Středa 29. června 2005

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Murgaš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči.

M. Murgaš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, som rád, že konečne v tejto snemovni zaznelo odborné stanovisko a veľmi si vážim to, že pán docent Bielik sa tu neprejavil teraz ako politik, ale ako odborník. Plne s tým súhlasím, že stanovenie nárokovateľnej zdravotnej starostlivosti, jej objemu, to je základ a prvý krok v každej normálnej zdravej zdravotníckej politike v efektívne fungujúcich zdravotníckych systémoch. To, že to pán minister, insitný ekonóm a manažér Zajac robí naopak, tak je to normálne, lebo však ako insitný umelec neovláda techniky, technológie a nevyzná sa v zdravotníctve. Pán docent Bielik dal návrhy, ktoré sú naozaj vecným riešením "spackaného" zákona, ktorý tu pán insitný minister Zajac predložil. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bielik, nech sa páči, môžete odpovedať.

J. Bielik, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len pánovi poslancovi Murgašovi ďakujem za to ocenenie, ale súčasne, ak by som mohol poprosiť, pána ministra by som neoznačoval v tomto prípade ani za insitného ekonóma. Mám pocit, že ak máme dodržať vecnú stránku diskusie, aj keď v pozitívnej reakcii na moje vystúpenie by som poprosil, aby sme to potom neposúvali mimo tej odbornej diskusie. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová je posledná ústne prihlásená do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vecne niekoľko poznámok k návrhu zákona. Začnem možno od konca a rada by som vás teda poprosila o podporu toho bodu 22, kde je v komplexe riešená kúpeľná starostlivosť. Myslím si, že vyriešime problém aj tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli v Národnej rade teraz prednášané. Je to odborný návrh, prerokovaný, prešiel vo výbore pre ľudské práva a bola by som veľmi rada, aby sme teda body 20 a 21 neschválili a schválili bod 22 ako komplexný návrh.

Druhým bodom, to je bod 5 zo spoločnej správy, ktorý sa týka bodu 19 zákona, je to výška úhrady poistencov za služby, kde by sa malo prihliadať na zdravotný stav, vek a iné dôvody hodné zreteľa. Bol to môj návrh, aby sme bod 19 vypustili z návrhu zákona, aj výbor pre ľudské práva sa s tým stotožnil, pretože tento bod je diskriminačný, nie je jasné, akým spôsobom chceme prihliadať na zdravotný stav, vek alebo iné dôvody, prečo to má byť dôvod na posudzovanie výšky úhrady, a preto vás chcem poprosiť, aby sme bod 5 zo spoločnej správy vyňali na samostatné hlasovanie a odporúčala by som ho prijať, pretože ide o nejednoznačnú formuláciu a mohlo by dôjsť, čiže teda aj dôjde k rozporu a k diskriminácii občanov.

Ďalší bod je bod 10 zo spoločnej správy, ktorý chcem tiež požiadať vyňať na samostatné hlasovanie, a ide o bod 22 zákona, kde sa rozširujú úhrady občanov vlastne nižšou právnou normou, kde dnes nie sú dané ani štandardy, ktoré by boli dané zo zákona, alebo aby bola už dnes platná nejaká právna norma na štandardný pobyt v zdravotníckom zariadení a my už tu hovoríme o tom, že môžu požadovať za nadštandardné služby výšku úhrady, to je ten odsek 4 a zároveň aj nie som presvedčená, že je správne, aby sme opäť vyžiadali nejakú úhradu za poskytovanie ambulantnej starostlivosti za termíny, aby výšku úhrady stanovovali samosprávne kraje. Myslím si, že dnes nie je na to teraz ešte pripravená situácia, preto tak, ako toto prešlo vo výbore pre ľudské práva, bod 10 zo spoločnej správy, poprosila by som, aby sme ho vyňali na samostatné hlasovanie a zároveň ho prijali, a tým body 9 a 11 zostanú bezpredmetné a nebudeme o nich hlasovať. Čiže aj bod 11 by mal byť vyňatý na samostatné hlasovanie z toho balíka spoločne schváliť. To sú moje krátke pozmeňujúce návrhy.

Musím priznať a povedať možno jednu takú krátku všeobecnú poznámku, o čom hovorila na začiatku aj pani poslankyňa Martináková, tak ako sme rokovali v jeseni o zákone o rozsahu, že všetky tieto základné výkony, úkony, zdravotnícky rozsah a platby by mali byť stanovené zákonom a nielen nejakou nižšou právnou normou, a preto si myslím, a tak ako som sa vyjadrila aj pri prvom prerokovaní zákona o rozsahu ešte v minulom roku, že je na hrane ústavnosti. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Ja sa vyjadrím za en bloc k navrhnutým pozmeňujúcim zákonom. Prvý bol pozmeňujúci návrh, séria návrhov pána poslanca Pašku. Samozrejme, že v prípade, že by tieto návrhy prešli, stiahnem zákon, pretože to úplne postavil iného garde. Len taká malá pripomienka všetkým, ktorí kritizujete kategorizáciu. Ja som sa do tej Európskej únie až tak strašne nehrnul. Ale dnes firma za 90 dní má právo zo smerníc Európskej únie na zaradenie, a tým my ho musíme kategorizovať. Či chceme, či nechceme, raz za štvrťroka musíme kategorizovať. To je proste fakt.

Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Bódyho. V tej kúpeľnej časti si myslím, že išlo o jednu jedinú indikačnú skupinu alebo dve, myslím si, že by sa to dalo spraviť. Ja by som skôr išiel na výnimku cez poisťovňu, lebo poisťovňa, na to zabúdame, poisťovňa má právo cez revízny systém dať navyše toho, to je totižto minimálny balík. Pretože nezdá sa mi celkom dobré riešenie do toho zákona vkladať nové a nové diagnózy, ktoré v konečnej relácii budú znižovať verejné zdroje na neodkladnosť a elektívnu zdravotnú starostlivosť. Pretože to tak bude, lebo ak zaplatíme 1 000 kúpeľov po 10 000 korún, no tak 10 miliónov korún budeme musieť z niečoho stiahnuť. Ale tam by som sa k návrhu pána poslanca Bódyho, k tomu prvému, ja si to ešte pozriem, to by som sa ešte dohodol potom aj so spravodajcom. Ten by som vedel podporiť potiaľ, pokiaľ by neprešli tie ostatné.

Čo sa týka sporného bodu 6, musím povedať, že naozaj v tomto prípade predseda zdravotníckeho výboru bol prehlasovaný poslancami, preto teraz sa tak strašne veľa navrhuje vybrať zo spoločnej správy. K tomu bodu 6 je to iba také ustanovenie, aké už v zákonoch bolo, v zákone č. 273, ak sa nemýlim. Bolo to skoro takto isto napísané, len to bolo v inom. Ja s tým nemám nejaký duševný problém, ale má to skôr vytvárať tlak na štát, aby pridal za poistencov štátu, ak by taká situácia nastala. Pretože o tom, čo má kto hradiť rozhodne v konečnej relácii vláda v tej časti, ktorá sa týka možných doplatkov.

Čo sa týka toho kúpeľného návrhu v bode 22, ak by takýto návrh prešiel v samostatnom hlasovaní, otvorene a korektne hovorím, stiahnem zákon, pretože naruší celú filozofiu vydávania licencií. Lebo my vieme, my zodpovedáme za vodu, vzduch aj bahno, my vieme, kto aké má, ale my nevieme, či spĺňa podmienky. Preto sa musia relicencovať. A v tých podmienkach sú síce dôležité ich liečebné možnosti, ale v prvom rade je dôležité, aby aj nejakým spôsobom preukázali, že to vedia plniť aj v zdravotnej starostlivosti, že majú dobré personálne vybavenie a iné veci. Takto de facto zo zákona ich urobíme monopolistami. Poviem to na príklade NRC - Národné rehabilitačné centrum Kováčová, ktorá odmietala brať pacientov po náhlej mozgovej príhode, pretože to nemala v zriaďovacej listine, ale akosi to veľmi neodmietala, keď to bolo za úhradu. Tak sme to dali do zriaďovacej listiny a v tejto chvíli je to už na vôli poisťovne a NRC, ako sa dohodnú. Preto o tom hovorím, lebo ani toto riešenie nebolo správne. To riešenie, či majú, alebo nemajú v Kováčovej rehabilitovať stavy po náhlej mozgovej príhode totižto by malo byť vydávaním licencie, ak spĺňajú všetky podmienky z hľadiska tohto. Takže tam je to pre mňa veľmi sporné.

To, čo hovorila pani poslankyňa, myslím bod 19, to sú drobnosti, ktoré nechám, poprosím poslancov, nech si to pozrú, to sú naozaj malé drobnosti, ktoré zákon nepokazia, nevylepšia, myslím to vypustenie bodu 19 a ešte nejaké drobné, ale skôr som za, že nie, pretože to sú také zásahy.

Pani poslankyňa Mušková v dobrej viere, že porušovanie zákona, ktoré sa naozaj deje hlavne na úrovni poskytovateľov, že keď odstránime 20-korunáčku, odstránime porušovanie zákona, totálne by rozbila celý systém služieb. To sa nedá akceptovať, ale ja som sa jej to snažil aj vysvetliť, ona, samozrejme, má svoje právo to dať. Na druhej strane mi povedala, že tí ľudia už majú aj bločky od lekárov, to znamená, tam evidentne dochádza k porušovaniu zákona. A preto môžeme zasiahnuť, respektíve Úrad pre dohľad.

Záležitosti tých ordinačných hodín. Podľa nášho názoru to vôbec nie sú služby spojené so zdravotnou starostlivosťou, pretože tam nie je žiadna služba. My len zastávame názor, keďže ordinačné hodiny povoľuje každému poskytovateľovi obec alebo VÚC podľa typu zariadenia, ak obec odsúhlasí, že vôbec môže za to brať peniaze, tak potom nech sa páči, to nie je náš problém. Ak to obec neodsúhlasí, pretože má aj ona nejaký voličský potenciál, no, tak to, samozrejme, vyberať lekár nebude môcť, ale to nemá nič spoločné ani so službami, to nemá nič spoločné so zdravotnou starostlivosťou. A chcem povedať navyše. Lekári to teraz veľmi zneužívali. Brali 200, 300 korún za uprednostňovanie a my len chceme, aby o tom ten, kto im povolil ordinačné hodiny, vedel. Nič viac a nič menej.

