Středa 22. června 2005

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Fajnor? Pán poslanec Fajnor, ústne sa hlásite do rozpravy? (Hlasy zo sály.) Takže do rozpravy sa nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme pokračovať v rokovaní. Chcem len upozorniť, že tlač 816a spoločná správa nie je hotová, tú nebudeme prerokúvať a teraz by sme prerokovali zákony, ktoré mal predložiť pán Rusko. V zastúpení pána ministra Ruska predloží tieto zákony v parlamente pán podpredseda vlády a minister financií. Tak aby som to uviedol, pôjde o druhé čítanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1087) a spoločná správa 1087a.

Pán podpredseda vlády Mikloš, prosím, uveďte návrh zákona.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto zákonom sa implementujú do právneho poriadku Slovenskej republiky tie ustanovenia nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o detergentoch, ktorými sa toto nariadenie v podmienkach Slovenskej republiky vykonáva. Ide o povinnosti podnikateľov v oblasti detergentov všeobecne a úlohy Centra pre chemické látky a prípravky pri uvádzaní detergentov na trh Európskej únie vrátane Slovenskej republiky.

Novela zákona vykonáva tiež niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré vzišli z aplikácie zákona v praxi. Zákon prináša aj zmenu vo veci postavenia centra, ktoré bude ako rozpočtová organizácia zapojená na rozpočet ministerstva hospodárstva.

S pozmeňujúcimi návrhmi a odporúčaniami gestorského Výboru Národnej rady SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tak ako sú uvedené v spoločnej správe predkladateľa, sa ministerstvo hospodárstvo stotožňuje. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo pánovi Přidalovi, aby ako poverený člen výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predniesol stanovisko, odôvodnil návrh gestorského výboru.

A. Přidal, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi predniesť spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní v súlade s rokovacím poriadkom Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory predmetný návrh zákona neprerokovali ani poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

Vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol tento zákon pridelený a prijali uznesenia s návrhmi zákon schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v prílohe uznesenia s výnimkou ústavnoprávneho výboru, ktorý neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

V časti IV spoločnej správy je uvedených 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov a gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto bodoch spoločne s odporúčaním schváliť ich.

Takisto gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade túto spoločnú správu a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy, prosím, k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1098, spoločná správa tlač 1098a. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona zohľadňuje skutočnosť, že na úrovni Európskej únie sa zásadne mení prístup k požiadavkám na jednotnú úpravu umiestňovania chemických látok, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok a obchodu s týmito látkami s tretími krajinami, ako aj ich umiestňovanie na vnútornom trhu Európskej únie.

Vo februári 2004 bolo schválené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré upravuje podmienky na umiestňovanie chemických látok, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok, t. j. drogových prekurzorov na vnútorný trh Európskej únie. Toto nariadenie s účinnosťou od 18. 8. 2005 zruší smernicu Rady č. 92/109/EHS, ktorá túto problematiku doposiaľ rámcovo upravovala. Ide najmä o zadefinovanie orgánov štátnej správy konajúcich vo veci predmetného nariadenia a rozpracovanie podmienok kontrolnej činnosti určenia sankcií vrátane ponúk a tak ďalej.

Predloženým návrhom zákona sa zabezpečujú požiadavky uvedené v uvedených nariadeniach. S pozmeňujúcimi návrhmi a stanoviskom gestorského výboru uvedeným v spoločnej správe sa ministerstvo hospodárstva stotožňuje. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pani poslankyni Beáte Brestenskej a prosím ju, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky poverila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1098).

Dňom 10. mája 2005 Národná rada uznesením č. 1586 pridelila vládny návrh na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre zdravotníctvo. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory zákon neprerokovali. V stanovenom termíne všetky tri výbory pridelený návrh zákona prerokovali, ústavnoprávny 14. júna 2005 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných; výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 9. júna 2005 pod č. 583 a prijal platné uznesenie, návrh zákona schválil so zmenami a doplnkami; Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona 15. júna 2005 uznesením č. 226 odporučil Národnej rade zákon prijať s pripomienkami a uzneseniami.

V spoločnej správe gestorský výbor prerokoval takisto ten návrh zákona a vzniklo 24 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, ktorú máte pred sebou. Gestorský výbor navrhuje o bodoch 1a ž 24 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. Gestorský výbor zároveň na základe stanoviska výborov v súlade s § 79 ods. 4, § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

Spoločnú správu výboru o výsledku prerokovania navrhovaného zákona a o zmene a doplnení tohto zákona (tlač 1098a) v druhom čítaní gestorský výbor schválil pod č. 608 z 20. júna 2005. Súčasne ma poveril ako spravodajkyňu predložiť návrh spoločnej správy.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Kto sa ústne hlási do rozpravy, prosím? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, pretože som zaváhal, kto ho bude predkladať a v tom vošiel pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Lipšic. Takže uvediem druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z.

Vládny návrh zákona je tlač č. 1091, spoločná správa je tlač č. 1091a.

Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby uvedený vládny návrh zákona uviedol.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o stručnú novelu zákona o Justičnej akadémii, ktorej cieľom je reagovať na problémy, ktoré sa vyskytli najmä v súvislosti s prijatím ďalších zákonov. Ide konkrétne o zákony, ktoré realizovali optimalizáciu súdnej sústavy, kde oproti pôvodnému návrhu vlády nebol zrušený Krajský súd v Trnave, kde sa predpokladalo sídlo Justičnej akadémie. Z toho dôvodu navrhujeme, aby sídlo Justičnej akadémie bolo presunuté do priestorov zrušeného Okresného súdu v Pezinku.

Navrhovaná právna úprava sa dopĺňa aj o ustanovenie upravujúce hmotné výhody riaditeľa akadémie, upravuje dĺžku funkčného obdobia zástupcu riaditeľa akadémie a dopĺňa sa pôsobnosť akadémie, v rámci ktorej akadémia zabezpečuje databázu súdnych prípadov a databázu psychologických testov na výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu.

Dovoľte mi, pán predsedajúci, sa veľmi stručne vyjadriť k spoločnej správe výborov s tým, že súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada uznesením z 10. mája 2005 č. 1590 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o Justičnej akadémii na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Justičnej akadémii odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 830 zo 14. júna 2005, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 612 z 13. júna 2005, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 364 zo 7. júna 2005.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy. Je ich celkovo šesť, nebudem ich čítať, spoločnú správu kolegovia majú v laviciach rozdanú.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 až 6 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Justičnej akadémii schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. júna 2005 č. 839. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil k tomuto bodu programu. Ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Končím možnosť ďalších prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších prepisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Vládny návrh zákona máte ako tlač č. 1108, spoločnú správu 1108a a teraz prosím podpredsedu vlády pána ministra Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o prvú právnu úpravu bezplatného poskytovania právnej pomoci osobám, ktoré sú v hmotnej núdzi.

Návrh právnej úpravy ide dvomi smermi. Na jednej strane smerom k aproximácii smernice Rady z roku 2003, ktorá sa týka spoločných pravidiel právnej pomoci pri cezhraničných sporoch. Takisto sa ale snažíme riešiť otázku poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch, ktoré nemajú cezhraničný prvok, ktorým návrhom chceme zabezpečiť reálny prístup k ústavou deklarovaným právam občanov, ktoré sa týkajú práva na právnu pomoc. Návrh zákona tým komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám tak vo vnútroštátnych, ako aj v cezhraničných sporoch. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania a návrh stanovuje kritériá, na základe ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Tie podmienky sú jednak samotná hmotná núdza, ale aj situácie, ak nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva, teda ak nie je právo premlčané alebo zaniknuté.

Takisto návrh určuje inštitucionálne zabezpečenie posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci. Upravuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosti jeho preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.

Dovoľte mi ešte, pán predsedajúci, sa stručne vyjadriť k návrhom zo spoločnej správy, kde si dovolím vyjadriť súhlas so všetkými bodmi, s výnimkou bodov 2, 5, 8, 10 a 22 a stručne poviem dôvod toho nesúhlasu.

V bode 2 spoločnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie bezplatnej právnej pomoci aj na sociálnoprávne veci. Musím povedať, že ide o prvý návrh zákona a napriek tomu, že ide o správny zámer, my dnes nevieme predpokladať, aký bude dopad návrhu zákona v budúcnosti na verejné financie. To znamená, chceme začať skromnejšie, s užším rozsahom poskytovania právnej pomoci a následne to eventuálne rozširovať. Ale tým, že nevieme kvantifikovať presný počet žiadateľov, presný počet vecí, kde bude poskytovaná právna pomoc bezplatne osobám v hmotnej núdzi, tak si myslím, že je adekvátne začať v obmedzenejšom rozsahu a len postupne podľa toho, aká bude situácia a prax ho rozširovať.

Bod 5 navrhuje, aby sídlom centra na poskytovanie právnej pomoci bol Zvolen, a nie Bratislava. Tomu celkom nerozumiem, pretože centrum právnej pomoci bude inštitúciou ministerstva spravodlivosti a neviem, ako bol zdôvodnený Zvolen, lebo vo Zvolene sme okresný súd nechali. Čiže tam budovu rezort justície nemá voľnú. Jedine, že by sme zrušili zvolenský okresný súd, pán poslanec Abelovský by sa určite potešil, a potom by sme mohli centrum právnej pomoci presunúť do Zvolena. (Ruch v sále.)

Ďalšie body, s ktorými nesúhlasím, sú body 8 a 10, kde nesúhlasím s obmedzením možnosti udeliť splnomocnenie na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci iba určenému advokátovi, ale myslím si, že je správne ponechať možnosť udelenia takého splnomocnenia aj centru v závislosti od konkrétneho prípadu, či pôjde o konanie pred súdom, alebo nie. Ak pôjde o jednoduché riešenie, ktoré je možné riešiť zaslaním stanoviska, tak si myslím, že to môže robiť aj centrum, aby sme zbytočne nezvyšovali administratívnu náročnosť a vôbec aj finančné náklady realizácie zákona o poskytovaní právnej pomoci.

No a posledná vec v spoločnej správe sa týka bodu 22, ktorá sa týka novelizácie zákona o advokácii. Domnievam sa, že navrhovaný bod spoločnej správy je v rozpore s našimi komunitárnymi záväzkami. Totiž smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o umožnení výkonu právnického povolania na trvalom základe v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, požaduje, aby Európska advokátska spoločnosť mohla na území Slovenskej republiky zriaďovať organizačné zložky. Stanoviť, čo vyžaduje tento bod spoločnej správy, aby členmi Európskej advokátskej spoločnosti pritom museli byť len usadení euroadvokáti, to smernica neumožňuje. To znamená, že tento návrh, ktorý sa týka § 30 písm. i) bodu 1 advokátskeho zákona je v rozpore s komunitárnym právom a v prípade jeho prijatia by sme mohli byť vystavení konaniu pred Európskym súdnym dvorom a podľa vyjadrenia mojich kolegov by sme v tom konaní boli neúspešní.

Takže si vás dovoľujem požiadať jednak, aby tieto body boli vyčlenené na samostatné osobitné hlasovanie a aby neboli potom v pléne Národnej rady hlasovaním podporené. Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo pánovi Miroslavovi Abelovskému zo Zvolena. Pán poslanec, prosím, keby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby ste odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ako výbor gestorský k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.

Národná rada svojím uznesením z 10. 5. 2005 pod č. 1591 pridelila vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní výborom: ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní odporučil Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci aj výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

V časti spoločnej správy IV je 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré nebudem čítať vzhľadom na to, že relevantné výbory, aj výbor ústavnoprávny ako výbor gestorský, sa nimi zaoberali s tým, že o všetkých bodoch od 1 až po 27 navrhujú hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona o advokácii a o živnostenskom podnikaní schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zákona o advokácii, zákona o živnostenskom podnikaní bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 20. júna 2005 pod č. 838. Bol som splnomocnený predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady.

Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Majdová. Nikto viac. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

M. Majdová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, chcem predložiť len krátky procedurálny návrh. Žiadam, aby sa zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie vyňali bod 2, bod 5, bod 8, bod 10 a bod 22. Ďakujem, to je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ďalším bodom a je to druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 1109), spoločná správa č. 1109a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby odôvodnil vládny návrh zákona.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už v prvom čítaní spomenul, návrh novely Občianskeho súdneho poriadku sleduje tri základné ciele.

Jednak odstraňuje duálny režim núteného výkonu rozhodnutia, ktorý je dnes podľa Občianskeho súdneho poriadku a podľa Exekučného poriadku. Výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku však neúmerne zaťažuje súdy a vykonávacie konanie nerieši zámer realizovať súdne alebo iné rozhodnutie tak rýchlo a efektívne, aby práva subjektu, ktoré mu boli priznané, boli aj realizované. Preto navrhujeme, aby sa tento dualizmus odstránil, aby výkon rozhodnutia išiel podľa exekučného poriadku s výnimkou dvoch prípadov, jeden je samozrejmý, to je výkon rozhodnutia justičných pohľadávok, a druhý sa týka výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktorý je upravený len v Občianskom súdnom poriadku.

Druhým ťažiskovým dôvodom, ktorý novela Občianskeho súdneho poriadku sleduje, je posilnenie apelačného princípu v odvolacom konaní. Ide o to, aby sme obmedzili možnosti odvolacieho súdu zrušovať rozhodnutie prvostupňového súdu, a tým vytvárať priestor na predlžovanie súdneho konania. Ja som to nazval v prvom čítaní pingpong medzi súdmi a, žiaľ, nastáva veľmi často a, žiaľ, jeho následkom sú neúmerné súdne prieťahy.

Určite sa zhodneme na tom, že dlhé roky najťaživejším problémom našej justície sú prieťahy v súdnom konaní. A napriek tomu, že neexistuje žiadne magické riešenie prieťahov v súdnom konaní, tak si myslím, že sa dajú nájsť legislatívne riešenia, ktoré urobia z civilného konania efektívnejší systém. A jednou z takýchto zmien je práve posilnenie apelačného princípu, pretože ak chceme vyjsť v ústrety účastníkovi konania, vyjsť mu v ústrety v tom, aby mal čím skôr v rukách právoplatné súdne rozhodnutie, tak by sa rozhodovanie našich súdov malo začať na prvom stupni a skončiť na odvolacom stupni a bodka. Keď sa budú prípady pohybovať hore dole medzi súdnymi inštanciami, niekedy aj niekoľkokrát, tak to práve spôsobuje tie najkrikľavejšie prieťahy v súdnom konaní.

Takisto návrh novely výrazným spôsobom odstraňuje výkladové aplikačné problémy Exekučného poriadku, takisto som o nich podrobnejšie hovoril v prvom čítaní.

Opäť zdôrazním, pre mňa osobne jedno z najpodstatnejších ustanovení, ktoré je v § 125 ods. 3 a ktoré dáva povinnosť exekútorovi v prípade, ak ide o predaj veci, ktorej cena je vyššia ako stonásobok priemernej mesačnej mzdy, čo je okolo jeden a pol milióna korún, aby termín dražby, súpis vecí, miesto konania dražby bolo uverejnené v Obchodnom vestníku. Jednoducho preto, aby dražobné konanie bolo transparentné, aby každý, kto má záujem, sa mohol uchádzať, aby neboli prípady takmer utajených dražieb, ktoré sú známe len vopred určenému záujemcovi. Toľko k Exekučnému poriadku.

