4 písm. g) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie: Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie: Napríklad zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Odôvodnenie k navrhovaným ustanoveniam: Navrhované § 4 až § 6 majú za cieľ ustanoviť pôsobnosť finančnej polície v štádiu pred konaním na súde. Navrhuje sa, aby finančná polícia bola tým orgánom, ktorý preskúmava oznámenia podané na základe § 3 a vykonáva všetky potrebné zisťovania a získavania dôkazov, ktoré potvrdia alebo vyvrátia skutočnosti uvedené v oznámení. Pôsobnosť finančnej polície je obdobná ako napríklad pri činnosti v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

§ 7 odsek 1. Prokurátor preskúma najmä údaje a dôkazy podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d). Ak prokurátor považuje za potrebné podnet doplniť alebo vykonať ďalšie preskúmavanie príjmov, hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia majetku osoby, požiada o doplnenie alebo ďalšie preskúmanie finančnú políciu. Finančná polícia je povinná žiadosti prokurátora v určenej lehote vyhovieť.

Odsek 2. Prokurátor požiada osobu označenú v podnete o podanie vysvetlenia alebo predloženia dôkazov o tom, akým spôsobom nadobudla majetok uvedený v podnete. Táto osoba je povinná žiadosti prokurátora vyhovieť do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Vysvetlením sa rozumie najmä predloženie listín a označenie iných dôkazov potvrdzujúcich spôsob nadobudnutia majetku. Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie upravuje konanie prokurátora po doručení podnetu od finančnej polície. Prokurátor najmä posúdi skutočnosti, ktoré sú v danom podnete uvedené a rozhodne o podaní návrhu a doplnení podnetu.

§ 8 odsek 1. Prokurátor podá súdu na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov, ďalej len návrh, ak po a zo zistených skutočností odôvodnenie usudzuje, že hodnota majetku osoby označenej v podnete presahuje najmenej o tisícnásobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy, ktoré táto osoba mohla dosiahnuť a po b osoba označená v podnete nepodá vysvetlenie podľa § 7 ods. 2 alebo jej vysvetlenie prokurátor nepovažuje za dostatočné.

Odsek 2. Návrhom sa prokurátor domáha rozhodnutia o vyslovení nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov. V návrhu prokurátor okrem náležitostí podľa všeobecného predpisu o konaní pred súdom, odkaz 7, uvedie identifikačné údaje osoby, proti ktorej návrh smeruje (ďalej len odporca) a hodnotu majetku, ktorým má byť rozhodnutím vyslovený za majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov.

Odsek 3. Súd môže na návrh prokurátora predbežným opatrením podľa všeobecného predpisu o konaní pred súdom, odkaz č. 8, uložiť odporcovi, aby nenakladal s určitým majetkom v hodnote uvedenej prokurátorom v návrhu. Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie: § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: § 74 až § 77 Občianskeho súdneho poriadku. Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie upravuje podmienky podania návrhu na konanie pred súdom a náležitosti podania na súd.

§ 9. Ak prokurátor v konaní pred súdom preukáže existenciu rozdielu vo výške minimálne tisícnásobku minimálnej mzdy medzi preukázateľnými príjmami odporcu, ktoré mohol dosiahnuť, a jeho skutočným majetkom, súd rozhodnutím vysloví, že tento majetkový rozdiel uvedený v návrhu podľa § 8 ods. 2 odporca nadobudol z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu. Ak v konaní pred súdom odporca preukáže opak, súd návrh podľa § 8 ods. 2 zamietne. Odôvodnenie: Navrhuje sa zmena podľa dohody dôkazného bremena v tomto zákone.

§ 10 odsek 1. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa § 8 a § 9 sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdom, odkaz č. 9.

Odsek 2. Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup prokurátora podľa § 7 sa použijú ustanovenia osobitného zákona, odkaz č. 10. Ustanovenia podľa osobitného zákona o vybavovaní podnetu sa nepoužijú.

Odsek 3. Postupom podľa tohto zákona nie je dotknutá zodpovednosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby za protiprávne konanie postihnuteľné podľa osobitného predpisu.

Odsek 4. Na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis, odkaz č. 12.

Odsek 5. Ak po podaní návrhu podľa § 8 ods. 1 bolo začaté voči tomu istému odporcovi konanie pred súdom podľa osobitného predpisu, odkaz č. 13, ktoré sa týka spôsobu nadobudnutia majetku, voči ktorému návrh podľa § 8 ods. 1 smeruje, súd uznesením konanie podľa § 9 preruší až do právoplatného skončenia konania podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 9 znie: Občiansky súdny poriadok. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 10 znie: Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 11 znie: Napríklad zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 415, § 420 a § 451 Občianskeho zákonníka. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 12 znie: Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 13 znie: Zákon č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

§ 11. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2005. Odôvodnenie: Navrhovaný § 10 obsahuje spoločné ustanovenia vo vzťahu k použitiu k osobitným predpisom tak na konanie podľa tohto zákona, aj vo vzťahu k náhrade škody a k súbehu konania podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, napríklad trestného konania.§ 11 obsahuje návrh, podľa ktorého by tento návrh zákona mal nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2005.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predkladám. Predmetné návrhy sú naozaj výsledkom konsenzu a dlhej práce a snahy o nájdenie dohody a čo najlepšieho variantného riešenia, preto vás prosím o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli v rozprave, a prosím o zamietnutie vzhľadom na uvedené pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli a sú uvedené v spoločnej správe. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ešte v rozprave chce vystúpiť pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som oceniť pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný a ktorý podľa mojej mienky výrazne vylepšuje návrh zákona a robí z návrhu zákona dôležitý nástroj boja proti latentnej kriminalite, ktorá sa ťažko odhaľuje, ale ktorá znamená obrovské majetkové zisky pre organizovaný zločin a pre iné prvky v kriminálnom prostredí. Práve organizovaný zločin svojou majetkovou podstatou - tým, že disponuje obrovským majetkom -, umožňuje páchanie ďalšej trestnej činnosti. Na tej podstate je organizovaný zločin založený.

Myslím si, že sa veľmi dobre podarilo rozvrhnúť aj dôkazné bremeno v § 9 návrhu, kde bremeno tvrdenia, len bremeno tvrdenia by znášal prokurátor a len čo by ho uniesol, by sa dôkazné bremeno obrátilo a odporca by vyvrátiteľnú prezumpciu mohol vyvrátiť tým, ak preukáže legálnosť príjmov, z ktorých majetok nadobudol.

Samozrejme, že najväčšie diskusie aj v prvom čítaní v snemovni boli, aj keď sa diskutovalo o vládnom návrhu zákona o dôkaznom bremene. Musím veľmi otvorene povedať, že v prípade, že by celé dôkazné bremeno znášal prokurátor, bol by zákon zbytočný. Ak prokurátor má dôkazy o konkrétnej nelegálnej transakcii, kriminálnej transakcii, z ktorej bol majetok získaný, tak môže začať trestné stíhanie pre konkrétny trestný čin. Na to máme Trestný poriadok. Taký zákon by bol úplne zbytočný a nemalo by žiaden zmysel takto zákon prijímať a aj preto považujem za neprijateľné niektoré návrhy, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy.

Musím povedať, že diskusie, ktoré boli o tomto zákone vedené, neboli vedené vždy celkom korektne, pretože obdobné úpravy majú viaceré európske krajiny, či je to Taliansko, Írsko, alebo Veľká Británia. Keď sme pripravovali aj vládny návrh zákona, tak sme dlhé dni diskutovali o právnej úprave, o jej ústavnosti. O tom, aby zákon bol na jednej strane ústavný a na druhej strane aby bol efektívny, aby bol razantný. Samozrejme, že sa vždy voči radikálnejším nástrojom boja proti korupcii znesie vlna kritiky. V minulosti sa vlna kritiky zniesla napríklad pri agentovi, pri jeho širšom využívaní. Ale osvedčil sa a ľudia sú ochotní dnes spolupracovať s políciou na odhaľovaní korupcie. Zdá sa, že takto kritizované zákony môžu byť v praxi veľmi efektívne.

Dovoľte mi na záver ešte odcitovať dva odseky zo známej Parížskej deklarácie, ktorá bola v roku 2003 prijatá viacerými veľmi významnými autoritami v oblasti najmä trestného práva. Túto deklaráciu podpísali traja nositelia Nobelovej ceny, podpísala ju bývalá Vysoká komisárka pre ľudské práva, bývalá írska prezidentka Mary Robinson, podpísal ju bývalý taliansky sudca Antonio di Pietro, španielsky sudca Baltasar Garzón, čílsky sudca Juan Guzman, bývalý hlavný prokurátor v Miláne Francesco Borrelli, jednoducho veľmi známe kapacity v oblasti boja proti zločinu. Tie odseky znejú takto: "Štáty musia zabezpečiť, aby verejní činitelia mali zákonnú povinnosť poskytnúť vierohodné vysvetlenie o pôvode svojho majetku a zabezpečiť prepadnutie aktív v tých prípadoch, ak nebudú vedieť k spokojnosti súdu poskytnúť rozumné vysvetlenie." Tento odsek veľmi zrejme hovorí aj o tom, ako má byť rozvrhnuté dôkazné bremeno.

A na záver tejto deklarácie osobnosti trestnej justície píšu: "Naše generácie musia uskutočniť maximum na obnovenie dôvery v naše politické, ekonomické systémy a v tých, ktorí v rámci nich vykonávajú vysoké funkcie. Tie osoby, ktoré nás vedú v čase globalizácie, znášajú obrovskú zodpovednosť. Aby ostatní z nás mali nádej, musia byť tieto osoby mimo podozrenia a musia prijať kroky, ktoré sme načrtli, a to ako vec najvyššej naliehavosti."

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, boj proti korupcii je vážna vec. Ak chceme, aby ho podporovali občania, musia ho najskôr podporovať politici. Preto vás chcem požiadať, aby ste podporili návrh zákona v znení pozmeňujúceho návrhu, ako ho predniesol pán poslanec Madej. Ďakujem. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP