B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Pašku za klub poslancov Smer.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán Dr. Zajac, poslanec so spočívajúcim mandátom a minister bez politického mandátu, dovoľte, aby som predniesol niekoľko zásadných pripomienok k prezentovanému vládnemu návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách.

Je všeobecne známe, že - a prezentoval to aj pán minister niekoľkokrát už pred prepuknutím vládnej krízy, ktorú sme sledovali pozorne aj z týchto lavíc - tieto dva zákony budú akousi "labuťou piesňou" pána ministra Zajaca a že okrem drobných opráv v jeho reformných zákonoch, ktoré sme už niekoľkokrát v tejto snemovni prerokúvali, je nevyhnutné upraviť spôsobom tak vlastným jemu a filozofii jeho reformy aj oblasť verejného zdravotníctva, o ktorom budeme hovoriť v nasledujúcom bode, a oblasť, o ktorej hovoríme dnes.

Nedá mi, pán minister, predsa len, aby som nevyjadril svoj pocit k tomu, čo sa dialo v tejto snemovni, a veľmi otvorene neprezentoval, že ak som sa na niečo tešil, ak ma niečo motivovalo k tomu, aby došlo k predčasným voľbám, tak to bolo aj to, aby vy ste už skončili s experimentmi, ktoré realizujete a na ktoré vám už dostatočne, dúfam, odpovedali aj tie tisíce pracovníkov reprezentujúcich jednotlivé stavovské a profesijné organizácie prednedávnom pred Úradom vlády. Žiaľ, zrejme ešte chvíľočku budeme musieť, nielen my tu v tejto Národnej rade, ale aj občania Slovenska, vydržať s vami a vašimi víziami deformovania slovenského zdravotníctva.

Chcem povedať hneď v úvode, že navrhovaný zákon je pre Smer - Sociálnu demokraciu absolútne neprijateľný, pretože sme presvedčení, že ak by bol prijatý a začal by pôsobiť od 1. 1. 2006, tak ako to pán minister navrhuje, zlikviduje kúpeľníctvo na Slovensku úplne. Je jasné a tá chronológia, veľmi stručne pre tých, ktorí ju nepoznajú, že už v rokoch 1996 - 1997, keď došlo k prvej privatizácii slovenského kúpeľníctva, začal zápas o lukratívnu oblasť, ktorý pokračoval aj za vlády po roku 1998 a ktorý, samozrejme, pokračuje aj za tejto vlády a navrhovaný zákon je len koncentrovaným vyjadrením záujmov, ktoré sa musia presadiť trošku iným a sofistikovanejším spôsobom.

Jeden z veľkých argumentov, ktoré pán minister používa ako dôvod, prečo je nevyhnutné reformovať aj slovenské kúpeľníctvo, je, a prečo aj navrhuje tento zákon, že jeho kvalita je veľmi nízka a že zariadenia, ako aj úroveň zdravotníckych služieb, ktoré poskytujú, je veľmi nízka.

Nuž, dámy a páni, chcem vás len informovať, že len za rok 2004 sme zaevidovali cez Zväz slovenských kúpeľov 49 000 klientov zo zahraničia, 49 000. Ste presvedčení o tom, že ak by bola úroveň slovenských kúpeľov taká katastrofálna, ako o tom hovorí pán minister Zajac, že by 49 000 ľudí z cudziny, prevažne zo západnej cudziny, prišlo na Slovensko? A chcem znovu upozorniť, že paradoxne, to nie sú samoplatcovia, to nie je spôsob, do ktorého pán minister chce nanútiť 127 000 chronikov na Slovensku, ktorí čakajú a potrebujú kúpeľnú starostlivosť, ale, žiaľ, nemajú na to, aby si ju zaplatili zo svojho vrecka, ale že tej väčšine, tých 49 000 zahraničných kúpeľníkov zaplatila tento pobyt ich zdravotná poisťovňa. To, čo sa pre nás zdá nepredstaviteľné.

Dovoľte preto, aby som odprezentoval ešte niekoľko zásadných výhrad, prečo si myslíme, že tento návrh zákona by nemal pokračovať alebo debata o ňom v tejto Národnej rade a že by sme ho mali vrátiť, ako tak učiním na záver svojím procedurálnym návrhom, navrhovateľovi a nemali by sme ďalej o ňom rokovať.

V zahraničí, ako som spomenul, na rozdiel od slovenskej vlády si uvedomujú, že slovenské kúpeľníctvo vďaka svojmu bohatému a kvalitnému portfóliu prírodných liečivých zdrojov poskytuje veľmi účinnú preventívnu liečbu, ale aj účinne zabezpečí zlepšovanie zdravotného stavu chronicky chorých ľudí. A toto všetko sa deje, samozrejme, na princípe solidarity prostredníctvom fungujúceho zdravotného poistenia, ako som povedal. Spustená reforma zdravotníctva na Slovensku, žiaľ, aj v tejto oblasti tento základný princíp, na ktorý je Európa zvyknutá, potláča.

Otázka znie: Prečo má trpieť dnes slovenský občan, ktorý si poctivo platí zdravotné poistenie, či už hovoríme o ekonomicky aktívnom občanovi, alebo o občanovi, za ktorý nesie zodpovednosť platby štát? Sme presvedčení, že rezort zdravotníctva aj v tejto oblasti cieľavedome od roku 2002 pripravil prekážkovú dráhu, ktorá má jediný cieľ, tak ako som povedal, pripraviť možnosť reprivatizácie, na druhej strane vytvoriť lukratívne podmienky na nárast čoraz väčšieho počtu návštevníkov zo zahraničia.

Pán minister Zajac na tlačovke informoval novinárov, že hlavným motívom kúpeľného zákona je vstup nových subjektov do kúpeľníctva. Vraj pre zabezpečenie kvality, ako som hovoril. Pýtam sa, myslíte si, ešte raz, že naozaj by také desaťtisíce zahraničných kúpeľníkov navštevovalo slovenské kúpele, ak by táto úroveň bola taká katastrofálna?

Ale poďme si povedať tie prekážky prekážkovej dráhy, tak ako ich vidí Smer - Sociálna demokracia.

Prvou závažnou prekážkou bol indikačný zoznam. Tu pripomeniem, že táto avantúra sa začala už koncom roku 2002, ktorý je prílohou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Chcem pripomenúť, že aj zásluhou bývalej predsedníčky výboru pre zdravotníctvo pani doktorky Záborskej sa podarilo novelou zákona vtedy Liečebného poriadku predsa len zachovať určitý rozsah. Nakoniec sa pánovi ministrovi podarilo indikačný zoznam ako taký zmiesť zo stola.

Tento indikačný zoznam zaviedol povinnosť platiť stravu a ubytovanie pri poskytovaní kúpeľov chronicky chorým. Jednoducho pri regulovanej cene 150 korún za deň je to najmenej suma 3 300 korún za pobyt. V prvých dvoch mesiacoch po zavedení tohto opatrenia boli kúpele úplne prázdne, mnohé podniky boli úplne zatvorené. Kúpeliari a vlastníci sa nádejali, že sa situácia zmení. Postupne sa ľudia podľa softvéru reformy prispôsobia a že jednoducho budú sa starať o svoje zdravie a siahnu na dno svojich peňaženiek a priplatia si za kúpeľnú liečbu. Ukázalo sa, že to tak nie je z veľmi jednoduchého dôvodu. Sociálna a ekonomická úroveň prevažnej časti obyvateľov, ak zoberieme do úvahy, že hovoríme prevažne o chronicky chorých a v sociálnej štruktúre sú to prevažne ľudia stredného, staršieho veku, neproduktívneho veku, táto skupina obyvateľov na Slovensku jednoducho nie je schopná si zabezpečiť kúpeľnú starostlivosť zo svojho vrecka.

Preto bola úplne korektná požiadavka kúpeliarov na koalíciu, na túto vládu, aby účinnosť reformy v znení súčasných platných zákonov týkajúcich sa kúpeľníctva bola schválená s odkladom o jeden rok neskôr, aby sa našlo riešenie disproporcií, o ktorých budem hovoriť ešte aj v iných prekážkach. Samozrejme, toto pánovi ministrovi a ministerstvu nevyhovovalo, a tak aj v priebehu leta boli kúpele poloprázdne. Nedomnievame sa, že sa pacienti stratili, jednoducho sa väčšina z nich hanbí priznať, že nemajú na priplácanie. Nakoniec už sme si zvykli a je to všeobecne známe, že tak robia alergici, ktorí sa, bohužiaľ, doma dusia, pojedajúc svoje lieky, že tak robia kardiaci, že tak robia ľudia s poruchami pohybového aparátu, ktorí jednoducho nemajú na kúpeľnú liečbu.

Druhou prekážkou je nerovnosť šancí pre kúpele. Predstavte si, dámy a páni, že po reforme, po perfektnej reforme existujú zdravotné podniky, v ktorých sa pri tej istej diagnóze musí platiť za poskytnutú stravu a ubytovanie v kúpeľoch, ale sú aj podniky, kde sa nemusí platiť za stravu a ubytovanie, iba poplatok 50 korún. Chcem vopred avizovať, že v žiadnom prípade Smer - Sociálna demokracia nespochybňuje úroveň a pôsobenie a nevyhnutnosť rozvoja tzv. odborných liečebných ústavov, ale je neprirodzené, aby pri tej istej diagnóze a pri tom istom postupe liečby pacient v odbornom liečebnom ústave platil len 50-korunový poplatok, ale v kúpeľoch, ktoré realizujú ten istý typ zdravotnej starostlivosti, musel pacient priplácať všetky finančné náklady.

Treťou prekážkou sú, samozrejme, poisťovne. Tie síce uzatvárajú perfektné zmluvy s kúpeľnými podnikmi. Znením v zmluvách je aj de iure deklarovaný vážny úmysel využívať inštitút prevencie, ale aj uvedomelý úmysel, ktorým je ekonomicky výhodná časť chronicky chorého pacienta v kúpeľoch, čím sa predíde spotrebe liekov a predčasnej invalidite. Ináč, tento princíp funguje všade na Západe, aj preto znovu pripomínam to číslo 49 000 kúpeľníkov, ktorí prídu sa liečiť do kúpeľov zo zahraničia, a ich zdravotné poisťovne nemajú problém to nahradiť, pretože náklady na takýto typ prevencie alebo doliečenia sú oveľa nižšie ako hradenie štandardných liečebných nákladov u chronického pacienta.

Za štvrtú prekážku v tejto prekážkovej dráhe, ktorú vláda a rezort zdravotníctva vytvorili, považujeme uznesenie vlády, ktorým sa reguluje úhrada ubytovania a stravy v kúpeľoch pri indikáciách B vo výške 150 až 220 korún za lôžko a za deň. Táto cena, už som to spomínal, je od 3 150 až pod 4 620 korún za pobyt. Je všeobecne známe, že ten pobyt, ak má mať význam, by mal byť minimálne 21 dní. Súčasná priemerná mesačná mzda, dámy a páni, na Slovensku osciluje možno niekde okolo 16 000 korún. Štatisticky reálne u skupín obyvateľstva, o ktorých som hovoril, je to ešte nižšie, takže chronicky chorí ľudia túto úroveň určite nedosahujú. Takže toto opatrenie a, samozrejme, ešte regulácia v kategórii, kde zhruba z 12 081 lôžok, ktoré slovenské kúpele dnes majú k dispozícii, len asi 7 % je na tejto úrovni nízkeho štandardu s takouto reguláciou.

Čiže však skúsme počítať, ak kúpele v roku 2004 odliečili spolu 137 156 ľudí, z ktorých, to sú údaje, ktoré mi poskytol Zväz slovenských kúpeľov, z ktorých tvorili cudzinci 49 045 hostí, potom 7 % dáva šancu chorým ľuďom zo Slovenska, aby využili vládne zregulovanie. Dáva teda možnosť iba 14 700 ľuďom. Je to veľmi málo oproti už spomínaným 127 000 chronicky chorým slovenským občanom, ktorí potrebujú absolvovať liečbu. Ale mohli by sme naozaj donekonečna hovoriť, čo nás vedie k tomu, že sme presvedčení, že tento návrh zákona treba stiahnuť z rokovania a netreba v ňom pokračovať.

Ešte jedna taká úvaha o ekonomickej efektivite a účelovosti vynaložených zdrojov. Je všeobecne známe, že táto vláda vynakladá v podobe tzv. štátnej pomoci miliardy korún na vznik nových pracovných miest. To priemerné číslo, ktoré je prezentované, ide až do výšky milióna korún, keď hovoríme o technologických alebo priemyselných investíciách typu Kia automobilky alebo niektoré iné aktivity. Je zarážajúce, že pri štandarde v Európe, kde na jedného pacienta, alebo teda na dve lôžka je jeden pracovník alebo človek, ktorý poskytuje službu v kúpeľoch, je toto číslo na Slovensku oveľa nižšie. My týmito opatreniami - indikačný zoznam, zníženie rozsahu -, ak ich nezmeníme, ak prijmeme tento zákon, pripravíme možno ďalších až 1 600 ľudí o prácu a zároveň budeme poskytovať miliardové finančné injekcie v podobe štátnej pomoci do oblasti, ktorá sa len rozvíja. Pritom oblasť, ktorá má obrovskú históriu, ktorá siaha naozaj ďaleko, ďaleko dozadu, len s cieľom vytvoriť lukratívne privatizačné priestory a priestor pre nových vlastníkov pod rúškom tzv. konkurencie likvidujeme, aby sa to mohlo uskutočniť.

Dámy a páni, preto mi dovoľte, aby som na záver podal procedurálny návrh, kde v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o vrátení návrhu zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

Pani poslankyňa, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, k časti vystúpenia pána poslanca, ktorý hovoril o kritike vylúčenia z kúpeľnej starostlivosti sociálne slabších občanov, chcem dodať, že minulý týždeň som bola na akcii s občanmi v Bolešove a požiadali ma, aby som takéto obdobné pripomienky v parlamente predniesla.

Nečiním tak, pretože pán minister, pokiaľ pán poslanec vystupoval, bavil sa s poslancom Novotným. Ja by som nechcela zažiť to isté. Takže len odkazujem, že na to, že obdobné stanovisko mali občania, ktorí ma však požiadali, aby som výslovne povedala jednu vec a tú teraz zopakujem, a to, že mám povedať pánu ministrovi, že je nešťastím slovenského zdravotníctva. Toto vám odkazujú občania, ktorí sa zúčastnili na futbalovom zápase v Bolešove minulý týždeň.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa, či sa hlási ústne do rozpravy ešte niekto z prítomných poslancov? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.

Ja som si zrejme vypočul všetko, čo som si vypočuť mal, len sa čudujem, pretože tento zákon nehovorí o tom, čo pán poslanec Paška hovorí, on vôbec nič nehovorí o kúpeľnej liečbe, pretože kúpeľná liečba patrí do zdravotnej starostlivosti. A možno keby si dal tú námahu, neviem, ako to majú v Sociálnej demokracii, a odobral si predmet úpravy, to je najjednoduchšie vedieť, čo ten zákon hovorí, tak by zistil, že hovorí o uznávaní liečivých vôd, hovorí o uznávaní klimatických podmienok, že dáva podmienky na čerpanie vody atď.

Ja vám poviem jeden príklad, pán poslanec, ktorý nemá nič spoločné ani so Zajacovou reformou, ani s vašou deformou. Ten príklad je, že máme vodu, ktorú existujúci poskytovateľ kúpeľnej starostlivosti povedzme v Trenčianskych Tepliciach dokáže využívať na 60 %. A doterajší zákon neumožňoval ďalšiemu uchádzačovi, povedzme tomu, kto vlastní Marínu alebo kto vlastní Salvator, neumožňoval ani po 5, ani po 15, ani po 250 rokoch čerpať vodu za žiadnych okolností. Teraz máme riešenie, ktoré hovorí, ak sú splnené podmienky zákona a neohrozí to toho pôvodného a je tam dostatočná kapacita, a to sú napríklad Piešťany, potom nájdeme tento zákon, umožní aj ďalším uchádzačom o vodu, o bahno a všetko, čo potrebujeme k takejto liečbe.

Slovíčkom nehovorí o indikačných obmedzeniach, slovíčkom nehovorí o poplatkoch, slovíčkom nehovorí o rozsahu kúpeľnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, hovorí len a len o tom, o čom zákon o využívaní prírodného bohatstva Slovenskej republiky hovoriť má.

Musím povedať, že tento zákon po odstránení posledného rozporu, a to bola obava tých pôvodných využívateľov kúpeľov, že by mohli príliš rýchlo dostať konkurenciu, bol odstránený tým, že sme ešte prepracovali ten jeden bod, za akých podmienok sa tam môže dostať ten ďalší. Tento zákon bol odsúhlasený, robil ho prof. Melioris, robil ho doc. Fogaš, a bol odsúhlasený širokým spektrom užívateľov kúpeľov, zdravotných poisťovní, zástupcov poistencov, pretože rieši elementárny problém, ako spravodlivo rozdeľovať národné bohatstvo v prospech kúpeľnej starostlivosti.

Tak všetko, čo ste hovorili, by som povedal, k tomuto zákonu, mal som taký pocit, že ste si trošku poplietli pojmy a dojmy, pretože tento zákon naozaj nerieši rozsah ani všetky tie neprávosti, ktoré som napáchal na obyvateľoch Slovenskej republiky, lebo akosi sme už niekde inde.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som len krátko chcel - takú skôr vlastnú skúsenosť - povedať pánovi poslancovi Paškovi.

Naozaj hovoril pravdu, že ten prvý štvrťrok tohto kalendárneho roka bol veľmi problematický v kúpeľoch, niekde aj ten druhý štvrťrok, ale ten prvý štvrťrok určite. Pacienti akosi neprišli. Bolo ich menej. Boli priam existenčné problémy v niektorých kúpeľoch, v niektorých len veľké výpadky plánovaných príjmov.

Poviem konkrétny príklad. V Tatranskej kotline v klimatických kúpeľoch, ktoré sú neziskovou organizáciou, bol takisto veľký výpad, viac než 30-percentný výpad toho plánu, ktorý pravidelne prichádza v jednom štvrťroku do tých kúpeľov. A keď sme pátrali, čo to spôsobilo, keď Správna rada pátrala po tom, čo to spôsobilo, a začali lekári doslova telefonovať tým jednotlivým pacientom, ktorí mali povedzme kúpeľný poukaz na január, na február, na marec, že prečo neprišli, tak oni povedali, že: "No neprišli sme, lebo v médiách sme čítali a počuli, že sa bude platiť za kúpele. A viete, pán doktor, ja toľko peňazí nemám. A my sme im odpovedali, že: Ale veď nie, veď vy ste áčko. Áčko je plne hradené. Veď vám to pán doktor nepovedal? No ja som sa pýtala svojho pána doktora, čo mi písal poukaz, ale on povedal, že: Viete, no tak teraz sa už bude platiť za kúpele, takže si pripravte peniaze, to budete musieť celé vykryť."

Čo tým chcem povedať? Tí pacienti potom prišli v druhom štvrťroku, v treťom štvrťroku a mnohí už neprišli vôbec, lebo proste boli vystrašení. Že keď sa robila tá reforma zdravotníctva, ja nehovorím, a už som to viackrát za týmto rečníckym pultom povedal, že všetko bolo dobré, ale keby sa možno robila trošku menšia hystéria a keby sa viacej čítali tie zákony a viacej pravdivo informovala verejnosť o tom, čo prinášajú tieto zákony a ako to bude fungovať začiatkom roka, keby možno aj opoziční poslanci, možno aj médiá robili menej hystérie o tom, že pacientom nebude poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, že za všetko sa bude platiť, že bude pre nich zdravotná starostlivosť nedostupná, tak možno ten výpadok v tých kúpeľoch v prvom štvrťroku by nebol až taký veľký.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1257).

Pán minister, nech sa páči, môžete uviesť návrh zákona.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento zákon upravuje aj rozsiahlu problematiku verejného zdravotníctva. Myslím si, že to bude veľmi dobré, ak použijeme pojem, ktorý sa zaviedol v Európe, public health.

Táto problematika je v súčasnosti čiastočne upravovaná zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, ako aj všeobecne záväznými právnymi predpismi nižšej právnej sily, ako sú nariadenia vlády, vyhlášky, smernice a usmernenia. Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva podľa tohto zákona budú plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorým bude Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a krajské úrady. Sieť úradov verejného zdravotníctva sa bude upravovať súhlasom ministerstva zdravotníctva na vytváranie detašovaných pracovísk, úradov verejného zdravotníctva s právnou subjektivitou určenou krajským úradom.

S ohľadom na reštrukturalizáciu štátnej správy v zmene a počte regionálnych úradov je možné očakávať zlepšenie hospodárenia, pretože budú mať právo si zriaďovať neziskové organizácie a časť činnosti, ktorá doteraz bola spoplatňovaná a odvádzaná do štátneho rozpočtu, časť príjmov za túto činnosť si budú úrady verejného zdravotníctva môcť ponechávať vo svoj prospech.

Vzhľadom na široký rozsah problematiky zákona nadväzujú naň vykonávacie predpisy vydané na základe splnomocnenia, ktoré podrobne upravujú špecifické okruhy tém, ako je ochrana, ako je úprava, ako je vymeriavanie, ako je zabezpečovanie, ktoré sme priložili ako súčasť zákona pre poslancov parlamentu, tak ako nám to prikazujú legislatívne pravidlá vlády. A súčasne už dokončujeme ich definitívnu verziu a aj sú dostupné vo finálnej verzii na pripomienkovom konaní, tak ako sa pripomienkujú vyhlášky a nariadenia vlády.

Chcem povedať, že tento zákon bude potrebovať hlbšie oboznámenie. Je to zásadný, rozsiahly zákon. A predpokladám, že ak ho, pani poslankyne a páni poslanci, pustíte do druhého čítania, budeme musieť spraviť aj niekoľko verejných zasadnutí a stretnúť sa s dotknutými, to znamená regionálnymi úradmi, hygienikmi, ale aj občanmi a aj s podnikateľskou sférou, pretože časť výkonov regionálneho zdravotníctva zaťažuje poplatkami podnikateľskú sféru.

Napriek tomu som presvedčený, že vám predkladáme jeden z najmodernejších zákonov, o čom svedčia aj dobrozdania, ktoré sme dostali z Európskej komisie.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Márii Majdovej. Nech sa páči.

M. Majdová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o verejnom zdravotníctve. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1312 zo 14. septembra 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre zdravotníctvo. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo navrhujem zároveň ako gestorský výbor. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem. Pani poslankyňa, nech sa páči, zatiaľ zaujmite miesto určené pre spravodajkyňu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Ako prvá sa hlási pani spravodajkyňa a písomne ešte tu mám prihlášku pána poslanca Pašku za klub Smer.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, po rokovaniach s odbornou obcou by som rada predniesla niekoľko poznámok k návrhu zákona, ktorý prerokúvame.

Návrh zákona o verejnom zdravotníctve má vlastne za úlohu vytvoriť rámec pre verejné zdravotníctvo ako organizačný systém zameraný na ochranu podpory a rozvoj zdravia ľudí s cieľom zlepšovať zdravotný stav obyvateľstva, znižovať rozdiely v zdravotnom stave jednotlivých populačných skupín, odhaľovať príčiny zhoršovania zdravotného stavu a získavať ľudí na obranu ochrany zdravia a tiež je jeho úlohu zvyšovať zdravotnú bezpečnosť obyvateľstva zlepšovaním štátneho zdravotného dozoru.

Pokiaľ ide o definíciu verejného zdravia, ktorá je uvedená v zákone, podľa názoru verejnej obce táto definícia nie je v súlade s definíciami, ktoré sú používané v Európskej únii, čo potom spôsobuje problémy s jej aplikovaním a dochádza k logickým rozporom v jednotlivých ustanoveniach zákona. Napríklad v zákone sa pojem verejné zdravie nenáležite používa aj v prípadoch, kde ide o zdravie jednotlivca.

Čo sa týka podpory a rozvoja zdravia, tie sú v zákone zakotvené a premietnuté sú do úloh ministerstva zdravotníctva, úradu verejného zdravotníctva aj krajských úradov verejného zdravotníctva. Ale napríklad pri hodnotení dosahov na verejné zdravie, ktoré je metodicky usmerňované ministerstvom zdravotníctva a vykonávajú ho úrady verejného zdravotníctva, nie je zrejmé, či sa bude posudzovať dosah rozhodnutí politík programov a projektov z hľadiska ich vplyvu na zdravie populácie na základe nejakého záujemcu, napríklad vlády alebo obce, alebo to bude na základe výberu problému z pohľadu úradu verejného zdravotníctva.

Vlastný výkon hodnotenia dosahov na zdravie ľudí je zložitý a odborne náročný proces, ktorý vykonávajú práve orgány verejného zdravotníctva, ale v zmysle § 3 návrhu tohto zákona dochádza k podstatnej redukcii orgánov z terajších 36 regionálnych úradov na 8 krajských úradov. Táto redukcia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, mám za to, môže spôsobiť zhoršenie dostupnosti pre občanov a podnikateľskú obec. A aj keď je v zákone zakomponovaná možnosť vzniku pracovísk pri krajskom úrade, myslím si, že táto možnosť je vágna, a tam práve vidím priestor na tie debaty, o ktorých ste aj vy, pán minister, hovorili s verejnou obcou, teda s odbornou obcou.

Myslím si, že zrušením 36 úradov verejného zdravotníctva by sa zhoršila dostupnosť pre fyzické a právnické osoby, pretože tieto si často vyžadujú konzultácie pri riešení svojich podaní a spôsobí sa tým aj predĺženie času vybavovania žiadostí. Úrady verejného zdravotníctva ročne vydajú 42- a 44-tisíc rozhodnutí a 35- až 37-tisíc odborných stanovísk. Preto možno očakávať, že bude veľká nespokojnosť najmä v podnikateľskej obci.

Aj keď z pohľadu ekonomického sa zdá riešenie vytvorenia 8 krajských úradov verejného zdravotníctva výhodné, v praxi to môže znamenať, že zriadenie pracoviska z terajších regionálnych úradov bude veľmi neisté. A aj keď k tomu dôjde, bez jeho administratívno-správnej subjektivity nemôže toto pracovisko samostatne rozhodovať v oblasti štátneho zdravotného dozoru a môže tak dôjsť k ochromeniu činnosti pracovísk. Touto etapou zriadenia pracovísk bez právnej a ekonomickej právomoci prešli v minulosti aj organizácie špecializovanej štátnej správy napríklad v oblasti veterinárneho a potravinového dozoru a opäť sa vrátili k právnej subjektivite svojich organizácií.

Predložený návrh zákona v odbornej časti výrazne redukuje právomoci už z teraz platnej a fungujúcej legislatívy v štátnom zdravotnom dozore, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí. Myslím si teda, že doterajšiu sieť 36 úradov je potrebné zachovať.

Úrady verejného zdravotníctva pôsobia aj v oblasti poradenskej činnosti, a keďže zákon má zlepšiť hlavne podporu a rozvoj verejného zdravia aj cestou siete poradní zdravia, obávam sa, že táto deklarovaná úloha je ohrozená. Poradne zdravia existujú už 10 rokov a doteraz sa osvedčili. Sú žiadané nielen v sídlach terajších regionálnych úradov, ale ich existencia je závislá od finančného zabezpečenia a dobrého personálneho vybavenia. Poradne zdravia zabezpečujú individuálne, skupinové a hromadné poradenstvo pre obyvateľstvo daného regiónu a napríklad v roku 2004 tieto centrá poskytli individuálne poradenstvo skoro tridsiatim šiestim tisícom obyvateľov. Záujem bol však oveľa väčší, ale nebolo možné tieto služby poskytnúť vzhľadom na materiálno-technické vybavenie.

V návrhu zákona, ktorý má posilniť podporu a rozvoj zdravia, chýba v § 5 a 6 právomoc na výkon kontroly tabaku a tabakových výrobkov, ktorý negatívne vplýva na zdravie. Je všeobecne známy. A terajšie regionálne úrady v tejto oblasti už vykonávajú edukačnú činnosť.

Úrady verejného zdravotníctva sú podľa návrhu zákona samostatné právne subjekty, ktoré vznikajú zo zákona, ale obom vnútornú organizáciu určuje ministerstvo zdravotníctva, čo možno považovať za prvok centralizácie a to, sa domnievam, je aj v rozpore s programom vlády Slovenskej republiky, ktorého snahou bolo decentralizovať štátnu správu.

§ 4 dáva ministerstvu zdravotníctva rozsah kompetencií, ktoré budú mať za následok vybudovanie silného útvaru verejného zdravotníctva na ústrednom orgáne štátnej správy a bude to znamenať finančnú záťaž pre rozpočet a duplicitu. Riešením sa javí ponechať doterajšie právomoci ministerstva zdravotníctva tak, ako sú uvedené v zákone č. 272 o ochrane zdravia ľudí, a do § 5 návrhu zákona presunúť ostatné.

V § 4 chýba kompetencia na určovanie zásad zdravej výživy obyvateľstva a odporúčané výživové dávky pre jednotlivé skupiny obyvateľstva. Doplnenie § 4 o túto požiadavku určuje právomoci v oblasti prijímania opatrení na úseku zdravej výživy obyvateľstva, ako aj prijímanie legislatívnych opatrení v tejto oblasti, ktoré by mali zostať aj naďalej v právomoci ministerstva zdravotníctva.

V návrhu zákona chýba tiež splnomocnenie na činnosti pre úrady verejného zdravotníctva, ktoré sú terajšou legislatívou už uplatnené a v prevencii infekčných ochorení dôležité. Ide o vykonávanie kontroly a prevencie prenosných ochorení, plánovanie a koordinovanie epidemiologickej bdelosti, kontrolu a prevenciu prenosných ochorení. Opomenutie týchto právomocí môže mať za následok zhoršenie epidemiologickej situácie v oblasti infekčných ochorení, ktorá je v súčasnosti na dobrej úrovni. Preto si myslím, že tento problém môže riešiť presunom kompetencií ministerstva zdravotníctva na úrady verejného zdravotníctva, na tie terajšie, kde sú na plnenie týchto úloh vytvorené podmienky už v súčasnosti.

Návrh zákona o verejnom zdravotníctve by mal riešiť otázky verejného zdravotníctva kompletne, ale vychádzajúc z § 2 základné pojmy sa v písm. d) hovorí, že "pre účely tohto zákona determinantmi zdravia sú faktory určujúce zdravie, ktorými sú prostredie a spôsob života". V zákone mi chýba prepojenie na výkon a úroveň zdravotníckych služieb, ktoré sú determinantom ovplyvňujúcim zdravie asi v 10 až 15 percentách.

Dá sa konštatovať, že touto problematikou po transformácii zdravotníctva sa zaoberá Úrad pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ale ani v zákone č. 581 o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ani v návrhu zákona o verejnom zdravotníctve, ktorý prerokúvame, sa nerieši otázka spolupráce potrebnej v rámci verejného zdravia.

Len toľko poznámok. Myslím si, že by bolo vhodné zaoberať sa týmito otázkami v druhom čítaní.

Zatiaľ ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na päť minút prerušujem rokovanie Národnej rady.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Paška. Pán minister, zaujmite miesto. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Bollová a Maxon. Nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda.

Pri predkladaní tohto zákona, pán minister, som si spomenula, že na jar niekedy som tu tlmočila požiadavky, resp. upozornenia okresných úradov, ktoré sa týkali prípravy tohto zákona. Hovorili tiež o rizikách, ktoré vzniknú, pán minister, tým, že zrušíte okresné úrady. Vy ste ma upokojovali, že ich obavy sú neopodstatnené, a preto chcem vysloviť podporu tomu, čo povedala predrečníčka pani poslankyňa Majdová, hlavne to, keď vyslovila, že možnosť vytvárať okresné úrady je vyslovená príliš vágne. Skrátka, tam by bolo treba nariadiť vytváranie okresných úradov.

Pán minister, náš klub vám odporúča, pán minister, aby ste dobre počúvali to, čo tu hovoria, resp. čo tlmočíme od pracovníkov okresných úradov verejného zdravotníctva. Môžete tak totiž predísť možným 200 až 300 pozmeňujúcim návrhom, ako je to pri vašich zákonoch zvykom.

Takže bolo by veľmi dobré, keby ste rešpektovali to, tie dôvody a možné riziká, o ktorých hovorila pani Majdová. Chcem len vysloviť podporu nášho klubu vystúpeniu pani poslankyne Majdovej.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo.

Po prvé by som chcel zdôrazniť, vážený pán minister, že vy ste tu počas rozpravy na to, aby ste počúvali. Skoro počas celého vystúpenia pani poslankyne Majdovej ste riešili možno dôležitejšie veci a tie dôležitejšie veci, ktoré vy riešite, tak verte, že po čase vyjdú na svetlo božie a nebudete sa potom, pán minister, usmievať.

Stotožňujem sa s tým, čo povedala vecne pani poslankyňa Majdová. Chýba mi tam však to finále. Korešponduje to aj s tými pripomienkami odborníkov, s ktorými som tento zákon konzultoval. A to finále mi chýba v tom zmysle, že ten zákon má toľko nedostatkov a vy opäť ponúkate širokú diskusiu v druhom čítaní, aby sa ten zákon reparoval.

Pani poslankyňa Majdová, predpokladám, že pán poslanec Paška predloží návrh, aby sa v ďalšom rokovaní o tomto zákone nepokračovalo, a vzhľadom na to, čo ste povedali, vás to do istej miery aj zaväzuje a vás o to aj veľmi pekne prosím, aby ste ten jeho návrh podporili. Pretože v tejto snemovni sme sa už stali svedkami mnohých zlepšovaní zákona a tie zlepšovania zákona nakoniec vždy, pán minister, skončili pri peniazoch. A vy veľmi dobre viete, že pri akých.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán Dr. Zajac, poslanec so spočívajúcim mandátom a minister bez politického mandátu, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Smer - Sociálna demokracia uviedol niekoľko poznámok k návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súc primerane dojatý z toho, že tak ako všetky reformy nám aj tento návrh vládneho zákona závidí celý svet, dovoľte reagovať len jednou z pripomienok, budem uvádzať aj ďalšie, prečo sme presvedčení, že tento návrh vládneho zákona treba dať preč a vôbec o ňom nerokovať.

Definícia verejného zdravia nie je v súlade s definíciami, ktoré sa pre uvedený pojem používajú v zahraničí. Uvedené znamená, že jej aplikovaním dochádza k logickým rozporom jednotlivých ustanovení zákona. V zákone sa pojem verejné zdravie nenáležite používa i v prípadoch, kde ide o zdravie jednotlivca. Toľko k tej veľkej chvále a závisti tohto zákona zo zahraničia.

Hneď na úvod, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia, tak ako to bolo pri mojom predchádzajúcom vystúpení, chcem aj využiť, že mi tak trochu pán kolega Maxon nahral na smeč a predtým aj pani Bollová. Nuž, pán minister, my sme si zvykli na to, že každý váš nosič zákona, ktorý predkladáte v podobe či už vládneho návrhu, alebo novely, sa stane zdrapom papiera a trhacím kalendárom, kde vo výbore sa objavia desiatky, ba stovky pozmeňujúcich návrhov, kde všetky tie odbornou verejnosťou a niekedy aj stavovskými organizáciami dobre mienené a v ich prospech formulované veci zmenia na diametrálne odlišné. Som presvedčený, že aj návrh zákona o kúpeľníctve, ale aj návrh zákona o verejnom zdravotníctve je taký istý letargický nosič ako všetky ostatné zákony a že v druhom čítaní, ak, vážené dámy a páni, umožníme týmto zákonom doň prejsť, sa takýmto trhacím kalendárom stanú.

Som presvedčený, pán minister, že keby ste naozaj tak, ako vás vyzývali kolegovia poslanci, pozorne počúvali, nemuseli ste zbytočne plytvať svojou energiou, napádaním mojej úrovne gramotnosti a schopnosti čítať, lebo keby ste ma boli počúvali a budete ma počúvať aj pri tom, ako sa pokúsim okomentovať tento návrh zákona, tak by ste sa, ako je to obvykle pri prvom čítaní, dozvedeli politickú konštrukciu, ktorý som si dovolil v tejto snemovni predniesť, aby som odôvodnil, prečo návrh zákona ako súčasť celej hry, ktorú vy nazývate reformou, nie je pre Smer - Sociálnu demokraciu prijateľný.

Nuž a po druhé ešte k tým vyjadreniam. Pán minister, vy ste si za tri roky zvykli, že táto Národná rada je vašou slúžkou, veď vaše vyjadrenia na výbore, ako vy tu budete chodiť krky..., že nech si nemyslíme, že vy tu budete chodiť, kedy my si zmyslíme. Ja, pán minister, na rozdiel od vás som bol zvolený na kandidátke Smeru - Sociálnej demokracie a reprezentujem tu názory našich voličov. A ja v tejto Národnej rade budem z tohto miesta tieto názory prezentovať, či sa vám to páči, alebo nie.

Ale poďme k veciam, ktoré sa týkajú návrhu zákona o verejnom zdravotníctve. Musím sa priznať, že spravodajkyňa kolegyňa Majdová naozaj vystihla alebo popísala veľa tých pripomienok, a keďže sa nechcem opakovať, skonštatujem len, že aj v súvislosti s faktickými poznámkami, ktoré odzneli po jej vystúpení, sa ukazuje, že to s tou kvalitou a s tou genialitou tohto zákona v konfrontácii s odbornou verejnosťou a praxou asi nie je celkom tak dobre, keď nielen od opozičných poslancov, ale aj od koaličných poslancov sa návrhy veľmi často prekrývajú a som presvedčený o tom, že musíme o nich hovoriť.

Len jedna krátka poznámka, pretože si myslím, že ten rozmer rušenia úradov si pani poslankyňa spomenula a rozsah a sieť, veľmi často alebo takým primárnym argumentom pre pána ministra, ktorý si osvojil pri predkladaní nielen tohto návrhu, ale tohto obzvlášť, je šetrenie. Nuž, dámy a páni, vraj toto je ten útok na tú prebujnenú štátnu správu alebo verejnú správu. Chcem vás len znovu upozorniť, keďže som o tom hovoril aj pri návrhu reformných zákonov, že sme zriadili Úrad pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý minulý rok stál 300 mil. korún, ktorý má, a ten prepočet závisí, keďže ide o percentuálny odvod z vybraného poistného, skoro 500 mil. korún. Naďalej, pán minister, funguje ministerstvo zdravotníctva. Bol by som rád, keby ste nám povedali, koľko ľudí odišlo z ministerstva zdravotníctva, keďže nielen podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru odborníkov až 80 % činnosti sa prekrýva a naďalej máme silný rezort, ktorému vládnete tvrdou rukou a budujete úrady. Takže pre mňa tento argument, akokoľvek sa mi zdá logický, a Smer - Sociálna demokracia, myslím si, svojou oponentúrou urobila veľa pri reforme a decentralizácii štátnej správy, neobstojí.

Dovoľte ešte niekoľko poznámok, ktorými by som chcel zdôrazniť, prečo podám na záver procedurálny návrh, ktorým požiadam ctenú Národnú radu, aby sme ďalej o tomto návrhu zákona nerokovali. Myslím, že kolegyňa Majdová hovorila o redukcii orgánov štátnej správy. Naozaj veľmi rýchlo sme presvedčení, že možnosť vzniku pracovísk v zmysle § 6 je vágna možnosť a tá formulácia veľmi nešťastná. Tu vás chcem upozorniť, že toto je geniálny, opakujúci sa model M.E.S.A. 10, ktorý sme našli už pri reforme sociálneho systému, daňového systému. A čo je však paradoxné, že silná pravicová vláda, dokonca liberáli, pre ktorých centralizmus by mal byť nesmierne nebezpečný pojem, prichádzajú vo svojich zákonoch s inštitútom, ktorý práve umožňuje takú mieru centralizácie, na akú sme neboli nikdy zvyknutí. Preto sme presvedčení, a nielen kvôli tomu, že treba zachovať sieť doterajších úradov verejného zdravotníctva.

Poradenská činnosť. Sieť terajších 37 poradní treba nielen zachovať, treba ich aj v súvislosti s rozsahom, tak ako ich definujú medzinárodné normy, rozširovať.

Centralizácia. Už som hovoril, osobne som presvedčený, že netreba posilňovať, a ešte takým vágnym spôsobom, centrálne orgány, ale treba decentralizovať právomoci na Úrade verejného zdravotníctva, teda z centra na ostatné pracoviská a dať im primeranú flexibilitu.

Zriaďovanie národných referenčných centier. O tých nákladoch sme už hovorili. Sme presvedčení, že činnosť Národného referenčného centra treba zabezpečiť zo štátneho rozpočtu vzhľadom na obsah svojej činnosti.

Oslabenie právomocí v oblasti prevencie infekčných ochorení. Vyzerá to, dámy a páni, možno niekedy komicky, keď tu v dobrom záujme kolega Jaduš, myslím, dnes pri prerokúvaní programu dával návrh na správu o tom, ako sme pripravení na hroziacu pandémiu vtáčej chrípky, ale tých ohrození spoločnosti z hľadiska globálneho vývoja je veľa. Preto si myslím, že naozaj by sme mali posilňovať právomoci prevencie a monitorovania pri infekčných ochoreniach a epidémiách.

Nekomplexné riešenie verejného zdravotníctva a tak ďalej atď. Problémy v ochrane zdravia pred žiarením.

Dámy a páni, nebudem vás unavovať vymenúvaním absolútnych, zásadných a možno niekedy logických nedostatkov tohto geniálneho zákona, ktorý nám, ako predniesol pán minister, závidí celá Európa, a preto na záver vás požiadam, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)