Pátek 23. září 2005

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy, okrem pani spravodajkyne. Áno, aj predseda výboru, pán poslanec Juščík, nikto iný. Ďakujem. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa a spravodajkyňa výboru, nech sa páči.

L. Martinčeková, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem podať jeden pozmeňujúci návrh, v ktorom ide len o posunutie účinnosti navrhovaného zákona. Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1167).

Zmena sa týka čl. V a bodu 33 v čl. I. V čl. V sa slovo "októbra" nahrádza slovom "decembra". Zároveň sa v čl. I v bode 33 a v nadpise § 29 a v texte tohto paragrafu slovo "október" nahrádza slovom "december".

Odôvodnenie. Neskoršiu účinnosť zákona navrhujem z toho dôvodu, že treba rátať s lehotou potrebnou na prerokovanie návrhu zákona, jeho podpísanie a vyhlásenie pri zachovaní potrebnej legisvakančnej lehoty. S týmto súvisí aj zmena navrhovaná v § 29a. Mám súhlas poslancov v prílohe. Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi predseda výboru, pán poslanec Juščík. Nech sa páči.

M. Juščík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1167).

V čl. IV sa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 587/2004 Z. z. a zákona č. 230/2005 Z. z. dopĺňa takto:

Po prvé. V § 39 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "napr. ich používaním na pohon motorových vozidiel".

Odôvodnenie. Ide o spresnenie pojmu "zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, ktoré tvoria pohonné hmoty motorových vozidiel". Aj pri haváriách motorových vozidiel môže dôjsť k znečisteniu a ohrozeniu povrchových a podzemných vôd.

Po druhé. V § 74 ods. 1 písm. j) sa za slová "ustanovených v" vkladajú slová "§ 35a".

Odôvodnenie. Dopĺňa sa správny delikt pre právnickú osobu a fyzickú osobu, podnikateľa za znečisťovanie povrchových vôd alebo podzemných vôd porušovaním povinností ustanovených v § 35. Ide o ochranu vôd pred dusičnanmi z poľnohospodárskej výroby.

Po tretie. V § 77 ods. 1 písm. j) sa slová "§ 36 ods. 11" nahrádzajú slovami "§ 36 ods. 12".

Ide o legislatívnotechnickú úpravu vnútorného odkazu.

Po štvrté. V § 81 sa odsek 2 dopĺňa písm. l), ktoré znie: "l) inom použití podzemných vôd o výkone starostlivosti a odkrytie podzemných vôd a o následnom vodohospodárskom využití priestoru ložiska podľa § 3 ods. 4, § 11 ods. 4 písm. j) a § 31 ods. 4 písm. f)".

Odôvodnenie. Ide o doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia na vydanie vyhlášky o podrobnejšej úprave iného použitia podzemných vôd podľa § 3 ods. 4 o výkone starostlivosti a odkrytie podzemných vôd podľa § 11 ods. 4 písm. j) a o následnom vodohospodárskom využití priestoru ložiska podľa § 31 ods. 4 písm. f). Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Ja sa len chcem vyjadriť k tým dvom pozmeňujúcim návrhom. S obidvoma pozmeňujúcimi návrhmi plne súhlasíme. Upravujú a vylepšujú zákon. Preto by som vás prosil, páni poslanci, pani poslankyne, pri hlasovaní aby ste akceptovali tieto pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister ešte má o päť bodov ďalej jeden návrh medzinárodného súhlasu. Chcem vás požiadať, aby sme mohli teraz prerokovať bod 67. Je s tým všeobecný súhlas? Áno. Ďakujem pekne.

Takže pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),

ktorý máte ako tlač 1206.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, predovšetkým ďakujem, že ste mi umožnili teraz za sebou uviesť tieto materiály. Nakoniec treba povedať, že Aarhuský dohovor veľmi úzko súvisí s predchádzajúcim návrhom zákona, kde išlo tiež o účasť verejnosti na rôznych správnych postupoch a v rôznych situáciách.

Aarhuský dohovor je zásadným a prelomovým dokumentom v oblasti starostlivosti o životné prostredie.

Taká zvláštnosť tohto dohovoru je, že kým väčšina mnohostranných dohôd o životnom prostredí pokrýva záväzky, ktoré majú strany voči sebe, Aarhuský dohovor pokrýva záväzky, ktoré majú strany voči verejnosti. Čiže to je rozhodujúci moment celého Aarhuského dohovoru.

Ešte by som si vám dovolil povedať, že Aarhuský dohovor má tri piliere. Prvý pilier je prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí. Tento pilier my už dôsledne uplatňujeme aj v predchádzajúcich právnych predpisoch. Druhý pilier hovorí o účasti verejnosti na rozhodovacom procese. Napr. predchádzajúci zákon, ktorý som uvádzal, je presne o tomto, účasti verejnosti na rozhodovacom procese. Tretí pilier je prístup verejnosti k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Treba povedať, že tuto ešte máme čo doháňať. Ale na druhej strane chcem povedať, že v žiadnom z ostatných štátoch nie je táto otázka dokonale doriešená.

Chcem ale povedať, že Slovenská republika ako jediný členský štát EÚ zatiaľ nie je signatárom Aarhuského dohovoru v dôsledku administratívnych zmien po voľbách v roku 1998, keď bol ešte dohovor otvorený na podpis. Na druhej strane Slovenská republika už od roku 1998 deklaruje záujem o pristúpenie k Aarhuskému dohovoru. Takže teraz nastal ten čas, keď môžeme napraviť to naše meškanie, a verím, vážená Národná rada, že podporíte prístup Slovenskej republiky k Aarhuskému dohovoru. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím teraz spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, poslanca Mikuláša Juščíka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto materiáli.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení ministri, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorý je pod tlačou 1206, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a stanoviskách gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe (tlač 1206a).

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody č. 246 dňa 12. septembra 2005.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorý je pod tlačou 1206, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 20. júna 2005 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali uvedený materiál v určenom termíne.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), 2. rozhodnúť, že Dohovor je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody v súlade s § 88 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s týmto pristúpením súhlas.

Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu. Nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, zdvihnutím ruky, lebo ešte nám stále nefunguje to zariadenie. Nevidím nikoho. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.

Budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 1182).

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Burianovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní len veľmi v krátkosti ozrejmil, o čo vlastne v tomto návrhu zákona ide. V podstate ide len o to, aby poplatky alebo príspevky do fondu opráv a údržby boli platené podľa rozmeru bytov, nie podľa dohody alebo rozhodnutia dvoch tretín vlastníkov bytov.

Myslím si, že čo je dôležité povedať, je, že pri rozprave niektorí poslanci došli k rôznym úvahám, k tomu, že nie je to celkom spravodlivé vzhľadom na to, že tá opotrebovanosť veci v rámci nejakej bytovej jednotky nie je celkom závislá od výšky alebo od veľkosti rozlohy bytu. No musím povedať, že ak by sme nachádzali nejakú inú kombináciu, t. j. kombináciu počtov ľudí a rozmerov bytov, myslím, že to je tak komplikovaná ďalšia vec, že jednoducho by sme nedošli k tomu rozhodnutiu, aby teda to bolo plne v právnom nejakom súlade vzhľadom na to, že tá migrácia ľudí v rámci bytovej jednotky, ľudí, ktorí sú prihlásení a momentálne nebývajú v tých bytových jednotkách, myslím si, je dosť zložitá, nehovoriac o tom, že tá veľkosť bytu rozhoduje o tom, aký je pozemok pod tým bytom, aká je strecha, aké je opláštenie a tak ďalej, veci, ktoré sú najdrahšie na opravách v bytových jednotkách. To, že niekoho budeme sledovať, či a koľkokrát prešiel tým výťahom alebo koľkokrát sa dotkol toho zábradlia, myslím si, je schizofrénia, by sme vlastne museli takýmto spôsobom nejako hľadať nejaké riešenia o tom, či má zaplatiť niekto viac alebo menej. Logika veci káže, u toho, kto má veľký byt, je predpoklad, že tam býva viac ľudí. Ak tam teda nebýva toľko ľudí, tak si môže jeden človek dovoliť to, že jednoducho v takej bytovej jednotke, pokiaľ tam býva jeden človek, ja si myslím, musí si byť vedomý toho, že takúto ťarchu vie znášať. Myslím si, že je to signifikantné, rozumné a logické, nehovoriac o tom, že v praxi, a to ešte raz zopakujem, sa stávalo to, že bytov, ktoré mali nižšiu alebo menšiu rozlohu, niekde možno medzi 30 až 40 metrov štvorcových, týchto bytových jednotiek bolo stále stavaných menej a sú v nepomere voči tým väčším bytovým jednotkám, teda sú v menšom počte ako v jednej tretine. A bežne sa stávalo, že týchto ľudí dostávali do problémov tých, že rozpisoval sa tento fond opráv a údržby nie podľa rozlohy bytu, ale podľa rozhodnutia vlastníkov tých väčších bytov, teda tým, že platili rovnakú výšku a nemali šancu sa nejakým spôsobom brániť voči tomu.

Faktom je, nemám záujem na tom, aby som menil alebo nejako veľmi tvrdo vstupoval do nejakých rozhodnutí dvoch tretín bytových jednotiek, ale takýmto spôsobom sa môže stať, že týchto ľudí budú tlačiť mimo tohto bloku alebo doslova ich dostanú do problémov, kde už dnes majú problém vo väčšine časti sociálne odkázaní ľudia alebo dôchodcovia, ktorí majú problém, aby zaplatili svoje nájomné, a ešte týmto spôsobom ešte, by som povedal, znepríjemníme tú existenciu týchto ľudí.

Takže ešte raz. V mene týchto ľudí a v mene veľa dopisov, ktoré som dostal k tomu, že toto je, by som povedal, ten rozumný kompromis toho riešenia, žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Márii Demeterovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, z poverenia gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 1182).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu uvedeného predmetného zákona podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1701 z 23. júna 2005 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru nijaké stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie.

A ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona dňa 6. septembra, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali len jeden pozmeňujúci návrh, a to v článku II, ktorý súvisí s účinnosťou zákona, a teda tento zákon by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2006. Je to zreálnenie práve termínu účinnosti.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení predmetný zákon, v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhol uvedený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy. Nevidím žiadnu zdvihnutú ruku. Konštatujem, že len jediný pán poslanec Šulaj sa hlási do rozpravy. A zároveň končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona sa dopĺňa o bod 2, ktorý znie: "§ 23b Prechodné ustanovenia: "Zmluvy o spoločenstve alebo zmluvy o výkone správ, ktoré určujú úhradu vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo forme preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv inak ako na základe veľkosti spoluvlastníckeho podielu, je potrebné upraviť do 1. 1. 2006 tak, aby boli v súlade so zákonom."."

Po druhé. Pôvodne navrhovaný čl. II znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia." Navrhujem nové znenie čl. II: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2006."

Odôvodnenie. Z dôvodu širokého okruhu adresátov, ktorých sa návrh zákona dotýka, je potrebné určiť primeranú lehotu pre úpravu a zosúladenie už existujúcich zmlúv o spoločenstve alebo zmlúv o výkone správ so zákonom. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani spravodajkyňa. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

M. Demeterová, poslankyňa: Ja som chcela povedal len pánu poslancovi, že bolo by dobré, aby tento bod stiahol, pretože účinnosť už, ako som čítala v spoločnej správe, výbory upravili na 1. 1. 2006.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ako záverečné slovo vždy môžete mať, ale dovoľte, aby som uzavrel rozpravu k tomuto bodu programu.

Nech sa páči, pán navrhovateľ, môžete sa vyjadriť k rozprave.

J. Burian, poslanec: Ďakujem pekne. Súhlasím s pripomienkou spravodajkyne. Takže súhlasím s tým, ten druhý bod aby sa vypustil. Rád by som doporučil, aby teda ten prvý bod bol prijatý vzhľadom na to, že vlastne, myslím si, ten prvý návrh je dobrý a vlastne zosúlaďuje vlastne existenciu týchto zmlúv, ktoré boli prijaté.

Ešte na dôvažok alebo na doplnenie chcem povedať, že asi 90 % týchto zmlúv, ktoré majú vlastníci bytov alebo spoločenstvo bytov a vlastníkov bytov, je v zmysle tohto predkladaného môjho zákona. Podľa môjho názoru je tam možno 10 % alebo možno 20 % tých, u ktorých nie sú v súlade. Ja si myslím, že právo to je ten problém, kde sa skôr zneužíva aj to postavenie dvojtretinovej väčšiny. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani spravodajkyňa, môžete sa vyjadriť v rozprave. Nech sa páči.

M. Demeterová, poslankyňa: Ja len jednu vetu, že takisto podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca, ktorý predložil. Je to pozmeňujúci návrh pani poslankyne Angyalovej, ktorý predložil pán poslanec Šulaj. Ale myslím si, že nie vy, pán predkladateľ, môžete súhlasiť s tým, že sa ten bod stiahne, ale že musí to urobiť predkladateľ pozmeňujúceho návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mali by sme teraz rokovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch ("čierne listiny") a ich rodinných príslušníkov (tlač 1198). Predkladatelia tu ale nie sú, preto navrhujem, aby sme o tomto návrhu rokovali niekedy potom na konci tejto schôdze, aby sme pokračovali ďalším bodom programu, ktorým je

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu (tlač 1217).

Návrh odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhnutý Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu, prijala Rada Európy 15. mája 2003. Protokol si pre nadobudnutie platnosti vyžaduje, aby s ním vyjadrili súhlas všetky zmluvné strany Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu. Protokol zatiaľ podpísalo 44 členských štátov Rady Európy a ratifikovalo 18 štátov. Slovenská republika je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu od 1. januára 1993.

Predložený protokol mení a dopĺňa niektoré ustanovenia Európskeho dohovoru a najmä rozširuje a zefektívňuje justičnú spoluprácu v trestných veciach v oblasti boja proti terorizmu a iným závažným trestným činom. V tomto smere protokol rozširuje kategóriu trestných činov, ktoré nemožno považovať za politické trestné činy pre účely vydávania ich páchateľov medzi zmluvnými štátmi, pričom pri ich vydávaní sa bude postupovať rovnako aj pri pokuse, spolupáchateľstve alebo organizovaní spáchania týchto trestných činov.

Protokol ďalej ustanovuje, že v prípade absencie extradičnej zmluvy medzi zmluvnými štátmi môže byť Európsky dohovor považovaný za právny základ extradície v spojení s vymedzenými konaniami.

Protokol súčasne posilňuje skúmanie implementácie Európskeho dohovoru, za ktoré zodpovedá Európsky výbor pre problémy kriminality, pričom bližšie špecifikuje jeho úlohy a upravuje mechanizmus riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, ktoré neboli urovnané v rámci pôsobnosti tohto výboru.

Medzi ďalšie prínosy protokolu patrí tiež ustanovenie Konferencie zmluvných štátov proti terorizmu, ktorá o. i. zodpovedá za efektívne uplatňovanie Európskeho dohovoru, výmenu informácií a prípravu stanovísk v oblasti boja proti terorizmu a preskúmanie výhrad k dohovoru.

Súčasný text dvadsiatej tretej hlavy Trestného poriadku, ako aj piata časť nového Trestného poriadku a tiež medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, vytvárajú dostatočný právny podklad pre vykonávanie predloženého protokolu orgánmi Slovenskej republiky. A v tomto smere nie je potrebné prijať žiadne ďalšie legislatívne ani iné opatrenia. Ustanovenie § 372 Trestného poriadku zabezpečuje prednosť protokolu pred ustanoveniami Trestného poriadku. Protokol je prezidentskou medzinárodnou zmluvou z oblasti právneho styku s cudzinou v trestných veciach a v zmysle čl. 7 ods. 4 ústavy je možné ho charakterizovať ako medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, ktorým je u nás Trestný poriadok. Pred ratifikáciou protokolu prezidentom republiky si ústava vyžaduje súhlas Národnej rady s jeho uzavretím. Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím teraz určenú spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru Janu Laššákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu, ktorý máme ako tlač 1217, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ako poverená spoločná spravodajkyňa predkladám spoločnú správu o výsledku rokovania výborov o návrhu v druhom čítaní.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1247 z 25. júla 2005 na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, prerokovali tento v určenej lehote.

Ústavnoprávny výbor uznesením č. 864 zo 6. septembra 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 390 zo 6. septembra 2005 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 199 zo 6. septembra 2005 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 878 z 12. septembra 2005.

Týmto uznesením som bola zároveň poverená plniť úlohy spoločného spravodajcu.

Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní budeme pokračovať

informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2005 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2005 (tlač 1233).

Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, máte slovo. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o štandardnú polročnú informáciu vlády jednak o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v I. polroku a jednak o zámere ich prijímania v II. polroku. Táto správa sa predkladá na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády v znení neskorších predpisov.

Súčasťou informácie sú teda dve prílohy, v ktorých sú tabuľkovo spracované prehľady o požadovaných údajoch. V prílohe č. 1 sú uvedené už vydané aproximačné nariadenia vlády v I. polroku 2005. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku tohto roku.

Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy možno prevziať právne záväzné akty Európskych spoločenstiev, Európskej únie, prostredníctvom zákonov alebo aproximačných nariadení vlády. Využitie aproximačných nariadení vlády je limitujúce, nakoľko nimi nie je možné upraviť kompetencie orgánov a ani sankcie, pričom práve sankcie sú jednou z podmienok náležitého prebratia smerníc Európskych spoločenstiev alebo vykonania implementačných opatrení k nariadeniam alebo rozhodnutiam Európskych spoločenstiev. Aj napriek tejto skutočnosti vláda prijala k účinnosti zákona č. 19/2002 Z. z. viac ako 200 aproximačných nariadení vlády. Možnosť prebratia smerníc Európskych spoločenstiev alebo vykonania nariadení a rozhodnutí Európskych spoločenstiev aproximačnými nariadeniami vlády je na druhej strane jediným možným spôsobom, ako plniť včas záväzky vyplývajúce z nášho členstva v Európskej únii. Ďakujem, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím znovu poverenú členku ústavnoprávneho výboru pani poslankyňa Janu Laššákovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania tohto materiálu v jednotlivých výboroch.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som predniesla informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2005 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2005, ktorú máte ako tlač 1233.

Povinnosť vlády Slovenskej republiky v polročných intervaloch písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období, zároveň o zámere na najbližší polrok vyplýva, ako uviedol aj pán minister, z ustanovenia § 4 zákona č. 19/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona. Parlament zatiaľ toto svoje právo nevyužil.

Predložená informácia obsahuje údaje o počte vydaných aproximačných nariadení v I. polroku tohto roku a o zámere ich prijímania na II. polrok. Podľa pripojených tabuliek vláda Slovenskej republiky vydala v I. polroku 2005 21 aproximačných nariadení prevažne z oblasti pôdohospodárstva. Podľa zámeru ich mala vydať 8 a ďalšie z oblasti dopravy. V komentári k prerokúvaniu materiálu vláda uvádza, že zámer prijať v I. polroku 2005 veľký počet aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky z oblasti dopravy nebol naplnený. Nezdôvodňuje prečo. Ich prijatie predpokladá v II. polroku 2005, čo dokumentuje príloha č. 2, podľa ktorej by mala vláda prijať spolu 128 nariadení podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Značnú časť tvoria nariadenia z oblasti dopravy a tradične z oblasti poľnohospodárstva.

Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetnú informáciu 12. septembra 2005 na svojej 104. schôdzi a uznesením č. 875 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu. Nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne zdvihnutím ruky, lebo znovu nám odišlo hlasovacie a technické zariadenie na dovolenku. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme teraz pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej (tlač 1180).

Návrh odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči, pán minister.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vláda predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na uzavretie Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej.

Dohoda patrí do kategórie zmiešaných medzinárodných zmlúv. Zmluvnými stranami sú okrem spoločenstiev aj členské štáty EÚ, keďže predmet úpravy tejto dohody patrí čiastočne do ich právomocí. Zároveň ide o vonkajšiu medzinárodnú zmluvu, ktorá sa uzaviera medzi Spoločenstvom a tretím štátom.

Predmetnú dohodu podpísali v Luxemburgu dňa 11. októbra 2004 všetci splnomocnení zástupcovia zmluvných strán. Za Tadžickú republiku dohodu podpísal prezident Emomali Rachmonov.

Predkladaný dokument sa považuje za medzinárodnú zmluvu, pri ktorej sa po podpise vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 7 ods. 4 ústavy a jej ratifikácia prezidentom republiky. Zároveň sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.

Predmetom úpravy dohody je založenie partnerstva a spolupráce medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej. Táto nová právna úprava zohľadňuje súčasné politické a spoločenské podmienky s cieľom upevniť a rozšíriť vzťahy, ktoré sa v minulosti nadviazali najmä prostredníctvom Dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Zväzom sovietskych socialistických republík o obchode a obchodnej a hospodárskej spolupráci podpísanej 18. decembra 1989. Dohoda predpokladá pokračovanie a dosiahnutie politických, hospodárskych a právnych reforiem v Tadžickej republike, pričom prispeje aj k zabezpečeniu mieru a stability v strednej Ázii. Dohoda je založená jednak na politickom dialógu, prostredníctvom ktorého Európska únia a Tadžikistan budú spolupracovať v boji proti terorizmu, šíreniu zbraní hromadného ničenia a nezákonného obchodovania s drogami, a taktiež na vzájomnej spolupráci upravenej ustanoveniami týkajúcimi sa spolupráce v oblastiach sociálno-ekonomickej, finančnej, obchodnej, vedy, technológií a informačnej spoločnosti, kultúry, vzdelávania, audiovizuálnej tvorby, reformy štátu a štátnej správy, sociálnej spolupráce a spolupráce v legislatívnej oblasti. Predmetom úpravy dohody je ďalej spolupráca v oblasti readmisie a kontroly ilegálneho prisťahovalectva, obchodu s tovarmi a službami, investícií, dodržiavania zásad demokracie a ochrany ľudských práv. Vzájomná podpora a spolupráca v colnej oblasti je upravená v samostatnom protokole.

Dohoda nadobudne platnosť za predpokladu, že ju ratifikujú všetky členské štáty Európskej únie. Podľa našich informácií sa vnútroštátne schvaľovacie procesy uskutočňujú v členských štátoch Európskej únie. Doposiaľ ešte neboli ukončené v žiadnom z nich. Je však predpoklad, že sa tak stane v blízkej budúcnosti. Ratifikácia dohody zo strany Slovenska by bola kladným gestom a pozitívnym signálom v Európskej únii.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, v tejto súvislosti si vás teda dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vyslovila s dohodou súhlas a zároveň rozhodla o tom, že je zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím teraz určeného spravodajcu, predsedu zahraničného výboru Pavla Pašku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dovoľte vážené pani poslankyne, vážení poslanci, aby som vás informoval o priebehu prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, keďže uznesením z 13. júna bol uvedený návrh posunutý na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre európske záležitosti a zahraničnému výboru, pričom uznesením bol za gestorský výbor určený zahraničný výbor.

Uvedené výbory návrh prerokovali a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky navrhli A. vysloviť súhlas s dohodou a B. rozhodnúť o tom, že Dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Na základe uvedených návrhov z výborov potom gestorský výbor predkladá stanovisko, ktoré je také, ako bolo vo výboroch.

Skončil som, pán predsedajúci.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP