V. Veteška, podpredseda NR SR: Skôr ako preruším rokovanie Národnej rady, požiadala o slovo ešte pani poslankyňa Černá.
E. Černá, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Týmto vás žiadam, aby sa zaprotokolovalo, že pri hlasovaní, ktoré som realizovala k zákonu č. 328/2002 a k zákonu č. 73/1998 som vykazovaná ako neprítomná napriek tomu, že som hlasovala vo všetkých hlasovaniach. V závere hlasovania o zákone č. 328/2002 som hlasovala jasne proti, no vykazovaná som na počítači alebo na papieroch ako neprítomná. Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Bude to tak zaprotokolované. Prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 14.00 hodiny. Ako prvý v popoludňajšom rokovaní o 14.00 hodine vystúpi v rozprave za klub Komunistickej strany Slovenska pán Ševc Jozef a potom sa pripraví pán Cagala Milan za Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko.
(Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o štátnom rozpočte. Pán podpredseda vlády je už na mieste navrhovateľov. Pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov a v rozprave teraz vystúpi pán poslanec Ševc za klub KSS, pripraví sa pán poslanec Cagala za klub HZDS. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán minister financií, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vysloviť trocha iný prístup k prerokúvanému programu o návrhu štátneho rozpočtu, skôr pragmatický pohľad na predložený rozpočet. Jedno z prísloví hovorí: "Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú." Natíska sa však otázka, či a v akých tóninách, alebo či falošne.
Našou základnou požiadavkou v prístupe k návrhu štátneho rozpočtu je, bola a bude požiadavka, aby vychádzal z prioritných potrieb a záujmov Slovenska, jeho obyvateľov, ako aj maximálnej úspornosti v oblasti nákladov na štátnu správu. Predložený návrh, žiaľ, nevychádza ani z jedného z uvedených kritérií, i keď pán podpredseda vlády a minister financií sa snažili na to upozorniť. Vychádza z politiky súčasnej vlády, to znamená, že vychádza predovšetkým zo záujmov domácich a zahraničných klientov súčasnej vlády a celej vládnej koalície. Hlavne nezabúda na potreby a záujmy administratívy, štátnej byrokracie, ktorá sa sústavne rozrastá a vo svojich nárokoch na štátny rozpočet je čím ďalej tým viac nenásytná a krajne požadovačná.
Podľa nášho názoru predložený návrh štátneho rozpočtu, i keď sa opticky nejako zdá, že sa navyšuje školstvo, navyšuje sa iná kapitola, máme taký dojem, že predsa len upiera národu a krajine právo na všestranný rozvoj kultúry, vzdelania, podväzuje rozvoj vedy a starostlivosť o všestranný rozvoj reprodukčného procesu človeka, teda o rozvoj ľudských zdrojov, ktoré sú najdôležitejším civilizačným predpokladom národa, spoločenstva a krajiny. Čo však nemožno tomuto návrhu vyčítať, je snaha akejsi plánovitosti, i keď kozmetickej úpravy v navyšovaní jednotlivých kapitol, ktoré sa zrejme zdajú, že sa rapídne, možnože rádovo navyšujú.
Štátna moc sa v návrhu štátneho rozpočtu predstavuje tak, že jej hlavnou povinnosťou vo vzťahu k občanom a obyvateľom je vyberanie daní a poplatkov stále vo väčšom rozsahu. Výdavková časť štátneho rozpočtu je na druhej strane neklamným dôkazom toho, že slúži hlavne zbohatlíkom, ktorí obrali spoluobčanov o ich spoločný majetok, zahraničným mocenským záujmom, zahraničnému korporatívnemu kapitálu samotnej štátnej moci a štátnej byrokracii.
Osobitným problémom je sústavné a zatiaľ z roka na rok stúpajúce zadlžovanie Slovenska. To je fakt. Štátne úvery sú v skutočnosti spôsobom rafinovaného zvyšovania daní na uspokojovanie potrieb štátnej byrokracie. Nevyhnutná úhrada záväzkov vnútorného a zahraničného dlhu predstavuje splatné čiastky istín, teda bez úrokov, štátneho dlhu v roku 2006 vo výške 152 miliárd korún. Príjmy sa rozpočtujú v sume 268 miliárd Sk. Len umorenie splatných čiastok štátneho dlhu v roku 2006 pohltí 58,4 percenta z celkových rozpočtových nákladov. Keby sme to zobrali iba matematickými číslami, to znamená, že z príjmov štátneho rozpočtu na ostatné kapitoly zostane teda iba 111 miliárd 745 miliónov Sk, čo je iba 41,6 percenta. Deficit rozpočtu bude činiť skoro 62 miliárd Sk. Pritom sa predkladacia správa hemží takými výrazmi ako dramatický rast slovenského hospodárstva a podobne. Platy štátnych zamestnancov od 1. júla 2006 sa opäť zvýšia o 6 percent, ako aj funkčné platy policajtov a colníkov. U profesionálnych vojakov porastú hodnostné platy. Pochopil by som to pre učiteľov, lekárov, ale nie pre úradníkov.
V predkladacej správe sa konštatuje, že podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 4,3 percenta HDP, klesne do konca roku 2006 na úroveň 38,3 percenta. Myslím si, že sa zamlčuje dôvod, prečo za východiskový rok bol zvolený rok 2002 a nekvantifikuje sa podiel vytvorenia Štátnej pokladnice na zníženie podielu hrubého verejného dlhu na HDP. Iba sa opäť bombasticky zdôrazňuje, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a, naopak, klesajúci deficit verejné financie začínajú znižovať finančné bremeno budúcich generácií. Je najvyšší čas, aby tomu tak bolo, páni, ale dnes už nikto neverí vašim sľubom. Keď sa človek zamyslí nad kontextom tej časti predkladacej správy, kde sa o tom píše, hneď je jasné, že vláde nejde o znižovanie finančného bremena budúcich generácií, ale o čosi celkom iné. V tomto konkrétnom prípade ide o vystupňovanie psychologického tlaku, ktorým sa má zmanipulovať verejná mienka, aby sa postavila na stranu uponáhľaného zavedenia eura na Slovensku.
Občania by sa nemali dať opäť oklamať touto euforistikou, rétorikou vlády. Mali by žiadať, aby im boli predložené dôkazy o tom, čo im prinesie uponáhľané zavedenie eura a čím všetkým za to zaplatia. Komu to prinesie najväčší prospech? Mali by sme si pritom osviežiť v pamäti, že je to síce stará ošúchaná, ale veľmi účinná metóda súčasnej politickej moci, ktorá ju používa ako osvedčený nástroj nadvlády nad občanmi. Vždy, keď moc chce zmanipulovať občanov, aby mohla ulahodiť svojim zahraničným priateľom a ohromiť občanov svojimi historickými zásluhami, sľubuje nielen dvojnásobné platy, ale aj modré z neba.
Len si pripomeňme, ako to bolo pri tlačení Slovenska do OECD či do NATO a podobne. Jedným z najdôležitejších argumentov prooponentov vstupu do NATO bolo tvrdenie, že členstvo v NATO bude znamenať podstatné zníženie nákladov na obranu. Pozrime sa, aká je skutočnosť. Keď sa pozrieme do predloženého návrhu štátneho rozpočtu na kapitolu obrany, na jej dynamiku rastu a porovnajme ju s ďalšími kapitolami. Napríklad s kapitolou kultúry, školstva, vedy. Čo zisťujeme? Náklady na obranu v roku 2006 budú činiť 27 miliárd 945 miliónov Sk. V roku 2007 už 30,428 miliardy Sk. Zvýšia sa o 2 miliardy a 483 miliónov Sk. V roku 2008 to už bude 32,160 miliardy. Nárast 1,63 miliardy. Za dva roky náklady na zbrojenie sa zvýšia o 4 miliardy 200 miliónov Sk.
Na tvorbu, šírenie, ochranu a prezentáciu kultúrnych hodnôt v rozpočte sa počíta v roku 2006 s 2,84 miliardy, v roku 2007 s 2,486 miliardy, to je o 354 miliónov menej ako v roku 2006 a v roku 2007 2 miliardy 595 miliónov, to je o 245 miliónov menej.
Za dva roky sa zníži rozpočet na tvorbu, šírenie, ochranu a prezentáciu kultúrnych hodnôt o 599 miliónov, zatiaľ čo výdavky na zbrojenie vzrastú o 4 miliardy a 215 miliónov korún.
Pre literatúru a knižnú kultúru štátny rozpočet vydeľuje 18,55 milióna, zatiaľ čo pre kultúrne aktivity národnostných menšín 160 miliónov, to je o 8,6-krát viac.
Na koncepciu teda kultúrnej alebo nekultúrnej politiky, riadenia a koordináciu programov je rozpočtovaných 843 miliónov korún. O tom, ako budú využité tieto prostriedky rozhodne minister a komisie zložené z úradníkov. To znamená, tiež je otázka, či to budú skutoční odborníci, alebo známi známych alebo známi týchto známych, zrejme podobným spôsobom, ako sa to dialo a deje pri rozdeľovaní fondov a iných prostriedkov z Európskej únie.
Žiarivým príkladom v tomto smere je bývalý minister pán Kaník a ostatní v štátnej správe. Som presvedčený, že nie sú až takí osamotení, ako sa to zdá. Iste, postupom všetko vyjde najavo. Všetci ľudia všetko vedia, len je otázkou času, kedy to skutočne vyjde najavo.
Cirkvi a náboženské spoločnosti z prostriedkov všetkých daňových poplatníkov dostanú v roku 2006 viac ako 880 miliónov. Z toho na prevádzku cirkevných ústredí viac ako 810 miliónov. Len tak mimochodom, necirkevné spoločnosti také, ako je Prometeus, v oblasti slobody vyznania a svedomia, ktoré zabezpečuje Ústava Slovenskej republiky, nedostanú ani korunu.
Predkladacia správa tvrdí, že vysoký nárast dosiahli výdavky na vysokoškolské vzdelanie - 55 percent na vedu, 101 percent, ale aj súdnictvo či podpora podnikania 311 percent. Skutočnosť je taká, že pokiaľ ide o kapitolu ministerstva školstva, tam sa dokonca počíta so 600-miliónovým poklesom v roku 2007, to je zo 48,905 na 48,366 miliardy.
Na vysokoškolské vzdelanie a vedu, sociálnu podporu študentov vysokých škôl sa vydeľuje v roku 2006 11,601. To znamená, že takmer dvakrát menej ako na obranu. Porovnávam to s kapitolou obrany. Dokonca ešte menej, ako bude celkový príspevok KIA.
Rozpočet kapitoly Slovenskej akadémie vied na rok 2006 je 1,5 miliardy. Na porovnanie ešte viac ako dvakrát menej navýšený príspevok KIA, čo bolo spôsobené, samozrejme, už dnes vieme, údajne nekvalifikovaným a zbabraným výkupom pozemkov pod areál závodu a prístupových komunikácií k nemu.
Je k dispozícii kvalifikované medzinárodné porovnanie investícií jednotlivých členských krajín EÚ, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v takom parametri, ako je podiel týchto investícií na HDP Slovensko zaostáva dokonca za Litvou, Estónskom a Lotyšskom. Nechcem povedať, že sú, samozrejme, krajiny menšie. Už nehovorím o severských krajinách, kde sa táto priepasť nielenže nezmenšuje, ale dokonca zväčšuje.
Vráťme sa však k obrane. Na prvý pohľad kapitola ministerstva obrany pôsobí dojmom, že sa Slovenská republika akoby pripravovala na vojnu proti niekomu. Je to podivné, pretože nikto nevie povedať, kto nás ohrozuje. Pravda, okrem teroristov. Preto vzniká otázka: Proti komu? Nechce sa veriť, žeby snáď proti vlastnému ľudu, hoci podaktorí hovoria, že ani to nie je absurdné, pretože sa verejne hovorí a píše, že na Slovensku prebiehajú spoločné cvičenia armád NATO, kde sa nacvičuje aj použitie ozbrojených síl v prípade vnútorných nepokojov. Zatiaľ však nikto nedefinoval, čo sa má na mysli. Sláva bohu.
Svetlo do záhady, prečo najdynamickejšie rastie kapitola obrany, vnášajú niektoré programy a ich ciele. Napríklad pod cieľom 4 je uvedené pripraviť čatu vojenskej polície schopnú nasadenia na plnenie úloh s prijatými záväzkami NATO a EÚ do konca roku 2007 a do konca roku 2010 rotu vojenskej polície.
Ďalej sa uvádzajú takéto ciele, ako zabezpečiť vysokoškolské a špecializované vzdelávanie profesionálnych vojakov v požadovanom počte a kvalite. Pripraviť a zaradiť príslušníkov Generálneho štábu na rôzne varianty použitia síl. Zvýšiť počty príslušníkov ozbrojených síl schopných pracovať v štáboch a veliteľstvách NATO a EÚ. Medzi prioritné ciele je zaradená úloha zabezpečiť budovanie ozbrojených síl v súlade s prioritami, obstarávať výzbroj a technickú kompatibilitu s NATO. Myslím si, že to nepotrebuje komentár.
Každý mysliaci človek si uvedomuje, že sa prostriedky našich daňových poplatníkov stále vo väčšej miere musia používať na prípravu dobre vycvičených žoldnierov a na nákup vojenskej techniky, ktoré budú použité na rozkaz NATO a Bieleho domu. Nikto nepochybuje ani o tom, že naša vojenská sila môže byť a bude použitá len so súhlasom členských krajín NATO, najmä USA.
V súvislosti s rozpočtom ministerstva kultúry už som upozornil na nebezpečenstvo, ktoré pramení v doterajšej praxi rozdeľovania a prerozdeľovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z fondov Európskej únie ministerskými úradníkmi vo forme najrôznejších dotácií, príspevkov a grantov. Keďže ide o mimoriadne závažný problém, musím sa k nemu troška vrátiť. Podstata problému podľa nášho názoru spočíva v tom, že prideľovací a prerozdeľovací systém finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z fondov EÚ slúži na Slovensku ako mohutné podhubie politickej korupcie, válovy na vykrmovanie mnohých predstaviteľov súčasnej moci, ich rodiny a klientskych firiem. Na tomto podhubí vznikli a šťastne parazitujú mnohé takzvané poradenské firmy, ktoré sú pupočnou šnúrou spojené so súčasnou mocou a s jednotlivými jej predstaviteľmi. V dôsledku toho sa značná časť prostriedkov z európskych fondov vyparí skôr, než sa dostane ku končeným adresátom. Už ani nehovorím o takých hanebných prípadoch, keď si ministri a štátni tajomníci slovenskej vlády prideľujú desiatky miliónov svojim firmám a firmičkám.
Je najvyšší čas, aby sa tento systém od základu zmenil, inak sa Slovensko skutočne stane vzorom klientelizmu a korupcie v Európskej únii. Systém treba zmeniť hlavne v tom smere, aby sa o rozdeľovaní prostriedkov nerozhodovalo na ministerstvách, ale v regiónoch a podľa jasných priorít, a nie podľa politických kritérií a podľa zásady "bližšia košeľa ako kabát". Najmä, aby sa to všetko dialo pod prísnou verejnou kontrolou. Z tohto pohľadu aj takzvané programové rozpočtovanie slúži viac politickému klientelizmu a korupcii ako cieľu, ktorý sa tak hlasne deklaruje.
V návrhu rozpočtu sa tvrdí, že programové rozpočtovanie výrazne prispelo k transparentnosti a informovanosti o tom, do akých oblastí smerujú jeho zdroje. Ja by som povedal, že slúžia ako dymová clona na vytváranie uvedeného dojmu a na zakrývanie kvitnúceho klientelizmu, ktorý programové rozpočtovanie podporuje. Priznáva sa, že podstatne menší pokrok sa podarilo dosiahnuť pri formulovaní cieľov a ich materiálnych ukazovateľov. Pravdou je to, že v tomto smere nebol dosiahnutý žiaden pokrok. Je to bohapustý formalizmus. Na ilustráciu niekoľko príkladov.
Ústavný súd si postavil za cieľ dosiahnuť vyšší, prípadne porovnateľný priemerný počet rozhodnutí za aktuálne obdobie, ako bol počet rozhodnutí v predchádzajúcom období, pritom sa mu rozpočet sústavne navyšuje.
Najvyšší kontrolný úrad nám v roku 2006 sľubuje vykonať 67 kontrolných akcií zameraných na zistenie stavu dodržiavania všeobecne záväzných predpisov hospodárnosti, efektívnosti.
No, bodaj by bol z toho skutočný akýsi výsledok. Potom načo by občan potreboval ďalšie zistenia stavu nedodržiavania všeobecne záväzných predpisov. Veď si každý robí, čo len chce. Svetlým vzorom v tomto smere sú všetky ministerstvá. Občan sa každý deň dozvedá množstvo zistení o nedodržiavaní všeobecne záväzných predpisov, ale nikto mu nehovorí, aké boli postihy, aká bola urobená náprava. Veď to, čo sa deje v tomto smere, vyvoláva u občanov iba beznádej, bezmocnosť. V tomto zmysle si myslím, že Najvyšší kontrolný úrad bude konkrétny a bude dávať aj trestné oznámenia.
Slovenská informačná služba má zámer za 1 miliardu 115 miliónov korún poskytnúť kvalitné, úplné a včasné informácie o činnostiach ohrozujúcich politické a ekonomické ciele Slovenskej republiky. Sľubuje, že splní sto percent plánovaných úloh. Myslím si, že to sľuboval aj tohto roku. A aký je výsledok? Aký je osoh z toho?
Pri ďalších rozpočtových kapitolách v ich programovej štruktúre sa možno dočítať ešte exotickejšie ponuky, ale škoda času.
O rozpočte je už zrejme rozhodnuté hlavne vďaka metóde zostavovania štátneho rozpočtu, i keď sa, samozrejme, odvoláva na metodiku Európskej únie. Viac ako 98 percent boli do neho zahrnuté takzvané fixné položky. A tie necelé 2 percentá boli ponechané na vytvorenie dymovej clony, ktorá ma vyvolať dojem doma a vo svete, že sa štátny rozpočet prijíma formou demokratického procesu, v skutočnosti získať podporu takzvaných nezávislých poslancov. Ani komentáre k návrhu štátneho rozpočtu neboli ušetrené pred falošnou propagandou, ktorá už dlhodobo napĺňa všetky póry nášho života odporne akýmsi optimizmom. Správami o nezadržateľnom raste reálnych miezd a o ďalších jedinečných úspechoch vlády a koalície, ktoré nielenže menia Slovensko na raj na zemi, ale budú aj večne živým inšpirujúcim príkladom pre ostatné členské krajiny Európskej únie a možnože aj pre celú planétu. Je to dôkaz, že vláda stratila aj tú elementárnu schopnosť sebareflexie vo vzťahu k občanom.
Predstava, na ktorej je založený aj predložený návrh štátneho rozpočtu, že Slovensko môže a bude prosperovať zo svojej úlohy pokusného králika neoliberalizmu a akéhosi trójskeho koňa kohosi v Európskej únii a NATO, je nielen scestná, ale aj veľmi nebezpečná pre budúcnosť našej krajiny.
Chcem povedať, že návrhu štátneho rozpočtu chýba národná idea, tak ako aj celá politika súčasnej vlády a súčasnej koalície. Len krajina s národnou identitou a ideou môže mať perspektívu všestranného rozvoja a dôstojného a úctyhodného miesta za stolom národov. Slovensko dnes stojí na rázcestí. V žiadnom prípade nemôže ďalej pokračovať v politike a praxi doterajšej zákonodarnej a výkonnej moci. Dnes si to už uvedomuje väčšina občanov. Aj keď návrh štátneho rozpočtu má už charakteristické prvky predvolebného rozpočtu, vo svojej podstate je kvantifikovaným finančným vyjadrením protiľudovej a protinárodnej politiky súčasnej výkonnej moci, a preto nemôžeme za takýto návrh hlasovať. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte slovo.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán kolega Ševc, je tu jeden problém, keď sme hlasovali o tom v Národnej rade, či vstúpime do NATO, alebo nie, pri argumentácii sme naozaj hovorili o tom, že samostatná obrana tohto štátu by bola drahšia ako obrana v rámci nejakého celku. My sme nikdy nehovorili, že rozpočet rezortu obrany sa bude krátiť. To je, prosím, mylná interpretácia a som presvedčená, že sme urobili dobre.
A druhá poznámka, ja by som rada diskutovala o tom, čo je to národná idea štátneho rozpočtu, lebo ja naozaj pod takýto pojem neviem, čo sa skrýva. Či je to priorita v nejakých rezortoch a potom ju treba pomenovať, ale takto to vyzerá, prepáčte, ale smiešne. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc, môžete reagovať na faktickú poznámku.
J. Ševc, poslanec: Môžem reagovať, ďakujem pekne, pán podpredseda, všelijako, len si myslím, že za NATO niekto, samozrejme, hlasoval. Ja som za, aby ministerstvo obrany malo svoj rozpočet, ale prečo ho navyšovať, keď je kolektívna obrana? Prečo zvyšovať na úkor niečoho iného? To nech mi niekto odpovie z odborníkov alebo vy, pani poslankyňa?
A čo je národná identita? Národná identita je občan Slovenskej republiky a jeho záujmy. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cagala, nech sa páči, máte slovo za klub Ľudová strana - HZDS, pripraví sa pán poslanec Farkas za klub Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja.
M. Cagala, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za náš klub Ľudovej strany - HZDS povedal niekoľko slov k tomuto zákonu, zákonu, ako ho nazývame, k rozpočtu, ktorý pripravila vláda na rok 2006. Najmä chcem hovoriť o rizikách, o ktorých si myslíme, a nielen ja, ale i naši odborníci, že by mohli byť viacej rozvité v tomto rozpočte a, samozrejme, možnože aj upozorníme pána ministra, vládu na to, čo by bolo možno treba urobiť, aby rok 2006 dopadol lepšie ako aj tento rok, hoci nebude najhorší.
V prvom rade si dovolím povedať, že Slovenská republika podľa odhadov zahraničných expertov nesplní Maastrichtské kritérium na rok 2006 v cenovej oblasti. Rizikom bude podľa nich najmä vývoj cien ropy a zemného plynu na svetovom trhu a, samozrejme, ako aj vývoj výmenného kurzu slovenská koruna - euro, euro - USD. Na splnenie stability výmenného kurzu nie sú zatiaľ u nás na Slovensku splnené základné systémové hodnotiace podmienky, ktorým je účasť v mechanizme výmenného kurzu minimálne dva roky s pohybom výmenného kurzu v rámci fluktuačného pásma plus mínus 15 percent. Nie je to, samozrejme, katastrofa, ale si myslím, že pri istých okolnostiach by aj táto podmienka mohla byť splnená. V roku 2006 je ohrozená aj miera nezamestnanosti, prognóza je 16,3 percenta, to je prognóza, ktorá vychádza z rozpočtu, samozrejme, vláda uvažuje s klesajúcim trendom 0,5 percenta a úrady práce však uvažujú s nižším percentom klesania, t. j. 0,3 percenta, čiže je tu tiež disproporcia medzi vládou a úradom práce a sociálnych vecí, čiže bolo by treba tiež zladiť tieto dve čísla, aby boli na jednej úrovni. Ďalej mieru nezamestnanosti môže ovplyvniť aj problém zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Keďže nebude schopná ani rozvíjajúca sa ekonomika etablovať alebo absorbovať všetkých pracovníkov, ktorí budú mať končiť a budú ešte v zamestnaneckom pomere, alebo budú v produktívnom veku. Nebude ekonomika schopná absorbovať ich do zamestnania. Tento problém isto je tiež problémom dosť nemalým v rámci rozpočtu, najmä keď vieme, že OECD uvažuje s priemernou mierou nezamestnanosti v rámci Európskej únie okolo 6,4 percenta. Čiže ten rozdiel je ozaj veľký, treba sa tejto otázke, tomuto problému venovať. Samozrejme, treba pripraviť konkrétne možnosti zníženia tohto podielu, ktorý u nás je stále ešte na vysokom percente.
Takisto sa nehovorí veľa o bilancii zahraničného obchodu, pretože si myslím, že je podcenená troška, že predsa tu príde technológia, alebo tu bude dovezená technológia do KIE, ešte aj bude pokračovať dovoz technológií do PSA Peugeot Citroen. Sú to veci, ktoré skutočne si myslím, že rozpočet veľmi s tým nepočíta a bolo by potrebné sa aj týmto otázkam ešte možno aj po tomto prerokovaní rozpočtu povenovať.
Ďalším rizikom je podľa našich expertov, odborníkov vyššie rozpočtovanie príjmov a výdavkov verejných financií na rok 2006 v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008, ako i na rok 2006 až 2007. Nesie so sebou riziko, že namiesto vytvorenia rezervy na riešenie neočakávaných situácií môže dôjsť k nepriaznivému vývoju v oblasti konsolidácie verejných financií, k čomu môže alebo k čomu prispeje zvyšovanie verejných výdavkov buď zo zdrojov nevyčerpaných z roku 2005, ale z vyššieho ako predpokladaného plnenia príjmov verejnej správy.
Rizikovým faktorom naďalej zostáva vývoj miezd vo verejnom sektore, ktorý môže obdobne ako v tomto roku podstatne prispieť k celkovému rastu miezd v národnom hospodárstve. Sú to veci, ktoré, samozrejme, tiež by sa mali v tomto rozpočte zohľadniť, o ktorom tu hovorím.
Za dve najvážnejšie riziká budúceho vývoja verejných financií považujem hospodárenie Sociálnej poisťovne, pred ktorou stojí náročná úloha realizácie dôchodkovej reformy a ďalej nedostatok reálnej predstavy o výške zdrojov, ktoré budeme môcť získať zo zdrojov Európskej únie.
K prvému problému treba povedať, že problémy Sociálnej poisťovne sa namiesto ich doriešenia alebo aspoň perspektívy riešenia, naopak, ešte prehlbujú. Opatrenia, ktoré sa pripravujú a sú prijímané a ktoré sú u nás známe, nepovažujeme za dostatočné a nie sú tak reálnou zárukou hospodárenia Sociálnej poisťovne. Ako sa zlepší výber poistného prenesením tejto úlohy na daňové úrady je, žiaľ, zatiaľ v tejto rovnici veľká neznáma.
Druhým vážnym faktorom, o ktorom tu hovorím, je finančný rámec európskeho rozpočtu. Finančná perspektíva na roky 2007 až 2013 nie je doposiaľ schválená. Ak sa schváli rozpočet Únie, nastane problém pre SR. Ak berieme do úvahy skutočnosť, že odvody a príspevky Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu Únie sú dané fixne, keď ich berieme z medzinárodného pohľadu a budeme musieť ich naplniť bez ohľadu na to, aký objem rozpočtu z Únie dostaneme my späť. Ak je teda reálny odhad zdrojov, ktoré Slovenská republika môže získať z Únie, do dnešného dňa neznámou, znamená to spolu s ďalšími rizikami prejavujúcimi sa v oblasti čerpania zdrojov z rozpočtu Európskej únie skutočne reálny a významný rizikový faktor v budúcom vývoji verejných financií. Mám teda na mysli predovšetkým nízke čerpanie štrukturálnych fondov, v súvislosti s nimi hrozbu uplatnenia pravidla M plus 1, t. j. automatického krátenia časti záväzku. Predpokladám, že možno predkladateľ v priebehu tohto rokovania návrhu zákona v pléne nám predloží k omnoho závažným problémom akceptovateľné stanovisko, pretože bez neho nie je možné k prijatiu či odmietnutiu návrhu rozpočtu pristupovať vážne a seriózne a vyhlasovať, že sme prijali múdry a dobrý rozpočet.
Ďalším rizikom je fondové hospodárenie. Najväčšia napätosť vzniká vo fonde dôchodkového poistenia, kde vzniká nie malý deficit 47 miliárd Sk. Samozrejme, v rozpočte je povedané, ako sa bude riešiť, ale sú tam minimálne dve položky, ktoré nie sú podľa mňa v rukách ani ministerstva, ani ministra financií, a preto je potrebné sa týmto položkám venovať tak, aby skutočne ešte raz z toho deficitu nebola katastrofa. Samozrejme, všeličo je možné urobiť ešte do konca obdobia budúceho roka.
Výdavky štátneho rozpočtu sú vyššie o 22 miliárd Sk ako teda v tomto roku. Beriem to ako politikum, že sa blížia voľby na budúci rok, tak treba troška viac peňazí rozdať, to, myslím si, že robí každý štát, ale napriek tomu si myslím, že sú tu úvahy o zvýšenom príjme konkrétne daní od fyzických osôb o 6,1 miliardy korún a od právnických osôb o 4,8 miliardy korún. Ja som už včera hovoril o tom, že som rád, že máme nižšiu daň, že sa znížila daň u nás, a tým sa vybralo viac peňazí, čo, chvalabohu, bol efekt, ale či to bude aj v budúcom roku neviem povedať ani ja, možno pán minister vie, ale ja si myslím, že tu treba tiež troška s takouto úvahou sa zaoberať a vážne sa o nej zamýšľať pre obdobie budúceho roka.
Ďalšou takou problémovou oblasťou, o ktorej chcem hovoriť, je problém rozpočtu vedy a techniky. Ja si myslím, že nehovorím žiadnu novinku a že aj pán minister to vie, že zatiaľ, žiaľbohu, zo štátov bývalej V4 najnižší podiel k HDP predstavuje práve naša čiastka, ktorú dávame do rozvoja vedy a techniky, že na svete sú štáty, ktoré nemôžem ani porovnávať. Nemecko, Taliansko dáva rádovo od 3 až do 5 percent podiel k HDP, dáva prostriedkov na to, aby sa ľudia vzdelávali a nielen vzdelávali v školách, ale vzdelávali sa, aby skúmali, aby realizovali aplikovaný výskum, lebo nie je pravdou, ako niekedy počúvame z úst niektorých našich odborníkov aj finančných, prečo by podporovali súkromné firmy. Ja si myslím, že to nie je podpora súkromných firiem, je to podpora vzdelanosti národa a ľudí, že časť peňazí dá každá aj súkromná firma a časť musí prispieť štát, lebo sa realizuje výskum, ktorý sa vo svete riadne takto už niekoľko rokov, desiatok rokov, stoviek rokov plní, a myslím si, že práve tu je tento príspevok štátu malý a že veľká chyba sa stala niekedy za ministrovania ministra Haracha, že aj fond, ktorý bol vytvorený na ministerstve hospodárstva, ktorý práve podporoval aplikovaný výskum, nie výskum pre výskum, ale výskum pre realizáciu budúcich výrobkov sa nám stratil z tejto rozpočtovej kapitoly. Dnes sa rozpočtuje na školstve, čo je, chvalabohu, dobré, na školstvo tiež treba peniaze, ale myslím si, že práve tá kapitola ministerstva hospodárstva vždy bola reálna, bola vždy hodnotená, bola vždy riadne kontrolovaná a práve tu dávali aj podniky svoje zdroje, 60 percent svojich zdrojov, 40 percent dával štát a veľa, veľa vecí sa riešilo, veľa ľudí malo robotu, veľa mladých ľudí ostávalo po škole u nás zamestnaných v rámci výskumných ústavov a neodchádzali do zahraničia, aby rozum rozdávali v zahraničí.
Preto si myslím, že ak nechceme byť krajinou hardvéru, že chceme byť aj krajinou softvéru, treba urobiť veľa vecí preto, aby sme skutočne ešte raz do vedy a výskumu dali toľko peňazí, koľko nám predpisujú i prístupové pravidlá, ktoré sme podpísali niekedy pri vstupe do Európskej únie. Takže tu treba urobiť takisto podľa mňa už nejaký ten lepší krok, aj keď je navýšenie, musím povedať, že áno, na tento rok je, sa uvažuje s vyššou sumou niekoľko miliónov korún, stále však sme pod hranicou 0,5 percenta smerom k HDP, čo je veľmi málo, keď zoberieme, že Česi majú 1,2, Maďari okolo 1 a Poliaci tiež okolo 1 percenta k HDP. Hovorím ešte raz, krajiny ako Nemecko, Taliansko, Francúzsko majú 4 až 5 percent HDP, majú podiel zdrojov z rozpočtu, ktoré sa investujú do rozvoja vedy a techniky.
Vážené dámy, vážení páni, na záver chcem len povedať, že poslanecký klub Ľudovej strany - HZDS podporí všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré budú smerovať k zlepšeniu tohto rozpočtu, podporí všetky návrhy, ktoré budú smerovať k tomu, aby skutočne ešte raz sa úroveň obyvateľov tohto štátu zlepšila, aby sa zvýšila tým, že sa dajú príspevky tam, kam je potrebné a, samozrejme, zatiaľ na nevyriešenie týchto rozporov, o ktorých som hovoril, týchto rizík, nebudeme hlasovať celkovo za štátny rozpočet. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas za klub Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovanie návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok, respektíve návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce obdobie podľa nášho hodnotenia patrí medzi najdôležitejšie návrhy zákonov vôbec, ktoré tu na pôde Národnej rady prerokúvame.
Proces schvaľovania je sledovaný nie iba odborníkmi na rozpočtovú či finančnú politiku, ale aj takpovediac laickou verejnosťou. O tom svedčí aj množstvo reakcií a ohlasov, ktoré sme dostali v posledných týždňoch a mesiacoch, ale aj rôzne stanoviská a názory, odborné či laické, ktoré boli nám všetkým tlmočené aj prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. A je to pozitívny jav, veď ide o rozdelenie verejných zdrojov, ktoré sú tvorené prostredníctvom nás občanov a prostredníctvom podnikateľských subjektov cestou zaplatenia a uhradenia rôznych foriem daní. Príťažlivosť tejto témy je daná aj tým, že od prijatia či neprijatia návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok závisí ďalšie plynulé a nerušené fungovanie hospodárskeho a spoločenského života v krajine.
V týchto dňoch naším prístupom k rokovaniu o návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce trojročné obdobie a naším hlasovaním o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 vyšleme signál z tejto našej rokovacej sály, ktorý bude mať veľký význam pre ďalší vývoj Slovenska. O pár dní a týždňov neskôr význam tohto signálu už budeme môcť konkrétne hodnotiť na dosiahnutých ekonomických ukazovateľoch krajiny, ktoré jednak zosumarizujú existujúci stav ekonomiky a života u nás a na strane druhej sú rozhodujúce pre ďalšie úspešné smerovanie nášho ekonomického verejného života a v neposlednom rade sú rozhodujúce aj pre investorov pri zakladaní rôznych foriem podnikania a vytvárania hodnôt u nás. Toto naše hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 bude aj veľmi významným a merateľným znakom politickej stability a môže determinovať, samozrejme, aj úspešné splnenie parlamentom odsúhlaseného vládneho programu.
V Slovenskej republike rovnako ako všade inde na svete štátny rozpočet svojimi príjmami vytvára možnosti a svojimi výdavkami rozdeľuje významný balík finančných prostriedkov na uspokojovanie neustále rastúcich verejných potrieb spoločnosti. Parlamentom odsúhlasený štátny rozpočet je v hodnotovom určení najvážnejším nástrojom v rukách vlády na zabezpečenie a dosiahnutie programových cieľov.
V hospodárskej politike vytvára určitý stabilný rámec na udržateľný hospodársky rast v krajine. V tejto súvislosti štátny rozpočet u nás zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu než v ekonomicky vyspelých krajinách. Je to odôvodnené hlavne tým, že podiel štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte u nás je oveľa väčší než vo vyspelých ekonomikách. Aj preto má u nás parlamentom odsúhlasený štátny rozpočet nezastupiteľnú úlohu pri vytváraní vhodného podnikateľského a hodnotytvorného prostredia pre ďalší úspešný rozvoj ekonomického života.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2006 oproti návrhom rozpočtov z predchádzajúcich rokov má niektoré špecifické znaky, ktoré sa z nášho pohľadu dajú hodnotiť pozitívne. Jedným takým znakom je, že návrh rozpočtu je postavený na zdravé ekonomické jadro a opiera sa o reálny makroekonomický rámec fiškálnej politiky. Návrh je postavený na reálnom strednodobom systéme prognózovania, ktoré poskytuje vierohodné a konzervatívne odhady budúceho makroekonomického vývoja. Teda návrh nie je postavený bez relevantných a reálnych ekonomických odhadov, tak ako to tu bolo v minulosti praxou, ale je postavený na reálnych ekonomických odhadoch, ktoré sú prepojené parametrami okruhu celkových verejných financií.
Okrem tohto systém tvorby strednodobého fiškálneho výhľadu, na ktorom stojí aj prerokovaný návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce obdobie rokov 2006 až 2008, je dopracovaný do podoby, ktorá má splniť aj vykazovacie povinnosti Slovenska po našom vstupe do Európskej únie a zároveň bude dostačujúci a smerodajný pre potreby domáceho rozhodovacieho procesu tak na úrovni parlamentu a vlády, ako aj na úrovni jednotlivých rozpočtových kapitol.
Pozitívom a špecifikom prerokovaného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 a návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce obdobie je, že prvýkrát je návrh postavený takým spôsobom, že strednodobý fiškálny rámec je veľmi úzko prepojený s návrhom ročného rozpočtu. Podľa nášho hodnotenia je to prvý a veľmi významný krok, ktorý bol urobený smerom k vytváraniu stabilného a udržateľného strednodobého rozpočtového obdobia, ktoré bude východiskom pri odsúhlasení návrhov vždy na daný programovaný rok. Takáto prax vytvára aj veľmi priaznivé ekonomické prostredie a stabilitu pre jednotlivé kapitoly rozpočtu, ako aj pre úspešné fungovanie rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré sú priamo napojené na štátny rozpočet.
Pozitívnym javom je, že do návrhu rozpočtu verejnej správy je zapracovaná požiadavka programového rozpočtovania. Samotné zavedenie programového rozpočtovania u nás prebieha už niekoľko rokov. Prvé kapitoly začali s programovým rozpočtovaním už v roku 2002 a od roku 2004 je prakticky celý rozpočet v programovej štruktúre, ale musíme povedať, že bez výraznejších efektov, čo sa týka otázok kvality formulovaných projektov a programov, zámerov a cieľov na jednej strane a merateľných ukazovateľov na strane druhej. S takýmito nedostatkami však úloha zavedenia programového rozpočtovania bola formálne riešená. Ale podľa nášho názoru pri splnení tohto významného cieľa musíme byť oveľa náročnejší a takisto zásadoví. Podľa nášho názoru mali by sme vynaložiť maximálne úsilie v tom smere, aby sme postupne zabudovali do návrhu rozpočtu všetky elementárne zásady a praktiky takéhoto rozpočtovania. Prechod na programové rozpočtovanie je všeobecnou tendenciou vo väčšine vyspelých ekonomických krajín. Je prostriedkom na dosiahnutie vyššej efektívnosti vynakladania verejných zdrojov tak, aby bolo možné udržať kontrolu nad celkovým vývojom verejných financií. Oproti predchádzajúcemu obdobiu programové štruktúry sa už stabilizovali a poskytujú už podstatne kvalitnejšie informácie o čerpaní verejných zdrojov než v predchádzajúcom období.
Nasledujúcim špecifickým znakom, ktorý môžeme hodnotiť pozitívne, je, že v posledných dvoch rokoch boli vládou prijaté a Národnou radou Slovenskej republiky odsúhlasené viaceré zásadné štrukturálne zmeny a reformné zákony, ktoré výrazne a hlavne pozitívne sa odzrkadlili aj na prerokovanom návrhu rozpočtu verejnej správy. Tu predovšetkým máme na mysli fiškálnu decentralizáciu verejnej správy, novú daňovú politiku štátu a v neposlednom rade aj dôchodkovú reformu, ktorá však začína naplno fungovať od nasledujúceho rozpočtového roku.
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj ten fakt, že druhý pilier nového dôchodkového zabezpečenia bude mať vari najvýznamnejší vplyv na vývoj deficitu verejných financií v nasledujúcom období. Výška tohto vplyvu bude známa až po prvom polroku, keď sa skončí lehota určená občanom na rozhodovanie o otázke vstupu do tohto druhého piliera dôchodkového zabezpečenia. Do tejto doby táto otázka, ako aj vplyv tohto faktora na ďalší vývoj verejných financií ostáva veľkou neznámou.
Ďalším špecifickým znakom je aj fakt, že prerokovaný návrh rozpočtu oproti rozpočtom z predchádzajúcich rokov sa pripravoval v relatívne stabilnom legislatívnom prostredí. Riziká z prijatých nových zákonných noriem sú minimálne. Príjmovú stránku predovšetkým predurčuje výška daňového zaťaženia a výdavkovú stránku ohraničuje stanovená výška deficitu verejných financií. Vďaka dynamickému rastu hospodárstva krajiny, ako aj významnejšiemu čerpaniu európskych podporných fondov je možné zabezpečiť nárast verejných výdavkov oproti predchádzajúcemu obdobiu.
Najvýznamnejším špecifickým znakom prerokovaného návrhu rozpočtu oproti návrhom z predchádzajúcich rokov je, že rok 2006 je druhým plným rokom nášho členstva v Európskej únii. Finančné výhody nášho vstupu podľa nás sú nespochybniteľné. Prejavuje sa to aj tým, že Slovensko môže v tomto roku získať z fondov Európskej únie oveľa viac, než ako bude musieť do európskeho rozpočtu odviesť. Okrem toho číselného vyjadrenia nášho vzťahu k rozpočtu Európskej únie musíme spomenúť aj taktiež nespochybniteľné pozitívne vzťahy nášho členstva v Európskej únii na celkový chod a fungovanie spoločnosti, hospodárstva či politického a spoločenského života.
Je veľmi pozitívnym javom, že racionalizačné kroky a reformné opatrenia, ktoré boli vykonané zo strany vládnej koalície v predchádzajúcom období už začínajú prinášať svoje pozitívne výsledky hlavne v makroekonomickej oblasti. Väčšina týchto ukazovateľov oproti predchádzajúcemu obdobiu sa postupne zlepšuje a stabilizuje. Pokračovaním takéhoto vývoja bude možné zabezpečiť dlhodobo udržateľný ekonomický rast v krajine. Aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych trendov a pozícií sa vychádza pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu. Podľa nášho posúdenia makroekonomické ukazovatele a východiská návrhu štátneho rozpočtu sú postavené realisticky a dodržaním rozpočtovej disciplíny pri čerpaní zdrojov z neho sú dosiahnuteľné. Je to dôležité konštatovanie aj preto, že úlohou štátneho rozpočtu okrem zabezpečenia dostatočného finančného krytia požiadaviek verejného sektora je snaha pozitívne a motivačne vplývať a pôsobiť na podnikateľskú sféru a takisto aj na správanie sa domácností.
Priaznivý makroekonomický vývoj bude pokračovať aj v roku 2006. Tento vývoj bude pozitívne vplývať aj na celkový vývoj ekonomiky v nasledujúcom období. Hospodársky rast je na zdravej úrovni, ktorý okrem rastu exportu je podporený už aj rastom domáceho dopytu. Inflačné tlaky sú minimálne a deficit na bežnom účte na ročnej báze je na nízkej úrovni. Napriek tomu v nasledujúcom období bude potrebné počítať taktiež s nárastom obchodného deficitu. Bude to účinkom neustále a výrazne silnejúcej slovenskej koruny voči americkému doláru či euru a dôsledkom toho zhoršujúcej sa exportnej pozície Slovenska.
Napriek väčšine pozitívnych ekonomických javov a vplyvov v súčasnej ekonomike v nastávajúcom období budú dočasne pretrvávať niektoré negatívne efekty. Tieto vyplývajú hlavne z procesu transformácie našej ekonomiky, ale, samozrejme, i z vplyvu vonkajšieho ekonomického prostredia na našu ekonomiku. Tu predovšetkým máme na mysli určité riziká vo vzťahu k našej surovinovej nedostatočnosti z vlastných zdrojov a, samozrejme, tým aj našu odkázanosť na dovoz týchto surovín a s tým neustále súvisiace cenové šoky na svetových trhoch.
Ďalší problém tu môže vzniknúť aj prípadným nižším zahraničným dopytom po našich výrobkoch. V nastávajúcom období bude potrebné ešte stále počítať s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti a tiež aj relatívne nízkou úrovňou ceny práce. Keď porovnáme tento ekonomický ukazovateľ s úrovňou v okolitých krajinách a v krajinách Európskej únie, veru nemôžeme skrývať našu nespokojnosť. Oproti predchádzajúcemu obdobiu síce kúpna sila miest postupne rastie, ale, bohužiaľ, v porovnaní s horeuvedenými krajinami máme ešte čo doháňať a vôbec, nebude to jednoduchá úloha. Takýto stav znamená pre každého zamestnanca, podnikateľa, občana výrazný hendikep najmä vo vzťahu k našim silným ambíciám o skoré etablovanie sa v otvorenom ekonomickom priestore v rámci krajín Európskej únie. V nasledujúcom období veru bude veľmi potrebné zaostriť našu pozornosť aj na hodnotenie a postupné vylepšenie aj takýchto, podľa môjho názoru veľmi významných a vážnych ekonomických ukazovateľov, ktoré dokážu zmeniť naše postavenie v porovnaní aj so zahraničím.
Podľa nášho hodnotenia najväčším problémom v doterajšom priebehu reformy riadenia verejných financií je otázka nedostatočného pokroku v oblasti merania efektov dosiahnutých vynaložením verejných zdrojov. Slovensko veru má veľké problémy v oblasti merania výsledkov prinášaných verejnými prostriedkami.
Ďalším veľmi vážnym problémom na tomto poli, s ktorým bude potrebné zo strany jednotlivých správcov kapitol rozpočtu sa čo najskôr popasovať, je otázka schopnosti presne zadefinovať konkrétne ciele a zámery, o ktoré potom v procese programového rozpočtovania môžu tvorcovia jednotlivých programov opierať svoje návrhy a predstavy. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že kvalita predložených cieľov a merateľných ukazovateľov je v jednotlivých kapitolách veľmi rozdielna. Vo väčšine kapitol, kde je nízka kvalita predložených návrhov, cieľov a merateľných ukazovateľov sú spoločné určité charakteristické body. Pre niektoré kapitoly robí veľký problém vôbec presnejšie zadefinovať hlavné zámery a ciele, na ktoré chcú čerpať vôbec verejné zdroje. Od tohto je ešte väčším problémom pre niektoré kapitoly zabezpečiť relevantné kritériá na meranie efektov a prínosov rozpočtom stanovených zdrojov. V týchto kapitolách, inštitúciách, rozpočtových a príspevkových organizáciách možno prevláda taký názor, že úlohou štátu je zabezpečiť im dostatočné zdroje na vykrytie nimi stanovených požiadaviek a je úlohou štátu financovať ich činnosť bez toho, aby vôbec boli merateľné prínosy a efekty vynakladaných verejných zdrojov. No, takéto stanovisko a takýto prístup k tvorbe návrhu rozpočtu je podľa nášho hodnotenia nesprávny.
Ministerstvo financií ako správca štátneho rozpočtu v budúcnosti bude musieť vyvinúť maximálne úsilie v tom smere, aby prínos existujúcich verejných zdrojov mohol byť na základe objektívnych kritérií merateľný a aby všetky existujúce verejné zdroje boli čerpané na presne stanovené a odsúhlasené ciele a zámery. Tieto zámery a ciele by mali vychádzať z relevantných požiadaviek celkového verejného sektora.
Verejný dlh Slovenskej republiky sa v priebehu rozpočtového obdobia mierne zvyšuje a má sa stabilizovať na úrovni 38 percent hrubého domáceho produktu. Tento číselný ukazovateľ, ktorý je na jednej strane vysoký, hlavne keď ho treba zaplatiť, ale na strane druhej je ešte akceptovateľný a je pod úrovňou Maastrichtských kritérií. Na celkovej výške verejného dlhu Slovenskej republiky má dominantný podiel štátny dlh a zo zložiek verejnej správy predovšetkým dlh obcí. Vplyv ďalších súčastí verejného sektora je minimálny. Aj v tejto súvislosti podľa nášho názoru na sledujúcom období bude potrebné maximálne redukovať poskytovanie štátnych záruk za poskytnuté úvery podnikateľskej sfére. Toto bude mať pozitívny vzťah aj na efektívnosť čerpania, rovnako aj na transparentnosť čerpania verejných zdrojov. Takýmto krokom sa taktiež výrazne spomalí tempo nárastu zadlženia krajiny, tým aj budúcich generácií.
Príjmy návrhu štátneho rozpočtu tvoria predovšetkým daňové príjmy, nedaňové príjmy, ako aj prostriedky z rozpočtu Európskej únie. Podiel daňových príjmov na celkových príjmoch oproti predchádzajúcemu obdobiu má klesajúcu tendenciu, na čo majú najvýraznejší vplyv granty a transfery z rozpočtu Európskej únie. Podiel celkových príjmov štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte má taktiež poklesnúť oproti predchádzajúcemu roku pri ich nominálnom raste. Na vývoj daňových príjmov bude mať výrazný vplyv zavedenie daňovej reformy, v rámci ktorej dochádza k nárastu nepriamych daní a spotrebných daní pri súčasnom znižovaní priamych daní, hlavne dane z príjmu, ako aj z dôvodu zrušenia zdanenia dividend, dane z darovania, dane z dedičstva, dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.
Vývoj nedaňových príjmov v rozhodujúcej miere ovplyvní výška dosiahnutého pozitívneho hospodárskeho výsledku v podnikoch s majetkovou účasťou štátu a následný príjem z dividend. Celkové výdavky návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 sa programujú vo výške o niečo vyššie ako 330 miliárd Sk, čo predstavuje nárast o 10 miliárd Sk oproti schválenému rozpočtu na rok 2005.
Charakteristickým znakom celej výdavkovej časti návrhu rozpočtu je, že oproti predchádzajúcemu obdobiu dochádza k miernemu nárastu kúpnej sily týchto výdavkov. Tento ukazovateľ v predchádzajúcich rokoch mal skôr stagnujúci charakter. Na strane druhej však určitým negatívom prerokovaného návrhu rozpočtu naďalej zostáva, že dochádza k vysokému podielu bežných výdavkov na celkových rozpočtovaných výdavkoch. Týmito bežnými výdavkami sa financujú prevádzkové potreby štátu, ktoré hodnotovo sú veľmi vysoké, a tým menej prostriedkov potom ostáva na zabezpečenie požiadaviek v oblasti kapitálových výdavkov. Z tohto vyplýva, že kapitálové výdavky sú rozpočtované na nižšej neuspokojujúcej úrovni.
Takisto ako v predchádzajúcich rokoch vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že aj v prerokovanom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 naďalej pretrváva takzvaný spotrebný charakter tvorby návrhu rozpočtu. Nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok pozitívnych impulzov pre našu ekonomiku, a preto návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás. Možno jediným svetlým bodom v tomto smere sú plánované zdroje na spolufinancovanie programov z fondov Európskej únie, hlavne na rozvoj infraštruktúry.
Pokiaľ ide o rozpočtovanie výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol, vo svojom príspevku sa chcem zameriavať iba na niektoré stránky výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva životného prostredia a ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie dochádza k výrazným a pozitívnym zmenám v oblasti financovania pôdohospodárstva a potravinárstva. Hodnotíme pozitívne, že celkové zdroje pre poľnohospodárstvo budú v nasledujúcom období postupne stúpať. Celkové zdroje oproti roku 2005 budú vyššie. V návrhu rozpočtu na rok 2006 podobne ako v roku 2005 v súvislosti s prijatím zásad spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie hlavným zdrojom podpory poľnohospodárstva bude rozpočet Európskej únie.
Podiel európskych zdrojov na celkových výdavkoch plynúcich do pôdohospodárstva v roku 2006 dosiahne až 58 percent. Výdavky štátneho rozpočtu sú síce oproti schválenému rozpočtu na rok 2005 nižšie o 364 miliónov Sk, ale výdavky z prostriedkov Európskej únie budú oproti roku 2005 oveľa vyššie, skoro o miliardu Sk. Spolu so zvýšeným prílevom finančných zdrojov Európskej únie z programu rozvoja vidieka, štrukturálnych fondov a predvstupových fondov budú rásť aj zdroje na zabezpečenie spolufinancovania a čerpania zdrojov Európskej únie.
Jednou našou prioritu bolo dorovnanie priamych platieb poľnohospodárom aspoň na ich úroveň roku 2005, čo sa aj podarilo, lebo oproti roku 2005, v ktorom bola stanovená úroveň dorovnania priamych platieb 53 percent priemeru Európskej únie, v prerokovanom návrhu rozpočtu sa počíta s dorovnaním týchto platieb na úroveň 54 percent priemeru Európskej únie. Teda na jednej strane dochádza k miernemu zvyšovaniu o 1 percento oproti roku 2005, ale na strane druhej nevyužije Slovenská republika možnosť dorovnania týchto platieb na úroveň 65 percent priemeru Európskej únie, čo v rámci prístupových rokovaní vyrokovala s orgánmi Európskej únie.
Životné prostredie patrí medzi oblasti, ktoré v nasledujúcom období môžu počítať s najväčším prílevom prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Aj z tohto dôvodu v roku 2006 vzrastú výdavky na životné prostredie o viac ako 70 percent v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Rizikom v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu je oblasť vodného hospodárstva, kde nie sú v dostatočnej miere pokryté požiadavky rezortu na jednotlivé prioritné projekty, hlavne na dokončenie rozostavaných objektov vodného hospodárstva, ale nie sú v dostatočnej miere pokryté ani požiadavky na protipovodňové opatrenia a na odstránenie environmentálnych záťaží.
Na regionálny rozvoj sa na rok 2006 navrhujú výdavky v celkovej výške 2,4 miliardy Sk, čo je menej oproti predchádzajúcemu roku. Takmer celú čiastku podpory tvoria prostriedky Európskej únie zo štrukturálnych fondov a z fondov Phare. Tieto prostriedky sú určené na podporu budovania rozvoja lokálnej infraštruktúry, na budovanie a rekonštrukciu školských a zdravotníckych objektov, ale budú podporené aj iniciatívy, hlavne obcí na rekonštrukciu a renováciu objektov slúžiacich na rozvoj kultúry, ako aj na zabezpečenie dostatočnej úrovne sociálnej starostlivosti na miestnej úrovni. Na realizáciu politiky bytovej výstavby sa navrhujú prostriedky z verejných zdrojov vo výške viac ako 8 miliárd Sk, z toho 6,6 miliardy je z rozpočtu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a 1,5 miliardy z príjmu Štátneho fondu rozvoja bývania. Popritom transfer do Štátneho fondu rozvoja bývania predstavuje 2,8 miliardy Sk. V porovnaním s rokom 2005 ide o klesajúci trend, ktorý podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce obdobie bude pokračovať aj v ďalších rokoch.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený o tom, že v mojom príspevku sa mi nepodarilo hovoriť o každom probléme či o každej otázke, ktorá súvisí s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2006 a s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Je ich veľa a v skutočnosti nebolo to ani mojím zámerom. O niektorých ďalších súvislostiach a návrhoch možno budú ešte hovoriť moji kolegovia z poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja.
Prostredníctvom môjho vystúpenia sme vám chceli poskytnúť náš pohľad na prerokovaný návrh rozpočtu predovšetkým zo všeobecného hľadiska. Vymenovali sme niektoré pozitíva návrhu, ale vychádzajúc z nášho objektívneho prístupu k prerokovanej téme sme sa snažili hovoriť aj o takých problémových okruhoch, ktoré podľa nás sa javia ako skutočne problémové.
Ak návrh rozpočtu na rok 2006 bude vylepšený tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov Národnej rady a ktoré gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča schváliť a prípadne ešte ďalšími opodstatnenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi z pléna Národnej rady, tak budeme môcť odhlasovať taký návrh rozpočtu na nasledujúci rok, ktorý na jednej strane zabezpečí základné istoty pre nerušené fungovanie verejného života a na strane druhej vytvára konkrétne možnosti a prostriedky pre ďalší ekonomický rast a rozvoj krajiny.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, poslanci Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja vychádzajúc z uvedeného v zásade podporia prerokovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2006 a taktiež berieme na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)