G. Gál, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona postupujeme do tretieho čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 139.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán spravodajca.
G. Gál, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku aj s prijatými doplňujúcimi návrhmi.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 136.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Polku získal podporu všetkých poslancov a bol schválený.
Prosím teraz pána poslanca Jozefa Mikuša, aby uviedol návrhy uznesení k
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca a Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1400).
Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Na základe návrhu gestorského výboru, ktorý som predniesol v rozprave, navrhujem, aby o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú z dielne ústavnoprávneho výboru a ktoré sú súčasťou informácie o výsledku rokovania vo výboroch, sa hlasovalo osobitne. Takže, pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je súčasťou informácie o výsledku rokovania pod tlačou 1400a.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 138 poslancov, za 129, proti 1, zdržali sa 6, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
J. Mikuš, poslanec: Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu z informácie 1400a.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 102, zdržali sa 19, nehlasovali 18.
Konštatujem, že druhý návrh z informácie sme schválili.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Tretí bod z informačnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o treťom bode z informácie.
(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 71, proti 1, zdržalo sa 59, nehlasovali 8.
Konštatujem, že tento bod sme schválili.
J. Mikuš, poslanec: Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o štvrtom, poslednom pozmeňujúcom návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu č. 4 z informácie.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 135, zdržali sa 2, nehlasovali 3.
Aj tento bod sme schválili.
Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní, a to ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 131, zdržali sa 5, nehlasovali 4.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku. Gestorský výbor neprijal platné uznesenie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 103, proti 4, zdržali sa 16, nehlasovali 17.
Návrh sme schválili.
Prosím teraz pána poslanca Minárika, aby uviedol hlasovania k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (tlač 1382).
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 1382.)
P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý dal jeden pozmeňujúci návrh, bol to pán kolega Miklušičák. V spoločnej správe nie sú žiadne návrhy, takže budeme hlasovať o tomto návrhu ako o prvom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 123, zdržali sa 10, nehlasovali 3.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, vzhľadom na oprávnenie, ktoré mi dal výbor, navrhujem, aby sme hlasovali o postúpení do druhého čítania ihneď. (Reakcie z pléna.) Do tretieho čítania ide.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh zákona postupujeme do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných je 135 poslancov, za 132, proti 1, zdržali sa 2.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán spravodajca.
P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 94, proti 3, zdržalo sa 28, nehlasovali 14.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosím teraz pána poslanca Horáka, aby uvádzal hlasovania k
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 1383).
Nech sa páči.
V. Horák, poslanec: Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. V rozprave boli prihlásení štyria kolegovia poslanci. (Veľký ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci! Pán poslanec, počkajte chvíľku, počkajte, kým tu bude pokoj.
V. Horák, poslanec: Z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh, z informácie sú štyri pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o týchto štyroch pozmeňujúcich návrhoch z informácie en bloc. Prosím, dajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch z informácie.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 124, zdržali sa 10, nehlasovali 2.
Návrhy z informácie sme schválili.
V. Horák, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Čaploviča, ktorý rozširuje daňovú úľavu aj o stredné školstvo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Čaploviča.
(Hlasovanie.) Prítomných je 137 poslancov, za 94, proti 1, zdržalo sa 35, nehlasovali 7.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
V. Horák, poslanec: Prosím, dajte hlasovať teraz o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh prerokujeme v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 132 poslancov, za 118, proti 1, zdržali sa 7, nehlasovali 6.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Predpokladám, že pán poslanec Kvarda nie. Končím rozpravu. Nech sa páči.
V. Horák, poslanec: Dajte, prosím, hlasovať teraz o zákone ako o celku bez odporúčania gestorského výboru.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 138 poslancov, za 99, proti 4, zdržalo 19, nehlasovalo 16.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosím teraz pani poslankyňu Gabániovú, aby uvádzala hlasovania k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch (tlač 1384).
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, tlač 1384.)
D. Gabániová, poslankyňa: V rozprave v druhom čítaní vystúpil jeden pán poslanec, ale nepodal žiadny doplňujúci návrh, preto, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy spoločne, o bodoch 1, 2, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 137, zdržali sa 2.
Body zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči bod 3.
D. Gabániová, poslankyňa: Na gestorskom výbore bol návrh vyňať bod 3 na osobitné hlasovanie bez odporúčania gestorského výboru.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 3 bez odporúčania gestorského výboru. Pani poslankyňa...
(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 129, zdržali sa 8, nehlasovali 2.
Konštatujem, že aj bod 3 zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči ďalšie odporúčania.
D. Gabániová, poslankyňa: Prosím postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 136, zdržali sa 2, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy s legislatívnotechnickými zmenami a návrhmi? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani poslankyňa.
D. Gabániová, poslankyňa: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 125, proti 2, zdržali sa 8, nehlasovali 5.
Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.
To boli všetky návrhy, ktoré sme prerokovali. Odporúčam, aby sme teraz prerušili rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok. Predtým ešte s procedurálnymi návrhmi - pán poslanec Brocka, predseda výboru.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pre všetkých členov výboru pre sociálne veci a bývanie, pozývam vás na rokovanie výboru, ktoré bude teraz vo výborovej miestnosti. Teraz hneď.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Nagy.
L. Nagy, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pozývam všetkých členov výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien do rokovacej miestnosti č. 149, to je výbor pre európske záležitosti, na rokovanie výboru. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák.
R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pozývam všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť na rokovanie výboru do miestnosti na prvom poschodí. Teraz hneď.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Farkas.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Členovia výboru pre financie, rozpočet a menu budú mať rokovanie o 16.00 hodine v našej rokovacej miestnosti.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie. Prajem vám dobrú chuť. Pokračujeme o 14.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 11.53 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Tretí deň rokovania
55. schôdze Národnej rady Slovenskej repubiky
2. februára 2006 o 14.00 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom hodina otázok, ktorý týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny otázky predsedovi vlády a členom vlády. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím teraz pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, štyria ministri sú neprítomní. Namiesto pána ministra Prokopoviča bude odpovedať pán minister Malchárek, namiesto pána ministra Simona pán minister László Miklós. Neprítomní ešte sú páni ministri Lipšic a Gyurovszky, ale tí otázky nemajú.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán predseda vlády, teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky.
Prvú otázku vám položila pani poslankyňa Tkáčová: "Vážený pán premiér, myslíte si, že slovenský cestovný ruch a vidiecka turistika majú predpoklady a šance sa úspešne rozvíjať?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa.
Áno, myslím, že Slovensko ako krajina so svojimi prírodnými krásami, zdrojmi, ľudským potenciálom, tradičnou pohostinnosťou má veľkú príležitosť a potenciál, predpoklady na rozvoj cestovného ruchu. Spätne sa rozvoj cestovného ruchu, ako iste obaja vieme, prejavuje nielen v jeho pozitívnom vplyve na našu ekonomiku, ale predovšetkým môže byť aj akcelerátorom rozvoja celých regiónov na Slovensku. Osobitne cenné na rozvoji cestovného ruchu je to, že vytvára nové pracovné miesta práve v tých oblastiach, v ktorých dochádza k utlmovaniu priemyselnej alebo poľnohospodárskej výroby. Toto je základný rámec, z ktorého vychádzala vláda pri prerokúvaní základných koncepčných dokumentov rozvoja cestovného ruchu v uplynulom roku.
Ak dovolíte, ja by som ten rámec koncepčný krátko popísal. 24. augusta vlani sme prerokovali a uznesením schválili stratégiu rozvoja cestového ruchu na Slovensku do roku 2013. Následne z jej záverov vychádza koncepcia rozvoja cestovného ruchu Slovenska na roky 2005 a 2006, ktorú sme prerokovali 23. novembra vlani. Oba dokumenty sa zameriavajú na riešenie úloh, ktoré jednotlivé rezorty majú plniť v cestovnom ruchu vo väzbe na tie ťažiskové formy cestovného ruchu pre rozvoj, v ktorých má Slovensko najlepšie predpoklady. Týmito ťažiskovými formami sú mestský a kultúrny cestovný ruch, kúpeľný a zdravotný cestovný ruch, zimný cestovný ruch a zimné športy, letná turistika a pobyt pri vode, a ako uvádzate vo svojej otázke, aj vidiecka turistika.
Vychádzajúc z týchto dokumentov ako hlavné strategické ciele rozvoja cestovného ruchu na Slovensku boli určené tieto, je ich päť:
1. posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom hospodárstve,
2. rast konkurencieschopnosti v odvetviach cestovného ruchu Slovenska v európskom priestore,
3. zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa,
4. rast objemu pobytového cestovného ruchu,
5. a napokon zlepšenie štruktúry návštevníkov v skvalitňovaní poskytovaných služieb.
Zároveň je potrebné povedať, že aktivity subjektov cestovného ruchu sme podporovali už aj v doterajšom období, a to ako v rámci štátneho rozpočtu prostredníctvom tzv. schém podpory rozvoja cestovného ruchu, tak aj zo zdrojov predvstupových a štrukturálnych fondov Európskej únie.
Pre bližšie určenie rozsahu pomoci môžem uviesť, že na obdobie do roku 2008 boli schválené projekty v rámci štrukturálnych fondov EÚ za finančnej spoluúčasti štátneho rozpočtu podporujúce aktivity samosprávnych inštitúcií, podnikateľských subjektov i Slovenskej agentúry pre cestový ruch v sume presahujúcej 3 mld. Sk. Takéto aktivity máme v pláne a chceme ich podporovať aj v nasledujúcom plánovacom období EÚ v rokoch 2007 - 2013. Koncepčný a strategický rámec v podobe národného strategického referenčného rámca tvoríme v súčasnom období.
A na záver by som chcel povedať aj to, pani poslankyňa, že sám pomerne často cestujem po Slovensku a dovolil som si aj sprístupniť knihu, ako to vyzerá na Slovensku v lete a túto zimu sa viac ako inokedy pohybujem aj po strediskách našej zimnej turistiky. Minulú nedeľu som navštívil Zuberec, Zverovku-Spálenú. Veľmi ma potešilo, ako sa rozvíja tamojšie stredisko zimného cestovného ruchu, potešilo ma, že všetkých päť spolumajiteľov firmy, ktorá to rozvíja, sú Oravania, sú občania Zuberca, sú to tamojší ľudia, majú ohromné plány a Zuberec sa napríklad zmenil za posledné roky naozaj na nepoznanie. Hovorí sa, že dvaja návštevníci dávajú prácu jednému človeku. Vieme si predstaviť, aký je to dar pre občanov Zuberca, celej Studenej doliny alebo tamojšej časti Oravy.
Rovnako najbližší víkend chcem navštíviť niektoré strediská aj menej známe, aj viacej známe. Chystám sa do Seliec napríklad v sobotu večer neďaleko Banskej Bystrice, ale aj do Veľkej Rače-Oščadnice, kde sú tiež veľmi agilní, aj starosta obce, aj tamojší podnikatelia. Naozaj, Veľká Rača sa stáva takými malými Alpami na Slovensku. Veľmi dobre rozvíjajú nielen zimnú turistiku, ale aj letnú turistiku v tamojšom prostredí. Takže je vidno, že sa to dá, že závisí dnes predovšetkým od aktivity miestnych ľudí, aj od orgánov samosprávy, ale, samozrejme, aj od živnostníkov a podnikateľov, ktorí v danom regióne žijú, ako dokážu využívať príležitosti, ktorých kvalita aj rozsah sa, chvalabohu, zväčšuje.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
J. Tkáčová, poslankyňa: Pán premiér, ďakujem pekne za odpoveď. Ja som vám túto otázku položila hlavne preto, lebo prednedávnom sa opozičný politik v médiách vyjadril, že vláda sa vôbec nestará o cestovný ruch, že zanedbáva túto oblasť a chcem vám položiť ešte aj doplňujúcu otázku. Vy chodíte často medzi ľudí. Chcem sa opýtať, rozprávate sa s primátormi, starostami, sú si vedomí toho, že tá hlavná zodpovednosť pri rozvoji turizmu, pri rozvoji obcí leží práve na ich pleciach, nie na pleciach vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: No, tak trošku dalo by sa odpovedať, že ako a kde, ale stále viac. Fakt je ten, že nájdete dve dediny, dvoch starostov. V jednej sa to nedá a je plno problémov a hneď vedľa, päť kilometrov, zrazu sa všetko dá, dajú sa aj zvládať problémy. A preto moja skúsenosť je, že ten základný priestor jestvuje. Samozrejme, stále je čo zlepšovať v dobudovaní infraštruktúry, v skvalitňovaní služieb. Ale mnohí oceňujú napríklad daňovú reformu, možnosti, ako sa dnes dostať k úverom, ako sa dostať k štrukturálnym fondom. Zároveň ale kritizujú, že je veľa administratívy okolo štrukturálnych fondov, kritizujú to, že neraz im odpovedia štátne inštitúcie, že projekt skončí v zásobníku. Oni nevedia, čo s tým zásobníkom je. Ale aj tým, že peňazí od budúceho roka bude násobne viac, a aj tým, že skvalitňujeme manažment posudzovania projektov, si myslím, že týchto príležitostí naozaj objektívne pravdivo je a bude stále viac a stále pribúdať.
Ale pravdou je aj to, napríklad aj v Zuberci mi hovorili, že narážajú na isté bariéry, na isté nepochopenie, že ťažko sa rokuje napríklad s rezortom životného prostredia, že treba strašne veľa pečiatok, kým ich presvedčia, že nechcú ničiť prírodu tým, keď sa vyčlení jedna dolina alebo sa rozšíri zjazdovka, že aj na strane štátnych inštitúcií sú isté medzery, isté rezervy, nedostatky. A práve preto rád takýchto ľudí aj sám počúvam, aby sme mohli tie nedostatky, ktoré je v našich silách možné odstrániť, aby sme ich odstránili.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, druhú otázku vám položil pán poslanec Jarjabek a je tohto znenia: "Pracuje vaša vláda na demokratickom princípe deľby kompetencií a zodpovednosti medzi jej členmi alebo na princípe autoritatívneho vodcu a podriadených vykonávateľov jeho rozhodnutí?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vašu otázku. Ja mám taký pocit, že najpresnejšia odpoveď bude, že na treťom princípe, na princípe zákonnosti. Naše pôsobenie vymedzuje základný zákon Ústava Slovenskej republiky a potom celý rad ďalších zákonov a podzákonných noriem. Z tých zákonných spomeniem kompetenčný zákon, ktorý celkom presne vymedzuje pôsobnosť jednotlivých členov vlády, moju, podpredsedov vlády, ministrov - členov vlády, a z tých podzákonných, povedzme, upozorním na rokovací poriadok vlády.
Ale mám taký pocit, keď som vašu otázku si prečítal, že skôr chcete oživiť hodinu otázok a odpovedí, takže nebudem naťahovať čas a dám vám príležitosť doplňujúcou otázkou tak urobiť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, vidím, že sa hlásite síce bez karty, ale vám technici zapnú hneď aj dve minúty, aby ste mohli položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Príjemný dobrý deň, pán premiér, ďakujem pekne.
No moja otázka skutočne na prvý pohľad bola takou trošku štipľavou otázkou, ale ona má svoje v podstate veľmi jasné ratio. Pán premiér, takto pred niekoľkými mesiacmi bol to váš stranícky kolega, pán minister financií Mikloš, ktorý razil teóriu predaja národného divadla, potom razil teóriu správcovskej spoločnosti, ktorá by bola nadriadená generálnemu riaditeľstvu a teraz vy ste sa stali vlastne tým nosičom dobrých správ. Ja proti tomu nič nemám, ale naozaj by ma zaujímalo, prečo ste z tejto "hry" vynechali ministra kultúry, keď vlastne išlo o dialóg, ktorý patrí pod kompetenciu ministerstva kultúry a vy ste boli v tejto chvíli bez znižovania vašej vážnosti, božechráň, iba sprostredkovateľ. Čiže, moja otázka znie, prečo toto všetko vaša strana s vaším pánom ministrom financií, prečo ten obrat zrazu a prečo vy a prečo bez ministra kultúry.
Ďakujem pekne za odpoveď.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ja ďakujem veľmi pekne za férovú a korektnú aj doplňujúcu otázku.
Pán poslanec, nevynechal som ho. Je tu v tejto miestnosti a on to dobre vie. O problém som sa začal zaujímať presne 23. novembra, lebo poverený šéf činohry ma požiadal o stretnutie a ja neodmietam stretnutia ani s ľuďmi z kultúrnej obce, ani so zdravotníkmi, ani s predstaviteľmi rôznych iných profesií, ak, samozrejme, dospejem k záveru, že treba. A hneď popoludní, keď odišiel pán Huba, som pozval k seba pána ministra a dohodli sme si istý postup. Po novom roku, aj keď sa nepodarilo nám presvedčiť kultúrnu obec a najmä Činohru SND a vedenie SND, že tá správcovská spoločnosť postavená nad SND je to optimálne riešenie, zrejme preto ma znova pán Huba oslovil a 10. januára mi napísal list v mene celého SND a najmä činohry. V tej istý deň som znova pokračoval v dialógu so svojím pánom ministrom kultúry a on mi povedal, že ešte si želá jednu šancu do 18. januára. Pripravoval veľké stretnutie, medzitým už bola na svete známa petícia predstaviteľov kultúry, no a keďže sa neporadilo ani toho 18. dospieť k dohode, už mi iné neostávalo, ale naplniť ten pôvodný dohovor s pánom Hubom, s vedením SND, so svojím ministrom kultúry, že ak sa nám nepodarí ich presvedčiť, že tá schéma pôvodná je aj v ich záujme, že im v tomto smere, v tom dobrom zmysle slova ustúpime. Možno aj preto, že SND ide mať nové vedenie a že aj my máme novú šancu na obojstrannú dôveru.
Ja som so svojím ministrom intenzívne komunikoval. To, že tam napokon so mnou nebol, som mu povedal počas rokovania vlády, že sa mi zdá, že bude lepšie, keď si predo mnou nebudú vymieňať názory, ako prebiehali rokovania, dajme tomu do 18. januára. Čiže, pravda je taká, že som mu ani v najmenšom do kompetencie nesiahol. Na rokovanie vlády priniesol daný materiál on, pán minister kultúry, ja som si splnil len tú povinnosť, ktorú som dal pánu Hubovi alebo vedeniu SND, že napokon, keď zlyhajú tie komunikačné možnosti predo mnou, tak navštívim Slovenské národné divadlo ja sám. Takže, nemyslím si, ani v najmenšom si nemyslím, že by som bol zasiahol do kompetencie svojho ministra. Z času na čas sa snažím svojich ministrov nielen kontrolovať, ale im aj pomôcť.
Všetko, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Boli vám položené len dve otázky, tým pádom sme vyčerpali odpoveďami zvedavosť poslancov na osobu pána premiéra.
Dovoľte ešte predtým, pred pokračovaním ohľadne odpovedí členov vlády na položené otázky, aby som privítal v Národnej rade nového pána ministra obrany Martina Fedora. Pán minister, prajem vám, samozrejme, veľa úspechov vo vašej práci a buďte vítaný. (Potlesk.)
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku položil pán poslanec Jarjabek pánovi ministrovi kultúry Františkovi Tóthovi: "Prečo sa o granty ministerstva kultúry môžu uchádzať okrem iných subjektov aj vysoké školy, ale nemôžu ich dostať pracoviská Slovenskej akadémie vied?"
Pán minister, nech sa páči.
F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Slovenská akadémia vied je rozpočtovou organizáciou a má vlastnú kapitolu rozpočtu. Pokiaľ by štát chcel jej pomôcť a dať jej navyše finančné prostriedky, nemusí to robiť takou komplikovanou cestou cez grantový systém, cez komisie, cez žiadosti, ale mohol by to spraviť jednoduchým navýšením jej rozpočtu v jej rozpočtovej kapitole. Preto si myslím, že takéto navýšenie pre SAV je lepšie ako cez grantový systém. Vysoké školy sú pripustené do grantového systému preto, lebo sú to verejnoprávne inštitúcie a sú to väčšinou umelecké vysoké školy, ktoré sa môžu uchádzať o naše granty.
Napriek tomu si myslím, že SAV a ministerstvo kultúry majú v odbornej oblasti dobré vzťahy. Na podporu tohto tvrdenia uvádzam, že ministerstvo ako rozpočtová organizácia uzatvorilo so SAV niekoľko zmlúv o spolupráci. Spomeniem napríklad zmluvu na budovanie knižnice slovenskej literatúry na roky 2005 - 2014. V tejto zmluve sa ministerstvo kultúry zaviazalo, že poskytne SAV počas celého obdobia trvania zmluvy sumu 1,75 mil. Sk ročne.
Ďalej sme uzatvorili zmluvu o spolupráci na vydanie osemzväzkového Výkladového slovníka súčasného slovenského jazyka na roky 2005 - 2012 s tým, že ministerstvo kultúry poskytne realizátorovi Jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra SAV počas celého obdobia trvania zmluvy sumu 1,75 mil. Sk ročne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Páni poslanci, vás upozorňujem, že vyrušujete rokovanie. Pán poslanec Madej, pán poslanec Muránsky, a ďalší! (Šum v sále.) Toto nie je žiadna slasť. Jedného odoženiem, príde druhý. Pán poslanec Urbáni! (So smiechom.)
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, ďakujem pekne za vašu odpoveď, ale napriek tomu všetkému by ma zaujímala vaša osobná odpoveď na otázku, či je vôbec korektné vylučovať z možnosti uchádzať sa o podporu konkrétneho projektu nejaký subjekt. Myslím si, že pre kultúru výborný nápad môže mať rovnako živnostník ako zamestnanec napríklad rozpočtovej organizácie alebo družstevník, či je podľa vás kóšer toto vylučovanie, lebo naozaj sa mi to zdá pre isté subjekty diskriminujúce.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete reagovať.
F. Tóth, minister kultúry SR: (Odkašľal si.) Pardon. Ja to nechápem ako vylučovanie, ale chápem to tak, že štát svoju podporu na začiatku rozdeľuje tak, že niekomu dá samostatnú kapitolu, naplní ju do určitej výšky, to je SAV, a dá nejaké finančné prostriedky na granty pre ministerstvo kultúry, ktoré sú prioritne určené pre organizácie, ktoré nemajú samostatnú kapitolu. A sú to hlavne naši partneri zo samosprávy a, samozrejme, fyzické a právnické osoby. Čiže, myslím si, že na začiatku, ak sa chce pomôcť SAV, je dobré to spraviť na začiatku pri tvorbe, pri napĺňaní jej kapitoly, pretože samotný grantový program je veľmi komplikovaný a takýmto spôsobom je to jednoduchšie.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Druhú otázku položil pán poslanec Miššík pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Jirkovi Malchárkovi: "V septembri 2005 podalo mesto Nitra žiadosť o podporu výstavby infraštruktúry priemyselného parku. Do dnešného dňa mesto Nitra nedostalo žiadnu výraznejšiu podporu napriek tomu, že je veľký záujem investorov o investovanie v našom meste a kraji. Kedy bude podporovaná aj snaha mesta Nitry, pán minister?"
Takto znie otázka, nech sa páči. Pán minister, poprípade môžete povedať, že aj, povedzme, v Dunajskej Strede. (Smiech.) Nech sa páči.
J. Malchárek, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, vážené pani poslankyne, páni poslanci, mestu Nitra bola v decembri 2004 poskytnutá na základe zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom financií a mestom Nitra, dotácia vo výške 26 mil. Sk na financovanie prípravy priemyselného parku. Finančné prostriedky boli určené na realizáciu stavieb - vodovod, tlaková kanalizácia - a na projektovú dokumentáciu a inžiniersku činnosť po stavebné povolenia na prekládku plynovodu a regulačnej stanice plynu, dopravné napojenie priemyselného parku a prívod 110 kV rozvodu rozvodní a primárneho rozvodu.
Ministerstvo hospodárstva postupuje pri poskytovaní podpory na zriadenie priemyselných parkov v súlade so zákonom č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov. K dnešnému dňu neeviduje oficiálnu žiadosť mesta Nitra, ktorá by bola predložená v súlade s vyššie uvedeným zákonom. Takže trošku je to aj tá loptička na vašej strane, pán poslanec, teda na strane Nitry.
Druhým spôsobom poskytovania finančných prostriedkov na výstavbu priemyselných parkov sú zdroje z Európskej únie, štrukturálne fondy. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu zaregistrovala žiadosť o poskytnutie príspevku na vybudovanie až v septembri roku 2005, ale po ukončení už formálnej kontroly a s chýbajúcimi prílohami bol tento zámer klasifikovaný ako nedostatočný a nemohol byť ďalej pozitívne posúdený.
Pokiaľ ide o podporu samotného Nitrianskeho kraja, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky poskytlo v rokoch 2004 - 2005 finančné prostriedky na financovanie infraštruktúry súvisiace s regionálnym rozvojom mestám Levice vo výške 51 mil. Sk, Vráble 20 mil. Sk, Hurbanovo 8 mil. Sk.
Čo sa týka podpory investícií v Nitrianskom kraji a v meste Nitra, agentúra SARIO intenzívne spolupracuje s mestom Nitra v oblasti podpory investícií nielen v meste Nitra, ale aj v celom Nitrianskom kraji. Dôkazom tejto aktivity je aj minulotýždňové stretnutie primátora Nitry a zástupcu spoločnosti Nitra Invest a s generálnym riaditeľom SARIO. Na tomto stretnutí boli prerokované možnosti spolupráce oboch strán pri aktívnom získavaní a vytváraní investičných príležitostí v tomto regióne.
Nitriansky región a najmä mesto Nitra je vďaka relatívne kvalitnej pripravenosti územia a geografickej polohy veľmi zaujímavou lokalitou pre zahraničné investície. Najmä z logistického pohľadu je Nitra často krát preferovanou lokalitou, dôkazom čoho je aj niekoľko rozpracúvaných a rozpracovaných projektov. Z hľadiska poskytovania individuálnej štátnej pomoci agentúra SARIO rokuje a navrhuje investičné stimuly pre konkrétneho investora v súlade s novovytvorenými pravidlami, ktoré boli schválené vládou pred koncom minulého roka s prioritami, ktoré sú dané a ja ich zopakujem, a to znamená, že priority pri poskytovaní štátnej pomoci do lokalít, kde je vysoká miera nezamestnanosti alebo vyššia nad 10 % v dvoch kategóriách a, samozrejme, pre investície, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu, v konečnom dôsledku investície, ktoré vytvárajú také pracovné miesta, kde je väčší priestor na vyšší príjem zamestnancov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ak chcete mať doplňujúcu otázku. Nie? Ďakujem veľmi pekne. (Hlasy v sále.)
Takže pristúpime k tretej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Tkáčová pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi, ktorý je chorý, preto bude odpovedať pán podpredseda vlády Malchárek: "Vážený pán minister, dohodol sa už konečný variant trasy rýchlostnej komunikácie Košice - Milhošť?"
Nech sa páči.
J. Malchárek, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, na ôsmom zasadnutí slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre infraštruktúru dňa 30. septembra 2005 maďarská strana prezentovala stanovisko k návrhu slovenskej strany na zmenu trasy rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhošť v oblasti štátnej hranice a s ňou súvisiacou zmenou bodu prepojenia rýchlostnej cesty R4 s maďarskou rýchlostnou cestou. Maďarská strana na základe vypracovanej štúdie o novom bode prepojenia ciest na svojej strane posúdila slovenský trh a vo svojom stanovisku uviedla, že vzhľadom na technické, hospodárske, ekonomické a environmentálne dosahy a najmä z dôvodu ochrany životného prostredia je návrh slovenskej strany a z neho vyplývajúce zmeny a dosahy na rýchlostnú cestu na maďarskom území nerealizovateľný a najvhodnejší variant je pôvodný variant prepojenia v oblasti existujúceho hraničného priechodu Milhošť - a to maďarské, neviem, neviem to prečítať, sa ospravedlňujem.
Na rokovaní expertov ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerstva hospodárstva a dopravy Maďarskej republiky, konaného v Budapešti 7. novembra 2005 sa obe strany dohodli, že nový cestný hraničný priechod cez štátnu hranicu na rýchlostnej ceste bude situovaný cca 100 až 150 metrov od jestvujúceho cestného hraničného priechodu. V tomto zmysle investori obidvoch strán dohodnú bod prepojenia, čomu sa prispôsobí situovanie rýchlostných ciest pri hraničnej oblasti. Cieľom slovenskej strany je, aby dohodnuté riešenie rýchlostnej cesty bolo zapracované v dokumentácii pre územné rozhodnutie s termínom dodania február 2006. Investičnú výstavbu predmetnej stavby zabezpečuje investor Národná diaľničná spoločnosť tak, aby bol dodržaný termín začatia stavby v roku 2007 v zmysle uznesenia vlády č. 1036/2004.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.