P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Vážny. Poprosím, vymažte z tabule pána poslanca Maxona, ktorý sa odhlásil od možnosti vystúpenia v rozprave.

Nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister financií, veľmi stručne k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

Celý ten proces ako keby sa opakoval. Vždy sa najprv nahodí latka sprísnenia a potom sa uberie - to mi na tom procese tiež prekáža. V našom prípade je, že najskôr sme predložili zákon o znížení prémie, o zvýšení základu pre možnosť vyplatenia štátnej prémie po jednaní so sporiteľňami, resp. s bankami sme zase ponechali zníženie prémie, ale znížili sme pomerne vysoký základ pri vyplatení štátnej prémie. Čiže aj ten postup - ako keby sa to nedalo predjednať pred tým, ale najprv ukážeme, pohrozíme bankám, že pozor a jednajte s nami a potom sa možno k nejakému výsledku dopracujeme. Čiže aj ten postup mi tam prekáža na tomto procese prípravy alebo zmeny tohto zákona. Zase mi ďalšie prekáža to, že sme sa nesústredili na odstraňovanie nedostatkov v systéme stavebného sporenia, medzi ktoré počítam kšeftovanie s blokmi stavebných sporiteľní, možno neefektivitu vynakladania nákladov bánk a sporiteľní, ale išli sme razantne len znížením štátnej prémie. To znamená priamym dosahom na toho sporiteľa.

Podpora bytov pre Kiu, ktorá s tým nepriamo súvisí, tu už bola spomenutá. Nejdem sa k nej vracať. Myslím si, že je to nekorektné zo strany vlády, že najskôr sme do tohto systému stavebného sporenia nahnali skoro 1,8 mil. sporiteľov za pomere výhodných podmienok a teraz týchto sporiteľov ideme postupne priťahovať a znižovať im tie výhody, ktoré tento systém poskytoval. Takisto je to nekorektné správanie štátu voči sporiteľom ako takým.

Myslím si, že z dôvodu, že potreba je nevyhnutne ponechať stabilitu aj vzhľadom na ten počet sporiteľov, aj vzhľadom na problémy, ktoré nás v bývaní očakávajú, či už sú to statické poruchy, tak aj vlastné bývanie ako také. Čiže na stabilitu tohto systému je potrebné ponechať pôvodné nástroje, ktoré sú zadefinované súčasne v platnom alebo v dnes platnom zákone.

A preto dávam za klub strany Smer procedurálny návrh, samozrejme, aj za mňa ako za poslanca procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tejto novele zákona.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády sa chce vyjadriť. Nech sa páči. Pardon, ešte, prepáčte, pani poslankyňa.

Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pene za slovo, vážený pán predseda. Ja len chcem uviesť, že plne podporujem návrh, ktorý predložil pán poslanec Vážny. Chcem povedať, že základom právneho štátu je okrem iného aj stabilita právneho poriadku. To, čo sa aj v priebehu procesu tohto zákona odohráva naozaj nesvedčí o stabilite. Nie je možné predsa, aby sa v priebehu roka menili podmienky a skutočne je toto neprípustné, takže plne podporujem návrh, ktorý pán poslanec Vážny predložil.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister. Chcete, pán poslanec, chcete reagovať na faktickú? Nie.

Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. K vystúpeniam pánov poslancov Fajnora a Vážneho.

Pán poslanec Fajnor povedal, že štát sa vzdáva podpory bývania, že nepodporuje bývanie. Nie je to pravda. Štát podporuje bývanie sumou okolo vyše 7 mld. korún každý rok. Ak si vezmeme, že v priemere sa postaví okolo 14-tisíc bytov ročne, tak to znamená podporu na jeden byt alebo jeden dom vo výške 500-tisíc korún. Teda tvrdiť také niečo, čo tvrdí pán Fajnor, jednoducho je ďaleko od reality a ďaleko od pravdy. Nie je to pravda.

Čo sa týka zmeny tých parametrov, jednoducho treba povedať, že vďaka reformám a pozitívnemu ekonomickému vývoju sa znižujú úrokové sadzby, a teda je potrebné robiť zmeny, čiže nejde o nestabilitu systému. Jednoducho ekonomické podmienky sa menia, a menia sa pozitívne, a celkom určite platí, iste so mnou budete asi súhlasiť, že by mala ostať zachovaná relácia medzi produktmi stavebných sporiteľní a iných finančných inštitúcií, napríklad hypotekárnymi úvermi. A keďže sme rušili vlani zvýhodnenie hypotekárnych úverov, aj preto sme navrhli tie zmeny, ktoré sme navrhli.

Faktom je, že došlo potom k dohode v tom, že sme ustúpili od toho zníženia jednopercentného zvýhodnenia. A v spoločnej správe sa navrhuje pozmeňujúci návrh, aby to bolo zachované, s čím súhlasím a na čom bola zhoda a dohoda aj so stavebnými sporiteľňami.

Chcem povedať, že zmeny, ktoré navrhol pán poslanec Fajnor, ale v zásade aj to, čo navrhuje pán poslanec Vážny, lebo to by viedlo presne k tomu istému výsledku, by nebolo v prospech stavebníkov, ale bolo by, samozrejme, v prospech stavebných sporiteľní.

Čo sa týka tej podpory, my zvyšujeme podporu inde. Zvyšujeme podporu pri zatepľovaní domov na 350 mil. korún ročne.

A posledná vec, ktorá bola spomenutá pánom poslancom Fajnorom, sú tie domy pre manažérov Kie. Tam ide o to, peniaze sa na to vyčleňujú, ale Kia potom bude tieto domy odkupovať a peniaze sa vrátia do štátneho rozpočtu. Takto bola podpísaná zmluva. Ja osobne si nemyslím, že je to najlepší spôsob, teda forma podpory, ale to vyplynulo aj z toho, že sme nemali, žiaľbohu, v tom čase pravidlá na podporu investorov, ktoré dnes už máme a dnes už takúto formu napríklad pomoci pre investorov tieto pravidlá nepoznajú.

Takže z týchto dôvodov chcem požiadať panie poslankyne, pánov poslancov, aby nepodporili tieto pozmeňujúce návrhy pánov poslancov Fajnora a Vážneho.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nie, pán spoločný spravodajca si neželá vystúpiť, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií, aby z poverenia vlády uviedol vládny návrh zákona o súdnych poplatkoch za výpis z registra trestov (tlač 1345).

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, tlač 1345.)

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom predloženia tohto vládneho návrhu zákona je predovšetkým prehodnotenie úrovne súčasne platných sadzieb súdnych poplatkov vyberaných v občianskom súdnom konaní, a to v záujme uprednostnenia využívania alternatívnych spôsobov riešenia súdnych sporov.

Zmeny súvisia aj s novou právnou úpravou konkurzného práva, ako aj so zmenou terminológie používanej v zákone o rodine. Cieľom predloženej vládnej novely je aj odstránenie niektorých interpretačných nejasností pri aplikácii zákona v praxi.

Vládny návrh sa vypracoval v úzkej súčinnosti s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je vecne príslušné posúdiť opodstatnenosť a adekvátnosť navrhovaných riešení.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Minárikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás z poverenia gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu informoval o spoločnej správe výboru k tomuto vládnemu návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1875 z 25. októbra pridelila tento vládny návrh trom výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre financie, rozpočet a menu. Pritom posledne menovaný bol určený za gestorský výbor. Gestorský výbor nedostal v termíne prerokovania žiaden návrh, ktorý by spĺňal podmienky § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Výbory sa vyjadrili k tomuto návrhu takto: dva výbory odporúčajú návrh schváliť, a to výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie; Ústavnoprávny výbor Národnej rady nesúhlasí s uvedeným návrhom a odporúča tento návrh vláde vrátiť. To znamená, že budeme musieť ako o prvom procedurálnom návrhu hlasovať o tomto tak, ako je to uvedené v časti IV s tým, že gestorský výbor tento návrh neodporúča schváliť.

V časti V spoločná správa informuje o tom, že ma poverila za spoločného spravodajcu s tým, že mám predniesť na dnešnom rokovaní spoločnú správu a navrhnúť neskôr postup pri hlasovaní.

Posledné, čo chcem povedať, bude to, že budem navrhovať, aby sme tento vládny návrh schválili, tak ako to odporúča gestorský výbor.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa za klub Smer - Sociálna demokracia prihlásil pán poslanec Fico. Za kluby viacej nikto. Potom písomne a potom dáme šancu na ústne prihlášky.

Nech sa páči, pán poslanec.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, pán minister má v poslednom čase často chuť robiť si také "vtípky" z nás a dnes urobil ďalší nepodarený pokus. Pamätáme sa na jedno slávne vyjadrenie ministerstva financií, keď bol uverejnený prieskum, ktorý hovoril o tom, že absolútna väčšina ľudí nepociťuje nič z daňovej reformy a ministerstvo financií na to odpovedalo, že ministerstvo financií nesúhlasí s pocitmi ľudí.

Niečo podobné sa udialo dnes. Pán minister sa postavil pred Národnú radu Slovenskej republiky a mysliac si, že tu je stádo idiotov, prečítal odôvodnenie, v ktorom je napísané: "Cieľom predkladaného návrhu je predovšetkým zmena sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá reaguje na aktuálnu situáciu v oblasti súdnictva. V nadväznosti na doterajšiu výšku poplatkov účastníci nie sú ochotní využívať alternatívne spôsoby riešenia súdnych sporov ako napr. mediácia, mimosúdna dohoda a podobne", bla, bla, bla.

Vážené dámy a páni, je neuveriteľné, že ani len toľko odvahy nemá vládna koalícia, pretože tento návrh zákona zaradila medzi tie návrhy zákonov, kde ide o zvyšovanie príjmov do štátneho rozpočtu, že ide o zvýšenie poplatkov súdnych len a len preto, aby sa viacej peňazí vybralo do štátneho rozpočtu. O nič iné nejde.

Ja preto chcem požiadať pána ministra financií, aby jasne odpovedal, že koľko ráta ministerstvo financií, že z týchto zvýšených súdnych poplatkov pôjde do štátneho rozpočtu. A musím dodať aj to, že dôvodová správa klame, pretože v dôvodovej správe je napísané, že to vraj nebude mať ani taký, ani onaký dopad na štátny rozpočet. Opakujem ešte raz: jediným dôvodom zvyšovania poplatkov súdneho charakteru nie je to, čo je napísané v dôvodovej správe, ale evidentné získavanie peňazí od ľudí a zabezpečovanie príjmov do štátneho rozpočtu.

Vážený pán minister, v právnom štáte sa vždy osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom úpravy v Ústave Slovenskej republiky. Ja vychádzam z toho, že Slovensko je členským štátom Európskej únie a hoci nie sme štandardný právny štát, mali by sme mať aspoň záujem sa k právnemu štátu priblížiť. A povinnosťou všetkých štátnych orgánov, všetkých, vrátane vlády Slovenskej republiky je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.

Ja by som uviedol napr. právo, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Účelom tohto práva je, samozrejme, zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, umožniť reálny prístup k súdu. Ak si zoberieme, aké sú reálne možnosti ľudí dnes na Slovensku, tak ak tento zákon prejde v takej podobe, ako je navrhovaný, hoci už počujem také šumy, že majú byť nejaké zmeny v tých sadzbách, nech je to akokoľvek, už dnes je obrovský problém sa dostať na súd, pretože množstvo ľudí má ťažkosti zaplatiť tie súdne poplatky, ktoré dnes platia, a nieto ešte tie, ktoré sú navrhované.

Len tak pre zaujímavosť, ja neviem, či vôbec poslanci Národnej rady vedia, akým spôsobom vláda Slovenskej republiky navrhuje zvyšovanie týchto poplatkov, by som chcel uviesť niekoľko údajov. Je to napr. zvýšenie prakticky toho základného súdneho poplatku, pokiaľ ide o návrh na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, bolo to 5 % a potom to bolo 500 až 200-tisíc korún, teraz je to 500 až 500-tisíc korún. Tam, kde nemožno predmet konania oceniť, to bolo 1 000, teraz je to 3-tisíc korún. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia, bolo to 500, je to teraz 1 000 korún. Pokiaľ ide o obchodné veci, tak bolo to v jednej kategórii doteraz 5 %, minimálne 500 alebo 600-tisíc korún maximálne, teraz je to 10 %, najmenej 1 000 korún, najviac milión korún. Môžeme pokračovať, prakticky každá jedna sadzba bola zmenená a v niektorých prípadoch, vážené dámy a páni, sme svedkami až 1 500-percentného nárastu súdnych poplatkov. Ja teda neviem, že či to chcú zmeniť, pretože, opakujem, počúvame takúto informáciu, že chcú prísť s nejakými úpravami.

Ďalej sú tu absolútne smiešnosti. Na jednej strane pán minister hovorí, že tento zákon treba dať preto, aby sa dala prednosť riešeniu súdnych sporov mediáciou, mimosúdnou dohodou a podobne, a prásk, položka č. 3 písm. c): "O neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom, ak sa o tomto rozhoduje, tak sa zvyšuje poplatok zo 4-tisíc na 15-tisíc korún." To znamená 3,5-krát. Takže o čom tu rozpráva minister financií, keď to vôbec nemá nič spoločné s odôvodnením?

Potom je to, samozrejme, návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bolo 1 000, je 5-tisíc korún, to znamená 500-percentné zvýšenie. Za vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva to boli 2 %, alebo minimálne 500, maximálne 100-tisíc, teraz je to 5 %, najmenej 1 000 korún, najviac 1 milión. Návrh na zrušenie BSM bol 1 000, teraz to bude 5-tisíc korún. Rozvod manželstva bol 1 000 korún, bude 5-tisíc korún. Dokonca, a to je tiež unikát, bola zavedená nová položka, nový poplatok vo výške 5-tisíc korún, ak niekto podá žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo aj nesprávnym úradným postupom. Ak si otvoríme ústavu, toto je jedno zo základných ústavných práv a všade tam, kde občan bojuje so štátom, by mal byť absolútne oslobodený od súdnych poplatkov, táto vláda navrhuje 5-tisíc korún, aby čo najviac sme zastavili občanov pri podávaní žalôb podobného charakteru. Návrh na ochranu osobnosti bol 2-tisíc korún, zrazu je 10-tisíc korún. Pri periodickej tlači, ostatných hromadných informačných prostriedkoch to bolo 2-tisíc, je to 10-tisíc, v danom prípade 500-percentné zvýšenie. Dokonca aj pri takých veciach, ako je určenie rodičovstva a zapretie rodičovstva, kde to bolo 500 korún, je to zrazu 2-tisíc korún.

Už ani nechcem hovoriť o takých fantastických veciach, ako je napríklad, že ak niekto vznesie námietku zaujatosti účastníkom konania - veď vznesenie námietky účastníkom konania je jeden z najvýznamnejších procesných úkonov, pretože každý má ústavné právo, ústavné právo má každý, aby o jeho veci rozhodol nestranný a spravodlivý súd. Máme tu trojtisícovú položku, čiže kto chce namietať zaujatosť sudcu, najprv musí zaplatiť 3-tisíc korún a potom sa s ním niekto bude o týchto veciach rozprávať.

Preto prosím ešte raz ministra financií, aby povedal, jasne povedal, cieľom tohto návrhu zákona je dostať od ľudí peniaze do štátneho rozpočtu, chceme vedieť, koľko to je presne peňazí. A my tvrdíme, že prijatím takéhoto návrhu zákona je hrubo porušované základné právo ľudí na prístup k súdu.

Strana Smer - Sociálna demokracia nemôže nikdy takýto antisociálny, protiústavný a protiľudový návrh zákona podporiť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivan Šimko sa písomne prihlásil ako jediný. S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Tóthová, na vystúpenie pána poslanca Fica? Tak, prosím, zapnite mikrofón. Ďalej ešte pán Miššík Peter sa prihlásil. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán Madej? Posledný pán Madej. Dosť, ďalšie prihlášky už neprijímame.

Pani Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, plne súhlasím s tým, čo pán poslanec Fico povedal. Tie poplatky sú vyťahovanie peňazí z peňaženky občanov. To je úplne nehorázne, aby takéto sumy boli. Napr. podľa ústavy, podľa zákona má každý právo na obhajobu v prípade, keď sú v tlači nepravdivé údaje, môže sa odvolať na súd. A vyše 10-tisícové poplatky z 2-tisíc? Veď to je úplne zabránenie spravodlivosti!

Ďalej konanie o určenie otcovstva. Tam sa tiež výslovne zvyšujú veľmi výrazne poplatky. Prosím vás pekne, ktorá matka, ktorá žije sama a ledva má na oblečenie a nakŕmenie dieťaťa, a teda chce určiť otcovstvo, má také sumy dávať? Veď to je proti deťom! Nebudú ani návrhy na určenie otcovstva.

To je skutočne zákon, ktorý ide proti zásadám ústavy, to nie je možné podporiť. Tam sú také skoky v takých vážnych veciach. Ja, ak bude možné, ešte vystúpim aj v rozprave. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ak dovolíte, ja som chcel zareagovať na niekoľko vecí. Azda prvá je taká, že pokiaľ chceme zrýchliť súdne konanie, pokiaľ chceme, aby justícia fungovala dobre, tak treba upraviť niektoré druhy súdnych poplatkov. Aj my nie so všetkým, čo je v predlohe tohto návrhu zákona, súhlasíme, preto skupina poslancov dnes, a mali tam možnosť prístupu aj opoziční poslanci, tak sme sa dohodli včera na ústavnoprávnom výbore, sedela nad pozmeňujúcim návrhom a tá skupina poslancov podáva pozmeňujúci návrh, s ktorým vystúpim o chvíľočku v rozprave. A je tam veľká väčšina tých vecí, ktoré sú tu namietané, riešená bez toho, aby sme ohrozili čokoľvek iné.

Ja sa chcem osobne poďakovať tým ľudom, ktorí pri tom boli, a opakujem, ani zo Smeru, ani z inej politickej strany tam nikto nebol, ale tento pozmeňujúci návrh podpísal aj člen HZDS, takže si myslím, že to má šancu prejsť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: V prvom rade musím povedať, že tento vládny návrh zákona je taký zlý, že každá oprava bude len kozmetickou zmenou takého zlého návrhu, ale môžem povedať, že aj opoziční poslanci a za Smer - Sociálnu demokraciu neboli pozvaní na žiadne stretnutie, takže je mi ľúto, ale nie je to určite pravda.

Čo sa týka tohto vládneho návrhu zákona, tak je mi veľmi ľúto, že ako predkladateľ tu sedí minister financií, pretože ten pravdepodobne ani nevie, aký je súdny poplatok za čo a pri akom type konania sa platí. Mal by tu sedieť aj minister spravodlivosti, ktorý je zodpovedný za tieto návrhy zákonov. A tento návrh zákona je podfarbený aj ideologicky z hľadiska predkladateľa alebo jedného z predkladateľov, ktorý je za to vo vláde zodpovedný.

Takže takýto vládny návrh zákona nie je možné ani zlepšiť a, žiaľ, tá diskusia v parlamente ani nebola na to, aby s opozíciou sa diskutovalo o zlepšení. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz ako jediný sa písomne prihlásil pán poslanec Šimko. Potom dám možnosť ústnych prihlášok. Nech sa páči.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážené dámy a páni, rokujeme o zákonoch, ktoré bezprostredne súvisia s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok. Chcem preto už v tejto chvíli povedať, že voči koncepcii a prioritám štátneho rozpočtu mám vážne výhrady. Vychádza z politiky, ktorá sa opiera o bohatých zamestnávateľov, vytvára nespravodlivú nerovnosť šancí pre tisíce našich občanov, ktorí sa usilujú postaviť sa na vlastné nohy, projektuje zvyšovanie závislosti. Preto ho považuje za elitársky a je odrazom politiky, s ktorou nesúhlasím. Ale o tom azda viac priamo pri rokovaní o samotnom rozpočte.

Dnes tu máme na stole zákony, ktoré majú do rozpočtu priniesť viac peňazí, aby sme potom mohli dotovať Kiu a ďalších veľkých zamestnávateľov. Navrhovaná novela zákona o súdnych poplatkoch, ale i ďalšia novela zákona o správnych poplatkoch kladú ďalšie bremená na všetkých. Osobitne však na tých najbezbrannejších, pretože tí sa budú stále viac dostávať do situácie, keď si nebudú môcť dovoliť domáhať sa svojich práv, pretože už nebudú mať ani na súdne poplatky, alebo si netrúfnu niesť riziko ich zaplatenia. A toto už nie je iba o koncepcii ekonomickej politiky. Každá vláda má právo presadzovať svoju politiku a voľby jej ukážu, do akej miery táto politika naplnila očakávania voličov. Ale ak pritom zaťažuje tých, čo sa nedokážu brániť, stále viac a viac musí jestvovať aj akási hranica, za ktorú sa nesmie ísť. Pretože ozaj treba každej vláde sa obávať, ak do plného člna nad jeho nosnosť ďalšie ťarchy kladie - písal už pred stáročiami Dante. A tu sme pod čiarou ponoru.

Vopred otvorene oznamujem, že ak budú tieto dve novely prijaté, nebudem hlasovať za návrh štátneho rozpočtu. Nespravodlivé zvýhodňovanie veľkých ekonomických žralokov na úkor ďalšieho zaťažovania jednoduchých ľudí nepodporím.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Laššáková, Miššík, Drgonec, Číž, Cuper ako posledný, pani Tóthová posledná. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Laššáková. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, ja chcem rešpektovať to, že sa hlásite, ale skúste sa hlásiť podľa pravidiel. Tak ešte raz dajte šancu hovoriť pánovi poslancovi Madejovi s faktickou poznámkou, hej? Alebo s čím? S procedurálny návrhom alebo do rozpravy?

R. Madej, poslanec: Pán predsedajúci, nechápem, prečo sa mi zapol mikrofón, ja som sa len hlásil do rozpravy ako posledný. Áno, ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Do rozpravy. Budete posledný zapísaný do rozpravy, to je všetko.

Teraz vystúpi pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár poznámok k predloženému návrhu zákona.

Ministerstvo financií si predložilo odvážny návrh, ktorým sa zvyšujú súdne poplatky niekoľkonásobne. Ja sa chcem na úvod pána ministra opýtať, čo bolo na tom zákone také tajné, že neprebehlo ani medzirezortné pripomienkové konanie. Na internet bol návrh daný na okruh, až keď bol predložený návrh zákona do Národnej rady. To znamená, asi ministerstvo potrebovalo niečo utajiť alebo zakryť, aby sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania nemohli zúčastnené a dotknuté osoby k uvedenému návrhu zákona vyjadriť.

Ja chcem povedať, že som z tohto návrhu zhrozená. Namiesto toho, aby sa prijali systémové opatrenia, ako zrýchliť súdne konania, ako zabezpečiť vymožiteľnosť práva, prijímame, resp. chceme prijať zákon na zvýšenie súdnych poplatkov. A dokonca pán štátny tajomník na zasadnutí ústavnoprávneho výboru to odôvodnil aj tým, že sa týmto zvýšením súdnych poplatkov má znížiť súdivosť.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ale toto je naozaj už odvážna vec, pretože podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo domáhať sa na nestrannom súde a uplatniť si na nestrannom súde svoje právo. Myslím si, že táto cesta, ktorú zvolilo ministerstvo financií, nie je správna a v žiadnom prípade by sme takýto návrh zákona nemali podporiť. Len nedávno sme prijali zákon, novelu zákona o konkurze a vyrovnaní, kde sa okrem iného ukladá osobám, ktoré si uplatnia pohľadávky, aby takúto požiadavku dokladovali súdnym rozhodnutím. To znamená, že zo zákona ukladáme určitú povinnosť v konkurznom konaní preukázať oprávnenosť svojej pohľadávky súdnym rozhodnutím a na druhej strane zase uložíme zvýšenie súdnych poplatkov, aby sa mohli občania domáhať svojich práv, a aj pri tom nikde nemajú občania garantované, že pri súčasnom stave súdnictva sa skutočne aj domôžu svojho práva a poplatok im v žiadnom prípade nebude vrátený.

Musím potvrdiť len to, čo povedal pán poslanec Robert Fico, že klub poslancov za stranu Smer tento návrh zákona nepodporí. A ja dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor s faktickou poznámkou. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som zareagoval na predrečníčku, chcem povedať, že ako jeden zo zásadných dôvodov na zvýšenie súdnych poplatkov je v návrhu zákona uvedená aj skutočnosť, že vzhľadom na doterajšiu výšku poplatkov účastníci nie sú ochotní využívať alternatívne spôsoby riešenia súdnych sporov. Návrh predpokladá, že ak budú poplatky zvýšené, bude to účastníkov motivovať k riešeniu sporov mimosúdnou cestou. Nemyslím si, že toto je pravda. Zastávam názor, že výška súdnych poplatkov v obchodných veciach je v súčasnosti dostatočne vysoká, ide o 5 % z vymáhanej sumy, najviac však 600-tisíc.

Ale chcel by som sa dotknúť vo svojej faktickej poznámke, by som si dovolil povedať, viac ako 80 % obyvateľov, tí, ktorí dnes, žiaľ, sa nestali bohatými a neprivatizovali, ako sa tí budú môcť súdiť a domáhať svojich práv. Žiaľ, súdiť sa budú môcť len bohatí, tí, ktorí sa po roku 1989 stali bohatými vládnucimi - a čo bude s tou ostatnou skupinou? Podľa môjho názoru je to tiež aj svojím spôsobom porušenie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o rovnosti šancí. Táto rovnosť šancí týmito zdvihnutými poplatkami určite nebude zabezpečená.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vystúpi v rozprave pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal pár poznámkami, možno budem reagovať na svoju predrečníčku a spolupracovníčku v ústavnoprávnom výbore.

Musím povedať, že sme sa týmto problémom zaoberali v ústavnoprávnom výbore, tak ako ďalšími návrhmi zákonov, a môžem povedať, že aj v ústavnoprávnom výbore prevládal názor, že minimálne je tento návrh nevyvážený, keď už nemôžem hovoriť o iných veciach. Ale my na rozdiel od vás, pani poslankyňa, sme si dnes ráno sadli, bola to skupina poslancov, napriek tomu, že ste aj vy o tom mali vedieť, keby ste boli bývali včera na ústavnoprávnom výbore, a táto skupina poslancov pripravila pozmeňujúci návrh, ktorý má ambíciu zlepšiť tento návrh zákona tak, že pokojne zaň môžeme hlasovať. Ja menovite spomeniem pánov poslancov Jozefa Miklušičáka, Alexeja Ivanka, Miroslava Abelovského a Gábora Gála, ktorí celé ráno dnes pracovali za účasti pracovníčky z ministerstva spravodlivosti, to znamená pani štátnej tajomníčky, a výsledný efekt, dovoľte, aby som vám teraz predniesol, je to balík pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1345. Je to rozsiahly materiál, ale dá sa z neho veľmi pekne, pretože je to celá príloha, vyčítať a porovnať oproti predlohe, k akým zmenám prišlo.

1. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod, ktorý znie: "X. v § 11 ods. 4 sa slová "sumu 100 korún" nahrádzajú slovami "1 %, najmenej však 200 Sk"."

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Odôvodnenie: Doterajšia suma 100 korún bola naposledy upravená pred 12 rokmi novelou vykonanou zákonom č. 150/1993 Z. z. s účinnosťou od 16. 7. 1993. Suma 100 korún sa vzhľadom na aktuálny právny stav aj s ohľadom na zmeny sadzieb podľa vládneho návrhu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu stáva bagateľná. Ja hovorím o vracaní súdnych poplatkov, aby bolo jasné, o čom to je.

2. V čl. I bod 20 znie: "20. V prílohe sadzobník súdnych poplatkov v prvej časti vrátane nadpisu znie:

I. poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní

Položka 1

Z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba

a) z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 500 Sk, najviac 500 000 Sk,

b) ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, 3 000 Sk,

c) z návrhu na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia, 1 000 Sk.

Položka 2

Z návrhu na začatie konania v obchodných veciach

a) z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 2 000 Sk, najviac 1 000 000 Sk,

b) ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, 10 000 Sk,

c) v návrhu na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia 2 000 Sk.

Spoločné poznámky k položkám 1 a 2:

1. Z návrhu na začatie konania určenie, či tu právo je, alebo nie je, sa poplatok vyberie podľa písmena b) týchto položiek; ak ide o určenie vlastníctva, poplatok sa vyrubí z ceny predmetu, ku ktorému sa má vlastníctvo určiť.

2. Ak odporca žiada, aby súd rozhodol o vzájomnej pohľadávke nad sumu uplatnenú návrhom, platí sa poplatok zo sumy, ktorá prevyšuje cenu predmetu konania podľa návrhu.

3. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí každý z nich poplatok podľa ceny k predmetu svojho odvolania.

4. Z odvolania proti rozsudku, ktorým súd rozhodol len o základe predmetu odvolania, sa poplatok neplatí.

5. Podľa rovnakej sadzby sa platí poplatok v zmenkovom a šekovom konaní pri návrhoch na vydanie platobného rozkazu. Podľa rovnakej sadzby sa platí poplatok za námietky v zmenkovom a šekovom konaní a za odpor proti platobnému rozkazu. Poplatok za odpor sa neplatí, ak bol platobný rozkaz vydaný bez návrhu.

Položka 3

Z návrhu na začatie konania

a) správnych vzťahov upravených zákonom o ochrane hospodárskej súťaže 10 000 Sk,

b) správ k obchodného menu, ochranným známkam a označeniam pôvodu 10 000 Sk,

c) o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom 10 000 Sk.

Položka 4

Za návrh dlžníka na vyrovnacie konanie 1 000 Sk.

Položka 5

a) Za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu [3g)] 1,2 % zo speňaženej sumy z podstaty, najviac 60 000 Sk.

b) Za konkurzné konanie skončené núteným vyrovnaním 0,5 % zo sumy použitej na uspokojenie veriteľov, najviac 25 000 Sk.

c) Za vyrovnacie konanie 0,3 % zo sumy použitej na uspokojenie veriteľov, najviac 15 000 Sk.

d) Za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu

0,2 % z výťažku zahrnutého do čiastkového rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty, najviac 100 000 Sk; poplatok sa však neplatí z výťažku, ktorý bol zaradený do všeobecnej podstaty z oddelenej podstaty, pokiaľ už bol aspoň raz predmetom rozvrhu,

0,2 % z výťažku zahrnutého do konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty, najviac 100 000 Sk; poplatok sa platí len zo zvyšného výťažku zahrnutého do konečného rozvrhu výťažku; poplatok sa však neplatí z výťažku, ktorý bol zaradený do všeobecnej podstaty z oddelenej podstaty, pokiaľ už bol aspoň raz predmetom rozvrhu,

0,2 % z výťažku zahrnutého do rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty, najviac 100 000 Sk; poplatok sa však neplatí z výťažku, ktorý bol zaradený do oddelenej podstaty z inej oddelenej podstaty, pokiaľ už bol aspoň raz predmetom rozvrhu.

e) Za podanie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu [3f)], ktorá bola uplatnená na príslušnom súde do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, 10 000 Sk.

f) Za podanie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu [3f)], ktorá bola uplatnená na príslušnom súde po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, 1 % zo sumy prihlásených pohľadávok.

Položka 6

a) Z návrhu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 2 000 Sk.

b) Za vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania 3 %, najmenej 2 000 Sk, najviac 500 000 Sk.

c) Návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 5 000 Sk.

Poznámka:

Poznámka č. 4 k položke 1 platí aj pre písmeno b) tejto položky.

Položka 7

Z návrhu na začatie konania

a) o rozvode manželstva 2 000 Sk,

b) o neplatnosti manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je, 2 000 Sk.

Položka 7a

Zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 3 000 Sk.

Položka 7b

Z návrhu na začatie konania

a) na ochranu osobnosti bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy 5 000 Sk,

b) na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy 5 000 Sk a 6 % z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy.

Položka 7c

Z návrhu na začatie konania vo veciach podľa zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov 5 000 Sk.

Položka 8a

a) Z návrhu na zníženie výživného medzi manželmi, z návrhu na zníženie príspevku na výživu rozvedeného manžela a z návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými 2 % z ceny predmetu konania, najmenej 500 Sk.

b) Z návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti 2 % z ceny predmetu konania, najmenej však 500 Sk.

Položka 9

Za konanie o určenie rodičovstva a zapretie rodičovstva 2 000 Sk.

Poznámky:

Ak odvolanie smeruje iba proti výroku o výchove a výžive maloletého dieťaťa, poplatok sa neplatí.

Položka 10

a) Z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby 2 000 Sk.

b) Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam správneho orgánu, ak rozhodol okresný súd alebo krajský súd, a za preskúmanie rozhodnutí o priestupkoch 1 000 Sk.

c) Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, 2 000 Sk.

d) Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie politickej strany alebo hnutia 10 000 Sk.

e) Za konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov, ak sa rozhodnutím iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, najmenej 10 000 Sk, najviac 500 000 Sk.

Položka 11

Za schválený zmier uzavretý v zmierovacom konaní

a) z hodnoty predmetu zmieru 2 %, najmenej 500 Sk, najviac 50 000 Sk,

b) ak nemožno predmet zmieru oceniť peniazmi, poplatok je 500 Sk.

Poznámky:

1. Z návrhu na zmierovacie konanie sa poplatok znovu neplatí.

2. Zmierom sa rozumie zmier schválený súdom podľa § 67 a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku.

Položka 12

Z návrhu na zrušenie uznesenia o schválení zmieru

a) z hodnoty predmetu zmieru 6 %, najmenej 10 000 Sk, najviac 500 000 Sk,

b) ak nemožno predmet zmieru oceniť peniazmi, 10 000 Sk.

Poznámky:

1. Za konanie vo veci samej sa poplatok znova neplatí.

2. Ak sa v pôvodnom konaní nekonalo odvolacie konanie a v odvolacom konaní sa podá odvolanie vo veci samej, z takéhoto odvolania sa platí poplatok podľa príslušnej položky.

Položka 13

a) Z návrhu na zastavenie exekúcie alebo jej odklad 3 000 Sk.

b) Zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi 500 Sk.

c) Za konanie súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov 6 % z vymáhaného nároku, najmenej 2 000 Sk, najviac 500 000 Sk.

d) Z návrhu na rozhodnutie o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu podľa § 250w ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku 2 000 Sk.

Poznámky:

Poplatok podľa písm. b) platí poplatník podľa § 2 ods. 1 písm. f) tohto zákona.

Položka 14

Z likvidácie majetku z výťažku likvidácie 6 %, najmenej 1 000 Sk, najviac 500 000 Sk.

Položka 15

V medzinárodnom obchodnom styku o vykonanie úkonu súdom alebo z prvého návrhu na predbežné opatrenie v tomto konaní

a) z hodnoty predmetu konania 2 %, najmenej 500 Sk, najviac 50 000 Sk,

b) ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, 1 000 Sk.

Položka 16

Z návrhu na obnovu konania 3 000 Sk.

Poznámky:

1. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa platí aj v odvolacom konaní.

2. Poznámky č. 1 a 2 k položke 12 platia primerane aj pre túto položku.

Spoločná poznámka k položkám 1, 6, 7, 9, 14 až 16:

Ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania alebo dovolania, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa dovolania alebo za obnovu konania neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil. Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prerokúvaní dovolania zistí, že dovolanie podané účastníkom podľa § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bolo bezdôvodné, účastník je povinný dodatočne zaplatiť súdny poplatok z dovolania.

Položka 17

Vo veciach obchodného registra

a) z návrhu na prvý zápis

1. akciovej spoločnosti 25 000 Sk,

2. iných právnických osôb 10 000 Sk,

3. fyzickej osoby podnikateľa 5 000 Sk,

4. organizačnej zložky právnickej osoby 10 000 Sk,

5. organizačnej zložky fyzickej osoby podnikateľa,

b) z návrhu na zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti (družstva) 10 000 Sk,

c) z návrhu na zápis zmeny alebo na doplnenie akéhokoľvek počtu údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby s výnimkou zmeny alebo doplnenia údajov v názve obce, poštovom smerovacom čísle, názve ulice alebo iného verejného priestranstva, prípadne s tým súvisiacej zmeny orientačného čísla alebo súpisného čísla, ak nedochádza k zmene jej sídla, miesta podnikania alebo bydliska, 2 000 Sk,

d) z návrhu akcionára na poverenie na zvolanie valného zhromaždenia 3 000 Sk.

Poznámky:

1. V jednom poplatku podľa písm. c) tejto položky je zahrnutý akýkoľvek počet návrhov na zápis zmeny alebo doplnenie údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby, ktoré sú obsiahnuté v jednom návrhu na zápis.

2. V poplatkoch podľa písm. a), b) a c) tejto položky je zahrnutý aj poplatok za zverejnenie zapísaných údajov v Obchodnom vestníku.

3. Zmenou zápisu sa rozumie výmaz pôvodného a zápis nového údaja.

4. Ak sa má vykonať zápis do Obchodného registra na registrovom súde príslušnom pre odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku, ktorých sídlo je mimo obvodu registrovaného súdu príslušného pre podnikateľa, poplatok sa vyberie len raz na súde príslušnom pre podnikateľa.

5. Ak navrhovateľ vzal návrh na zápis späť pred vykonaním zápisu, poplatok sa mu vráti.

6. Poplatok podľa písm. e) tejto položky sa vyberá za uloženie tých listín do zbierky listín, ktoré nie sú prílohou návrhu na zápis, a vyberá sa osobitne za každú takto ukladanú listinu.

7. Námietka proti odmietnutiu vykonania zápisu, odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, a odvolanie v konaní vo veciach Obchodného registra podľa § 200 a Občianskeho súdneho poriadku poplatku nepodliehajú.

Položka 17a

Za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania 2 000 Sk.

Položka 18

Z návrhu na určenie, že návrh na registráciu politickej strany alebo registráciu politického hnutia nemá nedostatky, ktoré by bránili registrácii, 5 000 Sk.

Položka 18a

a) Za konanie o dedičstve do 100 000 Sk čistej hodnoty dedičstva 200 Sk, do 300 000 Sk čistej hodnoty dedičstva 500 Sk, nad 300 000 Sk z čistej hodnoty dedičstva 0,2 %, najviac 5 000 Sk.

b) Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku súdom 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej 200 Sk, najviac 5 000 Sk.

c) Za podanie odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu súdu vo veci samej, 500 Sk.

Poznámka:

Ak návrh na začatie konania o dedičstve alebo oznámenie o úmrtí došlo na štátne notárstvo do 31. decembra 1992, súdny poplatok sa podľa tejto položky neplatí.

Položka 18

Z návrhu na prijatie hnuteľnej veci do úschovy za účelom splnenia záväzku 1 % z ceny veci, najmenej 200 Sk, najviac 20 000 Sk.

Položka 18c

Z návrhu na umorenie listiny 1 % z nominálnej hodnoty, najmenej 500 Sk, najviac 20 000 Sk.

Položka 18d

Z návrhu na uznanie cudzích rozhodnutí 2 000 Sk.

Položka 18e

Za zápis závetu a listiny o vydedení do zoznamu závetov (listín) 200 Sk."

Teraz k odôvodneniu. Navrhuje sa zvýšiť všeobecnú percentuálnu sadzbu v občianskoprávnych veciach v položke 1 na 6 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, pričom minimálna i maximálna pevná sadzba sa nemení. V obchodných veciach sa všeobecná percentuálna sadzba v položke 2 v porovnaní s vládnym návrhom znižuje na 6 %, pričom minimálna pevná sadzba sa zvyšuje na 2 000 Sk. Napriek tomu, že percentuálna sadzba sa v oboch prípadoch zosúlaďuje, maximálna pevná sadzba v obchodných veciach v porovnaní s civilnou agendou [položka 1 písm. a)] dvojnásobná; minimálna pevná sadzba štvornásobná. Uvedené zmeny v sadzbách sú z hľadiska nápadu v oboch agendách - počtu došlých vecí v agende C a v agende Cb - vyvážené. Vo vzťahu k štátnemu rozpočtu nespôsobia navrhované sadzby v týchto dvoch skupinách, resp. objem peňažných prostriedkov z nich plynúcich, výraznejšie výkyvy. Z pohľadu štatistiky na okresné súdy došlo v roku 2004 103 879 občianskoprávnych vecí registra C a v obchodných veciach Cb 21 713 vecí.

Text k položke 8 sa upresňuje. Podľa § 4 ods. 2 písm. e) je od poplatku oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného. Tomu však nezodpovedá znenie položky 8 sadzobníka. Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. 3., pardon, Slovenskej socialistickej republiky zo 17. 3. 1976 Cpj 70/75 sa uvádza, že osobné oslobodenie sa vzťahuje iba na účastníka, ktorý bol navrhovateľom v základnom konaní. Od poplatkov nie je oslobodený ten, kto podáva návrh na zrušenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti. Vzťahuje sa to aj na konanie vo vyživovacej povinnosti medzi manželmi a o príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ak sa však účastník, ktorý už bol zaviazaný na platenie výživného alebo príspevku na výživu, svojím návrhom domáha, aby táto jeho povinnosť bola zrušená, nie je od súdneho poplatku oslobodený. Tie isté zásady treba uplatňovať aj v tom prípade, ak sa žiada o zmenu výživného, ktoré už bolo priznané, ak sa žiada zvýšenie, je navrhovateľ od poplatku oslobodený. Stanovisko Najvyššieho súdu sa síce vzťahovalo na starý zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 116/1966 Zb.), ale podstata zostala nezmenená.

Vypustenie sadzieb týkajúcich sa súdneho výkonu rozhodnutia v položke 13 v písm. a) až d) je spojené so zmenami, ktoré boli vykonané poslednou novelou - zákonom č. 341/2005 Z. z. - v Exekučnom poriadku a v Občianskom súdnom poriadku. Keďže súdny výkon rozhodnutia prichádza od 1. 9. 2005 do úvahy len v súvislosti s výchovou maloletých detí a s vymáhaním justičných pohľadávok, zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky, strácajú sadzby podľa položky 13 v pôvodných písmenách a) až d) právnu relevanciu.

Bolo to pomerne dlhé, ale mali sme ambíciu to upraviť tak, aby sme spravili dobrú prácu k tomu, aby nikto nemohol podávať návrhy bezdôvodne, prípadne nejakým uľahčujúcim spôsobom, ale aby sme aj zabezpečili to, že tie obrovské rozdiely, ktoré boli v predkladanom návrhu, boli vyrovnávané. Takže vás pekne poprosím o podporu tohto návrhu a verím, že takýto zákon vojde do života.