J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, ctené poslankyne, ctení poslanci. Od 30. apríla 2004 sú neobsadené dve miesta sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z celkového počtu 13 je teda obsadených iba 11 miest. Po prijatí novely ústavy v roku 2001 sa druhovo rozšírila agenda ústavného súdu, čo následne značne zvýšilo počet prípadov prerokúvaných pred ústavným súdom. (Hlasy v sále.) (Šum v sále.)

Pán podpredseda, žiadam, aby ste upozornili poslancov, že sú v rokovacej sále.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, chcete, aby som prerušil rokovanie? (Hlasy v sále.) No tak prosím o väčší kľud, lebo pán poslanec nebude pokračovať, hlavne keď rokujeme, tak aj niektorí iní poslanci kričia a vtedy nechcú, aby tu bol kľud. (So smiechom.) Páni poslanci!

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pretrvávajúci stav v personálnom obsadení v takej významnej ústavnej inštitúcii pôsobí negatívne aj na vybavovanie agendy súdu. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktorých má vymenovať, v tomto prípade štyroch. V doterajších voľbách boli zvolení iba traja kandidáti. Vzhľadom na to treba vykonať novú voľbu "rímska šesť", v ktorej sa bude opätovne voliť štvrtý kandidát. Na základe výzvy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. decembra 2005 v termíne do 20. marca 2006 oprávnené subjekty predložili štyri návrhy. Vzhľadom na závažnosť prerokúvanej problematiky 10. apríla 2006 sa Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za účasti odborníkov z odvetvia ústavného práva zaoberá otázkou interpretácie a aplikácie článku 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: "...je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní". Závery, ku ktorým kolokvium dospelo a ktoré odporúčame vziať i na vedomie, sú predmetom navrhovaného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého text prednesiem. Odporúčam o ňom hlasovať pred aktom tajných volieb. O konkrétnom návrhu Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval na svojej 125. schôdzi 11. a 19. apríla 2006 bez účasti predsedu ústavnoprávneho výboru ako jedného z navrhovaných kandidátov. Uznesením č. 1031 konštatoval, že navrhovaní Annamária Báder, Ján Drgonec, Jozef Madliak a Magdaléna Valušová spĺňajú podklady ustanovené v článku 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Teraz predkladám návrh uznesenia. "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že článkom 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, sa určujú podmienky pre uchádzanie sa o verejnú funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, od ktorých nemožno upustiť. Uchádzač o funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky musí splniť všetky podmienky, aby sa právne významným spôsobom mohol uchádzač o funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Po druhé, právnickým povolaním sa rozumie každé povolanie, pre ktoré zákon alebo na jeho základe vydaný všeobecný záväzný právny predpis vyžaduje výlučne vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa dosiahnuté na právnickej fakulte. Povolanie, ktoré možno vykonávať bez toho, aby sa pre jeho výkon vyžadovalo vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa dosiahnuté na právnickej fakulte, nie je právnickým povolaním. Po tretie, účelom podmienky byť činný v právnickom povolaní je požiadavka skúsenosti s aplikáciou práva, výkon právnickej činnosti po dosiahnutí právnického vzdelania v trvaní najmenej 15 rokov. Povolanie alebo verejná funkcia, pre ktoré všeobecne záväzný právny predpis ako podmienku výkonu neurčil právnické povolanie, nemá povahu právnického povolania podľa čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a nemožno ho kvalifikovať ako činnosť, ktorou sa napĺňa ústavná podmienka byť činný v právnickom povolaní."

Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu k tomuto návrhu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem o, teda rozpravu o tomto bode za skončenú a prerušujem rokovanie.

Budeme pokračovať rokovaním o

návrhoch na voľbu členov Rady Slovenskej televízie (tlač 1555).

Prosím teraz povereného člena výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Tomáša Galbavého, aby návrh uviedol.

T. Galbavý, poslanec: Áno. Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, nová voľba, tlač 1555. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii sa 31. marca 2006 skončilo funkčné obdobie piatim členom Rady Slovenskej televízie. Sú to: Bachletová, Eva, Bachtelová, Eva, pardon, Bílová, Mária, Černý, Vladimír, Slovák, Marián a Somogi, Alfréd. Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia podľa § 9 ods. 2 zákona predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov rady. Do stanoveného termínu výboru dostal tieto návrhy kandidátov na členov rady. Mená kandidátov nebudem čítať, pretože ten návrh máte pred sebou.

Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 10 ods. 2 až 6 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. U kandidátov uvedených pod poradovými číslami 5, 11, 13, 14 a 18 je možná kolízia s § 10 ods. 5 uvedeného zákona o Obchodnom registri, predmet podnikania. Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 508 z 11. apríla 2006 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby konštatovala, že podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii sa 31. marca 2006 skončilo funkčné obdobie piatim členom Rady Slovenskej televízie. V bode 2 zvolila podľa § 9 ods. 2 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii päť členov Rady Slovenskej televízie z kandidátov navrhovaných v prílohe správy na šesťročné funkčné obdobie podľa § 11 ods. 1, ktoré začne plynúť dňom zvolenia.

V bode 3 voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V bode 4 uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov, päť z navrhovaných kandidátov. Do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov druhého kola je dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť, zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.

Pán predseda, z mojej strany je to všetko, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Číž signalizuje, že zariadenie mu nejako nefunguje. On je jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne, preto... (Šum v sále.) Pani poslankyňa, máte tam zariadenie, no takže ešte pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. (Šum v sále.) Ešte raz, pán poslanec, silnejšie zatlačte dovnútra tú kartu. Nech sa páči, funguje. Takže pán poslanec Jarjabek tiež, takže traja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Číž, nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. Skúsim "zrealizovať" týmto spôsobom svoj procedurálny návrh, ku ktorému som sa vám hlásil.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, kľud!

M. Číž, poslanec: Bol som vám osobne, chcel som vám osobne oznámiť, ale nepodarilo sa mi s vami skontaktovať, vážený pán podpredseda, a zároveň som chcel vám oznámiť v mene klubu, že protestujeme voči tomu, aby sa v sále nachádzali osoby, ktoré sem nepatria a nemajú oprávnenie na vstup do budovy, teda myslím do sály, rokovacej, a to je pani Hlucháňová, ktorá je členka rozhlasovej rady a rozdáva tu lístky v Národnej rade jednotlivým poslancom, čiže sa mi to nepodarilo. Takže toto bolo, pán podpredseda, to, čo som chcel povedať, pretože voľba je nesmierne dôležitým aktom a je nevyhnutné k tomu vytvoriť aspoň elementárne podmienky. Jednou z nich je uplatniť práva a povinnosti, ktoré poslancovi a poslaneckému klubu dáva rokovací poriadok. Veľmi pekne vás prosím o bezkonfliktný priebeh a trošku korektné a džentlmenské správanie, aby sme mohli realizovať svoje elementárne a základné práva. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musím vám povedať, že trošku je potrebné sa pozerať aj cez klapky, lebo pani, teda pani Hlucháňová je riaditeľkou kancelárie predsedu Národnej rady, ktorá, samozrejme, má určité informácie, na ktoré treba hneď reagovať. Takže, samozrejme, dá sa, dá sa aj tak urobiť, že preruším rokovanie Národnej rady vzhľadom na to, že Národná rada nebola schopná zvoliť ani ďalších podpredsedov, ani predsedu Národnej rady, dá sa to robiť rôznymi spôsobmi, ale ja som si myslel, že určitá tolerancia je možná. Pán poslanec... (Šum a hlasy v sále.) Pán poslanec, vyberte kartu a ešte raz tam vsuňte, no, skúste ešte raz. Silno. Tak. A skúste sa prihlásiť. Nech sa páči. (Šum v sále.) Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, naozaj sa pripájam k svojmu ctenému kolegovi pánovi Čížovi. Pani kolegyňa Hlucháňová je členkou Rady Slovenskej televízie, zároveň, pardon, členkou Rozhlasovej rady, zároveň pracuje vo vysokej funkcii v rámci Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa nášho názoru je to čistý konflikt záujmov a pani Hlucháňová sa už druhý raz objavila v týchto priestoroch, vždy pred takou dôležitou voľbou ako voľba členov Rady Slovenského rozhlasu alebo členov Rady Slovenskej televízie. (Hlasy v sále.) Je to naozaj tak. Nemusíme sa hnevať, ide tu o čistý konflikt záujmov. Myslím si, že v prvom rade, mali sme tento problém aj vo výbore, žiaľ, nerozčuľujme sa, ja tu konštatujem, nič tým nevyriešime. (Hlasy v sále.) Môžete sa prihlásiť do rozpravy, pán kolega. Tento konflikt záujmov visel vo vzduchu celé volebné obdobie, dámy a páni, a je najvyšší čas, aby sa táto situácia, ak na to, samozrejme, bude politická vôľa v tom budúcom parlamente, vyriešila veľmi jednoznačne aj v rámci zákona o Slovenskej televízii v paragrafe, kde sa hovorí o Rade Slovenskej televízie a Rade Slovenského rozhlasu. Ešte raz, tento konflikt záujmov do dnešného dňa nebol vyriešený na výbore pre kultúru, média a školstvo. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško s faktickou.

Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Mikloškovi a prosím vás, aby ste si dávali trošku pozor.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, po vystúpení dvoch poslancov zo Smeru by som tejto ctenej strane chcel odporučiť, aby si hľadali niekoho po voľbách, lebo medzi normálnymi stranami asi ťažko bude možné nadviazať nejaký kontakt. Naozaj, hľadajte si nejakých koaličných partnerov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pán poslanec, sa hlásite, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Pán poslanec Jarjabek sa hlási o slovo. Znovu vraj nefunguje jeho zariadenie. Pani poslankyňa, ešte pán poslanec Jarjabek chce reagovať na faktickú, ale nejako mu zariadenie vypovedá poslušnosť.

D. Jarjabek, poslanec: Áno, ďakujem, už to funguje. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len môjmu ctenému kolegovi pánovi poslancovi Mikloškovi chcem naozaj povedať, že nehovorím nič, čo by vo výbore nebolo. My naozaj sme tento problém riešili ako konflikt záujmov a do dnešného dňa sme tento konflikt nevyriešili, lebo nebolo politické chcenie a politická vôľa, aj zo strany pána kolegu poslanca Mikloška! Ja za to nemôžem, že pani Hlucháňová má blízko ku KDH. Skutočne za to nemôžem, hoci má vysokú funkciu v rámci Národnej rady! A okrem toho je členkou Rozhlasovej rady, hovorím to ešte raz, pán poslanec. Takže niet sa prečo hnevať, treba si iba tieto veci normálne rozdiskutovať, načo politická vôľa vo výbore pre kultúru a médiá nebola. Ani z vašej strany. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, páni poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, veľmi krátku poznámku k uzneseniu. V uznesení sa robí výklad pojmu, čo sa rozumie právnickým povolaním. Ústavnoprávny výbor, dúfam, že to myslí len na tento jeden prípad, pretože na Ústavnom súde je podaný návrh na výklad aj tohto pojmu, takže myslím, že v budúcnosti sa bude treba riadiť podľa názoru, ktorý dá Ústavný súd. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Preruším, ešte predtým končím rozpravu. Pán spravodajca, chcete vystúpiť v rozprave, zaujať stanovisko? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k návrhu na

voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa (tlač 1560).

Dávam slovo predsedovi výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslancovi László Nagyovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som z poverenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uviedol správu k novej voľbe člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. V zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa Národná rada volí dvoch členov Správnej rady Ústavu na miesto tých členov, ktorým skončí funkčné obdobie po troch rokoch. Národná rada na svojej 60. schôdzi uznesením č. 2177 konštatovala, že v tajnej voľbe bol zvolený iba jeden člen správnej rady, a to László Elés. Preto v súlade s citovaným zákonom a uznesením Národnej rady sa má vykonať nová voľba. Ako predseda výboru som po prvej voľbe oslovil listom predsedov poslaneckých klubov Národnej rady, aby podali výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien návrhy na kandidáta na člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Výbor dostal tri návrhy, tak ako sú tu uvedené v tlači č. 1560. Po ich preskúmaní výbor zistil, že všetci navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky na členstvo určené zákonom a preto ich všetkých predkladáme ako kandidátov výboru Národnej rade, aby z nich zvolili jedného v tajnej voľbe. Výbor ďalej navrhuje, aby v prípade, že nebude zvolený člen správnej rady, sa uskutočnila na tejto schôdzi Národnej rady opakovaná voľba, do ktorej postúpia tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získajú najväčší počet hlasov. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, ústavnoprávny výbor predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadam pána poslanca Miklušičáka, aby návrh tohto uznesenia Národnej rady predniesol vrátane návrhu na hlasovanie.

J. Miklušičák, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý navrhuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky k čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky tak, ako som ho predniesol pri uvádzaní bodu programu. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím, keby sme sa sústredili na akt hlasovania, aby uznesenie bolo schválené v súlade s návrhom ústavnoprávneho výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

Vzhľadom k tomu, že opakovane došlo k sťažnostiam počas hlasovania, že nefungovalo hlasovacie zariadenie, prosím, keby ste si ešte raz vytiahli hlasovanie karty, svoje, a vrátime sa k hlasovaniu. Pred tým, ako budeme tajne hlasovať, je potrebné uznesenie, toto uznesenie ako bolo navrhnuté, schváliť. Prosím, teraz ešte raz. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 86, za 74, proti 0, zdržalo sa 11, nehlasoval 1.

Konštatujem, že predmetný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý predniesol pán poslanec Miklušičák za Ústavnoprávny výbor, sme schválili.

Panie poslankyne a páni poslanci, pred tým, ako pristúpime k tajnému hlasovaniu, chcem uviesť, že gestorské výbory odporúčajú vykonať opakovanú voľbu tak, ako to uviedli spravodajcovia. Zopakujem postup. V prípade nezvolenia kandidáta na vymenovanie na sudcu Ústavného súdu podľa volebného poriadku do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola volieb. V prípade, že nebudú zvolení všetci priati členovia Rady Slovenskej televízie, vykonáva sa druhé kolo volieb, do ktorého postupujú kandidáti s najväčším počtom hlasov a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov. V prípade nezvolenia člena Správnej rady Ústavu pamäti národa do opakovanej voľby postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov. Je všeobecný súhlas, prosím, s takýmto postupom pri hlasovaní? Áno. Ďakujem.

Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tu alternatívu, za ktorú hlasujete za, alebo proti, alebo zdržiavam sa. Pri voľbe členov Rady Slovenskej televízie platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva za najviac u piatich kandidátov. Pri voľbe kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu a pri voľbe člena Správnej rady Ústavu pamäti národa platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva za najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená, alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch. Prosím všetkých overovateľov, pánov poslancov Jaduša, Kolesára, Muškovú, Urbániho, Galbavého, Horvátha, Navrátilovú, Federiča, Kondróta, Farkasa, Ivana, Gála, Abrhana, Jozefa Šimka, Brestenskú, Heribana, Hrdličku, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

(Akt tajného hlasovania.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Áno. Bol som aj vzadu, skontroloval som, všetci hlasovali. Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Keď mi dovolíte, preruším proces tajného hlasovania v tom zmysle, že počas sčítavania hlasov v tajnom hlasovaní a pokiaľ budú zistené výsledky tajného hlasovania navrhujem, aby sme pokračovali v rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa programu, ktorý sme si schválili. Je všeobecný súhlas? Ďakujem.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1494),

spoločnú správu máte ako tlač č. 1494a. Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál. Medzi najdôležitejšie ciele návrhu zákona patrí najmä úprava tvorby technických rezerv poisťovne a zaisťovne v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, konkrétne zrušenie technickej rezervy na vyrovnávanie mimoriadnych rizík z dôvodu prechodu účtovania poisťovní na IAS/IFRS, nakoľko medzinárodné účtovné štandardy tvorbu takejto rezervy neumožňujú. V súlade so zákonom o účtovníctve sa upravuje aj oznamovacia povinnosť poisťovne a zaisťovne. Ďalej medzi najdôležitejšie ciele patrí aj úprava zákona o poisťovníctve v súvislosti s transformáciou doplnkovej dôchodkovej poisťovne na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a vznik dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Ďalej úpravou ustanovenia upravujúceho spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv v súlade so smernicami č. 92/49/EHS a 2002/84/ES. Táto právna úprava vyplynula aj z materiálu Rozpracovanie opatrení akčného plánu rizikového kapitálu Európskej únie na podmienky Slovenskej republiky. Ďalej medzi ciele patrí aj doplnenie ustanovenia upravujúceho dôveryhodnosť osôb, z ktorého je zrejmé, že osoby svojím konaním nespôsobili následky, ktoré viedli k odňatiu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, k zavedeniu nútenej správy, konkurzu a likvidácie. Konštatujem, že návrh zákona bol 22. februára 2006 prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky bez pripomienok. Dovolím si vás požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o jeho podporu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Farkašovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2134 z 15. marca 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 14-94, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie mal o predmetnom vládnom návrhu zákona rokovať 12. apríla 2006, to znamená, že sme nedostali od nich uznesenie. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poisťovníctve a o zmenách a doplnení niektorých zákonov, stanoviská poslancov Národnej rady v súlade s § 75 ods. 2 nášho rokovacieho poriadku. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: 1., odporúčanie pre Národnej rady návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 815 z 11. apríla, 2., Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, lebo za návrh uznesenia nehlasoval potrebný počet poslancov v súlade s naším rokovacím poriadkom. Pod bodom "rímska štyri" od strany č. 2 až po stranu č. 7 sú uvedené všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu, je ich spoločne 10 a všetky odporúčame schváliť, budeme o nich hlasovať, keď nikto nevyjme niektorý bod na osobitné hlasovanie, tak odporúčam spoločne o týchto bodoch hlasovať. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade tento návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Číž, do rozpravy? Tak už je to tam správne. Pán poslanec Číž, Heriban, ale len raz, pán Heriban, však? Končím. Dvaja prihlásení do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som na úvod veľmi krátko apelovať aj na tu neprítomných, žiaľ, kolegov, šéfov poslaneckých klubov a pripomenúť záväzok z grémia, ďakujem veľmi pekne pánovi kolegovi z SMK, kde sme sa dohodli, že prerokúvať budeme vzhľadom na režim prípravy predčasných volieb iba zákony, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska európskych záväzkov Slovenskej republiky, alebo také, ktorých prijatie môže spôsobiť relatívne veľkú škodu. Už vtedy sme prerokovali aj nebezpečenstvo, aby sa prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov poslancov, za ktorými sa často bude skrývať súbor návrhov, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, nedostali návrhy, ktoré zásadným spôsobom vstupujú do oblasti, ktorú má zákon regulovať, a vôbec nie v rámci kritérií, o ktorých sme hovorili. Dovoľte mi pripomenúť, že v rámci spoločnej správy, ktorú máme predloženú, máme súbor pozmeňujúcich návrhov, ktorý predkladá výbor pre financie, rozpočet a menu. Neviem, kto je autorom týchto návrhov, ale vzhľadom na to, že nie sú žiadne iné a relatívne vo veľkom rozsahu vstupujú do otázok, ktoré vláda vôbec vo svojom návrhu nepredpokladala upraviť, predpokladám, že ide o cielenú iniciatívu a opäť niekto z poslancov prevzal úlohu trójskeho koňa, ktorý predložil návrh zákona, ktorý sa, samozrejme, schválil. Aby som bol úplne konkrétny, hovorím o bode 5 spoločnej správy a o § 26, ktorý má názor, ja si vám ho pre istotu dovolím prečítať: Technická rezerva na úhradu záväzkov voči slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu. Text, technickú rezervu na úhradu záväzkov voči slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činnosti podľa osobitného predpisu, odkaz 14a, ak dobre vidím, tvoria v neživotnom poistení poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávajú poistné odvetvie neživotného poistenia uvedené v prílohe č. 1 pod č. 10a, a je určená na plnenie záväzkov vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu, opäť odkaz na 14a, na ktoré slovenská kancelária poisťovateľov nemá vytvorené aktíva podľa § 29 ods. 1. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne tvoria túto rezervu v rozsahu, v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch vznikajúcich z činnosti podľa osobitného predpisu.

Vcelku veľmi nevinná formulácia a teraz sa pokúsim odhaliť, čo sa za týmito aktivitami skrýva. Ako viete, svojho času sme privatizovali Slovenskú poisťovňu. V rámci dodnes nezverejnenej zmluvy o privatizácii tejto Slovenskej poisťovne sa naši zodpovední výkonní predstavitelia rozhodli, že teda odhadujú škodu, respektíve nesplnené záväzky v oblasti povinného poistenia motorových vozidiel, že tie chýbajúce financie by mali mať asi zhruba 1,5 mld. korún s tým, že tieto záväzky na seba preberá ten, kto kupuje Slovenskú poisťovňu, teda spoločnosť Allianz. Odhliadnuc od toho, že mám informáciu od člena predstavenstva tejto poisťovne, že v tom období finančné disponibilné prostriedky Slovenskej poisťovne prekračovali sumu 12 mld. korún, ako je známe, táto poisťovňa bola predaná za sumu 6 mld. Sk, napriek tomu pri tom vývoji od roku 2000, 2001, v čase, keď sa privatizovala táto poisťovňa, odvtedy predpokladaná suma záväzkov, nesplnených, údajne, mala sa vyšplhať najprv z 1,5 mld. na 2, 3, 5, dnes sú odhady a informácie, ktoré máme, vo výške 8 mld. Sk. Samozrejme, vzniká veľmi dôležitá otázka, pretože tu už nejde o fazuľky, vážení kolegovia. Hovoríme o sume minimálne 5 až 7 mld. Sk, ktorá mala údajne vzniknúť zrazu v období za 2 roky alebo za 3, odkedy je sprivatizovaná poisťovňa s tým, že, samozrejme, záväzok treba previesť na slovenské alebo iné subjekty, ale vôbec nie na poisťovňu, ktorá Slovenskú poisťovňu sprivatizovala. A už tu máme takýto návrh s tým, že ešte boli aj rezervy, ktoré sa majú vytvárať v zmysle tohto ustanovenia, vo výške 1,5 mld. korún, ktorú, podľa nám dostupných informácií, v zmluve bola uložená povinnosť, že teda ten navrhovateľ, ktorý kúpi alebo sprivatizuje túto poisťovňu, prevedie do rezervného fondu práve oných slovenských kancelárií poisťovateľov. Podľa všetkého teraz zrazu čítame v odôvodnení, že vlastne kancelária poisťovateľov nemá žiadne peniaze a je potrebné, aby sa na tomto záväzku, ktorý má sumu už dnes 8 mld. korún, podieľali všetky ostatné poisťovne. Ja sa priznám, že ako sociálny demokrat by som ani proti takémuto riešeniu vo všeobecnosti nič nemal, jediný jeden problém, ktorý sa tu objavuje a ktorý je podľa môjho názoru nesmierne závažný, je, akým spôsobom asi naplnia tých 8 mld. korún tieto poisťovne alebo iní prevádzkovatelia poisťovní, ktorí teda v tomto smere sú aktívni? No veľmi jednoducho, navýšia zákonné poistenie. Ak to zákonné poistenie dnes sa už začína dostávať pri priemerných druhoch áut do výšky priemerného zárobku, 50 až 60 % občanov našej vlasti, pravdepodobne ide o nesmierne vysokú sumu. Ak tu hovorím o rôznych nutnostiach mobilizácie pracovnej sily a podobne, no tak vytvárame stav, že naozaj stane sa vlastniť auto na Slovensku nesmiernym luxusom a pre mnohých obyvateľov našej krajiny nedostupným.

Samozrejme, vecí, o ktorých by bolo treba hovoriť, je viac. Znovu sa vrátim ešte k jednej základnej. Ako je možné, že v nesmierne renomovanom prostredí, ako sú audítorské činnosti, môže vzniknúť taký neuveriteľný rozdiel, ktorý je 300-percentný, pri predpokladaných záväzkoch, ktoré chýbajú v Slovenskej poisťovni vo väzbe na zákonné poistenie motorových vozidiel, ako je možné, že táto výška sa zrazu dostala do výšky 8 miliárd korún. Samozrejme, pozeráme, kto sú aktéri v hre, a úplne náhodou nájdeme, že audítor, ktorý sa pohybuje v tomto prostredí, je firma Deloite and Touche, ktorá úplne náhodou spolupracuje veľmi úzko so slovenskou, Allianz poisťovňou, ktorá je zároveň úplne náhodou poradcom ministra financií pre zavádzanie medzinárodných účtovných štandardov, ktorá rovno bola prizvaná Národnou bankou Slovenskej republiky preto, aby pred Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, aby vysvetľovali ekonomické podmienky a stav, ktorý sa tam nachádza.

Vážení kolegovia, zdá sa, že opäť chystáme nesmierne nádherný kardinálny podvod vo výške 5 miliárd slovenských korún, hovorím to nahlas, opakujem to z toho dôvodu, aby som vás zobudil aspoň trošku, že ak máme minimálny vzťah k verejným financiám, minimálnu zodpovednosť k občanom, ktorých zastupujeme v tomto parlamente, minimálne skúsme vyvrátiť tieto veľmi vážne mienené podozrenia. Aký je stav v parlamente. Pán minister financií, ktorý je tým alebo oným spôsobom, zatiaľ ešte necharakterizujem akým, aktérom tejto udalosti, sa nám stratil zo sály a zastupuje ho pán minister dopravy. Mojim cieľom bolo požiadať ho, aby nám navrhovatelia veľmi detailne objasnili, prečo s takýmto návrhom prichádzajú teraz, prečo tieto velikánske rozdiely neboli riešené v privatizačnej zmluve, ako vyvedieme zodpovednosť voči tým, ktorí také neuveriteľné, nepresné údaje poskytli jednak slovenskej vláde, ktorá pripravovala privatizačný proces, a poskytujú dnes, poskytujú dnes tak verejnosti, ako aj zainteresovaným účastníkom týchto vzťahov, o ktorých hovorím. Vyvstala otázka, prečo sa vo forme vytvárania rezerv musia na tom podieľať ostatné poisťovne, a keď v súčasnosti sú všetky tieto záväzky kryté na báze ročných príspevkov do poistného garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Vyvstáva otázka, prirodzene, prečo by sa teraz klienti ostatných poisťovní mali vo forme zvýšeného poistného podieľať na následok za nesprávny odhad poradcov pri privatizácii Slovenskej sporiteľne. Je nepochybné, že poisťovne okrem tohto návrhu na tvorbu rezervy vo výške celkových záväzkov Kancelárie slovenských poisťovateľov budú musieť podľa legislatívy Európskej únie zároveň poskytovať limit na krytie škôd vo výške 20 miliónov slovenských korún pre škodu na zdraví a majetku a onedlho bude tento limit zvýšený na 40 miliónov korún pre každú takúto škodu.

Vážení páni, vážené dámy, vzhľadom na to, že pravdepodobne nie je možné dostať od substituenta odpovede na tieto otázky, žiadam Národnú radu, aby pri najbližšom možnom hlasovaní, lebo ako pozerám, opäť dôstojný charakter prerokovania jednotlivých bodov programu a až do 20.00 alebo do 21.00 hodiny, kde očakávam, že už po tej siedmej hodine tu budú maximálne štyria aktéri v tejto sále, a dôjde ku skutočne maximálnemu a nedôstojnému prerokúvaniu návrhu zákonov, v tejto situácii, keď už ide o veľmi vážne podozrenia, aj vám to hovorím, vážený pán minister, žiadam Národnú radu, aby pri najbližšom hlasovaní prerušila prerokovanie tohto bodu programu, zabezpečila prítomnosť ministra financií a zároveň by som ho požiadal, aby podrobne vysvetlil v tejto snemovni, prečo vzniká tento návrh a aká je etika, aké je pozadie tohto návrhu, a vysvetlil všetky podozrenia, že tu ide o kolosálny podvod s cieľom ukradnúť občanom slovenskej republiky ďalších 5 miliárd slovenských korún a to vo väzbe na sprivatizovanú Slovenskú poisťovňu, kde lieta vo výške ďalších 6 miliárd korún, je z nepochopiteľných dôvodov práve suma 6 miliárd korún bola predmetom kúpnej ceny, keď všetci vieme, že disponibilné prostriedky Slovenskej poisťovne v tom období boli vo výške 12 miliárd slovenských korún. Ide o skutočne nesmierne zásadnú vec. Samozrejme, chcem vám, pán minister, povedať, že nie je žiadny problém, aby ste všetky podozrenia, ktoré znášam na vašu hlavu, vyriešili tým, že za vládu Slovenskej republiky poviete, že návrh v bode 5 spoločnej správy je uvedený, teda novela § 26, že ide hrubo nad rámec vami predloženého návrhu zákona a žiadate, aby sa o tom návrhu nehlasovalo. V takom prípade vládu Slovenskej republiky nebudem podozrievať a dokonca som ochotný sa verejne ospravedlniť, ale v opačnom prípade budem jednoznačne považovať tento akt za akt vykonaný v súčinnosti s vládou Slovenskej republiky, veľmi konkrétne s ministerstvom financií a pokiaľ na verejnosť aspoň trošku dám, či mi je osobné alebo klubu Smeru, aspoň elementárnu možnosť, urobím všetko preto, aby sa veci veľmi podrobne vyšetrili a aby sa veľmi závažne z tohto stavu ak sa zistia porušenia zákona, aby sa vyvodila zodpovednosť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave pokračuje pán poslanec Heriban.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som na samostatné hlasovanie vyňal spomínaný bod 5 zo spoločnej správy, pretože navrhnutý § 26 vytvára riziko, že poisťovne budú musieť vytvárať rezervu vo výške celkových nevysporiadaných záväzkov z bývalého zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pritom v Slovenskej republike do roku 2001, do konca roka 2001 mala Slovenská poisťovňa monopolné postavenie, až po roku 2002 v januári bol trh liberalizovaný a tento § 26 vytvára teda nerovnakú pozíciu pre všetkých ostatných poskytovateľov poistenia. Podľa posledného auditu spoločnosti Deloite and Touche ten rozdiel, ako bolo už spomínané, je cca 6 miliárd slovenských korún, čo by malo vážny vplyv na hospodárske výsledky a činnosť všetkých poisťovní ponúkajúcich povinné zmluvné poistenie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, preto navrhujem zo spoločnej správy vypustiť bod číslo 5. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, skončili ste, alebo... Ďakujem pekne, vyhlasujem rozpravu za skončenú, pán minister želáte vystúpiť, nie. Pán spravodajca, pán poslanec Farkaš, želáte si vystúpiť na záver? Nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Áno. Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí hovorili k bodu 5 spoločnej správy, o tej problematike. Áno, vychádzajú z toho, že žiada pán poslanec Heriban vyňať na osobitné hlasovanie bod číslo 5, tak budeme hlasovať o tomto bode osobitne, ale vzhľadom na to, že s bodom 5 súvisí aj bod 3, tak vynímam na spoločné hlasovanie potom bod 5 a 3, aby sme si vyjasnili túto problematiku. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o podpore v pôdohospodárstve a v rozvoji vidieka (tlač 1508),

spoločná správa č. 1508a. Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Z. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Schválená zásadná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky mení spôsob podpory sektora poľnohospodárstva v Európskej únii. Hlavným cieľom reformy je udržať konkurencieschopnosť Európskeho poľnohospodárstva pri súčasnom zachovaní príjmov poľnohospodárov, zabezpečenie rozvoja vidieka a posilnenie trhovej orientácie poľnohospodárskej výroby. V tejto súvislosti došlo teda k zásadným zmenám v legislatíve Európskej únie. Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky bola zavedená do praxe od 1. januára 2005 nariadením rady 17-82 z roku 2003. Zmluva o pristúpení umožnila novým členským štátom dočasne zaviesť na svojom území zjednodušený systém vyplácania podpôr v poľnohospodárstve a to v systéme jednotnej platby na plochu. Tento systém môže Slovenská republiky uplatňovať do konca roku 2006 s možnosťou predĺženia prechodného obdobia o ďalšie dva roky, teda do konca roku 2008. Vzhľadom na uvedené hlavným cieľom návrhu zákona je upraviť podporu pôdohospodárstva v rozvoji vidieka v intenciách spomínaných zmien spoločnej poľnohospodárskej politiky ako aj na základe skúseností a poznatkov. Z administratívneho zabezpečenia činností, ministerstva a platobnej agentúry podľa doterajších predpisov. Návrh zákona upravuje pôsobnosť ministerstva a platobnej agentúry a rozširuje možnosť podpory v pôdohospodárstve a v rozvoji vidieka. Vzhľadom na to, že od 1. 1. 2007 sa začína nové finančné obdobie a treba vytvoriť mechanizmy na to, aby Slovenská republika mohla účinne prijímať prostriedky z Európskej únie v budúcom roku a tak zachoval roľnícky stav a poľnohospodárstvo a uchoval rozvoj vidieka, treba prijať patričnú novelu zákona o podpore v pôdohospodárstve.

Vážený pán predsedajúci, vážený pani poslankyne, chcem vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí pri prerokovaní predmetného návrhu zákona v určených výboroch uplatnili pripomienky, ktoré predmetný návrh vylepšujú, a pochopenie nutnosti zavedenia nového systému v spoločnej poľnohospodárskej politike, prostredníctvom ktorej sa bude realizovať podpora z fondov Európskej únie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť dovoľujem si požiadať vážené auditórium o vyslovenie podpory a súhlasu s predloženým návrhom zákona. Ďakujem vám za pozornosť, vážený pán predsedajúci, skončil som.