Čtvrtek 20. dubna 2006

návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 1554,

návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, tlač 1555,

návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 1560.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím ešte, keby ste zapli mikrofón pánovi poslancovi Mikušovi Tiborovi, chce povedať jeden oznam pre poslancov.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, o 12.00 hodine zasadá výbor pre európske záležitosti. Dovoľujem si vám pripomenúť, že je potrebná vaša účasť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Chcel by som pripomenúť členom výboru pre zdravotníctvo, ktorý sa dnes nahlásili na návštevu Cyklotrónového centra v Bratislave, že odchod mikrobusu je o 12.10 hodine spred schodov Národnej rady. Ďakujem.

(Pokračovanie aktu tajného hlasovania.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či každý využil svoje právo hlasovať.

Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

Prerušujem rokovanie, budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok. Potom budú interpelácie.

Dobrú chuť vám prajem.

(Prerušenie rokovania o 11.52 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

 

Druhý deň rokovania

61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

20. apríla 2006 o 14.02 hodine

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 61. schôdze Národnej rady pravidelným bodom

hodina otázok,

ktorý týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny otázky, ktoré boli vyžrebované. Tak vás chcem upozorniť na to, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v sále, sa neodpovedá.

Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastúpením poveril podpredsedu vlády pána Pála Csákyho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ctený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil mená ministrov poverených ich zastupovaním.

Za neprítomného pána ministra Simona bude odpovedať na vaše otázky pán minister László Miklós, za neprítomného pána Rudolfa Chmela bude odpovedať na vaše otázky pán minister Eduard Kukan a prosím ešte, aby ste ospravedlnili pána Ivana Mikloša, pani ministerku Žitňanskú, pána ministra Pada a pána ministra Lászlóa Szigetiho, na ktorých neboli kladené dnes otázky, ale majú buď plánované pracovné cesty mimo Bratislavy alebo prijatie zahraničných návštev. V prípade ďalších otázok budem zastupovať neprítomných členov vlády ja, pán podpredseda.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Žiadam vás, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky vyžrebované podľa poradia. Dnes ich máme štyri.

Prvú otázku položil pán Dušan Jarjabek a je tohto znenia: "Pán premiér, pred trištvrte rokom ste prezidenta požiadali, aby pána Chmela odvolal z funkcie ministra kultúry, pred mesiacom ste mu zasa dali návrh, aby ho do úradu vymenoval. Predpokladáte, že udržíte integritu tohto postoja až do volieb, alebo opäť zmeníte názor?"

Nech sa páči.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Ctený pán poslanec, ďakujem pekne za vašu otázku a dovoľte mi, aby som vám tlmočil odpoveď pána premiéra. Odpoveď je v písomnej forme a vo forme jednej jedinej vety. Pán premiér si myslí, že funkcia ministra kultúry je obsadená správne.

Ak dovolíte, za seba by som pridal ešte jedno vysvetlenie, pretože som bol pri tomto procese. Pán premiér vtedy, keď bol nútený odvolať pána Chmela z tohto postu, konal pod tlakom koaličnej dohody, a teraz, keď vymenoval pána alebo navrhol vymenovať pána ministra Chmela do tejto funkcie, konal na základe vlastných úvah.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

Mrzí ma, že tu nie je pán premiér a ešte viac ma mrzí, že tu nie je pán minister kultúry Chmel, lebo na neho, aj na pána premiéra vlastne mám svoje otázky, dve. Nuž ale, keďže, pán podpredseda vlády, vy ho zastupujete, možno budete mi vedieť aj objasniť tieto veci.

Totižto pri druhom menovaní sa hovorilo pri pánovi ministrovi kultúry Chmelovi o nejakej satisfakcii, to znamená, ako keby pána Chmela bol pán premiér odvolal na základe nejakého straníckeho rozhodnutia pána vtedajšieho šéfa Ruska, avšak vieme všetci dobre, že to tak nebolo, lebo pán minister Chmel vtedy rozprával o tom, že odchádza na vlastnú žiadosť a dlhodobo, to znamená, ako keby to s pánom Ruskom nemalo nič spoločné, no a na tom si minister Chmel v podstate postavil aj svoj nezávislý a nadstranícky "imidž".

Dnes pán premiér hovorí o akejsi satisfakcii. Neviem, či straníckej satisfakcii, možno nejakej koaličnej satisfakcii, ale v každom prípade sa to bije s tým, o čom hovoril pán minister kultúry. Zaujímalo by ma, čo je poslednou pravdou pána premiéra a pri tejto chvíli, keď som si teda tieto veci dával dokopy, ma napadol smutne známy politik, československý vtedy, Bacílek, dovolím si ho odcitovať, ktorý povedal doslova, citujem: "Měnit svoje názory nemám ve zvyku, aj keby jsem to urobil, tak mi nikdo nebude věřit." No tak by ma teda zaujímalo, vážený zastupujúci pán podpredseda vlády, či to podľa vás niečo pánovi premiérovi pripomína, alebo nie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec, za doplňujúcu otázku.

Dovoľte mi, aby som vám navrhol, ak budete mať presné otázky, buď na pána premiéra, alebo na pána ministra Chmela, môžete toto urobiť v bode interpelácií.

Teraz mi dovoľte, aby som zopakoval to, čo som povedal v prvej časti mojej odpovede. Podľa mojich vedomostí, keď bol pán premiér nútený dať návrh na odvolanie pána Chmela, konal pod tlakom politických dohôd a koaličnej dohody, to znamená, nie z vlastnej vôle. Keď teraz pred niekoľkými týždňami dal návrh na vymenovanie, na opakované vymenovanie pána Chmela na tento post, podľa môjho názoru konal z vlastnej vôle a aj tým, čo povedal verejne, že to chápe aj ako určitú satisfakciu, pravdepodobne chcel podčiarknuť tento rozmer tohto kroku. S detailmi, prosím, sa obráťte na pána premiéra alebo na pána ministra Chmela. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Druhú otázku vám položil pán poslanec László Köteles: "Súčasný stav povodní na území SR - škody? Ako je riešená koncepcia na ochranu územia SR pred povodňami?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Ctený pán poslanec, ďakujem pekne za vašu otázku a dovoľte mi, aby som vás oboznámil s obsahom odpovede pána premiéra.

Povodňová situácia na vodných tokoch Slovenskej republiky je v súčasnosti stabilizovaná. Pokračujú práce na sanáciách na povodňami narušených úsekoch ochranných hrádzí, v čistení korýt tokov a pokračuje prečerpávanie vnútorných vôd čerpacími stanicami. Škody sú v súčasnosti vyčísľované a verifikované príslušnými povodňovými komisiami. Sú to povodňové komisie obcí, miest, obvodných úradov životného prostredia a krajských úradov životného prostredia. Sumarizujú sa škody a náklady na záchranné a zabezpečovacie práce v jednotlivých rezortoch na vyšších územných celkoch. Na základe týchto podkladov predloží minister životného prostredia ako predseda Ústrednej povodňovej komisie Slovenskej republiky správu na rokovanie vlády Slovenskej republiky s návrhom na úhradu nákladov na záchranné a zabezpečovacie práce a prípadnú úhradu škôd.

Koncepcia ochrany Slovenskej republiky je riešená základnými dokumentmi, z ktorých vychádza ministerstvo životného prostredia, to znamená Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010 a Koncepcia vodohospodárskej politiky do roku 2015.

Program protipovodňovej ochrany schválila vláda Slovenskej republiky v roku 2000 a po povodniach v roku 2002 vláda v roku 2003 schválila jeho aktualizované znenie, v ktorom boli stanovené priority ochrana Bratislavy, Banskej Bystrice a Prešova. Náklady na realizáciu po aktualizácii programu v roku 2002 vzrástli na takmer 21 mld. Sk.

Ctený pán poslanec, nie som si istý, či všetky detaily mojej odpovede na vašu otázku zodpovedali. Je tu prítomný pán minister životného prostredia, ktorému môžete dať buď otázku alebo interpeláciu v ďalšej časti dnešného rokovania.

Za seba môžem len potvrdiť, že som bol prítomný na rokovaní vlády, keď vláda vyjadrila ochotu zaoberať sa touto problematikou. Na základe dokumentu pána ministra životného prostredia vláda bude rokovať o prípadných náhradách za škody, ktoré boli spôsobené a ohľadne strategických krokov, ktoré sú potrebné v tejto oblasti pre Slovenskú republiku a pre regióny Slovenskej republiky. Myslím si, že by sme mali viesť naďalej rokovania a prijať nielen dokumenty o týchto krokoch, ale aj konkrétne kroky s patričným finančným zabezpečením.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Köteles, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Som vďačný nie za odpoveď pána premiéra, ale za vašu odpoveď. Vy ste boli aspoň konkrétny. Tak ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Tretiu otázku položil pán poslanec Jaroslav Jaduš tohto znenia: "V čom vidíte hlavnú príčinu nedostatočného plnenia programu protipovodňových opatrení na území SR a ako chcete riešiť povodňovú ochranu SR vo výhľade najbližších rokov?"

Nech sa páči.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ctený pán poslanec, ďakujem pekne za vašu otázku.

Dovoľte mi, aby som vás oboznámil tiež s odpoveďou pána premiéra. Hlavnú príčinu pán premiér vidí v nedostatku disponibilných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Vláda Slovenskej republiky v rokoch 1996 - 2005 vyčlenila na záchranné a zabezpečovacie práce sumu cca 865 mil. Sk. Na škody spôsobené povodňami vyčlenila sumu zhruba 1 mld. Sk, v sumári to teda predstavuje 2 mld., zhruba 2 mld. Sk. Finančné prostriedky na riešenie protipovodňovej ochrany v ďalších rokoch sa vláda Slovenskej republiky bude snažiť zabezpečiť predovšetkým zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci, samozrejme, reálnych možností a zo zdrojov Európskej únie, zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu.

Pán poslanec, dovoľte mi, aby som dodal k tomu vlastné hodnotenie vzhľadom na to, že vláda o tomto rokovala a ja koordinujem aj prípravné dokumenty na čerpanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na budúce obdobie, že v Národnom strategickom referenčnom rámci skutočne bude uvedená priorita, na základe ktorej budeme môcť čerpať finančné prostriedky aj z Európskej únie na tieto účely a myslím si, že môžem zopakovať to, čo som povedal pánovi poslancovi Kőtelesovi, asi je na čase, aby sme sa zamysleli nad stratégiou našich ďalších krokov aj v tejto oblasti s reálnym finančným zabezpečením našich aktivít.

Ďakujem pekne, pán predseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Poslednú otázku... Pán poslanec, zbytočne ukazujete, ja to nemusím vidieť, musíte sa prihlásiť. Takže, pán poslanec Jaduš, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za prinavrátenie tejto možnosti, pán zastupujúci predseda.

Ja ľutujem úprimne pána podpredsedu Csákyho, že on dostal úlohu odpovedať práve na túto otázku, pretože skôr ako jeho by som radšej videl na jeho mieste aspoň pána podpredsedu Mikloša, ale v každom prípade ho beriem za slovo, ktoré povedal celkom na záver svojho vystúpenia, aj tohto, aj toho, ktorým odpovedal pánovi Kőtelesovi na podobnú otázku.

Je mi ľúto, že tieto slová padajú na konci volebného obdobia, pravdepodobne mali padnúť na začiatku volebného obdobia a je mi ľúto, že vláda Slovenskej republiky nenaplnila svoj vládny program, nenaplnila to, čím sa zaviazala občanom Slovenskej republiky v ochrane majetkov a životov, pretože každá jedna povodeň každý rok vyniesla obrovské straty na majetkoch a dokonca aj na ľudských životoch.

Ja si myslím, že nie je to ani tak otázka disponibilných zdrojov, ako otázka dobrej vôle. Presvedčili sme sa o tom už niekoľkokrát a myslím si, že vláda by si mala vstúpiť skutočne do svedomia, pretože vieme, čo sa dialo okolo peňazí z DPH. Vieme, ako sa nachádzali peniaze na iné projekty a programy, ako sa dalo ušetriť a ako sa peniaze presúvali, hovoríme o investíciách roky atď., atď. Takže jedna miliarda, ktorú som stále zakaždým v návrhu rozpočtu požadoval na povodne, by sa bola mohla nájsť. Nejde tu tak ani o mňa, o naše snahy, ide predovšetkým o to, že povodne strpčujú život občanom tejto republiky a bolo by na čase urobiť rázny krok na to, aby sa tak už nedialo. Nemám na vás doplňujúcu otázku, pán podpredseda, lebo asi by nebola na toho správneho človeka.

Ďakujem pekne za odvahu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Poslednú otázku položil pán poslanec Dušan Jarjabek: "Pán premiér, váš minister kultúry na výbore NR SR konštatoval, že väčšina úloh, ktoré ste si v oblasti kultúry stanovili, sa splniť nepodarilo. Koho ako šéf vlády beriete za tento stav na zodpovednosť? Ministra, ktorý bol vo funkcii tri a pol roka, alebo pána Tótha?"

Nech sa páči.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne za vašu otázku a dovoľte mi, aby som aj vás oboznámil s odpoveďou pána premiéra na túto otázku.

Vážený pán poslanec, na predmetnom zasadnutí nebol ani pán premiér prítomný. No preto požiadal ministra kultúry, aby ho informoval, aký bol jeho odpočet za tretie volebné obdobie. Podľa jeho slov vyzeral odpočet takto:

1. Dokončenie decentralizácie a stabilizácie a kultúrnej infraštruktúry. To bola úloha, v ktorej mal pán minister pocit najväčšieho dlhu. Z 36 inštitúcií, ktoré spravuje ministerstvo kultúry, bola decentralizovaná len jedna inštitúcia k 1. januáru 2006 a druhá je pripravená k 1. januáru 2007.

2. Záchrana a obnova pamiatkového fondu, program Obnovme si svoj dom. Ministerstvo vytvorilo nástroj na systematickú obnovu. Výška objemu prostriedkov už nebola celkom len v rukách ministerstva kultúry. Ide o prvý projekt v oblasti kultúry, na ktorého spolufinancovaní sa výrazne podieľa aj súkromný sektor. Podpora obnovy neštátnych pamiatok je rádovo vyššia, ako bola pred rokom 2003, keď štát v podstate prispieval len na pamiatky, ktoré mal vo vlastnej správe. Pravdaže, rozumiem aj naliehaniu pána ministra Chmela, aby sa objem finančnej podpory zo strany štátu zvyšoval. Dnes je pomoc štátu a súkromného sektora v podstate jedna ku jednej.

3. Dobudovanie komplexného systému podpory umenia a kultúry v neštátnej sfére. Opäť ministerstvo vytvorilo grantový systém, ktorý oproti 70 mil. v Pro Slovakii v roku 2002 niekoľkonásobne prevyšuje objemom a hlavne prehľadnosťou.

4. Obnova audiovizuálneho dedičstva. Po prvýkrát v dejinách Slovenskej republiky boli v roku 2005 a 2006 vyčlenené prostriedky v objeme cca 50 mil. korún ročne a o niekoľko dní bude minister kultúry predkladať vo vláde Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky.

5. Revitalizácia filmového priemyslu. Dotáciami do filmovej tvorby sa časť tejto úlohy splnila. Ministerstvo kultúry pripravilo zákon o Slovenskej televízii, ktorý Národná rada Slovenskej republiky modifikovala práve v tej časti, ktorá do systému revitalizácie zapadala a tiež projekt obnovy do celkového riešenia prispeje.

6. Prezentácia v zahraničí Pro Slovakia. Ministerstvo kultúry opäť vytvorilo nástroj na systematickú a prierezovú prezentáciu Slovenska v zahraničí. Žiaľ, nedošlo k dohode na úrovni rezortov kultúry, ministerstva zahraničných vecí a ministerstva hospodárstva v tom, aby sa prezentácie koordinovali a aby kultúra mala svoje prioritné miesto. (Zvonenie telefónu v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, musím vás zastaviť. Čas určený na odpovede predsedu vlády vypršal. Takže, ďakujem.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne aj ja. Pán poslanec, dám vám to písomne. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, ak budete telefonovať, tak vás budem jednotlivo... Pán minister, už veľmi rýchlo opustil rokovaciu sálu, ale upozorňujem aj poslancov.

A teraz budeme pokračovať odpoveďami jednotlivých členov vlády na otázky, ktoré boli položené a vyžrebované.

Prvú otázku položila pani poslankyňa Tóthová ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Ivete Radičovej: "V súvislosti s mojou interpeláciou vo veci riešenia otázky bezdomovcov ste ma pozvali na otvorenie priestorov pre bezdomovcov vo Vrakuni, čo malo byť nasledujúci týždeň po interpelácii. Dodnes sa nič nedeje. V čom je problém?"

Pani ministerka, v čom je problém?

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne za otázku. Pani poslankyňa, určite máte skúsenosti s prestavbami, rekonštrukciami a renováciami, kde pôvodný plán, ktorý je naplánovaný harmonogram od dodávateľov a stavebných firiem na týždeň alebo na dva, napokon vyzerá inak.

Takže celý dôvod posunu otvárania tohto zariadenia je spôsobený prieťahmi v dodávateľských službách stavbárskych firiem, ale mám to potešenie, a teraz už naozaj, vo štvrtok 27. apríla o 12.00 hodine tento útulok konečne otvárame. Ani ministerské apely neurýchlili stavebné práce, takže je mi ľúto.

B. Bugár, podpredseda NR SR: No, pani poslankyňa chce mať doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.

Vážená pani ministerka, spomínali ste, že sú to prieťahy dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Ja som sa ešte predtým informovala a tam boli aj finančné problémy, a v odpovedi, v ktorej ste mi dávali, ste uviedli, že samosprávy majú pokryté finančne tieto otázky. Zrejme je to, viem, že na to netreba odpovedať, len chcem uviesť, že zrejme je to videnie zhora, že samosprávy na riešenie otázok bezdomovcov majú financie. Ďakujem.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Pani poslankyňa, nie je to videnie zhora. Je to videnie situácie reálne tak, ako máme prijatý zákon o decentralizácii moci a kompetenciách a zároveň je to videnie, aké iné zdroje, dodatočné, môžeme dať samosprávam k dispozícii. Preto sme 1. februára na dokončenie tohto útulku uvoľnili 0,5 mld. Sk, čo je normálna kooperácia samosprávy a štátu v prípade riešenia takýchto zariadení, a preto i pri otváraní útulku vo štvrtok bude prítomný pán primátor mesta Bratislavy. Myslím si, že v spolupráci samosprávy, štátu a tretieho sektora je možné vidieť naozaj ten smer, ktorým je možné riešiť problematiku, akou sú napríklad bezdomovci. Toto bola dobrá ukážka.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú otázku položila pani poslankyňa Tóthová ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi: "Od Svetovej banky si rezort zdravotníctva požičal 150 mil. na propagáciu zdravotníckej reformy. Kedy urobíte odpočet tohto nemalého balíka peňazí?"

Pán minister, nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.

Chcem upresniť, že išlo o 110 mil., nie o 150 a odpočet budem robiť v súlade so zmluvou k 30. 6. 2006.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa. Viete čo, naučte sa, vy, keď to stláčate, zariadenie nemá šancu ani zaregistrovať. Raz treba zatlačiť a potom čakať. Zapnú vám teraz mikrofón. No, vidíte, už máte. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán predsedajúci, skutočne nepracuje môj aparát.

Ale, pán minister, vy ste sa tej mojej otázky zhostili ako ten, kto je šikovný, mazaný a nechce odpovedať. Vy ste mi mohli aspoň povedať, na čo boli doteraz použité. Nikto nechce od vás konečný odpočet, že ten konečný odpočet bude, dobre, tam ste uviedli termín, ale požičať si 150 mil., ktoré bude tento štát, resp. občania splácať na propagovanie niečoho, čo je hanbou, hanbou tejto republiky, tá zdravotnícka reforma, ktorú ste urobili, to je skutočne odvaha. Veď keď my sme odchádzali z vlády, dlh bol 180 mld. Teraz je vyše 600 mld. korún a takéto pôžičky sú nezodpovedné. Preto prosím, povedzte, na čo ste aspoň doteraz použili tie nemalé finančné prostriedky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážená pani poslankyňa, ja v úcte pred vami stojac, som si prečítal vašu otázku úplne presne. Ak dovolíte, prečítam ju ešte raz presne, keď vám nefunguje ten aparát, ako ste povedali. Od Svetovej banky si rezort zdravotníctva požičal 150 mil. na propagáciu zdravotníckej reformy. Kedy urobíte odpočet tohto nemalého balíka peňazí?

Urobil som malú korekciu, 150 sa rovná 110. A odpočet urobíme tak, ako nám hovorí zmluva 30. 6. Môžem ešte viac splniť vašu túžbu? (Hlasy v pléne.) Tam vám ju splnia, hovoria, že ide to.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej pani poslankyňa Tóthová položila otázku generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi. Pán generálny prokurátor tu ale nie je. Požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti a na túto otázku vám potom zašle písomnú odpoveď, pani poslankyňa.

Štvrtú otázku položil pán poslanec Dušan Jarjabek ministrovi kultúry Slovenskej republiky Rudolfovi Chmelovi. Pán minister Chmel tu nie je, takže na jeho miesto sa postaví momentálne pán minister zahraničných vecí Kukan a bude odpovedať na otázku: "Pán minister, rozhodne o riaditeľovi SND skôr štylistická úroveň projektu alebo formálna dokonalosť - teda úprava, väzba a podobne?"

Nech sa páči.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, budem čítať odpoveď pána ministra kultúry v prvej osobe.

Vážený pán poslanec, nepredpokladal som, že práve vy budete nositeľom bagatelizovania procesu výberu generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla, jednej z najstarších erbových inštitúcií rezortu kultúry. Spravil som všetko pre to, aby proces výberu prebehol zodpovedne, aby bola komisia vyvážená a všeobecne akceptovaná a aby rozhodovala podľa exaktných kritérií, medzi ktorými som zatiaľ nepočítal ani so štylistikou, ani formálnou dokonalosťou projektu. Aj keď neskrývam svoje presvedčenie, že budúci generálny riaditeľ Slovenského národného divadla by mal vedieť po slovensky a tiež by mal byť schopný písomne, vrátane formálnych náležitostí predložiť svoje idey a predstavy. Nie sú to však jediné dispozície, ktorými by mal byť vybavený.

Aj pri tejto príležitosti by som však chcel, vážený pán poslanec, opätovne zdôrazniť, že výber generálneho riaditeľa SND musí byť rýdzo profesionálnou, odbornou záležitosťou a je, jemne povedané, veľmi nevhodné doň zaťahovať politiku, ideológiu, ba čo i len pozerať naň politickými okuliarami. Nespočetne krát som už aj v minulosti pripomínal, že tento rezort viac ako iné nemôže vo svojom praktickom výkone podliehať straníckym záujmom či direktívam. Vy, vážený pán poslanec, predsa viete lepšie ako ja, že výkon operného speváka, činoherca, režiséra, ale aj riaditeľa divadla predsa nemôže mať nič spoločné s politikou. Ak má, zle je s operným spevom, réžiou, ale i vedením divadla. Preto verte, že tak ako pri posudzovaní štylistickej úrovne, tak ani pri posudzovaní koncepcie a vízie uchádzačov o funkciu generálneho riaditeľa SND pôjde len a len o čo najobjektívnejší vecný výber uchádzača a nie o dennú politiku.

Vari sa dohodneme na tom, vážený pán poslanec, že umenie sa celkom dobre nedá rátať na volebné obdobia. Pri mojom znovunastúpení na post ministra ste kdesi, vážený pán poslanec, vyhlásili, že, citujem, "si ma nesmierne vážite". Ďakujem vám za tento kompliment aj dodatočne a predpokladám, že obsahuje aj dôveru, že nemienim ani s funkciou generálneho riaditeľa SND, ani s osudom slovenskej kultúry vôbec kupčiť či čachrovať. Preto som sa, hádam, naozaj na ministerstvo kultúry nevracal.

V každom prípade si vás dovolím, vážený pán poslanec, požiadať o osobné stretnutie, pri ktorom by sme mohli vari dôjsť k názoru, ktorý by bol v prospech Slovenského národného divadla aj celej slovenskej kultúry.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, doplňujúca otázka.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Som trošku v nevýhode, lebo to, čo ste prečítali, pán minister zahraničných vecí, je viac-menej osobné a ja by som v tejto chvíli veľmi rád osobne odpovedal pánovi ministrovi kultúry, avšak nemám tú možnosť. Povedal by som pánovi ministrovi kultúry znovu, že si ho vážim ako kultúrneho barda, práve preto a z tohto dôvodu mám otázky na neho, ktoré mám. A tie otázky sú veľmi jednoduché. Prečo, akým spôsobom chce dotyčný riaditeľ národného divadla mať isté noty, keď ich nemá z ministerstva kultúry, v tejto chvíli ministerstvo kultúry jasne nedefinovalo, na koľkých scénach bude národné divadlo hrať, s koľkými ľuďmi, aké žánre chce robiť a hlavne, aké finančné prostriedky na to dostane. To mali byť moje otázky na pána ministra kultúry.

No a potom, viete, ešte vzbudzuje tu po tých rôznych debatách s pánom ministrom kultúry, čo som mal za tie dva roky, hovorím ešte raz, veľmi korektné, ale treba opäť povedať veľmi na rovinu, že pán minister nás ubezpečoval najskôr, že do novostavby treba zaangažovať zahraničného spoluinvestora, o rok neskôr nám vysvetľoval, že celý areál treba predať, neskôr sa vyjadroval k správcovskej spoločnosti, no a teraz hovorí, že to treba dokončiť z verejných zdrojov. No tak som sa ho chcel spýtať, či vlastne teraz súhlasí so svojím vlastným názorom alebo vlastne, ako to bude všetko celé pokračovať, pretože voľba generálneho riaditeľa to je voľba s istým nastaveným problémom. Ale veľmi ďakujem aj za túto odpoveď, pán minister zahraničných vecí, a to snáď aj osobne s pánom ministrom kultúry.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, môžete odpovedať.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Pán poslanec, ďakujem, budem to verne tlmočiť ministrovi kultúry a znovu by som chcel povedať, že ma prosil, aby som ešte raz povedal, že sa veľmi rád s vami osobne stretne, že si vyhradí dostatočný časový priestor, aby ste sa mohli porozprávať a dodal ešte, že k noblesnosti tohto stretnutia a kvalite rozhovoru by prispelo, keby sa odohral nad fľaškou dobrého slovenského červeného vína a predpokladá, že tú fľašku s veľkou radosťou donesiete vy, pán poslanec.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Piatu otázku položila pani poslankyňa Katarína Tóthová ministrovi pôdohospodárstva Zsoltovi Simonovi, ktorého zastúpi pán minister životného prostredia László Miklós. Otázka znie: "Na rieke Morave sa na dvojkilometrovom... Páni poslanci, nevyrušujem vás náhodou?

Otázka znie: "Na rieke Morave sa na dvojkilometrovom úseku znížili hrádze, lebo podľa medzinárodnej zmluvy musia byť na pohraničnej rieke hrádze na rovnakej úrovni. Nebolo optimálnejšie vyjednať s českou stranou, aby na tomto úseku zvýšili hrádzu? Kto nesie zodpovednosť za toto diletantstvo?"

Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, pani poslankyňa, nie je to presne správna informácia, tak mi dovoľte, aby som na to odpovedal.

V zásade hrádze na medzinárodných riekach sa budujú podľa medzinárodných dohôd, takže aj na Moravu máme dvojstrannú dohodu s Českou republikou, takisto aj s Rakúskou republikou. Tieto dohody hovoria o tom, že hrádze na obidvoch stranách týchto hraničných riek musia byť rovnako vysoké z pochopiteľných fyzických dôvodov, proste aby jeden štát nepretláčal povodňovú vlnu na územie druhého štátu. Tak je to aj na rieke Morave.

To, čo ste dostali informáciu, je v tom zmysle pravda, že keď sa robia protipovodňové opatrenia, a naposledy, keď bola veľká povodeň na Morave, vlani a predvlani, tak po korune hrádze chodia mechanizmy a tie mechanizmy proste tam vytláčajú, oni to volajú konkrétne, že hrebeň. Čiže do prostriedku tej hrádze vytlačili hrebeň, "všeho všudy" je to len 10 cm a kvôli tomu, aby tá hrádza bola prechodná, tak oni ten hrebeň jednoducho odrezali a jednoducho zasypali tie koľaje. Čiže, toto je celá pravda.

Na druhej strane ale treba povedať, že nie sme s tým riešením Moravy celkom spokojní, pretože Morava má trvalo veľké problémy. Môžem povedať, že posledných 10 rokov niekoľkokrát prekročila Morava 100-ročné vody, to znamená, že sa ide prehodnocovať tá hodnota tzv. 100-ročnej vody, lebo tie vody boli na úrovni 500 až 1 000-ročnej a pritom sa opakovali počas niekoľkých rokov. Tam na vine je predovšetkým horný tok a stredný tok Moravy, ktorý je celkom, teda to povodie je úplne oholené a ten odtok je rýchly. Preto na najbližšom zasadnutí komisie pre hraničné vody s Českou republikou, čo bude v júni, slovenská strana túto otázku nadnesie a budeme trvať na tom, aby došlo k nejakému riešeniu.

Ešte k pravde patrí aj to, že českej strane pri sútoku Moravy a Dyje príliš nevadí tá povodňová vlna, pretože tam je lužný les, ktorý vyslovene vyžaduje každoročnú záplavu, takže nás to trošku viacej tlačí, lebo na našej strane práve v tom úseku sú sídla. Česká strana však bude musieť byť zainteresovaná, lebo tá vlna sa potom tlačí smerom hore na Břeclav a ešte vyššie na Hodonín, takže celkom iste bude musieť prikročiť k určitým riešeniam.

Takže toto je pravda, pani poslankyňa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej, ktorá fakt sa snaží, áno, ja som to videl, takže treba prekontrolovať jej zariadenie.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.

Pán minister, mne bolo známe, že takéto medzinárodné zmluvy existujú, konečne som to formulovala aj v otázke, len mi stále nejde akosi do logiky tzv. sedliackeho zdravého rozumu, že keď už sme aj ten hrebeň trochu vytlačili, tak pokiaľ to bolo absolútne také bagateľné, tak načo sme to dávali, stláčali zase. A po ďalšie, keď sa už ten hrebeň vytlačil, tak aj česká strana mohla byť požiadaná, aby si tiež trošku zvýšila tú hrádzu, čo pre budúcnosť, myslím, že by sa malo urobiť, pretože ide o úsek, kde každoročne, opakujem, každoročne hrozí vyliatie rieky Moravy a skutočne zodpovedný prístup zástupcov štátu je taký, že musia tlačiť aj na druhú stranu, aby sa zvýšila tá hladina, ten hrebeň tej hrádze, pretože sme povinní ako zástupcovia štátu ochraňovať majetky a bezpečnosť občanov.

Čiže, chcem na vás apelovať, pán minister, aby ste pre tých, ktorí zastupujú rokovania, spomínali ste, že bude rokovanie, aby dostali jasnú úlohu, že treba požadovať zvýšenie hrádze, pretože musíme ochraňovať majetok ľudí.

Ďakujem za odpoveď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Áno, znovu podčiarkujem, že to, čo ste povedali, naozaj je tak. To ohrozenie od Moravy je veľmi vysoké, nakoniec preto sme pristúpili aj k tomu, že ten najväčší projekt protipovodňovej ochrany z Kohézneho fondu sa týka aj dolnej Moravy okolo Devína, čiže to je absolútna pravda.

K tomu hrebeňu mi ešte dovoľte, pani poslankyňa, povedať, ten hrebeň si treba predstaviť tak, ako medzi dvoma traktorovými kolesami, proste sa vytlačí 10-centimetrový hrebeň, čiže to absolútne z hľadiska protipovodňovej ochrany nemá, prepáčte mi povedať, žiadnu funkciu, ale na druhej strane nemohli chodiť traktory, lebo to už bolo také vysoké a kolesá boli tak nízko, že nemohli chodiť, takže to by z toho hľadiska škodilo viac, ako by urobilo osoh, to je jedna vec.

Druhá vec, ešte by som snáď pripomenul, že je rozdiel medzi tým hrebeňom a korunou hrádze. Koruna hrádze je tá široká celá vrstva a tú korunu hrádze treba navyšovať. Áno, to je to a o to sa budeme snažiť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Šiestu otázku položil pán poslanec Jaroslav Jaduš ministrovi životného prostredia Lászlóovi Miklósovi: "Aké sú hlavné zásady a úlohy rezortu ŽP v oblasti boja proti povodniam, ako sa plní program protipovodňových opatrení na území SR a aké je vaše stanovisko k reálnemu plneniu týchto opatrení a aké vy vidíte východiská?"

Pán minister, nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Už sa o tom dnes hovorilo, ja len zopakujem možno čísla.

Koncepcia protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky bola prijatá v roku 2000 na 10 rokov 2000 až 2010. Po veľkých povodniach v roku 2002 sa táto koncepcia aktualizovala a najmä z finančného hľadiska a navýšili sa potrebné financie podľa konkrétnych projektov. Celkove je to, finančná potreba je približne 21 mld. korún na toto 10-ročné obdobie. V tomto programe je niekoľko stoviek stavieb, ktoré na seba nadväzujú v rámci povodí a postupne sa mali plniť podľa časového harmonogramu. Ten harmonogram sa, žiaľbohu, neplní pre nedostatok finančných prostriedkov a do roku 2006 to meškanie je asi 6 mld. korún. Podľa tých projektov mali byť realizované projekty za 9 mld. korún, boli realizované za 3 mld. Realizované boli predovšetkým projekty, ktoré boli zamerané na odstránenie povodňových škôd v rokoch 1997 až 1999, a to predovšetkým z pôžičky Slovenského vodohospodárskeho podniku od Rozvojovej banky Rady Európy a okrem toho taký menší objem bola pomoc švajčiarskej vlády. A okrem toho tie ďalšie peniaze boli z vlastných zdrojov Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Ten problém je, že protipovodňová ochrana je veľmi drahá, ale nedá sa generovať z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu, pretože zdroje Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktoré generuje sám, stačia akurát na plátanie povodňových škôd z predchádzajúcich povodní, ale nie na preventívne opatrenia. Takže toto je pravda.

No bola tripartita vodného hospodárstva, kde sme sa, viac-menej tá tripartita sa zhodla na tom, že táto koncepcia vodného hospodárstva, teda protipovodňovej ochrany nemá význam, pretože, keďže neplnenie je vyššie ako plnenie, tak to treba prehodnotiť a okrem toho existuje už aj koncepcia vodného hospodárstva Slovenska do roku 2015, čiže to treba asi zosúladiť.

Takže ministerstvo životného prostredia už začalo dokonca pracovať na novej koncepcii protipovodňovej ochrany. Naďalej však treba povedať, že iné zdroje ako štátne v tomto smere budú len v obmedzenej miere. Treba ešte aj to povedať, že európske zdroje neboli pôvodne určené na protipovodňovú ochranu. Dokonca pri vstupe do Európy nikto nepožadoval od žiadneho štátu, novopristupujúceho štátu, záväzky v smere protipovodňovej ochrany, lebo sa to považuje za povinnosť daného štátu. Ale napriek tomu, napriek tomu najväčší projekt protipovodňovej ochrany za toto obdobie je financované z Kohézneho fondu.

Takže situácia nie je radostná, už treba povedať, že zrejme o tej novej koncepcii rozhodne nová vláda, ktorá vzíde z volieb v júni tohto roka.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ešte otázku? Áno, nech sa páči.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP