B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán predseda vlády, teraz budete mať k dispozícii 15 minút, aby ste odpovedali na vyžrebované otázky.
Prvú otázku vám položila pani poslankyňa Diana Štrofová a je tohto znenia: "Vážený pán premiér, ako vy osobne hodnotíte priebeh a výsledky maturitných skúšok?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, po prvýkrát v histórii nášho školstva sme realizovali pomerne rozsiahlu reformu v spôsobe ukončenia štúdia na stredných školách. Reformu, ktorá je kompatibilná s krajinami Európskej únie. Tým, že sme okrem iného zaviedli externú časť maturitných skúšok, ktorá je centrálne zadávaná a vyhodnocovaná, sa naša maturitná skúška stala objektívnejšou a vysvedčenie o maturitnej skúške získalo patričný kredit. Tohtoročné maturitné skúšky boli v mnohých ohľadoch štandardnými skúškami, ale zároveň ich sprevádzalo niekoľko udalostí, ktoré, žiaľ, štandardné neboli.
V prvom rade si myslím, že nábeh na nové maturity bol ešte pred ich konaním tak trošku predramatizovaný, čo zbytočne traumatizovalo mladých adeptov na maturitu. Zároveň ma však práve kvôli nim veľmi mrzí, že tohtoročné maturity sprevádzal rozruch a aj istá dezorganizácia spôsobená zlyhaním a chybami zodpovedných pracovníkov. Netajím sa ani tým, že som zástancom skvalitnenia stredoškolskej prípravy a zavedenia nových maturít, zároveň ale sa netajím ani tým, že som mal vážne výhrady k spôsobu vykonania maturitnej skúšky z matematiky, ktorú museli opakovať aj maturanti, ktorí nijakým spôsobom neboli v pôvodnom termíne zvýhodnení a absolvovali skúšku za regulárnych podmienok. V dôsledku administratívnej chyby teda museli žiaci vykonať opakovanú externú časť maturitných skúšok úrovne A, keďže došlo k distribúcii nesprávnych tlačív, a tak bol zmarený účel vykonania tejto časti maturitnej skúšky, čo vyvolalo v radoch študentov, ale aj, myslím, medzi spoluobčanmi značnú nespokojnosť. Aby bolo vysvedčenie o maturitnej skúške pre týchto študentov nespochybniteľné, pán minister školstva rozhodol v súlade so svojou kompetenciou o opakovaní skúšky tak, ako to sám uznal za vhodné a správne.
Tohtoročným novým maturitám predchádzala dlhodobá prípravná fáza, ale nemyslím si, že by som to mal nejako siahodlho čítať, lebo si myslím, že tá podstata vašej otázky cielila tam, kde som sa snažil na ňu odpovedať. Zhrniem len dvomi vetami, že som navštívil pred tohtoročnými maturitami mnohé gymnáziá - možno 10 tohto roku, možno 15 vlani - a veľmi som sa zasadzoval za to, aby sa nebáli gymnazisti nových maturít, lebo som presvedčený, že sa im to vráti, že sa im to vráti v kvalite. No, ale o to viac ma potom mrzeli tie chyby, ktoré som aj spomenul, a ktoré, myslím, mrzia aj ministra školstva a nás všetkých. Verím, že sme sa z toho poučili a na budúci rok to už pôjde hladko.
Všetko, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa, ak chcete mať doplňujúcu otázku, tak by ste mali stlačiť také malé tlačidlo. Nech sa páči.
D. Štrofová, poslankyňa: Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, zabudla som.
Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. Myslím si, že ozaj vás mrzí táto vec. Nie som si úplne istá, že môžete povedať za pána ministra, že ho mrzí, že dopadli maturity tak, ako dopadli, lebo v jeho vyjadreniach takéto poľutovanie zatiaľ nezaznelo.
Musím povedať, že naozaj reforma v školstve bola potrebná, bola potrebná, ale správne načasovaná a myslím si, že bola predčasne spustená. Moja otázka, teda ešte doplňujúca, bude znieť tak, že tie neštandardné udalosti, ktoré nastali, viedli k tomu, že boli naozaj výsledky maturitných skúšok veľmi zlé alebo horšie v porovnaní s tými minuloročnými. Nemyslíte si, že by malo dôjsť k nejakému odškodneniu týchto študentov?
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Najprv ak dovolíte, v odpovedi na vašu doplňujúcu otázku by som chcel uviesť, neviem presne, ja som všetky výroky pána ministra nepočul, ale myslím si, že ho to mrzí tiež. A myslím si to preto, lebo som sa, samozrejme, s ním o tom viackrát zhováral. Neviem, či som povedal ja verejnosti, ale hneď večer, keď sa to stalo, v noci mi telefonoval do úradu, vracal sa z pracovnej cesty, neviem z Mexika, čiže hneď mi volal, že sa niečo veľmi zlé stalo, že na noc zvoláva štáb svojich najbližších spolupracovníkov. No, nemal som ten pocit, že by to podcenil alebo nejakým spôsobom, že by ho to nemrzelo a myslím si to aj preto, že ma učil a dlhé roky ho poznám. Na vysokej škole ma učil.
A čo sa týka tej vašej druhej otázky, tak mi pripravili moji kolegovia aj čísla, ktoré hovoria o tom, koľko študentov maturovalo, aké boli výsledky, koľko ich bolo na gymnáziách, na odborných školách, na odborných učilištiach.
Viem napríklad, že z celkového počtu maturantov neprospelo 5,39 % študentov, z toho na gymnáziách 2,25 a tak ďalej. Oproti minulému školskému roku neprospelo o 2,08 % viac študentov. Čiže, nie som si celkom istý, či som presne vystihol vašu dodatočnú otázku, ale čítam napríklad aj to, že v Poľsku bola napríklad neúspešnosť na gymnáziách až 9 % napríklad, ako som už povedal na Slovensku 2,25. Mám informácie, pomerne obsiahly prehľad, že isté problémy boli aj v okolitých krajinách, aj v Maďarsku, aj v Poľsku, aj v Čechách, čo nemá byť nejakým spôsobom barlička alebo ospravedlnenie, ale, povedzme, toto číslo, ktoré hovorí, že oproti vlaňajšku neprospelo 2,08 % viacej žiakov alebo študentov, svedčí o tom, že by sme nemuseli tieto výsledky takto dramaticky hodnotiť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán premiér, druhú otázku vám položila pani poslankyňa Podracká: "Nenašli by sa v rezerve vlády finančné prostriedky na zakúpenie Štefánikovho lietadla Caproni CA-33, aby zostalo na Slovensku a stalo sa symbolom zložitej cesty Slovákov k vlastnej štátnosti?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa, replika Štefánikovho lietadla Caproni CA-33 je naozaj skvostom leteckej histórie a veľmi ma teší, že verejnosti bola včera sprístupnená práve v rámci výstavy Obrazopis Milana Rastislava Štefánika, nad ktorou som koniec koncov zobral záštitu a zrejme vás inšpirovala k tejto otázke. Zároveň ma ale kompetentní informovali, že žiadne prostriedky na zakúpenie lietadla už nie sú potrebné. Nádherná replika tohto lietadla je totiž niekoľkoročným dielom slovenských inžinierov z Leteckých opravovní Trenčín. Tento dvojplošník je dnes súčasťou piešťanskej expozície Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Slovenskej republiky a dočasne zapožičaný do Bratislavy. Toto mi napísali zodpovední, kompetentní a môžem len dodať, že som naozaj rád, že vašou otázkou otvárate jednu z nedopísaných kapitol našej histórie. Práve život, pôsobenie, ako aj posledný let generála Milana Rastislava Štefánika boli pred niekoľkými rokmi ešte súčasťou, takpovediac, zakázanej histórie. Štefánikovi spolu s Hodžom, Osuským, ale aj Hlinkom a ďalším by sme mali splácať historický dlh za predchádzajúce obdobie. Rovnako pred nami zostáva úloha splatiť dlh voči sebe samým. Myslím si, že začíname tak robiť aj vystavením repliky Štefánikovho lietadla, jeho sprístupnením širokej slovenskej, aj zahraničnej verejnosti najprv na Západnej terase Bratislavského hradu, a potom v Piešťanoch v expozícii Vojenského historického ústavu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán premiér, som rada, že ste to takto osvetlili, lebo keď sme boli včera pozerať s pánom poslancom Škodom toto lietadlo, tak sme sa rozprávali a práve z nášho rozhovoru vyplynulo, že údajne majú o to lietadlo záujem aj Taliani, aj Francúzi a že nie je dostatok záujmu práve zo slovenskej strany a hrozí, že by to lietadlo mohlo odísť zo Slovenska. Keďže poznám problém, ktorý vznikol v roku 1999 s takým veľkomoravským kostolíkom z 11. storočia, ktorý bol tiež na nádvorí Bratislavského hradu a boli tam klenoty slovenského písomníctva uložené, ale napriek tomu, že to bol tiež takýto orbis pictus a skvost, nakoniec skončil v garáži a bol predaný ako zostatkové drevo, rezivo. Tak som sa chcela ubezpečiť a som rada, že teda ste prebrali nad tým osobný patronát a zostane lietadlo na Slovensku.
Nemám doplňujúcu inú otázku.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Navzdory tomu by som ešte chcel kratučko zareagovať, pani poslankyňa, lebo rád by som vám povedal aj to, ako mi nesmierne záleží na sprítomňovaní a prehlbovaní odkazu takých ľudí, ako je generál Štefánik. Viete, že pred 3 rokmi sme napríklad previezli na Slovensko pozostatky Milana Hodžu. Viete, že tohto roku som prvýkrát so svojimi kolegami organizoval Dni Hodžu, štyri dni na Turci, a myslím si, že by sme mali robiť viac aj pre Hodžu, aj pre Štefánika, aj pre Osuského, aj pre Rázusa, aj pre Andreja Hlinku. Dať týmto ľuďom presné a pravé postavenie v našej histórii, v našich dejinách. Z úcty ku Štefánikovi som tohto roku vybehol na Bradlo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Tretiu otázku vám položila pani poslankyňa Katarína Tóthová tohto znenia: "Považujete za správne, že štátne orgány - najmä ústredné - vydávajú značné peniaze na nájmy kancelárskych priestorov a pritom v budovách v štátnom vlastníctve sú voľné priestory a budovy sa predávajú za second handové ceny?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, každý štátny orgán si sám zhodnocuje, aké riešenie svojho umiestnenia považuje za hospodárne. Aj pri nájme kancelárskych priestorov je možné dohodnúť lepšiu cenu, než by bola suma, ktorú by musel štátny orgán vynaložiť na obstaranie a ďalšiu prevádzku novej budovy.
Iste viete, že podľa príslušného zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov musí každý správca majetku štátu ponúknuť prebytočný majetok, napríklad budovy, prednostne do správy iným štátnym rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám, a až po neúspešnom pokuse, po neúspešnom ponukovom konaní je možné tieto budovy predať. Rovnako sa postupuje aj pri dočasne prebytočnom majetku štátu, ktorým sú aj voľné kancelárske priestory. Tieto je možné dať do prenájmu alebo výpožičky. Tento zákon ustanovuje aj presné pravidlá, podľa ktorých sa uzatvára nájomná zmluva alebo zmluva o výpožičke.
Nemyslím si, že sa dá súhlasiť s názorom, že budovy vo vlastníctve štátu sa predávajú, ako ste povedali, za second handové ceny. Podľa citovaného zákona o správe majetku štátu je možné nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu po neúspešnom ponukovom konaní predať iba na základe osobitného ponukového konania, ktoré zahŕňa vytvorenie súťažného prostredia zverejnením ponuky na predaj majetku štátu a výber potenciálneho kupca iba na základe najvyššej cenovej ponuky. Predajná cena však nemôže byť nižšia ako cena zistená súdnym znalcom.
No mám tu ešte celý rad takých múdrych viet, ktoré by mali svedčiť o tom, že túto oblasť nijako nepodceňujeme a nehrozí, že by sme, povedzme, budovy vo vlastníctve štátu predávali naozaj za také nejaké nízke ceny, nenáležite nízke ceny.
Všetko, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem.
Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Vážený pán predseda vlády, ďakujem za odpoveď. Je to vlastne to, čo je aj v právnych predpisoch. Ja som viac chcela vedieť váš názor, pretože dozaista je vám známe, že neviem, ako dnes pracuje dislokačná komisia pri ministerstve vnútra, ale keď som bola členkou vlády, táto dislokačná komisia veľmi dôsledne riadila tieto presuny, keďže sme robili aj zmenu územného členenia, museli sa tieto otázky riešiť a nebolo možné vydávať finančné prostriedky tam, kde bolo možné riešiť veci inak a dislokovať do priestorov, ktoré sa uvoľnili. Vám musí byť známe, že 30 miliónov sa v Banskej Štiavnici dalo na úpravu nového rekonštruovaného sídla, áno, rezort ministra Kaníka. Vám musí byť známe, aké ťažké milióny dalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na vylepšenie svojich priestorov a taktiež máte informácie, že napríklad v budove Slovenskej televízie sú veľké priestory, ktoré by mohli slúžiť. Predsa nemusia mať všetci kožené sedadlá a hypermoderný nábytok, keď napríklad školy a iné zariadenia, môžem povedať v Martine Detský domov - dezolátny stav. Nie sú peniaze. Ďalej v Michalovciach škola - dezolátny stav, azbest - v zdravotne nevyhovujúcich priestoroch deti sa musia učiť. Školy, kde nie sú toalety v rámci budovy. Deti musia v zime ísť. Toto by sa všetko mohlo... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči 46 sekúnd.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, o Štiavnici neviem, ale o ministerstve výstavby viem a myslím, že minister Gyurovszky práve predvčerom v rámci mimoriadnej schôdze Národnej rady veľmi podrobne odpovedal na túto otázku. Takže, aj mi to pripravili moji kolegovia, lebo som tak predpokladal, že možno sa budete zaujímať o toto ministerstvo, ale myslím si, že minister Gyurovszky bol veľmi konkrétny. Na tú Štiavnicu sa opýtam.
Viem aj sám, cestujem po Slovensku a vidím, že tu a tam máme nový daňový úrad alebo máme novú budovu inej štátnej inštitúcie a netvrdím, že naozaj na sto percent... Prosím? Nech mi je dovolené povedať, že nečítam. Povedia mi, čo tam je, ale nemyslím to voči vám v zlom, ale... No popýtam sa. Ale funguje to tak, ako som popísal, ako hovorí zákon, ako to fungovalo za vás, ako hovoríte, je dislokačná komisia. To všetko naozaj funguje. A keď sa nejaký priestorový problém rieši, tak sa to rieši presne takýmto postupom so snahou o maximálne efektívne vynakladanie prostriedkov, pričom naozaj nedokážem na sto percent garantovať, že vždy a všade sme na sto percent efektívni, ale tá snaha tu je, pani poslankyňa, aj bude.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Čas určený na odpovede premiéra na otázky poslankýň bol vyčerpaný.
Takže budeme pokračovať teraz odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia - a pani poslankyňa Tóthová fakt má pravdu - na otázku poslankýň, lebo dnes otázky dávali len poslankyne.
Takže prvú otázku položila pani poslankyňa Podracká ministrovi kultúry Slovenskej republiky Františkovi Tóthovi tohto znenia: "Aká je vaša predstava, pán minister, o motivačných pravidlách pre organizácie, ktoré by si mali hľadať vlastné zdroje?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, priamo riadené organizácie v rezorte kultúry fungujú v podstate na dvoch zákonných pilieroch financovania. Jeden je, samozrejme, štátny rozpočet, a potom vlastné zdroje. Motivácia pre vlastné zdroje je trochu determinovaná tým, aká je istota finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ak tieto organizácie nemajú istotu, ale každý rok sa štátny rozpočet smerom k nim mení, tak potom nie sú motivované vytvárať vlastné zdroje, pretože sa obávajú, že keď priznajú, že si chcú vyrobiť, že si vedia vyrobiť viacej vlastných zdrojov, tak ministerstvo kultúry im na ďalší rok zníži príspevok štátu.
Čiže, chcel by som túto antimotiváciu vyriešiť tak, že by tieto organizácie dostali jasné pravidlá financovania zo štátneho rozpočtu, jasnú istotu, aby mali stopercentnú istotu, že keď ukážu, že si dokážu zarobiť viacej vlastných prostriedkov, nikto im zo štátu už nezoberie menej a, samozrejme, so všetkým, čo si zarobia, môžu si nakladať tak, ako uznajú, samozrejme, v zmysle zákona, ale nebudeme im do toho hovoriť, ako s tým majú naložiť. Čiže, základná tá motivácia je dať jasné pravidlá zo štátneho rozpočtu, aby sa nemuseli strachovať, že na budúci rok nový úradník, nový minister, nová politická garnitúra by im z nejakého dôvodu znížila štátny príspevok.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Zapnite mikrofón pani poslankyni Podrackej. Nech sa páči, už.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, chcela by som opýtať ďalej, keď sa už vytvoria tie legislatívne pravidlá pre hospodárenie s finančnými prostriedkami, či pôjde v týchto prípadoch o nejaký finančný doplnkový pilier s určitými daňovými výhodami, ak si budú sami zabezpečovať perspektívne zo sponzorských dotácií, pretože tak by to bolo motivačné aj pre tú druhú stranu, to znamená pre tých, ktorí budú poskytovať financie pre kultúru.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, ak chcete odpovedať.
F. Tóth, minister kultúry SR: Samozrejme, dnes sú tie možnosti tej 2-percentnej daňovej asignácie. A čo sa týka nejakých iných možností, že by to bola priamo odpočítateľná položka z daňového základu alebo niečo také, priznám sa, centrálne na úrovni vlády sa momentálne neuvažuje s takouto nejakou možnosťou, len tie asignácie, prípadne nejaké iné služby. Ale, samozrejme, tieto organizácie majú možnosť robiť svoje vlastné aktivity pod hlavičkou vlastnej činnosti, a keď je to ich hlavná činnosť, vlastná činnosť, táto činnosť nie je nejakým spôsobom zdaňovaná a je to ich hlavný príjem v rámci viaczdrojového financovania.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú otázku položila pani poslankyňa Diana Štrofová ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi. Bude odpovedať na túto otázku pán premiér: "Vážený pán minister, som rada, že vnímate rezervy našej diplomacie a to, že môže byť obsažnejšia a aktívnejšia. Vyzvali ste veľvyslancov k zvýšeniu kvality práce, veríte, že na zlepšenie postačí len táto výzva? Nemyslíte, že by bolo treba spraviť audit v rezorte a možno na základe výsledku aj reformu MZV."
Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pani poslankyňa, sú dva dôvody, pre ktoré som sa postavil opäť za pult ja.
Po prvé mešká vicepremiér Csáky a po druhé myslím, že tak trošku môžem odpovedať, lebo včera ráno pred rokovaním vlády som sa s naším zastupiteľským zborom stretol.
Každý rok všetci veľvyslanci na Slovensko prichádzajú a na ministerstve majú obsiahle rokovania. Takže, včera sme sa hodinu spolu rozprávali v prítomnosti ministra zahraničných vecí, a tak ako on, aj ja si veľmi želám, aby naše zastupiteľstvá vykonávali svoju rutinnú prácu štandardne bežne, kvalitne, ale chceme o mnoho viac. Chceme, aby boli aktívni a chceme, aby boli invenční. Chceme, aby sa naša diplomatická služba stále viac ekonomizovala, aby sme získavali stále viac investícií, aby vyhľadávali potenciálne možnosti spolupráce, aby propagovali Slovensko ako turisticky atraktívnu destináciu krajín. Takže, v tomto zmysle slova nepochybne tie predpoklady tú sú, alebo isté rezervy. Ale aj keď by ste pýtali každého veľvyslanca, tak vám povie, že má málo diplomatov, málo ľudí, ale myslím si, že to východisko alebo to riešenie je v kvalite, v tom, aby sme posielali do diplomacie na diplomatické posty kvalitných ľudí.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Štrofová, nech sa páči, doplňujúca otázka.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán premiér. Keďže ste sa takto pekne obetovali za podpredsedu Csákyho a takisto za ministra Kukana, ja vás nebudem ďalšími otázkami trápiť. Ďakujem.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ste veľmi milá. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem za pochopenie aj ja. A tak isto za pomoc pánovi premiérovi a, samozrejme, pán podpredseda Csáky dlží Národnej rade niečo.
Tretiu otázku položila tiež pani poslankyňa Štrofová pánovi ministrovi obrany Slovenskej republiky Jurajovi Liškovi. Namiesto pána ministra bude odpovedať pán podpredseda vlády Daniel Lipšic. Otázka je nasledujúceho znenia: "Vážený pán minister, v médiách som zachytila správu o audite v rezorte, na základe ktorej budete uskutočňovať viaceré zmeny v rezorte a reformovať reformu. Zaujíma ma, akým spôsobom a či to neovplyvní nezamestnanosť?"
Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, dovoľte mi v mene ministra obrany v prvom rade zdôrazniť, že v prípade auditu na ministerstve obrany nejde o reformu reformy. Je potrebné to považovať za jednu z podporných činností, ktorou je naplnená obsahová stránka reformy v ozbrojených silách. Treba jasne tiež povedať, že audit nie je primárne o redukcii počtu zamestnancov. Hlavným cieľom auditu je zmeniť princíp riadenia rezortu ministerstva obrany. Audítorská firma spolu s odborníkmi z ministerstva obrany navrhla novú štruktúru ministerstva, nový organizačný poriadok, nový systém plánovania a financovania. Audit jasne zadefinuje kompetencie jednotlivých organizačných zložiek. Samozrejme, na základe novej štruktúry dôjde aj k redukcii počtu zamestnancov a útvarov. Približný odhad zníženia počtu zamestnancov je 8,6 %, čo si osobne myslím, že je správne, pretože by sme nemali asi riešiť zamestnanosť posilňovaním štátnej byrokracie.
Na druhej strane audit aj poodhaľuje zložky, ktoré sú poddimenzované. A nový princíp riadenia má byť postavený na tom, aby ľudia, ktorí odvádzajú kvalitný výkon s progresívnym prístupom, zostali na ministerstve aj naďalej. Cieľom auditu a reformy je ministerstvo, ktoré bude nielen plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zverených kompetencií a programového vyhlásenia vlády, ale bude spĺňať všetky podmienky efektívnosti a transparentnosti, kde budú jasné pravidlá hry, určená zodpovednosť jednotlivých zložiek, ako aj konkrétnych ľudí, kde sa kompetentnosť a efektivita stanú súčasťou každodennej práce a kde prostredie motivuje schopných a pracovitých a netoleruje nezodpovednosť a neprofesionalitu. Nové ministerstvo obrany by malo stáť na týchto princípoch.
Ekonomické riadenie rezortu, ako jeho obslužné procesy budú centralizované. Rozhranie procesu medzi samotným ministerstvom a Generálnym štábom bude jasne definované, čím by sa mala odstrániť nežiaduca duplicita. Procesy strategického rozhodovania výkonu a kontroly budú od seba oddelené. Kompetencie sa presunú na nižšie stupne riadenia a každý, kto bude dosahovať výsledky, musí byť za ne aj adekvátne ohodnotený. Realizácia auditov vo verejnej a štátnej správe sa stáva nevyhnutnosťou. Naším spoločným cieľom musí byť dosiahnutie efektívnejšieho a zmysluplnejšieho fungovania týchto inštitúcií. Preto je kolega Liška, minister obrany presvedčený, že cesta, na ktorú sa vydalo ministerstvo obrany, je nielen správna a nevyhnutná, ale najmä nezvratná.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Štrofová, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci.
Celkom by som povedala, že súhlasím s odpoveďou, aj keď ešte sú tu niektoré otázky, ktoré by som pánovi ministrovi Liškovi rada položila, ale keďže tu stojí pán podpredseda vlády, nebudem ho tiež veľmi otravovať. Len poviem taký krátky komentár, že určite chcem dúfať, že aj ten audit, ktorý bol vykonaný, je to svojím spôsobom reforma reformy, lebo tá forma reformy sa mení a menia sa ciele načasovania a podobne, ale že toto všetko bude viesť k naplneniu tých zásad a sľubov, ktoré vyplývajú z tých dokumentov a dohôd, ktoré sme s alianciou NATO uzavreli. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pán podpredseda.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pani poslankyňa, podľa našej ústavy sa Slovenská republika zaviazala plniť a ctiť svoje medzinárodné záväzky a som presvedčený, že tak bude robiť aj v oblasti obrany a našich záväzkov k NATO.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Podracká ministrovi kultúry Slovenskej republiky Františkovi Tóthovi: "Mysleli ste to vážne, pán minister, že žiadateľ o grant bude musieť vydokladovať, či niekto knihu čítal?"
Nech sa páči, pán minister. No, pán minister, dúfam, že tu nám nebudete čítať knihy. Máte 32 minút.
F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, samozrejme, myslel som to trošku obrazne, ale myslel som to tak, že keď dávame finančné prostriedky na knihy, nemôže nám byť jedno, že zaplatíme honorár autorovi, zaplatíme kompletné náklady na tlač tej knihy a ďalej nás vôbec nezaujíma, či tá kniha skončí niekde na polici a či sa dostane ku konečnému užívateľovi, čitateľovi. Ako príklad som si doniesol všetky tieto časopisy, 70 titulov v hodnote 43 mil. korún z ministerstva kultúry ich sponzorujeme, a naozaj nemôže byť pre nás ľahostajné, keď sponzorujeme 70 titulov časopisov, či naozaj tie časopisy aj niekto číta alebo len honoráre jednotlivým prispievateľom sú vyplatené, len distribučné náklady sú vyplatené. Čiže, naozaj budem dbať o to, aby sme v každej tejto oblasti zacielili naše merateľné ukazovatele na toho konečného užívateľa.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, nech sa páči.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja som konzultovala túto otázku s niektorými spisovateľmi, pretože sa zhrozili, že aj to, čo povedal pán Chovanec, riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ, ktorý by mal vydávať pôvodnú literatúru, keďže sa vyjadril, že netreba vydávať vysokú literatúru, pretože má náklad iba 200 kusov, a to je vlastne pre trh nerentabilné a na čo vlastne taká literatúra je. Takže, stretlo sa to s veľkým odporom. Som rada, že ste to mysleli ako len tak, povedzme, napoly vážne, pretože vysoká literatúra nemôže mať vyšší náklad. Potom by som skôr, keby som mala ja byť tak napoly vážna a humorná, mali by sme s tým jednoducho skoncovať, pretože práve posolstvo vysokej literatúry je znakom duchovnej úrovne štátu.
Ako príklad uvediem maďarského ministra kultúry, ktorý pred niekoľkými rokmi do Frankfurtu na knižný veľtrh priniesol stovky maďarských kníh preložených do svetových jazykov a vyvolal boom maďarskej literatúry a následkom toho je napríklad, že Imre Kertész dostal Nobelovu cenu alebo Sándor Márai bude filmovaný režisérom Milošom Formanom. Keby sme my používali takéto kritériá, že by tá vysoká literatúra mala byť nejakým spôsobom vyčíslená, koľko ľudí ju číta, tak by sme si takýto boom nemohli nikdy dovoliť a bola by som rada, keby takéto niečo sa podarilo aj nám. Takže, bola by som rada, aby ste sa stali garantom, či gestorom aj takýchto vysokých myšlienok v záujme vysokej literatúry, ale som aj rada, že ste to teda nemysleli vážne.
F. Tóth, minister kultúry SR: Samozrejme, som za diferencovaný prístup. To znamená, samozrejme, okruh čitateľov niektorých publikácií, ktoré my sponzorujeme alebo pomáhame ich vydaniu, je určite malý. Náklad je malý - 200 kusov, 300 kusov, v detskej literatúre je to 500, 750, prípadne 1 000 kusov. Samozrejme, budeme podporovať aj takéto náklady, ale vždy musíme vedieť, pre koho je určený, aký je cieľ a či ten cieľ je naplnený. Ak cieľ je 200 kusov a nájdeme tých 200 čitateľov alebo aspoň 150 čitateľov, budeme spokojní. Ale ak cieľ je 200 a nájdeme len 15, budeme z toho nespokojní, a potom budeme hovoriť, že treba na to nejaké iné priority, iné spôsoby podpory atď., čiže, samozrejme, súhlasím s vami, som za diferencovaný prístup. Nie všetko je masová literatúra, absolútne súhlasím.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ale, pán minister, ani odchádzať nemusíte, lebo pani poslankyňa Tóthová položila otázku ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi a vy ste určený, že zaňho budete odpovedať na otázku: "Pán minister, keď ste navrhovali zdravotné reformné zákony, nekládli ste si otázku, čo musí ostať v kompetencii ministerstva, aby štát mohol plniť úlohu, ktorej sa nemôže zbaviť, t. j. zbaviť sa zodpovednosti za zdravie občanov?"
Nech sa páči.
F. Tóth, minister kultúry SR: Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som tu prečítal pripravenú odpoveď pána ministra Zajaca.
Úlohou rezortu zdravotníctva v súlade s programovým vyhlásením vlády je vytvoriť stabilné podmienky na činnosť v zdravotníctve. Zastaviť rast dlhu a zabezpečiť hospodárením vyrovnanú bilanciu v celom zdravotníctve. Reformné zdravotnícke zákony nadväzujú na vládou schválenú koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Koncepcia definuje, že bez ohľadu na štruktúru musí verejná správa rešpektovať všeobecne platné požiadavky, medzi ktoré patrí najmä jasná deľba pôsobnosti, právomoci a zodpovednosti inštitúcií verejnej správy vo vzťahu k občanovi. Prínosom decentralizovaného systému verejnej správy je posilnenie fungovania inštitútov demokracie, zabránenie návratu totalitných a autoritatívnych režimov vertikálnou deľbou moci v štáte a zabránenie ďalšiemu prehlbovaniu krízy medzi centrálnou vládou a občanmi.
Zdravotnícke zákony boli vypracované v súlade s koncepciou decentralizácie a vyváženým spôsobom ponechávajú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva všetky potrebné kompetencie, ktoré je nevyhnutné zachovať na centrálnej úrovni a v záujme určovania zdravotnej politiky štátu. Do výlučnej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva ako ústredného orgánu štátnej správy patria rozhodujúce kompetencie ako napríklad stratégia a manažment zdravotníctva, výkon štátneho zdravotného dozoru, tvorba cien a regulácia liekov. Kompetencie ministerstva zdravotníctva, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 45 zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, plne umožňujú ministerstvu zdravotníctva určovať stratégiu zdravotníckej politiky štátu a sú garanciou plnenia úloh štátu v oblasti starostlivosti o zdravie občanov.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, ak budete vyrušovať rokovanie ešte raz, tak podľa rokovacieho poriadku budem vás musieť upozorniť.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete položiť otázku.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Vážený pán minister, chcem vám poďakovať, že ste sa zhostili úlohy pána ministra zdravotníctva. Škoda, že tu nie je, pretože by som mu povedala, že s jeho všeobecnou, takpovediac, dosť vatovou odpoveďou, vôbec, ale vôbec nie som spokojná. Ja som mu dala konkrétnu otázku, či boli vytypované pred decentralizáciou tie úlohy, ktoré majú ostať na štáte. Myslím, že celá legislatíva, na ktorej sa zúčastňuje každý rezort, pri decentralizácii bola pochybená, pretože nebolo vytypované, čo musí ostať v kompetencii centra, aby si štát mohol plniť svoje úlohy, teda rezort zdravotníctva, aby vedel niesť zodpovednosť za zabezpečenie zdravia občanov a toto sa, žiaľ, nestalo. Potom sme v situácii, že dávam otázky - napríklad Bratislava má jedinú detskú pohotovosť, kde sa tesnia matky s deťmi s vysokými teplotami a pýtam sa ministra, čo bolo v minulosti, čo mieni s týmto alarmujúcim stavom urobiť, ako môže zasiahnuť. A on mi dá v plnom rozsahu za pravdu, ale vzápätí povie, ja nemám v tomto ohľade žiadnu kompetenciu. (Šum v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Plháková!
K. Tóthová, poslankyňa: Ďalej potom sa ho pýtam, ako je to s izbami opilcov, aby sme mohli riešiť domáce násilie, ktoré je legislatívne zakotvené. Nemám kompetenciu. K zdravotným sestrám - nemám. Tak ako sme to robili tie zákony?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister kultúry, nech sa páči, môžete odpovedať na to, ako sme robili zdravotné zákony.
F. Tóth, minister kultúry SR: Myslím si, že zodpovedne, ale všetky vaše výhrady, pani poslankyňa, tlmočím pánovi ministrovi Zajacovi.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Tak ďakujeme pekne za pochopenie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, končím bod hodina otázok, vzhľadom na to, že dnes položili otázky len panie poslankyne a na poslednú otázku už teda odznela odpoveď.
Zároveň prerušujem na 5 minút rokovanie schôdze, lebo zvukári majú nejaký problém, a potom hneď budeme pokračovať interpeláciami. Takže 5-minútová prestávka.
(Prerušenie rokovania o 14.41 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.47 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ďalší bod, a to
písomne odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 27. mája 2005, ktoré ste dostali ako tlač 1208.
Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1208 nachádza.
Otváram rozpravu a zároveň sa pýtam, či chce niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam. Ako vidím, jediný pán poslanec Džupa. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy a, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, uplatnil som interpeláciu na pána ministra vnútra Slovenskej republiky doc. Palka. Dostal som 17. júna 2005 odpoveď pod číslom KM-65/NR2005 a v tlači, ktorú sme dostali, je evidovaná táto odpoveď pod číslom 25.
Na úvod chcem povedať, že musím oceniť, že pán minister dal odpoveď na moju interpeláciu, no pravdepodobne sa mi nepodarilo dostatočne jasne a zreteľne pomenovať problém, ktorý som chcel riešiť v uvedenej interpelácii, a z tohto dôvodu som nie celkom spokojný s obsahom odpovede pána ministra vnútra. Ozrejmím, o čo v mojej interpelácii išlo.
V rámci pravidelnej politickej práce poslanca Národnej rady som na sklonku minulého roku navštívil obec Bystrany v okrese Spišská Nová Ves. Vyhovoval som požiadavke občanov obce, občianskych združení a zúčastnil som sa stretnutia, na ktorom bolo, odhadujem, 200-250 obyvateľov tejto obce. Hlavným problémom obyvateľov obce bola nasledujúca skutočnosť.
Postupom rokov a vývoja sa stalo, že počet Rómov bývajúcich v tejto obci prevýšil počet ostatných obyvateľov Nerómov tejto obce, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo v zmene pomeru síl voličov a v zmysle zásad a zákonov našej republiky sa to odzrkadlilo pri voľbách skutočnosťou, že starostom obce sa stal obyvateľ obce Róm. S týmto faktom, samozrejme, nepolemizujeme, musíme ho akceptovať ako prejav slobodnej vôle voličov. Nastali však problémy, ktoré začali vyhrocovať situáciu v tejto obci až do konfliktných stavov a problémov a vyvolali značné a vyvolávajú značné napätie medzi rómskou a nerómskou časťou obyvateľstva alebo, presnejšie povedané, medzi nerómskou časťou obyvateľstva a medzi vedením obecného úradu a starostom. Nasledovalo množstvo podnetov, iniciatív zo strany obyvateľov smerom k orgánom činným v trestnom konaní, smerom k predstaviteľom štátnej správy, regionálnej samosprávy, ale ak bolo potrebné prijať riešenie z toho dôvodu, že ide o veľmi citlivú otázku, ako je súžitie rómskeho a nerómskeho obyvateľstva, nenašla sa inštitúcia, orgán ani osoba, ktorá by dokázala zaujať jednoznačné stanovisko. Spôsobilo to všetko, že rozpor a napätie medzi obecným úradom, jeho reprezentantmi a nerómskou časťou obyvateľstva sa len prehlboval a prehlbuje naďalej a dnes je vo veľmi zložitom, ťažkom stave, z ktorého bude potrebné sa nejakým spôsobom dostať do normálnych koľají.
Vypočul som si teda množstvo výhrad, mnoho z nich bolo subjektívnych a poukazovali na jeden zložitý problém, a to, že ide o diskrimináciu nerómskeho obyvateľstva rómskym predstaviteľom starostom so zneužitím funkcie verejného činiteľa starostu obce. Priznávam, a to som aj uviedol v prvej časti svojej interpelácie, že je to veľmi vážny, citlivý problém a určite ho nevyrieši jeden rezort ani jeden minister, ale že ho bude potrebné riešiť a z tohto hľadiska som možno nie celkom jasne vyjadril to, že na pána ministra vnútra sa obraciam nielen ako na vrcholového predstaviteľa rezortu, ale na člena vlády Slovenskej republiky. Teda na predstaviteľa exekutívy, ktorá svojím spôsobom podlieha parlamentu, ak berieme do úvahy princíp parlamentnej demokracie.
V druhej časti mojej interpelácie som poukázal na niekoľko podnetov od občanov, ktoré minimálne svedčili o tom, že v uvedenej obci mohlo dôjsť k porušeniu zákonov Slovenskej republiky, počnúc s nakladaním s obecnými financiami cez nakladanie s obecným majetkom až po rôzne administratívnorozhodujúce procesy obecného úradu, ktoré nemusia byť v súlade so zákonom. Ako poslanec Národnej rady som tieto požiadavky obyvateľov obce Bystrany vypočul, ale nie je v mojej kompetencii ani sile zistiť, nakoľko sú tieto oprávnené. Zaujímavé bolo, že stretnutia sa zúčastnil aj pán starosta, a pre mňa bolo tiež zaujímavé, že k prevažnej časti týchto výhrad sa nevyjadril. Nepotvrdil ich ani nevyvrátil. A z toho teda plynula moja interpelácia, v ktorej vlastne požadujem dve zásadné veci.
Prvá je skutočnosť, že obec Bystrany, čo sa týka rozloženia obyvateľstva na rómsku a nerómsku časť, nie je ojedinelá nielen v okrese Spišská Nová Ves, ale trúfam si povedať, aj v ďalších mnohých okresoch východného Slovenska. A problémy, ktoré vznikajú z toho, že sa starostami stávajú predstavitelia Rómov, zrazu vytvárajú veľmi nebezpečnú situáciu. Totiž nevzniká napätie medzi Rómami a Nerómami, oni vždy v tomto regióne, v tejto obci, v iných obciach žili, navzájom sa poznajú aj podľa krstných mien, ale zrazu vzniká problém medzi predstaviteľmi tejto obce a nerómskymi obyvateľmi tejto obce. Ony sú problémy aj smerom od predstaviteľov vedenia obce Rómami smerom k vlastným Rómom, ale rómska komunita diskrétne či z iných dôvodov o týchto problémoch nehovorí. Na koho iného je možné sa obrátiť, aby riešil, aby hľadal a našiel komplexné riešenie tohto problému, ako na vládu Slovenskej republiky, ako na ministra vnútra Slovenskej republiky.
Druhú vec, ktorú som zaradil do interpelácie, je, že sú dôvodné podozrenia s minimálne nehospodárnym, ba dokonca s nezákonným nakladaním s obecným majetkom. Opäť ako poslanec Národnej rady nemám právo ani možnosť viesť nejaké vyšetrovanie, pretože v žiadnom prípade iniciatíva od občanov ešte neznamená, že táto iniciatíva sa zakladá na pravde. Ako ináč využiť svoj mandát poslanca Národnej rady ako tým, že sa obrátim na člena vlády Slovenskej republiky, ktorý stojí v čele rezortu, ktorý má oprávnenia, zákonné oprávnenia konať v tejto oblasti.
Z tohto hľadiska mi pán minister dal odpoveď vcelku, ak by som - nechcem ju tu čítať, je súčasťou tlače -, ale ak by som ju mal stručne zhrnúť, asi v takomto zmysle, že toto nepatrí do kompetencie jeho rezortu. S ďalším som sa mal obrátiť na ministerstvo financií v prípade, že ide o verejné financie, s ďalším som sa mal obrátiť na ministerstvo regionálneho rozvoja alebo neviem aké iné.
Chcem preto zdôrazniť, obrátil som sa na ministra vnútra a člena vlády Slovenskej republiky. Uvedomujem si tiež, že sa pohybujem vo veľmi krehkom prostredí a na tenkom ľade, pretože naozaj je problematika súžitia Rómov a Nerómov aj z politického hľadiska, aj s vedomím si toho, že sa blížia voľby, lebo vždy na Slovensku máme nejaké voľby, veľmi chúlostivou záležitosťou. Znova preto zdôrazňujem, nechcem tu predstupovať pred Národnú radu Slovenskej republiky s tým, aby som vytváral problém Róm - Neróm alebo Neróm - Róm, ale s tým, že existujú rovnako ako medzi Nerómami, tak aj medzi Rómami funkcionári, ktorí môžu nezákonným alebo protiprávnym konaním poškodiť meno obyvateľom svojho etnika. Rovnako to platí aj pre nerómsku časť obyvateľstva.
Takže z tohto dôvodu som nespokojný s odpoveďou pána ministra vnútra a ponúkam nasledujúce riešenie, dúfam, že to bude akceptovať. Chcem požiadať pána ministra, aby sa interpeláciou ďalej zaoberal v jej vecnej rovine, ale aj z hľadiska komplexného riešenia problému, ktorý je možné zovšeobecniť. Po druhé, žiadam pána ministra, aby sme sa k uvedenej konkrétnej problematike stretli, verím, že nájdeme východiská a riešenia, ktoré z vecného hľadiska dáme na správnu mieru. A verím, po tretie, že na základe konzultácie a riešenia jednotlivého prípadu nájdeme témy, minimálne témy na zovšeobecnenie, ktoré by mohli poslúžiť ako základ na komplexné riešenie, pretože - teraz to odôvodnenie - tváriť sa, že tento problém neexistuje, klamať sa, že ho môžeme posúvať alebo že ho azda ešte nemusíme riešiť, nemusí byť z hľadiska krátkodobej aj vzdialenej budúcnosti pre Slovensko tým najlepším.
Ďakujem.