V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame novelu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov. Vláda deklarovala túto novelu zákona na základe princípov zdaňovania a harmonizácie daní v zmysle princípov Európskej únie. Ak prijmeme túto novelu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, v roku 2006 by sa mali zvýšiť daňové príjmy na spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov o viac ako 900 mil. korún. Je to teda podstatná suma, ktorá môže ovplyvniť príjmy štátneho rozpočtu v roku 2006, ktoré sa následne môžu prerozdeľovať či už do školstva, zdravotníctva, resp. do iných činností alebo oblastí verejnej správy.
Ak prerokúvame takýto dôležitý zákon, ktorý môže mať značný vplyv na plnenie príjmov štátneho rozpočtu a následne i rozpočtu verejnej správy, je potrebné, aby metodika, ktorú budeme prerokúvať pri tomto zákone, bola jasná a bola spravená tak, aby nevznikli nejaké žiadne pochybnosti. Možnože z tohto hľadiska sa ja ako opozičný politik môžem opýtať, akým spôsobom vláda vlastne koncipovala sadzby spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov a akým spôsobom - myslím, že je to konkrétne v bode 3 tejto správy - boli stanovené nové sadzby tak, ako ich navrhol výbor pre financie, rozpočet a menu. Je teda otázka, či máme nejakú myšlienkovú niť a či taký dôležitý zákon má aj dobrú metodiku, hoc´ z metodickej stránky nevyvraciam ani jednu, ani druhú metodiku.
Čo je však pre mňa podstatné a komplikovanejšie, je bod č. 31. V zmysle bodu 31 spoločnej správy (čl. III) sme do zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov vsunuli aj zákon o spotrebnej dani z liehu. Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tu je síce pravda, že v spoločnej správe sme bod 31 neodporučili schváliť, ale pred chvíľou sme počuli pozmeňujúci návrh.
V podstate ten pozmeňujúci návrh sa dotýka dvoch oblastí: jedna je metodická oblasť, ako nakladať so zákonom pri výklade technických vecí súvisiacich so spotrebnou daňou z liehu, a druhá je výška sadzby. Čo sa týka tej metodickej časti, to by som relatívne s tým súhlasil, nemôžem však súhlasiť s výškou spotrebnej dane, ktorá sa mení v základnej sadzbe na 28 300 korún a v zníženej sadzbe na 14 150 korún. Tak ako je konštatované už v spoločnej správe, ale aj v pozmeňujúcom návrhu, v súčasnosti je platná spotrebná daň z liehu, ktorá je 25 000 Sk/hl. Táto sadzba prevyšuje minimálnu sadzbu spotrebnej dane z liehu ustanovenú v smernici Rady č. 92/84/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje, ktorá je v súčasnosti okolo 550 EUR/hl, to je približne 22 038,50 Sk/hl.
Pri súčasnej sadzbe spotrebnej dane z liehu daňové zaťaženie na spotrebiteľské balenie liehu s objemom 0,7 l a objemovou koncentráciou 40 % presahuje 70 Sk. Po navrhovanom zvýšením sadzby spotrebnej dane z liehu bude daňové zaťaženie pre rovnaké spotrebiteľské balenie liehu s rovnakou objemovou koncentráciou liehu predstavovať približne 79 Sk. Navrhovanou úpravou je možné očakávať za predpokladu nezmenenej spotreby liehu oproti roku 2005 zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2006 o 580 mil. korún. Teda z hľadiska objemu finančných prostriedkov, ktoré budú tiecť do štátneho rozpočtu v podobe zvýšenej sadzby dane z liehu, ide o značný vplyv na štátny rozpočet. Aj z tohto dôvodu sa domnievam, že takto definovaná novela zákona o spotrebnej dani z liehu mala byť jasnejšie definovaná v samostatnom zákone.
Z uvedených dôvodov nebudem podporovať ani § 31 spoločnej správy, aj keď je tam stanovisko výboru neschváliť, ale nebudem môcť podporiť ani pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Karlin, s faktickou poznámkou? Zapnite pána poslanca Karlina, teda mikrofón, nie jeho.
G. Karlin, poslanec: Pán predsedajúci, nie som taký fundovaný, ale mám taký dojem, že tu rokujeme o niečom, čo nebolo v súlade so schváleným programom, a rokujeme o zákone o spotrebnej dani z liehu a tento bod programu nebol zaradený do schôdze. Tak ja by som bol rád, keby som k tomu dostal vysvetlenie, lebo tu je zákon o spotrebnej dani z tabaku. Tak na to som bol pripravený aj reagovať, ale neviem, ako to mám ďalej vysvetľovať. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády a navrhovateľ vysvetlí. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno. Tak ako, myslím, veľmi kvalifikovane navrhol gesčný výbor a v pozmeňujúcom návrhu pán poslanec Mikuš, je možné novelizovať aj zákon o spotrebnej dani z liehu v zákone o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Uznávam, že metodicky čistejšie by bolo, keby to boli dve novely, ale ani rokovací poriadok, ani legislatívne pravidlá nebránia takémuto postupu, aký bol zvolený.
Vecne to vysvetlil pán poslanec Mikuš, myslím, že veľmi jasne. Ide o isté zvýšenie, zhruba teda tých 9 korún na sedemdecovej fľaši 40-percentného alkoholu, zhruba 13 korún na litrovej fľaši. Stále však ešte ostávame pod úrovňou spotrebnej dane z liehu okolitých krajín Vyšehradskej štvorky a navyše, ako spomenul pán poslanec Mikuš, na ECOFIN-e už bolo schválené ďalšie budúce zvyšovanie týchto minimálnych sadzieb. A myslím, že je aj rozumnejšie, ak sa tomuto budúcemu zvýšeniu prispôsobujeme už teraz, aby sme nemuseli potom zvyšovať túto daň skokovo. Tak myslím, že v tomto zmysle všetko bolo povedané a vysvetlené.
Chcem teda podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré navrhuje gesčný výbor, s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán spravodajca, pán poslanec Mikuš.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, predpokladám, že už nebudete ďalej využívať právo vystúpiť po skončení rozpravy, lebo teraz ste vystupovali ešte v rámci rozpravy. (Reakcia ministra.) Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1278 a spoločná správa 1278a).
Prosím podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša, aby uvedený vládny návrh zákona odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom predloženej novely je zavedenie niektorých zjednodušení pri uplatňovaní zákona.
Významným zjednodušením je samozdanenie pri dovozoch tovaru platiteľom dane prostredníctvom daňového priznania. To znamená, čo colný orgán nebude vymeriavať a vyberať daň pri dovoze tovaru, pokiaľ tento tovar bude dovezený osobou, ktorá má postavenie platiteľa dane. Toto zjednodušenie umožňuje čl. 23 šiestej smernice, ktorý dovoľuje členským štátom stanoviť, že daň pri dovoze tovaru nemusí byť zaplatená v okamihu dovozu tovaru za tej podmienky, že platiteľ dane uvedie túto daň v daňovom priznaní. Tento systém prinesie podnikateľom cash-flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý členský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskych spoločenstiev, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu voľný obeh.
Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v konečnom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vyberať za štát dovozu susedné členské štáty, ktoré umožňujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom daňového priznania podávaného daňovému úradu, a clo bude platené v Slovenskej republike.
V súčasnosti je tento systém, ktorý zavádzame touto novelou, zo štátov susediacich so Slovenskou republikou uplatňovaný v Českej republike, Maďarsku a Rakúsku. Tento systém si vyžiada úzku spoluprácu colných a daňových orgánov. Zároveň sa v súlade so šiestou smernicou zavádza nové oslobodenie od dane týkajúce sa poskytovania služieb združením právnických osôb alebo fyzických osôb osobám, ktoré vykonávajú činnosť oslobodenú od dane alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane.
Novela zákona o dani z pridanej hodnoty obsahuje tiež viaceré ustanovenia, ktorých potrebu si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení zákona v praxi.
Návrh zákona bude mať dosah na príjmy štátneho rozpočtu, a to z toho dôvodu, že daň pri dovoze tovaru z tretích štátov nebude vyberaná od platiteľa dane, nebude vyberať od platiteľa dane colný orgán, vznikne krátkodobý výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu v roku 2006 vo výške 4 až 5 mld. korún. Pôjde o hotovostný výpadok na príjmy. Na akruálnej báze nebude mať táto zmena žiadny vplyv.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz žiadam povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána Horáka, ktorý má uviesť - aha, už ide - stanovisko gestorského výboru a správu o prerokovaní vo výboroch.
Nech sa páči, pán poslanec Horák, poďte.
V. Horák, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ospravedlňujem sa za meškanie.
Predkladám spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vydýchajte sa, pokojne 10 sekúnd vydržíme, keď ste neprišli načas. V pohode, v pohode, pán poslanec.
V. Horák, poslanec: Dobre. Takže o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1781 z 21. septembra 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1278) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie.
Z uznesení vyplýva celkovo 14 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor k týmto jednotlivým návrhom prijal stanoviská a odporúčania, ako o nich hlasovať. Ja ich budem predkladať potom pri hlasovaní.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 698 z 25. októbra 2005 a mňa odporučil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Takže ďakujem za slovo. Môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Šulaj ako jediný. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci a vážený pán spravodajca, ak som v predchádzajúcom bode vystupoval, že prerokúvame zákon, ktorý má značný vplyv na štátny rozpočet, tak zákon o dani z pridanej hodnoty má podstatný vplyv na štátny rozpočet. Je to zákon, ktorý má najdôležitejší vplyv, to znamená, príjmami vie podstatne ovplyvniť chod celého štátu. V novele je zachytená jedna nová, veľmi podstatná časť, ktorú do určitej miery kvitujem, ale pozerám sa na ňu s obavou. Je to problematika colných dlhov, ktoré sa už nebudú musieť platiť priamo, ktoré sa budú musieť platiť colnému úradu, avšak nárok na odpočítanie vznikne iným spôsobom, nie ako to bolo definované, do 31. 12. 2005.
Pán minister a pán podpredseda vlády hovoril aj o finančných dosahoch. Na akruálnej báze malo by to byť 4 až 5 mld. korún. Hovoril o tom, že podobný systém sa, myslím, používa už v Maďarsku a v niektorých ďalších okolitých štátoch. Možno, že by stálo za to hovoriť aj o problémoch, ktoré mali podobné štáty pri zavedení týchto podmienok v dani z pridanej hodnoty, pretože hranica 4 až 5 mld. korún, ktoré budú výpadkom na akruálnej báze, môže pri nedostatočne metodickom stanovení dobre podmienok tohto zákona spraviť aj väčšie problémy.
Predpokladám, že v budúcom období budeme aj vyhodnocovať daňové vplyvy, ktoré budú vyplývať z tohto zákona, lebo predpokladám, že tento zákon bude prijatý. V opačnom prípade by sme v podstate mali narušený aj rozpočet verejnej správy. O tom, že tento zákon by mal byť metodicky správny a čistý, by mala zase svedčiť aj metodika. Možno, že mňa z toho metodického hľadiska trošku prekvapila problematika, kam sa majú platiť colné dlhy, kde sa má platiť daň z pridanej hodnoty, či je to na daňové úrody alebo či je to na colnicu. Koniec koncov rieši to potom spoločná správa v niektorých svojich vlastných častiach. V každom prípade sa môžeme na základe možnože aj takýchto komplikovaných metodických prístupov domnievať o tom, či tá metodika bola spracovaná správne a aký dosah bude mať výber tejto dane na príjmy štátneho rozpočtu v roku 2006. Predpokladám, že by tam nemali byť veľké metodické problémy. I napriek tomu tu vznikajú určité obavy, lebo je rozdielny prístup medzi vládnym návrhom zákona a spoločnou správou.
Dovoľte mi, aby som však ešte vystúpil s troma pozmeňujúcimi návrhmi.
Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh:
V § 19 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťajú slová "najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovanie alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje" a nahrádzajú slovami "najneskôr posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom má byť za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu zaplatené".
Ide v podstate o čiastkové opakované plnenia, ktoré sa v legislatíve zákonom o dani z pridanej hodnoty menili už niekoľkokrát. Novela zákona účinná od 1. 1. 2005 priniesla úpravu uvedeného ustanovenia, ktorá však opäť vedie k rôznej interpretácii. Podľa nej totiž, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, považuje sa tovar alebo služba za dodaný najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovanie alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje. Vznikajú rôzne názory ohľadom stanovenia správneho obdobia, na ktoré sa platba za takéto plnenie vzťahuje. Je to obdobie, v ktorom má byť platba realizovaná, alebo obdobie, za ktoré má byť platba realizovaná - to je rozdiel. Odborné výklady v tejto časti zákona sú rozdielne. To je prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh:
V § 19 sa doplňuje nový odsek 10, ktorý znie: "(10) Pri dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou vzniká daňová povinnosť dňom ukončenia inštalácie alebo montáže. Ak je tovar s inštaláciou alebo montážou dodaný zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku, je príjemca tovaru podľa § 69 ods. 2, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry."
Zdôvodnenie: V § 19 nie je riešený vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru dodaného s inštaláciou a montážou, čo v prípade vykonania samododanenia je v mnohých prípadoch ťažko riešiteľné. Ani z odborných výkladov nie je jasné, ktorým ustanovením § 19 je potrebné riadiť sa v takomto prípade, keďže tu ide vlastne o spojenie dodania tovaru a dodania služby. Jedni to považujú za dodanie tovaru a tvrdia, že je potrebné postupovať podľa toho aj pri určení dátumu vzniku daňovej povinnosti, iní zase tvrdia, že to je služba. Z tohto dôvodu je potrebné presne definovať, kedy vznikne daňová povinnosť.
Tretí pozmeňujúci návrh sa týka dopravy. V zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu vypustiť text v § 16 ods. 2 písm. a) a nahradiť ho novým textom § 16 ods. 2 písm. a), ktorý by znel takto:
"a) prepravnou službou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov. Prepravnou službou tovaru medzi členskými štátmi je aj preprava tovaru,
1. ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na území toho istého štátu, ak táto preprava je priamo spojená s prepravou tovaru, pri ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov;
2. ktorej miesto začatia sa nachádza na území tretej krajiny, ak táto preprava je priamo spojená s prepravou tovaru, pri ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov;
3. ktorej miesto skončenia sa nachádza na území tretej krajiny, ak táto preprava je priamo spojená s prepravou tovaru, pri ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov;
4. ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na území tretej krajiny, ak táto preprava je priamo spojená s prepravou tovaru, pri ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov."
V praxi je zložité posúdiť, či vzniká povinnosť samododanenia z poskytnutej prepravnej služby medzi dvoma členskými štátmi Európskej únie, ak je tovar reálne prepravený medzi dvoma členskými štátmi, avšak prepravu vykonávajú na čiastkových úsekoch rôzni prepravcovia a preprava ide tranzitom cez tretiu krajinu mimo Európskej únie. Uvedeným doplnením zákona dôjde k jednoznačnému zadefinovaniu, kedy vzniká povinnosť priznať daň k prijatej prepravnej službe v súlade s § 69.
Uvedený pozmeňujúci návrh nemá podstatný vplyv na rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa vám páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Najskôr chcem poopraviť, pán poslanec opakovane povedal, že to vyvolá deficit na akruálnej báze, to bol zrejme len omyl, nie na akruálnej, na cashovej. Na akruálnej báze to nevytvára, nezvyšuje deficit, len časový deficit cashový to vytvára, preto to ani nemá zásadný vplyv na deficit verejných financií, ktorý meriame na akruálnej báze.
Predpokladáme, že istý pozitívny efekt to môže mať cez zvýšený výber cla, keďže sa tento mechanizmus, tento inštitút bude využívať u nás, doteraz sa využíval len v niektorých okolitých krajinách aj zo strany našich dovozcov z tretích krajín.
Pozmeňujúce návrhy, ktoré pán poslanec predniesol, nemôžem podporiť, ani jeden z nich, a to z tých dôvodov, že väčšina z tých návrhov, a spomeniem aj ktoré, sú v rozpore so šiestou smernicou, idú nad jej rámec a my sme, toto znenie zákona presne kopíruje komunitárne právo a komunitárne právo v tejto oblasti nepripúšťa odchýlky. A pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prednesené ako pozmeňujúci návrh č. 1, pozmeňujúci návrh č. 2... Nie, pozmeňujúci návrh č. 1, z pozmeňujúceho návrhu č. 3 body 2, 3 a 4, tieto návrhy sú v rozpore so šiestou smernicou. Pri pozmeňujúcom návrhu č. 3 v bode 1 zákon obsahuje to, čo tu vlastne pán poslanec navrhol, čiže tiež to z tohto dôvodu nepodporujem. A čo sa týka 2. pozmeňujúceho návrhu, ten nemôžem tiež podporiť vzhľadom na to, že je nevhodné obmedzovať podnikateľskú verejnosť a zmluvnú voľnosť fixným stanovením vzniku daňovej povinnosti.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 652/2004 Z. z. (tlač 1270, spoločná správa 1270a).
Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Colný zákon, ktorý predkladám, upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov Európskej únie pre pohyb tovaru medzi Úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky, ako aj opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi Úniou a tretími štátmi na našom území.
Touto novelou sa upravujú niektoré ustanovenia zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe a zároveň sa odstraňujú nejasnosti pri vykonávaní následnej kontroly. Ustanovuje sa, pri ktorom dovoze je možné ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu, zabezpečuje sa väčšia prehľadnosť v prípade ručenia, zavádza sa inštitút colného záložného práva.
Oproti súčasnej platnej právnej úprave návrh zákona v prípade zaistenia tovaru umožňuje colným orgánom určiť lehotu na odstránenie pochybností, ktoré viedli k zaisteniu tovaru.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Minárikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne a kolegovia, Národná rada svojím uznesením č. 1782 z 21. septembra 2005 pridelila tento prerokúvaný vládny návrh zákona trom výborom - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - s tým, že určila za gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne s výsledkom: dva výbory Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre privatizáciu a podnikanie odporúčajú schváliť daný návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože 10 členovia tohto výboru, to znamená, že všetci prítomní sa hlasovania zdržali.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon, žiadne ďalšie návrhy a pripomienky, ktorými by sa musel zaoberať.
V časti IV spoločnej správy máte 6 pozmeňujúcich návrhov, všetky odzneli na gestorskom výbore s tým, že 1. návrh bol v rovnakom znení odporučený schváliť aj výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. V poslednej časti spoločnej správy sa môžete dočítať o tom, že na základe prerokovania týchto dvoch záverov z výborov gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon, ktorým sa mení zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a so všetkými návrhmi, ktoré sú v časti IV, vysloviť súhlas.
Ďalej sa z tejto časti môžete dozvedieť, že výbor ma poveril za spoločného spravodajcu s tým, že ma súčasne poveril predniesť správu výborov a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli aj z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy.
Vážený pán predsedajúci, to je z mojej strany ako spravodajcu všetko, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1276, spoločná správa 1276a).
Prosím podpredsedu vlády a ministra financií pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh novely zákona o dani z príjmov nadväzuje na programové vyhlásenie vlády a je v súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy.
Zákon o dani z príjmov je jedným z kľúčových zákonov v daňovom systéme Slovenskej republiky. Jeho novelizácia je vyvolaná neustálymi spoločenskými zmenami, najmä v oblasti sociálneho systému, dôchodkového zabezpečenia a zdravotníctva. Ďalej je podmienená požiadavkou na zapracovanie sekundárneho práva Európskej únie do vnútroštátnych daňových predpisov členských štátov.
Návrh novely zákona obsahuje niektoré spresnenia, ktoré bolo treba vykonať vzhľadom na zmeny v ostatných právnych predpisoch, ktoré nadväzujú na predložený návrh zákona. Ide najmä o zosúladenie vybraných ustanovení zákona o dani z príjmov so znením zákona o účtovníctve, spresnenie jeho vzťahu k zákonu o starobnom dôchodkovom sporení, spresnenie dotýkajúce sa oslobodenia výnosov z podielových listov vyplácaných daňovníkom so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, spresnenie ustanovení týkajúcich sa odpisovania hmotného a nehmotného majetku a spresnenie v oblasti platenia preddavkov. Okrem uvedených základných zmien návrh novely zákona o dani z príjmov obsahuje aj ďalšie spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať z dôvodu uplatňovania prijatého nového zákona o dani z príjmov v praxi, ako aj zosúladenia s prijatými novými právnymi predpismi.
Zároveň sa navrhuje v čl. II novelizovať zákon o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Obsahom tohto návrhu je zrušenie Úradu daňového preverovania.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1784 z 21. septembra 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1276), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva celkovo 33 pozmeňujúcich návrhov. Pri hlasovaní potom budem hovoriť o odporúčaniach gestorského výboru, ako hlasovať o jednotlivých návrhoch. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 700 z 25. októbra 2005 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo, môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Kto sa ústne hlási do rozpravy? Pán spravodajca sa hlási do rozpravy, pán poslanec Šulaj, pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Horák. Nech sa páči.
V. Horák, poslanec: Áno, ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Dovolím si, vážení kolegovia, predniesť dva pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona.
Ako prvý pozmeňujúci návrh. V článku I bod 34 znie: 34. V § 13 ods. 2 písm. i) uvedenej vety sa za slová "prvého bodu" vkladajú slová "a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia".
Odôvodnenie: V súlade so smernicou Rady č. 2003/49/ES sú od dane oslobodené licenčné poplatky, ktoré zahŕňajú aj autorské práva. S cieľom plnej transformácie uvedenej smernice do daňovej legislatívy Slovenskej republiky sa doplnením textu druhého bodu oslobodzujú od dane platby plynúce z použitia európskeho práva vymedzené v § 16 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona o dani z príjmov. Toto ustanovenie bolo do zákona o dani z príjmov doplnené zákonom č. 659/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a nadobúda účinnosť 1. mája 2006. Preto aj táto novelizovaná úprava nadobúda účinnosť až 1. mája 2006. Účinnosť: Tento bod nadobúda účinnosť 1. 5. 2006.
V článku I bod 36 znie: 36. V § 16 ods. 1 písm. e) v štvrtom bode sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky je aj dopravný prostriedok využívaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave".
Odôvodnenie: Ide o spresnenie definície hnuteľnej veci umiestnenej na území Slovenskej republiky tak, aby bol jednoznačnejšie vymedzený zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a to aj v nadväznosti na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ide najmä o prípady, keď nerezident poberá príjmy z prenájmu dopravných prostriedkov používaných v medzinárodnej doprave od rezidenta Slovenskej republiky alebo od stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky. Týka sa predovšetkým príjmov za prenájom hnuteľných vecí, napríklad lietadiel, lodí, nákladných áut, od zahraničného subjektu, ktorými slovenský subjekt zabezpečuje prepravu mimo územia Slovenskej republiky. Účinnosť: Tento bod nadobúda účinnosť 15. 12. 2005.
V článku I bod 57 znie: 57. V § 22 ods. 8 v prvej vete sa vypúšťajú slová "najneskôr do piatich rokov jeho obstarania" a súčasne sa vypúšťa druhá veta.
Odôvodnenie: Ide o spresnenie odpisovania nehmotného majetku v nadväznosti na zákon o účtovníctve a súčasne sa spresňuje, že aj technické zhodnotenie nehmotného majetku sa bude odpisovať v súlade s postupom uplatňovaným v účtovníctve. Účinnosť: Tento bod nadobúda účinnosť 15. 12. 2005.
V článku I bod 64 znie: 64. V § 26 ods. 8 v prvej vete sa za slová "finančného prenájmu" vkladajú slová "okrem pozemkov" a na konci sa pripájajú tieto slová "zvýšenej o náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu, vynaloženej nájomcom do doby zaradenia tohto majetku do užívania. Pri postúpení nájomnej zmluvy sa odstupné zaplatené nad rámec celkovej sumy dohodnutých platieb odpisuje ako súčasť vstupnej ceny rovnomerne počas zostávajúcej doby trvania nájomnej zmluvy. V prípade predĺženia alebo skrátenia dohodnutej doby finančného prenájmu sa už uplatnené odpisy spätne neupravujú a zvyšná časť odpisovanej hodnoty sa rozpočítava rovnomerne až do novej dohodnutej doby ukončenia finančnému prenájmu."
Odôvodnenie: Pôvodný návrh úpravy bodu 64 bližšie rieši problematiku odpisovania hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu a navrhuje sa doplniť o poslednú vetu, ktorou sa spresňuje postup pri odpisovaní tohto majetku v prípade skrátenia alebo predĺženia zmluvy o finančnom prenájme. Účinnosť: Tento bod nadobúda účinnosť 15. 12. 2005.
V článku I sa za doterajší bod 64 vkladá nový bod 65, ktorý znie: 65. V § 30 ods. 2 znie: "(2) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, ktoré prešlo na jednotlivých právnych zástupcov."
Odôvodnenie: Ide o spresnenie postupu možnosti odpočítavania daňovej straty právnym nástupcom daňovníka, ktorý zanikol zrušením bez likvidácie, tak, aby zo zákona jednoznačne vyplývalo, že odpočet daňovej straty vykázanej zaniknutým daňovníkom vykonáva aj právny nástupca. Účinnosť: Tento bod nadobúda účinnosť 15. 12. 2005.
V článku I bod 98 sa dopĺňa nový bod 48, ktorý znie: "48. Pri predĺžení alebo skrátení dohodnutej doby finančnému prenájmu sa výška mesačného odpisu vypočítaná podľa § 26 ods. 8 upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu."
Odôvodnenie: Spresňuje sa v nadväznosti na § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov, že nájomca a prenajímateľ sa môžu počas trvania finančného prenájmu dohodnúť na skrátení alebo predĺžení trvania zmluvy, pričom výška mesačného odpisu sa upraví po prvýkrát v tom mesiaci, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene dĺžky trvania zmluvy o finančnom prenájme. V tomto zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, sa výška ročného odpisu osobitne vypočíta ako súčet mesačných odpisov od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca mesiaca predchádzajúceho zmene a súčet mesačných odpisov od mesiaca vykonávania zmeny do konca zdaňovacieho obdobia. Účinnosť: Tento bod nadobúda účinnosť 15. 12. 2005.
To bol prvý pozmeňujúci návrh a teraz prednesiem druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh k článku 6 vládneho návrhu, článok 6 znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 15. decembra 2005 okrem článku I bodov 10, 11, 14, 16, 18, 21, 22, 32, 36, 40, 43, 44, 45, 46, 47, 49, 50, 51, 55, 58, 70, 85, 87, 88, 89, 90, 91, 93, 100, 101, 102, 103, 104, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006, a okrem článku I bodu 34, ktorý nadobúda účinnosť 1. mája 2006."
V ustanovení článku 6 vládneho návrhu sa premietne účinnosť bodov spoločnej správy takto: body 2, 16, 17, 18, 20, 28, 31 spoločnej správy nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006. O obidvoch bodoch žiadam hlasovať osobitne.
Odôvodnenie: Dôvodom mojej úpravy účinnosti je veľké množstvo podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predmetnej tlači, a tým aj vznik neprehľadnej situácie ohľadom nadobudnutia účinnosti jednotlivých ustanovení tak vládneho návrhu zákona, ako aj bodov dôvodovej správy. Uvedené pozmeňujúce návrhy v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov uvedený stav sprehľadňujú a zlepšujú. Potreba úpravy účinnosti návrhu zákona z 1. decembra 2005 na 15. decembra 2005 vyplýva z predpokladaného termínu prerokovania a schválenia vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky a dodržania pätnásťdňovej lehoty danej prezidentovi Slovenskej republiky Ústavou Slovenskej republiky na podpísanie zákona.
Ďakujem za pozornosť.