K tomu štandardu a nadštandardu chcem povedať, že štandard je definovaný v zákone, pani poslankyňa, čo sa považuje za štandard je napísané expressis verbis v zákone, je to v tej správe vidieť, respektíve nie, prepáčte, čo je štandard, je povedané jasne. Tri a viac a dve a viac v kúpeľoch plus sociálne je v zákone a v nariadení vlády sa potom budú určovať iné podmienky. To je, myslím si, cez niektorého z poslancov už v správe zachytené. Ale prosím, nechám to na vás, to nie je vec, ktorú by sme neprežili. Chcem len povedať a chcem len motivovať nemocnice, aby budovali lepšie izby, aby tí pacienti už prestali naozaj ležať v 6-, 8-, 10-posteľových izbách, ak takto chceme motivovať nemocnice, tak môj názor je, že musíme vytvoriť akýsi štandard, to majú byť dve postele plus sociálne zariadenie a sprchy na izbe v kúpeľoch a viac a ja neviem čo ešte, televízory, to všetko si oni môžu vymýšľať a pri nemocničných zariadeniach sme to postavili na trojposteľovú izbu, odkiaľ sa dá štartovať, a sociálne zariadenie a na chodbe. To sú tie štandardy. A nadštandardné je potom všetko lepšie od toho. A chcem povedať, tá prestavba povedzme aj v starších nemocniciach jednej izby nie je úplne zadarmo, to vychádza v 100-tisíc korunách a tými 100, 200 korunami za prilepšenie si akosi veľmi nezarobia, ale aspoň vykryjú časť tých nákladov, lebo naozaj z verejného poistenia to nejde.

A chcem tak na záver povedať, toto je veľmi citlivý zákon pre občanov, ja súhlasím skoro so všetkými poslancami, čo hovorili. Myslím si, že prioritou slovenského zdravotníctva, žiaľbohu, vzhľadom na ekonomický stav slovenskej spoločnosti, ktorá sa nedokázala za 15 rokov dostatočne zrehabilitovať z toho ekonomického systému, v ktorom bola, ja ho teraz nechcem hodnotiť, či bol dobrý, zlý, ale rozhodne bol iný a ten prechod na tieto trhové podmienky bol dosť krutý aj v iných činnostiach, nieto ešte v zdravotníctve, je vlastne v podstate priorizácia následnej liečby, možno veľmi významnej oproti neodkladnej, a to v tej kúpeľnej starostlivosti v žiadnom prípade nemôžem pripustiť. Pretože máme jeden balík, tak ako pán docent Bielik jasne povedal, a ten balík musíme nejakým spôsobom tranžírovať. To znamená, ak budete v parlamente chcieť rozširovať kúpeľnú starostlivosť, tak niekde musím ubrať. To sa nedá nič robiť. Buď na endoprotézach, buď na šošovkách zvýšime čakacie listiny, alebo nedajbože boh zavaruj, aby sme neposkytli neodkladnú starostlivosť, čo je mimochodom okolo 88 a 90 percent všetkej starostlivosti. Prosím? Áno, ja by som s tým vrele súhlasil...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nediskutujte.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Nie, nie, ale to bol zaujímavý nápad, aby sme navrhli zvýšiť, ale ja som hrdý na to, akokoľvek sa to nezdá, že sa po prvýkrát v dejinách slovenského zdravotníctva podarilo tomuto parlamentu zaviazať štát, ako má platiť za poistencov štátu a druhé, čo bude v zákone o zdravotnom poistení, kde budeme mať trošku širší úvod, sme povedali, že musíme definovať, kto je poistencom štátu, pretože sa ukázalo, že štát dal balík peňazí a povedal, že to je na všetkých ostatných. Ale či tých všetkých ostatných je 2 900 miliónov alebo 3 100 miliónov ľudí, to nikto nikdy nevedel a ani tento rok to ešte nevieme, len sa to práve ukazuje cez poistencov štátu. Takže ja by som sa takémuto návrhu nebránil, pri čítaní veľkých zákonov padol predsa v zdravotníckom výbore návrh, aby sme išli na 5 percent z priemernej mzdy, bol to návrh pána docenta Bielika vrele prijatý skoro všetkými poslancami, len potom sme to museli trošku reparovať, lebo nám minister financií oznámil, že tak to by bola silná káva na jeho verejné financie.

Ja to hovorím, ako to je, samozrejme, čím viac peňazí dostaneme do systému, tým kvalitnejšie zdravotníctvo budeme vedieť poskytovať a tá priorizácia je, aby sme ho poskytovali tam, kde ho najviac teraz potrebujeme. To znamená, my priorizujeme, celý balík prioritne orientujeme na neodkladnú starostlivosť a až čo ostane na kúpele, na odkladnú, elektívnu, plánovanú, následnú a neviem akú.

Ešte bol celkom zaujímavý návrh pána poslanca Pašku ohľadom stomatológie. Ja som sa nad tým aj zamyslel, ale, žiaľbohu, myslím si, že by dokonca ten jeden návrh sme aj mohli ešte posúdiť a prijať, to bolo ohľadom tých preventívnych prehliadok, aj ohľadom tých detí. Ale chcem povedať jednu vec, že skôr sa prikláňam, že nie, pretože síce stomatológovia cez komoru tvrdia, že sa im tento zákon zle vykoná, alebo nedá vykonať, ale v aplikačnej praxi sme žiadne problémy nezaznamenali, ledaže poisťovňa nie je schopná včas uvoľňovať zdroje na povinnú prevenciu. Ale to je už trošku problém aj Úradu pre dohľad, pretože ak je v zákone napísaná preventívna prehliadka ako bezplatná, dokonca ňou podmieňujeme vykonanie ďalšej bezplatnej zdravotnej starostlivosti, tak potom poisťovne toto musia prioritne hradiť, a teda problém nie je v počtoch a v texte zákona, ale problém je, že zdravotné poisťovne, toto zrejme bude činnosť úradu, týmto smerom budeme musieť zamerať aj činnosť úradu, aby kontroloval, či objednávajú dostatok preventívnych prehliadok a či ich platia, tak ako sa patrí. Takže moje stanovisko je, že k tým pozmeňujúcim návrhom s výnimkou pána poslanca Bódyho, toho jedného, kde ten neuromuskulárne choroby chcel preniesť, ten by som podporil, to je naozaj malá skupina ľudí, i keď by som ja, pán poslanec, skôr uvažoval cez výnimku poisťovne, pretože to vie dokumentovať, lebo ak ten človek pracuje, ale, prosím, tam to treba spraviť a sú to aj také tie veľmi nepríjemné ochorenia, s tým by som súhlasil. Nebude to veľká záťaž, nejaká bude, ale tie ostatné nie. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k ďalšiemu druhému čítaniu, a to o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1115).

Znovu prosím ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh novely zákona, ktorý sme charakterizovali ešte ako vládny návrh, že ide o upresňujúcu novelu, pretože upresňuje niektoré ustanovenie zákona v záujme jednoznačnosti, a tým aj bezproblémovej aplikácie v praxi, napríklad upravujúce povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Ďalej predložený návrh vytvára podmienky na akreditáciu študijných programov sústavného, teda neinštitucionálneho vzdelávania, pretože v pôvodnom návrhu sme vytvorili akreditačné podmienky na ďalšie inštitucionálne vzdelávanie. Rámcovo sa upravuje financovanie ďalšieho vzdelávania, pretože budeme mať pluralitné postgraduálne vzdelávanie, už môžu poskytovať aj vysoké školy, nielen SZÚ, ale aj lekárske fakulty a fakulty ošetrovateľstva a potrebujeme zjednotiť aj nežiaducu aplikačnú prax, keď je známe, že SZÚ vyberá aj možno v rozpore so zákonom poplatky za diplomy, za to, za hento na úrovni 100 miliónov korún a nemáme z toho dobrý pocit.

Zohľadňujú sa špecifiká záchrannej služby sčasti poskytovateľov, a to hlavne v korelácii s novo navrhnutým zákonom o integrovanom záchrannom systéme tak, aby sme do konca budúceho roku v spolupráci s ministerstvom vnútra ten systém dokázali dostať do obehu. Zavádzajú sa licencie na výkon posudkovej činnosti, posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, aby sme zabezpečili aj ich celoživotné vzdelávanie, pretože aplikačná prax posudzovania dlhodobej pracovnej neschopnosti vedúca až k posudzovaniu invalidity ukázala, že táto činnosť je veľmi, veľmi nedostatočná a občania sa právom na ňu sťažujú ako na nekvalitnú. Ide o to odoberanie invalidných dôchodkov, znižovanie invalidných dôchodkov často nielen pre rozhodnutia, ktoré sú nejako materiálno-vecné, ale často aj pre veľmi neodborné rozhodnutia samotných posudkových lekárov, ktorí ako takí samorasti nám tu 40 rokov niekde fungovali a ani nevieme, kto to vlastne je.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Márii Majdovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

M. Majdová, poslankyňa: Pán podpredseda, pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku predkladám ako spoločná spravodajkyňa plénu Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako číslo parlamentnej tlače 1115.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1602 zo 17. mája 2005 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodla, že pridelí predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona dňa 14. júna 2005 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetný návrh zákona 13. júna 2005 a taktiež odporučil Národnej rade, aby predmetný návrh zákona schválila s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predmetný návrh zákona 9. júna 2005 a odporučil Národnej rade, aby návrh zákona schválila so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval predmetný návrh zákona 8. júna. Výbor neprijal uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh zákona 7. júna a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval predmetný návrh 14. júna, taktiež odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo po prerokovaní návrhu zákona 14. júna ho odporučil schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú uvedené v spoločnej správe pod bodom v časti IV.

Gestorský výbor na základe stanoviska výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh zákona po prerokovaní stanovísk vyjadrených v uzneseniach výborov pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu výborov poveril predniesť v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku na schôdzi Národnej rady spoločnú správu výborov v zmysle predmetných ustanovení rokovacieho poriadku. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru č. 236 21. júna 2005.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Pašku za klub Smer. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Opäť využijem nevyhnutný inštalačný čas techniky na to, aby som len zareagoval na predchádzajúce slová pána ministra, aj keď to nesúvisí s tým. K tým platbám štátu. Máte pravdu, pán minister, viete dobre, že ja som viackrát pozitívne prijal spôsob platby definície ako 4 percentá z odvodov aj samotné ročné zúčtovanie, len trošku terminologicky chcem opraviť, že aj predchádzajúci spôsob definovania výšky platby štátu za svojho poistenca mal taký istý zákonný rozmer a charakter a takú istú právnu silu, ako má tento, len bol inak metodicky prispôsobený, je pravdou, že zadefinovanie 4 percent z priemernej mzdy dosiahnutej v národnom hospodárstve s rastom hrubého domáceho produktu dáva predpoklad rastu zdrojov pre zdravotníctvo oveľa dynamickejšie, ako to bolo, keď sa zvyšovalo o pár desiatok korún na základe rozhodnutia vlády v podobe zákona.

Dámy a páni, poďme k tretiemu zákonu, ktorý tu krátko a málo, ako to bolo povedané, novelizujeme. Chcem hneď v úvode avizovať pani spravodajkyni, že budem podávať tri okruhy pozmeňujúcich návrhov, potom zadefinujem pri jednotlivých bodoch, ako žiadam, aby sa o nich hlasovalo. Ako, samozrejme, pri každom alebo väčšine zákonov, ktoré predložil pán minister a ktoré boli schválené minulého roku, aj zákon č. 578/2004 Z. z. skupina poslancov napadla na Ústavnom súde a podala dve samostatné podania, s ktorými by som si dovolil vás krátko oboznámiť.

Je to predovšetkým ustanovenie § 29, ktoré hovorí o obmedzení práva na štrajk pri výkone zdravotníckeho povolania. Krátko k histórii tohto návrhu. Už počas dobre vám známeho napätia medzi lekárnickou komorou a medzi pánom ministrom v dobe najväčšieho zadlženia sa toto objavilo najprv v návrhu zákona č. 140, keď to neprešlo, dostalo sa to návrhu zákona č. 578. Skupina poslancov sa obrátila na Ústavný súd, kde pomerne rozsiahlym spôsobom na základe judikátov odvolávajúc sa na listinu práv a slobôd, ako aj príslušné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky namieta protiústavnosť paragrafov zákona č. 578, preto mi dovoľte, aby som podal pozmeňujúci návrh, ktorým podľa nás sa pokúsime odstrániť túto protiústavnosť.

§ 29 sa vypúšťa. Odôvodnenie je, že ustanovenie tohto paragrafu je protiústavné a je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd. Článok 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje právo na štrajk, podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl, ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov. Druhá veta čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk. Právo na štrajk je v zákonoch Slovenskej republiky upravené v Zákonníku práce, v zákone č. 311, v zákone č. 313 a dikcia § 29 zákona č. 578 o poskytovateľoch je v rozpore s dikciou § 52 ods. 2 zákona o verejnej službe, podľa ktorého zamestnanci, ktorí pri vykonávaní verejnej služby vykonávajú pracovné činnosti súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo sa podieľajú na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb, školách alebo v školských zariadeniach a zamestnanci pri obsluhe zariadení so štiepeným materiálom nemôžu právo na štrajk uplatniť, ak ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdraviu obyvateľstva podávam tento pozmeňujúci návrh. Pani spravodajkyňa má jeden bod, žiadam o ňom hlasovať samostatne.

Druhé podanie, ktorým sa obrátila skupina poslancov na Ústavný súd a kde prijal uznesenie a rozhodol o neústavnosti alebo nesúlade článkov zákona s ústavou je o úprave preukazovania bezúhonnosti podľa príslušného zákona ustanovení č. 578 a výklad a porovnanie s inými predpismi. To podanie je pomerne rozsiahle. Opäť sa opiera aj o judikáty Ústavného súdu a príslušného uznesenia, ktoré označili takéto konanie aj v iných podobných prípadoch za protiústavné. Preto si dovolím podať ako návrh riešenia tejto protiústavnosti pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí:

Bod č. 1. § 38 ods. 1 písm. c) sa vypúšťa. Odôvodnenie: Text tohto ustanovenia je protiústavný. Rozpor s čl. 13 ods. 3 a v spojení s čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa súčasného znenia nemôže zdravotnícky pracovník celoživotne vykonávať svoje povolanie v prípade odsúdenia za nedbanlivostný trestný čin. Môže ísť o takzvanú nevedomú nedbanlivosť, ku ktorej môže prísť kedykoľvek. Trestný zákon pozná trest zákazu výkonu činnosti, avšak ukladaný je v konkrétnom prípade, ak súd takýto trest považuje za primeraný. Podľa súčasného znenia zákona nesmie doživotne povolanie vykonávať zdravotnícky pracovník, ak bol potrestaný kedykoľvek a za čokoľvek v priebehu života. Terajšie ustanovenie zákona je v rozpore s ústavným právom na slobodný výber povolania a právom podnikať a v spojení s § 31 ods. 3 je navyše retroaktívne.

Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. § 38 ods. 2 slová "podpisom registra trestov" sa nahrádzajú "výpisom registra trestov".

Bod 3 pozmeňujúceho návrhu. § 70 ods. 3 písm. c) sa slová "odpis registra trestov" nahrádzajú "výpis registra trestov". Odôvodnenie: Spoločne bod 3 a 4 nesúlad s čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Teraz mi dovoľte prikročiť a predložiť pozmeňujúce návrhy, ktorých je pomerne veľa, ktorými reflektujeme to, čo nazývame nevykonateľnosť tohto zákona v praxi a kde sa pokúšame na základe reflektovania názorov odbornej verejnosti a stavovských organizácií opraviť zákon a dostať ho do vykonateľnej podoby. Upozorňujem pani spravodajkyňu, že návrh bude obsahovať 34 pozmeňujúcich návrhov, ale označím potom skupiny návrhov, o ktorých budeme hlasovať spoločne.

Prvý pozmeňujúci návrh. § 31 sa dopĺňa o nový odsek e v znení "zápis do registra". Odôvodnenie: Každý zdravotnícky pracovník musí oznamovať údaje do príslušného registra zdravotníckych pracovníkov. Zápis do registra je podmienkou na výkon odbornej činnosti. Ide len o nápravu zrejmej chyby v doterajšom texte zákona.

Druhý pozmeňujúci návrh. § 31 ods. 4 sa mení: "U cudzinca sa vyžaduje aj ovládanie odbornej terminológie slovom a písmom." Odôvodnenie: Súčasné znenie je nedostačujúce, môže ohroziť pacienta z dôvodu nedostatočnej jazykovej výbavy zdravotníckeho pracovníka.

Bod 3. § 48 ods. 3 sa upravuje nasledovne: "Komora si môže zriadiť regionálne komory, ktorých činnosť a právnu formu ustanoví vnútorným predpisom komory." Odôvodnenie: Z hľadiska efektívnosti fungovania, operatívnosti a priblíženia výkonu činnosti k členom i nečlenom komory môže komora delegovať určité kompetencie, práva a povinnosti na regionálne komory. Výkon zákonom určených povinností iba na úrovni centra je prakticky nerealizovateľný a finančne neúnosne nákladný. Treba ponechať na najvyšší orgán komory (snem), aký rozsah kompetencií prenesie na regionálne komory, či regionálnym komorám prizná právnu subjektivitu, a tým im umožní, alebo neumožní aj ich autonómne ekonomické fungovanie.

Bod 4. § 48 sa dopĺňa o nový odsek 4 s textom v znení: "Komora vykonáva svoju pôsobnosť voči svojim členom. Vo veciach, v ktorých tento zákon výslovne ustanovuje, že ide o prenesený výkon štátnej správy, komora vykonáva svoju pôsobnosť voči všetkým zdravotníckym pracovníkom vykonávajúcim príslušné zdravotnícke povolanie (ďalej len všetkým zdravotníckym pracovníkom)." Odôvodnenie: Niektoré kompetencie, ktoré má komora vykonávať voči všetkým zdravotníckym pracovníkom bez ohľadu na to, či sú členovia, alebo nečlenovia majú charakter preneseného výkonu štátnej správy. Prenesenie výkonu štátnej správy Ústava Slovenskej republiky upravuje iba voči územnej samospráve. Prenesenie výkonu štátnej správy na komory na základe analógie práva si vyžaduje zachovať všetky ústavou predpokladané podmienky prenosu výkonu štátnej správy, a to výslovnou verejnoprávnou kompetenciou voči všetkým subjektom, voči ktorým má komora vykonávať kompetenciu.

Bod 5. § 49 ods. 2 sa za písm. c) vkladá nové písm. d) v znení: "Vydáva stavovské predpisy na realizáciu kompetencií, ktoré podľa tohto zákona vykonáva voči všetkým zdravotníckym pracovníkom; stavovské predpisy sú záväzné pre všetkých zdravotníckych pracovníkov." Odôvodnenie: Výkon zverených kompetencií komorám si vyžaduje legislatívnu možnosť vydania podzákonnej normy záväznej pre zdravotníckych pracovníkov, voči ktorým kompetencie vykonáva. Absencia takejto kompetencie neumožňuje komorám napríklad vedenie registra, výkon dozoru nad držiteľmi licencií, nakoľko neexistuje právna norma, ktorá by výkon dozoru upravovala.

Šiesty bod pozmeňujúceho návrhu. § 49 ods. 2 písm. d), e), f) g) a h) sa menia na písm. e), f), g), h) a i). Odôvodnenie: Úprava v súvislosti s bodom i) a rozšírením.

Bod 7. § 49 ods. 3 sa vypúšťa. Odôvodnenie: § 49 upravuje úlohy komory. Kontrole Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky podlieha iba nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom subjektov určených ústavou, a to vo vzťahu k finančným prostriedkom a majetkom vymenovaných v Ústave Slovenskej republiky.

Bod 8. § 54 ods. 1 druhá veta sa vypúšťa. Odôvodnenie: Je to nelogické zákonné opatrenie. Členov komory nemožno zo zákona obmedzovať vo voľbe toho, koho si volia do orgánov komory. Je to výsostne vnútorná záležitosť členov komory.

Bod 9. § 54 ods. 8 sa vypúšťajú slová na konci textu "a územnej samosprávy". Odôvodnenie: Ustanovenie zákona diskriminuje poslancov územnej samosprávy z výkonu funkcií v komorách a naopak, čo je v rozpore s ústavným právom na prístup k voleným funkciám. Takéto ustanovenie nemá, ani nemôže mať dodatočné odôvodnenie a obmedzenie základného práva.

Bod 10. § 54 ods. 9 sa vypúšťa. Odôvodnenie: Zákonné ustanovenie je v praxi nevykonateľné, nakoľko by funkcionári nemohli vo veciach komory a jej členov napríklad rokovať s kýmkoľvek okrem samotných funkcionárov komory. Takéto ustanovenie nie je namieste ani s ohľadom na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko funkcionári komory sú povinní poskytovať informácie týkajúce sa komory a jej členov v rozsahu stanovenom zákonom.

Bod 11. § 55 ods. 2 písm. c) za pôvodný text sa vloží "s určením ich právnej subjektivity". Odôvodnenie: Jedine snem komory ako jej najvyšší orgán môže rozhodnúť o vnútornej organizačnej, ekonomickej a právnej forme fungovania komory.

Bod 12 pozmeňujúceho návrh. § 55 ods. 2 sa za písm. f) vkladá písm. g) s nasledovným textom: "Schvaľuje výšku členských príspevkov a iných poplatkov, lehoty, prípadne aj podmienky ich splatnosti a sankčné opatrenia pri neplnení alebo oneskorenom splnení úhrady." Odôvodnenie: Zákon vyslovene nestanovuje žiadnemu orgánu kompetenciu rozhodnúť o výške členských príspevkov a iných poplatkov. Bolo tradíciou a je správne, aby tieto položky schvaľoval snem komory.

Trinásty bod. § 55 ods. 2 písm. g) sa mení na písm. h). Odôvodnenie: Súvisí to s predchádzajúcim bodom 2 a navrhovanou úpravou.

Štrnásty bod. § 55 ods. 3 slová "tretina členov komory" sa nahrádzajú slovami "tretina regionálnych komôr". Odôvodnenie: Podmienky tretiny členov komory je s ohľadom na ich počet nevykonateľná. Regionálne komory reprezentujú záujmy svojich členov a aj v minulosti mali kompetenciu požiadať o zvolanie snemu.

Pätnásty bod. § 56 ods. 2 písm. g) sa vypúšťa. Odôvodnenie: Zákon vyžaduje zapísať zdravotníckeho pracovníka do registra do 10 dní. Je to § 63 ods. 1, čo je neuskutočniteľné. Počet členov rady je 15 až 20 z celého Slovenska. Ich stretávanie každých 10 dní je z organizačného, časového i finančného hľadiska prakticky nemožné. Je potrebný presun do kompetencií prezídia. Určiť, v akej časovej lehote je povinnosť zapísať pracovníka do registra.

Šestnásty bod. § 56 ods. 2 písm. h), i) sa menia na g) a h). Je to úprava v súvislosti s navrhovaným riešením v bode 15.

Bod 17. § 57 ods. 2 sa dopĺňa o nové písm. g) a h) v znení: g) "Schvaľuje zapísanie zdravotníckych pracovníkov do registra podľa príslušného zdravotníckeho povolania; h) rozhoduje o vydaní, dočasnom pozastavení alebo zrušení licencie." Odôvodnenie: Kompetencia zápisu do registra sa presúva z rady na prezídium. Prezídium komory je početne podstatne nižšie a stretáva sa najmenej raz mesačne alebo podľa potreby.

Bod 18. § 62 ods. 1 sa dopĺňa o text v znení: "Registráciu vykonáva komora ako prenesený výkon štátnej správy." Odôvodnenie: V prípade vedenia registra musí komora vykonávať činnosť nielen voči členom komory, ale voči všetkým zdravotníckym pracovníkom. To si vyžaduje výslovne zverenie verejnosprávnej funkcie komorám.

Bod 19. § 63 ods. 1 slová "10 dní" sa nahrádzajú slovami "30 dní". Odôvodnenie: Návrh zápisu do registra schvaľuje prezídium, ktoré sa schádza podľa zákona najmenej jedenkrát za 30 dní. Častejšie schádzanie by celú činnosť výrazne predražilo. Preto tých 30 dní je oveľa logickejších ako 10 dní.

Bod 20. § 63 ods. 3 sa vkladá nová veta v znení: "Zdravotnícky pracovník k oznámeniu priloží tiež doklad o bezúhonnosti nie starší ako tri mesiace." Odôvodnenie: Zákon ukladá ako podmienku na výkon povolania a členstvo v komore preukázanie bezúhonnosti, ale neustanovuje, komu je zdravotnícky pracovník povinný preukázať bezúhonnosť.

Bod 21. § 63 ods. 4 nahradiť textom "výšku registračného poplatku stanovuje komora, ktorá zdravotníckeho pracovníka registruje", je to podľa § 62 ods. 2 až 6, "a registračný poplatok je príjmom komory".

Odôvodnenie bude v nasledujúcom bode č. 22, kde v § 63 ods. 5 navrhujeme nahradiť text textom. "Komora priebežne aktualizuje register podľa údajov oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi. Za priebežnú aktualizáciu v komore prislúcha ročný paušálny poplatok od zdravotníckeho pracovníka, pričom výšku poplatku a termín splatnosti stanovuje komora, ktorá zdravotníckeho pracovníka registruje," § 62 ods. 2 až 6. Taxatívne stanovenie ceny v zákone je aj systémovo nesprávne a navyše nevychádza z reálnych kalkulácií. Je žiaduce, aby tieto položky schvaľoval snem komory, ktorý je najširším zastupiteľským orgánom. Pre vedenie registra nepostačuje zákonom určených 50 korún, skutočné náklady sa dnes pohybujú podľa údajov komôr okolo 160 korún.

Bod 23. § 68 ods. 1. Pred súčasný text sa vkladá nový text v znení: "Licencie komora vydáva ako prenesený výkon štátnej správy." Odôvodnenie: Výkon kompetencií voči všetkým zdravotníckym pracovníkom a nečlenom si vyžaduje zverenie verejnosprávnej funkcie komorám, inak komora môže konať len voči svojim členom.

Bod 24 pozmeňujúceho návrhu. § 68 ods. 1 písm. a) sa za slovo "lekár" vkladajú slová "zubný lekár". Odôvodnenie: Ide len o nápravu zrejmej chyby v doterajšom znení príslušného textu.

