Čtvrtek 27. října 2005

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Tretiu otázku položila pani poslankyňa Mušková ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi: "Sú odporúčania ministerstva školstva smerodajné pre úradníkov krajských školských úradov?"

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážená pani poslankyňa, ministerstvo školstva v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. § 14 ods. 1 o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve v podstate riadi výkon štátnej správy právnymi všeobecne záväznými predpismi, ktorými sú smernice, usmernenia a metodické pokyny. Pokiaľ ide o odporúčania, majú presne aj tento význam. A pokiaľ vo vzťahu ku krajským školským úradom, tak ako ste sa pýtali, tak je odporúčanie a teda na zváženie, či sa prijme, alebo nie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán minister.

V tomto prípade chcem ohlásiť z tohto miesta proste zo zákona porušenie tohto zákona, ktorý ste práve citovali. Určite viete, že moja otázka sa vzťahuje na experiment ministerstva školstva s triedou autistických detí v okrese Kysucké Nové Mesto, ktorý bol zrušený na konci posledného školského roku. Tieto deti z tejto triedy mali byť umiestnené, tak ako hovorí zákon 596/2003 o štátnej správe a školskej samospráve § 8 ods. 3, je to váš zákon, pán minister: "Žiak si plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalé bydlisko, ak sa zákonný zástupca žiaka nerozhodne podľa iného paragrafu". To je zo zákona právo žiaka chodiť v mieste bydliska do školy. A povinnosť štátu, teda krajského školského úradu je mu toto umožniť.

Krajský školský úrad však rozhodol, že tieto postihnuté deti majú denne dochádzať do iného okresu, do Žiliny, čo predstavuje pre tieto deti a ich rodičov neprekonateľné prekážky, pretože chodia mestskou dopravou a niektoré z nich museli až trikrát presadať. Toto rozhodnutie, ako som povedala, je nezákonné, neetické a proti zdravému rozumu, kto pozná, čo je to diagnóza autizmus. Ak nepoznajú títo ľudia na krajskom školskom úrade, ktorí sú na to odborne akože poverení, nemajú tam čo robiť.

Po odvolaní sa rodičov na ministerstvo školstva a krajský školský úrad v stanovenom termíne na vytvorenie triedy, na ktorú zo zákona a vašej vyhlášky majú nárok, dostali takéto stanovisko z ministerstva školstva kladné, samozrejme, ako sme už počuli z krajského školského úradu im bolo oznámené, že... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

M. Fronc, minister školstva SR: Pani poslankyňa, chcem odpovedať na to, i keď priznám sa, vaša otázka bola formulovaná tak, že som nemohol tušiť, čo sa pýtate. Ale predpokladal som, že sa chcete čosi iné opýtať.

Ten prípad, o ktorom hovoríte, vôbec nie je jednoduchý, ale treba poznať aj situáciu bližšie. Po prvé rád by som podotkol, že keď existovala možnosť chodiť do Lopušných Pažití, chodili do Lopušných Pažití aj deti zo Žiliny, a naopak. Mám tu presne vyčíslené, pani poslankyňa, takže to je prvá vec.

Druhá vec, ktorú by som rád zdôraznil, že keby sa malo toto uskutočniť, treba povedať, že by museli byť zriadené takéto triedy v siedmich regiónoch. V Žiline je naozaj vybudovaná doplnená, a som sa tam bol osobne pozrieť na tú školu, ktorá je schopná zabezpečiť naozaj kvalitnejšie služby práve pre tieto deti. A problém v Lopušných Pažitiach bol to, že napriek niekoľkým dofinancovaniam stále škola vlastne nebola schopná fungovať z prostriedkov, ktoré dostávala normatívne.

Ja som sa rozprával aj s tými rodičmi nakoniec a musím povedať aj s organizáciou Sposa, ktorú si založili, som presvedčený, že snaha krajského školského úradu bola v prvom rade naozaj vytvoriť podmienky, aby deti s autizmom, ktoré potrebujú špeciálnu opateru a nie je práve vhodné tam, kde sú, videl som viacej škôl špeciálnych, kde boli deti s autizmom, myslím si, že tie podmienky, ktoré sa snaží urobiť krajský školský úrad, sú podmienky, ktoré dávajú šancu týmto deťom sa vzdelávať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Štvrtú otázku položil pán poslanec Hrdlička pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Ivete Radičovej: "Vážená pani ministerka, ako nová ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny máte ambíciu riešiť problém vdovských dôchodkov a invalidných dôchodkov? Ak áno, akú máte predstavu o ich riešení. Ďakujem."

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za otázku.

Vymenovala som už niekoľkokrát svoje priority v rezorte. Nepatrili medzi ne vdovské a invalidné dôchodky, ale dôchodok pre vdovca bol upravený pred rokom, kde bola, viete, obrovská diskriminácia, nespravodlivosť v ošetrení vdovy a vdovca. To sa udialo a ďalšie možnosti, ktoré sú k dispozícii, by som rada riešila v inom kontexte. A dovoľte mi vysvetliť v akom.

Ku každému klientovi, každému občanovi môžeme pristupovať pri riešení jeho situácie dvomi spôsobmi, jednak finančným príspevkom a jednak poskytnutím služby, alebo aj, aj. Náš rezort čaká vyriešenie problému dlhodobej starostlivosti a chcem v rámci tohto konceptu dlhodobej starostlivosti znovu otvoriť aj problém invalidity, posudzovania invalidity a podobne. Takže to bude v kontexte dlhodobej starostlivosti určite opätovne otvorený problém.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Piatu otázku položil pán poslanec Zubo tiež ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Ivete Radičovej a je tohto znenia: "Považujete zákon o sociálnom poistení za dobrý i napriek tomu, že bol nespočetnekrát novelizovaný? Budú jeho novelizácie pokračovať v takom rozsahu ako doteraz? Ďakujem."

Nech sa páči, pani ministerka.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem za otázku.

Myslím, že tu odznelo pri prvom čítaní novely zákona o sociálnom poistení, že bol tento zákon novelizovaný cca štrnásťkrát. Chcem povedať, že z tohto počtu noviel štyri boli iniciatívne novelou samotného zákona o sociálnom poistení a ten zvyšok boli novely v dôsledku novelizácií a zmien iných zákonov. Je potrebné s dosahom na zákon o sociálnom poistení tieto dva rozmery rozlišovať.

Po druhé, všetci rozprávame a reflektujeme prvé dosahy a efekty zákona o sociálnom poistení.

Pýtam sa: Budeme konštatovať nedostatky, chyby bez pokusu o nápravu i cestou novely alebo budeme pokračovať v chybách a necháme ich tak? Keď reflektujeme nedokonalosti a chyby, asi sú potrebné novely.

Po tretie, nielen z hľadiska istých úprav v rámci existujúceho zákona a dosahov, ale sme členskou krajinou Európskej únie, máme regulatívy, ktoré sa vzťahujú na zabezpečenie pilierov v rámci dôchodkového poistenia. Okrem toho napríklad regulatív 1408 o migrácii, ktorý bude mať dosahy na potreby novelizácie tohto zákona. Jednoducho rozlišujme, čo je dôsledkom členstva v EÚ a potreba novely a čo je potrebou z hľadiska zdokonaľovania existujúceho zákona.

A teraz vecne, nevyhýbam sa odpovedi. Po prvom čítaní novely zákona k sociálnemu poisteniu tu odznelo množstvo vecných, relevantných námetov a pripomienok. Ja sama mám niekoľko návrhov, ako je možné v danom systéme upraviť isté nové sociálne diferenciácie. Mám mesiac na to, aby som predstúpila pred vás do druhého čítania a predtým do výborov s istým návrhom, ktorý podľa môjho názoru a názoru mojich poradcov môže vylepšiť predložený návrh v prvom čítaní, reflektujúc aj vaše pripomienky a námety.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo, môžete položiť doplňujúcu otázku.

S. Zubo, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pani ministerka, ja pripúšťam, že tá otázka bola tak trošku predčasná, pretože len pár dní ste vo funkcii ministerky sociálnych vecí a predsa každý človek sa musí s danou problematikou aj zoznámiť, aj keď tento rezort pre vás nie je cudzí. Ja som mal ale na mysli, už keď novelizovať zákony, ktoré sú platné v tejto republike, novelizácie také, aby to pocítil konkrétny občan ako plus, ako prínos, ako niečo navyše, čo dostáva zásluhou toho, že sa dostal do určitých tých sociálnych podmienok, do ktorých sa dostal mnohokrát nie svojou vinou. Pretože tie novely, ktoré boli pánom Kaníkom predkladané do tohto parlamentu a ktoré týmto parlamentom boli schvaľované, boli všetko na úkor toho občana, ktorého postihovali.

A do tejto práce vám želám do budúcna veľa úspechov. Som presvedčený, že... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani ministerka, nech sa páči, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Za želanie úspechu ďakujem. Obávam sa, že to budem potrebovať. Chcem ubezpečiť váženú Národnú radu, že moja optika je cez osoh a bezpečnosť a istoty občana a rôznych cieľových skupín. To vás môžem ubezpečiť.

Ale jednu poznámku si predsa len neodpustím. Dôchodková reforma, viete, to nie je čierno-biele, časti dôchodcov naozaj priniesla zvýšenie ich dôchodkov a nie je pravdou, že pre všetkých znamenala stratu a nezisk. To by naozaj nebolo korektné. A navyše vniesla do systému poriadok, ktorý v tom systéme predtým naozaj nebol, lebo bol demotivačný. Nekombinoval aspekt solidarity a zásluhovosti. A keď ten systém perspektívne prináša potenciálne zvyšovanie dôchodkov, tak by sme ho a priori nemali zmetať zo stola.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Ďalšiu otázku, šiestu v poradí položila pani poslankyňa Štrofová ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, ktorého zastupuje pán minister Liška: "Vážený pán minister, pripravuje sa štátny rozpočet na rok 2006. Slovenská republika zaplatí ročne veľkú čiastku ako členské do rôznych medzinárodných organizácií a na rôzne svoje misie (nemyslím tým len veľvyslanectvá) v zahraničí. Nie je potrebné toto nanovo zrevidovať a niektoré prípadne aj vypustiť podľa potreby?"

Nech sa páči.

J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, Slovenská republika je zmluvnou stranou 84 medzinárodných a medzivládnych organizácií, fondov a konferencií. V roku 2005 je na platby do medzinárodných organizácií vyčlenených v rozpočte Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky 405,3 mil. Sk. V roku 2006 sa plánuje na tento účel použiť 418,5 mil. Sk. Počas prác na zostavovaní rozpočtu na rok 2006 bola problematika platieb do medzinárodných organizácií niekoľkokrát predmetom rokovania s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Na základe týchto rokovaní Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vypracovalo správu o finančných aspektoch členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách.

Správa bola predložená na pripomienkovanie Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Slovenská republika v oblasti úhrady príspevkov do medzinárodných organizácií dosiaľ uplatňuje centralizovaný systém úhrady členských príspevkov. Väčšinu príspevkov hradí MZV z účelovo viazanej položky svojho rozpočtu. Väčšina členských krajín Európskej únie uplatňuje decentralizovaný systém, v rámci ktorého rezort zahraničnej služby uhrádza príspevok do určitých medzinárodných organizácií napríklad OSN, OBSE, RE, EÚ a NATO a plní záväzky vo vzťahu k mierovým operáciám v OSN. Uhrádzanie príspevkov do odborných organizácií je v kompetencii jednotlivých rezortov. Obdobný systém navrhuje do budúcnosti aj MZV SR. Očakávame od neho, že jednotlivé rezorty budú kritickejšie pristupovať k členstvu a platbám do organizácií vo svojej pôsobnosti, keď budú finančné prostriedky zahrnuté v ich rozpočtoch. Vzhľadom na stupeň rozpracovanosti štátneho rozpočtu na rok 2006 sa táto zmena zatiaľ neobjavila v návrhu rozpočtu. Jej realizáciu predpokladáme počas roku 2006.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Štrofová, nech sa páči, môžete položiť otázku.

D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Je mi ľúto, že nikdy nemám šťastie, aby mi minister Kukan odpovedal na moje otázky, nejako to nevychádza. Ďakujem za odpoveď, aj keď do istej miery som spokojná, ale do istej miery nie som spokojná, lebo tento stav, myslím si, treba čo najskôr zmeniť vzhľadom na tú veľkú čiastku, na ten veľký obnos peňazí, ktorých sa to týka.

Dnes sme sedeli so zástupcami NBÚ, žiadajú niekoľko desiatok miliónov korún, ktorými potrebujú zabezpečiť núdzovo situáciu, aby sprevádzkovali niektoré základné nároky, ktoré od nás požaduje NATO a ďalšie takéto bezpečnostné organizácie, chýbajú a nie sú kde zohnať. Takže si myslím, že práve v organizáciách, v ktorých Slovensko nemá záujem byť členom alebo aktívne neparticipuje, si myslím, že je dôležité zvážiť toto členstvo a radšej ušetriť peniaze a dať ich tam, kde treba. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem aj ja. Budem informovať pána ministra a dúfam, že nabudúce už bude mať možnosť priamo osobne vám vysvetliť problémy, ktoré sa týkajú jeho rezortu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Siedmu otázku položil pán poslanec Madej ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Ivete Radičovej: "Predchádzajúci minister ublížil mnohým ľuďom, invalidom, dôchodcom a chudobným. Ktoré z chýb, čo napáchal, ste ochotná opraviť?"

Nech sa páči, pani ministerka.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne.

Na metodologických seminároch zo sociológie takúto otázku klasicky označujeme za sugestívnu a tlačím svojich študentov, aby to formulovali v neutrálnej polohe. Napriek tomu som v Národnej rade, beriem sugestívnosť otázky.

Je niekoľko možností ako regulovať sociálne problémy v tejto spoločnosti. Viem, že k najzávažnejším - a veríte mi určite, že viem - patrí dlhodobá nezamestnanosť, miera nezamestnanosti v kombinácii s mierou zamestnanosti. Vytvára pascu chudoby, pascu kultúry závislosti, z ktorej je možné sa vymaniť len podaním pomocnej ruky. Mám niekoľko predstáv, a už som ich začala aj realizovať, ako práve v tejto najkritickejšej situácii pomôcť aj s viditeľnými výsledkami.

Vymenujem niekoľké. Rozbiehame projekt podpory zamestnávateľov s malým počtom zamestnancov do 5 na tvorbu nových pracovných miest, rozširujeme to zo živnostníkov a drobných podnikateľov aj na tretí sektor a samosprávy. Príklad. Malá samospráva v marginalizovanom regióne, ktorá nie je schopná poskytovať hygienické stravovacie služby a podobne, má šancu si takto vytvoriť pracovné miesto a zároveň poskytovať danú službu.

Druhý príklad - Fond sociálneho rozvoja. Po úspešných rokovaniach s ministrom financií, neľahkých, výsledkom bude podporenie projektov, ktorých výstupom je 8 000 pracovných miest.

Tretí krok - Európsky sociálny fond, kde cez národné programy a národné projekty meníme ich koncept spôsobom, že budú podporené iba tie, ktorých výstupom sú merateľné pracovné miesta pre občanov tzv. sociálne znevýhodnených. Rozširujeme spektrum aktivít, ktoré môžeme chápať pod pojmom práca nie ako klasické zamestnania dosiaľ, ale aktivita, ktorú je možné chápať ako aktivitu podpornej služby, rodinnej služby, asistentskej služby.

Ďalej rozbiehame celý systém sociálnej práce vo všetkých jej formách a podobách s podporným programom na financovanie, a to cez komunitných pracovníkov, terénnych sociálnych pracovníkov a tak ďalej, a tak ďalej.

Poviete mi, nezvyšujem dávky. Ja pracujem s nástrojmi, ktoré mám k dispozícii, ktoré môžem robiť v rámci schváleného štátneho rozpočtu a pracujem s financiami, ktoré mám k dispozícii cez európske fondy a Fond sociálneho rozvoja. Ďalšie zdroje, ktoré budem používať na podporenie pracovných aktivít a tvorby pracovných miest, sú zdroje, ktoré sú k dispozícii, a nemalé, zo Svetovej banky. Zatiaľ všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, viete, tú otázku som nepostavil len tak náhodou aj tak sugestívne, ako ste to nazvali, lebo mnohí ľudia, keď pôjdete po Slovensku a budete sa stretávať, milióny ľudí na Slovensku si myslia a majú oprávnený pocit, že minister Kaník im ublížil. A práve preto som aj túto otázku položil a chcem položiť aj doplňujúcu otázku.

Prečo je minister, bývalý minister Kaník v súčasnosti pán Ľudovít Kaník vaším poradcom? Viete, ja mám pocit z toho, že on je vaším takým poradcom, že de facto na ministerstve stále rozhoduje on. Ja si osobne myslím, že po tých škandáloch, ktoré mal minister Kaník - a mali prísť ďalšie a určite by prišli - by sa na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník už nemal nikdy objaviť. Preto si myslím, že to vzbudzuje absolútnu nedôveru, keď sa tento pán stále objavuje na ministerstve. Nedôveru, či to so zmenami, o ktorých možno hovoríte, myslíte naozaj v skutočnosti vážne. Takže, naozaj krátka otázka. Prečo je minister Kaník vaším poradcom a kto v skutočnosti rozhoduje na ministerstve?

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán poslanec, nič nespravím s vašimi pocitmi, a keď budete ministrom, určite si vyberiete iných poradcov. Ak ma oslovíte, neodmietnem. Je veľmi dobré mať v svojom poradnom kruhu aj ľudí, ktorí myslia inak a majú iné argumenty, a preto si vážim vašu otázku. Dovoľte mi ju vysvetliť argumentmi.

Na úvod. Ľudia, ktorí mi tvoria poradný tím, sú nasledovní k dnešnému dňu. Pre oblasti sociálnych služieb a integrovaných služieb je to pani Helena Wolleková. Pre oblasť zdravotne postihnutých a integrácie zdravotne postihnutých je to pani Katarína Szabová. Pre oblasť náhradnej rodinnej starostlivosti a rodiny je to pán Marek Roháček. Pre oblasť, aby som niekoho nezabudla, práv dieťaťa je pán Peter Guráň. A môžem pokračovať, tím tvorí desať ľudí. Nechcem zaťažovať. A pre oblasť dôchodkovej reformy je to pán Kaník, aby som nezabudla pre dávky je to napríklad pán Sulík, s ktorým máme protikladné názory. Pán Kaník je na ministerstve z troch dôvodov. Ku štandardnej politickej kultúre patrí aj kontinuita. Pán Kaník je jedným z hlavných autorov dôchodkovej reformy. Najlepšie ju pozná z vnútra a ja pre svoje návrhy a rozhodovanie potrebujem počuť argumenty, prečo sa v istom okamihu rozhodol tak, ako sa rozhodol.

Po druhé, sú nedokončené legislatívne kroky v súvislosti s dôchodkovou reformou a chýba naozaj vážna vec, tzv. sekundárna legislatíva, ktorá je v štádiu prípravy. Pán Kaník vedie tím, zodpovedá za tím pracovný na prípravu tejto legislatívy.

Po tretie, dovoľte, aby som vedela rozhodovať zodpovedne za seba a prosím vás, aby ste pomeriavali to, čo urobím mojimi konkrétnymi výstupmi, a nie vašimi pocitmi.

Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Ôsmu otázku položila pani poslankyňa Gabániová pánovi ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi. Pán minister Zajac. Prosím pána ministra Zajaca, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru. A už ide.

Takže, pán minister, pani poslankyňa Gabániová vám položila otázku: "Pán minister, pacient absolvuje preventívnu prehliadku u svojho súkromného stomatológa, v roku 2006 zmení ošetrujúceho lekára, bude jeho ošetrenie čiastočne preplácané "zmluvnému" stomatológovi, ak pacient bude mať potvrdenie o vykonanej preventívnej prehliadke z roku 2005? Bude poisťovňa akceptovať novú situáciu u občana - pacienta?"

Nech sa páči, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem pekne. Tá otázka je dobrá v tom, že kombinuje dve problematiky. Jedna, či poisťovňa bude akceptovať situáciu, ktorá je v zákone predpokladaná, ak občan - poistenec absolvuje preventívnu prehliadku, či bude mať potom nárok na ďalšiu zdravotnú starostlivosť v roku 2006. Bude, nezávisle na tom, pani poslankyňa, či to poskytoval štátny verejnoprávny poskytovateľ, ktorý má zmluvu, alebo nemá zmluvu s verejným zdravotným poistením.

Dôležité sú ale dve podmienky, aby boli splnené. Prvá, že bude občan mať potvrdenie o absolvovaní preventívnej prehliadky, ktoré bude zaslané do jeho poisťovne, tak ako zákon predpokladá nezávisle na tom, či stomatológ má, alebo nemá zmluvu s ním. A druhá, že, žiaľbohu, ak je to nezmluvný stomatológ, celú tú preventívnu prehliadku si musí hradiť. To je tá podmienka, ktorá je, že zmluvný má hradené z verejného a nezmluvný má len tie dva inštitúty. To znamená, že ale nemá vplyv na to, ak v roku 2005 vykonal preventívnu prehliadku nezmluvný stomatológ a sú splnené podmienky, ktoré predpokladá zákon, že je tam vydané potvrdenie s podpisom poistenca, potom v roku 2006 bude mať tak hradenú zdravotnú starostlivosť, ako predpokladá zákon, aj keď zmení stomatológa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

D. Gabániová, poslankyňa: No áno, dobre, je to zrozumiteľné, čo ste povedali, pán minister. Len to znamená, že skutočnosť o preventívnej prehliadke stačí, keď sa preukáže proste ten pacient budúci rok u toho nového zmluvného stomatológa s tým potvrdením vykonanej prehliadky od súkromného. Poisťovňa to bude akceptovať, alebo má ten súkromný lekár nahlásiť jeho poisťovni skutočnosť, že vykonal preventívnu prehliadku? Lebo z toho zákona zrejme to nevyplýva a myslím si, že sa ma pýtali tí lekári, tí zmluvní, ako to bude s tými pacientmi, ak sa im vyskytnú a neviem, či súkromný stomatológ vie o tom, že je jeho povinnosťou túto skutočnosť o vykonaní prehliadky nahlásiť pacientovej poisťovni, aj keď on s ňou nemá zmluvný vzťah, a teda zdanlivo nijakú povinnosť.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno. Tá otázka, znova odpoviem, je jasná. Odpoveď je jasná. Povinnosť je v zákone. To znamená, stomatológ, ktorý vykoná preventívnu prehliadku, oznámi zdravotnej poisťovni vykonanie tejto preventívnej prehliadky a vydá pacientovi - a bude na tomto oznámení aj podpis pacienta - a súčasne vydá pacientovi potvrdenie. My nehovoríme, aký stomatológ, zmluvný, nezmluvný. Následne zdravotná poisťovňa budúci rok bude hradiť, to znamená, toto potvrdenie nie je relevantné pre ďalšieho stomatológa, toho budúceho v roku 2006, ale pre zdravotnú poisťovňu, ktorá to hradí. Takže, pokiaľ tieto podmienky boli splnené, tak potom má právo na tak hradenú zdravotnú starostlivosť, ako predpokladá zákon.

A myslím, že si aj rozumieme, pani poslankyňa, však ste z fachu. Ale chcem povedať, že toto všetko zapríčinil podpredseda parlamentu, takéto hry, lebo on vtedy na tom trval. Myslím pána Bugára, že takto sa musí dentálna starostlivosť organizovať a teda myslím si, že aj on by mohol na to niečo odpovedať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, keď dostanem takúto otázku, tak vám aj poviem moju predstavu. Ďakujem pekne. (Smiech.)

Takže deviatu otázku položil pán poslanec Banáš pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: "Zákon č. 553/2002 Z. z. v § 11 prísne upravuje otázku bezúhonnosti. Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol členom KSČ, KSS, politických strán združených v Národnom fronte atď. Vysvetlite mi, prosím, ako je možné, že podľa § 11 sa však za bezúhonných považujú členovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a dokonca členovia Hlinkových gárd, ktorí vypaľovali spolu s nemeckými fašistami slovenské obce?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, pán poslanec Banáš, no, vysvetlenie jedno je čisto pozitivistické. Pretože tak definuje bezúhonnosť zákon, ktorý prijala táto snemovňa v tomto prípade. To je relatívne rýchla odpoveď na jasnú otázku. Parlament môže, samozrejme, inak definovať bezúhonnosť na tento účel a ak si, pán poslanec, spomeniete, tak my sme bezúhonnosť pre právnické profesie v minulých rokoch zadefinovali tvrdšie ako štandardne, dokonca zahŕňa dnes aj osoby, ktoré majú zahladené odsúdenie, ale v minulosti spáchali kvalifikované trestné činy. To znamená, aby sa ani po zahladení odsúdenia nemohli do právnickej profesie vrátiť, a to je jedno, či to boli sudcovia, prokurátori, advokáti, notári, exekútori. Takže inými slovami, definícia bezúhonnosti je plne v kompetencii zákonodarcu.

Teraz poviem ale ešte niečo viac. Myslím si, že parlament zvažoval účelnosť tej definície bezúhonnosti. A keď si zoberieme časové obdobie, tak riziko, že by v orgánoch Ústavu pamäti národa pracovali členovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a dokonca členovia Hlinkových gárd v roku 2005 je blízke nule. Možno neviem, aké sú teraz zámery pani ministerky práce zvyšovať vek odchodu do dôchodku, ale keď v 18. rokoch v roku 1945 by niekto bol v Hlinkovej ľudovej strane, dnes by mal 78 rokov, opravte ma, ak sa mýlim. Čiže z dôvodov podľa mňa časových, čisto logických parlament zvážil, že to už asi nie je potrebné upravovať, lebo by išlo o obsolétne ustanovenie, neaplikovateľné. Ale na druhej strane členovia komunistickej strany a politických strán združených v Národnom fronte, takých, ktorí ešte nedovŕšili dôchodkový vek, myslím si, že je ešte dosť veľa. Možno až príliš veľa. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

J. Banáš, poslanec: Pán minister, ja som si s prekvapením tentokrát skutočne vypočul, že vám nevadí, že sa považujú v demokratickej Slovenskej republike za bezúhonných členovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, dokonca pohotovostných oddielov Hlinkových gárd. Tento zákon platí od 18. 4, teda sa vzťahuje na obdobie od 18. 4. 1939. To znamená, že od tohto času je 67 rokov. Je to, samozrejme, hypotetické, v tom s vami súhlasím, ale som prekvapený, že explicitne toto nebolo v zákone povedané, pretože 67-ročný človek by spokojne v orgáne mohol byť, pretože Hlinkova strana bola založená v roku 1918 a Hlinkové gardy v júni 1938. Čiže mňa prekvapuje, že v demokratickom štáte toto vôbec nebolo zmienené. Toto je podľa mňa veľmi dôležitá, kľúčová otázka a prepáčte, je mi trochu ľúto, že vám to nevadí.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ja tomu celkom nerozumiem, teda po prvé musím povedať, že Slovenská ľudová strana bola, ako ste spomenuli, od roku 1918 politickou stranou riadne registrovanou. Tam nevidím ja problém, to mi nevadí, to mi nevadí. A Hlinkove gardy by mi vadili v situácii, ak by bol čo len teoretický predpoklad, že by člen Hlinkovej gardy mohol pôsobiť v orgánoch Ústavu pamäti národa. Teraz to tak trošku nadnesiem. Nejdeme ani do 19. storočia, ani do 18. a nedefinujeme bezúhonnosť tak, aby členovia a inštitúcie, ktoré sa nám v 19. storočí nepáčili, nemohli sa kvalifikovať na členstvo v orgáne Ústavu pamäti národa, pretože tým nikoho nerehabilitujeme. Jednoducho je zbytočné, je to zbytočné, pretože z dôvodu, ktorý je spravodlivý k nám všetkým, a to je plynutie času, už reálne nie je možné, aby v týchto orgánoch pôsobili. To nemá nič s morálnou rehabilitáciou nikoho, ani žiadnej inštitúcie a už vôbec nie Hlinkových gárd podľa mojej mienky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, končím tento bod programu.

A podľa schváleného programu v rokovaní pokračujeme

správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov o stave použitia informačno-technických prostriedkov v roku 2004.

Správa vám bola rozdaná ako tlač 1244.

Prosím teraz predsedu výboru na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov poslanca Romana Vavríka, aby správu výboru uviedol.

 

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, končím tento bod programu.

A podľa schváleného programu v rokovaní pokračujeme

správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov o stave použitia informačno-technických prostriedkov v roku 2004.

Správa vám bola rozdaná ako tlač 1244.

Prosím teraz predsedu výboru na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov poslanca Romana Vavríka, aby správu výboru uviedol.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám z poverenia výboru na kontrolu používania ITP predložil správu o stave nasadzovania odpočúvacích techník za rok 2004, teda za minulý rok.

V zmysle oprávnení, ktoré Výboru Národnej rady na kontrolu použitia ITP prináležia z príslušného zákona, sme požiadali Slovenskú informačnú službu, Ministerstvo vnútra SR, konkrétne Policajný zbor, Ministerstvo obrany SR, v rámci neho Vojenské spravodajstvo, a to zvlášť Vojenské obranné spravodajstvo a zvlášť Vojenskú spravodajskú službu, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, jeho súčasť Železničnú políciu, Ministerstvo spravodlivosti SR, konkrétne zložku Zbor väzenskej a justičnej stráže, a v rámci Ministerstva financií SR Colnú správu, aby nám zaslali správu o používaní informačno-technických prostriedkov za rok 2004.

Výbor okrem dotknutými subjektami uvedených informácií týkajúcich sa uplatňovania zákona o ochrane pred odpočúvaním požiadal uviesť počet realizovaných prípadov použitia informačno-technických prostriedkov v členení podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o ochrane pred odpočúvaním. V každej kategórii žiadal uviesť aj údaje, ktoré sú štruktúrované v predloženej správe. Okrem iného aj počet súhlasov prípadov použitia ITP, pri ktorých bol dosiahnutý zákonom uznaný účel a cieľ, ktorý bol povolený zákonným sudcom vo väzbe na § 3 až 7 zákona o ochrane pred odpočúvaním, keď ITP možno použiť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obrany štátu, predchádzaniu a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných, teda zistili sa skutočnosti významné na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu použitia. Taktiež sme žiadali uviesť počty prípadov, v ktorých informácie získané použitím ITP boli použité ako dôkaz v trestnom konaní. A napokon sme žiadali zaslať počet zistených prípadov nezákonného použitia ITP.

V správe výbor žiadal uviesť informácie o realizácii v § 2 ods. 5 zákona č. 166 vrátane údajov o tom, aké lehoty boli určené, kým, kedy, akým normatívnym aktom, s akým dátumom účinnosti, počty osôb a spôsob vykonávania psychofyziologického overovania pravdovravnosti. Súčasne výbor požiadal, aby predkladaná správa obsahovala aj sumarizačnú tabuľku s počtami použitých informačno-technických prostriedkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 4 informačno-technické prostriedky možno použiť iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného sudcu, výbor požiadal podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica o zaslanie takej istej informácie obsahujúcej údaje o počte realizovaných prípadov použitia ITP osobitne za SIS, Policajný zbor, Vojenské spravodajstvo, Železničnú políciu, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colnú správu.

Na základe prerokovania predložených správ jednotlivých subjektov s právom používania informačno-technických prostriedkov, uskutočnených poslaneckých prieskumov, informácie od ministra spravodlivosti a predložených interných normatívnych aktov upravujúcich problematiku používania ITP výbor zistil skutočnosti, ktoré máte uvedené v správe, tlač 1244 máte pred sebou, a preto ju celú nebudem čítať.

V súvislosti s vyššie uvedenými informáciami a zisteniami výbor žiada

a) podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, podpredsedu vlády a ministra financií, ministra vnútra, ministra obrany, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií a riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby prijali konkrétne oparenia k zisteniam uvedeným v tejto správe, aby informovali o nich výbor v termíne do 30. novembra tohto roku;

b) podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti v súčinnosti s Výborom na kontrolu použitia ITP vypracovať jednotnú metodiku procesu žiadania, povoľovania, evidovania a vyhodnocovania používania informačno-technických prostriedkov na orgánoch štátu, ako aj u zákonných sudcov.

Ďalej odporúča novelizovať zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním ITP a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o ochrane pred odpočúvaním o tieto pasáže:

1. rozšíriť kontrolnú právomoc aj na informačno-technické prostriedky realizované podľa zákona č. 301/2005 Trestného poriadku,

2. ustanoviť zákonnú povinnosť pre orgán štátu s právom používania ITP upraviť činnosť špecializovaných útvarov a pracovísk pri používaní ITP a spracúvaní, evidovaní, ukladaní a vyraďovaní dokumentácie z informačno-technického úkonu internými predpismi,

3. vyprecizovať povinnosti, lehoty a postup príslušného orgánu štátu a zákonného sudcu v nadväznosti na povinnosť vyplývajúcu zo zákona pre orgány štátu (§ 6) a zákonného sudcu (§ 4 ods. 6) pri sústavnom skúmaní dôvodov používania ITP,

4. stanoviť zákonnú povinnosť pre príslušníkov alebo zamestnancov orgánu štátu, ktorí plnia úlohy súvisiace s ITP, podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti v lehotách určeným orgánov štátu. Všetky orgány štátu s právom používania ITP určiť povinnosť určenia dopadu na pracovníka v prípade pozitívneho zistenia.

Túto správu výbor o použití ITP za rok 2004 prerokoval a jednomyseľne schválil na svojom zasadnutí 7. septembra a v Národnej rade, teda celému plénu odporúča správu vziať na vedomie. Súčasne výbor požiadal príslušných ministrov a riaditeľa Slovenskej informačnej služby o účasť na schôdzi pri prerokúvaní uvedenej správy a zaujať stanovisko k otázkam a pripomienkam prednesených v rámci rozpravy.

Toľko všetko z úvodného vystúpenia a správy výboru na ochranu pred odposluchmi.

Pán podpredseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem a prosím vás, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce v rámci rozpravy niekto vyjadriť k tomuto problému alebo k tejto otázke? Pán poslanec Köteles ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči. Pán poslanec Köteles, keby ste počkali, pán predseda výboru rôznymi gestami ako Indián mi ukazuje, že aj on sa hlási do rozpravy. (Reakcia poslanca.) No vidíte, štátny tajomník Maďarskej republiky vás zdržal. Takže dobre, ako druhý pán predseda výboru Kaliňák.

Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, pán podpredseda, páni ministri, pán riaditeľ, podľa zistenia redaktora Televízie Markíza namontovala, presnejšie nechala namontovať v roku 2000 Slovenská informačná služba odpočúvacie zariadenie do obývačky konzula generálneho maďarského konzulátu v Košiciach. Oznámil to môj rodák z Moldavy pán Smutný s tým, že dotyční páni sa najprv predstavili ako policajti, prosím do pozornosti ministra vnútra, a potom ako spolupracovníci Slovenskej informačnej služby. Dosiaľ sme vypočuli názory od hovorcov. Bol by som rád, keby sme vypočuli oficiálne stanovisko ministerstva vnútra, od pána ministra, resp. od pána riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda výboru Kaliňák, nech sa páči, ako druhý prihlásený do rozpravy máte možnosť vystúpiť.

R. Kaliňák, poslanec: Veľmi pekne vám ďakujem. Pán predsedajúci, vážený pán predseda výboru, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, rád by som aj zo stanoviska tak trošku možno opozície alebo našej strany, že možno ako máloktorý výbor sa tento výbor naozaj veľmi seriózne a veľmi poctivo zaoberal agendou, ktorá bola nakoniec vo výsledku predstavená ako správa výboru na kontrolu pred odpočúvaním. V tejto správe sú zahrnuté aj problémy, ktoré počas prieskumu nastali, ale ktoré boli snáď väčšinou klasifikované skôr zlou a nesprávnou metodikou, čo vo mne vyvoláva predovšetkým jeden dôležitý poznatok, že napriek tomu, že po dobu 3 rokov sa slovíčko odporúčanie stáva pravidelnou kauzou v tomto parlamente a pravidelne sa stáva kauzou aj v rámci médií, žiadne z ministerstiev nepristúpilo k tejto závažnej skutočnosti poctivým spôsobom, to znamená, nenastala koordinácia, nenastala situácia, kedy by si vyjasnili jednotlivé ministerské zložky, akým spôsobom vlastne presne evidovať, žiadať a povoľovať veci ohľadne odpočúvania.

Jednou vetou by som chcel skonštatovať, že táto správa zo všetkých strán je naozaj aj z môjho pohľadu objektívna. Ale zároveň je tu výzva smerom ku všetkým ministrom, ktorí majú takéto práva, aby fungovala koordinácia, pretože podobne ako nedochádza k výmene informácií v rámci odpočúvania, nedochádza k výmene informácií ani o omnoho možno závažnejších informáciách, ktoré sú poznatky z tohto odpočúvania.

A čo je dôležité, že tieto informácie sa neukladajú na spoločnom mieste. My teda vydávame povolenie na odpočúvanie. Odpočúvame mnohé kriminálne skupiny, ale už medzi jednotlivými ministerstvami, pretože priesak kriminálnych skupín môže byť na všetkých stranách, už k tej výmene nedochádza. Čiže poučením vlastne z tejto správy má byť aj nové smerovanie v rámci spolupráce medzi všetkými silovými rezortmi.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP