B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády a spravodajcovi. Budeme pokračovať druhým čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z. o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 1271).
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby návrh vlády odôvodnil.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým vládnym návrhom novely takzvaného infozákona sa navrhujú zmeny v troch oblastiach úpravy poskytovania informácií.
Prvou oblasťou je rozšírenie okruhu informácií, ktoré sa zverejňujú, respektíve sprístupňujú. Navrhujem, aby sa sprístupňovali informácie o platoch a odmenách verejných funkcionárov a tých štátnych či verejných úradníkov, ktorí majú dosah na riadenie a rozhodovanie vo verejnej správe. Takisto návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého by sa zverejňovali informácie a osobné údaje ľudí, ktorí sa podieľajú na rozhodovaní o použití verejných prostriedkov v rôznych hodnotiacich a iných poradných komisiách a orgánoch. A takisto by sa mali zverejňovať a sprístupňovať informácie o osobných údajoch osôb, ktoré nadobudli majetok od štátu alebo samosprávy.
Ide o informácie o použití verejných prostriedkov, o použití peňazí daňových poplatníkov, a preto nie je možné súhlasiť s ich utajovaním pod rúškom ochrany osobných údajov či takzvanej finančnej identity. Rozšírenie okruhu zverejňovaných informácií obsahuje tiež návrh na zverejňovanie doručených návrhov na začatie konania pred Ústavným súdom s výnimkou konania o ústavnej sťažnosti.
Druhou oblasťou zmien je úprava ustanovení o obmedzení prístupu k informáciám a úprava lehôt na poskytnutie informácií. Návrh spresňuje platné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) tak, aby bolo možné obmedziť prístup k informáciám o rozhodovacej činnosti súdu a orgánu činného v trestnom konaní s výnimkou rozhodnutia vo veci samej. Zároveň by sa doplnilo do § 11 ods. 1 nové písm. g) umožňujúce obmedziť prístup k informáciám o prebiehajúcich kontrolných konaniach v dozore a dohľade vykonávanom orgánom verejnej moci. Prístup k neukončeným správnym konania by v zmysle tohto návrhu zostal v tej zákonnej úprave, aká je dnes účinná.
V rámci úpravy lehôt na poskytnutie informácie navrhujem, aby boli tieto ustanovené na pracovné, a nie na kalendárne dni s tým, že zo súčasných desiatich kalendárnych dní by sa lehota zmenila na osem pracovných dní.
Poslednou oblasťou zmien je zapracovanie priestupku na úseku poskytovania informácií do infozákona. Predmetné ustanovenie bolo prebraté z platného zákona o priestupkoch, ktorý v rámci novelizácie vypúšťa navrhované priestupky.
S pripomienkami výborov, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, súhlasím. Snáď najzásadnejšími zmenami v návrhu zákona sú rozšírenie sprístupňovania údajov o platoch verejných funkcionárov a niektorých štátnych úradníkov a tiež zákaz vyhlásiť rokovania samosprávnych zastupiteľstiev za neverejné, ak sa rokuje o použití verejných prostriedkov. Tieto zmeny aj napriek tomu, že sú ústavne konformné a nie sú v konflikte ani s inými zákonmi, vyvolávajú najväčšiu polemiku. Nie je to ale polemika právna, ale skôr polemika vecná. Môj názor je taký, že ak ide o osoby platené z verejných financií a zároveň osoby, ktoré majú dosah na riadenie a rozhodovanie v štáte alebo v samospráve, nemali by byť tieto údaje tajné. Mali by byť verejnosti prístupné, ak o to verejnosť požiada. To isté sa vzťahuje na rokovanie zastupiteľstiev na úrovni obcí, miest a samosprávnych krajov. Niektoré lobistické organizácie spustili poplašnú kampaň, že zámerom novely zákona je zverejňovať platy všetkých zamestnancov obcí. Hovorím veľmi otvorene. Je to klamstvo a ten, kto si dá tú námahu, otvorí si návrh zákona, sa o tom ľahko presvedčí.
Nejde o zverejňovanie platov všetkých zamestnancov štátnej správy či samosprávy. Zverejnenie sa bude týkať len vedúcich zamestnancov, teda tých, ktorí riadia či rozhodujú.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu novely infozákona spolu s pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy výborov. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi Ústavnoprávneho výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. septembra 2005 č. 1788 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o slobodnom prístupe k informáciám na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky so štandardnou výnimkou mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a výboru na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobodnom prístupe k informáciám odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po prvé, ústavnoprávny výbor uznesením č. 900 z 24. októbra 2005; po druhé, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 678 z 11. októbra 2005; po tretie, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 667 z 11. októbra 2005; po štvrté, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 384 z 18. októbra 2005; po piate, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 398 z 13. októbra 2005; po šieste, výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 260 z 19. októbra 2005; po siedme, zahraničný výbor uznesením č. 207 z 13. októbra 2005; po ôsme, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 433 z 19. októbra 2005 a po deviate, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, a to uznesením č. 355 z 13. októbra 2005. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť neprerokoval predmetný vládny návrh zákona. Hlasovaním rozhodol tento bod programu z rokovania 61. schôdze výboru stiahnuť. Výbor pre verejnú správu neprerokoval predmetný vládny návrh zákona, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neprijal uznesenie z dôvodu, že odporúčajúce uznesenie návrh zákona schváliť nezískalo podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte každý pred sebou v spoločnej správe na stranách 4, 5 a 6. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne o bodoch 1, 2 a 3 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú, zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1272).
Pán podpredseda vlády, pán minister spravodlivosti, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže ide o stručný návrh novely zákona o konkurze a vyrovnaní, tak rovnako stručne budem mať úvodné slovo.
Návrh zákona má v zásade tri ciele. Prvým je obmedziť možnosť voľného podávania účelových návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľov tým spôsobom, že sa budú musieť preukazovať pohľadávky označené v návrhu na vyhlásenie konkurzu buď právoplatným rozhodnutím, alebo listinou o uznaní dlhu, teda judikovanou pohľadávkou.
Druhým cieľom je upraviť pravidlá náhodného výberu správcov a tretím cieľom je riešiť účelovo podané návrhy na vyhlásenie konkurzu, ktoré boli podané ešte pred účinnosťou návrhu zákona tým spôsobom, že sa v nich budú musieť preukazovať pohľadávky označené v návrhu na vyhlásenie konkurzu buď právoplatným rozhodnutím, alebo listinou o uznaní dlhu, a to v zákonom ustanovenej lehote. Dovolím si zároveň vyjadriť súhlas so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v štvrtej časti spoločnej správy výborov. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Drgoncovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. septembra 2005 č. 1789 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k tomuto návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 901 z 24. októbra 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 666 z 11. októbra 2005. Z uznesení oboch výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe pred sebou na stranách tri a štyri. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási ústne do rozpravy niekto z prítomných poslankýň a poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Rokovaním budeme pokračovať teraz druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (tlač 1273).
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete uviesť vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona je zefektívniť zverejňovanie údajov v Obchodnom vestníku. V zmysle platného zákona o rozhodcovskom konaní nie je vedený žiaden zoznam rozhodcovských súdov. Keďže zo zákona vyplýva povinnosť zriaďovateľa rozhodcovského súdu zverejniť v Obchodnom vestníku zriadenie stáleho rozhodcovského súdu a jeho pobočiek, štatút rozhodcovského súdu, rokovací poriadok a zoznam rozhodcov, informácie o tom, kto má pôsobnosť rozhodcovského súdu môže verejnosť získať práve z Obchodného vestníka. Zákon o rozhodcovskom konaní však neustanovuje lehotu na zverejnenie údajov v Obchodnom vestníku, ani nerieši prípad nesplnenia povinností zverejniť údaj zo strany zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ani sa nezaoberá aktualizáciou údajov zverejnených v Obchodnom vestníku.
Predložený vládny návrh zákona navrhuje zriadiť zoznam stálych rozhodcovských súdov a zaviesť sankciu za porušenie povinností zverejniť požadované údaje v Obchodnom vestníku, lehotu na zverejnenie údajov a stanoviť povinnosť aktualizovať zverejnené údaje. Z týchto dôvodov si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu novely zákona. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo znovu predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Drgoncovi, aby ako spravodajca informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. septembra 2005 č. 1790 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní na prerokovanie týmto výborom: po prvé, ústavnoprávnemu výboru, po druhé, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a, po tretie, výboru pre pôdohospodárstvo.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 903 z 24. októbra a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 665 z 11. októbra a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 385 z 18. októbra 2005. Z uznesení výborov Národnej rady vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe uvedené na stranách tri až šesť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch po a spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4 s návrhom gestorského výboru schváliť ich; po b osobitne o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako jediná pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla k prerokovanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní niekoľko svojich vlastných poznámok a zároveň aj jeden pozmeňujúci návrh.
Rozhodcovské konanie v našich podmienkach málo využívajú podnikateľské subjekty na riešenie svojich obchodných sporov. Dôvodov môže byť niekoľko, ale spomeniem jeden podľa môjho názoru závažný, a to je ustanovenie § 40 ods. 2 terajšieho znenia zákona.
Podľa citovaného ustanovenia, ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť, dokiaľ o žalobe právoplatne nerozhodne príslušný súd. To je dôvodom, prečo mnohokrát podnikateľské subjekty sa neobracajú, a teda nežiadajú, aby sa o ich spore rozhodlo v rozhodcovskom konaní.
Oceňujem snahu predkladateľa riešiť tento problém, ale aj navrhované riešenie v § 40 ods. 2 by mohlo pre prax priniesť možné ekonomické straty, a to i väčších rozmeroch pre ten ktorý rozhodcovský súd, ak by právomoc vykonateľnosti takého rozsudku, a to jeho odložením alebo neodložením jeho vykonateľnosti bola daná práve rozhodcovskému súdu vzhľadom na to, že časovo v žiadnom prípade nemôže ovplyvniť rozhodovanie v tejto veci na príslušnom všeobecnom súde. Účastníkom konania môže vzniknúť v tomto medziobdobí škoda, ktorú by si uplatnili na príslušnom rozhodcovskom súde, pretože tento vykonateľnosť svojho rozsudku odložil, respektíve neodložil.
Z uvedeného dôvodu navrhujem, aby § 40 ods. 2 znel: "Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť."
Stručné odôvodnenie: V procesnom práve je bežné, že o odložení vykonateľnosti rozhoduje súd, ktorý rozhoduje aj o opravnom prostriedku. V tomto prípade to teda nebude rozhodcovský súd, ale príslušný súd, na ktorý sa podáva žaloba.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Aj ja veľmi stručne by som chcel tento pozmeňujúci návrh podporiť, lebo vo vládnom návrhu chybou, ktorá je, samozrejme, len chybou mojou prišlo pri odložení vykonateľnosti ku konštrukcii, podľa ktorej by o tom mal rozhodovať rozhodcovský súd, čo je, samozrejme, nesprávne.
Tiež by som ale chcel ešte jednou vetou povedať k spoločnej správe, je tam ešte pozmeňujúci návrh pod bodom 5, ktorý jeden z výborov navrhol, ale odporúčanie gestorského výboru je nesúhlasiť. Ja by som predsa len vyjadril svoj názor, že to je dobrý pozmeňujúci návrh, ktorý rieši odvolanie proti rozhodnutiam disciplinárnych komisií u notárov, aby o tom rozhodoval súd, a nie Prezídium Notárskej komory, aby sa predsa len trochu limitovala solidarita, niekedy falošná solidarita, ktorá v rámci právnických profesií pôsobí, aby rozhodoval skôr nezávislý súd. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko tiež k tejto rozprave.
J. Drgonec, poslanec: Len stručný vecný návrh s prihliadnutím na názor, ktorý práve prezentoval pán minister. Navrhujem, aby sa bod 5 vyčlenil na samostatné hlasovanie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o výkone väzby (tlač 1269).
Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem hovoriť o zámere nového zákona o výkone väzby, o tom sme diskutovali v rámci prvého čítania. Chcel by som sa poďakovať za vecné prerokovanie vládneho návrhu nového zákona v jednotlivých výboroch, pretože ide o zákon, ktorý nadväzuje na schválené trestné kódexy. Preto sa vyjadrím len k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ako sú uvedené v spoločnej správe, s ktorými si dovolím vyjadriť súhlas s výnimkou bodov 3, 4, 5, 8 a 23 a tiež zdôvodním, prečo s týmito bodmi si dovoľujem vyjadriť nesúhlas.
Bod 3 rieši situáciu predvedenia obvineného, pričom je tu navrhnuté, aby takúto istú kompetenciu dať si predviesť obvineného mal aj obhajca, čo, samozrejme, je podľa mojej mienky nesprávne, pretože obvinený sa so svojím obhajcom môže stretnúť len dobrovoľne, keď chce. Obhajca ho nemôže prinútiť, aby ho Väzenská a justičná stráž predviedla, takže z tohto pohľadu bod 3 si myslím, že nedáva zmysel a skôr oslabuje postavenie obvineného.
Potom bod 4. Tam sa to týka vypustenia hygienických zariadení z § 12 ods. 2, pričom § 12 ods. 3 má byť účinný až od 1. júla 2007. Inými slovami, ak by sme akceptovali bod 4, tak by sa mohlo stať do 1. júla 2007, že by cela nemusela mať vôbec žiadne hygienické zariadenie, čo si tiež myslím, že je nesprávne.
Ešte by som sa chcel potom vyjadriť k bodom 5 a 8, podľa ktorých k 1. januáru 2006 by v každej cele mala byť elektrická zásuvka, ale chcem upozorniť snemovňu, že to technicky nemáme šancu zabezpečiť, a pokiaľ nechceme, aby sme mali platné právo v rozpore s faktickou situáciou, a to proste v tej lehote nie je možné urobiť, tak by sme takéto ustanovenia asi nemali v právnom poriadku mať.
No a posledná otázka je, a to nechám, samozrejme, na posúdenie snemovne, bod 23, to je otázka účinnosti. Viem, že ústavnoprávny výbor navrhuje hlasovať o návrhu zákona až na januárovej schôdzi. Až na januárovej schôdzi? No, ale to už sú Vianoce, to už asi parlament nebude vtedy hlasovať, čiže asi na januárovej schôdzi, že? No, tam by som požiadal pána spravodajcu, keby sme mohli o tom hlasovať osobitne. Samozrejme bod 23, ak by prešiel návrh hlasovať neskôr o tomto návrhu zákona, tak potom bod 23, k tomu by som nemal námietky. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Znovu dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Drgoncovi, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu, ako aj stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o výkone väzby podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. júna 2005 č. 1681 pridelila vládny návrh zákona o výkone väzby na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a napokon výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k tomuto návrhu zákona. O vládnom návrhu zákona o výkone väzby rokovali príslušné výbory takto: ústavnoprávny výbor rokoval o návrhu zákona 14., 24. a 25. októbra. Uznesením č. 904 konštatoval po prvé, uznesením z 12. septembra 2005 č. 876 prijal stanovisko, že vládny návrh zákona o výkone väzby z 26. augusta 2005 nie je podaný v súlade s § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z dôvodu, že ide o návrh zákona v tej istej veci, ako bol vládny návrh na vydanie zákona o výkone väzby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý Národná rada Slovenskej republiky 21. júna 2005 neschválila v prvom čítaní a od neschválenia neuplynula zákonom ustanovená šesťmesačná lehota. Po druhé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. septembra 2005 č. 1791 rozhodla, že prerokuje vládny návrh zákona o výkone väzby v druhom čítaní. Po tretie, výbor trvá na svojom stanovisku vyjadrenom v uznesení z 12. septembra 2005 č. 876, ktoré som pred chvíľou čítal.
Návrh zákona ako celok odporučil gestorský výbor schváliť. Vzhľadom na uvedené dôvody odporučil výbor hlasovať o ňom až po 21. decembri 2005, to znamená po uplynutí rokovacím poriadkom ustanovenej šesťmesačnej lehoty.
Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 679 z 11. októbra 2005, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 396 z 13. októbra 2005, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 356 z 13. októbra 2005 a výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 259 z 19. októbra 2005 odporučili vládny návrh zákona schváliť. Výbor pre obranu a bezpečnosť návrh zákona neprerokoval. Hlasovaním rozhodol, že predmetný návrh zákona sťahuje z programu 61. schôdze výboru.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplynul rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte pred sebou v spoločnej správe na stranách 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11. V úhrne ide o 23 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch po a spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 22 a 23 s návrhom gestorského výboru schváliť ich; po b spoločne o bodoch 11, 16 a 21 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Miklušičák. Keď ste sa vymenili, to je možné, samozrejme, pán poslanec Madej. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák, ale konečne sa dohodnite, lebo aj mňa popletiete.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len stručný procedurálny viac-menej návrh, žiadam samostatne hlasovať o bodoch 3, 4, 5, 8 a 23. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Madej. Nech sa páči, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Tak ako už povedal spravodajca, ústavnoprávny výbor prijal niekoľko uznesení, ale to prvé, podľa môjho názoru najpodstatnejšie hovorí o tom, že vládny návrh zákona o výkone väzby nie je podaný v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, a to špeciálne s ustanovením § 96 ods. 3, ktorý hovorí o tom: "Ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia zákona."
Nechápem absolútne, ako je možné, že ústavnoprávny výbor potom schválil uznesenie, ktorým odporúčal hlasovať v termíne v lehote po šiestich mesiacoch, pretože výslovne ustanovenie § 96 ods. 3 ustanovuje možnosť podať návrh zákona po uplynutí šesťmesačnej lehoty, nie hlasovať. Aj vzhľadom na to, že predmetný návrh zákona bol predložený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, potvrdzuje to uznesenie a momentálne už, pán minister, nechcem polemizovať o tom, koľko paragrafov a koľko ustanovení je tam totožných. Určite je tam 70 percent totožných a ide o návrh zákona v tej istej veci, o tom niet debaty a nakoniec to skonštatoval ústavnoprávny výbor. Nie je možné, aby Národná rada o tomto hlasovala.
Podľa článku II ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, v tomto prípade rokovací poriadok Národnej rady, ten bol porušený vládou Slovenskej republiky. Samotné toto porušenie, žiaľ, akceptovala Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní, a preto si myslím, že by sme mali dospieť k racionálnemu názoru a nepodkopávať princípy právneho štátu. Smer - Sociálna demokracia tento návrh zákona z uvedených procesných dôvodov nepodporí. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Áno? Mýliť sa je ľudské, nech sa páči, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Prosím vás, len veľmi stručnú faktickú poznámku. Pán poslanec Madej nechápe, ako ústavnoprávny výbor mohol odporúčať hlasovať o tejto záležitosti po uplynutí šiestich mesiacov. Keby pán poslanec Madej nebol taký zaneprázdnený inými povinnosťami a zúčastňoval sa zasadnutí ústavnoprávneho výboru od začiatku do konca, tak by vedel, prečo sa ústavnoprávny výbor dostal k tomuto záveru. Ústavnoprávny výbor rokoval o veci trikrát, v troch dňoch a k stanovisku dospel na základe skutočnosti, že plénum Národnej rady mu vec pridelilo na prerokovanie. Len toľko vysvetľujúcej poznámky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce), tlač 1248.
Pán podpredseda vlády, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nový Trestný poriadok neobsahuje ustanovenia o výkone trestu povinnej práce, ale v § 422 odkazuje na úpravu výkonu tohto trestu na osobitný zákon, ktorým je práve predložený návrh zákona.
Trest povinnej práce je novým druhom trestu, pričom ide o alternatívny trest k trestu odňatia slobody pri menej závažných trestných činoch, ktoré sú vymedzené hornou hranicou trestnej sadzby do piatich rokov. Nové trestné kódexy obsahujú nové druhy trestov, ktoré predpokladajú uplatnenie probačných činností. Rôzne formy dohľadu nad obvineným a kontroly zamerané na dodržiavanie povinností a obmedzení, ktoré boli odsúdenému uložené v rámci skúšobnej doby, vykonávajú probační a mediační úradníci, ktorí na jednotlivých okresných súdoch pôsobia od 1. januára 2004. Probační a mediační úradníci budú podľa predloženého návrhu zákona vykonávať aj kontrolu výkonu trestu povinnej práce. Predložený návrh zákona upravuje typické atribúty vykonávacieho konania ohľadom trestu, nariadenie výkonu trestu, odklad výkonu trestu, prerušenie výkonu trestu, upustenie od výkonu trestu a premena trestu povinnej práce na trest odňatia slobody.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, keďže podľa čl. 18 ods. 2 nie sú nútenou prácou alebo nútenou službou práce uložené podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahradzujúci trest odňatia slobody. Taktiež je návrh zákona v súlade s dohovorom o nútenej alebo povinnej práci, keďže podľa čl. II ods. 2 písm. a) tohto dohovoru nútená alebo povinná práca, ktorej používanie sa má podľa čl. I v dobe čo najkratšej potlačiť, nezahŕňa žiadnu prácu ani služby, ktorá sa od akejkoľvek osoby vymáha v dôsledku odsúdenia súdnym rozhodnutím, pokiaľ sa táto práca alebo služba vykonáva pod dohľadom a kontrolou verejného úradu, a pokiaľ sa osoba neprenajíma, ani nedáva k dispozícii súkromným jednotlivcom, súkromným spoločnostiam, ani súkromným právnickým osobám.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona, aby nový druh trestu upravený v novom Trestnom zákone - trest povinnej práce bol aj aplikovateľný a vykonateľný. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výborov Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením z 21. septembra 2005 č. 1792 pridelila vládny návrh zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 902 z 24. októbra 2005, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením z 13. októbra 2005 pod č. 397 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 357 z 13. októbra 2005.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o výkone trestu povinnej práce v znení neskorších predpisov (tlač 1248) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v zmysle zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení o službách zamestnanosti a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, takzvaný zákon o výkone trestu povinnej práce (tlač 1248) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. októbra 2005 pod č. 909. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Bollová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené vedenie Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k tomuto návrhu zákona, ktorý sa volá návrh zákona o treste povinnou prácou, respektíve trest povinnej práce. Myslíme si, že tento výraz je veľmi nevhodný na to, aby sa dostal do textu zákona. Niekoľkokrát Národná rada Slovenskej republiky prijímala rôzne zákony o odškodneniach ľudí, ktorí boli nútení vykonávať nejakú prácu v táboroch nútených prác. O nútenej práci tu, myslíme si, je veľmi negatívne vedomie teda tohto výrazu, takže sme diskutovali aj s pánom ministrom, či by sa tento termín v názve zákona nedal zmeniť napríklad na taký výraz - povinnosť vykonávať verejnoprospešné práce bez nároku na mzdu. Aby v tom texte nebolo trest povinnej práce, dokonca nútenej práce.
Súhlasíme s tým, že i pre štát, i samotného odsúdeného je oveľa výhodnejšie aj prijateľnejšie odpracovať si, respektíve vynahradiť prácou čas, ktorý by mal byť uväznený. Preňho samotného je to z psychického hľadiska myslíme si, že oveľa prijateľnejšie a pre štát o ekonomickom hľadisku ani nehovorím, samozrejme. Dokonca si myslíme, že tá horná hranica, o ktorej hovoril pán minister, uvádza na 400 hodín tejto práce, je ešte dosť mierna. My by sme možnože ešte aj zvýšili túto hornú hranicu.
Chápeme, že odsúdený človek vykonáva túto verejnoprospešnú prácu pomimo svojho zamestnania. Čiže neodchádza zo zamestnania potom, respektíve v sobotu a v nedeľu by musel vykonávať verejnoprospešnú v prospech obce alebo nejakej štátnej inštitúcie bez nároku na mzdu. Teda nepodávame pozmeňujúci návrh, pretože pán minister spravodlivosti sa vyjadril, že tento výraz je použitý preto, lebo sa nachádza už i v texte Trestného zákona. A hovoril o tom, že sa pripravuje novela Trestného zákona. Tak sme sa rozprávali, že by bolo potom vhodné spoločne upraviť, respektíve zameniť tieto termíny. Je tak, pán minister? Áno? No, takže, budeme držať palce novému Trestnému zákonu, respektíve novele, ktorá nebude takéto neadekvátne výrazy používať. A oznamujem, že preto, že to zatiaľ v tomto návrhu zákona je, náš klub sa zdrží hlasovania. Ďakujem za pozornosť.