P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Teraz poprosím pána predsedu výboru, ústavnoprávneho, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu na zmenu zákona o verejnom ochrancovi práv. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Ústavnoprávny výbor uznesením z 29. novembra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Predložený návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku ako aj náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona nadväzuje na zmenu ústavy, ktorá bola predmetom rokovania pred hlasovaním a úzko súvisí s týmto návrhom. Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná zmena predmetného zákona nemá dopad na štátny rozpočet, životné prostredie a neovplyvní zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrh zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Opäť dovoľte malé odbočenie, k vlastnému názoru.
Predložený návrh zákona pokladám za dôležitý a užitočný, bez takéhoto návrhu zákona by sa nedala realizovať tá zmena ústavy, ktorá pred momentom prešla do druhého čítania v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o predložený návrh zákona, myslím si, že bude v ňom treba ustriehnuť dva momenty. Po prvé, ochranca práv alebo teda verejný ochranca práv dostáva právo v súvislosti so spracúvaním podnetov viesť údaje o osobe, ktorej sa týkajú, širokého spektra osobnostných kvalít. Dostali sme sa do paradoxu tohto návrhu, pretože ochranca základných práv sa z návrhu zákona stáva porušovateľom jedného zo základných práv Ústavy Slovenskej republiky. To si nemyslím, že je stav, ktorý by sme na konci mali zakotviť.
Druhá záležitosť, je to otázka nečinnosti a právomocí verejného ochrancu práv vo vzťahu k nečinnosti iných orgánov verejnej moci. Nečinnosť orgánov verejnej moci je v tomto štáte asi najväčším neduhom, ktorý vôbec existuje a ktorý bráni existencii právneho štátu. Je teda naozaj veľmi užitočné, keď sa právomoci verejného ochrancu povedú v smere boja s nečinnosťou orgánov verejnej moci, ale opäť sa dostávame do možného stretu, do konfliktu právomocí, pretože nečinnosť orgánov alebo výkonných orgánov je predmetom úpravy Občianskeho súdneho poriadku v časti, kde upravuje správne súdnictvo, a určite efektívnejším prostriedkom je činnosť súdov alebo možnosť súdu výslovne uložiť nečinnému orgánu, aby v súdom určenej lehote začal konať alebo vybavil vec, než postavenie verejného ochrancu práv, ktorý tie právomoci, ktoré súdy majú, nikdy mať nemôže.
Keď sa vrátim k formálnym náležitostiam, podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1392 z 27. októbra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: po prvé ústavnoprávny výbor, po druhé výbor pre financie, rozpočet a menu, po tretie výbor pre verejnú správu a po štvrté výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania tohto návrhu v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Pani poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, veľmi krátko. Ja chcem vyjadriť môj názor, že nesúhlasím s predkladaným návrhom zákona, tak ako som nesúhlasila aj s predloženou zmenou ústavy, pretože nesúhlasím s takto rozšírenými kompetenciami ombudsmana a mám aj výhrady voči niektorým častiam zákona, ktorý teraz prerokúvame, nezdá sa mi vhodné, aby sa rozšírili kompetencie na to, aby bolo možné pri vybavovaní podnetov, aby verejný ochranca práv mal oprávnenia nahliadať a robiť výpisy a odpisy, kópie zo spisov v súdnom konaní aj v konaní orgánov činných v trestnom konaní. Mne sa zdá, že ak tu postavíme práve na akejsi nedôvere, alebo nedôslednosti, alebo na ľahostajnosti ľudí to, že máme rozšíriť kompetencie ombudsmanovi, je to veľmi smutná skutočnosť. Vôbec si nemyslím, že verejný ochranca práv, tak ako máme v dôvodovej správe pod čl. 1 bod 16, by sa mal stať najvyšším orgánom Slovenskej republiky, ktorý by rozhodoval, alebo mal by právomoci typu parlamentného ombudsmana rozhodovať, byť najvyšším orgánom v prípadoch nerešpektovania povinností orgánov verejnej správy. Myslím si, že problém je niekde inde a nie v tom, aby sme rozširovali kompetencie, ale v tom, aby sme oveľa viac strážili a boli v prípadoch nekonania, v prípadoch zlého rozhodovania aj my ako poslanci Národnej rady tým prostredníkom na to, aby takýto ľudia a takéto inštitúcie buď nefungovali, neexistovali, alebo takýto ľudia nepracovali. A ja môžem povedať aj za poslanecký klub KDH, že tento návrh zákona nepodporíme.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyne, chápem, že ešte máme viacero bodov, ktoré by sme mali prerokovať, ale tento legislatívny návrh považujem za významný a prihlásila som sa najmä preto, že pán poslanec Drgonec sa dotkol nečinnosti a uviedol pochybnosti, či pán ombudsman má mať oprávnenia pri nečinnosti, a aj keď nemá administratívnu právomoc, či teda tie oprávnenia na upozorňovanie a na signalizovanie nečinnosti sú odôvodnené. Myslím si, že áno. Vymožiteľnosť práva nie je problém len v súdnej oblasti, za čo Slovenská republika je z Európskej únie významne kritizovaná a aj viacero miliónov korún vyplatila za liknavosť a nečinnosť. Obdobný problém je vo verejnej správe. Dovolím si povedať ešte väčší, pretože so súdnymi orgánmi občan sa stretne neraz, nie jedenkrát za svoj život, ale s orgánmi verejnej správy veľmi často, a to od narodenia až po úmrtie sú kontakty občanov alebo ich zástupcov s týmito orgánmi. Preto si myslím, že ombudsman by mal mať tieto kompetencie v prípade nečinnosti. Viem, že majú aj súdy, ale ako to končí na súdoch? Občan sa obráti na súd a čaká rok - dva, aby súd vyriekol, ktorý orgán štátnej správy alebo samosprávy je kompetentný. Kompetencia znamená nielen právo, ale aj povinnosť, teda je povinný konať. To je síce krásny krok, účinný, lebo je tu rozhodnutie, môže byť prostredníctvom exekúcie, ale ako? Už v poslednom čase sa rozmýšľa o pokutách. Považujem to za účinnú cestu, ale nie všade je to možné. Preto si myslím, že oprávnenie ombudsmana môže tam, kde je určitá snaha skutočne konať, a len tá liknavosť z množstva práce alebo z nepochopenia právnych problémov môže byť veľmi účinná. My sme aj v zákonoch dali opatrenie proti nečinnosti, v zákone o krajských úradoch, kde sme vlastne dali možnosť, aby krajský úrad nečinnému orgánu dal lehotu 6 mesiacov na plnenie, na vydanie rozhodnutia. Ak tak neurobí, tak kompetencia prechádza na príslušný orgán štátnej správy s tým, že orgán samosprávy je povinný nahradiť finančné náklady. Nikde však nie je uvedené, kto rozhodne o finančných nákladoch, nikde nie je uvedené, kto bude vôbec rozhodovať o povinnosti a o výške, takže tieto ustanovenia sú viac-menej nepoužiteľné, napriek tomu, že kto sleduje Justičnú revue, už tam bolo viacej článkov, ktoré sa zhodli na tom, že predkladateľ zákona nedomyslel túto úpravu.
Navyše si myslím, že keď občania platia správne poplatky, ktoré sa teraz zvýšili, že v prípade nedodržania lehoty by orgány verejnej správy mali vrátiť časť poplatkov alebo celý poplatok. Takýto legislatívny návrh sa rozhodujem predložiť do parlamentu, pretože otázky nečinnosti, čiže nevymožiteľnosti práva sú vážnym defektom v právnom štáte. Právny štát nie je právny štát podľa toho, aký pekný má právny poriadok, právnu úpravu, ale právny štát je ten, ktorý realizuje tie ustanovenia, ktoré sú v platnom práve, a pri nečinnosti nedochádza k realizácii, preto podporujem názor predkladateľa a ustanovenia, ktoré akosi dávajú možnosť ombudsmanovi aj v oblasti nečinnosti orgánov verejnej správy. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Drgonec, faktickú poznámku. Ale pán poslanec, chcem takto, chcete ešte vystúpiť? Nie. Nech sa páči. Zapnite pána poslanca. Alebo od rečníckeho pultu, pán poslanec, aby sme to nekomplikovali. Od rečníckeho pultu.
J. Drgonec, poslanec: Takže, pani profesorka, len aby sme si na úvod nerozumeli, ja nie som proti tomu, aby ombudsman dostal právomoci vo veciach nečinnosti. Ide mi len o to, aby sme nevytvorili systém prekrývajúcich sa právomocí, a ide mi predovšetkým o to, aby sme sa s právnymi účinkami tej právomoci v oblasti nečinnosti vyhrali natoľko, aby mala zmysel, aby to bolo účinné.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ? Áno, nech sa páči.
L. Nagy, poslanec: Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, chcem sa poďakovať pani poslankyni Sabolovej a pani poslankyni Tóthovej za vyjadrenie ich názoru. Dovoľte, aby som mal pripomienku k názoru pani poslankyni Sabolovej. V mojom chápaní a myslím si, nie som jediný v tomto ohľade, v prípade novely zákona nejde a nepôjde o rozšírenie kompetencie a kompetencií verejného ochrancu práv, ale pôjde o rozšírenie pôsobnosti, čo je, si myslím, pomerne veľký rozdiel. Po druhé, druhá poznámka sa týka článku 1 bodu 16. Chcem iba upresniť to, že nie sme za to, ani návrh nie je za to, aby verejný ochranca práv dostal nejaké všeobecné alebo ďalekosiahle práva na vstup do súdnych spisov. Mal by dostať iba právomoci z dôvodu odstránenia nejasností pri výklade zo zákona. Dostal by iba priamo právo nahliadať do súdnych spisov vo veciach súvisiacich s vybavovaním podnetu, teda nie vo všeobecnosti a nie do každého, ale iba v obmedzenom prípade. Ak by to mal byť dôvod tvojej nepodpory a nedajbože nepodpory klubu KDH, čo sa týka tohto celého zákona, tak si myslím, že je tu dosť veľké pole, otvorené pole na diskusiu, ak nie sú iné dôvody. Preto by som odporúčal, aby ste zvážili, a poprosil kolegov, aby podporili návrh, ktorý som predložil. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi a dávam teraz slovo pánovi poslancovi Polkovi, aby ako poverený člen skupiny navrhovateľov v Národnej rade uviedol a odôvodnil
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o znalcoch a tlmočníkoch (tlač 1362).
Ospravedlňujem sa pánovi poslancovi za skupinu preto, lebo je navrhovateľom tohto návrhu zákona. Pán poslanec Polka zatiaľ netvorí skupinu, ale váhovo, myslím, že vyváži sumu viacerých poslancov, takže nech sa páči, pán poslanec Polka.
L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, milá moja osirelá snemovňa, tak som si zvykol na tento osirelý útvar, že keby ešte niektorí odišli, by som sa cítil bezpečnejšie.
Dámy a páni, uchádzam sa o vašu priazeň a podporu zákona, ktorý sme pred rokom prijali, a chcem ho teda zmeniť, pretože hlavným účelom a dôvodom tejto zmeny je šetrenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a zabezpečenie istej etiky v činnosti skupiny 70 až 120 znalcov, ktorí sú zatiaľ príslušníkmi Policajného zboru, alebo zamestnancami Policajného zboru a fungujú pod hlavičkou Kriminalistický expertízny ústav, ktorý vznikol pred 14 rokmi z dôvodov efektívneho vynakladania štátnych finančných prostriedkov a zabezpečenia vysokej odbornej úrovne znaleckého dokazovania v trestnom konaní. Podobný trend je vo všetkých krajinách Európy, kde štát zriaďuje takéto ústavy v štruktúrach ministerstiev vnútra alebo spravodlivosti a stavia ich do prioritného postavenia v znaleckom dokazovaní trestných činov, ako sú výbuchy, vraždy, falšovanie mien a dokumentov, analýzy povýstrelových splodín a drog. To nebráni však druhej strane trestného konania vyžiadať si vypracovanie znaleckého posudku od inej organizácie. Pointa môjho návrhu spočíva v tom, že my sme vytvorili v dobrej viere, aby sme nejakým spôsobom znalcov dali do inštitúcií, ktoré budú ľahšie kontrolovateľné a efektívnejšie riadené, a vytvorili sme napríklad zákonnú podmienku existencie troch znalcov v jednom odbore. Môžem vás ubezpečiť, že traja znalci na skúmanie umeleckého diela, ktoré vyprodukoval jeden náš kolega, je otázkou desiatok hodín pozornej práce, ale takýchto umeleckých diel nie je v republike zas až toľko, aby sme tu uživili troch takýchto znalcov, ktorí sú odborníkmi v oblasti fonoskopie a fonografie. Obdobne predstava, že by balistické skúšky robil niekto ako sám znalec respektíve ako skupina znalcov v iných než v nesmierne náročných podmienkach stavebných úprav, ekologických a iných, je viac než iluzórna. Podmienka alebo podmienky, ktoré sú ďalej stanovené v zákone, aby vedúcim pracovníkom bol docent v nejakom vednom odbore, ďalej náklady na registráciu znalcov, ktoré by činili v tomto prípade od 350 000 až po 50 miliónov, ak berieme do úvahy preškoľovanie a kvalifikačné, plnenie kvalifikačných predpokladov, ma viedli k tomu, aby som vás požiadal o prerokovanie tohto návrhu zákona, ktorým by sme umožnili fungovanie Kriminalisticko-expertízneho ústavu v podobe, ktorá je. Je tu aj istý, by som povedal, eticko-právno-pracovný problém. Predstavte si, že nejaký balistik, zamestnanec ministerstva vnútra vykonáva znaleckú činnosť v podmienkach tohto Kriminalisticko-expertízneho ústavu. Neviem si predstaviť, ako bude riaditeľ kontrolovať, kedy skúma povýstrelové splodiny ako zamestnanec ministerstva vnútra a kedy ako individuálny znalec. Je to veľmi ťažko riešiteľná úloha a vedie potom tých ľudí k istým fikciám alebo fingovaniu znaleckej činnosti.
Predkladaný návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet, ak neberieme do úvahy ten pozitívny dopad, že niečo ušetrí, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené nároky na pracovné miesta a nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona je rovnako v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pán predseda, skončil som. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím teraz pána poslanca a člena výboru, ústavnoprávneho, ktorého tento výbor poveril, Gábora Gála, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona poslancom Polkom. Nech sa páči, pán poslanec Gábor Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. novembra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nevyžiada si zvýšené nároky na pracovné miesta a nebude mať vplyv na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka o zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1381 z 12. októbra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte k tomuto bodu programu rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Gál? Nie. Pán poslanec Mikuš? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi, spravodajcovi a poprosím, pardon, teraz pána poslanca Mikuša, pána poslanca Drgonca, pardon, aby z poverenia skupiny navrhovateľov Národnej rade uviedol a odôvodnil
návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky (tlač 1400),
ktorý prerokúvame ako tlač 1400. Pán predseda, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem za slovo. Najskôr musím uviesť na pravú mieru drobnú nepresnosť. Sme celkom maličká skupinka navrhovateľov, presnejšie dvaja navrhovatelia, ja a doktor Miššík. Návrh, ktorý predkladáme, je skoro taký rozsiahly, aká je veľkosť kolektívu navrhovateľov. Navrhujeme v skutočnosti upraviť jednu položku v zákona o odmeňovaní ústavných činiteľov alebo niektorých ústavných činiteľov. Konkrétne navrhujeme upraviť paušálne náhrady generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Je to zvýšenie alebo návrh na zvýšenie naozaj jednej položky celkového príjmu generálneho prokurátora, čiže nemyslím si, že predkladáme niečo zavrhnutiahodné a hriešne, aj keď je časté v tomto štáte, pokiaľ ide o odmeňovanie ústavných činiteľov, že sme na pokraji návrhu, aby každý, kto vykonáva verejnú funkciu, mesačne skladal nejakú sumu za to, že môže úrad vykonávať.
Pokiaľ ide o dopad tejto zmeny platnej právnej úpravy na životné prostredie alebo zamestnanosť, nie je vôbec v príčinnej súvislosti ani so životným prostredím, ani so zamestnanosťou, pokiaľ ide o poslednú povinnú položku, ku ktorej sa treba vyjadrovať pri predkladaní návrhu zákona, dopad na štátny rozpočet nemá, pretože ide o výdavok, ktorý je súčasťou kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v už schválenom štátnom rozpočte. To znamená, nepredkladáme návrh na zmenu včera schváleného štátneho rozpočtu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi za uvedenie návrhu dvoch poslancov, nie skupinky poslancov (Smiech v rokovacej sále.) a dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu poslancov Drgonca a Miššíka na vydanie zmeny zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Pán poslanec, máte slovo.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca a Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1400, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Odporúčam, aby potom v rámci hlasovania sme hlasovali o tom, že sa pridelí uvedený návrh ústavnoprávnemu výboru a výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský budem navrhovať výbor pre financie, rozpočet a menu. To je všetko. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy z prítomných pánov poslancov nehlási nik, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi poslancovi Mikušovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána podpredsedu výboru, ústavnoprávneho, ktorého poverila skupina poslancov, ktorí sú navrhovateľmi zmeny zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby z poverenia skupiny poslancov Národnej rade uviedol a odôvodnil dôvody, ktoré ich viedli k navrhovanej zmene zákona. Pán poslanec, máte slovo.
M. Abelovský, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v tomto predvianočnom komornom prostredí spolu s ďalšími piatimi poslancami sme pripravili malý návrh novely dvoch zákonov. Ich úloh je upraviť vzťahy, ktoré vyplývajú zo zmluvného poistenia motorových vozidiel a z problémov, ktoré tým, že došlo k pluralite poisťovní pri poskytovaní zákonného poistenia motorových vozidiel a z toho vyplývajúcich problémov. Najhlavnejší problém je, že poisťovne zaznamenávajú veľkú - a zákonná úprava im to umožňuje - veľkú migráciu medzi jednotlivými poisťovňami, ktoré ide na úkor poisťovní, s tým, že bez zaplatenia poistného menia poisťovne a tým, samozrejme, spôsobujú poisťovniam škodu najmä po tom, ak dôjde k poistnej udalosti. Ďalším dôvodom je potom upravenie vzťahov medzi jednotlivými poisťovateľmi a príspevku, ktorý budú platiť alebo ktoré platia podľa zákonom upravených pravidiel do spoločného fondu a tento návrh približuje potom toto platenie tým normám, ktoré platia v Európskej únii. A tretím dôvodom je krátka novela Občianskeho zákonníka a to zavedenie nového ustanovenia, § 449a , ktorý umožňuje kapitalizáciu dôchodkov a rent do budúcnosti. Návrh vychádza z toho, že doteraz bolo v praxi sporné, či kapitalizácia budúcich príjmov vo forme dôchodku a renty je prípustná, alebo nie je. Kapitalizácia dôchodkov je výhodná pre oprávnených, teda našich občanov, aj pre povinných, teda v tomto prípade Sociálnu poisťovňu. U povinného sa znížia administratívne výdavky spojené na správu sledovaním, prípadnou valorizáciou dôchodku. Oprávnenou výhodu spočíva v tom, že jednorazovou výplatou budúcich nárokov, teda už skapitalizovaného dôchodku sa môže rozhodnúť o investovaní celej sumy odškodnenia a zabrániť tak dobudúcna možnému znehodnoteniu sumy odškodnenia. Návrh teda vychádza z obdobných úprav v zahraničí. Návrh zákona je podľa nás predkladateľov v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené výdavky na štátny rozpočet ani rozpočet obcí a VÚC. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie. Prosím, aby ste podporili túto novelu zákona. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mikušovi, aby z poverenia výboru pre financie... Páni poslanci, buďte kľudní. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 1382. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Pri hlasovaní budem odporúčať, aby okrem gestorského výboru, pre financie, rozpočet a menu bol pridelený návrh zákona aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Gál. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Galbavý? Nie. Končím rozpravu. Prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov. Ďakujem pánovi navrhovateľovi poslancovi Abelovskému a pánovi poslancovi Mikušovi.
A poprosím teraz pani poslankyňu Muškovú, aby za skupinu navrhovateľov Národnej rade uviedla a odôvodnila
návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (tlač 1383),
ktorý prerokúvame ako tlač 1383. Pani poslankyňa, máte slovo.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás oboznámila s potrebou meniť zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktoré sme novelizovali minulý týždeň. Chcem na úvod ešte povedať, že tento návrh zákona dávame spolu s pánom poslancom Čaplovičom.
V roku 2004 sa previedli na obce nové kompetencie a s nimi aj právo vyberať miestne dane. V septembri 2004 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 582, spomínaný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2004 a v § 103 ods. 1 definuje povinnosť obce a vyššieho územného celku na zavedenie miestnej dane najskôr od 1. januára 2005 a to prijatím príslušného všeobecne záväzného nariadenia a ďalej budem hovoriť len VZN. Do nadobudnutia účinnosti zákona 582/2004 neboli pozemky a stavby škôl Slovenskej akadémie vied, cirkví a náboženských organizácií spoplatnené. Chcem podotknúť, že nikdy dovtedy pri príprave rozpočtov na rok 2005 tieto organizácie s touto novou položkou vo väčšine prípadov vôbec nepočítali, ale na druhej strane väčšine verejnoprávnych inštitúcií to nepriaznivo ovplyvnilo rozpočet. Treba povedať, že zákonodarca taxatívne v § 17 ods. 1 vymedzil, že od dane sú oslobodené pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve obce, ktorá je správcom dane, čím sa od dane automaticky oslobodili základné školy, ktoré prešli pod správu obce. Stredné školy prešli pod správu vyšších územných celkov a tieto sa poväčšine dohodli v tomto roku s obcami, kde tieto školy sídlia, o oslobodení dane. Pri analýze VZN obcí sa tiež ukazuje, že aj pre cirkevné stavby a školy, stredné a vysoké sa v prevažnej miere našlo pochopenie a mnohé z nich boli oslobodené od dane uplatnením tohto paragrafu, kde je zákonom daná možnosť správcovi dane podľa miestnych podmienok obcí alebo jej jednotlivých častí ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane. Uplatňovanie zákona však prinieslo aj mimoriadne veľké rozdiely pri stanovovaní výšky poplatkov, keďže v niektorých obciach, napríklad vysokým školám priznali poplatky na úrovni podnikateľských subjektov. Tento postup sa hodnotí ako neobvyklý a nakoľko poslaním vysokých škôl nie je podnikateľská činnosť, ale výskumný a vzdelávací proces, čo štát v minulosti vždy rešpektoval. Vyskytli sa tiež prípady, keď spoplatnenie nehnuteľností, v ktorých prebiehajú náboženského obrady, boli na úrovni poplatkov, ktoré obec vyberá tiež od podnikateľských subjektov, čo je neobvyklé, lebo kostol nikdy neslúžil a nebude slúžiť na podnikanie, takisto ako pôda pod nim. Budovy vysokých škôl, budovy slúžiace na vykonávanie náboženských obradov a budovy v správe Slovenskej akadémie vied majú špecifický charakter. Užívané budovy sú čo do plochy rozsiahle, majú veľké posluchárne, prednáškové auly, laboratóriá, respektíve priestory na vykonávanie náboženských obradov. V prípade kostolov a synagóg je tento faktor veľmi výrazný. Veľká časť kostolov a synagóg v Slovenskej republike sú kultúrnymi pamiatkami a preto ich zdanenie obcami sa javí ako neadekvátne. Silným argumentom hovoriacim pre odpustenie dani zo zákona je aj to, že zástupcovia obce nemôžu alebo nemali by negatívne zasahovať do ich činnosti, pedagogickej, vedeckovýskumnej, alebo výchovno-pastoračnej na základe odpúšťania alebo neodpúšťania daní. Školské, vedecké a cirkevné inštitúcie vedia finančné prostriedky, ktoré ušetria na odpustených daniach, efektívne využiť na vzdelávanie, výskum a výchovno-pastoračnú činnosť. Slovensko ako krajina vstupujúca do modernej Európy potrebuje kultúrnych, vzdelaných a morálne pevných občanov a tu hrajú dôležitú a nezastupiteľnú úlohu práve spomínané inštitúcie. Z vykonanej analýzy platenia za pozemky a stavby za rok 2005 vyplýva, že Bratislavský mestský úrad znížil stanovené dane zo stavieb vo výške 50 % na stavby alebo ich časti vyhradené na vykonávanie cirkevných obradov, pričom ostatné inštitúcie, verejné vysoké školy, ktorých je v Bratislave najviac, a pracoviská Slovenskej akadémie vied boli postihnuté daňou takou, ako je v Bratislave postihnutý podnikateľský sektor. Ústretovo sa však zachovalo mesto Nitra, ktorý od dane oslobodil pozemky užívané školami a školskými zariadeniami, 70 % oslobodili stavby vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú zriadené na podnikanie, ale slúžiace školám, školských zariadeniam, pre vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností a iných kultúrnych inštitúcií. Vysoko ústretovo sa zachovali aj mestá Žilina, Trnava, Trenčín a Liptovský Mikuláš, ktorí oslobodili od platenia daní školy a školské zariadenia, cirkvi a náboženské spoločnosti. V Košiciach boli pozemky užívané školami a školskými zariadeniami znížené o 30 %. Podobne postupovalo aj mesto Banská Bystrica, ktoré znížili dane o 50 %. V Prešove a vo Zvolene však neboli znížené poplatky za dane školám ani cirkvám. Veľmi široko bolo ústretové mesto Ružomberok, ktoré odpustilo platbu daní veľmi širokému spektru neziskových organizácií. Nedá sa vyčísliť, koľko navrhovaná zmena v zákone ušetrí finančných prostriedkov vysokým školám, cirkevným a náboženským spoločnostiam a pracoviskám akadémie vied. V každom prípade to bude príspevok na zvýšenie prostriedkov do vzdelania, vedeckú činnosť a zvýšeniu duchovného rozvoja a blaho mnohých občanov, ktoré naša spoločnosť tak nutne potrebuje.
Dovoľte mi teraz na záver, aby som vás informovala o stanoviskách kompetentných inštitúcií, ktorých sa navrhovaná zmena dotýka. Rada vysokých škôl Slovenskej republiky v mene jej predsedu prof. Libora Vozára mi zaslala nasledovné stanovisko: Rada vysokých škôl Slovenskej republiky sa oboznámila s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení spomínaný zákon o miestnych daniach, a vyjadruje tomuto návrhu plnú podporu. Takisto aj Slovenská rektorská konferencia zastúpená prezidentom prof. Ing. Vladimírom Bálešom víta takúto iniciatívu a tiež hovorí o tom, že bude využívať tieto financie na vzdelávanie, a veria, že iniciatíva nájde pochopenie aj u ostatných poslancov parlamentu a bude príspevkom aj pri zavádzaní programu Minerva. Takisto stanovisko Konferencie biskupov Slovenska, zastúpená je predsedom mons. Františkom Tondrom, nám zasiela ako prílohu 3 stanovisko, kde Konferencia biskupov Slovenska vyjadruje tejto iniciatíve plnú podporu. Hovoria, že pozemky a na nich stojace stavby slúžiace na vykonávanie náboženských obradov sú neziskové. Skutočnosť, že tieto priestory neprinášajú zisk, a pritom slúžia širokej verejnosti, zohľadnili odpustením daní už viaceré mestské a obecné zastupiteľstvá, ja si myslím že tie ostatné mestá budú, dúfam, súhlasiť s našou iniciatívou. A tiež veria, že bude návrh pozitívne prijatý. Takisto aj Evanjelická cirkev habsburského vyznania na Slovensku zastúpená Ing. Jánom Holčíkom, generálnym dozorcom, a prof. Júliusom Filom, generálnym biskupom, takisto víta túto iniciatívu a podporuje návrh zákona. A na záver ešte stanovisko Židovskej obce Slovenska, ktorí takisto zdanenie objektov a pozemkov, ktoré slúžia na cirkevné, vzdelávacie a vedecké aktivity, považujú principiálne za nesprávne a vítajú túto iniciatívu.
Na záver by som chcela povedať, že si uvedomujeme že návrh zákona bude mať dopad na príjmy niektorých obcí a miest, v ktorých neboli budovy a pozemky pre vysoké školy, Slovenskú akadémiu vied, cirkvi a náboženské spoločnosti oslobodené od dane, výška dopadov však nebude enormná. Ja si myslím, že Bratislava si s tým veľmi ľahko poradí, a tých málo obcí tiež. Prosím všetkým pánov, ak berú vážne prioritu školstvo, aby podporili túto iniciatívu a tento zákon posunuli do druhého čítania. Ďakujem všetkým za pozornosť a za podporu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo poslancovi Horákovi, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov.
V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia dovoľte, aby som vystúpil k návrhu poslancov ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, to je 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Preto sa môže Národná rada Slovenskej republiky uzniesť na tom, že prerokuje poslanecký návrh zákona, novely zákona v druhom čítaní. Ďakujem, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nehlási sa do rozpravy z prítomných pánov poslancov nik. Preto ďakujem pani navrhovateľke aj pánovi spoločnému spravodajcovi... Vy, pán poslanec, kde, odchádzate? Ste navrhovateľom ďalšieho zákona. Taška v ruke, nech sa páči. Poprosím vás, aby ste uviedli poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a odôvodnili návrh na vydanie zákona, ktorého ste vy jediným predkladateľom, pán poslanec,
zákon o zmene zákona o koncesionárskych poplatkoch a o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania (tlač 1384),
ktorý prerokúvame ako tlač 1384, bez bočných komentárov, nech sa páči.
T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo, ale predsa si jeden komentár neodpustím. Viete, že ja prechovávam k vám veľkú úctu už aj z tej pozície, kde ste. Ale pýtam sa naozaj teraz úplne, prečo ste oveľa prísnejší ku mne ako k ostatným poslancom. (Smiech z pléna.). Ale ja si želám...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Lebo ste oveľa nezbednejší ako ostatní poslanci. Nech sa páči, pán poslanec.
T. Galbavý, poslanec: Ale želal by som si, keby som, ja to vydržím ešte aj ďalšie volebné obdobie . (Smiech v pléne.) Ale úplne vážne teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, no ja si "osobne myslím", že je veľmi málo času na to, aby som mohol odôvodniť taký závažný návrh zákona, ktorým predkladám ako predstaviteľ Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, no ale keď trváte na tom, no dovolím si veľmi stručne...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, ponáhľate sa?
T. Galbavý, poslanec: Nie, neponáhľam sa, ale myslím si, že by bolo dôstojnejšie, keby sme zajtra pokračovali v tomto návrhu, pretože máme len päť minút, a "osobne odhadujem", že naozaj je to veľmi málo času na to, aby sme zaoberali takou vážnou témou, a preto vás veľmi poprosím, pán predseda, aby sme to odložili dozajtra, keď bude dôstojnejšia atmosféra a bude prítomných viac poslancov.