P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na siedmom rokovacom dni 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dní požiadali poslankyne a poslanci Antošová, Blanár, Buček, Černá, Federič a pán poslanec Milan Murgaš.

Budeme pokračovať v rokovaní

návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

Návrh prerokúvame ako tlač 1384. Dávam slovo teraz pánovi predkladateľovi, navrhovateľovi a poslancovi Tomášovi Galbavému, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za možnosť vystúpiť a predložiť návrh. Dovoľte mi, aby som vám v krátkosti vysvetlil, prečo sme sa rozhodli novelizovať zákon o koncesionárskych poplatkoch a čo je leitmotívom predloženého návrhu zákona.

Základným cieľom tejto novely je prijatie legislatívnoprávnych opatrení na elimináciu tvrdosti niektorých ustanovení predmetného zákona, ktoré znamenajú vážnu hrozbu pre fyzické, právnické osoby a pre desaťtisíce domácností.

Tvrdosť zákona sa prejavuje najmä v nezmyselnej výške sankčných poplatkov, no v súčasnosti platí, že za každý omeškaný mesiac musí fyzická osoba zaplatiť pokutu 5-tisíc korún, za každý omeškaný mesiac právnická osoba za každý prijímač musí zaplatiť pokutu 15-tisíc korún. No, naozaj, je to drakonické ustanovenie. Stotožňujem sa s názorom, že takéto vysoké pokuty nepoznajú úžerníci ani v rómskych osadách. Je to výpalníctvo a nehoráznosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán predkladateľ, poprosil by som o jemnejšie slová.

T. Galbavý, poslanec: Aby sme nepochopili môj názor tak, že obhajujem tých, ktorí pozerajú televíziu alebo počúvajú Slovenský rozhlas a neplatia koncesionárke poplatky. To nechcem, práve naopak, myslím si ako každý z nás, že zákon musí rešpektovať každý, no, ale úlohou nás zákonodarcov musí byť, aby sme do zákonov dostali také ustanovenia, také sankcie, ktoré sú spravodlivé, čiže poviem to celkom jednoducho, trest primeraný jeho previneniu. To by sme mali mať na mysli tento princíp. Ak zákon nebude počítať s takýmto princípom spravodlivosti, no, potom, tak ako sa ukázalo aj v reálnej praxi, veľmi vysoké a drakonicky nastavené sankčné poplatky môžu mať nedozerné následky až katastrofálne.

Vážené dámy a páni, keď Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, tak ako už aj začali, začnú vymáhať svoje pohľadávky cez súdy a prostredníctvom exekútorov, dovolím si povedať, že to nepreženiem, môže to podnikateľov, tisíce podnikateľov položiť na lopatky a desaťtisíce domácností doslova pripraviť o strechu nad hlavou. Toto sú dosť vážne dôvody na to, aby sme sa zamysleli, či nie je potrebné akútne riešiť tento problém rôznymi legislatívnoprávnymi opatreniami.

Spomenul som veľmi stručne okruh problémov a teraz poviem tri základné legislatívnoprávne kroky, ktoré by mali tento problém zastaviť, túto hrozbu odvrátiť.

Po prvé. Prvým legislatívnoprávnym krokom navrhujeme v zákone takzvaný generálny pardon, to znamená jednorazové odpustenie dlhov všetkým, ktorí si zaplatia svoje poplatky za užívanie prijímača, alebo ľudovo povedané, zaplatíš dlžobu, bude ti odpustená vysoká pokuta. Prečo som sa rozhodol pre takýto krok. Slovenský rozhlas síce hovorí o tom, že by mohol niečo také urobiť, ale nemôže. Nemá to oporu v zákone. Takže je neférové a nekorektné, ak niekto tvrdí, že zaplať pokutu, my ti odpustíme vysoké pokuty, tieto verejnoprávne inštitúcie tak urobiť nemôžu, to je po prvé.

Druhým veľmi kľúčovým legislatívnoprávnym opatrením je, ktorým by sa malo vyriešiť, aby sa v budúcnosti už takéto niečo nestávalo, je nastavenie, ale zníženie vysokých sankčných poplatkov za omeškanie. Čiže nastavenie sankčných poplatkov do výšky, ktorá by sa vyratúvala na základe dvojnásobku základnej úrokovej sadzby, čiže podľa Občianskeho zákonníka § 517.

Tretím dôležitým krokom je riešenie otázky povinnosti verejnoprávnych médií. Chceme legislatívnoprávnym opatrením priamo ustanoviť v zákone povinnosť verejnoprávnym médiám Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii, aby neplatičov koncesionárskych poplatkov upozornili na dlh, a to do pol roka po jeho vzniku. Tým by sme zabránili zbytočnej akumulácii týchto dlhov, zvýšila by sa platobná disciplína a, samozrejme, finančné zdroje pre tieto verejnoprávne inštitúcie.

Ak budete akceptovať a pochopíte moje argumenty, posuniete tento návrh do druhého čítania, samozrejme, budem veľmi povďačný, a v druhom čítaní by sme mohli otvoriť ešte dôležité otázky, spomeniem minimálne dve. Budeme sa pýtať a budeme diskutovať o tom, či je správne, aby platili koncesionárske poplatky majitelia mobilných telefónov s rádioprijímačom a rovnako, aby platili koncesionárske poplatky ľudia - podnikatelia za autorádiá. Samozrejme, ešte raz vás poprosím, aby ste akceptovali tieto argumenty, posunuli tento návrh do druhého čítania a pomohli by sme tým, ktorí na našu pomoc momentálne čakajú.

Pán predseda, z mojej strany je to zatiaľ všetko, poprosím.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, čakal som viacej. Ďakujem vám pekne preto, lebo som nerozumel včera vašej požiadavke, keď vám bolo málo sedem minút a presne ste teraz hovorili sedem minút, ale keď vás začali vaši ctitelia obdivovať na balkóne tohto parlamentu, pochopil som ten dôvod, ktorý vás viedol k odloženiu prerokúvania tohto zákona. (Smiech a potlesk.) Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, samozrejme, neberiem vám právo na svoj názor, ale včera bolo pochopiteľné, vy ste otvorili tento bod tri minúty pred siedmou hodinou...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nie, nie, nie.

T. Galbavý, poslanec: ... a ja som veľmi korektne chcel nechať priestor aj kolegom na diskusiu. A včera, keď sme sa lúčili v tejto ctenej poslaneckej snemovni o siedmej, povedali sme si, že sa tu stretneme o deviatej a vy ste meškali, ale ja sa... (Smiech.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, ja som vstúpil do rokovacej sály a vy ste tu neboli. (Smiech a reakcie z pléna.) Takže v tom nie je problém. Nech sa páči, pani poslankyňa Gabániová z poverenia výboru. Faktickú poznámku nemôžete mať ešte teraz, pán poslanec. (Smiech a reakcie z pléna.) To je len... (Hlas zo sály a ruch.) Nech sa páči, pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, páni poslanci, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 1384).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. novembra 2005 č. 1405 prideliť na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému poslaneckému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 29. novembra 2005 č. 453.

V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zhodnotenie súčasného stavu, potrebu prijatia účinných legislatívnoprávnych opatrení na eliminovanie tvrdosti dosahu niektorých ustanovení predmetného zákona a vyjadrenie finančného dopadu na štátny rozpočet a rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje dôležitú doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 2005 č. 1405 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 1384) v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Vážený pán predseda, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som dostal do rozpravy jednu prihlášku pána poslanca Cupera. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predseda a zároveň predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, vážení hostia, chápem Tomáša, že bol nervózny, má tam mladé auditórium. Ja už z toho nervózny nemusím byť, ale on ešte stále áno. Ale nie o tom som chcel hovoriť. Chcel som podporiť pána poslanca Tomáša Galbavého, pretože pred časom, asi pre mesiacom som dostal od istej zbojníckej firmy, ktorej bola postúpená pohľadávka zo Slovenského rozhlasu, že údajne jej dlhujem 250 korún. Priznám sa, že poplatky platím zo sporožíra pravidelne, šesť rokov platím aj Slovenskej televízii poplatky, i keď ju nemám, teda nemusel by som platiť. Na rozdiel od pani Schmögnerovej, ktorá vyzývala z tejto tribúny kedysi opozíciu, aby prestala platiť poplatky Slovenskej televízii, ja aj napriek tomu všetkému, že ma občas okydajú, platím poplatky aj Slovenskej televízii. Ale toto ma naozaj dožralo, pretože dodnes som sa nedopátral, ako ten môj dlh voči Slovenskému rozhlasu vznikol a akým spôsobom niekto postúpil istej zbojníckej firme, ktorá si takto vylepšuje alebo zarába na svoje živobytie. Je to "ostudné", pretože Slovenský rozhlas je teda médiom verejnoprávnym. Žije z našich poplatkov a takýmto spôsobom, aby spolupracovalo s nejakými súkromnými zbojníckymi firmami, ktoré si takto zarábajú na obyčajných ľuďoch peniaze, pokladám za nehoráznosť. Preto chcem pripomenúť pánovi Galbavému, aby nezabudol, keď už bude prerábať alebo v druhom čítaní myslieť na to, že treba jeho návrh doplniť, aby vôbec bol zákaz Slovenskému rozhlasu daný postupovať svoje pohľadávky súkromným zbojníckym firmám, ktoré sa v tomto štáte rozmnožili ako huby po daždi a vydierajú občanov tohto štátu buď s reálnymi, alebo zmyslenými dlhmi, lebo to nie je jediný prípad, keď človek dostane zrazu nejaký zbojnícky list, že dlhuje tomu alebo onomu toľko a toľko a že preto a preto a bola mu postúpená pohľadávka. Človeku to zoberie neuveriteľné množstvo času, aby sa dopátral nakoniec, že tá pohľadávka sa neopiera o reálny dlh, ale je viac-menej zmyslená. Takto sa v tomto štáte začína živiť čoraz viacej zbojníkov. Mne to pripadá, ako keď mojim krajanom Bardejovčanom kedysi posielali bratríci alebo hajdúsi, ktorí sem prišli ochraňovať práva Ladislava Pohrobka, zbojnícky list, aby sa s nimi pokonali. Preto teda mne sa takéto spôsoby v tomto štáte nepáčia a myslím si, že návrh pána Galbavého je reálny a treba ho podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja by som asi Janko takéto expresívne výrazy nepoužíval, lebo ideme sami proti sebe. Totižto aj postúpenie pohľadávky, aj tí naši zbojníci, čo vymáhajú tieto dlhy, postupujú v súlade s platným právom, s platnými zákonmi, ktoré sme prijali tu v tomto parlamente. Ja veľmi vítam ten návrh Tomáša Galbavého, ktorý napraví tie veci, ktoré neboli dobre prijaté naším zákonodarným zborom. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper. (Hlas zo sály.) Jaduš, bol. Nech sa páči, pán poslanec Jaduš, ale hláste sa vtedy, keď sa hlásiť treba.

J. Cuper, poslanec: Ja som bol prihlásený...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Počkaj, pán poslanec, pán poslanec Jaduš. Vypnite pána poslanca Cupera.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť pána kolegu Cupera. Takže ja by som chcel rovnako podporiť pána Cupera a rovnako aj pána Galbavého. Nejde len o to, že ľudia, ak neplatili neplatili, ale je množstvo prípadov takých, že ľudia ani nevedeli skutočne, že sú dlžní, neboli vyrozumení a zrazu im prišli tie upomienky a žiadosti o refundáciu pohľadávok. Problém je aj v tom, teda ja si myslím, že základný problém je v tom, že existuje nejaká databáza klientov Slovenského rozhlasu, koncesionárov, firiem, ktorá nevedno, ako vznikla, na základe tejto nejasnej a nepresne založenej databázy potom postupujú právnické firmy vo vymáhaní svojich pohľadávok. Takže rovnako ako pán Cuper aj ja chcem podporiť pána Galbavého, a čo by bolo prvé treba urobiť, by bolo treba urobiť jasnú, presnú a korektnú registráciu koncesionárov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. No, a za hodno by bolo potom porozmýšľať aj o inej forme financovania týchto obidvoch inštitúcií, pretože mne sa zdá, že svojho času, ako keby štát sa jednoducho zbavil svojho záväzku voči týmto inštitúciám. Dlhodobo ich nefinancoval, respektíve ich financoval nedostatočne a potom previedol svoju neschopnosť na plecia občanov. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vyzerá to tu ako na predsilvestrovskú skôr náladu, a nie predvianočnú, ale to všetko asi spôsobila tá nervozita Tomáša Galbavého. Ja chcem povedať pánovi Miššíkovi. Áno, pán kolega Miššík, ja som zhodou okolností za tento zbojnícky paragraf nehlasoval, pretože poznám aj množstvo iných čestnejších spôsobov zháňania obživy v tomto štáte. To je po prvé.

Ale po druhé, chcem povedať, pán kolega Miššík, že Občiansky súdny poriadok hovorí aj o tom, že mali by sa subjekty, buď osoby fyzické, alebo osoby právnické, skôr než idú na súd aj pokonať, a to pokonanie chápem, tú poznámku pána Galbavého, že by ten rozhlas najprv upozornil tých dlžníkov a že ho treba splatiť a až potom ich hnal na súd alebo dal nejakým zbojníkom, aby im posielali predvolania o tom, že sú dlžní im, i keď im nikdy nič dlžní neboli, lebo oni si len kúpili právo od Slovenského rozhlasu na vymáhanie pohľadávky za nejakých 10 alebo 15 percent. Takže v tomto smere sa zrejme, pán kolega Miššík, nezhodneme. A preto som na strane pána Galbavého. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, myslím si, že v tomto legislatívnom návrhu sa jednoznačne zhodneme. Ja chápem, prečo pán poslanec Galbavý včera nechcel vystupovať, pretože asi by prišiel o dnešné pochvaly, lebo už po siedmej by sme ho nechválili. Ja ho tiež chválim. Je dobre, že tento návrh prišiel, ale ja zároveň mám jednu otázku. Kto navrhol toto ustanovenie? Vládna koalícia. Kto schválil toto ustanovenie zbojnícke a tak ďalej? Nuž, vládna koalícia. Nuž, je dobre, že aj vy ste si to opravili...

P. Hrušovský, predseda NR SR: K veci, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: To je veľmi k veci, pán predseda. To je veľmi k veci, pretože v tomto parlamente sa skutočne schvaľujú zákony, ktoré povedal pán poslanec, že sú nespravodlivé. A ja hovorím, že toto nie je len nespravodlivosť, ale toto je nemorálnosť. Takisto ako včera sa schválil nemorálny zákon, ktorý opätovne zvýši občanom, vy ste ma k tomu vyprovokovali, tak ma nechajte dohovoriť, pán predseda, lebo ste povedali k veci. Tak ja vám poviem k veci, včera zákon, ktorý tiež je nemorálny. Zvyšovanie poplatkov v súčasnej situácii, keď veľká časť občanov má vážne finančné problémy, je tiež nemorálne. A ja som zvedavá, či pred voľbami zase niekto príde z vládnej koalície s návrhom, aby sa to vylepšilo a znovu ho pochválime. Tým, samozrejme, nechcem znižovať prínosnosť tohto legislatívneho návrhu. A chcem len toľko povedať, že vôbec nie je pravda, že v Hnutí za demokratické Slovensko sme včera zákon predložený ministrom zdravotníctva podporili. Nepodporili sme ho. Ani poslankyňa Mušková, ani poslankyňa Podracká, ani ja, ani ďalší. To hovorím len preto, lebo v tlači a v médiách už zase zaznela zavádzajúca informácia.

Na vrub tých úvah, ktoré tu boli, chcem povedať, že skutočne Slovenský rozhlas sa chytil tohto nemorálneho ustanovenia, ale pre objektívnosť treba povedať, že posielal upomienky. Posielal upomienky, ale niekedy na sumy, ktoré človek bol prekvapený, že vôbec existujú, keď dlhé roky pravidelne platí poplatky.

Vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, myslím si, že s týmto legislatívnym návrhom so schválením nebudú problémy. Preto netreba viac podporných názorov pre hlasovanie za jeho prijatie. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja nemôžem súhlasiť s pani Tóthovou, lebo naozaj si nepamätám, že by som za posledných sedem rokov dostal nejakú upomienku od Slovenského rozhlasu. A podotýkam, že bol som si overiť na sporožíre a tam ma ubezpečili, že každý mesiac posielajú z môjho sporožírového účtu do Slovenského rozhlasu poplatky. Obdobne Slovenskej televízii, i keď je všeobecne známe, že s Ferom Mikloškom televízor nemáme, ešte im v živote nenapadlo, aby mi napísali, pán Cuper, neplaťte nám už televízne poplatky, pretože televízor nemáte, nie ste koncesionárom.

Takže z toho vyplýva asi, že nekontrolujú tak dôsledne až tie účty, ako by mali. A práve preto pán riaditeľ Rezník prišiel s takou bohorovnou myšlienkou. Predáme naše pohľadávky či už skutočne, alebo domnele zbojníkom a tí sa už postarajú o to, aby hnali ľudí na súd, aby platili okrem teda toho domnelého alebo reálneho dlhu ešte aj súdne trovy. Takže zároveň plnia aj štátny rozpočet. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Len jeden dodatok by som chcela povedať. Zavádzajúce je, že zákon bol prijatý v roku 1995. Ale tento dodatok bol prijatý počas sedemročného obdobia tejto vlády. Takže pozor na to, lebo už ma na to upozornili kolegyne, aby nedošlo k takémuto skresleniu situácie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán navrhovateľ, nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som stručne zareagoval na vystupujúcich. Priznám sa, pani poslankyňa Tóthová vystúpila ako posledná aj s faktickou poznámkou. Koho by netešilo, nieže by som si potrpel, ale zákonodarcu v každom prípade musí tešiť pochvala z opozičných radov. Ale zároveň, pani poslankyňa, jedným dychom ste nás aj kritizovali. Už ste sa zrejme zbadali. A ja vám poviem celkom úprimne. Ja som si to nechal vytiahnuť a bazíroval som na tom, aká bola tá minulosť, hoci si myslím, že teraz to absolútne nie je podstatné. Áno, prijala takéto ustanovenie ctená snemovňa na návrh vládnej koalície v roku 1995 a bolo tam už aj toto ustanovenie, čiže vo vláde za vlády Vladimíra Mečiara, ale to je absolútne jedno. Nechcem ctenú snemovňu doniesť do nejakej polemiky, aby som ohrozil, povedzme, aj tento návrh.

V roku 1995, a za tým si stojím, bolo prijaté toto drakonické ustanovenie. Ale, samozrejme, že je našou chybou, chybou vašou opozície a chybou aj koalície, že sme si toto nevšimli a že sme to nechali narásť do takýchto rozmerov. A je to v prvom rade chybou verejnoprávnych inštitúcií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktorá veľakrát na poslaneckú snemovňu apelovala, aby sme prijali nový zákon o koncesionárskych poplatkoch, o novej filozofii výberu koncesionárskych poplatkoch a nikdy neupozornili na takéto drakonické a neúnosné ustanovenie sankčných poplatkov. Nikdy. Takže teraz sa nebavme, kde je tá vina. Urobme spoločnými silami nápravu tak, aby sme pomohli tým ľuďom, ktorí na túto pomoc čakajú.

Poslancovi pánovi Cuperovi by som chcel povedať len toľko, postúpenie pohľadávok. V poriadku, môžeme o tom diskutovať o zákaze. Ale uvedomme si všetci, že je už neskoro. Slovenský rozhlas už pohľadávky predal a Slovenská televízia pohľadávky predávať nebude. Po prvé, funguje na holdingovom princípe, a po druhé, jedine, ako prekazíme alebo zabránime týmto obavám je znížiť sankčné poplatky na úmerný stav. No, a ja vám garantujem, že žiadna zbojnícka firma v budúcnosti nebude mať záujem o odkúpenie pohľadávok. To je prvý veľmi pragmatický krok a potom úvaha o tom, že zakážeme predať to, čo zákon dovoľuje, náš právny systém, tak ako povedal pán poslanec Miššík a správne, nebudeme musieť urobiť. Takže, zatiaľ z mojej strany je to všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Môžem považovať toto vaše vystúpenie za záverečné vystúpenie, pán navrhovateľ? Alebo chcete sa ešte vyjadriť k rozprave. Nie? Pani spravodajkyňa, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1398.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. No, vzhľadom na to, že ide o rovnakú tému, dovolím si byť oveľa stručnejší než pán kolega Galbavý. A som mu v podstate vďačný, že popísal situáciu aj slovami výpalnícke a tak ďalej, nebudem to opakovať. Dlho som rozmýšľal, ako by som vyjadril situáciu, povedal pravdu a nepoužil nespisovné slová. Takže týmto to vyriešil za mňa.

Pre úplnosť. Takisto som pátral, kedy vlastne tento zákon vznikol. Skutočne vznikol pred desiatimi rokmi na návrh pánov bývalých poslancov Haťapku, Tužinského a Hornáčka a podobné ustanovenie tam bolo. Ako sa mi podarilo zistiť, páni, neviem či teda z vlastnej iniciatívy, alebo na návrh niekoho iného sa inšpirovali českým zákonom, len akosi pozabudli, že český zákon toto riešil iným spôsobom. A to tak, že ak sa prišlo na to, že niekto neprihlásil televízny či rozhlasový prijímač, bola za to jednorazová pokuta vo výške 5- alebo 15-tisíc korún. Naši páni bývalí kolegovia to pochopili tak, že za nezaplatenie poplatku sa za každý mesiac omeškania takáto pokuta udeľuje.

Môj návrh rieši len časť tohto problému, a to je konkrétne poplatky, sankčné poplatky a to z toho dôvodu, že nie som si úplne istý, nie som právnik, nemám za sebou všetky konzultácie, ktoré ešte ma čakajú. Ale nie som si celkom istý či v prípade, keď už pohľadávka bola postúpená súkromnej firme, či môže parlament zákonným ustanovením udeliť generálny pardon. Podľa môjho názoru to nie je celkom dobre možné. Ak áno, tým lepšie. Ale hovorím, nebol som si istý, preto som to do môjho návrhu nezapracúval. Ale verejne tu vyhlasujem, keďže tu máme tri návrhy zaoberajúce sa touto tematikou, že ak teda môj sa dostane do druhého čítania, veľmi rád budem spolupracovať s kolegami na jednej verzii, ktorá bude obsahovať také ustanovenia, aby bola verzia tohto zákona všeobecne priechodná a prijatá touto snemovňou a svoj vlastný návrh som v tom prípade ochotný stiahnuť.

Na záver by som chcel len poznamenať, že pán poslanec Galbavý má pravdu aj v ďalšej veci. Budeme tam musieť dopracovať vzhľadom na pokrok techniky aj otázky a problematiku týkajúcu sa mobilných telefónov, počítačov a tak ďalej. Už dnes mobily v podstate aj nižšej cenovej kategórie obsahujú v sebe zabudované rádio. Nie je ďaleko doba, otázka je v dvoch, troch rokoch, keď to isté bude platiť aj pre televíziu. Ale navyše si myslím, aj keď toto nebudeme riešiť v tejto zákonnej úprave, že nie je ďaleko čas, možno už budúci rok, možno po voľbách sa bude musieť skutočne otvoriť aj diskusia o celkovej otázke verejnoprávnych médií, ich úlohe v spoločnosti a hlavne spôsobu ich financovania. Pretože toto, ako to dnes je financované, je nielen neefektívne, je to do istej miery aj, povedzme, elitárske. Pretože štát tak alebo onak núti za peniaze daňových poplatníkov prijímať niečo, čo ani nevieme, či vlastne chcú a v akej forme by chceli. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. A teraz poprosím pani poslankyňu Gabániovú, aby z poverenia výboru Národnej rade predložila návrh, ktorý vypracoval výbor pre kultúru a médiá k návrhu poslanca Branislava Opaterného. Nech sa páči, pani poslankyňa.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1398) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. novembra 2005 č. 1421 na prideliť na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému poslaneckému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím ustanovením z 29. novembra 2005 č. 454.

V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhodnotenie súčasného stavu, vyjadrenie dôvodov potreby prijatia novej právnej úpravy, vyjadrenie finančného dopadu na štátny rozpočet a ostatné zložky rozpočtu verejnej správy.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 2005 č. 1421 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Bratislava Opaterného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1398) v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Vážený pán predseda, ďakujem skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy nehlási nik z prítomných poslancov, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi poslancovi Opaternému, pani poslankyni Gabániovej.

Pristúpime k rokovaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Renáty Zmajkovičovej a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1401).

Poprosím teraz, aby z poverenia skupiny navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a v Národnej rade odôvodnil jeden z predkladateľov pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda parlamentu. Dámy a páni, je to v poradí tretí návrh novely zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorý hovorí o problematike, ktorú tu naozaj veľmi obšírne obidvaja poslanci, aj pán poslanec Galbavý, aj pán poslanec Opaterný, popísali.

Ja by som si však dovolil byť, ak teda hovoríme, o tejto problematike a o vzniku tohto zákona, korektný, aby sme nehovorili len polovičatú pravdu o tom, ako vznikol tento zákon bez toho, aby som sa chcel niekoho dotknúť. Iste sa stalo nedopatrením, že ani jeden z pánov poslancov nepovedal celú pravdu. Je pravda, že tento zákon o koncesionárskych poplatkoch predložil v roku 1995 v máji vtedajší minister kultúry. To je pravda, ale 18. júna 2003 88 hlasmi koalično-opozične bola schválená táto novela tohto zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorá vlastne vytvorila tento problém. Čiže tento parlament koalično-opozične sa podieľa na tomto probléme, ale nie je to v tejto chvíli absolútne dôležité, riešme ho, preto sme tu, a keďže sme ten problém koalično-opozične vytvorili, tak sa ho pokúsme aj koalično-opozične vyriešiť a ja si myslím, že sú všetky predpoklady na to, aby sa to podarilo, len nevytĺkajme z toho zbytočne politický kapitál, by som poprosil, preto, lebo naozaj to je jedno, či sa týka koalície, alebo opozície. Jednoducho to nie je namieste. Tu je jedna problematika, ktorá sa týka veľkej väčšiny občanov Slovenskej republiky a treba ju tak riešiť. Ja absolútne súhlasím s tým, kde sa hovorí o štátnom výpalníctve aj z jedných, aj z druhých úst, a keď chcete aj z tých tretích mojich toto zaznie a uvediem vzhľadom na poplatky, že sa o nich tu už povravelo veľmi veľa, so všetkým súhlasím, len jeden príklad. Len skutočne málo čísiel. Dochádza totižto k situáciám, keď pre omeškanie sa s platbou z dôvodov sťahovania za jediný mesiac, hovorím stále o jednom mesiaci, spôsobuje po dvoch rokoch astronomickú sankciu 120-tisíc v prípade fyzickej osoby tento platný zákon v súčasnosti, ale v prípade právnických osôb pri dvoch rozhlasových a dvoch televíznych prístrojoch, čo je obvyklé napríklad v malých vidieckych pohostinstvách, môže jednomesačný výpadok platby, teda nominálna dlžoba 280 Sk za dva roky spôsobiť penále z dlhu vo výške 1 milión 440-tisíc, a to už ide o skutočne 500-tisícnásobok istej dlhovej sumy. To je pravda, a preto to treba riešiť, lebo naozaj to hraničí so zdravým rozumom, že vôbec takéto niečo sa mohlo objaviť v zákone a vlastne sme si to všimli až teraz.

Ušlo nám však ďalej pri prijímaní tohto zákona, hovorím teraz o roku 2003, že ministerstvo kultúry v novelizácii vytvorilo podmienky na to, aby vyberanie koncesionárskych poplatkov a poplatkov z omeškania mohli verejnoprávne inštitúcie odpredať obchodným partnerom, čo vyvoláva podozrenie, že v konečnom dôsledku ani nemusia tvoriť príjem oprávneného príjemcu, ale vylepšujú bilanciu vyberateľa poplatkov. Veď zmluva medzi Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou a inkasujúcim obchodným partnerom môže byť uzatvorená všelijako a kto z nás môže dnes povedať, že bude výhodná práve pre verejnoprávne inštitúcie. Opäť sme o tom hovorili. Dotkol sa toho pán poslanec Cuper.

Naša novela si dovoľuje riešiť aj tento problém jednoducho aj z hľadiska platného zákona o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase, kde je spochybňovaný aj dokonca poslanecký prieskum v týchto verejnoprávnych inštitúciách, ako sme toho boli svedkom v dobe nedávnej. My sa jednoducho k týmto zmluvám nemáme ako dostať. To znamená, keď je vytvorená podmienka v zákone, aby Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas mohli predať, respektíve dodať, dohodnúť sa, zmluvne uzavrieť vzťah medzi súkromnou firmou, my vlastne vôbec nevieme, či aj pri dodatočnom vymožení koncesionárskeho poplatku vlastne na tom Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas zarobí a či to vlastne všetko neostane súkromnej firme.

No, samozrejme, ďalej môže sa úplne veľmi jednoducho stať z hľadiska platnej legislatívy, že verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia nechajú neplatiča, aby jeho dlh vznikol na enormnú sumu. Nechajú ho neplatiť polroka, trištvrte roka, rok a po tomto čase zrazu začnú vymáhať pohľadávku, ktorá dovtedy bez toho, aby ten, kto neplatí, vedel, narástla absolútne enormne. Jednoducho, samozrejme, s týmto treba niečo robiť.

Zo všetkých týchto dôvodov sme sa rozhodli navrhnúť tejto snemovni, aby sme sa dohovorili na úprave zákona o koncesionárskych poplatkoch takýmto spôsobom.

Navrhovaná novelizácia tiež rieši problém komplexne. Po prvé, teda vylučuje možnosť odpredať vymáhanie koncesionárskych poplatkov alebo inak nakladať s takýmito účtovnými pohľadávkami, pretože obe verejnoprávne inštitúcie disponujú podľa môjho názoru dostatočnými kapacitami, aby si zabezpečili inkasovanie koncesionárskych poplatkov priamo. To je jedna vec.

Po druhé, definujeme maximálnu hornú hranicu poplatku z omeškania vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy v prípade fyzickej a dvadsaťnásobku v prípade právnických osôb. A súčasne znižujeme neúmerne vysokú základnú sadzbu pokút z omeškania.

Po tretie, stanovujeme, že je povinnosťou príjemcu najskôr platiteľa na omeškanie preukázateľne upozorniť a až následne siahnuť po sankciách.

Dámy a páni, je len skutočne šťastím v tejto chvíli, hovorím to veľmi úprimne, že vlastne vznikli tri takéto novely. Ja by som veľmi pekne poprosil, aby sme naozaj v tejto chvíli zabudli na nejaké opozično-koaličné spory. Všetky tieto tri novely posunuli do druhého čítania a v rámci druhého čítania spravili jednu novelu preto, lebo každý z týchto návrhov zákona rieši túto problematiku trošičku istým spôsobom inak a v každej z týchto novelizácií je čosi nového.

Veľmi radi by sme boli, aby sa to dostalo do jednej novely a ja veľmi rád, pokiaľ bude táto možnosť, na ktorúkoľvek novelu, či už pána poslanca Galbavého, alebo Opaterného, prilepím v druhom čítaní tie moje veci a svoju novelu stiahnem.

Okrem toho by som vás chcel informovať, že je na svete nový zákon o koncesionárskych poplatkoch, ktorý vlastne rieši aj problematiku, o ktorej hovoril pán Opaterný a niekoľkí kolegovia z parlamentu, ktorý napríklad rieši, aj teda vo faktických poznámkach, ktorý napríklad rieši aj problém rádioprijímačov v mobilných telefónoch. To sú všetko veci, ktoré život prináša a sú naozaj zdôvodnené v novom zákone o koncesionárskych poplatkoch, ktorý som mal možnosť v náčrte vidieť a predpokladám, že tento návrh nového zákona o koncesionárskych poplatkoch by sa dostal ešte v tomto volebnom období veľmi rýchlo do parlamentu v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacoch, kde rieši aj tú situáciu, ktorú riešime teraz. Čiže berme to tak, že keď schválime túto novelu v druhom čítaní, novelu, tú jednu z tých troch, nič nám nebráni tomu, aby sme sa zaoberali v prvom čítaní novým zákonom o koncesionárskych poplatkoch a keby eventuálne teoreticky tento nový zákon o koncesionárskych poplatkoch bol prijatý, vlastne by prestali platiť tieto veci, ktoré by sme schválili. Hovorím, je to ako poistka. Prestali platiť tieto veci, ktoré by sme schválili, lebo by platil nový zákon o koncesionárskych poplatkoch, kde už sú všetky tieto náležitosti, o ktorých práve dnes hovoríme na základe tých skúseností, ktorými verejnoprávna televízia a rozhlas prešli, zohľadnené.

Ďakujem pekne, nebudem ďalej zdržovať, to je všetko z mojej strany. Ešte raz poprosím o prijatie všetkých troch noviel a o posunutie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.