B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím teraz povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Stanislava Janiša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie bol pridelený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie tak, ako ho uviedol pán minister dopravy. Výbor, hospodársky, predložený návrh prerokoval a odporúča Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť a prijať uznesenie, že podľa § 89 zákona 350 o rokovacom poriadku Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 61. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Skončil som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Fico, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Neviem, či ste tu boli, každý musí vytiahnuť kartu vzhľadom na to, že bol zásah do systému, takže pán poslanec Lipšic rukou mi teda oznámil, že chce sa prihlásiť do rozpravy. Takže ako druhý pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pán poslanec Fico...

R. Fico, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, začnem tak netradične a spýtam sa, pán minister, a čo teraz? Jednoducho ste nám tu prečítali, asi si mysliac, že tu nikto nepočúva, alebo že sme naozaj nejaká banda hlupákov, ktorá nevie, o čom to je, že hrozí štátu škoda 725 000 eur a táto škoda má byť spôsobená uložením paušálnej pokuty Slovenskej republiky preto, lebo niekto hrubým spôsobom zanedbal plnenie svojich povinností. Ja som čakal, pán minister, že aspoň poviete: Prepáčte, páni poslanci, pokašľal som to, moje ministerstvo nebolo schopné do 1. mája 2004 túto smernicu prevziať a nebolo tak schopné urobiť ani za dva roky po termíne. Namiesto toho sem prídete a predložíte bez akéhokoľvek slova prepáčte alebo niečo iné návrh a tvárite sa v pohode, veď je tu Národná rada Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky musí vyjsť v ústrety vláde Slovenskej republiky. My odmietame, pán minister, znásilňovať legislatívny proces kvôli tomu, že vaše ministerstvo nebolo schopné konať. Keď bolo treba vyberať poradcov, keď bolo treba privatizovať, keď bolo treba opakovať tendre, tam ste boli rýchly, taký rýchly, ako sa len dalo v danej situácii byť. Ale tam, kde si treba plniť elementárne, základné povinnosti, tam nie ste schopný absolútne nič urobiť. My odmietame, vážený pán podpredseda, takéto znásilňovanie legislatívneho procesu. Podľa nás nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie a navyše si myslíme, že mala byť vyvedená politická zodpovednosť voči ministrovi, ktorý politicky zodpovedá za to, čo sa na ministerstve deje. Ja netvrdím, že to je minister, ktorý priamo sedí nad smernicami a ich kontroluje, ale nesie plnú zodpovednosť za to, čo na ministerstve jednoducho prebieha. Preto si myslím, že tento príklad je ďalším dôkazom toho, že vládna koalícia si robí z Národnej rady Slovenskej republiky obyčajnú slúžku. Vláda urobí problém, Národná rada vyrieši. Pripomínam ešte raz, toto je parlamentná demokracia, tu sa zodpovedá vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky a nie naopak. Ani jeden z poslancov strany Smer - sociálna demokracia nemôže takýto návrh na skrátené konanie podporiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako druhý v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja sa budem snažiť byť trošku vecnejší, menej emotívny, ale ten záver, žiaľ, je podobný. Podľa mojej mienky tiež nie sú splnené podmienky skráteného legislatívneho konania, ako ich vymedzuje § 89. Nie sú splnené. Nie sú splnené aj preto, že ani schválením zákona Európsky súdny dvor konanie nezastaví. My sme prešvihli dosť výrazne transpozičnú lehotu a nám sankcia uložená bude. Ja som predložil, ak som predkladal v skrátenom konaní, jedenkrát novelu Ústavy, ktorá sa týkala volieb do Európskeho parlamentu, pán poslanec Vavrík, to nebol môj rezort, ale som pokladal za povinnosť to predložiť a vtedy boli splnené podmienky, lebo by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv. Ja som inokedy nepredkladal návrhy zákonov. Tak si to, prosím vás, pán poslanec, pozrite predtým, ako budete z pléna vykrikovať.

Takže podľa mojej mienky, celkom stručne a vecne, nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. My sme dlho diskutovali o transpozičných lehotách, iste, ministerstvo dopravy má veľa smerníc na transponovanie aj v podobe podzákonných právnych predpisov, aj zákonných, ale mali by sme vždy mať na pamäti zákon, v tomto prípade o rokovacom poriadku a v tomto prípade celkom evidentne podmienky na skrátené legislatívne konanie, podľa môjho presvedčenia, splnené nie sú. Ani schválenie zákona, opakujem ešte raz, nás neuchráni pred uložením sankcie Európskym súdnym dvorom. Ďakujem, pán podpredseda. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Lipšica s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Cabaj ako prvý.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Viete, prišlo mi tak na rozum jedno pekné slovenské príslovie, ktoré hovorí, že zabudol vôl, že len teľaťom bol. Totiž o tom je to. Náš pán kolega teraz vystupuje a moralizuje v tomto parlamente a bol podpredseda vlády zodpovedný za legislatívu. Keď sme ho kritizovali pri predkladaní jednotlivých návrhov v tomto parlamente, vtedy sa tváril, že všetko je v poriadku. Neviem, prečo nemal naštudovaný vtedy zákon o rokovacom poriadku, keďže je to písmo sväté na pôde parlamentu. A druhú vec, čo sa týka, samozrejme, vôbec nemám dôvod obhajovať pána ministra, ale v tomto prípade pre mňa je vyšší princíp. Vyšší princíp je v tom, že nemám inú možnosť, ak nechcem byť proti tejto republike, za ktorú som hlasoval, tak nemám inú možnosť, ako za návrh na skrátené konanie hlasovať, aj keď nie som nadšený, že je to tu takýmto spôsobom predložené.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová...

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, myslím, že alternáciu názorov pána poslanca Cabaja uvediem, ale hlboko som presvedčená, nie sú splnené podmienky a je úplne zarážajúce, že do diskusie sa prihlási s kritikou ten, kto mal zodpovednosť v pravý čas strážiť legislatívu a aproximáciu a prijímanie smerníc. Ja viem, o čom hovorím! Veď predsa podpredseda pre legislatívu musí tieto otázky sledovať! Podpredseda pre legislatívu musí naháňať ministrov, aby si plnili tie povinnosti, ktoré im z časového rozvrhu vyplývajú! Viem, o čom hovorím! Ak si to pán poslanec Lipšic neuvedomuje, tak vlastne nevedel, čo má robiť podpredseda pre legislatívu. Mal koordinovať legislatívu, čo nerobil, a mal dbať na plnenie časového harmonogramu prispôsobovania a preberania smerníc a iných aktov Európskej únie. Samozrejme, dnes je už škoda o tom hovoriť, ale za zmienku to stojí, miesto týchto aktivít sa vmontúval do individuálnych procesov, súdnych, kde komentoval ešte neprávoplatné rozhodnutia. Takže veľmi som prekvapená, pán poslanec, že ste vystúpili, a keď ste vystúpili, vlastne v podstate ste vzniesli kritiku na svoju osobu. A už o vyvodenie zodpovednosti, regresnej, za platenie nebudem hovoriť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenia pánov poslancov s faktickou poznámkou ako reakcia, pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyni Tóthovej, sú tu viacerí bývalí kolegovia z vlády, potvrdia, niekoľkokrát bol na vláde materiál, v ktorom som upozorňoval kolegov, aké sú transpozičné lehoty, aj pán kolegu Prokopoviča, niekoľkokrát vo vláde materiál bol, som sa pozeral, či máte pred sebou laptop, aby ste si mohli pozrieť na internete tie materiály, ktoré som do vlády predkladal. Ja som vás nechal dohovoriť. Tak si to pozrite, pani poslankyňa, a potom komentujte, pokiaľ možno so znalosťou veci. Nie bez znalosti veci, ako ste si zvykli v poslednej dobe. To po prvé.

Po druhé, pánovi poslancovi Cabajovi musím povedať a to aj pán minister dopravy potvrdí, ja si myslím, že to je veľmi ľahko verifikovateľné, ak hovoríme vecne, ja som aj vo vláde viackrát nepodporil skrátené legislatívne konanie a to je tiež ľahko verifikovateľné, ak neboli splnené podmienky. Niekedy išlo skrátené legislatívne konanie nie z môjho rezortu, ale z vlády do parlamentu bez môjho hlasu. Preto či som bol vo vláde alebo v parlamente, tak vždy som sa snažil aplikovať zákon o rokovacom poriadku. A ten zákon o rokovacom poriadku, pán poslanec, ten bol rovnaký, keď som bol členom vlády, ako aj keď som teraz v parlamente. Spomenuli ste vyšší princíp. Tak ja vám, pán poslanec, poviem, čo je vyšší princíp. Je to princíp, ktorý pozná naša ústava ako princíp zákonnosti. Každý štátny orgán môže konať len to, čo mu umožňuje zákon, nie ak sa mu to hodí, aj to, čo zákon neumožňuje. O tom je vyšší princíp a v tomto konkrétnom prípade, pán poslanec, vyšším princípom je táto brožúrka, zákon o rokovacom poriadku. Ďakujem, pán predseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán navrhovateľ, pán minister, môžete sa vyjadriť k rozprave.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, musím reagovať na to, čo tu bolo povedané, pretože pri vystúpení pána poslanca Fica som mal dojem, že nepočúval, čo som čítal, a mal už pripravené vopred to, čo povie. Takže dovoľte mi ešte raz uviesť fakty, ale začnem odzadu, to, čo hovoril pán poslanec Lipšic. Áno, musím potvrdiť, že pán alebo vtedajší podpredseda vlády a minister spravodlivosti viackrát na zasadnutie vlády predkladal stav transpozície nášho práva s právom Európskej únie. Ale, pán poslanec Lipšic, práve táto smernica tam nikdy nebola. Pretože o tom sme sa dozvedeli až 5. decembra minulého roku, 5. decembra minulého roku! A tu chcem povedať len fakty, ktoré sú. Naša povinnosť transponovať túto smernicu vyplývala zo starej smernice Európskej únie z roku 1976. Podotýkam, z roku 1976. Táto transpozícia nebola predmetom negociácie, negociačných rozhovorov pri vstupe do Európskej únie, vôbec nikde nefigurovala, nikdy sme neboli predtým vyzvaní na jej transpozíciu. Z tohto dôvodu, že už je schválená nová smernica Európskeho spoločenstva, nová smernica, ktorá nám zavádza túto povinnosť od roku 2008, čiže bez ohľadu na to, či my ju teraz prijmeme, alebo nie, či tá pokuta bude, alebo nie, ona bude platiť až od roku 2008, lebo to hovorí nová smernica. Nie je to problém iba náš, je to problém Maďarska, Poľska, Čiech, všetkých. Proste platila stará smernica, medzitým sa prijala nová smernica, ktorá už hovorí o úplne inom, ale začína platiť až 1. 1. 2007. Z toho dôvodu žiadny štát z prístupových neprikročili k transpozícii s tým, že už bude platiť nová smernica. Až do 5. decembra minulého roku, kým neprišlo upozornenie z Európskej komisie, že je proti nám podané trestné oznámenie alebo postup na Európskom súdnom dvore. Toto sú fakty, ktoré odôvodňujú túto žiadosť, ktorú dávam, no a či vzniknú národohospodárske škody, no ja si myslím, že 750 000 eur či bude, alebo nebude, ja si myslím, že je dôvod na to, aby sme schváli to v skrátenom legislatívnom konaní, pretože "beztak" túto transpozíciu schváliť musíme. A tu je možnosť a nesúhlasím ani s tým, že aj tak dostaneme pokutu, aj tak, lebo sú prípady, keď sa podarilo takejto pokute, a toto, čo som dnes predniesol, je stanovisko vlády, je stanovisko aj pani ministerky spravodlivosti, ktorá, mimochodom, bola štátna tajomníčka za vášho pôsobenia na ministerstve , aj ona sa prikláňa k názoru, že je potrebné to takto riešiť, lebo je veľká šanca, veľmi vysoké percento, že tá pokuta, ak to rýchlo urobíme a predložíme, tak ako som to uvádzal v úvodnej správe, že tá pokuta nebude. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave, nie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Prosím spravodajcu, aby uviedol návrh, o ktorom budeme hlasovať.

S. Janiš, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov, tlač 1557, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 61. schôdzi Národnej rady.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

Páni poslanci, ruším toto hlasovanie. Znovu vás musím upozorniť tých, ktorí ste tu neboli, ešte raz vytiahnete karty, po hlasovaní, samozrejme, vytiahnuť karty, znovu zasunúť. Tým, ktorí tu vtedy boli, samozrejme už to urobili, ale opakovanie je matka múdrosti. Takže nech sa páči, ešte raz, prezentujme sa hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 82, za 63, proti 9, zdržalo sa 8, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme schválili.

Ešte jedno hlasovanie, páni poslanci, a to návrh uznesenia na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov, tlač 1572. Nech sa páči, prezentujme sa, hlasujme o tomto prerokovanom návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 89, za 82, zdržali sa 6, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

Ďakujem pekne. Páni poslanci, hlasovať budeme o 17.00. Teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o zákon zo 16. marca 2006, ktorým sa mení...

Páni poslanci, ja môžem pustiť aj prvé čítanie, ale bol tu návrh, aby sme, súhlasíte, dobre, v poriadku. Dobre, takže budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov (tlač 1556).

Pán minister Prokopovič, môžete odôvodniť návrh zákona.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najprv sa vám chcem poďakovať za hlasovanie. Myslím si, že skutočne ste podporili dobrý zámer. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 245 z 22. marca 2006 schválila vládny návrh zákona o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov, ktorý vám dnes v jej mene predkladám. Zámer spracovať a predložiť návrh zákona vychádza z nutnosti transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu rady č. 76/914-EHS zo 16. decembra 1976 o minimálnej úrovni výcviku niektorých vodičov cestnej dopravy a súčasne aj smernicu 2003/59-ES Európskeho parlamentu a rady z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorá ju k 10. septembru 2009 "zrušuje". Navrhovaný zákon v súlade s týmito smernicami upravuje systém základnej kvalifikácie a systém pravidelného výcviku, ktorý bude platiť od účinnosti navrhovaného zákona na nových vodičov a zároveň umožňuje do 10. septembra 2008 pre nákladnú dopravu a do 10. septembra 2009 pre osobnú dopravu ešte postupovať aj podľa zrušenej smernice.

Predmetom zákonnej úpravy je získavanie povinnej základnej kvalifikácie vodiča a pravidelný výcvik vodičov. Povinnosť podrobiť sa systému základnej kvalifikácie a systému pravidelného výcviku podľa tohto zákona sa vzťahuje na vodičov vozidiel, a) nákladnej dopravy, na ktorých vedenie sa vyžaduje vodičského oprávnenie skupín C, C+E alebo C1+E alebo podskupiny C1, alebo vodičské oprávnenie uznané ako rovnocenné, b) osobnej dopravy, na ktorých vedenie sa vyžaduje vodičské oprávnenie skupín D, D+E alebo D1+E alebo podskupiny D1+E, alebo podskupiny D1 alebo vodičské oprávnenie uznané ako rovnocenné. Povinnosť sa vzťahuje na vodiča, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo iného členského štátu Európskych spoločenstiev alebo tretieho štátu, ak je zamestnancom dopravcu so sídlom v členskom štáte, alebo ak dopravca so sídlom v členskom štáte využíva jeho služby na základe inej ako pracovnej zmluvy. Z aplikácie navrhovaného zákona nevyplynú pre štátny rozpočet nové nároky. Takisto samosprávnym krajom a obciam nevzniknú nijaké náklady, pretože navrhovaný zákon im nezveruje nijaké úlohy. Obsah zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky vlády a smeruje k zvýšenie bezpečnosti v cestnej premávke. Návrh nebude mať dopad na zamestnanosť a nezaznamená pokles pracovných miest. Návrh bude mať nepriamo pozitívny vplyv na životné prostredie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o posunutie tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Janiša, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma uznesením poveril a určil ma za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že po formálno-právnej stránke uvedený návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel. Navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, mojich, ako spravodajcu, odporúčam, aby sa po rozprave Národná rada uzniesla tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a aby ho prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a aby Národná rada súčasne výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie určila aj ako gestorský výbor. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona vo výboroch a v gestorskom prerokovali ihneď.

Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov, tlač 1557, rozhodnutie o pridelení výborom č. 1592. Opäť žiadam ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Prepáčte, mne sa... Prepáčte. Mal som tu pripravený podklad a... Neviem, ospravedlňujem sa. Malý moment. Dobre, dobre.

Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov (tlač 1468),

spoločná správa 1478a. Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca, aby predniesol a vládny návrh zákona odôvodnil. Nie je tu.

Ja musím vyhlásiť na päť minút prestávku a zistiť, prečo tu nie je minister zdravotníctva. Päť minút prestávka.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Ja som urobil malú chybu, pretože v oficiálnom programe poslanci schválili zmenu a predradili ako bod č. 6

druhé a tretie čítanie zákona zo 16. marca 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1569).

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi.

Teraz sme to museli, teraz k tomu, musíme toto prerokovať.

Tak, budeme pokračovať v prerokúvaní materiálu 1569. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Tiborovi Cabajovi. Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na skutočnosť, že prezident republiky vrátil zákon a nepovažoval za potrebné predložiť a odôvodniť svoje vrátenie parlamentu, tak preto predkladám správu za prerokované výbory k tejto veci. Pod tlačou 1569 bod a) máme spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona zo 16. mája 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý vrátil prezident na opätovné prerokovanie Národnou radou a predkladám spoločnú správu v druhom a treťom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 90 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu o prerokovaní uvedeného zákona. V prvej časti sa konštatuje, že ho prerokoval ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1608 zo 6. apríla. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 5. apríla 2006 č. 1729 - 2006 - BA o vrátení zákona zo 16. marca 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1569, vyplýva, po prvé, prezident republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákona neprijala ako celok tento zákon, čo odôvodňuje v časti 2 svojho rozhodnutia. Po druhé, v prípade, že Národná rada Slovenskej republiky opätovne schváli zákon, prezident republiky navrhuje zmenu účinnosti, a to v článku 2 sa vkladá za slová: "1. mája 2006" doteraz navrhnutý termín účinnosti nahrádza sa slovami: "1. januára 2007", okrem článku 1, prvého bodu § 2 ods. 9, ktorý nadobúda účinnosť dňom zrušenia vojenského obvodu Javorina.

Ďalej, ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Ďalej vyplýva zo správy ústavnoprávneho, že za návrh uznesenia hlasovali 4 poslanci, nikto nehlasoval proti návrhu, 3 poslanci sa zdržali hlasovania, to znamená, že spolu bolo 7 poslancov prítomných.

Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprerokoval zákon zo 16. marca, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení vrátený prezidentom, tlač 1569, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný. Zase v zmysle príslušného § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a článku 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Po štvrté, gestorský výbor pre verejnú správu k uvedenému zákonu v súlade s § 79 ods. 4 písm. c) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov po opätovnom zvážení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 16. marca 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky neschváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému zákonu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, tento bol gestorský pod č. 387 z 19. apríla 2006, ktorým som bol určený za spoločného spravodajcu. Výbor zároveň poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a takisto výbor prijal aj návrh, aby sa pokračovalo ihneď v treťom čítaní, aj keď pre poriadok musím povedať, že toto nebolo treba prijať, pretože je to zákon vrátený prezidentom a ten automaticky sa prerokuje v druhom a treťom čítaní.

Pán predsedajúci, skončil som so spoločnou správou.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Blajsko ako jediný a potom dám možnosť prihlášok k ústnym prihláškam do rozpravy.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič na moju veľkú ľútosť vrátil svojím rozhodnutím č. 1729/2006 z 5. apríla 2006 zákon zo 16. marca 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Pán prezident vyslovil pochybnosti o súlade novely s niektorými ustanoveniami zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Svoje pochybnosti zdôvodnil tým, že v súčasnosti nie je vojenský obvod Javorina zrušený nariadením vlády a teda nemôže byť na jeho území obnovená obec Ľubické kúpele na neskoršie obdobie a to ani schválením zákona, teda. Zároveň v prípade opätovného schválenia novely zákona Národnou radou Slovenskej republiky navrhuje posunutie termínu účinnosti ustanovenia o obnove obce Ľubické kúpele na neskoršie obdobie a jeho spojenie s dátumom zániku vojenského obvodu.

Vážený poslanecký zbor, vrátená novela zákona len čiastočne napráva krivdy spôsobené obyvateľom obce Ľubické kúpele vzniknuté v päťdesiatych rokoch minulého storočia pri viacnásobnom vysťahúvaní obyvateľov obce Ľubické kúpele, ktoré bolo vykonané po zriadení vojenského obvodu Javorina. K jednotlivým námietkam pána prezidenta preto pokladám za potrebné uviesť nasledovné. Po prvé, vláda Slovenskej republiky má v zákone č. 281/1997 zmocnenie zriaďovať vojenský obvod, meniť hranice vojenského obvodu alebo zrušiť vojenský obvod. Na obnovenie alebo zriadenie obce z územia vojenského obvodu ani jeho časti vláda Slovenskej republiky zákonné zmocnenie nemá. Vrátená novela zákona preto vypĺňa vzniknutú medzeru v legislatívnom poriadku Slovenskej republiky, keď umožňuje obnoviť z časti územia vojenského obvodu Javorina obec, pričom k zániku samotného vojenského obvodu nedochádza. Právo vlády Slovenskej republiky meniť hranice vojenského obvodu podzákonnou normou zostáva zachované. Nadobudnutím účinnosti novely zákona sa katastrálne územie Ľubické kúpele včleňuje, vyčleňuje z vojenského obvodu Javorina, stáva sa samosprávnym územím v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 221/1996 Z. z. a obec Ľubické kúpele samostatným správnym celkom v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 221/1996 Z. z. nezávislým od správneho celku vojenský obvod Javorina. Podľa § 2 zákona č. 281/1997 Z. z. je vojenský obvod územný a správny celok slúžiaci na zabezpečenie úloh obrany štátu. Tieto úlohy sú však dnes do značnej miery narušené, pretože na území vojenského obvodu sú rozsiahle nehnuteľnosti a práva k nim, ktoré už od roku 1994 nie sú vo vlastníctve štátu, tak ako to vyžaduje znenie § 5 ods. 1 zákona č. 281/1997 Z. z. Rýchlym tempom pokračuje aj priebežná likvidácia zariadení a pozemných stavieb slúžiacich v minulosti pre výcvik vojsk slovenskej armády. Navyše, územie vojenského obvodu prestalo byť od začiatku tohto roka strážené. Vzhľadom na uvedenú úpravu územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky a stav zabezpečovania úloh obrany štátu na území vojenského obvodu považujem pochybnosti pána prezidenta o možnosti obnovenia obce Ľubické kúpele z časti územia vojenského obvodu Javorina zákonom za neopodstatnené. Po druhé, posunutie účinnosti ustanovenia o obnove obce Ľubické kúpele považujem za nevhodné a kontraproduktívne, pretože podľa zákona č. 281/1997 Z. z. sa územie zanikajúceho vojenského obvodu rozdelí medzi existujúce obce. K dátumu zániku vojenského obvodu Javorina však obec Ľubické kúpele existovať nebude.

Pre tých, ktorí neboli prítomní pri poslednom predkladaní tohto návrhu len, len trošku dokumentácie. Obec Ľubické kúpele vznikla odčlenením od obce Ľubica 1. 1. 1950. Odčlenenie bolo logickým výsledkom viac ako storočnej úpornej, avšak neúspešnej snahy jej slovenských obyvateľov o harmonické spolužitie s obyvateľmi obce Ľubica. Ďalší rozvoj už samostatnej obce zastavil vznik vojenského obvodu Javorina k 1. 2. 1952. Nasledovali tvrdé opatrenia voči obyvateľom obce vrcholiace ich vysťahovaním z obce, týchto obyvateľov z obce. Vojenská správa nevyplatila našim občanom žiadne finančné náhrady, ani neposkytla sľúbené prostriedky na opravy pridelených skonfiškovaných budov, ktoré boli rozpadnuté. Boli v neobývateľnom stave. Preto sa aj 210 rodín s deťmi vrátilo späť do svojich obydlí do Ľubických kúpeľov a následne v júni 1955 boli títo občania opäť násilne vysťahovaní. Pretože do vojenského obvodu nebolo začlenené celé katastrálne územie Ľubické kúpele, obec podľa zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch de iure nezanikla, avšak de facto neexistovala. Opätovne osídliť územie otcov a dedov vyjadrili pôvodní, ešte teda žijúci obyvatelia obce, ich deti a vnuci formou petičnej akcie, ktorú podpísalo 400, teda 745 občanov. V petícii je ustanovená osoba pre styk s orgánmi verejnej správy. Vojenský obvod Javorina sa skladá zo samostatných katastrálnych území Blažov, Ihla, Levočská dolina, Sypková a Ľubické kúpele. Obnovená obec vzniká na katastrálnom území Ľubické kúpele.

Pred chvíľou, keď sme začínali rokovanie súčasnej Národnej rady, tohto pléna, sme tu videli skladanie sľubu dvoch poslancov. Ja si pamätám takisto na svoj, svoje skladanie sľubu poslanca. Bol som oslovený touto skupinou občanov, ktorí chcú odškodniť, chcú napraviť krivdy a práva minulosti. Ak niekto tvrdí, že obec neexistovala, je to nezmysel. Existovala a sú tu dotknuté osoby. Prijal som len to, že ako verejná osoba v záujme pomoci zriadiť túto pôvodnú obec, chcem vás, vážené kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Budeme, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Muránsky? Nikto viacej? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja na rozdiel od kolegu pána poslanca Blajska som rád, že pán prezident využil svoje právo a vrátil tento zákon a chcem vystúpiť práve v súvislosti s tým, aby sme nepodporili prijatie tohto zákona opätovne v Národnej rade Slovenskej republiky. Okrem toho, že vo všeobecnosti som proti tomu, aby parlament prijímal rozhodnutia o prerozdelení jednotlivých katastrov, rozčlenení alebo pričlenení časti katastrov k jednej alebo k druhej obci, chcem špeciálne upozorniť práve na konkrétny prípad zaniknutej obce Ľubické kúpele, kde takisto, ako spomínal pán poslanec Blajsko, je aj rozpor v tom, či vôbec táto obec poriadne v minulosti existovala a existovala, možno aj existovala nejakým spôsobom dva roky. Chcem v prvom rade povedať, že zriadenie obce Ľubické kúpele jednoznačne odporuje zákonu 369 o obecnom zriadení. Jednoznačne Ľubické kúpele nemali v tom čase svoj vlastný kataster, keď vznikal vojenský obvod, boli súčasťou obce Ľubica. Keď už vznikajú Ľubické kúpele, nastáva aj otázka, prečo potom nevznikajú aj iné katastre zaniknutých obcí, aby sme boli konzistentní, to znamená napríklad aj zrušené obce Ruskinovce, Blažov, Dvorce a tak ďalej. Naopak, vznikajúcej obci, novovytvorenej, Ľubické kúpele a k jej katastru už vydáva vojenský kataster mapku, v ktorej je nielen územie bývalej časti Ľubických kúpeľov, ale aj ďalších zaniknutých obcí, ako je časti obce Tvarožná napríklad, časti, teda celého katastru obce, zaniknutej, Ruskinovce a tak ďalej. To znamená, ani v budúcnosti by takéto obce teda nemohli vzniknúť, pretože už budú súčasťou zhruba šesťtisíc- až osemtisíchektárového katastra novovzniknuté obce Ľubické kúpele. Čo ma ďalej zaráža, je, že na danom území v súčasnosti nie sú obyvatelia. To znamená, vzniká územie katastra so zaujímavou výmerou, v zaujímavej lokalite, so zaujímavým majetkom, kde sa stavajú cesty, kde sa stavajú načierno už obory, kde sa niečo pripravuje, kde niet obyvateľov a ja sa domnievam, že za týmto stoja konkrétni ľudia, ktorí majú konkrétny záujem.

Podľa MO, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, po zrušení vojenského priestoru Javorina, kde je termín 31. 12. 2006, mal nastať takýto stav, že kataster Ustinoviec sa mal pričleniť k obci Tvarožná, Dvorce k mestu Levoča a Ľubické kúpele k obci Ľubica. Dnes, po zavedení tohto zákona alebo po prijatí tohto zákona by vznikol teda nový kataster s novou obcou Ľubické kúpele, aj súčasne s tými katastrami zaniknutých obcí, ktoré som predtým vymenoval.

Veľmi zaujímavá časť v odôvodnení je tá, kde sa píše, že od vzniku obce do ustanovenia orgánov obce bude za obec vystupovať osoba určená v petícii. Upozorňujeme, že žiadny subjekt nemôže zastupovať občanov neexistujúcej obce. To isté, je veľmi zaujímavé, že do zriadenia orgánov obce bude vykonávať správu prednosta obvodného úradu. Ja si taktiež myslím, že v tejto súvislosti jednoznačne je tu iný záujem ako záujem tých ľudí, ktorí sú podpísaní na petícii. Pretože na petícii sú podpísaní rôzni ľudia, ktorí pochádzajú aj z rôznych iných, pôvodne zaniknutých obcí. Možno, že očakávali skôr, alebo že boli nejakým spôsobom zavedení do omylu, že vzniknú katastre už zaniknutých, aj ďalších obcí, čo sa však nestalo a nestáva a naopak, vzniká iba jeden kataster, jednej zaniknutej obce, kde je aj taktiež ešte spor, že či táto obec vôbec existovala, Ľubických kúpeľov, ktorej už vojenský kataster dáva do vienka aj katastre iných zaniknutých obcí, čím vzniká opätovne, teda opakujem, opätovne územie zaujímavého rozsahu so zaujímavým majetkom a opakujem, bez obyvateľstva.

Preto vás prosím, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme opätovne tento zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky nepodporili. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Dovoľte mi zareagovať na kolegu Muránskeho. Bola tu vznesená otázka, prečo nevznikajú iné obce. Pretože neprejavili záujem. Tu je relevantný počet, skupina občanov, ktorí vedia preukázať pôvod, že boli obyvateľmi tejto obce a majú tam aj súkromný bývalý majetok, ktorý bol odňatý. To je jedna vec.

Ale s týmto si spomínam na jednu vec, pán kolega, čo sa odohralo pred dvoma rokmi, keď si vehementne loboval a behal medzi poslancami a loboval si za lesy, presné prerozdeľovanie katastra v oblasti lesov, práve Javoriny. Ty spochybňuješ to, či ja zastupujem legitímnu skupinu občanov, ktorí petične sa podpísali pod svoje práva, že chcú nadobudnúť svoje práva z minulosti, neviem, prečo takto spochybňuješ tento akt, lebo ja sa potom môžem opýtať, či ty práve nelobuješ v prospech inej lobistickej skupiny, ktorá má záujem o tento majetok, ktorý, pôvodní občania sa dožadujú, aby bol vrátený. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca. A ešte v reakcii na faktickú poznámku pán Muránsky, nech sa páči, pán poslanec.

P. Muránsky, poslanec: Toto nemá, pán kolega, nič s majetkovými právami, ja si myslím, že všetci občania podľa toho zákona č. 172/2003, ktorý sme na môj návrh tu prijali, môžu, mohli požiadať o navrátenie majetku a týka sa to všetkých, teda zaniknutých obcí alebo katastrov, ktoré sú v súčasnosti vo vojenskom obvode Javorina, teda aj tých obyvateľov, ktorí sú podpísaní na tej petícii za vznik Ľubických kúpeľov, to s tým nemá nič spoločné, ja hovorím o tom, že za vznikom tohto nového katastrálneho územia tejto novej obce sú podľa môjho názoru ľudia z vojenských lesov, ktorí sú naopak za brzdenie procesu vydávania tohto majetku týmto ľuďom. O tom som ja hovoril.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pán spravodajca má záverečné slovo.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, v rozprave, pán predsedajúci, vystúpili dvaja kolegovia poslanci, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k jednému a to ku kolegovi Muránskemu, pretože paragrafy sú také krivé, aby sa dali ešte viacej kriviť. Ak poviem a, musím povedať aj b, akým spôsobom sú vzťahy v zákone 369 o obecnom zriadení usporiadané. Tam je presne určené, ako postupovať, keď dá 75 % oprávnených občanov petíciu a ako sa postupuje ďalej, aké kroky idú ďalej. Nie som zástanca ani takých zmien, ktoré sa robia, že do všeobecného zákona o obecnom zriadení sa dostáva paragraf alebo odsek, ktorý hovorí o samostatnej obci a rieši tento problém. Len, žiaľ, nebol som ja, kto zaviedol tento režim v tomto parlamente, a že takéto prípady už v zákone o obecnom zriadení máme, takže to len pre poriadok. Treba povedať, že už taká vec je tam. Samozrejme, takisto ak si sadneme spolu na kávu, tak ti presne poviem, akým spôsobom to funguje, ak nastúpi petícia občanov, kto tých občanov zastupuje a ako to postupuje ďalej, ale ja chcem len povedať jednu vec. Osobne nepodporujem návrh prezidenta, ktorý hovorí o zmene termínu účinnosti, pretože nekorešponduje s inými predpismi, ktoré máme a ktoré hovoria o tom, že ak dochádza k rozdeleniu obce v priebehu volebného obdobia, toto sa realizuje dňom účinnosti volieb. Ak odchádzajúci predseda parlamentu vyhlásil voľby na 2. decembra a prezident dáva, alebo jeho ľudia, ktorí to robili tento návrh, pozmeňujúci, dáva termín účinnosti od 1. januára, pýtam sa, nie je to úmysel, aby sa niekto vyhol tomu, aby v tejto obci, keď by to aj parlament prijal, pretože ak to opätovne prijme, tak je v účinnosti tento zákon, aby nemohol byť zrealizovaný, pretože jednoducho prebehnú voľby druhého decembra a všetko bude fungovať po starom až do najbližších volieb, ktoré budú o ďalšie štyri roky. Či nie je presne toto úmysel aj kancelárie prezidenta, keď takýmto spôsobom k návrhu pristúpilo, minimálne, myslím, že si mohli uvedomiť otázku, že je to riešenie k termínu konania volieb a potom by sa zabezpečovalo aj zastupovanie tými občanmi toho, koho si zvolia, ale predlžovať túto agóniu o ďalšie štyri roky. A vôbec už sa netrápim tým, či pri vzniku Javoriny bola nejaká obec, alebo nebola, pretože pre mňa to vôbec nie je podstatné. Ak sa hľadá náprava krivdy, tej, ktorá vznikla za socializmu, vôbec nie je podstatné, či sa v tom náhodou motali aj vojaci, alebo nemotali. Bol to režim taký, aký bol, a bol vytvorený aj priestor, všetci dobre vieme, že ešte je aj Vojenský katastrálny úrad, ktorý si ešte robil svoje náležitosti, pretože oni majú svoje osobitné postavenie. Takže ťažko sa potom k tomu vyjadrovať a robiť v tomto rozhodcu, akým spôsobom to funguje, alebo nefunguje. Z toho dôvodu, ak je tu návrh, ktorý som predložil v spoločnej správe, musím ho takto uviesť, ale považoval som si za potrebné povedať svoj názor, že na rozdiel od môjho predrečníka ja s týmto návrhom súhlasím, aj keď v tomto prípade musím povedať, je to so škrípajúcimi zubami, pretože je to neštandardné riešenie, ale zrejme ani to obdobie, keď títo ľudia boli odtiaľ vyhnaní a keď im boli zobraté tieto majetky, lebo je to v prvom rade o majetkoch. V prvom rade je to o majetkoch, pretože tí ľudia boli odtiaľ vyhnaní a teraz následne majú záujem, žiaľ, už len ich potomkovia. Už len ich potomkovia, ktorí by sa tam takýmto spôsobom vrátili. Takže na rozdiel od môjho predrečníka ja za tento návrh zákona budem hlasovať, aj keď hovorím, beriem to tak, že je to neštandardné riešenie. Naopak, aj keď je odporúčanie gestorského výboru zákon ako celok neprijať, takisto odporúčam, nič sa nestane, keď neprijmeme pripomienku prezidenta o účinnosti, pretože v teórii práva učili, že ak nie je účinnosť, zákon je účinný pätnásty deň po zverejnení v Zbierke zákonov. To znamená po všetkých náležitostiach a podpisoch, ak bude zverejnený v Zbierke zákonov, účinnosť bude v pätnásty deň po zverejnení v Zbierke zákonov. Takže vôbec to nesúvisí s tým, že už nejaký ten prvý máj, ktorý bol pôvodne navrhnutý v zákone, že sa nestihne a že či už teda tá pripomienka je tu, alebo nie je. Takže nič sa nestane, aj keď neprijmeme pripomienku prezidenta o zmene účinnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa dohodlo, že hlasovanie bude o pätnástej hodine, pán predsedajúci, chcem vás poprosiť, aby ste prerušili rokovanie o tomto bode.