Dovoľte mi sa na záver ešte vyjadriť k bodom zo spoločnej správy, kde si dovoľujem vyjadriť nesúhlas s bodmi 3, 13, 17, 23, 32, 35, 43 a 52. Najmä schválením bodu 13 spoločnej správy by sa zmaril jeden z hlavných cieľov sledovaných vládnym návrhom zákona, a to je koncepcia posilnenia apelačného princípu, ktorá smeruje k zrýchleniu konania pred súdmi prvého a odvolacieho stupňa. Viaceré z návrhov majú vecné a zároveň aj legislatívnotechnické nedostatky a predstavovali by nie celkom systémový zásah do platného právneho poriadku.

Spomeniem teda bod 13, ten sa, ako som povedal, týka zrušenia snahy posilniť apelačný princíp, a tým skrátiť súdne konanie.

Bod 17 je trochu polemický z toho dôvodu, že dáva kompetenciu súdu rozhodnúť aj o výkone predbežného opatrenia, pričom ak odstránime dualizmus právnej úpravy a výkon rozhodnutia bude možný okrem výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí len podľa Exekučného poriadku, tak neviem, ako bude v praxi súd realizovať inú formu výkonu rozhodnutia pri predbežnom opatrení.

Takisto bod 32, ktorý zavádza možnosť podať proti rozhodnutiu o námietkach odvolanie, je nesystémový. No, je to problém, pretože znamená to predĺženie exekučného konania. Náš zámer je skôr ho skracovať, lebo aj exekučné konanie je súčasťou súdneho konania v smere vymožiteľnosti práva.

To isté platí o bodoch 35 až 43, podľa ktorých by nebolo možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, ak je povinnému v konaní o určenie vlastníctva vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej. Ale o tom, samozrejme, sa dá diskutovať.

Toľko, pán predsedajúci. Je to dôležitá novela OSP. A ja by som chcel požiadať snemovňu o jej schválenie, pretože môže byť v mnohých prípadoch nástrojom rýchlejšieho rozhodovania našich súdov, nástrojom toho, aby účastník konania mal v rozumnom termíne právoplatné súdne rozhodnutie. Voči tejto novele OSP je veľký lobing, niektoré sudcovské združenia, advokátska komora. Vystavujem sa v tejto snemovni už opakovane možnému vylúčeniu z advokátskej komory, ale povedal som to už aj v ústavnoprávnom výbore, že, samozrejme, dlhé súdne konanie znamená viac úkonov, znamená vyššie odmeny aj pre advokátov, ale snemovňa ani vláda nezastupuje partikulárnu skupinu, ani sudcov odvolacích súdov, ani advokátov, ale občanov. A v tomto prípade legitímny záujem občanov je, aby mali čím skôr právoplatné súdne rozhodnutie. A ak toto je legitímny cieľ, na ktorom sa vieme všetci zhodnúť, tak si myslím, že by mohol byť vyjadrený v podpore novely Občianskeho súdneho poriadku.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávnemu výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi. Žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, spoločná správa vyzerá takto. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej budem hovoriť len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. marca 2005 č. 1519 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ide o tlač 1109, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Po druhé, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollová, ktorá nie je členkou výborov, ktorým bol zákon pridelený, oznámila v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k návrhu zákona a vo svojom návrhu uviedla. V čl. II vypustiť v § 237 ods. 2, 3, 5 a 6. Odôvodnením je rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky 10. januára vo veci PL US 49/03. Ústavnoprávny výbor sa týmto návrhom osobitne nezaoberal, nakoľko rovnaký návrh bol podaný aj v gestorskom výbore.

Po tretie, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1109) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 837 z 20. júna 2005; výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 610 z 13. júna 2005; výbor pre verejnú správu uznesením č. 301 z 8. júna 2005 a výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien uznesením č. 332 z 15. júna 2005.

Po štvrté, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je v úhrne 52 a odkazujem iba na to, že pred každým z vás v spoločnej správe všetky pozmeňujúce návrhy sú formulované. Keď zhrniem celý prehľad 52 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: po a spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 32, 33, 34, 35, 36, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52 s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Po b gestorský výbor odporúča osobitne hlasovať o bode 13 s návrhom gestorského výboru schváliť ho a po c spoločne hlasovať o bodoch 22, 30, 31, 37 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa hlási pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Laššáková, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Polka, pán poslanec Abelovský. Končím možnosť ďalších prihlášok. Posledný je pán poslanec Abelovský. Ako prvý vystúpi pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Máme to v tlači 1109.

Bod 1. V čl. I sa za bod 108 vkladá nový bod, ktorý znie: X za § 352a sa vkladá nový § 352b, ktorý znie. § 352b ods. 1. Súd na základe žiadosti vydá osvedčenie o Európskom exekučnom titule podľa osobitného predpisu, odkaz 40, alebo takéto osvedčenie na základe žiadosti zruší. Podrobnosti upraví všeobecne záväzný predpis vydaný ministerstvom spravodlivosti.

Odsek 2. Na vydanie a zrušenie osvedčenia o Európskom exekučnom titule podľa osobitného predpisu, odkaz 40, je príslušný súd, ktorý vydal rozhodnutie, súd, na ktorom bol schválený o uzavretí súdny zmier a v prípade verejných listín krajský súd príslušný na vyššie overovanie listín podľa osobitného predpisu, odkaz 41. Poznámky pod čiarou k odkazu 40 a 41 znejú. "Odkaz 40 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 805/2004 zo dňa 21. apríla 2004), ktorým sa vytvára Európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ú. v. EÚ L 143 z 30. 4. 2004) odkaz pod 41, § 62 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 589/2003 Z. z. Odôvodnenie: Je to reakcia na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva v Európskej únii. Spomínané nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 805/2004 zo dňa 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára Európsky exekučný titul pre nesporné nároky. To je to ú. v. EÚ L 143 z 30. 4. 2004. V odseku 2 sa upravuje príslušnosť, to je veľmi dôležité, súdu na vydanie, prípadne zrušenie osvedčenia OEET. Procedurálny postup úpravy spravujúci poriadok. Skončil som, pán predseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pani poslankyňa Laššáková a pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister spravodlivosti, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka článku II prerokovaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Pozmeňujúci návrh sa týka exekučného poriadku a má dovedna 6 bodov. Teda v súlade s rokovacím poriadkom ho prečítam.

Bod prvý. V bode 35 v § 37 ods. 3 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností." Odôvodnenie. Jednoznačne sa upravuje povinnosť účastníka konania spolu s oznámením doložiť aj listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností. Explicitné zakotvenie tejto povinnosti v exekučnom poriadku urýchli pripustenie zmeny účastníka konania.

Po druhé. Za bod 45 sa vkladá nový bod 46, ktorý znie: V § 44 ods. 6 znie. "Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora."

Bod 46 sa označí ako bod 47 a bod 46 pôvodný, teda § 44 ods. 7 znie: "Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 6 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie vylúčeného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie." Odôvodnenie k bodom 46 a 47: Platný exekučný poriadok umožňuje oprávnenému kedykoľvek v priebehu exekučného konania požiadať súd o zmenu exekútora s tým, že zároveň súdu oznámi meno exekútora, ktorý má v exekúcii pokračovať. Súd však nie je povinný žiadosti oprávneného vyhovieť a o zmene exekútora rozhoduje voľnou úvahou na základe konkrétnych okolností prípadu, pričom uznesením rozhodne, či žiadosti o zmenu exekútora vyhovuje, alebo či žiadosť zamieta. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Zamietnutie žiadosti a nemožnosť podania opravného prostriedku je obmedzením možnosti oprávneného rozhodovať o osobe exekútora, a to napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 29 exekučného poriadku exekúciu vykonáva exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávneným. V exekúcii je vymáhaná pohľadávka oprávneného exekútorom, teda spolupráca oprávneného s exekútorom je predpokladom uspokojenia pohľadávky v súlade s vôľou oprávneného. Obmedzenie možnosti rozhodnúť o osobe exekútora môže mať za následok neefektívne a nehospodárne vymáhanie pohľadávky.

Ak oprávnený nie je spokojný s výkonom exekúcie povereným exekútorom a jediným spôsobom, ako zabezpečiť účinnejšie a rýchlejšie vymoženie jeho pohľadávky je zmena exekútora. Súd by mal byť povinný žiadosti o zmenu exekútora vyhovieť a vykonaním exekúcie poveriť nového exekútora navrhnutého oprávneným. Zároveň sa stanovuje lehota na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, nakoľko v praxi sa stretávame s prípadmi, keď súd o zmene exekútora nerozhodol ani v lehote jedného roka od podania návrhu.

Ďalší bod 4. V 72. bode v § 125 ods. 3 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová "záložnému veriteľovi a tretej osobe, u ktorej je hnuteľná vec podliehajúca exekúcii v držbe, úschove alebo uložená s výzvou, aby všetci, ktorí sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie, uviedli výšku svojich nárokov aj s príslušenstvom ku dňu termínu držby a preukázali ich listinami s upozornením, že inak sa bude na ich nároky prihliadať len podľa obsahu spisov". Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že z výťažku dražby sa podľa § 128 ods. 2 bez ohľadu na poradie uspokojujú prednostne pohľadávky, pri ktorých to ustanovuje osobitný predpis, je nevyhnutné, aby exekútor poznal ich aktuálnu výšku.

Novela Občianskeho zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2003 zásadným spôsobom zmenila právnu úpravu záložných práv. Prijaté zmeny Občianskeho zákonníka neboli legislatívne prenesené do exekučného poriadku najmä v oblasti zániku záložných práv a uspokojenia zabezpečených pohľadávok v prípade, že na zálohu viazne viac záložných práv. Občiansky zákonník v novelizovaných ustanoveniach rozlišuje zánik záložných práv v závislosti od ich výkonu prednostným záložným veriteľom a záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa. Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom sa záloh prevádza nezaťaženým záložným právom ostatných záložných veriteľov. Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.

Ďalej 81. bod znie: V § 136 ods. 2 znie: "Pre poradie oprávneného na uspokojenie z výťažku exekúcie je rozhodujúci čas, kedy exekútorovi došiel návrh na vykonanie exekúcie spĺňajúci všetky náležitosti návrhu podľa § 39. V prípade opravy alebo doplnenia návrhu je rozhodujúci čas, kedy exekútorovi došiel nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravený alebo doplnený." Odôvodnenie: Navrhovaným znením sa v praxi odstráni rozpor pri určení rozhodujúce času v prípade, ak návrh pri prvotnom podaní síce nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, respektíve je nezrozumiteľný, ale na výzvu exekútora je oprávneným v stanovenej lehote opravený alebo doplnený.

A posledný pozmeňujúci návrh. V 86. bode v § 139 ods. 6 sa za slová "exekútor môže" vkladajú slová "so súhlasom oprávneného". Odôvodnenie: Súhlas oprávneného s vypracovaním nového znaleckého posudku v prípade, že sa exekútorovi nepodarilo v lehote dlhšej ako jeden rok od prvej dražby predať nehnuteľnosť ani za cenu zníženú so súhlasom súdu je nevyhnutný z dôvodu, že oprávnený je jednak informovaný o ďalšom postupe pri predaji nehnuteľnosti a zároveň má možnosť rozhodnúť, či ďalej chce pokračovať v predaji nehnuteľnosti podľa nového ocenenia, alebo podá návrh na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti podľa § 145 ods. 2. V praxi sa tak predíde situácii, že súčasne so zadaním vypracovania nového znaleckého posudku exekútorom oprávnený podá návrh na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti, ak sa exekútorovi nepodarilo predať nehnuteľnosť v dražbe do jedného roka od vydania Exekučného poriadku.

Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP