B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Devínsky, pripraví sa pán poslanec Žiak.

F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, ja som sa rozhodol vystúpiť aj preto, že výbor pre vzdelanie a vedu prerokoval najväčšiu časť výdavkovej časti štátneho rozpočtu, ktorá mu v rámci troch kapitol prislúcha, je to 56 miliárd korún a hneď chcem povedať, že je to o 6 miliárd viac ako v roku 2005 a je to 17 % výdavkov štátneho rozpočtu. Diskusia vo výbore bola vecná a odborná a nakoniec výbor jednomyseľne schválil štátny rozpočet, predovšetkým preto, že všetci poslanci konštatovali, že vo všetkých kapitolách, ktoré výbor prerokoval, došlo k citeľnému zvýšeniu ich výdavkov. To však znamená, že tak vzdelávanie ako aj kultúra a veda dostávajú ďalší veľmi výrazný stimul. Zrejme nikto z nás nepochybuje o tom, že vzdelávanie podporuje rozvoj intelektuálnej tvorivosti, disciplíny a rešpektu ako aj rozvoj sociálnych schopností pre dosiahnutie úspechu, a nakoniec aj to, že vzdelaný občan predstavuje všeobecný prospech pre celú spoločnosť a je pre budúcnosť krajiny rozhodujúcim faktorom. Vzdelanie sa stáva kľúčom k životnému úspechu, najlepšou investíciou do budúcnosti, účinnou prevenciou pred nezamestnanosťou, zločinnosťou a drogami, ako to tu spomenula aj pani poslankyňa Tóthová. A keď chceme vytvoriť ekonomiku a spoločnosť založenú na znalostiach, vzdelávanie, veda a výskum, ale aj kultúra v tom celkom všeobecnom ponímaní budú zohrávať v tomto procese kľúčovú úlohu. Tento cieľ sa dá dosiahnuť rôznymi cestami a štátna dotácia je jeden z hlavných nástrojov politiky štátu v tomto smere. Som rád, že môžem konštatovať, že vo všetkých položkách týkajúcich sa vzdelania a vedy štátny rozpočet uvažuje o zvyšovaní prostriedkov nielen v nominálnom, ale hlavne v reálnom vyjadrení, a ešte potešujúcejšie je, že výhľadovo, teda na ďalšie obdobie do roku 2008 sa tento trend zachováva a prostriedky sa významne navyšujú. Napríklad u regionálneho školstva sa rozpočet zvyšuje o dve miliardy, na 33,2 miliardy, čo je 6,4 % v porovnaní rokom 2005. Napriek tomu, že pretrváva zlý demografický vývoj a počet žiakov v roku 2006 klesne o 3 až 3,5 %. Navyše priamo z ministerstva financií je pre regionálne školstvo určených ďalších 14,4 miliardy korún, čo je o 3,3 miliardy viac ako v roku 2005. U vysokých škôl nárast predstavuje 1,1 miliardy, čo je o 11 % viac ako v roku 2005. Keď sa tu hovorilo o tom, že veda je podvyživená a nedostala dostatok peňazí, tak aj tu môžeme s potešením konštatovať, že v roku 2006 sa plánuje na vedu 7,7 miliardy korún a z toho 50 % pôjde cez kapitolu ministerstva školstva.

Ani ministerstvo kultúry "neprišlo skrátka", pretože nárast v porovnaní s rokom 2005 činí 800 miliónov. Ak sa teda vrátim k Programovému vyhláseniu vlády, ktoré hovorí, že vláda bude zvyšovať prostriedky na vzdelávanie a že vláda bude zvyšovať dotácie do vysokého školstva zo štátneho rozpočtu, ako aj to, že vláda bude klásť dôraz na zvýšenie a zefektívnenie rôznych foriem priamej a nepriamej formy výskumu a vývoja, tak potom môžeme konštatovať, že vláda svoj program týmto návrhom štátneho rozpočtu zreteľne napĺňa. A mňa veľmi potešilo vystúpenie pána poslanca Maxona ku kapitole školstva, ktorý sa o tejto kapitole vyjadril pozitívne. Jednomyseľný súhlas návrhu štátneho rozpočtu vo výbore pre vzdelávanie je celkom iste silným signálom aj preto, že nastala širokospektrálna zhoda minimálne v tom, že návrh štátneho rozpočtu podporuje budúcnosť Slovenskej republiky v oblasti vzdelávania, vedy a kultúry a nepodporiť ho znamená nepodporiť vzdelávanie, vedu a kultúru na Slovensku. Ďakujem vám, ctené panie poslankyne a páni poslanci, za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Žiak a pripraví sa pán poslanec Oremus.

R. Žiak, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vystúpim veľmi krátko, nechcem hodnotiť rozpočet ako taký, preto, že to urobil kolega Miroslav Maxon aj za našu stranu, Hnutie za demokraciu, ja chcem len predložiť jeden pozmeňujúci návrh, veľmi stručne. Bol som oslovený starostom jednej obce, ktorý má jeden problém s dostavbou hospicového zariadenia, a preto som si osvojil tento návrh a chcel by som predložiť vám ako parlamentu návrh, ktorý v žiadnom prípade neohrozí štátny rozpočet, ide o relatívne veľmi malú sumu, ale môže veľmi napomôcť situáciu v danej obci. Navrhujem presunúť z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, finančné prostriedky vo výške 1 300 000 korún slovenských obci Pruské na dofinancovanie výstavby hospicového zariadenia. Finančné prostriedky sú potrebné na dokončenie tohto zariadenia s kapacitou 16 lôžok. Zariadenie bude po dokončení slúžiť občania stredného Považia, s najčistejším úmyslom pomôcť tým, ktorí to ozaj potrebujú - umierajúcim. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oremus, pripraví sa pani poslankyňa Gabániová.

