návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1395).

Dávam slovo poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona uviedla v mene navrhovateľov za skupinu poslancov. Pani poslankyňa, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predmetný legislatívny návrh predložila za ďalších poslancov, to je za pána poslanca Husára a pána poslanca Cabaja. Pre úplnosť uvádzam, že tento legislatívny návrh už raz v parlamente bol a, žiaľ, veľmi tesnou menšinou bol podporený, to znamená, že neprešiel týmto parlamentom. Podstata tohto legislatívneho návrhu, stručne povedané, je v tom.

Slovenská republika dostala v rezorte justície pri hodnotení rezortu justície výčitku, že je značné oprávnenie ministra spravodlivosti na vymenovanie predsedov súdov či už okresných, alebo krajských. A bolo odporučené, aby bolo zavedené konkurzné konanie, teda lepšie povedané výberové konanie. Toto Slovenská republika realizovala a dala signál do Európskej únie, že táto pripomienka bola akceptovaná. Nikto si však nevšimol, že je tam vsunuté po konkurznom konaní jedno malé ustanovenie, že minister spravodlivosti má oprávnenie z prvých troch uchádzačov vybrať toho správneho.

Pokiaľ som bola ministerkou spravodlivosti v rokoch 1992 - 1994, som veľmi jasne vnímala, že do konkurzov na predsedov okresných súdov a krajských súdov viac ako traja uchádzači neboli. Čo vlastne toto znamená? Znamená to, že síce legislatívne sa zakotvilo výberové konanie, ale ponechalo sa oprávnenie ministra, čo v praxi znamená, nič sa nezmenilo, lebo naďalej minister spravodlivosti vyberá z troch v konkurze prihlásených u záujemcov. Preto navrhujeme, aby v § 37 ods. 4 druhá veta bolo vsunuté: "Do funkcie predsedu súdu vymenuje minister uchádzača, ktorý sa vo výberovom konaní umiestnil ako prvý. Ak z dôvodov, ktoré neboli známe v čase výberového konania minister predsedu súdu nevymenuje," teda určité dôvody, ktoré neboli známe, "vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania."

Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako pri prvom prerokúvaní tohto legislatívneho návrhu, aj teraz pri druhom znovu vyjadrujem svoju nespokojnosť s týmto stavom a v prípade, že by pri opätovnom prerokúvaní tento legislatívny návrh neprešiel, som odhodlaná cez našich europoslancov dať signál do Európskej únie, že vlastne legislatívna úprava vytvorila priestor pre situáciu, na ktorú Slovenská republika bola upozornená ako na neželateľnú situáciu. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi. Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca k tomuto bodu programu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. novembra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa mení zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani v práve Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu z rokovacieho poriadku vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1411 z 18. novembra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Načo ten zhon, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Husár, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k tomu, čo už uviedla predkladateľka. Celospoločenský vývoj nás dostal do takej fázy, že dnes už okrem tradičných banánov a mandarínok môžeme na Slovensko dovážať všetko. Určite však s výnimkou aj toho, o čom chcem hovoriť, a to je spravodlivosť. Spravodlivosť sa, bohužiaľ, ani v integrujúcej sa Európe a v procese globalizácie na Slovensko dovážať nedá. To, čo ste počuli z úst predkladateľky, je svojím spôsobom malým výsmechom už stupňa úrovne demokracie, ktorú Slovenská republika dosiahla. Predstavte si vo všeobecnosti tento stav vo výberových konaniach, ktoré prebiehajú v hospodárskom či v iných častiach spoločenského života. Predstavte si, že z troch, ktorý skončili najlepšie, bude pán minister hospodárstva, pán minister toho a onoho, alebo nejaká komisia vyberať toho, kto sa jej páči najlepšie. Nuž, viete aj odpoveď, že je to bohapustý nezmysel a nič podobného existovať v normálnom civilizovanom slušnom svete nemôže.

Navyše, veľmi úprimne si myslím, že okrem základného popretia zmyslu výberového konania toto ustanovenie sa dostalo do pôvodného zákona omylom, že ani pán minister nemá záujem, aby na základe takéhoto zákona mal pre blízku budúcnosť právo týmto spôsobom rozhodovať. Nechcem, a hovorím to naozaj úprimne, a nechcem jeho osobu týmto nejako znehodnocovať, ale pán minister je našej občianskej verejnosti aj nám všetkým známy ako nekompromisný bojovník za spravodlivosť, transparentnosť a demokraciu. Domnievam sa preto, že v prvom rade jemu bude tento návrh veľmi prijateľný a že ho v kruhu, ktorý môže ovplyvniť svojím postojom, aj kladne podporí.

Domnievam sa, že budeme môcť už potom naozaj hovoriť o tom, že vytvárame všetky podmienky a predpoklady, aby na Slovensku existovalo nestranné a nezávislé súdnictvo a aby plnilo tú funkciu, ktorú mu Ústava Slovenskej republiky ukladá a aby sme s plnou dôverou a uznaním mohli hovoriť aj o tejto významnej zložke moci.

Viete si, vážené kolegyne a kolegovia, predstaviť absolútnu nestrannosť predsedu okresného súdu, ktorý je týmto spôsobom dnes vyberaný a vymenovaný? Viete si predstaviť, že v zásadných otázkach, odborných otázkach vývoja súdnictva a jeho smerovania, aj keby mal trikrát pravdu, sa takýto človek dokáže plne postavil za túto pravdu a bude oponovať predstavám ministra? Veľmi ťažko a veľmi o tomto pochybujem. Prechádzame obdobím transformácie súdnictva. Súdnictvo sa dá transformovať úspešne iba s plnou podporou tých, ktorí transformáciu majú v praxi realizovať. A to sú sudcovia. Myslím si, že aj sudcovia tento krok z vašej strany, pokiaľ by sme ho urobili, prijmú s uznaním a porozumením a pochopia, že tomuto orgánu štátnej moci, zákonodarnej moci skutočne záleží na tom, aby slovenské súdnictvo bolo nestranné a nezávislé. Neberte, prosím, toto ako pokus o oslabovanie kompetencií a právomocí ministra spravodlivosti, ale ako reálny a poctivý pokus o zvýšenie transparentnosti nášho verejného života a zvýšenie dôveryhodnosti všetkých zložiek štátnej moci. Ďakujem vám pekne za trpezlivosť, pretože čas súri.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pani predkladateľka, pani poslankyne, páni poslanci, ja oceňujem predložený návrh zákona a plne sa stotožňujem s pánom poslancom Husárom, ktorý hovoril o tom, že skutočne je potrebné, aby pri výbere a obsadzovaní funkcií predsedov súdu výberové konania, ktoré boli vyhlásené, aj skutočne ten víťaz výberového konania bol vymenovaný za predsedu okresného súdu. Takisto považujem zásah ministra spravodlivosti do výberového konania ako zasahovanie štátnej moci do nezávislosti súdnictva a všetci poslanci za politickú stranu Smer tento návrh podporia. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Ďakujem pani navrhovateľke aj pánovi spravodajcovi a chcem poprosiť pánov poslancov, ak by bol všeobecný súhlas, keby sme mohli pokračovať v rokovaní aj po 12.00 hodine, prerokovali by sme ešte zostávajúcich sedem bodov programu. Potom by som prerušil rokovanie do 14.00 hodiny na hodinu otázok, po nej by boli interpelácie, o 16.00 hodine podľa včerajšej dohody by sme hlasovali. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom? (Všeobecný súhlas.) Ďakujem.

Poprosím pani poslankyňu Tóthovú, aby z poverenia poslancov, ktorí sú navrhovateľmi zmeny zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, Národnej rade predložila a uviedla dôvody, ktoré skupinu navrhovateľov viedli k takej závažnej a zásadnej zmene, ako je zmena volebného systému.

Pani profesorka a poslankyňa Národnej rady, nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, milí prítomní, som rada, že pán predseda hneď povedal, že ide o závažný legislatívny návrh. Ja pokiaľ som si pozrela vystúpenia, literatúru a vystúpenia v novinách poslancov za minulé volebné obdobie, tak viacerí vyjadrovali názor na zmenu volebného systému. Takéto názory boli aj po voľbách. Väčšina bola názoru, že pomerný systém treba zmeniť na väčšinový a časť hovorila o zmiešanom riešení, to znamená, časť poslancov do Národnej rady by sa volila väčšinovým systémom, časť poslancov by sa volila pomerným systémom. Keďže realizácia spojenia týchto dvoch systémov v praxi je dosť obťažná, tak sme nad takýmto riešením neuvažovali.

Na predloženie tohto legislatívneho návrhu bol impulz posledných udalostí v parlamente a najmä výsledok prieskumu názorov našich občanov, kde väčšina na otázku, či podporujú doterajší pomerný systém, alebo by v právnom systéme radšej uvítali väčšinový systém, v rámci ktorého je väčšia ingerencia občanov na výber poslancov, vyše 80 percent opýtaných jednoznačne podporilo prechod na väčšinový volebný systém.

Stručne povedané, tento legislatívny návrh je reakciou na spoločenskú objednávku, názorovú spoločenskú objednávku väčšiny občanov s tým, že nie je predkladaný ako nový legislatívny návrh, ale ako novela a do existujúceho systému sa začlenili tie ustanovenia, ktoré by mohli realizovať väčšinový systém.

Chcem povedať, že systémová súvislosť jednotlivých ustanovení je doriešená a zmeny sú nasledovné. Slovenská republika by bola rozčlenená na 150 volebných obvodov. V každom obvode by politické subjekty, teda nie ako prvé vyjadrenia politológov v tlači boli, že nezávislí, nikým neprezentovaní, žiadnym politickým subjektom neovplyvnení nezávislí poslanci by sa dostali do parlamentu. Nie. Politické subjekty by nominovali do každého volebného okrsku jedného svojho kandidáta. Z týchto kandidátov by občania vo voľbách si vybrali jedného. Samozrejme, bol by to ten, ktorý by dostal najviac hlasov voličov. Tým by vplyv politickej strany skutočne bol minimálny, ale by získal mandát kandidát s najväčším politickým, teda hlasovým zázemím.

Výhoda by bola v tom, že na určitom území by občania mali poslanca delegovaného priamo do parlamentu. Tento poslanec by mal úzky vzťah s voličmi svojho obvodu. Tlmočil by názory a potreby svojho teritória, často je týmto zdôvodnená aj účasť napríklad funkcionárov v komunálnej a regionálnej sfére, že pomerným systémom vybratí poslanci málo zastávajú a riešia problémy teritórií, najmä tých z východného Slovenska, kde je neproporciálnosť rozvoja.

Predložený legislatívny návrh rieši aj možnosť odvolania, teda návrhu na odvolanie poslanca, pretože platná ústava nepozná stratu mandátu na základe referenda. Pokiaľ by predložený legislatívny návrh získal podporu v parlamente takú, akú podporu takéto riešenie má u občanov, bolo by potom aktuálne vstúpiť aj do Ústavy Slovenskej republiky a ako ďalší dôvod straty mandátu uviesť vyjadrenie nesúhlasu s ďalším pôsobením poslanca v parlamente.

Ďalej sú riešené otázky aj nástupníctva za poslanca v prípade, ak prejde do verejnej funkcie, kde je otázka spočívania poslaneckého mandátu, ktorá v minulosti vyvolala nemalý problém pri nastupovaní ďalšieho poslanca za politický subjekt ANO do parlamentu.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcem ešte uviesť, že v predloženom legislatívnom návrhu je doriešená aj otázka hlasovania zo zahraničia na 150 obvodov aj na konkrétnych poslancov podľa môjho názoru predkladateľov veľmi racionálne. Ďalej sú riešené súvislosti aj zastupovania vo volebných komisiách, ako aj ďalšie otázky, ktoré priniesli novely volebného zákona.

Na záver chcem povedať jednu vetu. Nerobím si ilúzie, že tento zákon nadchne všetkých poslancov v parlamente. Nerobím si ilúzie preto, lebo pokiaľ by sme išli takýmto volebným systémom, bolo by to skutočne o osobnostiach, bolo by to skutočne o ľuďoch, ktorých občania v tom-ktorom teritóriu chcú vidieť v parlamente. Bolo by to o tom, že opustenie programu, ktorý vo volebnej kampani prezentuje ten-ktorý poslanec, by znamenalo ohrozenie existencie jeho ďalšieho mandátu v Národnej rade Slovenskej republiky. Znamenalo by to zvýšenie politickej kultúry v našom politickom živote. Také prípady ako prechod poslanca, ktorý vo voľbách kandiduje za komunistickú stranu, to znamená úplne krajnú ľavicu do absolútne iného politického tábora by dozaista vyvolali u voličov nechuť a návrh na stratu mandátu v parlamente.

Zdôrazňujem, predložený legislatívny návrh nerieši stratu mandátu, ale vytvára priestor v prípade, ak prejde v parlamente, aby do ústavy do príslušného článku bol zahrnutý ďalší dôvod straty mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som o jednu minútu vám vzala z obedňajšej prestávky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani profesorka.

K. Tóthová, poslankyňa: Tak potom sa nemám za čo ospravedlniť, len vás žiadam o podporu legislatívneho návrhu do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Dávam slovo pánovi poslancovi Miššíkovi a poprosím ho, aby zaujal stručné stanovisko výboru k predloženému návrhu na zmenu zákona o voľbách. Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 29. novembra určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že nevyžaduje nárast pracovných síl a nebude mať finančný dopad, o čom v príslušnom stanovisku vyjadruje určitú pochybnosť Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz mi v krátkosti dovoľte v priestore pre vlastnú úvahu povedať pár bodov, ktoré možno prispejú k tomu, aby sme o tomto vážnom návrhu zákona hovorili spoločne v rozprave.

Osobne si myslím, že ide o vážny a obrovský zásah do politického systému Slovenskej republiky, ktorý je zatiaľ založený na pomernom systéme a veľké ťažisko je na politických stranách, ktoré vlastne znášajú všetky veci, ktoré sa dotýkajú volieb.

Po druhé, nemyslím si, že je dobrým návrhom, keď dvaja poslanci Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú takýto vážny návrh novely zákona o voľbách, a to bez relevantnej dohody politických strán, ktoré existujú v tomto parlamente, pretože ako aj pani profesorka naznačila, existuje tu aj možný ústavný problém v súvislosti s návrhom novely tohto zákona. Ja ho naznačím. Ten rozpor, ktorý tu vyplýva, ona ho vo svojej úvodnej reči aj spomenula, je možný rozpor s platnou ústavou, pretože ako sa v tomto návrhu zákona uvádza, uvažuje sa tam s možnosťou odvolať poslanca, ktorý bol zvolený vo svojom jednomandátovom volebnom obvode.

Platná Ústava Slovenskej republiky takýto inštitút nepozná a správne pani profesorka naznačila, že bude nutné novelizovať ústavu. Ale osobne si myslím, že je to opačný postup. Najprv treba novelizovať ústavu a potom prijímať zákon, ktorý je nižšej právnej sily a ktorý potom konkrétne upraví voľby do Národnej rady Slovenskej republiky.

To sú asi také tri pripomienky, ktoré som mal, a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1422 z 18. novembra 2005.

Navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ a na použitie informačno-technických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Žiak. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Žiak.

R. Žiak, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prihlásil som sa do rozpravy, pretože chcem potvrdiť a ešte podčiarknuť to, čo bolo povedané. Ide o veľmi vážny zásah do volebného systému Slovenskej republiky. Aj keby sme odhliadli od toho, že je pár mesiacov pred voľbami do Národnej rady, ide o takú zmenu pomerného systému na väčšinový systém, že nie je možné takúto zmenu týmto spôsobom, takouto novelou veľmi stručnou a dá sa povedať aj určitým spôsobom zmätočnou takto meniť tento systém.

Ja sa priznám, trochu som bol udivený, že pani profesorka, skúsená právnička sa podpísala pod tento návrh a nerád by som parafrázoval vyjadrenie predsedu ústavnoprávneho výboru pána Drgonca, keď komentoval návrh zákona, ktorý predkladal pán poslanec Ondriaš, ale v prípade, že je to návrh HZDS, tak pomaly by som to mohol označiť aj ako snahu o prevrat.

Je to taká radikálna zmena. Niektoré články, ktoré navrhujú v tomto návrhu, nie sú úplne jasné, mne teda aspoň nie. Ide jednak o otázku, keď hovoríme o väčšinovom systéme a zároveň hovoríme, že ideme riešiť problém nezávislých poslancov, chcem podotknúť, že v čistom väčšinovom systéme je možnosť, tak ako napríklad vo voľbách do VÚC, aby kandidovali aj nezávislí poslanci. Ich nezávislosť je možno od politickej strany, ale nie od voličov. A keď tie argumenty, ktoré povedala pani poslankyňa, že ide nám o to, aby sa vytvoril priamy a pevný vzťah medzi voličom a poslancom, tak tento argument je dobrý, ale nie na správnom mieste, pretože tým sa to asi takto nevytvorí.

Ide v tomto návrhu o úplné vylúčenie politických strán, dá sa povedať, pretože 150 volebných obvodov a väčšinový systém priam vyraďuje politické strany z celého politického systému a ja nevidím dôvod na takú radikálnu zmenu tohto zákona, ktorý je momentálne v účinnosti.

Napríklad aj spôsob voľby, keby som komentoval, viete, keď v zahraničí, napríklad v New Jersey môže silná slovenská komunita voliť, a aj keď nemajú trvalý pobyt na území jedného z týchto volebných obvodov, môžu si vybrať dokonca obvod, v ktorom budú voliť. Poznám regióny, kde bývam, kde z Jarabiny Litmanová žijú tisíce týchto voličov, napríklad v New Jersey alebo na Floride. Neviem, aký dopad by to malo, ale chcem spochybniť tento princíp keď, naopak, volič, ktorý je študent napríklad v Bratislave z východného Slovenska, volič, ktorý je v nemocnici, volič, ktorý je pracovne hoci v inom okrese nemôže voliť. Tak potom aký je to rovnaký princíp uplatnenia tohto základného práva medzi tými, ktorí sú na území Slovenska a nemôžu voliť, a tí, čo sú v zahraničí, môžu voliť, a ešte dokonca si vybrať obvod.

Ďalej otázka nástupu náhradníkov. Viete, pri tomto väčšinovom systéme ja som veľa premýšľal o tom, keď som ja predkladal v máji tohto roku svoju novelu volebného zákona a kde som sa snažil o zachovanie všetkých pozitív tohto platného zákona, ktorý teraz platí, a hovoril som vtedy o zmiešanom systéme aj väčšinovom, aj pomernom, ktorý by uplatnil výhody terajšieho zákona, a pritom bral do úvahy tie argumenty, ktoré aj pani poslankyňa uviedla, že ten vzťah k voličovi a oslabenie, možno určité oslabenie politických strán by tam bolo, tak prišiel som k tomu, že keď napríklad zvolený poslanec nastupuje do funkcie, kde hovorím o nezlučiteľnosti týchto funkcií, či ide o ministra, lebo tam sú definované tie jednotlivé funkcie, tak za neho nastúpi náhradník, ktorý je spravidla z inej strany, pretože každá strana môže nominovať iba jedného kandidáta. Tak môže nastať situácia, keď 10 až 20 poslancov odíde z tohto parlamentu, že ten parlament, poviem to "farebne", úplne zmení. Môže taká situácia nastať. Otázka možno aj spôsobu odvolávania, čo je veľmi veľký zásah aj do Ústavy Slovenskej republiky, odvolávania poslanca Národnej rady a potom aj vypísanie referenda. Je to tiež veľmi sporný problém. Jednak to nerieši Ústava Slovenskej republiky a súhlasím s tým, čo povedal pán spravodajca, ale viete, keď treba 30 percent jednak dať ako petíciu, ako návrh na odvolanie poslanca, a pritom pri terajšej účasti vo voľbách niekedy stačí 7 alebo 8 percent, aby niekto bol zvolený a otázka následného referenda, kde máme zákon o referende, ktorý znie, tak ako znie, že treba 50 percent plus 1 volič, tak je to inštitút, ktorý sa v praxi asi ťažko uplatní.

Takže vzhľadom na tieto pripomienky, ktoré mám, dovoľte mi, aby som navrhol, aby som z miesta rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b) dal procedurálny návrh, aby Národná rada ďalej o tomto návrhu zákona v rokovaní nepokračovala. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či sa chce k rozprave vyjadriť krátko. Nech sa páči, pani navrhovateľka.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, keďže vystúpil jeden poslanec, vyjadrím sa k jeho vystúpeniu.

Pán poslanec Žiak, ja sa vôbec nedivím, že ste vystúpili, tak ako ste vystúpili. Vôbec sa nedivím, že vystúpil práve poslanec, ktorý po voľbách opustil politický subjekt, za ktorý prišiel do tohto parlamentu.

Ja sa vôbec nedivím, že považujete toto celé za zmätočné, pretože zrada, akú ste vy spravili na vašich voličoch, by podľa tohto legislatívneho návrhu nebola možná. Takže takej skupine ľudí, do akej patríte vy, takýto legislatívny návrh rozhodne nemôže vyhovovať. Vonkoncom nie je zmätočný, o tom by som vás chcela proste presvedčiť, a neuviedli ste ani jedno zmätočné ustanovenie. Uviedli ste len, v čom vidíte jeho nevýhodu. Samozrejme, je to nevýhoda pre tých, ktorí zavinili takú politickú kultúru, akú máme dnes v parlamente. Vôbec nie je pravda, že by bolo úplné vylúčenie politických strán. Ja som vo svojom vystúpení uviedla, že kandidáti by mohli kandidovať do parlamentu tak, ako je to dnes, jedine na základe návrhov politických strán. Vôbec nie je pravdou, že by to znamenalo nejaký prevrat.

Pokiaľ ste hovorili o zmiešanom volebnom systéme, nič nebráni tomu, aby v druhom čítaní zo 150 obvodov sa stalo 75 obvodov a išli voľby pre 75 poslancov podľa väčšinového systému, ktorý je tu navrhnutý, a pre 75 poslancov podľa doteraz platného pomerného systému. To chce jedno alebo dve prechodné ustanovenia, ktoré nie je problém sformulovať. Tu je jedine otázka ochoty zmeniť niečo, čo neviedlo k politickej kultúre.

Ďalej pán poslanec Žiak hovoril o strašnej nedemokratickosti toho, že by poprípade študent, ktorý by bol v Bratislave, nemohol by voliť. Nuž, toto platí aj pri voľbách do komunálnej a regionálnej sféry. Tam toto už je aplikované viacej rokov, lepšie povedané od roku 1989, keď vznikli samosprávy, a dovolím si uviesť, že prijatím väčšinového systému by sa ujednotil náš volebný systém. Nie je to nič nového, keďže platí v miestnej správe.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vyjadriť názor, že aj keď to neprejde týmto parlamentom, vývoj smeruje týmto smerom, pretože politická kultúra, žiaľ, nie je taká, aby poslanci nevytvorili takú situáciu, akú máme dnes v parlamente, ktorú, či sa nám to páči, alebo sa nám to nepáči, väčšina obyvateľstva jednoznačne považuje za nie dobrú politickú kultúru a dovolím si povedať, že aj výsledok komunálnych volieb, kde 90 percent, takmer 90 percent občanov odmietlo ísť do volieb, je vlastne dôsledok znechutenia občanov z politiky, aká sa robí v parlamente, zo situácie politickej v parlamente. Zle sa mi to hovorí, ale keď si pozrieme aj prieskumy verejnej mienky, žiaľ, tie napovedajú takémuto záveru.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť tým, ktorí aj cez obed ostali v tejto rokovacej sále. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani navrhovateľke a poprosím teraz pána poslanca Opaterného, aby Národnej rade odôvodnil

návrh na vydanie zákona, ktorého je predkladateľom, ktorým sa mení zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1397).

Pán poslanec, máte slovo.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Predkladaná novela navrhuje zo zákona o súkromnej bezpečnosti vynechať ods. 7 v § 56. Dovoľujem si ho prečítať. Hovorí: "Prevádzkovateľ strážnej služby, ktorý vykonáva ochranu majetku a osoby pri preprave, je povinný zabezpečiť prepravu majetku a osoby vhodným motorovým vozidlom a ochranu majetku a osoby po a najmenej dvomi osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany, ak prepravuje majetok v hodnote od milióna do 5 miliónov korún; po b najmenej dvoma osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany a doprovodným vozidlom pred vozidlom vykonávajúcim prepravu s najmenej dvomi osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany, ak prepravuje majetok v hodnote od 5 do 10 miliónov korún a po c najmenej dvomi osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany a doprovodným vozidlom pred vozidlom vykonávajúcim prepravu s najmenej dvoma osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany a doprovodným vozidlom za vozidlom vykonávajúcim prepravu s najmenej dvomi osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany, ak prepravuje majetok v hodnote nad 10 miliónov korún, alebo ak prevádzkovateľ strážnej služby hodnotu prepraveného majetku nepozná."

Tento odsek sa tam dostal prostredníctvom ministerstva vnútra a teraz si povedzme, koho sa vlastne týka prevoz peňazí a iných hodnôt? V zásade dvoch subjektov. Toho, kto si tú službu prevozu objedná, a toho, kto tú službu vykoná. Čiže väčšinou sú to banky alebo iné finančné ustanovizne a strážna služba. Do tohto duelu ešte vstupuje väčšinou poisťovňa, ktorá danú transakciu poisťuje. Dal som si tú námahu a hovoril som s predstaviteľmi všetkých troch skupín. Ani jedna z nich proti doterajšej právnej úprave nenamietala. Nežiadajú zvýšenie bezpečnosti prepravy jednoducho z toho dôvodu, že poistiť takéto zníženie rizika by bolo neprimerane vysoké a celá tá služba by sa predražila. Naopak, argumentovali tým, že práve preprava hodnôt je tá najbezpečnejšia časť celej operácie. Oveľa rizikovejšie je nakladanie a vykladanie.

A zacitujem aj niekoľko slov zo správy z listu, ktorý, myslím si, že bol doručený aj do Národnej rady, a písali ho na jednej strane Asociácia strážnych služieb a na druhej strane Asociácia bánk. Citujem: "Konkrétne uvedený odsek zavádza finančne a logisticky veľmi náročnú povinnosť zvýšenia počtu osôb a motorových vozidiel zabezpečujúcich prevoz majetku, ktorý navyše prinesie aj výrazné zvýšenie nákladov bánk pri manipulácii s hotovosťou. Tieto náklady sa nevyhnutne premietnu do cien nimi poskytovaných služieb, teda do výšky bankových poplatkov, ktorých ťarchu v konečnom dôsledku vždy ponesú klienti bánk, a teda občania. Podľa predbežných odhadov Asociácie bánk bude splnenie nových povinností vyžadovať od budúceho roka zvýšenie nákladov v bankovom sektore vo výške asi 500 miliónov korún. Banky sú najmä v poslednom období výrazne kritizované za výšku bankových poplatkov, ale sú to práve takéto vládne návrhy zákonov, ktoré priamo nútia banky zvyšovať poplatky, a tým ešte viac prispievať k nespokojnosti občanov. Okrem toho napriek skutočnosti, že v dôvodovej správe pôvodného vládneho návrhu zákona sa uvádza, že cieľom ustanovenia je reagovať na hrozbu bankových lúpeží, ani Asociácia bánk nebola oslovená v rámci pripomienkového konania k návrhu predmetného zákona. Nie je ani známe, prečo došlo k ustanoveniu týchto povinností, pretože z doterajšej štatistiky vyplýva, že práve preprava peňažnej hotovosti je tá najmenej riziková časť celého prepravného procesu hotovosti, keďže práve vtedy sú peniaze uložené v relatívne odolnom a technicky zabezpečenom priestore obvykle pancierovaného vozidla s dvoj- až trojčlennou posádkou. Tento fakt akceptujú aj renomované poisťovne vo svete, ktoré prepravu peňazí poisťujú, a tie majú eminentný záujem na bezpečnosti prepravy, keďže prípadné škody musia hradiť z vlastného majetku.

Ďalším problémom je, že preprava peňazí podľa tohto ustanovenia v praxi je fakticky nerealizovateľná, pretože ak by sa mala zabezpečovať preprava podľa súčasných zmlúv, neznáme hodnoty, presne stanovené časy obsluhy, ustanovenia o povinnosti doprevádzania vozidiel prevážajúcich hotovosť vyššiu ako 5 miliónov korún by vyžadovali cirka dvoj- až trojnásobný nárast zamestnancov poverených výkonom fyzickej ochrany. Podľa platných takzvaných dodatočných podmienok uložených orgánmi polície zamestnanci vykonávajúci fyzickú ochranu prepravovaných peňazí musia mať najmenej dvojročnú prax vo výkone fyzickej ochrany. Takýchto zamestnancov v súčasnosti v predpokladaných zvýšených počtoch niet a v priebehu mesiaca do doby účinnosti, teda do 1. januára 2006 sa ani nedajú zabezpečiť. Ak by aj príslušné útvary Policajného zboru dodatočné podmienky zrušili, nebolo by možné odborne vyškoliť, vyskúšať a následne do súkromných bezpečnostných služieb prijať požadovaný zvýšený počet zamestnancov s preukazom odbornej spôsobilosti.

So súčasným počtom zamestnancov by sa mohli prevážať hotovosti a iný majetok len v hodnotách vopred známych do 5 miliónov korún. Je to v rozpore s inými bezpečnostnými princípmi a zásadami, aby posádky prepravných vozidiel nepoznali hodnotu prepravného majetku. Pri doteraz používanej technológii avšak s cirka 15- až 30-násobne nižšími hodnotami prepravovaných hotovostí pri jednej preprave by požadované objemy nebolo možné v reálnom čase ani prepraviť. Vzhľadom na to, že prepravu pre všetky komerčné banky a pre väčšinu retailových zákazníkov vykonávajú súkromné bezpečnostné služby, obeh peňažných hotovostí by sa takmer zastavil. Nastali by mimoriadne problémy s dopravou, najmä v Bratislave a v iných väčších mestách, pretože pred každú pobočku banky, obchod, bankomat či čerpaciu stanicu by museli prísť dve až tri vozidlá. A navyše, iný všeobecný záväzný predpis neumožňuje prideliť vozidlám súkromných bezpečnostných služieb prepravujúcich peniaze tabuľky s osobitným evidenčný číslom, takzvané X značky, a teda by nebolo možné vojsť s vozidlami na pešie zóny a nedalo by sa zaparkovať na miestach zákazu státia, takže by sa peniaze museli prenášať na väčšie vzdialenosti v prenosných prostriedkoch, čo by značne predĺžilo proces nakládky a vykládky, a práve to by mnohonásobne zvyšovalo riziko spáchania trestného činu, pričom by sa navyše v uliciach vyskytovalo oveľa viac ozbrojených civilných osôb, zamestnancov SBS.

K tomu ešte mne osobne napadá, ako by vlastne polícia zisťovala, či prepravca majetku dodržuje takýto zákon. Zastavila by obrnené vozidlo a prepočítala hotovosť namieste, či sú tam dvaja, štyria, alebo koľkí ozbrojenci? Jednoducho je to nevymáhateľné. Nezostáva mi len konštatovať, že skutočne, ako už tu aj zaznelo v parlamente, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami a ľahko sa robia dobré skutky za cudzie peniaze. Toto je typický prípad toho, ako štát možno aj v dobrej viere, že koná dobro a že chráni majetky, v skutočnosti len zvyšuje náklady klientov. Zvyšuje náklady občanov a v konečnom dôsledku škodí súkromným firmám aj občanom. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Ladányimu, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu poslanca Branislava Opaterného. Nech sa páči, pán poslanec.

L. Ladányi, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, poslanci a vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu bezpečnosť svojím uznesením č. 445 z 25. novembra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), tlač 1397.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 2005 č. 1420 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie. Ďakujem pánovi poslancovi Opaternému.

Pán minister zdravotníctva nie je prítomný v rokovacej sále, preto odporúčam, keby sme do príchodu pána ministra prerokovali... a, pán minister sa práve dostavil. Tak pristúpime teraz k rokovaniu o

správe o opatreniach a programoch prijatých vládou Slovenskej republiky a ostatnými orgánmi v boji s vtáčou chrípkou, ktorú prerokúvame ako tlač 1396.

Pán minister, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil správu týkajúcu sa opatrení pripravených na boj s vtáčou chrípkou, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky a ktorú som vypracoval na žiadosť parlamentu.

Obsahom správy je informácia pre poslancov o stave prípravy na možnú pandémiu chrípky. V správe je uvedený prehľad vykonaných opatrení zameraných na prípravu na možnú pandémiu. Takisto hodnotíme medzinárodné súvislosti možnej svetovej pandémie chrípky v súvislosti, ktorá vyplýva z pohľadu Svetovej zdravotníckej organizácie na túto problematiku, ako aj najaktuálnejšie závery, ktoré sme prijali v rámci neformálneho stretnutia ministrov zdravotníctva štátov Európskej únie z októbra 2005.

Z hľadiska vnútroštátnej ochrany a zdravotnej politiky vám predkladám prehľad konkrétnych opatrení a splnených úloh, najmä z pohľadu pôsobenia vlády Slovenskej republiky a ministerstva zdravotníctva v príprave na možnú pandémiu. Z najpodstatnejších výsledkov je možné považovať zriadenie pandemickej komisie vlády, vypracovanie podrobného pandemického plánu, ktorého cieľom je zabezpečiť zníženie zdravotnej, ekonomickej záťaže obyvateľstva a zachovať chod hospodárstva v prípade možnej pandémie chrípky, ako aj zabezpečiť bezpečnosť vonkajšieho a vnútorného štátu.

K dnešnému dňu nad rámec správy rozširujem informáciu v ústnom podaní o niektoré ďalšie skúsenosti, ktoré sú podstatné asi v tom, že 23. novembra sa uskutočnilo prvé rokovanie pandemickej komisie vlády Slovenskej republiky, kde sme prerokovali stav zabezpečenia Slovenskej republiky liekmi a zdravotníckymi pomôckami a pristúpiť k vypracovaniu návrhu. 16. 11. bola uskutočnená medzirezortná koordinačná porada zo zástupcov rezortov a vyšších územných celkov za účelom vykonania odborného a metodického usmernenia a 23. a 25. 11. prebehlo celoeurópske zdravotnícke cvičenie Európskej únie týkajúce sa pandémie chrípky.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dúfam, že predložená správa vás uspokojí a že ju odsúhlasíte. Ďakujem pekne.