V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Fajnor ako jediný. Končím možnosť. Pán poslanec Juščík, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som nadviazal na moju predrečníčku, a predtým by som chcel povedal jednu poznámku. Pán poslanec Šimko, aj vy ste zodpovedný za veľa vecí, poviem to vo svojom vystúpení. Ale chcel by som reagovať na takú maličkosť, ako sú aj v predkladanom návrhu a vami "okomentovanom" návrhu zákona ohľadom vojenských táborov nútených prác. Tak ešte raz historickú pravdu. Je mi ľúto, že ste teda zadarmo obidve vysoké školy urobili za nás a nedoštudovali ste. Tak ešte raz. Prosím vás, preštudujte si históriu profesora Ďuricu a nájdete tam, vojenské tábory nútených prác vznikli v 39., najväčší rozmach mali v 41. Len do roku 45 týmito tábormi prešlo 60 000 ľudí, pán Šimko. Vojenské tábory nútených prác boli takzvaným zlým režimom, ktorý vy odsudzujete, zrušený posledný tábor bol v roku 1953. To je po prvé. Poprosím, pretože ste vysokoškolsky vzdelaný a za peniaze aj mojich rodičov a ďalších ľudí, aby ste si to doštudovali. Po druhé, chcem vám povedať taký paradox. Do roku 89 ak niekto emigroval do Spojených štátov, tak naňho platil, možno budete vedieť aký zákon. Pozrite sa na dnešných, ktorí majú aj víza, aj zaplatené letenky, zaplatili zo svojich úspor 100 000 a "emigrejšn ofisr" ich jednoducho nepustí do Spojených štátov, už skončili, už ich nepotrebujú. Pán Šimko, prosím vás pekne, je mi ľúto, vy už v politike nebudete, a ono je to konečne dobré, aby v politike na Slovensku už boli len charaktery a osobnosti, ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Juščík.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som podporiť predrečníčku predovšetkým v tých oblastiach, kde skutočne porovnala dve ideológie, kde vytiahla citáty priamo z biblie preto, lebo predkladateľ tento zákon dáva skryte pod kresťanstvom. A ono tam by bolo namieste povedať ešte jedno, pán Šimko, na vašu adresu: Kto akým mečom bojuje, takým zahynie. Neviem, uvažujte, už vám tu môj kolega aj povedal. Ale chcem sa dotknúť jednej myšlienky a vôbec jednej otázky, ktorú kolegyňa Bollová povedala. Že jej nejde do hlavy, že prečo nie sú tu tí, ktorí by sa mali brániť. Lebo vy im dávate ten meč, aby oni útočili. Ale oni sa nechcú ani brániť. A je to logické, že prečo "ňe". Nemajú argumenty. Ja som to povedal aj pri tom, ako vystupoval náš predseda strany. Nemajú argumenty a proti týmto argumentom sa nedá bojovať. Lebo to je to isté a história sa svojím spôsobom tak trošku opakuje. Proces s Dimitrovovom po podpálení Reichstagu, keď to chceli zvaliť, áno, komunistom na hlavu a chceli komunistov odsúdiť, tak ten Dimitrov v tom Reichstagu ich rozbil. V tom fašistickom brlohu, v tom fašistickom hniezde ich rozbil. Dnes vás rozbíjajú tí a tak, ako vás tu rozbila týmito faktami kolegyňa Bollová či predseda strany, tak to máte tu. Ale o čo si koledujete, to máte. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Boli to moji kolegovia, tak vlastne ani nemám na čo veľmi odpovedať, akurát že im chcem poďakovať za podporu, ale ako by to malo byť inak, že áno. Ja na margo toho, že je tu veľmi málo ľudí, tak ani neviem, či si môžem dovoliť povedať takú myšlienku, že tí, ktorí tu nie sú, možno sa mýlim, ale pravdepodobne majú priemerný intelekt, ktorý nie je schopný riešiť náročné úlohy a preto tu ani nie sú. Inak si to ani neviem vysvetliť. Lebo naozaj sme predpokladali, že sa budú brániť, budete sa brániť, že budete obhajovať svoju pravdu, ktorá - ako sme sa pokúsili ukázať -, pravdou vlastne ani nie je. Pretože zlé je, ak viera odsúva pravdu do úzadia. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vystúpi pán poslanec Hopta. Pripraví sa pán poslanec Ďaďo.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na úvod chcem len povedať, že pred chvíľou vydali tlačové agentúry Slovenskej republiky správu, že americký veľvyslanec na Slovensku vyslovil súhlas s menovaním pána Fedora za ministra národnej obrany. Aj to svedčí o tom, aká nezávislá a demokratická republika je Slovenská republika, keď súhlas nám musia dávať až z ďalekého zámoria. Ale teraz k predmetnému zákonu.

Vážené dámy, vážení páni, na konci januára tohto roka bol k plenárnemu zasadaniu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu predložený a následne aj schválený návrh rezolúcie nazvaný Potreba medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov. Dnes prichádza poslanec Národnej rady Ivan Šimko s podobným antikomunistickým pamfletom a to dokonca vo forme zákona. Obávam sa, že jak schválená deklarácia, tak i navrhnutý zákon tvoria základ k extrémne nebezpečnému vývoju Európy na Slovensku a preto proti nim by mali protestovať všetky demokratické sily. V obidvoch dokumentoch sa totiž prejavuje paušalizácia a neobjektívny prístup. Autori deklarácie i autor zákona, ktorí pochádzajú z radov kresťanskej pravice, sa totiž nesnažia o dosiahnutie historickej pravdy, ale iba o politický súd nad dejinami a o postavenie ideológie komunizmu a fašizmu, obeti a zločincov, osloboditeľov a dobyvateľov, na rovnakú rovinu. Takéto "zrovnanie" už dávno predtým odmietol Simon Wiesenthal. Rezolúcia aj zákon sa zameriava proti existujúcej komunistickej ideológii, teda aj proti ideológii, na ktorej sú založené aj dnes existujúce socialistické štáty, respektíve štáty, ktoré sa vydali na nekapitalistickú cestu vývoja. Netýka sa len komunistov. Tým, že kriminalizuje ideológiu hlásiacu sa k sociálnemu pokroku a k humánnej idei socializmu, mieri proti základným demokratickým právam a slobodám myslenia a politického presvedčenia. Paušálna diskreditácia krajín, ktoré sa usilujú o nekapitalistickú cestu, môže narušiť dobré vzťahy s ľuďmi týchto krajín. Organizovanie medzinárodného honu na nositeľov týchto ideí a názorov má podľa môjho názoru za cieľ iba odpútať pozornosť od každodenných problémov a chce zastrašiť tých, ktorí hľadajú cestu proti asociálnemu útlaku a militarizmu v Európe i na Slovensku. A toto nesmieme dopustiť. Pretože napriek mnohým chybám a nedostatkom, obdobie socializmu v našej krajine, stále väčšina obyvateľov Slovenska, posledné prieskumy hovoria o 65 %, považuje za najúspešnejšie obdobie v novodobých dejinách Slovenskej republiky. Bolo to obdobie, keď na Slovensku mal každý prácu, bývanie, bezplatné zdravotníctvo, školstvo a jednoducho povedané, bolo o občanov postarané o ich narodenia až po ich smrť. Preto zásadne odmietam "zrovnávať" našu bývalú socialistickú spoločnosť s fašistickým režimom a vyzývam na prenechanie hodnotenia týchto záležitostí historikom, pretože politici vždy a budú politicky predpojatí. Na druhej strane chcem zdôrazniť, že objektívne zhodnotenie dejín sa nemôže uskutočniť ani bez kritického pohľadu na neľudskosť kapitalistických režimov a ich pošliapavania ľudských práv. História plná krvi vrátane koloniálneho útlaku dvoch svetových vojen, agresii v Kórei, Vietname, Juhoslávii, Afganistane a Iraku, tisíce mŕtvych Čiľanov, osud väzňov v Abograi a Guantaname vydáva o tom živé svedectvo. V neposlednom rade k takémuto svedectvu patrí aj nedávna smrť 42 slovenských vojakov, ktorí zomreli, lebo boli obhajovať cudzie, predovšetkým americké záujmy v Kosove. Ich krv máte na svojich rukách aj vy, pán Šimko, lebo ste patrili k tým významným politikom, ktorí presadili našu účasť na týchto nezmyselných proamerických dobrodružstvách. Vo vojenskej prísahe slovenskí vojaci totiž prisahajú, citujem: "Slávnostne prisahám, že budem verný Slovenskej republike, sľubujem, že budem zodpovedne plniť úlohy, ktoré ozbrojeným silám vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a budem vykonávať vojenské rozkazy. Budem čestným, statočným a disciplinovaným vojakom. Som pripravený brániť slovenskú slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc. Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám." Ani jedno slovo tam nie je o tom, že naši vojaci majú ísť zomierať do zahraničia za americké politické, ekonomické a vojenské záujmy. Ale vy ako bývalý minister obrany ste ich tam fakticky poslali. Za to by ste sa mali národu zodpovedať a nie vymýšľať hlúpe zákony, ktoré ľuďom sú nanič. A len tak mimochodom, ten podľa vás bývalý nedemokratický režim, proti ktorému ste tak všetci údajne udatne bojovali, aj dnes viac ako 65 % občanov Slovenska považuje za režim lepší, než je vami do nebies vychvaľovaná demokracia. Preto ako poslanec Národnej rady odsudzujem nielen rozhodnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré svojím hlasovaním pošliapalo základné demokratické hodnoty, medzi ktoré patrí i sloboda myslenia a politického presvedčenia, ale odsudzujem aj návrh zákona, ktorý predložil Ivan Šimko. Hlasovať za tento zákon totiž znamená odsúdiť socializmus, spoločenský systém, ktorý dal väčšine obyvateľom Slovenska to, o čom sa dnes väčšine občanov môže práve vďaka takým politikom, ako je Ivan Šimko, iba snívať. Dal im dôstojný život, ktorým všetky ponovembrové vlády už 17 rokov berú. Preto len hlupák a politicky primitív môže hlasovať za takýto zákon, respektíve môže "zrovnávať" socializmus s fašizmom. Pán Šimko, toto, čo ste vy predložili, to už nie je o politike, to je už o diagnóze. Pretože len chorí ľudia môžu označiť za zločinecký ten systém, ktorý z nich urobil človeka. Pán Šimko, vy ste nevyliečiteľne chorý. A vaša antikomunistická nenávisť vás každým dňom stále viac a viac zožiera a vás raz a navždy pripraví o politický zrak, ktorý vám umožní reálne sa pozerať na minulosť i súčasnosť. Škoda, lebo potom vám už nezostane nič iné, len naložiť celú členskú základňu Misie 21 do migu 29 a odletieť niekde tam, kde sa ešte o vaše antikomunistické blúznenie bude niekto zaujímať. Pretože tak, ako ste to uviedli v dôvodovej správe, že nikdy nespočítame a nezdokumentujeme množstvo zmarených osudov a drám, ktoré postihli celé rodiny a niekedy dokonca celé rody, a osudovo poznačili celé národy, bolo by správne iba vtedy, ak by ste hovorili o súčasnom kapitalistickom režime a nie o období, ktoré bolo síce plné chýb a omylov, ale tie chyby a omyly sa nedajú s dnešnými ani porovnať. Pýtam sa vás, kedy potom podáte návrh zákona o protikapitalistickom odboji. Alebo azda chcete povedať, že dnes ľudia netrpia a nie sú prenasledovaní za svoje názory? Kedy odškodníte ľudí, ktorí vďaka takým politikom, ako ste vy, nemôžu žiť ako ľudia. Kedy im zabezpečíte aspoň takú životnú úroveň, ako mali pred rokom 1989. Dnes chcete trestať takýmto zákonom ľudí, ktorí sa vedeli postarať o svoj národ lepšie ako vy. A tých ľudí, ktorí bojovali proti systému zabezpečujúci dôstojný život, idete ospevovať a vyhlasovať za hrdinov. A podľa vás medzi takýchto hrdinov majú paradoxne patriť napríklad aj ľudia, ktorí sa nezúčastnili, ako ste povedali prvomájového sprievodu, respektíve tí, čo spievali v kostoloch, počúvali zakázané rozhlasové stanice, respektíve písali antikomunistické články či roznášali antikomunistické letáky. A tak medzi hrdinami budeme mať aj ľudí, ktorí sa peniaze CIA, Číny, západných rozviedok z teplých príbytkov svojich bytov na Západe a za drahé valuty ohovárali našu krajinu, jej vtedajší ústavný systém a jej predstaviteľov. Medzi hrdinov budú patriť aj ľudia typu "bratov Mašinových", ktorí nie sú nič iné ako sprostí vrahovia, a ktorí tento podľa vás demokratický systém namiesto toho, aby posadil do väzenia, vrelo ich vítal v Bratislave. A takýchto príkladov by bolo zaiste viac. Z vrahov robíte hrdinov a z tých, čo dodržiavali vtedy platné zákony, pre zmenu robíte vrahov. Je to postavené na hlavu. A dokonca zachádzate ešte tak ďaleko, že všetkých týchto ľudí povyšujete na veteránov. Veteránov, na ktorých sa bude vzťahovať zákon z 23. októbra 2003 o vojnových veteránoch. Všetkým týmto ľuďom, ktorých Langošova trafika pod názvom Ústav pamäti národov označí za účastníka protikomunistického odboja, budú prináležať výhody vojnového veterána. Napríklad bezplatné zdravotné vyšetrenia, liečebná starostlivosť, rekreačná starostlivosť, kúpeľná starostlivosť v zariadeniach ministerstva obrany a podobne. A tak keď prijmeme tento zákon, tak naše kúpele a rekreačné zariadenia ministerstva obrany zaplavia babky veteránky, ktoré spievali v kostoloch, či žiaci, študenti, ktorí z rôznych dôvodov nechodili na prvomájové sprievody. Lebo podľa vás, pán poslanec Šimko, boli vtedy v protikomunistickom odboji. Môj deväťročný syn by povedal, že niekomu začalo šibať, a mal by zrejme pravdu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Fajnor. Posledný, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som zareagoval na predrečníka, ktorý, samozrejme, logicky reagoval aj na predkladaciu správu. Chcel by som povedať, je taký zaujímavý paradox. Svojím spôsobom som zistil, že pán Šimko a mnohí iní majú veľmi radi socializmus. Ale paradoxom je, že majú ho radi len pre seba. Všetky výhody, ktoré môžu jednoducho vyžrať, poviem to v tomto parlamente, pretože tu mám imunitu, by pán Šimko rád vyžral. Ostatných ľudí, 400 000 nezamestnaných chce nechať na ulici, to čo vytvorili, všetkých bezdomovcov, ktorým teraz tam dávajú nejaké stany a tak ďalej, to je ich pivo, znížená životná úroveň, to všetko robota pána Šimka. Pán Šimko, nehanbíte sa? Nebuďte taký egoista. Nemajte radi socializmus len pre seba. My chceme socializmus, ale pre všetkých občanov Slovenska, ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Ďaďo a ako posledný sa pripraví pán poslanec Fajnor.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení kolegovia a kolegyne, predovšetkým chcem povedať po prvé, že mi je divné, že až 20 poslancov Národnej rady má záujem o túto debatu a, samozrejme, potom rozhodne už dopredu na základe svojho premysleného a jasného rozhodnutia, však to proti komunistom takto podporím. Je to dosť smiešne nielen pri tomto zákone, ale aj pri ďalších, ktoré sa týkajú aj našej ekonomiky a legislatívy. Skôr ale k vecnej stránke tohto zákona. Chcel by som povedať v úvode, že som nikdy nečakal, že práve osoba predkladateľa, pána Šimku, človeka, ktorý, ktorého som považoval za slušného, veriaceho, ktorý v ideách práve viery sa zníži k takémuto činu a príde s takýmto návrhom, ktorý nehodnotí ľudí podľa toho, kto čo zavinil, ale všetkých hodí do jedného vreca.

Pani kolegyňa, keď budete chcieť, prihláste sa do "diskúzie" a môžete s radosťou reagovať, ako chcete, aj na mňa, aj na ostatné vystúpenia, ale za vrchovate neslušné považujem, keď z lavice vykrikujete to, čo sa nepatrí.

Samotný zákon. Je to už 13. zákon, pán kolega Šimko, po roku 1990 trinásty, ktorý sa zaoberá teda odsúdením komunizmu spoločnosti, ktorá tu vôbec neexistovala. Odsudzuje znova kolektívnu vinu. Je to podľa mňa systematistické a populistické, zavádzajúce pokračovanie osočovania spoločnosti za každú cenu, i keď klamstvom či polopravdami. Začnem najskôr tým, prečo som povedal trináste, tak niektoré vám pripomeniem. Aj spravodajkyňa konštatovala, že to považuje za duplicitu, ale ak ste si to vy neuvedomili ako predkladateľ, tak ja vám niektoré pripomeniem. Bolo to nariadenie vlády ČSFR z 21. 5. 1990 o odňatí majetku KSČ. Pán poslanec, nariadenie vlády. To bola demokracia, však. Nie zákonu, ale nariadenie vlády ČSFR, všemocnej, ktorá v princípe demokracie rozhodla, že to bude tak, to bolo najskôr, prvé. V zmysle tohto sa majetok KSČ dostal do rúk SDĽ. Nuž pozrite sa, aj vy ste sedeli v tomto parlamente s Petrom Weissom, ktorého ste velebili, ktorý bol pracovníkom ústavu marxizmu-leninizmu, ktorý bol ideológ a vám to nevadilo. Jeho ste neodsúdili, lebo on už bol SDĽ, už nebol komunista. Takýto je princíp, jednoznačne, situácie, ktorá nastala po roku 1990 v chápaní toho, čo je demokracia a čo nie je. Len zato, že táto situácia, ktorá nastala, tak vám títo ľudia boli veľmi dobrí na to, aby pomáhali likvidovať zákonmi to, čo kedysi bolo progresívne, aby vyhoveli vašim chúťkam pomsty. Ďalej to bol ústavný zákon zo 16. septembra 1990, teda len, len 4 mesiace po tom prvom, kde v § 3 ods. 2 sa ustanovilo, že i písomné záznamy KSČ, ktoré existovali do 30. novembra 89, prechádzajú do vlastníctva štátu. To je demokracia! Pán Šimko. Áno, boli ste vo federálnom zhromaždení. Vidíte, toto je tá demokracia. Keby som dnes povedal, že vy máte písomné záznamy Misie 21 alebo SDKÚ odovzdať do vlastníctva štátu, čo by ste na to povedali. Aký to bol princíp politiky, keď ste chceli vedieť o tom, čo sa kde čo o kom hovorí. Veď toto je spôsob demokracie, ktorá je úplne naruby. Hneď nato, o chvíľu, 2. 10. 1990 bol prijatý zákon o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd. Prosím. Ale skúmali ste, ak ste tvorili tento zákon o federálnom zhromaždení, pôvod toho majetku? Mnoho tohto majetku bolo židovského pôvodu a dali ste ho hocikomu, kto chcel. Bez skúmania tohto majetku. Taký bol záver, lebo ideme si ho, rovno, čo stojí v ceste, zbúram, poručíme vetru, dažďu. Tak ste začali konať už v roku 1990. Prídem aj k iným veciam. Ďalej to bol zákon z 29. apríla 1992, ktorým sa dopĺňal zákon o mimosúdnych rehabilitáciách. Týkal sa odškodnenia rehoľníkov a kňazov. Nuž, nepriniesli ste nič nové, pán poslanec. Všetko, čo chcete, je v zákonoch, ktoré už boli prijaté. To konštatovala aj spravodajkyňa. Ide vám asi o niečo nové. Vaším novým prvkom je len odškodnenie rôznych škrabákov a roznášačov listín, ináč sa to nedá nazvať. Ak by som ja dnes začal písať proti tejto vláde, tak budem hrdina u niekoho, ak dôjde k nejakej zmene, že som naškrabal nejaký papier a som ho rozniesol? A budem zato odbojár, budem sa dávať na roveň toho, kto kedysi bojoval za Slovenskú republiku, za Česko-slovenskú republiku v 2. svetovej vojne. Veď to je, tri bodky. Ako vlastne chcete vierohodne, to je otázka praktická, dokázať, kto to roznášal. Ja sa vám prihlásim, že aj ja som roznášal, dáte ma do tohto zoznamu, alebo máte tajné zoznamy toho, že kto bol a kto roznášal, veď to je blbosť. Blbosť, lebo viem, ako sa to robilo. Viem, ako sa to robilo, akým spôsobom, čiže nie je možné také niečo realizovať. Tajný archív ste určite nemali a preto predpokladám, že postupujete podľa toho: jedna babka povedala a ja by som mal tiež výhodu, tak poviem tiež, lebo tá babka dosvedčí mne, že aj ja som bol ten škrabák, čo som písal a roznášal. Takých svedkov si ja nájdem, kde chcem, aj medzi svojimi kolegami, aj medzi inými, ktorí mi dosvedčia, že som bol to. Ďalšia záležitosť je tu, tí, ktorí sa postavia napríklad, no viete čo, pán kolega, ja som nebol na 1. mája, prosím vás, zaraďte ma tam. Ja som tiež na 1. mája nešiel. Bol som odporca tohto režimu? No. Hovoríte o období od 6. októbra 1944. Viete vôbec pán kolega, čo ste navrhli? Ja to poviem asi tak, generál Viest keby počul to, čo ste navrhli, tak by sa v hrobe obracal nad tým, od 6. 10. 44, pre boha živého, veď vtedy tu slovenský národ bojoval proti fašizmu. V tomto období dochádzalo k mnohým tyraniám a vraždám Slovákov, ktorí tu existovali. A vy hovoríte o období od 6. 10., veď to je... Ten Viest keď pripravoval SNP s Golianom, tak už by mal byť potom zločincom, keď urobili to, čo spravili, v prospech tohto národa? Toto mi akosi nejde do hlavy. Pán kolega, viete vôbec, kto boli benderovci, čo robili, už ste to tu niekoľkokrát dnes počuli. Viete o tom koľkých, nie komunistov, ale koľkých funkcionárov národných výborov, ktorí sa dali na obnovu krajiny, kde boli oslobodené, títo benderovci zabili? A hovoríme znova o tomto období, ktoré by malo takto asi pokračovať. Je to skutočne na zamyslenie. Pár príkladov toho, čo konštatujete v návrhu. O februári 48 a to ako vy iste viete, sa hovorilo, v roku 1989, my nie sme ako oni. Tak ja vám teraz poviem, ako nie ste ako oni, a poviem to skutočne tak ako to je, čo môžem dokázať. Predovšetkým si však musíte uvedomiť jednu vec a to je realita, že tak február 1948, aj keď sa vám to nezdá, tak bol revolúciou, ktorá bola tichá a pokojná, tak ako rok 1989. A keď sa vrátim naspäť do toho obdobia 46, čo hovoríte, čo chcete s tým likvidovať aj Košický vládny program, chcete snáď obnoviť Benešove dekréty, alebo aký systém, pardon, 1946 som mal na mysli, 6. 10. 44, tak ste konštatovali. Čiže je tu vec, ktorá je skutočne na zamyslenie. Hovoril som však o dvoch tichých a pokojných revolúciách. Viete, aký je rozdiel? Nuž rozdiel je v tom, čo nasledovalo potom. V roku 1948 boli 3 roky od skončenia druhej svetovej vojny, najhoršej vojny v živote ľudstva. V roku 1989 to bolo 44 rokov po tejto vojne. Vy ste, opäť vám prízvukujem, deklarovali: Nie sme ako oni. A potvrdenie tohto názoru sa snažíte v predloženom návrhu zákona úplne prevrátiť. Chcete, aby som vám povedal pravdu? Nuž vám ju poviem. Áno, nie ste ako oni, ste horší ako tí, ktorí boli vtedy. A tu sú aj dôkazy, ak chcete, tak prosím. Vy, citujem vás, hovoríte: "Desaťtisíce sa nemohli ľudsky a profesionálne realizovať. To sú charakteristické črty totalitnej štátnej moci", koniec vášho citátu z vášho zákona. A ja vám poviem, ako to bolo s tým, že nie sme ako oni po novembri 1989 v reagencii na tento citát. Viete pán kolega, čo boli kádrové previerky VPN. Asi neviete, ale ja vám poviem, čo to je, lebo tu máte človeka, ktorý tam v tej fabrike stál. To a tí, čo nemali ani poňatie o tom, čo je odbornosť, čo je vôbec profesionálna zdatnosť, tak tí sedeli po novembri 89 na personálnych oddeleniach a jednoducho odchod, lebo si komunista. Nie ste ako oni? Veď ste robili to isté, čo sa robilo tri roky po vojne. A robili ste to 44 rokov po vojne! Ja som prišiel do fabriky, kde som odpracoval poctivo a týmito rukami denne 6 ton do pece nahádzal, aby mi nejaký vépéenkár povedal, že nemám šancu sa tam vrátiť. Horší ste boli, ako boli ostatní. Úplne, čo jediné stačilo, tak bolo to a to platilo, človek sa nesmel previniť. To ste konštatovali aj vy v dôvodovej správe, že nemusel nič robiť. Áno, neprevinil sa, neprevinil sa, lebo bol len členom KSČ. To je znova odpoveď na váš citát. Po 16 rokoch uvádzate v dôvodovej správe, že "...ten, kto vedome a aktívne sa podieľal na budovaní a rozvoji a upevňovaní komunistickej moci", koniec vášho citátu, ten by si zaslúžil toto odsúdenie a nemôže byť daný za takého a takého, ako ho navrhujete vy. No nuž aj vy ste študovali na vysokej škole, aj vy ste sa štúdiu marxizmu a podieľaním na budovaní spoločnosti podieľali na budovaní tejto spoločnosti. Veď je to kolektívna vina, opäť, všetkých, aj tých čo neboli komunisti, nielen v komunistickej strane a nadpis máte na odškodnenie komunistov, respektíve odboj, komunistický. Pôjdem však trošičku ďalej. Možnože ste si ani neuvedomili, že ste si opäť vytipovali určitú triedu a ľudí a opäť ich zatrieďujete do obdobia vojny a to je už veľmi, veľmi dávno toto obdobie za nami. Je to 60 rokov po vojne dnes a je 16 rokov po roku 1989. V tejto súvislosti sa chcem zastaviť nad jednou otázkou, keď hovorím 16 rokov. Hovoríte o päťdesiatich rokoch. Pán kolega, počítajme spolu, 1948 bol február, 1949, 1950, 1951, 1952, 1953, je to 5 rokov? Dnes je 16 rokov po revolúcii a ešte furt máte málo, ešte furt by ste chceli kádrovať, ešte furt by ste chceli niekoho odsudzovať, ideologicky. Prosím vás pekne, zamyslite sa nad tým. V predloženom materiáli konštatujete, citujem vás: "Orgány Štátnej bezpečnosti odpočúvali ich telefóny a preverovali ich kontakty", koniec. Citátu. Pán kolega, mám obavu, či netrpíte stratou pamäti, pretože ste boli ministrom vnútra Slovenskej republiky, je to pravda? Je to pravda. Určite to dosvedčí aj verejnosť, nielen ja. A vy sa toho nezbavíte. Už ste zabudli, že odpočúvanie patrí medzi jednu z možností sledovania a preverovania kontaktov určitých osôb? Však ste to robili. Vy si nepamätáte na našu otázku riaditeľovi SIS tu v tejto snemovni, kde sme sa pýtali, či medzi monitorovanými osobami a takzvaných extrémistických strán sú aj monitorovaní poslanci KSS. Viete, aká bola odpoveď vášho kolegu, vtedy ešte spoločného, predtým z KDH. Ja vám ju poviem presne: "Túto otázku nebudem komentovať". Myslíte si, že keby to tak nebolo, že by to nebolo ľahšie povedať, že nie. Veď to patrí k štýlu vašej práce. A nakoniec, patrí to k štýlu každej bezpečnosti, nech je v akejkoľvek krajine, len vám visí len tá jedna bezpečnosť v krku a tu druhú nevidíte. Pravdepodobne si teda ani nespomínate, keď nevidíte tú druhú, na prípad najdemokratickejšej, v úvodzovkách, krajiny sveta, USA, ktorý prepukol pred pár týždňami o odpočúvaní občanov. Nie, nepamätáte si na to, ale to je demokracia, to je pre nás vzor, tadeto ideme, lebo tak to má byť, ale ak to robili komunisti, tak to bol najväčší zločin. Ak to robí siska, tak to je v poriadku, ale niekto iný keď to robil, tak to bolo zle. Takto sa veru svedomie nedá napraviť. No a keď to svedomie, tak hovoríte o tom, že svedomie nepozná hrubé čiary. To je váš citát z predloženej správy, svedomie, v dôvodovej správe, svedomie nepozná hrubé čiary. Ak ste tento výraz mysleli úprimne a ste sympatizant demokracie, tak potom iste uznáte a v krátkej budúcnosti prídete s návrhom, ktorý budete zaraďovať do obdobia neslobody a protidemokratického odboja a obdobie inkvizície, obdobie svetovej hospodárskej krízy a s ňou spojenú streľbu do roľníkov a hladujúcich, obdobie, keď pod heslom Za boha a národ v druhej svetovej vojne páchali zločiny tí, ktorí boli veriaci a nie komunisti, a takých bolo "spústa" a s nimi iba robili sa, alebo sa s nimi iba robili teda, lebo tiež by som nechcel byť taký ako vy, aby som dával všetkých veriacich do jedného vreca. Absolútne nie. Nikto nemôže z ďalších veriacich za to, čo robili Hitler, Tiso a spol, keď išli proti partizánom a ďalším, ale vy toto neviete rozlíšiť. Vy jednoducho beriete všetko tak, ako by malo byť podľa vašich predstáv a ako to "vypadá", aby to bolo dobré, najmä v zahraničí. Ak by ste chceli príklad aj zo zahraničia, tak aj tento problém vám pripomeniem, čo je demokracia a koho by ste mali aj v zahraničí odsúdiť, kde, s prepáčením, lezieme niekomu aj do inej časti tela. Rozstrieľanie prezidentského paláca v Čile, to bola demokracia? Veď to bola podpora Spojených štátov na to, čo sa dialo. Grenada, Vietnam, Panama, to bola demokracia? Prosím vás pekne, zamyslite sa, ľudia, nad tým, akým spôsobom ideme, či chceme neustále v tejto spoločnosti robiť ideologické rozpory a nenávisť, alebo chceme riešiť problémy, ktoré pred týmto národom stoja a ktoré by mali byť našou úlohou, riešiť ekonomiku a sociálne postavenie obyvateľstva. Pán poslanec, obdobie, ktoré vám leží v krku, je to tých 50 rokov. Znova vám to opakujem, je to 5 rokov, potom prišli rehabilitácie v roku 1960. Ak sa nemýlite a ak ste študovali, tak o tom viete. Dnes je 16 rokov a pokúšate, stále a stále idete do situácie nájsť nejakého nepriateľa, nejakého zločinca, aby ste sa niekde nad niekým mohli dobre pousmiať, aby bol váš sympatizant. Pýtam sa, dokedy ešte chcete? Nielen vy, ale aj tí ostatní, čo ešte by chceli pripraviť nejaké takéto zákony, dokedy chcete otravovať vašimi ideologickými predstavami, nenávisť a spôsob a myslenie občanov Slovenskej republiky? Zamysleli ste sa vôbec nad tým, že vy ste zo svojho miesta odišli pre názor? Zamysleli ste sa nad tým? Dneska vám to bolo povedané tu, však vy ste pre názor odišli zo svojho miesta preč. A tí, čo odišli predtým pre názor, o ktorých vy hovoríte, to bolo obdobie neslobody. Toto je obdobie demokracie, lebo vy ste si povedali svoje a bolo fuk! a boli ste preč. A nás vtedy ani nezaujímalo, že k akej strane patríte, nás vtedy tu poslancov KSS zaujímal princíp a sme tu mojimi ústami protestovali voči tomu, že ste odišli, aj som citoval premiéra, ako povedal, kto neplní uznesenie straníckeho orgánu, môže ísť preč. Tak toto vám vyhovovalo a to iné predtým čo bolo, ak niekto neplnil uznesenie straníckeho orgánu, bolo v poriadku. Ja by som chcel skutočne povedať jednu vec. Človek pri takomto návrhu sa rozohní. Ja som naučený hovoriť úprimne a rovno do očí, nikdy som nepočítal, že s vami budem mať takúto výmenu názorov, skutočne som vás považoval za veriaceho a veľmi slušného človeka, ktorý nechce ublížiť druhým, ktorý sa nedá nejakým spôsobom natiahnuť na to, aby prišiel s takými vecami, ktoré sa budú ideologicky vracať k tomu, že niekedy ktosi bol proti viere a dneska bude zase niekto proti nejakej inej myšlienke. Ale chcem povedať jednu vec, váš princíp návrhu zákona je princípom, takým, ktorý je v rozpore s akýmkoľvek zákonom. Prosím, však ak sa domnievate, pán kolega, že niekto spáchal nejaký zločin, máte možnosť využiť všetky zákony, podať trestné oznámenie, nech ho odsúdia. Súďte tých, ktorí spravili chyby, ktorí vraždili, ktorí robili to, čo robili, ak to tvrdíte, ale nesúďte všetkých. Ja veľmi vítam, že prišiel pán Mikloško, budete niesť takú krivdu na sebe a takú ťarchu svedomia, ako má určite on, aj keď to neprizná. Lebo, lebo tu dole ja som mu pred chvíľou povedal, "na tejto Národnej rade", pán Mikloško, zoberte si ruksak, zoberte ten kameň, čo tam dole visí, je napísaný, odvezte si ho do obývačky, tam si ho položte a modlite sa zaň, pri ňom za odpustenie hriechov za kolektívnu vinu. Povedal som vám to na základe vašej reagencie, keď ste odsúdili kolektívnu vinu maďarského národa realizácie 50. rokov. A hovorím to teraz, hovorím to teraz znova, hovorím to len preto, že zase tu je nejaká kolektívna vina. Pán kolega, povedzte konkrétne kto a keď poviete konkrétne kto a budú dôkazy, ja aj klub vám za to dvihne ruku, ale neodsudzujte všetkých, nehádžte ich do jedného vreca, lebo zákonov, protikomunistických tu už bolo dosť, toto je trinásty, a mám takýto jeden dojem. V závere tohto vášho materiálu konštatujete, že je potrebné 5 miest pre Ústav pamäti národa. Nuž ja neviem, sklamali ste KDH, tak asi tam potrebujete miestečko. To je asi všetko. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Fajnor, Juščík a pán poslanec Hopta. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prvý bude hovoriť pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som zareagoval na môjho predrečníka a zareagujem v tom, pretože pravdepodobne pri tom, ako som študoval tento návrh zákona, som si neuvedomil, že predkladatelia chcú robiť hrdinov z benderovcov a z ľudí, ktorí tu chodili a vraždili, z ľudí, ktorí presadzovali teóriu nadľudí, teóriu Hitlera, pán predkladateľ Šimko, ja si to dobre naštudujem a verte jednu vec, v najbližšej dobe dám na vás trestné oznámenie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Juščík...

M. Juščík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa len tak trošku vrátil k tomu, že už som tu povedal, že toľko argumentov, čo už tu bolo vznesených, a ja chcem povedať ešte k tomu toľko, že pokiaľ by sme mali "všetke" argumenty na obhajobu socializmu a komunistickej strany povedať, tak by sme tu mohli byť neviem koľko. Odhadnúť čas je ťažko, ale chcem povedať na podporu predrečníka, ktorý, áno, pán Šimko, vám konkrétne vytýkal veci, ktoré ste urobili vy. A ja by som jednu ešte pridal, vy ste v dôvodovej správe tam zdôraznili, že boj proti komunistom teda bol boj a pokračovanie národnooslobodzovacieho boja. Zabudli ste na jedno, že jeden z hlavných "orgaňizatorov" protifašistického odboja boli komunisti. Bola to jediná strana, ktorá bola zakázaná pod trestom smrti. Vy to dneska chcete otočiť, nepodarí sa vám, to je jasné, ale týmto hlásite sa k tomu, že dneska chcete pokračovať v tomto boji, teda národnooslobodzovacom boji a potvrdzujete to, že vy ste vtedy a chcete podporovať tých, ktorí bojovali, predovšetkým proti, áno, organizátorom národnooslobodzovacieho boja. Hlásite sa k tomu, týmto svojím zákonom sa hlásite plne k tomu. Ja si myslím, že to ľudia počujú, ľudia to aj uvidia, ľudia si definitívne urobia obraz. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Ja som povedal vo svojom vystúpení, že je to hlúpy zákon a nemyslel som predovšetkým z tej strany ideologickej, ale myslím si, že aj po právnej stránke. Poviem jediný, jediný príklad. Tak tí, čo sa nezúčastňovali - podľa pána kolegu Šimka - osláv 1. mája, alebo písali nejaké letáky, alebo chodili do kostola spievať, budú vyhlásení za veteránov. Čiže budú im prináležať nejaké výhody veterána, ale, podotýkam, má to jednu podmienku, nesmeli byť v strane a v nejakých straníckych orgánoch od okresu hore. Tak dostávame sa do paradoxnej situácie, že po roku 68 najväčší bojovník proti vtedajšiemu socialistickému režimu Alexander Dubček nebude veteránom, lebo bol generálnym tajomníkom alebo prvým tajomníkom, ani pán politológ Kusý, lebo bol vedúcim oddelenia ÚV KSS, čiže oni prišli, pán Šimko, o vaše vyznamenanie veterána, ale keď tie babky mnohých našich príbuzných, ktoré chodili slobodne aj za socializmu do kostola, spievali, budú veteránky. No nie je to na smiech? Ja si myslím, že vtedy ich nikto nenaháňal, mohli kľudne spievať v kostole od rána do večera bez toho, aby dnes boli vyhlasované za veteránky. A myslím si, že to ani nerobili vtedy z nejakého odporu proti socializmu, ale jednoducho robili to pre svoju vieru. Preto to považujem za to, že tento zákon je hlúpy. Alebo napríklad, vymenovali ste niektoré školy, kto navštevoval v Sovietskom zväze, tak ten už nemôže byť veteránom, ale ak niekto navštevoval Moskovský inštitút medzinárodných vzťahov, tak túto školu ste nedali, zrejme aj preto, aby dnešný minister Kukan mohol byť veteránom, hej? Lebo ak by ste túto školu tam dali, tak pán Kukan by nemohol byť veteránom. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne pán predsedajúci. Ja by som ale, ak dovolíte, nadviazal na predrečníkov a dovolil by som si vystúpiť a trošku aj na faktickú poznámku kolegu Hoptu. No, predstavte si, keď absolventi moskovských škôl, majitelia Penta group, ktorí dneska vlastnia už pomaly polovicu Slovenska, no to im nerobte, pán kolega Šimko, lebo oni si to s vami vybavia! To si uvedomte (So smiechom.) a toto by bolo dobré, aby sme trošku dali do poriadku, ale prosím, vráťme sa k meritu veci. Je mi ľúto, nepovedal som ku korytu, bolo by dobré, keby sme tu boli všetci, korytá sa nerozdávajú.

Nie sú vaši priatelia, pán, no tak potom ste vyhrali, máte nejakú poľahčujúcu okolnosť.

Vážené dámy, vážení páni, predkladateľom tohto skvelého zákona chcem na úvod pripomenúť niekoľko historických právd. Dúfam, že keď už žijeme v dobe, keď pravda a láska zvíťazili a že tieto pravdy, dúfam, že zoberú vážne. Prvá pravda. Najväčším a najúspešnejším antikomunistom v doterajšej histórii bol istý Adolf Hitler. Aj priemerne vzdelaný človek vie, čo dokázal. Len na území dnešného Slovenska vymazal z povrchu zemského, teda zavraždil viac ako 70 000 Židov. Pravda je aj to, že aktívnym vykonávateľom jeho plánov boli predchodcovia dnešných KDH, SDKÚ a ďalších ku kresťanstvu sa hlásiacich politických strán. V skratke, bol to Tisov klérofašistický režim. V susednom Maďarsku to bolo niekoľko stotisíc Židov. Dúfam, že kolegovia z SMK to tiež zaregistrovali. Pravda, neboli to len Židia, boli to aj iné spoločenské skupiny, Cigáni, Rómovia, chudoba a, samozrejme, komunisti. Druhá svetová vojna, ktorú rozpútal najväčší antikomunista Hitler, stála ľudstvo desiatky miliónov ľudských životov. Zostali po nej rozvrátené mestá a dediny, milióny nešťastných rodín, milióny sirôt a vdov. Druhá pravda. Keď sa na základe slobodných a demokratických volieb stal prezidentom ľavicový Salvator Allende, antikomunisti zorganizovali hanebný puč, financovanie a riadenie zabezpečili Spojené štáty v spojení so všetkými kráľovskými rodinami Európy, žiaľ, vrátane aj Vatikánu. Čílske KDH aj pod týmto názvom je priamo zodpovedné za to, že väznené ženy mučili tak, že ich nútili k masovej masturbácii a Pinochetovi vojaci im vkladali do pošvy živých potkanov. Tretia pravda. Nedávna letecká katastrofa našich vojakov, je mi osobne veľmi ľúto, čo sa stalo, a s pozostalými zdieľam smútok a vyjadrujem im úctu. Lietadlo havarovalo buď technickým zlyhaním alebo ľudským. To je v istom zmysle druhoradé. Prvoradé je to, prečo takáto misia musela byť. Bola preto, že niekto mal záujem na rozbití Juhoslávie. Priamu zodpovednosť a tak i vinu na rozbití tejto krajiny nesú Spojené štáty, Nemecko a, žiaľ, aj Slovenská republika. Všetci tí, ktorí podporovali takúto politiku, nesú politickú a morálnu zodpovednosť za leteckú tragédiu našich vojakov. Takže aj tí, čo sedia v tomto parlamente, vrátane vlády, ktorí dali súhlas na bombardovanie Juhoslávie, na pošliapanie všeľudských hodnôt, vy všetci máte na rukách krv našich vojakov a nešťastia našich rodín. To všetko je výsledok vášho zaslepeného antikomunistického smerovania. Štvrtá pravda. Čo dal ponovembrový antikomunistický vývoj Slovensku bežným ľuďom, tým, čo nič neprivatizovali, alebo v minulosti nearizovali, čo žijú z práce. Dal nám chudobu, biedu, masovú nezamestnanosť, drogy, prostitúciu, vymieranie národa, konflikty, rozpad rodiny a hodnôt, amorálnosť ako štandardný jav a všeobecný úpadok, aký Slovensko doteraz nepoznalo. Výpredajom štátneho majetku ste vyvlastnili občana a zbavili ho podielu zo spoločného majetku. Preto nie sú peniaze na školstvo, na zdravotníctvo, preto stojí garsónka aj milión korún, preto máme tisícky bezdomovcov. Len v Bratislave túto zimu, vážení, zomrelo 18 ľudí, v Poľsku, na jeseň, ktoré oslávilo vznik Solidarity, pravda, samozrejme, už bez zástupcov ľudí, to už bolo viac ako 160 ľudí. To je vaša cesta, vážení, vaše hodnoty, váš antikomunizmus. Hanbite sa. Ale traste sa, lebo vždy príde, pán predkladateľ, aj deň po tom.

Na záver ešte jedna pravda. Dúfam, že v historických knihách si nájdete autora. Najskôr vám niečo zacitujem: Končí vojna, bolo to po druhej svetovej vojne, všetko sa dá do poriadku. Dáme všetko, čo máme, všetko zlato, všetku materiálnu moc v prospech dobehnutia a balamutenia ľudí, ľudský mozog, vedomie ľudí je prístupné na zmeny. Zasejeme tam chaos. Nenápadne zmeníme ich hodnoty na falošné a nechajme ich v tieto falošné hodnoty veriť. Ako? Nájdeme svojich rovnako zmýšľajúcich spojencov v samotnom Rusku i v štátoch bývalého východného bloku. Krok za krokom budeme rozohrávať grandióznu tragédiu zániku najnepoddajnejšieho národa do úplného a nezvratného umlčania ich sebavedomia. Z literatúry a umenia napríklad odstránime ich sociálnu podstatu. Odnaučíme umelcov a odtrhneme od nich chuť zobrazovať a sledovať čokoľvek z tých procesov, ktoré pochádzajú z vnútra národa. Literatúra, divadlo, filmy, všetko bude všemožne podporovať a oslavovať najhanebnejšie ľudské pocity, budeme všemožne podporovať a vyzdvihovať takzvaných umelcov, ktorí budú presadzovať a vtĺkať do hlavy kult sexu, násilia, sadizmu, zradcovstva a všelijaké iné nemorálnosti. Vo vedení hospodárstva vytvoríme chaos a zmätok. Budeme postupovať nenápadne, ale aktívne vytvárať despotizmus úradníkov a úplatkárov. Poctivosť a slušnosť budú terčom posmechu. Pozrime sa na tú paralelu dnes, vážení. Hulvátstvo a narkománia, živočíšny strach druha pred druhom, nehanebnosť a zákernosť, nacionalizmus a nepriateľstvo národov, predovšetkým nepriateľstvo a nenávisť k ruskému národu, všetko toto my budeme obratne, nenápadne pestovať a rozvíjať.

Vážený pán predkladateľ, prosím vás, naštudujte si, kto bol autorom. Keď nebudete vedieť, poviem vám. Ale dovoľte, aby som ešte v krátkosti sa zachytil niektorých vecí.

Vážený pán poslanec Šimko, súhlasím s vami, že protikomunistický odboj v bývalom Česko-Slovensku tu existoval. Áno, a bol dobre platený zo zahraničia, najmä po vydaní Charty 77. Takzvaní disidenti, prepáčte, členovia protikomunistického odboja, možnože vy ste tam neboli, "ste bol moc mladý", tak to nie, dostávali cez nadácie a hlavne cez zomrelého pána Václava Bendu zo zahraničia plat v priemere od 5 do 10 000 česko-slovenských korún za podvratnú činnosť. Aby som informoval presne, bol to vtedy plat riaditeľa štátneho podniku až po plat generálneho riaditeľa koncernu, aby sme si uvedomili. Pán poslanec Šimko, skúste povedať, koľko ste vy, váš otec dostávali, aby sme presne vedeli, kam vás potom v tomto zaradiť. Ale chcem povedať a odvolať sa na to, čo ste povedali, že história a revolúcie papajú svoje deti. Myslím si, že vy nie ste posledná obeť revolúcie, ktorá bola zožraná, proste už ste spapaný, je po večeri a treba skončiť. Ale mrzí ma jedna ďalšia vec, ktorú chcem povedať. Viete, môžem sa mýliť, som komunista Karol Fajnor, robil som v živote niečo, vždy som sa snažil v živote robiť pre ľudí dobre, aby im bolo dobre. Najviac ma ide totižto ale priam čert zobrať, alebo tým, že mám imunitu, poviem v tomto parlamente, šľak trafiť, keď dnešní poslanci za iné strany, bývalí veľkí súdruhovia do roku 89 ma tu budú učiť o morálke. Prosím vás pekne, vy z SDKÚ, pán predseda vlády, kandidát strany, ja neviem ktorý, všetci, už ma neučte o morálke. To už je veľká sila a preto si dovolím povedať jednu vec. Vážená pani navrhovateľka, ja som v 73. ako predseda CZV SZM nebol prijatý do KSČ, ešte raz, pardon, ešte neprerušujte ma, dovoľte, aby som dokončil. Dovoľte, nech sa vám páči, prihláste sa! Viete, keď ste boli prijatá v 73. do strany, prečo ste do 89. nepovedali, aké boli chyby a kde boli? Je mi to veľmi ľúto, nechcem, pretože si vážim vašich rodičov, prajem tomuto ctenému kolégiu veľa zdravia a veľa úspechov. Ďakujem za pozornosť.