B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jána Dlhopolčeka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

J. Dlhopolček, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku, tlač 1324, v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1398 z 3. novembra pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou, tlač 1324, týmto výborom: ako gestorskému výboru, výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh. S uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania žiadne stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku. K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 721 z 23. novembra 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 937 z 30. novembra tohto roku. Z uznesení výborov Národnej rady k uvedeným bodom nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia, tlač 1324, a v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Uznesením gestorského výboru bol som určený za spoločného spravodajcu výborov a zároveň bol som poverený predniesť uvedenú správu na schôdzi Národnej rady.

Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005 k návrhu, v spoločnej správe máte návrh uznesenia predložený.

Národná rada vyslovuje podľa čl. 86 písm. d) Ústavy SR

a) súhlas so zmluvou,

b) rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 1325).

Pán podpredseda vlády a minister financií, nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, v snahe vytvoriť vzájomne priaznivé podnikateľské prostredie sa Slovenská republika a Egyptská arabská republika rozhodli uzavrieť dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia. Dohoda sa stane jednou z najdôležitejších podmienok rozvoja vzájomných obchodných vzťahov. Uplatňovaním tejto dohody bude právo na daň rozdelené medzi oba zmluvné štáty, štát zdroja príjmu a štát, v ktorom má príjemca sídlo alebo bydlisko. Dohoda eliminuje nadmerné zaťaženie vyplývajúce z uplatňovania daňových sústav Slovenska a Egypta tým, že odstraňuje zdaňovanie rovnakej sumy dvakrát. Táto dohoda je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ústavnými zákonmi. Znenie materiálu bolo aktualizované s ohľadom na nové platné právne predpisy. Dohoda nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodných zmlúv. Text dohody je vypracovaný v súlade s ustanoveniami modelovej daňovej zmluvy OECD, ktorú Slovensko považuje za nástroj pre harmonizáciu odlišných daňových systémov. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, pán poslanec Dlhopolček, nech sa páči, máte slovo.

J. Dlhopolček, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy, páni. Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov, tlač 1325. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1398 z 3. novembra 2005 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý je zároveň a gestorský výbor, a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou dohodou v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s vládou Egyptskej arabskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia žiadne stanoviská poslancov. K predmetnej dohode zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom zmluvy vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 722 z 23. novembra a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením. č. 936 z 30. novembra. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyslovuje súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia má prednosť pred zákonmi.

Výborom som bol určený za spoločného spravodajcu a bol som poverený predniesť tento návrh Národnej rade. Zároveň podávam návrh na uznesenie Národnej rady zo 14. decembra medzi Slovenskou republikou a Egyptskou arabskou republikou, tlač 1325.

Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

a) vyslovuje súhlas medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky,

b) rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či má niekto záujem v tejto rozprave aktívne vystupovať, alebo aspoň pasívne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A posledný z tejto série je druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o výklade Dohovoru o používaní informačných technológií na colné účely prostredníctvom rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (tlač 1391).

Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie vláda Slovenskej republiky a následne Národná rada v roku 2004 schválili pristúpenie Slovenskej republiky k dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o používaní informačných technológií na colné účely, ktorého súčasťou bol aj protokol vypracovaný na základe článkov K.3 Zmluvy o Európskej únii o výklade Dohovoru o používaní informačných technológií na colné účely prostredníctvom prejudiciálnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Podľa čl. 2 protokolu môže každý členský štát v čase podpisu protokolu alebo neskôr vyhlásiť, že prijíma právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, a rozhodnúť o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu dohovoru. Keďže Slovenská republiky takéto vyhlásenie k protokolu doteraz neurobila a neurobila ani všeobecné vyhlásenie podľa článku 35 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii o akceptácii právomocí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev na konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu dohovoru vypracovaných podľa Hlavy VI Zmluvy o Európskej únii, navrhuje sa dodatočne urobiť vyhlásenie k protokolu. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca, pán poslanec Dlhopolček, nech sa páči, môžete informovať Národnú radu.

J. Dlhopolček, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii a o výklade Dohovoru o používaní informačných technológií na colné účely prostredníctvom prejudiciálnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1413 z 18. novembra pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o výklade Dohovoru o používaní informačných technológií na colné účely prostredníctvom prejudiciálnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenom zmluvou žiadne stanoviská poslancov a k predmetnému návrhu na vyslovenie súhlasu výbory Národnej rady nasledovné stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 726 z 30. novembra, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 717 z 29. novembra.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedeným bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s vyhlásením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o výklade Dohovoru o používaní informačných technológií na colné účely prostredníctvom prejudiciálnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, tlač 1391, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky s vysloviť súhlas. Bol som určený ako spoločný spravodajca výborov a zároveň som bol poverený predniesť uvedený návrh na rokovaní Národnej rade.

Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s vyhlásením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K. 3 a tak ďalej. Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii a výklade Dohovoru o používaní informačných technológií na colné účely prostredníctvom prejudiciálnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Ďakujem, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu. Ako vidím, nikto sa nehlási do rozpravy. Preto ju vyhlasujem za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami a doplnením Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (tlač 1238).

Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som na dnešnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky uviedol vládny návrh na uzavretie dohody z Cotonou, ktorá vychádza zo zmluvne zakotvenej povinnosti jej pravidelnej päťročnej revízie. Dohoda bola podpísaná 23. júna v roku 2002 v Cotonou. Upravuje vzťahy Európskej únie so štátmi Afriky, Karibiku a Pacifiku, čiže Tichého oceánu. Predstavuje zásadný prvok rozvojovej spolupráce Európskej únie. Dohoda bola uzatvorená na dobu 20 rokov od 1. marca 2000. Finančné protokoly sa definujú vždy na päťročné obdobie. Slovensko sa stalo zmluvnou stranou dohody na základe čl. 6 ods. 4 Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii. Cieľom predmetnej dohody je podpora a urýchlenie hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho rozvoja štátov Afriky, Karibiku a Pacifiku, prispenie k mieru a bezpečnosti, ako aj podpora stabilného demokratického politického prostredia. Partnerstvo sa sústredí na zníženie a konečné odstránenie chudoby v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja a postupné začleňovanie krajín zmienenej skupiny do svetového hospodárstva. Na základe rozhodnutia z 27. apríla 2004 rada poverila komisiu začatím rokovaní so štátmi ACP s cieľom revidovať dohodu z Cotonou. Rokovania sa uskutočnili od 6. mája 2004 do 26. februára 2005. Zmenená a doplnená zmluva predstavuje zlepšenie vzťahov medzi štátmi ACP a Spoločenstvom a jeho členskými štátmi. Zároveň zachováva acquis Dohody z Cotonou. Zmeny a doplnenia sa týkajú časti hlavného textu dohody, príloh 1, 2 a 4 a nových príloh označených ako Ibis a prílohy 7. Zahrňujú, po prvé, okruh otázok týkajúcich sa politického rozmeru rozvojových stratégií, investičných nástrojov, implementačných a riadiacich postupov, po druhé, nové ustanovenia týkajúce sa medzinárodného boja proti terorizmu, prevencie žoldnierskych činností v spolupráci v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, podpory Medzinárodného trestného súdu a pravidiel štruktúrovanejšieho a formálnejšieho politického dialógu. Po tretie, nové prvky týkajúce sa miléniových rozvojových cieľov, sociálneho sektora, informačných a komunikačných technológií, mládeže, tradičných vedomostí, ostrovných štátov ACP, neštátnych účastníkov a regionálnej spolupráce. Súčasne boli vykonané dve zmeny finančného protokolu. Po prvé, do existujúcej prílohy I sa vložilo ustanovenie o financovaní decentralizácie. Po druhé, došlo k pridaniu, ako som už spomenul, novej prílohy označenej Ibis, ktorá sa týka viacročného finančného rámca pre spoluprácu podľa zmenenej a doplnenej dohody z Cotonou. Otvorená ostáva otázka finančného rámca, o ktorom členské štáty Európskej únie ešte rokujú. Forma financovania bude predmetom samostatného dokumentu alebo bude formou revízie zahrnutá do finančného protokolu. Predkladaný dokument sa považuje za medzinárodnú politickú zmluvu, medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy ako aj za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Preto po jej podpise je potrebné vyslovenie súhlasu so zmluvou zo strany Národnej rady Slovenskej republiky a jej ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že zmluva má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, keďže ju možno pokladať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zmluva bola podpísaná 25. júna 2005 na zasadnutí Rady ministrov Európskej únie a ACP v Luxemburgu. V tejto súvislosti si dovoľujem požiadať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, prosím určeného spoločného spravodajcu, predsedu zahraničného výboru, poslanca Pavla Pašku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto zmluvy vo výboroch.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, návrhu na vyslovenie tohto súhlasu pridelil pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1395 z 2. novembra ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru, vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Obidva výbory predmetný návrh prerokovali a prijali k nemu uznesenie, kde podľa Článku 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky odporučili vysloviť súhlas so zmenami a doplnením Dohody o partnerstve a b) rozhodnúť o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi a na základe týchto uznesení potom gestorský výbor na základe odporučení z jednotlivých výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky a) vysloviť súhlas so zmenami a doplnením Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej a b) rozhodnúť o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi. Zároveň ma gestorský výbor poveril, aby som vykonáva funkciu spoločného spravodajcu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1293).

Prosím ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, nebudem vás príliš unavovať dlhým úvodom tohto návrhu zákona, len by som vám chcel pripomenúť to, čo sme niekoľkokrát už hovorili, že tento zákon upravuje dva také významné oblasti. Jedna oblasť je takzvané posudzovanie strategických dokumentov alebo posudzovanie vplyvu strategických dokumentov na životné prostredie a skratka bude, čo si budeme asi musieť zvyknúť, SEA. Druhá časť zákona hovorí, alebo druhá časť, taká významná, preberá príslušné ustanovenia Ohurského dohovoru o prístupe k informáciám ku uplatneniu pripomienok verejnosti a prístupu verejnosti ku rozhodovaciemu procesu. No a ďalšie, čo nie je kompaktná časť, ďalšie novinky sú, že sa upravujú podľa doterajšej praxe niektoré ustanovenia, ktoré boli dosť ťažkopádne uplatňovať doteraz. Takže to sú tri také oblasti, ktoré upravuje tento návrh zákona, a verím, že nájde u vás porozumenie. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo poverenému členovi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Petrovi Muránskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vás na základe poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 1293, informoval o výsledku rokovania výborov. Vládny návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory, pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu a pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý bol aj gestorským výborom. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie. Z uznesení výborov Národnej rady uvedené pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 40 v časti IV spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, konštatujem, že nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o perzistentných organických látkach a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 1373).

Pán minister životného prostredia, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, tento návrh zákona vyplýva z povinnosti presadiť do správneho poriadku Slovenskej republiky nariadenie Európskeho parlamentu z vlaňajšieho roka. Toto nariadenie premieta do vykonávacej roviny dva medzinárodné právne dokumenty a to je protokol o perzistentných organických látkach k regionálnemu dohovoru EAK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. A druhý je takzvaný Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach prijatý v Štokholme v roku 2001. Čiže toto je podstata celého návrhu zákona. Upravuje tak ako všetky ostatné zákony povinnosti, práva a sankcie dotknutých právnických a fyzických osôb. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Libuši Martinčekovej. Nech sa páči.

L. Martinčeková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o perzistentných organických látkach a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1373, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1399 z 9. novembra 2005 prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončila som. Ďakujem. Otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme bodom

správa o situácii v regiónoch postihnutých povodňami, o škodách a prijatých opatreniach na odstránenie následkov a prijatých protipovodňových opatreniach v rokoch 2004 a 2005 (tlač 1377).

Pán minister životného prostredia, nech sa páči, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Bude to asi trikrát a dosť. Toto je tretíkrát. Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, táto správa má tri časti. V prvej časti sa zaoberáme úhradami nákladov a škôd, ktoré vznikli počas povodní v roku 2004. Úhrnná suma tých úhrad nákladov škôd, ktoré neboli doteraz vyriešené, je 294 miliónov korún. Druhá časť správy je o povodniach v prvom polroku 2005, ktoré spôsobili náklady a škody vo výške 524 miliónov korún. Takže to je trošku väčšia suma a tretia časť správy je o povodniach v treťom štvrťroku 2005, ktoré spôsobili náklady a škody vo výške 348,2 milióny korún. Povodňami bola v roku 2005 znovu postihovaná najmä východná časť Slovenska v povodí Bodrogu. V predkladanej správe je požiadavka, respektíve spôsob riešenia týchto škôd a úhrad nákladov. Treba povedať, že z úhrnnej požiadavky, z pôvodného návrhu 750 miliónov Slovenských korún, boli, teda budú uhradené len 290 miliónov korún podľa možnosti štátneho rozpočtu na tento rok. Zároveň v tejto správe je aj požiadavka, aby, od vlády na naše ministerstvo, aby sme do júna budúceho roku vypracovali správu o tom, akým spôsobom sa budú odstraňovať povodňové škody a ako budú pokračovať preventívne opatrenia proti povodňovým škodám. Treba povedať veľmi úprimne, že považujeme aj my tieto prostriedky a tie opatrenia za nedostatočné. Čiastočne to kompenzujeme projektmi zo štrukturálnych fondov a jeden veľký projekt z kohézneho fondu, čo sa týka protipovodňovej ochrany Bratislavy. Napriek tomu musím konštatovať, že sa trošku obávame budúcnosti, akým spôsobom Slovenský vodohospodársky podnik ako správca toku bude môcť riešiť tieto verejnoprospešné práce, ktoré sú v záujme, samozrejme, obyvateľov. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslanca Lászlóa Kötelesa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán minister, pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní Správy o situácii v regiónoch postihnutých povodňami, o škodách a prijatých opatreniach na odstránenie následkov a prijatých protipovodňových opatreniach v rokoch 2004 a 2005 informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody 6. decembra 2005. Správu o situácii v regiónoch postihnutých povodňami o škodách a prijatých opatreniach na odstránenie následkov a prijatých protipovodňových opatreniach v rokoch 2004 a 2005 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1412 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochrany prírody. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú správu odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o situácii v regiónoch postihnutých povodňami, za dva, požiadať vládu Slovenskej republiky riešiť nedostatky v oblasti preventívnych opatrení v ochrane pred povodňami vyplývajúce zo správy o situácii v regiónoch postihnutých povodňami, o škodách a prijatých opatreniach na odstránenie následkov a prijatých protipovodňových opatreniach v rokoch 2004 a 2005 a zabezpečiť ich finančné krytie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Pokračujeme prvý čítaním o

návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (tlač. 1371).

Dávam slovo predsedovi výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslancovi Lászlóovi Nagyovi, aby informoval a uviedol, hlavne aby uviedol návrh. Nech sa páči.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ústava Slovenskej republiky v súčasnosti definuje verejného ochrancu práv ako nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. Naším výborom pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien navrhovaná právna úprava vychádza z viac ako trojročného pôsobenia Inštitútu verejného ochrancu práv Slovenskej republiky, z preskúmania viac ako 7 000 fyzických a právnických osôb a z právnych úprav členských štátov Európskej únie s cieľom zabezpečiť efektívnejšiu ochranu práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Navrhovaná úprava je premietnutím návrhov opatrení zo správ o činnosti verejného ochrancu práv, ktorý každoročne predkladá Národnej rade Slovenskej republiky náš ombudsman. Návrhom sa medzi osoby oprávnené podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky dopĺňa verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Návrhom sa rozširuje možnosť pre fyzické osoby a právnické osoby na základe podnetu, ktorých verejný ochranca práv bude oprávnený namietať nesúlad všeobecne záväzných právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky z dôvodu, že právna norma obsiahnutá vo všeobecne záväznom právnom predpise porušuje základné právo alebo slobodu. Obdobne bude verejný ochranca práv oprávnený konať aj z vlastnej iniciatívy. Uvedené oprávnenie je možné považovať za jeden zo základných atribútov demokratického a právneho štátu. Súčasnú právnu úpravu však nie je možné považovať za postačujúcu pri zabezpečení ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb aj z dôvodu, že verejný ochranca práv nemá kasačnú, ale len apelačnú právomoc. Obdobnú právnu úpravu poznajú aj právne poriadky ostatných krajín Vyšegrádskej štvorky.

Vážené dámy, vážení páni. Významnou druhou navrhovanou zmenou je návrh na rozšírenie ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Navrhuje sa, aby verejný ochranca práv sa podieľal na ochrane práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. Podieľanie sa verejného ochrancu práv na ochrane len základných práv a slobôd nechráni práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb zaručenými právnym poriadkom Slovenskej republiky pred zásahmi orgánov verejnej správy v plnom rozsahu. Vymedzenie pôsobnosti verejného ochrancu práv len k základným právam a slobodám sa na základe poznatkov z doterajšieho pôsobenia verejného ochrancu práv javí určitým spôsobom ako obmedzujúce pri ochrane práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb.

Preto sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti verejného ochrancu práv na celú maladministráciu, čiže na nesprávnu administratívnu obdobne, ako to je podľa čl. 195 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v prípade európskeho ombudsmana. Teda nechceme nič iné, len to, čo má aj európsky ombudsman, ako aj majú ombudsmani ostatných európskych štátov členských krajín Európskej únie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, navrhovaná zmena nemá dopad na štátny rozpočet. A návrh zákona nemá vplyv ani na životné prostredie. Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov. Preto vás prosím, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo predsedovi výboru, ústavnoprávneho, ktorý je gestorským výborom, pánovi poslancovi Jánovi Drgoncovi. Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 29. novembra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Návrh obsahuje po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, vplyv na životné prostredie a neovplyvní zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Ako spravodajca mám právo vyjadriť sa k predloženému návrhu aj za seba a preto dovoľte niekoľko viet tejto povahy. Úrad verejného ochrancu práv sa u nás zriadil novelou Ústavy, ústavným zákonom č. 90 v roku 2001 v podstate na nátlak Európskej únie. Zriadenie Úradu verejného ochrancu práv patrilo k podmienkam rokovania zo strany Európskej únie so Slovenskou republikou. Zriadili sme teda Úrad verejného ochrancu práv a zriadili sme ho bez chuti a zápachu. Zriadili sme ho zámerne tak, aby verejný ochranca práv nemal možnosť reálne vstupovať do právneho života Slovenskej republiky. Zriadenie akéhokoľvek orgánu štátu len na okrasu tak, že štát si platí orgán, ktorý vlastne na nič nie je, je nezmysel a je to nepochopiteľné správanie v právnom štáte. Z tohto dôvodu si myslím, že predložený návrh zákona alebo návrh na zmenu ústavy je plne opodstatnený. Možno by stálo skôr za úvahu, aké ďalšie právomoci by verejný ochranca práv ešte mohol dostať tak, aby fungoval efektívne. Na druhej strane musím upozorniť na jednu skutočnosť, že rokovanie o predloženom návrhu ústavného zákona nielen z hľadiska politickej vôle, ale aj z hľadiska obsahu nebude také operetné, ako by sa mohlo zdať, z jednoduchého dôvodu, že právomoc predkladať návrhy na začatie konania o súlade právneho poriadku je v tejto chvíli upravená nie náležite, nie dostatočne jednoznačne, pokiaľ ide o právnu koncepciu. Navrhnutá úprava smeruje k tomu, aby verejný ochranca práv mohol iniciovať konanie pred Ústavným súdom, ak hrozí, že ďalšie uplatňovanie povedie k poškodeniu základných práv a slobôd.

Na jednej strane ide o príliš širokú formuláciu, pretože samotné ohrozenie stačí na vznik takejto právomoci, čo nie je obvyklé alebo nie je v súlade so štandardným postavením ombudsmana, a po druhé, formulácia "ďalšie uplatňovanie" zase dáva príležitosť pre to, aby napríklad päťtisíce ohrozenie základného práva alebo poškodenie základného práva nevytváralo právny základ na to, aby náš verejný ochranca práv vec na Ústavný súd naozaj dal. Čiže v druhom čítaní budeme musieť nájsť spresnenie týchto podmienok, ale, opakujem, samotný ten návrh na zmenu ústavy je veľmi užitočný.

A teraz mi dovoľte, aby som pokračoval formálnymi skutočnosťami. Teda vychádzajúc z oprávnení, ktoré ako spravodajca mám z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1391 z 27. októbra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou zahraničného výboru, mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a výboru na kontrolu použitia informačnotechnických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.