Dvadsiaty piaty bod. Za § 70 sa vkladá nový ods. 5 v znení: "Odborná prax sa preukazuje po a nadobudnutá v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu potvrdením zamestnávateľa a po b nadobudnutá poskytovaním zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti potvrdením orgánu príslušného na vydanie povolenia." Odôvodnenie: Zákon doteraz nestanovuje spôsob preukazovania odbornej praxe, čo prináša nejasnosti v praxi.

Bod 26. § 74 ods. 1 písm. b) navrhujeme vypustiť celý. Odôvodnenie: Pre nevykonateľnosť v praxi sa komora spoľahlivo a včas nemôže dozvedieť, či niektoré z podmienok prestal držiteľ licencie spĺňať. Navyše takéto ustanovenie by sa mohlo zneužiť napríklad aj tým, že komora by od držiteľa licencie požadovala výpis z registra trestov každé tri mesiace.

Bod 27. § 71 ods. 3 navrhujeme celý vypustiť.

Bod 28. § 78 sa vkladá nový ods. 4 v znení: "Za vydanie licencie, dočasné pozastavenie licencie, zrušenie licencie alebo za zmenu údajov v licencii sa uhrádza poplatok vo výške ustanovenej príslušnou komorou. Poplatok je príjmom komory." Odôvodnenie k bodu 27 a 28: Úhrada poplatku iba pri vydávaní licencie nepostačuje na financovanie všetkých činností spojených s vydávaním, dočasným pozastavením, zrušením licencie alebo so zmenou údajov v licencii. Každá z uvedených činností si vyžaduje výkon dozoru a rozhodovaciu činnosť príslušného orgánu komory, čo je spojené s finančnými nákladmi.

Bod 29 pozmeňujúceho návrhu. § 79 ods. 1 písm. d) sa vypúšťa. Odôvodnenie: Vyžadovať potvrdenie, že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť od úradníka zdravotnej poisťovne nepovažujeme za korektné a zmysluplné.

Tridsiaty bod pozmeňujúceho návrhu. V § 72 ods. 2 sa vypúšťa odôvodnenie takisto ako v predchádzajúcom dvadsiatom deviatom bode.

Tridsiaty prvý bod. § 81 sa vkladá nový odsek 5 v znení: "Dozor a ukladanie sankcií komora vykonáva ako prenesený výkon štátnej správy." Odôvodnenie: Výkon dozoru a ukladanie sankcií komora vykonáva aj voči nečlenom komory.

Bod 32. § 82 ods. 4 slová "ministerstvo zdravotníctva" sa nahrádzajú slovom "komora". Odôvodnenie: Súčasná právna úprava, keď výkon dozoru vykonáva komora a pokuty ukladá ministerstvo zdravotníctva je s ohľadom na ods. 5 a § 83 ods. 1 nerealizovateľné. Komora vedie register, vykonáva a hodnotí sústavné vzdelávanie, vykonáva dozor, a preto musí mať aj právo udeľovať sankcie pri prípadnom porušení povinností zdravotníckym pracovníkom.

Bod 33. V § 82 sa vkladá nový ods. 6 v znení: "Pokuty komora ukladá na základe preneseného výkonu štátnej správy." Odôvodnenie ako v predchádzajúcom bode.

V bode 34 v § 83 ods. 3 sa mení: "Výnosy z pokút podľa § 82 ods. 1, ods. 3 sú príjmom štátneho rozpočtu" a dopĺňa sa nový odsek 4 "výnosy z pokút podľa § 82 ods. 2 sú príjmom komory". Odôvodnenie: Komory sú financované výlučne z členských príspevkov svojich členov, pritom sú povinné vykonávať dozor nad všetkými držiteľmi licencie a zdravotníckymi pracovníkmi v súvislosti s registrom. Je to prenesený výkon štátnej správy. Táto činnosť nie je zákonom riešená a jej financovanie - príjem z pokút by mohol tvoriť zdroj financovania tejto činnosti komory, ktorá ako každá kontrolná činnosť je časovo a finančne náročná.

Pani spravodajkyňa, toto je návrh pozmeňujúcich bodov, pričom vás chcem požiadať, aby sme, a budem vám teraz hovoriť, hlasovali o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6 spoločne, 7 až 10 spoločne, 11 až 14 spoločne, 15, 16 spoločne, 17 až 22 spoločne, 23 až 25 spoločne, 26 až 28 spoločne, 29, 30 spoločne a 31 až 34 spoločne.

Dámy a páni, dúfam, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predkladali najmä v súvislosti s namietanou protiústavnosťou si osvojíte. Zároveň chcem využiť možno z vášho pohľadu tento rozsiahly podnet v časti nevykonateľnosť ako dobrý príklad toho, čo sa dialo a deje v zdravotníckom výbore, keď podobným spôsobom na poslednú chvíľu pán minister donáša desiatky pozmeňujúcich návrhov, ktoré si osvojujú niektorí kolegovia. Veci, ktoré som sa pokúsil predniesť, samozrejme, reflektujú, ako som v úvode uviedol, záujem stavovských organizácií a komôr, ktoré boli z prípravy legislatívnych pravidiel schválených minulého roka skoro úplne vylúčené, a preto som si dovolil ich predniesť v znení a v poradí, ktoré som prezentoval. Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP