V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Pán poslanec Blajsko, poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Blajsko.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 a návrh obsahuje toto: súhrnné výsledky hospodárenia verejného rozpočtu, výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a výsledky rozpočtového hospodárenia ostatných zložiek verejného rozpočtu.
Národná rada Slovenskej republiky v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu, rozhoduje o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.
Po druhé. V súvislosti s návrhom štátneho záverečného účtu sa súhrnne charakterizuje ekonomický vývoj, ako aj rast HDP, priemerná miera inflácie, počet pracujúcich, teda podľa výberového zisťovania pracovných síl, ktorý dosiahol v minulom období 2 170,4-tisíc osôb s medziročným rastom o 0,3 %. Počet nezamestnaných podľa výberového zisťovania pracovných síl bolo 480,7-tisíc s medziročným rastom o 4,7 %. Počet disponibilných nezamestnaných podľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol 373,5-tisíc s medziročným poklesom o 7,4 %. Miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl bola 18,1 % s rastom o 0,7-percentuálneho bodu oproti roku 2003. Miera evidovanej nezamestnanosti podľa úradu práce však bola vykázaná v hodnote 14,3 % s poklesom oproti 2003 o 0,9-percentuálneho bodu. Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 15 825 korún s medziročným rastom o 10,2 %, rast reálnych miezd bol 2,5 %, v roku 2003 z hľadiska jeho poklesu o 2 %.
Po tretie. Rozpočtové hospodárenie v roku 2004 bolo ovplyvnené predovšetkým vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, reformou v oblasti verejných financií, v rámci ktorej sa výrazne zmenila najmä kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky presunom kompenzácií zo štátu na územnú samosprávu, trvaním na rozpočtových obmedzeniach bez vytvárania dlhov, uplatňovanie programového rozpočtovania a podobne.
Po štvrté. V návrhu štátneho záverečného účtu sa konštatuje, že z hľadiska dodržiavania základných rozpočtových vzťahov vývoj rozpočtového hospodárenia si nevyžadoval v priebehu roka zásadné vstupy zamerané na neprekročenie rozpočtovaného schodku štátneho rozpočtu. Počas roka Ministerstvo financií Slovenskej republiky realizovalo však viaceré opatrenia zamerané na finančné krytie niektorých výdavkových titulov, s ktorými sa pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2004 vôbec nepočítalo. Ide o výstavbu automobilky Kia-Hyundai vo výške 1 037 mil. Sk.
Ďalej oddlženie zdravotníctva prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a. s., vo výške 2 201 mil. Sk. Úhrada úrokov a istín úveru na trvalo obracajúce sa zárobky pre Slovenskú konsolidačnú, a. s., vo výške 7 911,8 mil. Sk. Vo vzťahu k uvedeným výdavkom sa konštatuje, že zdroje na ich krytie sa získali prostredníctvom výdavkom kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, Štátneho dlhu a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj zvýšením výdavkov z titulu vyšších príjmov, najmä daňových.
V tejto súvislosti treba dať do pozornosti, že vzhľadom na rozsah zníženia výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rozpočte na rok 2004 celkom o 4 863,9 mil. Sk, dotýkajúce sa predovšetkým sociálnych dávok, významným zdrojom krytia výdavkov neuvažovaných v štátnom rozpočte sa takto stali úspory v sociálnom systéme, predovšetkým dávky v hmotnej núdzi. Zníženie výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky umožnilo pokryť takmer 40 % výdavkov, s ktorými sa pri príprave štátneho rozpočtu vôbec neuvažovalo.
Po piate. Celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 242,44 mld. Sk, čo je 98,8 % upravovaného rozpočtu výdavkov, príjmov 3,02 mld. Sk. Oproti schválenému rozpočtu boli príjmy vyššie o 10,49 mld., v percentách je to 4,5 %. V porovnaní s rokom 2003 celkové príjmy vzrástli o 9,37 mld. Sk, čiže o 4 %. Celkové výdavky štátneho rozpočtu sa čerpali v sume 312,73 mld. na 76,7 % upravovaného rozpočtu. Úspora bola 10,81 mld. Sk. V porovnaní so schváleným rozpočtom boli skutočné výdavky vyššie o 2,28 mld., čiže o 0,7 %. Oproti roku 2003 vzrástli celkové výdavky o 23,69 mld. Sk, v percentách o 9,8 %. Skutočný schodok dosiahol 70,29 mld. Sk, oproti upravovanému rozpočtu je nižší o 7,79 mld., čiže o 10 %, a oproti schválenému rozpočtu nižší o 8,21 mld., čiže o 10,5 %. V porovnaní s rokom 2003 je schodok vyšší o 14,31 mld. Sk, čiže o 25,6 %.
Po šieste. Z hľadiska štruktúry príjmov štátneho rozpočtu zameriame sa hlavne na daňové príjmy dotknuté realizáciou daňovej reformy. Daňové príjmy dosiahli 209,46 mld. Sk, oproti upravovanému rozpočtu boli vyššie o 6,07 mld., čiže o 3 % oproti schválenému rozpočtu, a vyššie o 14,22 mld., čiže o 7,3 %. V porovnaní s rokom 2003 daňové príjmy vzrástli o 9,31 mld. Sk, čiže o 4,7 %. Daň z príjmov fyzických osôb dosiahla 25,25 mld. oproti upravovanému rozpočtu. V porovnaní s rokom 2003 ide o pokles o 6,64 mld., čo možno považovať vcelku za vplyv daňovej reformy. Mám na mysli jednotnú daň 19 %, uplatnením daňového bonusu na deti, zvýšenie nezdaniteľného minima a podobne.
Poznamenávame, že prekročenie rozpočtového daňového príjmu bolo v plnom rozsah zabezpečené daňou z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Príjmy z DPH dosiahli 99,58 mld. Sk, oproti rozpočtu viac o 1,88 mld., v porovnaní s rokom 2003 sú tieto príjmy vyššie o 15,78 mld. Sk. Spotrebné dane dosiahli sumu 43,4 mld., oproti rozpočtu viac o 2,5 mld. a rast v porovnaní s rokom 2003 bol zaznamenaný o 14,1 %.
Daňovú reformu hodnotí vláda Slovenskej republiky ako úspešnú. Daňová reforma charakterizovaná rovnou daňou 19 % znamená výrazný presun daňového bremena z priamych daní na nepriame dane. Mám na mysli DPH a spotrebné dane. Pokiaľ sa súhrnne porovnáva zníženie dane z príjmov fyzických osôb oproti roku 2003 o 6,64 mld. Sk so zvýšením príjmov z DPH a spotrebných daní oproti roku 2003 o 21,13 mld., možno povedať, že zavedenie práve 19-percentnej dane z príjmov vrátane aj bonusov z hľadiska zníženia daňových príjmov je nielen plne kompenzovaná zvýšením výnosov nepriamych daní, ale zvýšenie výnosu nepriamych daní v rámci daňovej reformy značne prevyšuje zníženie výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Až takmer o 14,5 mld. Sk.
Nespochybňuje sa daňová reforma, ale sa nastoľuje otázka, vážené kolegyne, kolegovia, či bolo potrebné takéto zvýšenie daňového zaťaženia občanov vrátane dôchodcov v oblasti nepriamych daní, mám na mysli DPH.
Po siedme. Príjmy z rozpočtu Európskej únie v rámci zahraničných transferov v skutočnosti boli čerpané vo výške 4,52 mld. korún, čo je z rozpočtu 14,22 mld. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja vás preruším na chvíľočku. Chcem oznámiť predsedom poslaneckých klubov, že predseda parlamentu zvoláva teraz na 17.00 hodinu poslanecké grémium do zasadačky, a kým bude výsledok rokovania poslaneckého grémia, budeme pokračovať v rokovaní. Výsledok poslaneckého grémia navrhne a určí ďalší postup, na čom sa predsedovia poslaneckých klubov dohodnú.
Pokračujte, pán poslanec Blajsko.
A. Blajsko, poslanec: V oblasti príjmov z rozpočtu Európskej únie ide o čerpanie len na úrovni 31,8 %. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny z rozpočtovaných 1 273,4 mil. Sk čerpalo len 88,2 mil. korún, čo je 6,6 %, čiže veľmi nízke percento čerpania.
Po ôsme. Bežné výdavky štátneho rozpočtu boli čerpané v sume 263,86 mld. Sk s úsporou oproti upravovanému rozpočtu 7,9 mld. korún. V porovnaní s rokom 2003 vzrástli bežné výdavky o 16,37 mld. Sk. Výdavky na mzdy, platy a ostatné služobné vyrovnania sa čerpali v sume 32,6 mld., oproti upravovanému rozpočtu menej o 0,29 mld. Skutočný priemerný mzdový výdavok na štátneho zamestnanca dosiahol hodnotu 19 988 Sk. V roku 2003 bol v hodnote 18 338.
Sociálne dávky sa rozpočtovali sumou 32,59 mld., z toho v rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny 32,08 mld. Sk. Rozpočtovými opatreniami bola úroveň sociálnych dávok znížená na 28,4 mld., čiže o 4,55 mld. menej, ako pôvodne bolo v kapitole zapísané. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na 27,32 mld. Sk, čiže o 4,7 mld. menej. Skutočné vyplatené sociálne dávky dosiahli súhrnne 27,54 mld. s úsporou oproti upravovanému rozpočtu, o 0,5 mld. oproti schválenému rozpočtu.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, budem naozaj krátko hovoriť a je to záležitosť, ktorá sa síce týka štátneho záverečného účtu, ale predsa len je tu istý súvis s metodikou, s akou sa aj zostavuje štátny rozpočet.
V tejto sále mnohokrát odznievajú slová o sociálnom cítení. Ja vždy tvrdím, že sociálne cítenie nie je merateľná veličina a že lepšie popísať vzťah k sociálnej problematike sa môže cez pojem - a teraz som zabudla aký. Dobre. Jednoducho, keď v štátnom rozpočte určujeme proporcie vo vzťahu k dávkam sociálneho systému, je to vlastne miera solidarity, akú táto poslanecká snemovňa má k tým, ktorí majú v živote menej šťastia, a k tým, ktorí napríklad nemajú zamestnanie. Na to sú rôzne účelové, nechcem povedať viazané prostriedky, ale účelovo vyčlenené prostriedky a ja som bola hlboko presvedčená o tom, že ak sú prostriedky vyčlenené účelovo, takže sa môžu používať len na tento účel. Ale opak je pravdou. Pretože najväčší pohyb v rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bol práve v účelovo viazaných prostriedkoch.
Mne sa nezdá celkom normálne, aby sme naprojektovali v štátnom rozpočte na sociálnu inklúziu 31 mld. Sk, nakoniec vyčerpáme 26 mld. Sk, čo je vlastne nejaké 16-percentné šetrenie. Čiže moja otázka mala by byť na pána ministra financií, ale pevne verím, že pán minister dopravy ju fundovane odpovie, či považuje za správne, aby sa účelovo viazané prostriedky presúvali na iný účel, ako boli schválené. Pretože takto sa môžeme dožiť toho, že jedného dňa bude rozpočet ministerstva práce, ja neviem, 40 mld. Sk a na konci roku bude vyčerpaných len 20 mld. Sk. A tá sociálna situácia v štáte sa o 50 % nezlepší.
Mňa dosť mrzí to, že keď upozorňujeme z tohto miesta na vatu v štátnom rozpočte, tak som bola označená za demagóga a za človeka, ktorý nevie, o čom rozpráva. Ukázalo sa, že tak ako bola vata v rozpočte v roku 2004, bude vata aj v rozpočte v roku 2005. Ak teda má štátny rozpočet slúžiť len tomu, aby sme niečo schválili, a potom sa to presúva medzi kapitolami, vo vnútri kapitoly, tak si myslím, že by bolo lepšie dať nám nakoniec sem jednu sumu, sumu príjmov, sumu výdavkov a schválime to a už potom nech sa deje, čo sa deje.
Takže môj apel na vás, kolegyne a kolegovia, či by sme sa nemali zamyslieť nad tým, že účelové prostriedky budú účelovo viazané prostriedky, a či by štátny rozpočet, pokiaľ bude predkladaný, alebo zákon o štátnom rozpočte by mal obsahovať takéto nejaké obmedzenie, aby neprichádzalo k tomu, že na aktívnu politiku trhu práce vyčerpáme nakoniec pri nejakej 15-percentnej nezamestnanosti, alebo 14-percentnej, ani nie 60 % prostriedkov.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať ďalším bodom -
návrhom koncepcie osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich.
(Ruch v sále.) Kolegyne poslankyne a poslanci, prosím pokoj v rokovacej sále. Materiál ste dostali ako tlač 1166, spoločnú správu výborov 1166a.
Žiadam ministra dopravy pána Prokopoviča, aby uviedol predmetný dokument.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky zastúpená ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky predkladá na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1361 z 2. decembra 2004 na dnešné rokovanie materiál Koncepcia osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 377 z 10. mája 2005.
Cieľom predloženej koncepcie je systémovo riešiť vykonávanie dopravných služieb vo verejnom záujme stanovením ich optimálneho rozsahu a efektívneho využitia verejných zdrojov na ich zabezpečenie. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií navrhuje také opatrenia, ktoré priaznivo ovplyvnia efektívnosť využitia verejných prostriedkov na úrovni štátu, vyšších územných celkov a obcí do oblasti verejnej dopravy:
1. prechod kompetencií v oblasti regionálnej železničnej dopravy na vyššie územné celky,
2. optimalizácia rozsahu objedávania výkonov vo verejnom záujme a
3. zavedenie regulovanej súťaže verejného obstarávania ako nástroja na efektívne využitie verejných zdrojov.
Prvým opatrením chceme odstrániť súčasný nedostatok v oblasti verejnej dopravy, keď obslužnosť samosprávneho kraja sa zabezpečuje prostredníctvom dvoch rôznych správnych orgánov - štátu v oblasti železničnej dopravy a samosprávneho kraja v autobusovej doprave. Tento stav nevytvára podmienky a predpoklady na optimalizáciu a harmonizáciu verejnej osobnej dopravy a nezabraňuje financovanie súbežných regionálnych vlakov a autobusových liniek. Ministerstvo preto navrhuje postupný presun regionálnej železničnej dopravy do úrovne vyšších územných celkov v rokoch 2007 až 2009. Rozsah presunu regionálnej železničnej dopravy bude výsledkom analýzy vyčíslenia finančných dôsledkov na rozpočty vyšších územných celkov na základe nájdenia optimálneho variantu. Finálnym cieľom je, aby bola celá doprava osobnými vlakmi presunutá na VÚC, čo v súčasnosti predstavuje 2/3 celkových výkonov vo verejnom záujme.
Cieľom optimalizácie je stanoviť potrebný objem dopravných výkonov a dosiahnuť efektívny pomer medzi autobusovou a železničnou dopravou na zabezpečenie dopravnej obslužnosti. Takto stanovený objem podporený využitím moderných softvérových riešení bude základom na vypracovanie zmluvy vo verejnom záujme, respektíve pre verejné obstarávanie. Hlavnou podmienkou optimalizácie je plán dopravnej obslužnosti, ktorého spracovanie bude úlohou každého objednávateľa služieb verejnej dopravy. Základnými určujúcimi prvkami tohto plánu bude sieť dopravnej infraštruktúry v danom území a smery mobility obyvateľstva v regióne stanovené na základe výsledkov dopravno-sociologického prieskumu.
Regulovaná súťaž vychádza zo zahraničných skúseností, ktoré ukazujú, že financovanie verejnej osobnej dopravy z verejných prostriedkov pri uplatňovaní verejnej súťaže vytvára podmienky na znižovanie nákladov dopravcov vo verejnej osobnej doprave a na zvyšovanie kvality prepravy. Naše ministerstvo preto navrhuje, aby pri objednávaní výkonov vo verejnom záujme sa postupovalo podľa pripravovaného zákona o verejnom obstarávaní.
Otázky zabezpečenia financovania dopravných služieb vo verejnom záujme sú riešené na úrovni
1. samosprávnych krajov a obcí v zákonoch fiškálnej decentralizácie, to znamená, v zákone č. 564/2004 Z. z., v zákone č. 582/2004 Z. z. a v zákone č. 583/2004 Z. z.;
2. na úrovni štátu zmluvami o výkonoch vo verejnom záujme v železničnej doprave, t. j. v zmluve o výkonoch vo verejnom záujme, pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe na rok 2004 podľa zákona Národnej rady č. 164/1996 Z. z. o dráhach a v zmluve o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy podľa zákona Národnej rady č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že realizáciou uvedených opatrení dosiahneme kvalitnejšiu obslužnosť, efektívne využitie verejných zdrojov na zabezpečenie verejnej dopravy a podporou environmentálne prijateľných druhov dopravy znížime aj nepriaznivé vplyvy dopravy na životné prostredie.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Janiša, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte, aby som vám podal informáciu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu koncepcie osobnej autobusovej a železničnej dopravy atď. (tlač 1166).
Predmetný materiál bol prerokovaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vo výbore pre verejnú správu. Výbory, ktorým bola tlač pridelená, prerokovali predmetný materiál takto: výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil návrh vziať na vedomie, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie zobrať materiál na vedomie, výbor pre verejnú správu odporučil Národnej rade návrh schváliť.
Gestorský výbor na rokovaní o spoločnej správe výborov navrhoval odporúčanie - zobrať materiál na vedomie, avšak správu gestorský výbor neschválil. Preto využívam oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z citovaného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, a odporúčam, aby po ukončení rozpravy Národná rada zobrala predmetný materiál na vedomie.
Pán podpredseda, to je všetko, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil, ústne sa kto hlási do rozpravy, prosím? Pán poslanec Vážny, pán poslanec Blajsko, končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Ako prvý - pán poslanec Vážny.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa stručne a vecne vyjadril k materiálu, ktorý opäť nesie honosný názov koncepcia. Takýchto koncepcií z dielne vlády, ale aj ministerstva sme v Národnej rade prerokovali za posledných pár mesiacov niekoľko. Preto ma už vôbec neprekvapuje kvalita a úroveň tejto poslednej. Verte mi, že ozaj ma neprekvapila, aspoň nie v pozitívnom zmysle.
Hneď v úvode materiálu sa konštatuje, že "pre verejnú osobnú dopravu je charakteristické postupné znižovanie prepravného výkonu a silnie trend individuálneho motorizmu". Vysvetlenie tohto javu zo strany ministerstva, resp. vlády znie: nedostatočná podpora verejnej dopravy na jednej strane, zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva na strane druhej. Ani zmienka o tom, čo táto vláda robila za posledných šesť rokov, keď takto sama musí skonštatovať svoju slabú podporu verejnej doprave. Ak si niekto myslí, že miera záujmu štátu na jej zachovaní, na zachovaní verejnej dopravy, resp. rozvoji sa meria len výškou každoročne pridelených dotácií, treba mu pripomenúť, že ešte dôležitejšie ako pridelenie dotácie je efektívne, zdôrazňujem, efektívne vynakladanie týchto prostriedkov a v neposlednom rade aj efektívna liberalizácia a dôrazná regulácia dopravného trhu.
Ak sa pri hodnotení súčasného stavu v koncepcii uvádza, že od 1. 1. 2005 došlo k úplnej regionálnej zodpovednosti samospráv za výkony vo verejnom záujme, ako aj zodpovednosti samospráv za cenovú reguláciu, nedá sa mi opýtať, aká bola doteraz zodpovednosť ministerstva dopravy, ktoré podpisovalo zmluvy o výkone vo verejnom záujme, ako si ministerstvo dopravy plnilo svoje základné úlohy, ktorými sú koordinácia dopravy, efektívna dopravná politika štátu, usmerňovanie rozvoja dopravy atď. Ako sa dosiaľ správala táto reformná vláda? Nech si páni ministri priznajú, že reformovali všetko možné, ale bez mihnutia oka vynaložili na podporu verejnej dopravy ako celku skoro 10 mld. ročne, ako napríklad v roku 2004, bez toho, aby mali spätnú väzbu o efektivite takto vynaložených prostriedkov.
Odvolávať sa u Železničnej spoločnosti na kvantifikáciu rozsahu výkonov vo verejnom záujme na bežný rok je minimálne odvážne. Veľmi dobre vieme, že sa tým nik so zodpovednosťou za efektivitu vynaložených prostriedkov štátneho rozpočtu nezaoberal. A najspokojnejšia je nakoniec aj tak Železničná spoločnosť, ktorá bezprácne získa požadovaný balík peňazí. Menej spokojní sú však vzhľadom na kvalitu poskytovaných služieb cestujúci, ktorí okrem nie nízkeho cestovného prispievajú na dopravu aj zo svojich daní. Pod rúškom odvolávok na zákony klameme sami seba.
S veľkou pompou sa v koncepcii tento materiál opiera o fakt, že je dodržaný zákon o cenách. Áno, dodržujeme síce zákon o cenách pri tarifných záväzkoch, ako aj vyhlášku ministerstva financií, ktorou regulujeme ekonomicky oprávnené náklady, ale efektivita nám ušla dostratena. Štát už dávno mal platiť len za to, čo sa skutočne vykoná, a nie za fiktívne výkony.
Takto vyzerá reforma v oblasti dopravy? Prečo dodnes nebola zavedená adresnosť úhrad za výkony vo verejnom záujme alebo iné zmysluplnejšie vynakladanie týchto prostriedkov? Prečo sa štát doteraz nezaoberal harmonizáciou dopravy na celoštátnej úrovni? Myslí si vláda, že keď SAD-kám v roku 2004 nestačilo 1,379 mld. Sk, bude im v roku 2005 stačiť len 1,031 mld. korún, t. j. o 370 mil. menej?
Reformovať verejnú dopravu nestačí len formou každoročných zmien a presunov v položkách výdavkov štátneho rozpočtu a jednoduchým presunom kompetencií. Považujem to prinajmenšom za neodborné, nesystémové riešenie, resp. riešenie nie hodné ministerstva dopravy, ktorého základnou náplňou je koordinácia dopravy, ako som už spomenul, usmerňovanie, spracovanie štátnej dopravnej politiky a efektivita v doprave. Len krátky čas po tom, čo vláda schválila rozdelenie kompetencií pri prevádzkovaní dopravy na dráhe medzi štát a samosprávne kraje, dnes tá istá vláda musí v predloženej koncepcii konštatovať, že toto riešenie nebolo výhodné a treba ho nanovo upraviť. Obdobný problém však môžeme v budúcnosti očakávať v prípade vzťahu samosprávnych celkov a miest. V koncepcii vláda definuje, čo všetko je potrebné vyriešiť pre zlepšenie služieb verejnej dopravy, tak akoby práve objavila Ameriku. Opäť sa však musím pýtať: Čo reformovali doteraz? Veď prijatím takýchto záverom vláda de facto potvrdzuje, že doteraz túto oblasť riadila zle. Kto je zodpovedný? (Ruch v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím pokoj v sále.
Ľ. Vážny, poslanec: Čo sa týka niektorých medzinárodných predpisov a odporúčaní, dnes Slovenská republika v rámci verejnej dopravy stále výrazne zaostáva v ich plnení.
Vážené kolegyne a kolegovia, táto koncepcia, hlavne argumentácia, ktorou sa zdôvodňuje potreba jej prijatia, je jasným dôkazom toho, ako nesystémovo a s akým nezáujmom vláda k oblasti verejnej dopravy v minulosti pristupovala, a zdá sa mi, že pristupuje aj teraz. Potvrdzujú to aj fakty v nej uvedené: neefektívne, neadresné a nekontrolované vynakladanie prostriedkov na úhrady výkonov vo verejnom záujme, nezabezpečenie optimalizácie dopravnej obslužnosti územia a harmonizácie dopravy, prehodenie zodpovednosti za regionálnu dopravu na nižšie zložky, myslím tým najmä VÚC-ky, bez peňazí s tým súvisiacich, s logom, čo sa nepodarilo a neurobili sme my za posledných šesť rokov, spláchnime na VÚC-ky. Nevyvíjanie dostatočného tlaku na znižovanie prevádzkových nákladov a efektívnejšie využívanie kapacít, nízka úroveň služieb, dávno zabudnuté heslá o mobilite občanov, ktoré boli deklarované v programovom vyhlásení vlády. A takto by som mohol pokračovať ďalej.
Pán minister mi iste môže a asi aj bude oponovať, že práve prijatím tejto koncepcie sa podarí všetky mnou spomínané problémy postupne odstrániť. Nebudem sa už viackrát pýtať, prečo tak doteraz nebolo možné konať aj z úrovne štátu. To jest úroveň tohto materiálu zďaleka nezodpovedá honosnému názvu koncepcia. Obsahuje rôzne nevyjasnené stanoviská a alternuje v rozhodujúcich veciach, resp. naznačuje rôzne scenáre. Tam, kde by malo byť jasné usmernenie, nerieši podstatu veci, opatrenia v koncepcii sú všetkým chronicky známe, ale nie sú doplnené ani o čas a zodpovednosť. Nekritizujem myšlienku presunu zodpovednosti za ďalšiu časť verejnej dopravy na samosprávne kraje ako celok. Len by som bol veľmi rád, keby už konečne rezorty aj ministri preukázali svoju schopnosť, aj keď je to ich zákonná povinnosť, efektívne využívať a spravovať im zverený majetok a prostriedky zo štátneho rozpočtu, aby už konečne do parlamentu prestali prichádzať návrhy na odpredaje majetku s odôvodnením, že ho nevieme alebo nechceme efektívne spravovať... (Ruch v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Hopta, prosím vás pekne.
Ľ. Vážny, poslanec: ... s odôvodnením, že ho nevieme alebo nechceme efektívne spravovať, ale preto, že to môže ešte viac napomôcť k ich väčšej konkurencieschopnosti. Aby sa kompetencie prestali presúvať na nižšie stupne samosprávy z dôvodu, že si ústredné orgány štátnej správy nevedia s nimi poradiť, ale z dôvodu, že tieto sú plne konsolidované, prehľadné, vykonávané v jasnom legislatívnom prostredí. Keby to tak bolo pri tejto koncepcii, veľmi ochotne by som ju podporil. Keďže však v tomto prípade chce štát presunúť celé bremeno regionálnej železničnej dopravy na samosprávne kraje v stave, v akom sa momentálne nachádza, a chce sa tak podľa môjho názoru zbaviť zodpovednosti za jej budúci vývoj, predkladám preto, vážené kolegyne a kolegovia, návrh uznesenia Národnej rady, ktorý vám teraz v stručnosti prednesiem.
"Návrh uznesenia Národnej rady k návrhu koncepcie osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich. Národná rada Slovenskej republiky
A. rozhodla, že vráti návrh koncepcie osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich vláde Slovenskej republiky na dopracovanie;
B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky prepracovanú koncepciu, ktorá bude obsahovať jasné stanoviská ďalšieho postupu, jasný scenár usmerňovania verejnej dopravy na Slovensku, detailný časový harmonogram, ako aj stanovenie konkrétnej zodpovednosti za plnenie úloh vyplývajúcich z tejto koncepcie."
Odôvodnenie: V pôvodnom návrhu uznesenia sa uvádza, že Národná rada berie túto koncepciu na vedomie. Mohli by sme nadobudnúť dojem, že ak nejde o jej schválenie, ale len o jej zobratie na vedomie, ide o bezvýznamný a formálny úkon. Treba však pripomenúť, že Národná rada zobratím tejto koncepcie na vedomie odobrí vláde Slovenskej republiky ňou navrhnutý postup. Odvolávajúc sa na schválenú koncepciu, bude vláda pripravovať novelizácie súvisiacich zákonov a bude postupovať podľa scenára v nej naznačeného. Predložená koncepcia obsahuje rôzne nejasné stanoviská, rôzne alternatívy riešenia rozhodujúcich problémov. Materiál naznačuje rôzne scenáre tam, kde by malo byť jasné usmernenie, nerieši podstatu veci, opatrenia v nej uvádzané sú všetkým chronicky známe. V koncepcii nie je uvedený časový harmonogram postupu a nie je stanovená zodpovednosť za plnenie úloh vyplývajúcich z koncepcie. Navrhuje sa preto, aby Národná rada vrátila koncepciu na dopracovanie vláde a požiadala vládu o predloženie prepracovanej koncepcie v zmysle navrhnutého uznesenia.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Fajnor. Pripraví sa do rozpravy pán poslanec Blajsko.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na predrečníka a vyjadriť mu moju plnú podporu. Keď sme tento dokument prerokúvali u nás vo výbore, veľmi podobne som argumentoval, dokonca som si dovolil povedať, že táto koncepcia je "dopravnou antikoncepciou".
Chcel by som povedať a potvrdiť ďalšiu vec. Je to skutočne presúvanie zodpovednosti z úrovne pozície vlády na úroveň vyšších územných celkov. Ale chcem upozorniť na to, že pán predseda Bratislavského vyššieho územného celku sa veľmi hrdil v médiách, ako vynikajúco tá regionálna doprava funguje, dnes sa tým už nehrdíme, doprava nám nefunguje a médiá sú o tom ticho.
Preto pozmeňujúci návrh predrečníka podporím, v prípade, že nebude prijatý, budeme hlasovať proti. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás len informovať. Rozhoduje grémium o tom, aby sme potiahli rokovanie dnes tak a hlasovali zajtra, ale to bude dobrá správa preto, aby sme pružne rokovali, aby sme pružne mohli pokračovať v rokovaní. Ale prosím vás o to, naozaj je tu nedôstojné prostredie z pohľadu hluku a ten, kto si chce niečo vydiskutovať, pán Hopta, pán Galbavý, pani Plháková, vydiskutujte si to vonku. Ja nepustím to rokovanie ďalej, sami bojujete o nejakú dôstojnosť, tak ja sa tu na to dívať nebudem.
Pán Blajsko, nech sa páči.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, návrh koncepcie bol vypracovaný v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1361 z 2. 12. 2004 k zabezpečeniu prepravy vo verejnom záujme v rokoch 2004 a 2005. Vcelku možno kladne hodnotiť, že sa vláda zaoberala koncepčnými otázkami osobnej autobusovej a železničnej dopravy, i keď sa koncepcia zameriava predovšetkým na financovanie výkonov vo verejnom záujme.
Pokiaľ ide o koncepčné otázky osobnej autobusovej a železničnej dopravy, sme toho názoru, že tieto by mali byť previazané na dopravnú politiku štátu, resp. vychádzať z takéhoto dokumentu alebo byť v súlade s ním. Nie je jasné, aké väzby sú na dopravnú politiku štátu, či takéhoto dokumentu, či vôbec takýto dokument je aj schválený. Koncepcia sa má realizovať a touto koncepciou sa má realizovať aj presun zodpovednosti za výkony vo verejnom záujme na regionálnu samosprávu, čiže vyššie územné celky, čím by sa vytvoril systém úplnej zodpovednosti vyšších územných celkov tak za výkony vo verejnom záujme, tak na úseku autobusovej dopravy, ktorá prešla na vyššie územné celky od 1. 1. 2005, ako aj na úseku regionálnej železničnej dopravy.
Systémovo by bolo možné súhlasiť s tým, že verejná osobná doprava regionálneho významu sa presunie do zodpovednosti vyšších územných celkov. Pre takéto riešenie je však potrebné vytvoriť podmienky v oblasti jej financovania. Koncepcia počíta s tým, že v prvých dvoch rokoch po presune v roku 2007 a 2008 sa financovanie bude zabezpečovať formou preneseného výkonu štátnej správy zo štátneho rozpočtu, od roku 2009 v samosprávnej pôsobnosti vyšších územných celkov v ich priamej finančnej zodpovednosti. Podľa informácií a poznatkov z financovania výkonov vo verejnom záujme v železničnej doprave možno predpokladať závažné problémy vo financovaní tejto časti verejnej osobnej dopravy predovšetkým z týchto hľadísk:
V prvom rade ide o to, že základňou na presun prostriedkov na regionálnu osobnú železničnej dopravu majú byť vyčlenené prostriedky na zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme v rozpočte ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, čiže nepredpokladajú sa zvýšené finančné nároky na podporu verejných služieb. Druhým problém je, ako budú vyššie územné celky pripravené od roku 2009 niesť plnú finančnú zodpovednosť za poskytovanie verejných služieb v regionálnej železničnej doprave v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti. Ekonomická pripravenosť vyšších územných celkov niesť túto plnú zodpovednosť by si podľa nášho názoru vyžadovala oveľa hlbšiu analýzu, a to aj v nadväznosti na predpokladané plány dopravnej obslužnosti jednotlivých samosprávnych krajov. Vzhľadom na problémy s decentralizáciou financovania na samosprávu skôr by sme sa prihovárali za financovanie formou preneseného výkonu štátnej správy počas dlhšieho časového obdobia, teda nielen roky, ako je uvedené v koncepcii, 2007 a 2008.
V súvislosti s financovaním prevádzky osobnej železničnej dopravy by sa žiadalo presne vymedziť zdroje financovania. Bez tohto vymedzenia zdrojov financovania sa môže totižto aj stať, že pri nedostatočnom zabezpečení finančných zdrojov nebude možné prevádzkovať osobnú železničnú dopravy z úrovne vyšších územných celkov. Presunom kompetencie na vyššie územné celky spojenej so zabezpečovaním prevádzky dopravy na dráhe súvisí aj otázka transformácie štátneho majetku dopravnej cesty regionálnej dráhy do majetku samosprávnych krajov. Sme toho názoru, že zo systémového hľadiska by sa mala táto otázka takisto komplexnejšie posúdiť.
Za závažné otázky aj vo vzťahoch k financovaniu regionálnej železničnej dopravy považujeme jasné definovanie hranice medzi diaľkovou a regionálnou dopravou, ako aj spôsob prerozdelenia tej ročnej úhrady preukázateľnej straty z výkonov vo verejnom záujme z úrovne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na jednotlivé vyššie územné celky.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje
doplnenie zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie (tlač 1216).
Materiál uvedie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič, prosím, aby sa ujal slova.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na doplnenie zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie, a to o majetkovú účasť na podnikaní spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., Letisko Sliač, a. s., Letisko Poprad-Tatry, a. s., Letisková spoločnosť Žilina, a. s., a Slovenské aerolínie, a. s. Materiál sa predkladá v súlade s § 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na podnikaní iných osôb v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje návrh uvedených zoznamov predkladať Národnej rade na prerokovanie.
Malé letiskové spoločnosti boli založené 13. decembra 2004 z častí majetku bývalej príspevkovej organizácie Slovenskej správy letísk, v rozsahu samostatných účtovne oddelených organizačných zložiek spôsobom určeným zákonom č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. Tieto akciové spoločnosti vznikli 1. januára 2005 zápisom do príslušných obchodných registrov. Ide o akciové spoločnosti so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, kde v jeho mene koná Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 447 zo dňa 8. júna 2005 schválila návrh spôsobu riešenia prevodu častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností bezodplatne na vyššie územné celky a mestá. Malé letiská zaradila do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb, 66-percentnú majetkovú účasť štátu na podnikaní spoločnosti Letisko Poprad-Tatry, majetkovú účasť štátu na podnikaní spoločnosti Letisko Piešťany, 33-percentnú majetkovú účasť štátu na podnikaní Letisko Sliač, 66-percentnú majetkovú účasť na podnikaní spoločnosti Letisková spoločnosť Žilina.
V zmysle citovaného uznesenia vlády ide o bezodplatný prevod vyššie uvedených majetkových účastí štátu takto:
- Letisko Poprad-Tatry, a. s., v pomere 25 % na Prešovský samosprávny kraj, 25 % na mesto Poprad a 16 % na mesto Vysoké Tatry,
- Letisko Piešťany v pomere 33 % na Trnavský samosprávny kraj a 33 % na mesto Piešťany,
- Letisko Sliač v pomere 17 % na Banskobystrický samosprávny kraj a 16 % na mesto Zvolen,
- Letisková spoločnosť Žilina, a. s., v pomere 33 % na Žilinský samosprávny kraj a 33 % na mesto Žilina.
Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 708/2004 schválila zaradenie celej majetkovej účasti štátu na podnikaní akciovej spoločnosti Slovenské aerolínie, a. s., do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb a zároveň poverila predsedu vlády predložiť zaradenie majetkových účastí štátu na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.
Spoločnosť Slovenské aerolínie pôsobí na trhu leteckej dopravy od roku 1996. Pôvodný projekt založenia tejto leteckej spoločnosti počítal, že ako národný letecký dopravca napomôže rozvoj trhu leteckej dopravy na Slovensku. Zámerom bolo nahradiť prázdne miesto na trhu po rozpade bývalej republiky, pretože pôvodný národný letecký dopravca ČSA bol prevedený do vlastníctva Českej republiky. Spoločnosť však následne nebola dostatočne kapitálovo vybavená na realizáciu rozvojových programov. To bola jedna z hlavných príčin záporných hospodárskych výsledkov, ktoré sa nepodarilo ani v nasledujúcich rokoch zvrátiť. Táto skutočnosť sa premietla aj do viacerých zmien v akcionárskej štruktúre tejto spoločnosti. Keďže sa vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k plne liberalizovanému trhu dopravy na Slovensku, predkladá sa na rokovanie do Národnej rady návrh na zaradenie celej majetkovej účasti štátu v tejto spoločnosti do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie. Predaj uvedenej majetkovej účasti štátu sa uskutoční formou výberového konania vopred určenému záujemcovi, resp. strategickému investorovi, ktorý preukáže finančnú spôsobilosť zrealizovať a udržať rozvojový podnikateľský plán.
Ďakujem pekne.