P. Oremus, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda. kolegyne, kolegovia. nemal som v úmysle rozoberať do detailov alebo detaily štátneho rozpočtu, nedá mi však po včerajšom vystúpení pána podpredsedu a po nedeľnom vystúpení, dueli s pánom Šulajom, aby som niektoré veci týkajúce sa hlavne cien a zvyšovania cien Slovenského plynárenské priemyslu uviedol na pravú mieru a aby som sa pokúsil, ak bude možné, nejakým spôsobom osloviť aj vás a pomôcť jednej inštitúcii, ktorá na Slovensku funguje a ktorá je asi doslova raritou a niečím výnimočným v strednej Európe a pomohli sme im nejakou tou korunou navýšiť rozpočet alebo sumu, ktorú zo štátneho rozpočtu dostávajú v rámci Slovenskej akadémie vied. Chcel by som sa dotknúť kapitoly, v ktorej sa hovorí o príspevku Slovenského plynárenského priemyslu 200 miliónov korún na zatepľovanie bytov. Prosím vás, zateplenie jedného bytu je suma od 150 do 300 000 korún a to nie je nejaký rozsah, ktorý by zabezpečil zatepľovanie tak, ako sa to robí v západných krajinách, je to minimálny náklad, ktorý je na tento účel potrebný. Čiže z 200 miliónov korún, prípadne ešte 150, ktoré dáva štát z rozpočtu, by sme mohli urobiť nejakých 1 000, 1 200 bytov. Pri súčasnom bytovom fonde, ktorý je a ktorý by si žiadal takúto rekonštrukciu, okolo 550 000, si ľahko zrátate, koľko rokov by trvala takáto rekonštrukcia, prípadne takéto zatepľovane. Preto dávam návrh, aby z hľadiska vývoja cien, z hľadiska vývoja ziskov, ktoré má Slovenský plynárenský priemysel, od 2003, aby sa tento príspevok zvýšil na 1 miliardu 200 miliónov korún s tým, že vôbec to s existenciou Slovenského plynárenského podniku ako akciovej spoločnosti, kde štát má majoritu, nezatrasie. I pred rokom 99 existovali dodatočné daňové odvody v Slovenskom plynárenskom priemysle vo výške 2 miliárd korún, ktoré vláda rozpisovala SPP, pritom SPP netvorilo ani zďaleka taký zisk, ako tvorí dnes. Dnes proklamovaných 24,6 miliardy korún nie je, tak ako tvrdí pán podpredseda vlády, tvorených len tranzitom, pretože tranzit predstavuje vo výnosoch zhruba 20 aj niečo miliárd korún, ale jeho vlastné náklady, náklady na prevádzku predstavujú 5 až 6 miliárd, čiže z 24,6 miliardy, všeobecné plynárenstvo prináša 8 až 9 miliárd korún čistého zisku. To isté, takisto sa môžem opýtať aj na cenu, prečo cena plynu sa zvyšuje o ďalších 6 %, zhruba na 13,60, keď my dnes kupujeme plyn za 5 korún od dodávateľa, z Ruskej republiky, kde sa stráca ten obrovský rozdiel, tá obchodná marža alebo ten hrubý zisk, ktorý tu je, kde sa stráca, pravdepodobne v tých nenásytných servisných službách, ktoré zabezpečujú cudzie inštitúcie, ktoré predtým v SPP nemohli fungovať. Dnes parazitujú a vyslovene vyžierajú zisk Slovenského plynárenského priemyslu. Dá sa to dokázať, vieme, koľko firiem spriaznených súčasnému vedeniu Slovenského plynárenského priemyslu, prípadne iným zamestnancom, parazitujú na prevádzke Slovenského plynárenského priemyslu, preto si myslím, že to navýšenie príspevku na 1,2 miliardy, kde by to malo aj výhody, zaktivizovala by sa otázka výstavby, rozšírila by sa výroba tepelnoizolačných hmôt. Rozšíril by sa proste kompletný servis a v neposlednom rade by sa zvýšila zamestnanosť v tomto štáte, takže ja si myslím, tých 1,2 miliardy korún nie je absolútne nereálna požiadavka zo strany štátu vo vzťahu k inštitúcii, ktorá je v 51-percentnom vlastníctve tohto štátu.

Druhou takou pripomienkou alebo druhou mojou požiadavkou, to, čo som už spomenul, je otázka pomoci alebo navýšenia rozpočtu pre kapitolu Slovenská akadémia vied a ide o Arborétum Mlyňany. Je to skutočne ústav, ktorý v oblasti dendrológie je špičkou v Strednej Európe, chodia sa k nám pozerať, na výsledky jeho práce, z celej Európy. Závidia nám Japonci takúto inštitúciu. Prosím vás, dnes žijú oni z rozpočtu zhruba 10 570 000 korún, ktoré dostávajú ako príspevok zo štátneho rozpočtu a zhruba 5 miliónov korún si musia zarobiť vlastnými výkonmi. Je to obmedzené ako pestovateľskou plochou, tak i počtom pracovníkov, ktorí sú tam, preto by som poprosil, ak by bola možnosť, o 5 miliónov korún navýšiť rozpočet pre túto inštitúciu tak, aby mohli byť zachované všetky tie predstavy a záujem, ktorý táto inštitúcia vo vzťahu k pestovaniu a šľachteniu drevín tomto regióne má.

Tretia otázka , ktorú som v podstate ako vnuknutie dostal po liste, ktorý sa dostal aj mnohým pracovníkom Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa konštatuje, že môže vzniknúť riziko naplnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu z titulu privatizácie Slovenských elektrárni. Prečítam len jeden odstavec z tohto listu: "Bolo by zradou záujmov Slovenska, aby sa pred dohodou s Maďarskou republikou o uzatvorení problematiky výstavby vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, to znamená toho druhého stupňa, uzákonili privatizačné podmienky Slovenských elektrární s Enelom. S tým, že Enel by mal prevádzkovať všetky elektrárne včítane vodného diela Gabčíkovo a že Enel bude odoberať 35 % vyrobenej elektrickej energie a že v prípade zrušenia nájomnej zmluvy Slovensko uhradí Enelu ušlý zisk vygenerovaný za 30 rokov prevádzky. To znamená, že ak do dnešného dňa nebola zmluva podpísaná, ak do dnešného dňa nie sú vyriešené základné otázky zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, zrejme ani nebude možné túto zmluvu podpísať do konca marca budúceho roku, to znamená, že sú ohrozené príjmy, príjem z privatizácie tejto energetickej časti Slovenských elektrární.

Ako štvrtú časť by som mal návrh jeden, pozmeňujúci, teda ďalší pozmeňujúci návrh okrem toho návrhu na zvýšenie rozpočtu Arboréta Mlyňany, Slovenskej akadémii vied, by som mal ešte jeden návrh, ktorý sa týka zníženia rozpočtovej kapitoly ministerstva financií, a to v oblasti tovary a služby. Zníženie o sto miliónov korún, z 2 337 677 000 korún na 2 237 677 000 korún a kapitálové výdavky z 1 489 700 000 korún na 1 389 700 000 korún.

Zníženie uvedených výdavkov navrhujem z toho dôvodu, že nie je jasná koncepcia budovania informačných systémov medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a daňovými úradmi a Sociálnou poisťovňou, presne tak, ako to pomenovala aj pani Navrátilová.

A mám ešte jednu osobnú vec, ktorú by som rád predniesol pánovi podpredsedovi vlády, a žiadam ho o osobné stanovisko a o vyjadrenie sa k tejto skutočnosti. Dostal som od zainteresovaných pracovníkov z Jednoty, spotrebné družstvo Komárno jeden list a kúpno-predajné zmluvy, ktoré sa udiali a prebehli medzi firmou Castor a medzi Jednotou, spotrebné družstvo Komárno. V januári roku 2003 firma Castor odkúpila od spotrebného družstva Jednota v Komárne budovu Jednoty za 28 miliónov korún napriek tomu, že posudok, znalecký posudok znel na sumu zhruba 7,8 milióna korún. V šiestom mesiaci roku 2003 firma Castor predala Sociálnej poisťovni túto budovu za 90 miliónov včítane DPH bez toho, že by bola urobila jeden jediný zásah na budove. Nevložila do nej ani korunu. Túto konštatáciu potvrdzuje i výrok audítorskej správy z 11. augusta a septembra, ktoré vykonalo ústredie Sociálnej poisťovne, kde konštatujú tieto nedostatky a dokonca uvádzajú, že napriek tomu, že boli splatené všetky sumy zo strany Sociálnej poisťovne vo vzťahu k firme Castor, ešte v októbri nebol urobený prevod na katastri, to znamená, že došlo k hrubému porušeniu pravidiel v hospodárení s majetkom Sociálnej poisťovne. Chcel by som preto, pán podpredseda vlády, keby ste osobne informovali, ak nie teda mňa, ale túto snemovňu, proste, o výsledku šetrenia, pretože protokol z audítorskej správy je jasný a hovorí jednoznačne o týchto nedostatkoch, ktoré sa stali, a dokonca je konštatované, že neboli napriek tomu, že ústredie Sociálnej poisťovne bolo s týmto oboznámené, vyvodené žiadne dôsledky voči porušeniu týchto pravidiel. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gabániová. Nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec Oremus, keby ste uvoľnili rečnícky pult pani poslankyni. Nech sa páči, pani poslankyňa.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni. Ja nie som ekonómka, a preto nebudem veľmi odborne vystupovať k predloženému návrhu rozpočtu. Len ma zaujali niektoré zaujímavé veci a postrehy, keď som si porovnávala návrh rozpočtu na rok 2005 a návrh rozpočtu na rok 2006. Lebo skutková podstata, ako nakoniec naozaj dopadlo spotrebovanie financií v jednotlivých kapitolách, tak k takýmto materiálom, podrobným, som sa nedostala.

Na rok 2005 bolo určené pre rezort ministerstva školstva 44 735 037 000 korún. Na rok 2006 je plánovaných 48 905 386 000 korún. Je to vynikajúce. Skutočne venujeme ministerstvu školstva peniaze. Tak z roka na rok teda sme navýšili, ako keby naozaj išlo o to, že náš štát, naša vláda má záujem budovať z krôčika na krôčik, naozaj, vzdelanostnú ekonomiku. Aká je však realita rozdelenia peňazí. Keď si porovnáme peniaze určené pre regionálne školstvo, čo sa týka vlastne skoro každej rodiny, pretože ide o stredné a základné a stredné školy. Tak na rok 2005 bolo naplánovaných 42 miliárd a zaokrúhlim to, 42,3 miliardy korún, na rok 2006 je to 33,2 miliardy korún. Pokles žiakov z roku 04 na 05 bol, prosím pekne, zhruba o 3,3 % a podobný pokles, čo sme mohli počuť aj vo vystúpení pána poslanca Devínskeho, bude, dá sa vypočítať, celkom jednoducho, aj koľko detí bude teda, že to naozaj bude aj teraz zhruba o 3,3 % detí menej. K tomu bol zredukovaný počet učiteľov už v roku 2005. K tomu by sa dalo očakávať, že bude navýšenie mzdových prostriedkov pre ďalej účinkujúcich učiteľov v rezorte školstva, teda v regionálnom školstve. Čo sa však stalo. Pred začiatkom prázdnin, respektíve pred začiatkom nového školského roku dostali riaditelia vyrozumenie, aby požiadali o navýšenie mzdových prostriedkov, ktoré budú potrebovať na dofinancovanie platov učiteľov pôsobiacich v školstve. To znamená, že peniaze na platy učiteľov chýbali. Naďalej sa dozvedáme, že chýbajú dorovnania, finančné, na platy učiteľov aj po navýšení ich mzdových prostriedkov, ktoré im vyplývajú zo zákona, ktorý vláda prijala. Z toho vidíme, že ak poklesne počet žiakov, teda o 3,3 % a počet rozpočtu pre regionálne školstvo o 21 %, niekde je chyba a pravdepodobne rozvrhovanie financií v rámci samotného rezortu, samotnej kapitoly dostalo inú dimenziu a inú filozofiu. Isteže, filozofiu pravdepodobne úžasnú, pretože na Agentúru na podporu vedy a techniky, prosím pekne, sa venuje v roku 2005 - 484 miliónov na bežné výdavky a 200 miliónov na kapitálové výdavky a 724 miliónov v roku 2006 na bežné výdavky a 300 miliónov na kapitálové výdavky. Skutočne, s podporou vedy sa to myslí úžasne. Len neviem, prečo sa toľké milióny viažu na agentúru, kde sa budú prefinancúvať peniaze z európskych fondov na to určených, až o 3 roky. Isteže, na základe vykonaných výsledkov ma bude veľmi zaujímať, v rámci poslaneckého prieskumu, práca a činnosť a upotrebenie týchto prostriedkov agentúrou. To znamená, že ministerstvo použilo 500 miliónov korún úplne ináč ako v minulom roku napriek tomu, že pokojne necháva nedofinancované regionálne školstvo. Ak s tým ministerstvo financií súhlasí, tak výborne, len dúfam, že to nebude tak, ako to bolo tento rok, že siahne potom z rozpočtu ministerstva pri varírovaní a vyrovnávaní rozpočtov v iných kapitolách alebo nejakých iných, práve sa objavených nárokov.

Preto dovoľte, aby som predniesla svoj pozmeňujúci návrh.

Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006, tlač 1304. V rozpočtovej kapitole 20 Ministerstva školstva Slovenskej republiky v časti D 078 národný program výchovy, vzdelávania a mládeže v písmene a) 07811 poskytovanie výchovy a vzdelávania 33 219 889 000 zvýšiť o jednu miliardu korún. Navrhované zvýšenie je potrebné uvoľniť z časti rezerva pod č. 1 rezerva vlády Slovenskej republiky pre rok 2006. Bude to veľmi zmysluplné, myslím si, využitie rezervy.

Odôvodnenie: Za posledné dva roky došlo k nárastu platov v regionálnom školstve, tento nárast, napriek redukcii počtu učiteľov, tento nárast musí byť premietnutý aj v rozpočte na rok 2006. Súčasný rozpočet pre regionálne školstvo môže pokryť tento nárast len v prípade ďalšej redukcie počtu učiteľov. Pritom si však treba uvedomiť, že počet žiakov na jeden počítač je 24 a je to oveľa nižší počet žiakov ako na jedného učiteľa. Takže redukciu počtu učiteľov neodporúčam. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR S: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, tí, ktorí ste mali tu vydržať včera, ste sedeli v rokovacej sále, viete, že som sa pokúsil na základe analýzy čísel prezentovať postoj Smeru - Sociálnej demokracie, odmietaný postoj Smeru - Sociálnej demokracie k návrhu rozpočtu v kapitole zdravotníctvo. To, čo sa udialo potom, ako reakcia pána ministra Zajaca, sa nedá nazvať inak ako ďalší prejav nesmiernej arogancie a nevychovanosti, na ktorú si, žiaľ, musíme už štvrtý rok v tejto Národnej rade zvykať. Priznám sa, že ja som človek trošku emotívny, vy, ktorí ma poznáte, to veľmi dobre viete, a dlho som rozmýšľal, či prijať tento spôsob. Nakoniec som sa rozhodol, že to nemá zmysel, aj keď pán minister Zajac je tým človekom, u ktorého by sme mali tak trošku poopraviť to biblické, že kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Tam by možno platilo, že kto do teba kameňom, ty doňho kvádrom. Nechcem sa znížiť k takejto úrovni. Naozaj sa veľmi ťažko vedie odborná diskusia a debata s človekom, ktorému keď skončia argumenty, je schopný len urážok a osobných invektív. Tak sa to stalo aj včera. Myslím si, že nemá zmysel sa ďalej zaoberať osobou pána ministra Zajaca, ale má zmysel povedať znovu posolstvo, ktoré som sa snažil svojou prezentáciou v mene Smeru - Sociálnej demokracie povedať, a to, že sme naďalej presvedčení, že tak ako je koncipovaná aj kapitola ministerstva zdravotníctva v návrhu štátneho rozpočtu, ale vo výhľade na budúce roky, je to spôsob, ktorý naďalej bude prehlbovať tri základné ekonomické negatívne tendencie v systéme, ktoré nevyriešil ani zázrak v podobe reformy pána Zajaca, a to, že naďalej bude rásť zadlženie systému, že naďalej bude rásť spoluúčasť, dramaticky rásť spoluúčasť pacientov, a že naďalej bude pretrvávať nedôstojne nízka úroveň miezd pracovníkov v zdravotníctve. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredaseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Mikuš, ktorý tu nie je, stráca poradie. (Hlasy z pléna.) (So smiechom.) Ale je. Nech sa páči, pán poslanec, a pripraví sa pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne a páni poslanci. Pôvodne nebolo mojím úmyslom vystúpiť v rozprave k návrhu zákona zákonov, ako už takmer familiárne všetci nazývame návrh zákona o štátnom rozpočte. Nakoľko stanovisko nášho poslaneckého klubu k nemu a všetky pozmeňujúce návrhy boli prednesené mojimi poslaneckými kolegami a odborníkmi na jednotlivé oblasti.

Hlavné večerné spravodajstvo Televíznych novín a internetová informácia o rokovaní vlády Slovenskej republiky ma podnietili aspoň veľmi stručne vyjadriť môj postoj k prerokúvanému návrhu zákona. Z uvedeného dôvodu som sa prihlásil do rozpravy ústne.

Ale poďme po poriadku. Nebudem sa v mojom vystúpení znova vracať k číselným údajom uvádzaným v predkladanom návrhu, sú vám známe z vašich štúdií, materiálov, nespočetne opakovaných vystúpení poslancov z radov opozície i koalície. Pri prerokúvaní tohto návrhu stále sa stretávame s rôznymi prívlastkami názvu návrhu zákona. V súčasnosti najčastejšie je názov predvolebný. Ja z mojej pozície tomuto návrhu rozpočtu priradil prívlastok rastový. Prečo? No, pretože toto slovo, rast, sa v ňom vyskytuje toľkokrát, že nie je možné ho prehliadnuť, a zaslúži si primeranú pozornosť. Začnime rastom HDP, rastom nominálnej mzdy, jej rýchlejšiemu rastu ako rast spotrebiteľských cien, rastu reálnej mzdy, rastu počtu pracujúcich sprevádzaný poklesom nezamestnanosti a ešte veľa prezentovaných rastov. Z toho by malo rezultovať to, že konečne sa máme všetci lepšie a bude to tak v blízkej i ďalekej budúcnosti. Avšak paradoxne, na včerajšom rokovaní vlády Slovenskej republiky bol prerokovaný a vzatý na vedomie informatívny materiál predložený ministerkou práce a sociálnych vecí a rodiny s názvom správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2005. Moje informácie o tomto materiáli aj jeho osude vychádzajú len z informácií uvedených na internetovej stránke Úradu vlády Slovenskej republiky. Z tohto materiálu vyplýva, že na Slovensku žije 7 % obyvateľov v pásme chudoby. Pritom hlavne nejde o toľko, koľko ľudí je chudobných, ale o to, aký majú životný štandard. Do tejto kategórie patria občania, ktorých príjem nedosahuje ani úroveň životného minima, to je 4 730 korún. Najviac z nich žije v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Z celkového počtu 180 000 poberateľov dávok v hmotnej núdzi tvorili v tomto období viac ako 36 % nezaopatrené deti. Za prvý polrok 2005 štát na dávkach v hmotnej núdzi vyplatil viac ako 3 miliardy korún. Priemerná mesačná dávka dosiahla sumu 3 228 korún. Podľa odborníka Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied je chudobných v skutočnosti ešte viac a to až na úrovni 11 %. Ich prezentovaný hospodársky rast sa netýka. Neprofitujú z neho, podľa prognóz nie je predpoklad radikálneho zníženia ich počtu, ale ich počet sa nebude ani príliš zvyšovať. Podľa slov ministerky dotknutého rezortu je jasné, že občanov s nízkymi príjmami budeme mať stále v štáte, a ide o to, čo im vieme garantovať. To, čo máme definované ako minimálny štandard, je postavené v porovnaní s inými ekonomikami ako veľmi hlboko a nízko. Pre porovnanie, v takých podmienkach, ako sú naši chudobní, je napríklad v susednom Rakúsku len necelé 1 %. Patríme medzi štáty, v ktorých nie je až taký vysoký počet chudobných, ale ich chudoba je pomerne silná. Východiskom z tohto stavu je zvyšovanie zamestnanosti, investície do vzdelania chudobných detí a politika zmierňovania chudoby. Kým nebude vyššia zamestnanosť, iné aktivity to nezachránia. Problémom je aj presúvanie chudoby z generácie na generáciu, to by mohlo vyriešiť poskytovanie štipendií, dotácie na stravu a iné školské pomôcky.

A teraz by som sa v tejto súvislosti chcel ešte vrátiť k môjmu vystúpeniu, k návrhu na rozpočet pre rok 2004. Išlo vtedy o zvýšenie cien plynu zhruba o 28 % pre tých, ktorí využívali kúrenie na 40 %, ešte 19 % DPH. Svoje vystúpenie som vtedy zakončil slovami o hustom, valiacom sa dyme z komínov rodinných domov, zvlášť v podhorských oblastiach, ktoré majú síce nainštalované plynové kúrenie, ale vracajú sa ku kúreniu drevom. Boli sme v tom čase účastníkmi rokovania o návrhu štátneho rozpočtu v Častej-Papierničke. Išlo najmä o regióny v oblasti Malých Karpát, ale aj Oravu a Liptov, Kysuce a ostatné podhorské oblasti Slovenska. Zdôvodnilo sa to vtedy tým, že ide vo väčšine prípadov o vlastníkov lesov, ktorí majú povolenia na výrub suchárov a tým si vlastne čistia les. Teraz sa situácia opakuje, ale na inej báze. V regiónoch, kde je prístup k palivovému drevu, sa ľudia často vracajú k vykurovaniu drevom a na svete sú poradovníky pripomínajúce obdobie spred roku 1989, no vtedy to bolo v iných komoditách. Ľudia, ktorí ešte pred niekoľkými rokmi kúrili výlučne elektrinou, plynom, sa vracajú k lacnejšiemu kúreniu drevom. Pre porovnanie uvádzam súčasné ceny tepla za jeden rok pre starší nezateplený rodinný dom v dobrom stave. 18 000 korún drevo, 25 000 korún hnedé uhlie, 38 000 čierne uhlie, 44 000 zemný plyn a 53 000 elektrina, priamy ohrev. Ľudia chcú a musia šetriť. Za posledných 5 rokov narástli ceny energie a pitnej vody približne o dvojnásobok. Sčasti to má na svedomí odstraňovanie dotácií pre domácnosti, ale aj vývoj cien na svetových trhoch, teda v týchto komoditách. No chcem dať do pozornosti tú skutočnosť, že Slovensko je krajinou, kde nefunguje žiadna štátna, podotýkam štátna poradenská agentúra v oblasti zatepľovania a alternatívnych zdrojov energie. A podľa štatistík v tomto roku sa zateplilo dvojnásobne viac domov ako pred dvoma rokmi, ich prepočet na obyvateľa teda, a tam sme dobehli skoro krajiny Nemecko a Rakúsko. Takýchto príkladov v hľadaní rezerv, či už v oblasti príjmovej, alebo v obmedzení v oblasti výdavkov, by sa dalo hovoriť veľmi dlho. Ja však som avizoval len krátky vstup.

Aby som nezostal dlžný objasnením aj druhej skutočnosti, ktorá ma podnietila vystúpiť v rozprave, tak len v krátkosti by som sa chcel zastaviť pri takzvaných nezávislých poslancoch. Ich pôsobenie a požiadavky na rozpočet premiér slovenskej vlády v nemenovanej rozhlasovej relácií bagatelizoval a legalizoval vyjadrením: "Presne tak sa správajú všetci normálni poslanci vo všetkých parlamentoch. O tom je politika." Ja zastávam názor, že politika nie je niečo, o niečom inom teda. To, čo bolo povýšené na normu, by som nazval inak, napríklad bezkufríková korupcia. Rozpočet je totiž vládny program o rozpísaní do výdavkov na kalendárny rok a pre verejné peniaze získavané cez dane platí, že účely ich použitia môžu byť iba verejnoprospešné. A to je podstata. Ak však predkladateľ návrhu rozpočtu vystúpi v hlavnom večernom spravodajstve televízie a so sebavedomím a úsmevom jemu vlastným prezentuje svoje rokovanie na podporu rozpočtu s nezávislými poslancami pri spoločnej večeri, to je už na zamyslenie. Zúčastnení nezávislí, nasledovne konštatuje v priamom prenose, že ten minister je vlastne v skutočnosti zábavný spoločník a nezúčastnený nezávislý poslanec vyjadrí pred kamerami ľútosť, že jemu sa takejto cti zatiaľ nedostalo. No čo, musíme sa zmieriť aj s fenoménom doby, že sú stovky miest a obcí na Slovensku, ktoré nemajú v Národnej rade Slovenskej republiky svojho nezávislého agenta, ktorý by bol navyše pre súčasných zaujímavý a perspektívny. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: V rozprave teraz vystúpi... Ak ste sa dohodli s pánom poslancom Čížom, nerobí to problém. Takže je dohoda, došlo k výmene medzi pani poslankyňou Muškovou a s pánom poslancom Čížom. Takže, pán poslanec Číž, nech sa páči, máte slovo a ja potom mám nejakú odmenu.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, čas, ktorým prerokúvame rozpočet, a atmosféra pri prerokovaní robí zbytočným nejaké zásadné polemické úvahy pri hľadaní optimálnych východísk pre spravovanie nášho štátu. Spolupráca koalície a opozície pri príprave rozpočtu bola daná už predtým koaličnými rokovaniami, kde prakticky jediným zmyslom bolo zafixovať dostatočný počet hlasov, rokovania predtým urobili rozpočet fakticky definitívnym, aj predpokladaný počet hlasov za tento rozpočet rovnako nedáva zmysel nejakým hlbším úvahám, prípadne politickej polemike o základných východiskách rozpočtu, o type rozpočtu, o dôsledkoch, situácii, v ktorej sa naša krajina ocitla, takže ja naozaj zúžim svoje vystúpenie veľmi krátko iba na tú časť rozpočtu, ktorú - v úvodzovkách - "spravuje" výbor pre verejnú správu vo väzbe na odvetvové oblasti štátnej správy, ktoré sú v pôsobnosti civilnosprávneho úseku ministerstva vnútra. Chcem opätovne zdôrazniť pre prípadnú reakciu, že nebudem hovoriť o žiadnych osobných poznatkoch ani o nejakých domnienkach, politických, budem hovoriť iba o tom, čo predložila vláda Slovenskej republiky ako odvetvový rozpočet pre civilnosprávny úsek ministerstva vnútra. Ak sa pozrieme na štruktúru výdavkov, ktoré tam sú, no tak prvá vec, ktorá nesmierne zarazí, vážený pán podpredseda vlády, v rozpočte nie je zakomponovaná predpokladaná spotreba vecných výdavkov na prípravu a konanie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a do orgánov samosprávy obcí v roku 2006 a to o 109 miliónov korún, rád by som vedel, ako je možné v normálnom štáte, že sa konajú v rozpočtovanom roku voľby a náklady na tieto voľby nie sú zakomponované. Na otázku prečo pán štátny tajomník hovoril, že sa to v decembri nestihne zaplatiť, ja neviem čo a teda že vlastne rozpočtované prostriedky budú musieť byť schválené až v roku 2007, no, je to hlboko nepochopiteľné, za 15 rokov som sa s takýmto niečím v parlamente nestretol. Je to nezmyslený presun platenia na vládu, budúcu, a neviem si predstaviť, či existuje nejaký rozpočet, ktorý by sa z touto udalosťou týmto spôsobom vyrovnával. Čo je rovnako nesmierne záväzné, vážený pán podpredseda vlády, konštatuje sa vo vládnom materiáli, ktorý je predložený do výboru, že nie je zohľadnené v požadovanom rozsahu, potreba zvýšenia prostriedkov na platy, mzdy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania na ústredí ministerstva a v roku 2006 pre zamestnancov sekcie verejnej správy od 2 062 000 korún, z toho v štátnej službe o zhruba 2 milióny korún a pri výkone prác vo verejnom záujme o 620, 32 000 a pre zamestnancov v štátnych archívoch celkom 1,68 000. No v akom stave je štát, keď nie je schopný plniť záväzky, ktoré si sám stanoví či už zákonom, alebo inými všeobecne záväznými predpismi, alebo inými zmluvami, ako sú napríklad kolektívne zmluvy, keď nie je schopný vo svojom rozpočte plánovať na zabezpečenie týchto povinností, ktoré má, finančné prostriedky. Rovnako v rozpočte, vážený pán podpredseda vlády, chýbajú prostriedky na plánované alebo zo zákona vychádzané prostriedky na mzdy, platy a služobné príjmy celkom vo výške 45 miliónov Sk. Ako je možné, že rozpočet, ktorý je zákon, ktorý vychádza z platných zákonov, nezohľadňuje potrebu zvýšenia prostriedkov vychádzajúcich zo zákona, celkom, pre krajské a obvodné úrady celkom o 45 miliónov Sk? Ako je to možné, vážený pán podpredseda vlády, že rozpočtovaný objem prostriedkov nestačí na potrebné prijatie zhruba 430 hasičov, ktorí sú, ale to, že ich treba prijať vzhľadom na to, aby sa dostali teda hasičské zbory do primeraného stavu, vyplývajú z uznesenia vlády č. 203 správy o stave plnenia vládou prijatých opatrení na úseku ochrany pred požiarmi a záchranných činností? Ako je možné, že pre platy týchto ľudí, ktorých bude potrebné prijať, pretože v opačnom prípade uznesenie vlády je vlastne iba zdrapom papiera a nie je záväzným pre vlády, že pre nich nemáme finančné prostriedky, opätovne pripomínam, konštatuje to správa vlády predložená do parlamentu.

Vážený pán podpredseda vlády, ako je možné, že pre úrad civilnej ochrany rozpočtované prostriedky nepostačujú na zvýšenie platových taríf o 6 % podľa kolektívnej dohody na rok 2005, a nie je postačujúci ten objem, ktorý je predložený, ani na platy zamestnancov. Predpoklad chýbajúcich prostriedkov je zhruba 6 miliónov Sk. Ešte raz, ide o finančné prostriedky, ktoré vyplývajú z dohôd kolektívnej zmluvy. Akým spôsobom chceme stanovovať povinnosť štátu, pretože kolektívna zmluva, jej plnenie vyplýva z príslušných pracovnoprávnych predpisov.

Vážený pán podpredseda vlády, ako je možné, že rozpočet nezohľadňuje povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti podľa zákona 582 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, čo predstavuje minimálne 13 720 000 korún. Ako je možné, že tieto prostriedky, opäť dané zákonom Národnej rady, ktoré viažu štát, nie sú zakomponované v rozpočtoch? Ako bude vyzerať teda plnenie rozpočtu v tej štruktúre, v ktorej je, keďže ani tie povinnosti, ktoré tam sú, sa nebudú môcť v tom rozsahu, kde sú rozpočtované prostriedky, plniť, pretože bude treba rozkladať nejakým spôsobom tieto prostriedky a bude treba ich pravdepodobne nejakým spôsobom do budúcnosti hľadať a obmedzovať už plánované finančné prostriedky, ktoré sú stanovené v rozpočte.

Vážený pán podpredseda, je známe, že zrušená regulácia cien za nájom nebytových priestorov podľa oznámenia ministerstva financií z roku, 745, ktorý ustanovuje rozsah regulácie cien v pôsobnosti ministerstva vnútra. Vieme a konštatuje to aj správa, že prenajímatelia avizovali úpravu výšky nájomného formou dodatkov k uzatvoreným zmluvám. Evidentne sa tam prejavia vplyvy na rozpočet, existujúci. Vážený pán podpredseda, prečo nie sú tieto výdavky, ktoré sú nevyhnutné a ktoré sa nedajú iným spôsobom sanovať, zahrnuté v štátnom rozpočte?

Dalo by sa týmto spôsobom, samozrejme, ešte hovoriť o viacerých veciach, ale to, čo ma osobitne zaujalo ešte, vážený pán podpredseda vlády, v ministerstve vnútra z hľadiska celospoločenskej pôsobnosti, ministerstvo vnútra teda jednoznačne sa muselo venovať a malo rozpočtované prostriedky v oblasti riešenia alebo v oblasti programov protispoločenskej činnosti a drogovej závislosti a čo je najdôležitejšie, riešenie rómskej komunity. Všetci veľmi dobre vieme, že problémy spojené s rómskou komunitou a ich neriešenie znamenajú - a nielen krátkodobo, ale aj dlhodobo - veľmi vážny problém. Diskutujú o ňom odborníci od sociológov, filozofov a, samozrejme, praktické skúsenosti z praktického výkonu štátnej správy alebo činnosti štátu na tomto úseku jednoznačne ukazujú, že je to potrebné. Prečo tam nie je zahrnutý v rozpočte navrhovaných a minulých rokoch rozpočtovaných prostriedkov vo výške 45 miliónov korún s tým, že na bežné výdavky by malo ísť 31 miliónov a na kapitálové výdavky, čo je relatívne minimum, 14 620 000 Sk. Rovnako sú zahrnuté v rozpočte prostriedky zákona, ktorý sme nedávno upravovali, a to je zákon 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov. Iste si pamätáte, vážení páni kolegovia, že sú tam výrazné zmeny, a evidentne z tohto zákona vyplýva zvýšenie nárokov na správu štátu v tomto úseku. Prečo v rozpočte nie je zahrnutý nárok 6 251 000 korún na tieto činnosti, ktoré, ešte raz, vyplývajú zo zákona. To znamená, nemajú ani charakter nejakých nadštandardných činností alebo niečoho nového, ale zaväzujú štát konať podľa schválenej právnej normy.

Rovnako všetci vieme, ak je niektorá časť štátnej správy, ale nesmierne v úbohom stave, tak to je otázka archívov. Stav archívov je otrasný, tam by stačila širšia vážna kontrola a zistí, že Slovenská republika nie je schopná v riadnom stave udržiavať archivované dokumenty a už vôbec nie dodržiavať tie schválené právne predpisy v tomto smere. Ak príslušné vládne uznesenie z roku 1201/2003, teda súčasnej vlády hovorilo o tom, že je potrebné pre kapitálové výdavky v sfére archívnictva zakomponovať iba, hovorím, 90 miliónov korún na riešenie na elementárnych záležitostí, vážený pán podpredseda, táto suma sa znížila na objem 44 miliónov v rámci Slovenska alebo na určovanie priorít v tejto oblasti nepostačuje prakticky na nič. Čo ma nesmierne zarazilo, vážený pán podpredseda, keď som si čítal správu vlády, ktorá je predložená do parlamentu, a by som poprosil, keby ste vo svojom vystúpení potom zareagovali na vami predloženú správu s tým, že ja sa pokúsim teda zvýrazniť tie momenty, ktoré sa pre mňa ako pre opozičného poslanca zdajú nesmierne dôležité a ktoré už istým spôsobom zasahujú do zásadných bezpečnostných otázok s fungovaním tohto štátu. Dovoľte mi, aby som z tohto materiálu zacitoval pre tých, ktorí ho nemali k dispozícii, alebo možno aj pre občanov našej republiky. V kapitole ochrana pred požiarmi, trieda 3.2.0., je nižší tohtoročný navrhovaný objem výdavkov na rok 2006 a to o 34 miliónov slovenských korún. Dovoľte mi citovať ďalej: "Znížený objem výdavkov výrazne ovplyvní akcieschopnosť hasičských jednotiek a naruší platobnú disciplínu za dodávku tovarov a služieb, hlavne za dodávku elektrickej energie, plynu, vodného a stočného, tepelnej energie a poplatkov za telekomunikačné služby. Toto zníženie", dovoľte mi zdôrazniť ďalej, "neumožní dodržať stanovené výstrojné normy pre vystrojovanie príslušníkov hasičského a záchranného zboru rovnošatami, pracovnými odevmi, zásahovými odevmi, obuvou a ostatnými osobnými a ochrannými prostriedkami. Nedostatok finančných prostriedkov môže pri súčasných trendoch vo vývoji cien pohonných látok ochromiť výjazdy hasičských jednotiek k zásahom. Vysoká štruktúra vozového parku si vyžaduje aj zvýšené náklady na jeho opravu a údržbu z navrhovaného objemu rozpočtových prostriedkov nebude možné zabezpečiť, v dôsledku čoho sa zvýši počet techniky, ktorá nebude schopná zásahu". Ďalej taktiež nebude možné vykonať ani najnutnejšiu údržbu a opravu hasičských staníc, ktoré sú v dôsledku pretrvávajúceho podhodnotenia potrieb na tovary a služby v minulých rokoch pre hasičský záchranný zbor v mnohých prípadoch havarijnom stave. Vo výdavkoch na tovary a služby nebola roky zohľadnená inflácia prejavujúca sa nárastom cien energií, pohonných hmôt, materiálov a služieb. Na zabezpečenie bezporuchovej prevádzky hasičských jednotiek a zabezpečenie vystrojenia príslušníkov pracovnými odevmi a ostatnými osobnými ochrannými prostriedkami - opäť, na ktoré je zákonný nárok, ktoré predpokladajú právne predpisy Slovenskej republiky -, je potrebné zvýšiť objem rozpočtových prostriedkov minimálne o 55 až 60 miliónov slovenských korún.

Ja neviem, myslím, že nemá ďalej o veci rozprávať, ale veľmi by som potreboval, keby pán podpredseda vlády zaujal stanovisko k týmto podľa môjho názoru veľmi dôležitým tvrdeniam, pretože ak štát nie je schopný zabezpečiť ochranu obyvateľstva alebo ochranu, ak chcete, štátu alebo spoločnosti pred takou zásadnou vecou, ako je hasičský zbor, je, ešte raz ani na sekundu nejde o hodnotenie opozície, nejde to o naše povedzme, že ako sa často uvádza, nekvalifikované, neodborné a neviem ešte aké stanoviská. Ide o citát z predkladacej správy, ktorú predkladá vláda Slovenskej republiky.

Vážený pán podpredseda, mne tento materiál pripadá tak, ako by sa vláda správala tak, že tento rozpočet, ktorý sa schvaľuje, ktorý navonok vyzerá nesmierne ambiciózne, ktorý drží 3 % maastrichtských a všetko možné na svete, je to rozpočet na pol až trištvrte roka. Ten, ktorý príde k tomuto rozpočtu na posledné 3-4 mesiace tohto roku, sa ocitne vo veľmi vážnych ťažkostiach. Vo veľmi vážnych ťažkostiach a takto predkladaný rozpočet je podľa môjho názoru jednoznačne nezodpovedný. To, že 109 miliónov korún na voľby do orgánov samosprávy nie sú rozpočtované v tomto rozpočte, to považujem za škandalózne a za nehorázne, rovnako však aj iné okolnosti, ktoré som tu uvádzal. Pokúšal som sa hľadať na výbore s váženými kolegami dohodu, aby sme sa bez ohľadu na to, či sme opoziční alebo koaliční, pokúsili formulovať alebo naše vnímanie toho stavu, ktorý vyplýva z vami predloženej správy, aby sme sa ani nie ja, aby sa oni pokúsili nejakým spôsobom ako koalícia zareagovať na tento stav a pripraviť nejaký pozmeňujúci návrh, kde zvýši objem finančných prostriedkov o 200 až 300 miliónov korún, keď počítam, o celkový rozsah, alebo o 200 miliónov korún aspoň keď počítam 100 miliónov na konanie volieb a 100 miliónov korún na sanovanie aspoň tých elementárnych vecí, o ktorých sme sa bavili. Keď necháme padnúť archívy, tak je to len zásadné pochybenie štátu a neschopnosť štátu dodržiavať svoje záväzky. Len tam, pán podpredseda vlády, ako viete, v každej slušnej právnickej osobe, keď vzniká stav, že nie je schopná plniť svoje záväzky a svoje potreby, ktoré vyplývajú zo zákonov, v takom prípade sa vyhlasuje konkurz. Takže máme vyhlásiť štát na konkurz, alebo je to naozaj rozpočet, ktorý zohľadňuje nebývalé výsledky rozvoja ekonomiky, kde diskutujeme nadšene o štyroch a piatich a siedmich percentách pomaly rastu a o prehriatí ekonomiky a podobne v situácii, kde štát nie je schopný plniť elementárne záväzky vyplývajúce z vlastných uznesení vlády, z vlastných právnych predpisov a nie je schopný zabezpečovať takú dôležitú sféru fungovania štátu ako ochrana pred požiarmi, kde túto formálne prerokúvame a vedieme veľké reči okolo toho, akým spôsobom, len dramaticky vyhodnocujeme požiare a podobne, ale v rozpočtovaných prostriedkoch, konštatuje sama vláda, alebo pravdepodobne odvetvové úseky ministerstva vnútra a síce je pekné, demokraticky sa to dostalo do štátneho rozpočtu, ale kde v podstate bez nejakého veľkého komentára sa jednoducho konštatuje stav, ktorý v každom normálnom štáte by vzbudzoval veľmi vážne dôsledky a končíme.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, takýto rozpočet a predpokladám, že len trošičku mikroskopickejší pohľad na to, čo sa predkladá z ministerstva vnútra, to sa objavuje vo všetkých sférach tohto rozpočtu. Maastrichské kritérium 3% a podobne, drastické obmedzovanie verejných výdavkov, neakceptovateľné ani v štruktúre, ani v spôsoboch, ale hlavne nie spôsoboch a snáh, akým sa spravujú verejné financie. Keď zoberieme a pokúšame sa robiť odhady a opäť používame nezávislých ekonómov, zo štátneho rozpočtu odchádza do súkromných vreciek bez primeranej náhrady v podobe výkonov a služieb a podobne 20 až 30 %. Takýto je stav Slovenskej republiky. Za takýto rozpočet v žiadnom prípade hlasovať nemôžem. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)