V. Veteška, podpredseda NR SR: Na ako dlho, pán poslanec?
Teraz žiadam pána poslanca Miklušičáka, aby ako spravodajca z ústavnoprávneho výboru informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrhy a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. septembra 2005 č. 1814 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 1282), odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 912 z 27. októbra 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií uznesením č. 61 z 26. októbra 2005. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal platné uznesenie, pretože predložený návrh nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu návrh predmetného návrhu zákona neprerokoval, pretože podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplynulo celkovo 16 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodmi 1 až 16 spoločne s návrhom schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 1282), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 1282), schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 8. novembra 2005 č. 914. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Jeden poslanec. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Gál, nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k ústavnému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Predmetný pozmeňujúci návrh predkladám z dôvodu, keď sme prijali ten pôvodný, prapôvodný zákon o výkone funkcií verejných funkcionárov, o ochrane verejného záujmu, tak už pri začiatku aplikácie tohto zákona sme videli, že sú tam určité nedostatky.
Tento pozmeňujúci návrh z rúk poslancov Národnej rady má ambíciu tieto nedostatky odstrániť. No udalosti posledných dní nám ukázali, že predsa len sú tam ďalšie otázky, ktoré nie sú riešené aj touto predloženou novelou, ktoré vyvolajú v očiach verejnosti rozpaky, a treba zaviesť jasné a čisté pravidlá pre verejných funkcionárov, aby vedeli, čoho sa majú držať, keď sa ujímajú funkcie.
Predmetný pozmeňujúci návrh vlastne len dopĺňa ten pôvodný článok odsek 2, a to dopĺňa to v tom smere, že nadobúdať majetok od osôb uvedených v odseku 2 písmeno c), čiže štát, obec, vyššie územné celky atď., nebude možné takýto majetok prenajímať, nebude možné u týchto osôb sa uchádzať o nejakú zákazku alebo nejakú dodávku pri verejnom obstarávaní a nebude možné sa uchádzať o dotácie, príspevky zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obcí, alebo z rozpočtu Európskej únie, proste z verejných zdrojov.
Striktnejšie tento návrh bude zaobchádzať s členmi vlády. Ministri a štátni tajomníci nielenže nebudú môcť sa sami zúčastňovať na týchto zákazkách alebo prenajímať majetok, ako som už uviedol, ale nebudú môcť to robiť ani im blízke osoby.
Aby som urobil aj formálne zadosť rokovaciemu poriadku, tak prečítam celý pozmeňujúci návrh.
Za bod 2 sa vkladá nový bod číslo 3, ktorý znie:
3. Čl. IV ods. 2 znie:
"(2) Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie
a) využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie;
b) žiadať dary, prijímať dary, navádzať iného na poskytovanie darov alebo získavať iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie; to sa nevzťahuje na dary poskytované zvyčajne pri výkone verejnej funkcie alebo dary poskytované na základe zákona;
c) sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu okrem prípadu, ak to pre verejného funkcionára vyplýva z výkonu jeho verejnej funkcie, obchodný styk so
1. štátom,
2. obcou,
3. vyšším územným celkom,
4. štátnym podnikom, štátnym fondom, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky alebo inou právnickou osobou zriadenou štátom,
5. rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou obcou,
6. rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou vyšším územným celkom alebo
7. inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku;
d) nadobúdať majetok od osôb uvedených v písm. c) bod 1 až 7,
e) prenajímať majetok od osôb uvedených v písm. c) bod 1 až 7,
f) uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve alebo nadobúdať akcie na doručiteľa inak ako dedením,
g) používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu,
h) používať symboly spojené s výkonom svojej funkcie na osobný prospech,
i) zúčastniť sa verejného obstarávania, ktorého obstarávateľom je osoba podľa osobitného predpisu (odkaz na odsek 4 § 1 a 2 zákona č. 523/2003 Z. z.);
j) uchádzať sa o dotáciu, príspevok, nenávratný finančný príspevok alebo inú formu pomoci zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu vyššieho územného celku, z rozpočtu obce alebo z rozpočtu fondov Európskej únie na podnikateľské účely.
(3) Ustanovenia ods. 2 písm. d), e), i) a j) sa vzťahujú aj na osoby blízke osôb uvedených v čl. 2 ods. 1. písm. c) a písm. k) a na právnické osoby, v ktorých sú osoby uvedené v čl. 2 ods. 1. písm. c) a písm. k) a jemu blízke osoby spoločníkom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu."
To je všetko, ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Za navrhovateľov, pán Federič, chcete vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať posledným bodom programu v našom dopoludňajšom rokovaní, bude to druhé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 1283).
Spoločná správa 1283a.
Dávam slovo pánovi poslancovi Igorovi Federičovi. Žiadam ho, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
I. Federič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, opäť mi dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov, ktorí sú predkladateľmi návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 1283), predniesol návrh tohto zákona v druhom čítaní.
Ako som už uviedol v prvom čítaní, uvedený návrh zákona reaguje na zmeny, ktoré nastali po prijatí ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., a vlastne mal by byť prijatý súčasne s ním, pretože bez stanovenia procesných postupov v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je tento ústavný zákon nerealizovateľný v praxi.
Dôvodom na predloženie tejto novely je aj skutočnosť, že v predchádzajúcom bode programu sme rokovali o tlači 1282, to je novelizácia ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., a je predpoklad, že po jeho schválení bude potrebné rozšíriť pôsobnosť ústavného zákona Slovenskej republiky i na konanie o opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam orgánov rozhodujúcich podľa čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o pokutách za porušenie príslušných ustanovení citovaného ústavného zákona. Z tohto dôvodu pri dodržaní doterajších presných pravidiel je potrebné doriešiť i okruh účastníkov konania a formálnoprávne náležitosti takýchto návrhov na začatie konania.
Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že ide o realizáciu ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v praktickom živote, verím, že návrh podporíte v znení zmien a doplnkov uvedených v správe gestorského výboru.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Drgoncovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby nám prečítal a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Drgonec, poslanec: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. septembra 2005 č. 1815 pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o organizácii Ústavného súdu na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 913 z 27. októbra 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií uznesením č. 62 z 26. októbra 2005.
Na strane 3 a 4 pod bodom IV sú uvedené pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu. Ide o štyri body. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: osobitne o bode 1, osobitne o bode 2 a spoločne o bodoch 3 a 4.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Vy môžete zaujať miesto, myslím, pre spravodajcu. Hlásite sa do rozpravy ako prvý. Nech sa páči, máte slovo. Zároveň uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
J. Drgonec, poslanec: Napriek času, ktorý sa schyľuje k ukončeniu tejto časti rokovania, pokladám za nevyhnutné upozorniť na jednu záležitosť, ktorá vyplynula z rozhodnutia ústavnoprávneho výboru, ktorý ako gestorský výbor dopĺňa predložený návrh skupiny poslancov okrem iného o bod 1, podľa ktorého za § 16a zákona sa vkladá § 16b v znení: "Na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky sa primerane vzťahujú ustanovenia § 50, § 52, § 77, § 79 a § 93 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich."
Gestorský výbor odporúča túto zmenu, toto doplnenie schváliť. Osobne som presvedčený, že by bolo obrovskou chybou Národnej rady Slovenskej republiky, keby tento doplňujúci návrh schválila.
Dovoľte, aby so prečítal len časť vecí, ktoré by sa mali primerane používať na činnosť Ústavného súdu. Napríklad podľa § 50 ods. 1 "sudca, ktorý v kalendárnom roku dosiahne vek 45 rokov a vykonáva funkciu sudcu najmenej 10 rokov, má nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní jedného týždňa počnúc týmto rokom a v každom ďalšom kalendárnom roku, ak nie je ustanovené inak". Podľa iného ustanovenia, ktoré sa má primerane použiť, napríklad § 79 ods. 1 písm. b) "na návrh príslušnej sudcovskej rady môže predseda súdu sudcovi priznať odmenu až do výšky jeho funkčného platu pri dosiahnutí veku 50 rokov".
Takéto ustanovenia sú v predmetom návrhu na primerané použitie zo zákona o sudcoch a prísediacich. Ide o návrh, ktorý neuvážene, neopodstatnene a nemodelovo vytvára alebo zjednocuje dve zložky súdnej moci na Slovensku - všeobecné súdnictvo a ústavné súdnictvo. Nevyčísleným spôsobom zaťažuje štátny rozpočet a vytvára hrozbu chaosu, pretože ustanovenie o primeranom použití otvára priepasť najrozmanitejších sporov o výklad toho, čo bude a nebude primerané pri takomto upravení postavenia sudcov Ústavného súdu.
Napriek tomu, že sudcovia Ústavného súdu si určite zaslúžia časť z tých výhod, ktoré sú tu navrhnuté, riešenie, ktoré je predložené, je veľmi zlé, a preto som osobne presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky by tento pozmeňujúci návrh schváliť nemala.
Ďakujem za pozornosť. (Reakcia z pléna.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: To uvedie pri hlasovaní, samozrejme. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže nikto viac sa nehlási do rozpravy, pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť po skončení rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady.
Len pre informáciu na okruhu upozorňujem na to, že budeme pokračovať o 13.00 hodine neverejným zasadnutím Národnej rady Slovenskej republiky.
Dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 13.00 hodine.)
(Neverejné rokovanie o Programovom pláne rezortu ministerstva obrany na roky 2006 až 2011, tlač 1353.)
(Prerušenie rokovania o 13.15 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 13.20 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme jeden bod, a to správu o vodnom hospodárstve, kde pán minister životného prostredia je predkladateľom, či je všeobecný súhlas, aby sme najprv prerokovali tento jeho bod, aby sa mohol zúčastniť ďalších rokovaní. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, áno. Ďakujem pekne. (Reakcia pléna.) Rozumiem aj tomu "igen". Ďakujem pekne za ústretovosť.
Takže teraz nasleduje
správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2004 (tlač 1318).
Dávam teraz slovo ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóovi Miklósovi, aby správu uviedol.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, ďakujem pekne za ústretovosť. Poviem len niekoľko čísiel.
Chcem zdôrazniť, že, žiaľbohu, vodné hospodárstvo ani v roku 2004 nedostalo tie dotácie, ktoré boli naplánované podľa existujúcej koncepcie. Celková výška investícií v roku 2004 presahovala 4 135 mil. korún, z čoho z kapitoly ministerstva životného prostredia išli prostriedky vo výške 756 mil. korún, zo štátneho rozpočtu 218 mil. korún, úvery 185 mil. korún a ostatné išlo z vlastných zdrojov vodohospodárskej organizácie. Táto suma je približne 32 % priemerných ročných prostriedkov, ktoré boli predurčené koncepciou.
Najväčší problém je v oblasti odvádzania čistenia odpadových vôd, pretože tam máme v zmysle záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii zabezpečiť do roku 2015 asi 52 mld. korún. Program protipovodňovej ochrany je v tomto momente v takom stave, že nie sú uhradené v plnej výške ani zabezpečovacie a záchranné práce a takisto meškáme oproti programu protipovodňovej ochrany.
Toto je, vážené poslankyne, vážení poslanci, stav súčasný. Podrobnosti sú uvedené v správe. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslanca Lászlóa Kötelesa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán predsedajúci, pán minister, vážení hostia, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní správy o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2004 informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody dňa 25. októbra 2005. Správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 7. októbra 2005 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovaného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážení páni poslanci, výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a správu o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2004 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie všetky výbory, ktorým bola správa pridelená na prerokovanie.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ešte má minister jeden dokument, to je druhé a tretie čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o zriadení Európskej organizácie pre využívanie meteorologických satelitov v znení zmien a doplnení podľa Rady atď. (tlač 1302).
Návrh vlády znovu odôvodní pán minister životného prostredia. Nech sa páči.
(Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o zriadení Európskej organizácie pre využívanie meteorologických satelitov (EUMETSAT) v znení zmien a doplnení podľa Rady EUMETSAT-u v rozhodnutí EUM/C/Res. XXXVI z 5. júna 1991 a k Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre využívanie meteorologických satelitov (EUMETSAT) v znení redakčných zmien a doplnení z 3. decembra 2002, tlač 1302.)
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne.
Vážená Národná rada, ide o naše pristúpenie do organizácie EUMETSAT, čo je budúci vývoj meteorologických služieb. Nie je možné z toho ustúpiť. Každý európsky štát je v tejto organizácii.
Takže prosím vás o súhlas na pristúpenie. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Znovu dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Lászlóovi Kötelesovi. Nech sa páči.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, pán minister, výbory, ktorým bol udelený tento materiál, ho prerokovali a bez pripomienok odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky, aby Národná rada túto správu odsúhlasila.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, keďže nemám písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skočenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj za trpezlivosť.
Teraz nasleduje bod
legislatívny zámer návrhu zákona o založení akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky (tlač 1308).
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby materiál uviedol.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, legislatívny zámer zákona o založení akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky predkladá ministerstvo pôdohospodárstva na základe uznesenia vlády a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1330 z roku 2004 prijatého na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá vládu požiadala o predloženie tohto legislatívneho zámeru návrhu zákona priamo nadväzujúceho na projekt transformácie štátneho podniku.
Cieľom zákona o založení akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky je umožnenie zmeny právnej formy štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky na akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu a vytvorenie podmienok na realizáciu a zabezpečenie transformácie tejto organizácie. Účelom zákona je upraviť spôsob založenia, vznik, postavenie, právne pomery a ďalšie fungovanie spoločnosti vrátane určenia niektorých práv a povinností, kde prvoradým cieľom bude zabezpečiť trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na potrebu vykonania zmeny a transformácie dnešného stavu v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky dovolím si vás požiadať o prerokovanie predloženého legislatívneho zámeru a vyjadrenie súhlasu s ním.
Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prosím teraz povereného člena z výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo rokoval o predmetnej informácii 18. októbra tohto roku, uznesením č. 393 vzal informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Gestorsky výbor uznesením č. 401 z 26. októbra tohto roka schválil informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo k legislatívnemu zámeru zákona o založení akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe.
Poveril poslanca Miroslava Maxona predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto informácie.
Pán podpredseda Národnej rady, skončil som a hlásim sa ako prvý do rozpravy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ešte okrem pána poslanca Maxona do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu, teda možnosť sa prihlásiť sa do rozpravy za skončenú.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máme teda pred sebou legislatívny zámer návrhu zákona o založení akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky. Tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a nakoniec aj v pôdohospodárskom výbore na túto tému sme už niekoľkokrát diskutovali. Dovoľte mi teda zanalyzovať aktuálny stav z hľadiska procesného, ako by táto transformácia mohla prebiehať. Vzhľadom na to, že v súčasnosti máme na stole len legislatívny zámer, je málo pravdepodobné alebo skoro vylúčené, že by sme mohli do 31. 12. schváliť aj legislatívnu normu. To znamená zákon o zriadení akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky tak, ako to ukladá, alebo tak, ako to je prezentované a napísané v programovom vyhlásení vlády.
Prečo to hovorím? Hovorím to predovšetkým preto, že taký vážny národohospodársky krok, aký sa touto transformáciou pripravuje, je možné naozaj realizovať výhradne k 31. 12. alebo k 1. 1. budúceho roku. Vylučujem takú alternatívu, že by sa niečo podobné mohlo stať v priebehu roka. Súvisí to, samozrejme, s účtovnou závierkou a všetkými vecami, ktoré s takouto transformáciou súvisia.
Hovorím to predovšetkým preto, že ak z tohto pohľadu je termín k 1. 1. 2006 nereálny, kladiem teda tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky otázku predovšetkým v tom zmysle, že aj napriek tomu, že na budúci rok bude možno dostatočný časový priestor, aby sa už schválil zákon o zriadení osobitnej akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, nemyslím si však, že je to celkom politicky správne, ak sa tá lehota nestihla k 1. 1. 2006, tak si myslím, že už by to malo byť predmetom budúcej vládnej koalície alebo budúcej vlády. To však, samozrejme, máme možnosť sledovať ešte počas budúceho roka.
Dámy a páni, nejdem z hľadiska času skúšať vašu trpezlivosť, ale zdá sa, že budeme mať najmenej hodinovú prestávku, keď bolo vyhlásené rokovanie, lebo máme pár bodov, tak mi dovoľte niekoľko zásadných pripomienok k tomuto legislatívnemu zámeru.
Na tom samotnom projekte je zaujímavá jedna vec a tá, pravdu povediac, do istej miery prekvapuje aj mňa, pretože v predchádzajúcich dokumentoch, ktoré sme mali k dispozícii, bolo takým leitmotívom a veľmi jednoznačne sa deklarovalo, že budúca akciová spoločnosť nebude mať napojenie cez výdavkovú časť štátneho rozpočtu. To znamená, nebude čerpať prostredníctvom výdavkovej časti štátneho rozpočtu žiadne zdroje. Jediné možné napojenie tam bolo cez hospodársky výsledok a dividendy, ale to je v prospech štátneho rozpočtu, nie v neprospech tohto štátneho rozpočtu, teda budúcich štátnych rozpočtov.
Legislatívny zámer však zdôrazňuje riešiť úhradu výkonov vo verejnom záujme štátnou objednávkou. Predpokladá štátne objednávky postupne od roku 2006 až do roku 2007 v sume 187 mil., 319 mil., 365 mil. a 345 mil. Sk ročne. Bola tu teda diskusia o tom, čo je to verejnoprospešný záujem, a v tých predchádzajúcich vyjadreniach jasne dominovalo to, že prostredníctvom hospodárskeho výsledku si budúca akciová spoločnosť vytvorí dostatočné zdroje, aby mohla plniť aj tieto verejnoprospešné funkcie.
Teraz sa dostávame do situácie, že na jednej strane prostredníctvom takpovediac štátnej objednávky si bude nárokovať v rozpočte tie sumy, o ktorých som hovoril, a na druhej strane by sa mal vytvoriť priestor na to, aby prostredníctvom dividend cez hospodársky výsledok tieto prostriedky do štátneho rozpočtu vracala. Osobne si myslím, že to nie je dobré riešenie a nespĺňa to ani tú deklarovanú vec v programovom vyhlásení vlády, s ktorou sa ja teda nestotožňujem, že lesné hospodárstvo už žiadnym spôsobom nebude napojené na štátny rozpočet. Takže navrhujem predkladateľom, aby túto oblasť v konkrétnom paragrafovom znení riešili inak, ako je navrhované v legislatívnom zámere.
Legislatívny zámer ďalej predpokladá určenie hodnoty základného imania, určenie hodnoty nepeňažného vkladu na základe mimoriadnej uzávierky, teda nie spôsobom, ako je stanovené v Obchodnom zákonníku znaleckým posudkom. Jeden z dôvodov, prečo navrhuje takúto formu, je aj skutočnosť, že nejde o privatizáciu, ale o transformáciu štátneho podniku na štátnu akciovú spoločnosť. To, dámy a páni, že je potrebné hľadať iný spôsob ocenenia, ako určujú pravidlá v súvislosti s vnesením hodnoty základného imania do budúcej akciovej spoločnosti, spôsobovala predovšetkým hodnota lesných porastov a pozemkov, ktorá však nie je v konečnom dôsledku vnášaná do základného imania budúcej akciovej spoločnosti. Z toho pohľadu si nemyslím, že v tých ostatných veciach, predovšetkým čo sa týka napríklad budov, zariadení, ktoré sa využívajú na obhospodarovanie lesov, že by mal byť zvolený iný systém ocenenia, ako je systém ocenenia prostredníctvom pravidiel, ktoré ukladá Obchodný zákonník.
Dámy a páni, veľmi stručne vám poviem dôvod, prečo s takýmto riešením nesúhlasím a nakoniec nesúhlasia s tým ani odborníci. Predovšetkým preto, že by došlo k deformácii hodnoty základného imania a k deformácii posudzovania efektívnosti narábania s majetkom. Zákon, samozrejme, potom v ďalšom aj tento legislatívny zámer umožňuje predaj majetku, podotýkam - a to som už teda zdôraznil - s výnimkou predaja lesnej pôdy a neobjektívne stanovenie jeho trhovej hodnoty potom umožní špekulatívne s týmto majetkom nakladať.
O čo ide? Predmetom vkladu majú byť aj stavby zariadenia slúžiaceho lesnému hospodárstvu a 90 % tohto majetku, dámy a páni, má nulovú zostatkovú hodnotu. To znamená, že na základe nulovej zostatkovej hodnoty by sa mal tento majetok vniesť do základného imania spoločnosti, nepochybne však tento majetok má v mnohých prípadoch veľmi slušnú trhovú hodnotu. Sú to rôzne hájenky, sú to rôzne zariadenia. Okrem toho by som rád zdôraznil, že v minulosti bolo veľké množstvo pracovníkov predovšetkým pôsobiacich v štátnych Lesoch Slovenskej republiky odborne vyškolených na to, aby tento majetok - a nakoniec majú aj certifikáty -, aby tento majetok mohol byť riadnym spôsobom ocenený na základe znaleckých posudkov.
Takže tento zámer, ktorý je prezentovaný v tomto dokumente, bez ohľadu na to, aká politická garnitúra ten proces bude realizovať, naozaj vyvoláva podozrenie a špekulácie o tom, že sa ten majetok vnesie v nulovej zostatkovej hodnote. S tým majetkom tá akciová spoločnosť potom môže nakladať a štandardné nakladanie je aj predaj tohto majetku a na základe toho sa potom tento majetok môže predávať za mimoriadne nízke ceny. Môj názor je ten, že prirodzene okrem lesných porastov a lesných pozemkov majetok, ktorý bude vnesený do základného imania spoločnosti, by mal byť ocenený štandardným spôsobom, to znamená znaleckými posudkami.
Stojí ešte otázka alebo mali by sme teda vážnejšie diskutovať aj na tému, do akej miery sa zvyšuje touto transformáciou monopolné postavenie Lesov Slovenskej republiky. Dnes to monopolné postavenie je vyjadrené asi 60-percentným podielom trhu s drevom. Je už, by som povedal, takou veľmi frekventovanou témou, že ako teda štátne lesy aj Protimonopolný úrad v tomto smere postupuje a naďalej nemáme vyriešený tento kardinálny spor, kde na jednej strane stoja štátne lesy, štátny podnik, a na druhej strane Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky, alebo dalo by sa povedať zjednodušene - drevospracujúci priemysel.
Dámy a páni, šéfovia vašich politických strán a šéfovia, pokiaľ mám informáciu, aj poslaneckých klubov strán, ktoré sú v Národnej rade Slovenskej republiky, dostali list od Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky. Tento list naozaj obsahuje vážne podozrenia, podotýkam, vážne podozrenia a možno ešte raz podčiarkujem, že podozrenia, ktorými by sme sa v súvislosti s transformáciou Lesov Slovenskej republiky naozaj mali zaoberať. Ja naozaj tu nie som na to, aby som tie vyjadrenia Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky pokladal za 100-percentne pravdivé, ale nakoniec tento list bol adresovaný priamo predsedovi vlády Slovenskej republiky a nadväzuje na ten legislatívny zámer transformácie Lesov Slovenskej republiky a obsahuje viaceré výhrady a aj viaceré podozrenia v súvislosti s trhom dreva predovšetkým vo vzťahu k slovenským spracovateľom.
Pri tejto príležitosti mi dovoľte, aby som zdôraznil, že tá transformácia by mala prebehnúť v harmónii s tými, ktorí budú spravovať Lesy Slovenskej republiky, a tí, ktorí budú kupovať ten úžitok, ktorý vyprodukujú Lesy Slovenskej republiky. A chcel by som teda zdôrazniť ešte jeden veľmi dôležitý fakt, že v drevospracujúcom priemysle pracuje v tomto období viac ako 30 000 pracovníkov a práve tento zväz spracovateľov dreva má vážne obavy, že pokiaľ tá situácia, predovšetkým z hľadiska exportu a vývoja cien medzi exportom a domácim odbytom, sa bude vyvíjať tak, ako sa vyvíja v súčasnom období, takže významným spôsobom podnikatelia v tejto oblasti budú musieť znižovať počty pracovníkov.
V súvislosti s tým by som chcel upozorniť ešte na jednu veľmi dôležitú vec - a bolo to predmetom diskusie aj pri zákonoch, ktoré predkladala pani ministerka Radičová. Dámy a páni, spracovatelia dreva na Slovensku pôsobia na 90 % územiach, kde je najvyššia miera nezamestnanosti. Takže je to naozaj veľmi vážna výzva pre nás, aby sme sa aj týmto listom Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky zaoberali. Ak by sme sa na tento list mali pozerať cez istú prizmu politiky a možno aj cez ten problém interpersonálnych vzťahov na ministerstve pôdohospodárstva, chcel by som vás upozorniť, že tento problém už neexistuje, pretože ten zväz spracovateľov dreva už má dnes iné vedenie ako to vedenie, ktoré viedlo, by som povedal, takpovediac nezmieriteľný boj s ministerstvom pôdohospodárstva. Je to teda prejav spracovateľov dreva aj z hľadiska istej ponuky s ministerstvom pôdohospodárstva komunikovať v tomto smere a hľadať spoločné riešenia. Takže nie je to len o politickom zápase. Nie je to len o postojoch súčasného štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, ale myslím si, že títo spracovatelia reprezentujú záujem skupiny, ktorá zamestnáva 30-tisíc ľudí.
Vážené dámy a páni, chcel by som teda istým spôsobom doplniť ten návrh na uznesenie. Návrh na uznesenie znie, že "Národná rada Slovenskej republiky berie tento legislatívny zámer na vedomie". Chcel by som teda doplniť uznesenie v tom zmysle, a predpokladám, že tu môže byť všeobecná zhoda, aby "minister pôdohospodárstva predložil Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo správu o prebiehanej transformácii Lesov Slovenskej republiky, hospodársky výsledok Lesov Slovenskej republiky k 31. 12. 2005". Na základe toho by potom výbor Národnej rady Slovenskej republiky, to pripadá do úvahy niekedy v marci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložil informáciu o prebiehajúcom procese transformácie. A, samozrejme, bavili by sme sa aj o dosiahnutých hospodárskych výsledkoch tohto štátneho podniku.
Vzhľadom na to, že k zelenej správe o Lesoch Slovenskej republiky nebudem vystupovať, dovoľte mi veľmi krátku zmienku a tá sa týka nie samotnej správy za rok 2004, ale toho postupu, ktorý sa uplatnil v súvislosti s rozpočtom 2006. A predpokladám, že pri rozpočte na rok 2006 sa k tomuto problému vrátime.
O čo ide? Napriek tomu, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky naďalej nie je stabilizovaný, napriek tomu, že máme informácie, že sa dosť vážne zanedbáva pestovná činnosť, to znamená, že budúcnosť našich lesov...
Pán predseda klubu, minimálne by som vás poprosil trošičku tichšie. Pokojne sa môžete rozprávať, len trošilinku tichšie, vy máte taký výrazný hlas, a naozaj ma to vyrušuje. Ďakujem pekne.
Budem už končiť. V súvislosti s tým, čo som povedal, ma prekvapuje to, že Lesy Slovenskej republiky, a ešte raz opakujem, napriek tomu, že zanedbávajú pestovnú činnosť, napriek tomu, že sú naďalej hlboko pod priemernou mzdou, tak budú zaviazané dodatkovým odvodom 62 mil. Sk do štátneho rozpočtu. Súčasne musím skonštatovať, že nikto nevie, akou metodikou sa k tým 62 mil. dostali. Či to teda bolo len potrebné na isté potreby štátneho rozpočtu napasovať, alebo jednoducho dostali z Bratislavy jeden telefonát, na základe tohto telefonátu zistili, že budú môcť do štátneho rozpočtu odviesť 62 mil. Sk. Ja som presvedčený, že v tom období transformácie budú chýbať na pestovnú činnosť, že budú chýbať aj v rámci odstraňovania kalamity nielen vo Vysokých Tatrách, ale aj v Nízkych Tatrách.
Táto poznámka, dáma a páni, na záver len vzhľadom na to, že k zelenej správe o lesnom hospodárstve vystupovať nebudem.
Ďakujem pekne za vašu trpezlivosť.