Čtvrtek 20. dubna 2006

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Teraz prosím pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, pána Jána Jasovského, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k tomuto materiálu.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad vypracoval a predkladá Národnej rade stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu, niekoľko slov k nemu.

Stanovisko sa opiera o informácie, doklady, vysvetlenia jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, štátnych fondov, ostatných subjektov verejnej správy, o údaje, ktoré sú získané na základe príslušných paragrafov a oprávnení v súvislosti so zákonom o NKÚ v závislosti od kontrolných poznatkov NKÚ za rozpočtový rok 2005, a informácie, ktoré sme mali poskytnuté alebo publikované Štátnou pokladnicou, Štatistickým úradom a Národnou bankou Slovenskej republiky.

Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že predložený návrh záverečného účtu verejnej správy za rok 2005 je v súlade s § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a obsahuje všetky náležitosti.

Dámy a páni, bolo by potrebné a možné teda hovoriť k otázkam hospodárenia verejnej správy za rok 2005, mohli by sme hovoriť na tému konsolidovaný dlh verejnej správy, mohli by sme hovoriť o štátnom dlhu, iste by sme vedeli dlho rozprávať k otázkam príjmov štátneho rozpočtu, takisto k rozpočtovaniu výdavkov štátneho rozpočtu, ale vzhľadom na to, že celé toto naše stanovisko, naša správa má 68 strán, na záver len to môžeme konštatovať, že návrh štátneho záverečného účtu obsahuje všetky náležitosti. V hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa v roku 2005 dosiahli príjmy, výdavky a schodok tak, ako je uvedené v stanovisku a v správe ministerstva financií, resp. vlády aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, že boli splnené hlavné makroekonomické predpoklady, ktoré boli uvedené v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, že schodok rozpočtu, tak ako konštatoval pán minister, verejnej správy v metodike ESA 95 dosiahol úroveň mínus 42,465 mld., čo predstavuje schodok 2,9 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu, teda čím plní Slovenská republika maastrichtské kritérium v oblasti schodku verejných financií, že parametre maastrichtského dlhu sú vyjadrené absolútnou výškou a podielom na HDP prezentovaným hodnotou 34,5 %. Môžeme konštatovať na základe kontroly účtovných výkazov vybraných kapitol štátneho rozpočtu, účtov daňových a colných orgánov v nadväznosti na účty a výkazy Štátnej pokladnice a na základe údajov uvedených v návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2005, že boli zistené rozdiely v spôsobe vykazovania niektorých položiek, pričom ale tieto rozdiely, výsledky hospodárenia verejného rozpočtu za rok 2005 vykázané v metodike ESA 95 neovplyvnili tieto závery, že zámery v oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie sa nepodarilo naplniť v dôsledku nízkeho čerpania prostriedkov, a na to by som chcel Národnú radu zvlášť upozorniť, zo zdrojov Európskej únie, pričom čerpanie mohlo výraznejšie podporiť hospodársky rast Slovenskej republiky, a tým aj zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva.

Podrobné čísla, výšku čerpania zo zdrojov Európskej únie, všetko naša správa a stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu obsahuje. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.

Prosím teraz predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania tejto správy v jednotlivých výboroch.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005 a návrh rozpočtov kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005 pridelil podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1610 z 10. apríla 2006 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, teda všetkým stálym výborom Národnej rady Slovenskej republiky, do 13. apríla a gestorskému výboru do 18. apríla 2006.

Gestorskému výboru výbory Národnej rady predložili správy o výsledkoch prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005 a jeho kapitol. Výbor pre financie, rozpočet a menu potom vypracoval na základe týchto stanovísk a uznesení spoločnú správu výborov.

Výsledky rokovaní.

K návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005 v súlade s rozhodnutím podpredsedu Národnej rady prijali uznesenia nasledovné výbory, ktoré sú vymenované na strane č. 2.

Pod bodom I sú uvedené výbory, ktoré prerokovali a zobrali na vedomie návrh.

Pod bodom II na tej istej strane č. 2 sú uvedené výbory, ktoré prerokovali a vzali na vedomie návrh a vyčíslili aj príjmy, výdavky a schodok štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005.

Na strane č. 3 pod bodom III sú uvedené výbory, ktoré súhlasili s návrhom.

Pod bodom IV je uvedená poznámka, že výbor pre životné prostredie a ochranu prírody zobral na vedomie návrh a odporučil Národnej rade uvedený návrh schváliť.

Pod bodom V je uvedené, že výbor pre verejnú správu neprerokoval návrh, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný.

Poznámka VI. Výbor pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh, ale neprijal platné uznesenie.

Ďalej, výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh, ale neprijal platné uznesenie.

Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby prerokoval len časť návrhu, ktorá sa dotýka kapitoly Slovenskej informačnej služby.

Poznámka pod bodom IX. Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu prerokoval len z návrhu časť, ktorá sa dotýka kapitoly Národného bezpečnostného úradu.

Bod B. je k návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005.

Pod bodom I sú uvedené jednotlivé kapitoly, ktoré boli prerokované v rámci návrhu, od čísla 1 až po číslo 30.

Poznámka pod bodom II. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval kapitoly návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005 z hľadiska primeranosti výdavkov na riešenie problematiky ľudských práv a národností Úradu vlády a Všeobecnej pokladničnej správy, resp. Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Potom pod bodom III je poznámka vzťahujúca sa na uznesenie ku kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Výbor pre ľudské práva a národnosti zároveň požiadal A. predložiť časovú, vecnú aj finančnú analýzu nečerpania a následného neprestavania kumulovaných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a zo štátneho rozpočtu na rok 2005 v rozsahu cirka 8,5 mld. Sk, B. predložiť časový, vecný a finančný harmonogram čerpania, preinvestovania uvedených prostriedkov v nasledujúcom období.

Pod bodom IV sú uvedené jednotlivé kapitoly, ku ktorým neboli prijaté uznesenia.

Pod bodom C. je poznámka k schváleniu spoločnej správy. Gestorský výbor svojím uznesením č. 824 schválil spoločnú správu výborov a odporučil aj plénu Národnej rady schváliť a zobrať na vedomie štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 2005.

Súčasťou tejto spoločnej správy, samozrejme, je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sú tri body, A. berieme na vedomie štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 2005, B. vyčíslime príjmy, výdavky a schodok štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005, C. navrhujeme spôsob úhrady tohto schodku.

Ďakujem vám pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Áno, pán poslanec Šulaj bol písomne prihlásený, je to moja chyba. A pýtam sa, či sa hlási ešte okrem pána poslanca niekto. Nech sa páči, pán poslanec, vyzerá to tak, že vy ste jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, môžete vystúpiť.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, je viacero ciest, ako zabezpečovať rast konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. Jednou z nich je rast ekonomiky zameranej najmä na rozvoj podnikateľských aktivít a zahraničných investícií bez ohľadu na sociálny a environmentálny rozmer spoločnosti. Táto cesta, cesta podpory podnikateľských aktivít, ale zároveň aj cesta lacnej pracovnej sily priniesla slovenskej spoločnosti značné paradoxy. Na jednej strane hovoríme o rýchlom hospodárskom raste a na druhej strane sa konštatuje medzinárodnými, ale aj tuzemskými inštitúciami, že Slovensko je krajina chudoby. Hovoríme, že sa zlepšujú ekonomické a sociálne podmienky pre ľudí a podnikateľov na Slovensku, no zároveň sa zväčšujú regionálne rozdiely. Konštatujeme, že rastie životná úroveň obyvateľstva, a na druhej strane hovoríme, že sa zväčšujú ekonomické a sociálne rozdiely medzi jednotlivými skupinami občanov Slovenska podľa výšky príjmu. Je to teda cesta, ktorá z krátkodobého časového úseku zvyšuje ekonomický rast. Môže byť však uplatnená len pri nízkych výrobných vstupoch a v období vstupu Slovenska do Európskej únie, teda v období čerpania výhod spojených s uvedeným vstupom. Jej ekonomické výhody a dôchodky z nej plynúce užíva však len pomerne malá skupina obyvateľstva.

Niekoľko poznámok k ekonomickému vývoju za rok 2005.

Hrubý domáci produkt. V roku 2005 sa v porovnaní s rokom 2004 rast HDP v stálych cenách zrýchlil. Dosiahol hodnotu 6 %. Taký istý vývoj rastu HDP v roku 2005 zaznamenala i česká ekonomika. Je i evidentné, že české a slovenské hospodárstvo majú rozdielne cesty. Tieto sú ovplyvňované presadzovaním politických priorít v každej krajine. Na Slovensku sú to priority, ktoré kreovali politické strany od stredu doprava, v Českej republike sú to politické priority, ktoré presadzovala predovšetkým Sociálna demokracia. Aké sú teda príčiny rýchleho rastu Slovenskej ekonomiky? Sú to reformy, ktorými sa pýši súčasná vláda. Ak však susedný štát, ktorý nerealizoval reformy slovenského typu, má podobný vývoj, nie je možné sa asi odvolávať len na reformy. Príčiny rastu HDP na Slovensku je potrebné hľadať v lacnej pracovnej sile, ako aj vstupe Slovenska do Európskej únie. Rast HDP sa prejavuje predovšetkým v raste ekonomiky a tá súvisela najmä so zvýšením domáceho dopytu o 7,6 %, ako aj zahraničného dopytu.

Priame zahraničné investície. V roku 2005 dosiahli priame zahraničné investície na Slovensku 54,7 mld. korún. V Českej republike to bolo v prepočte na slovenské koruny viac ako 340 mld. korún, a to i napriek tomu, že český model priamych daní z príjmu právnických osôb nie je až tak ekonomicky výhodný pre podnikateľskú verejnosť. Táto skutočnosť sa prejavuje vyššou sadzbou dane z príjmu, ako aj zrážkovými daňami s podielom na zisku a dividend. Je zaujímavé, že Slovensko dosiahlo k 31. 12. 2005 celkový objem priamych zahraničných investícií v sume okolo 417 mld. korún, čo predstavuje takmer jednoročný príjem priamych zahraničných investícií za rok 2005 v Českej republike.

Konečná spotreba domácností. Významný rast v domácom dopyte bol zaznamenaný v konečnej spotrebe domácností. Spotreba domácností dosiahla v bežných cenách 806,3 mld. korún. Tento rast bol ovplyvnený zvýšením kúpnej sily obyvateľstva, rastom zamestnanosti, ale aj prudkým rastom úverov domácností. Výška úverov domácností narástla v roku 2005 o 52,6 mld. korún a dosiahla sumu 180,8 mld. korún. Oproti roku 2004 stúpli úvery domácností o 41 %. Tento prudký rast úverov môže u niektorých občanov spôsobiť v budúcom období i vážne sociálno-ekonomické problémy.

Za rok 2005 sa čisté mesačné príjmy na jedného člena domácnosti v porovnaní s rokom 2004 podľa výsledkov zo štatistického výkazníctva zvýšili o 628 korún na 8 576 korún. Čisté mesačné výdavky na jedného člena domácnosti medziročne vzrástli o 667 korún na 8 639 korún. To znamená, že v roku 2005 boli čisté mesačné výdavky na jedného člena domácnosti, teda bolo saldo vyššie o 63 korún ako čisté mesačné príjmy. Musím konštatovať, že v roku 2002 a v roku 2003 boli čisté mesačné príjmy na jedného člena domácnosti vyššie ako čisté mesačné výdavky. Bolo to v roku 2002 o 241 korún, v roku 2003 o 190 korún viac. Asi táto informácia takisto súvisí s úverovým zaťažením občanov Slovenskej republiky.

Podľa vývoja priemerného harmonizovaného indexu za roky 1999 až 2005 nedosiahol reálny príjem dôchodcov hodnotu z roku 1998. Starobné dôchodky sa medziročne zvýšili o 667 korún na 7 713 korún pri nominálnom raste 9,5 % a reálnom raste 3,8 %.

Vyplývajúc zo štatistickej správy o základných vývojových tendenciách v hospodárstve Slovenskej republiky tvorili štruktúru výdavkov podľa štatistiky rodinných účtov za rok 2005 i dve najpodstatnejšie položky, a to výdavky na bývanie, vodu, elektriku, plyn a iné palivá, ktoré tvorili 23,7 % z celkových výdavkov, výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré tvorili 23,7 % z celkových výdavkov. To znamená, že takmer polovicu výdavkov, a to 47,4 %, tvorili výdavky na základné životné potreby, potraviny a bývanie. Tieto boli súčasnou vládou zaťažené vysokou sadzbou dane z priadnej hodnoty vo výške 19 %. Kompenzácia takto vysoko platenej dane sa nemohla uplatniť daňovým zvýhodnením na dani z príjmov fyzických osôb pri jednom milióne dôchodcov alebo 400-tisícovom počte nezamestnaných. Veľmi problematická bola asi i kompenzácia takto vysoko platenej dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní u značnej skupiny obyvateľstva s mesačným príjmom približne do 13 000 korún, teda podstatnej časti zárobkovej skupiny obyvateľstva. Naopak, na druhej strane ľudia s mesačným príjmom 100 000 korún a viac, ktorí mali oproti roku 2003 daňové zvýhodnenie tým, že platili nižšiu daň z príjmu fyzických osôb o viac ako 100 000 korún ročne, mali značné výhody vyplývajúce z platnej daňovej reformy. Ich finančné nároky na bývanie a základné potraviny však podľa môjho názoru neboli diametrálne odlišné. To znamená, že bol narušený princíp solidarity, a to tým, že daňová reforma uprednostnila predovšetkým daňovo bohatých ľudí.

Výber daní. Tvorbu HDP v bežných cenách za rok 2005 v porovnaní s rokom 2004 významne ovplyvnil aj vyšší výber daní. Medziročne vzrástli dane o 21,4 mld. korún a dosiahli sumu takmer 150 mld. korún. Značnú mieru nárastu zaznamenali i nepriame dane, spotrebné dane z alkoholu a tabaku. Ich nárast zapríčinilo i zvýšenie sadzieb daní uvedených komodít platných od roku 2006. Trh sa správal racionálne, a tak došlo koncom roku 2005 k predzásobeniu sa, a tým i nárastu spotrebných daní.

Zahraničnoobchodná činnosť. Celkový vývoz tovarov a služieb v bežných cenách za rok 2005 v porovnaní s rokom 2004 vzrástol o 114,5 mld. korún na 1,132 500 bil. korún. Celkový dovoz tovarov a služieb v bežných cenách medziročne vzrástol o 141,8 mld. korún na 1,195 400 bil. korún. Pasívne saldo zahraničného obchodu za rok 2005 sa medziročne zvýšilo o 27,3 mld. korún na mínus 62,9 mld. korún, z čoho bolo saldo zahraničného obchodu tovarov 74,7 mld. a saldo služieb 11,8 mld. korún plusové. To znamená, že došlo k zhoršeniu salda zahraničného obchodu. Úroveň zahraničného dopytu a konkurencieschopnosti ovplyvnili aj zmeny vo výrobe Volkswagena. Namieste je teda otázka, ako bude Slovensko v budúcom období ako jeden z podstatných výrobcov automobilov reagovať na výkyvy trhu v tomto segmente, ako bude následne riešiť i problematiku dodržiavania maastrichtských kritérií, ktorých plnenie bude po zavedení eura pre Slovensko záväzné. V roku 2005 dosiahol deficit zahraničného obchodu tovarov na Slovensku 74,7 mld. korún. Ak analyzujem z časového hľadiska vývoj salda zahraničného obchodu, tak musím konštatovať, že za 3 roky sa na Slovensku nepodarilo podstatným spôsobom znížiť saldo zahraničného obchodu. Dochádza k jeho nárastu. Saldo zahraničného obchodu bolo v roku 2003 mínus 24,4 mld., v roku 2004 mínus 47 mld., v roku 2005 mínus 74,7 mld. korún. Súhlasím s predpokladom, že len po spustení výroby nových automobiliek na Slovensku sa môže zásadným spôsobom zmeniť saldo zahraničného obchodu na Slovensku. Na rozdiel od Slovenska sa v Česku vývoj salda zahraničného obchodu priaznivejšie vyvíjal pre českú ekonomiku. V roku 2005 bolo dosiahnuté kladné saldo plus 41,9 mld. CZK. V predchádzajúcich rokoch sa vyvíjalo saldo zahraničného obchodu v Česku nasledovne, v roku 2003 bolo mínus 0,4 mld., v roku 2004 bolo plus 3 mld. Aktívne saldo zahraničného obchodu má pozitívny vplyv na vývoj tejto ekonomiky.

Nezamestnanosť. Za rok 2005 priemerná miera nezamestnanosti podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl dosiahla 16,2 %. Oproti roku 2004 poklesla o 1,9 % percentuálneho bodu. Počet nezamestnaných medziročne poklesol v priemere o 53 200 osôb na 427 500 osôb na Slovensku. Určite je to pozitívny vývoj v nezamestnanosti, ktorú je však potrebné posudzovať z dlhodobého hľadiska. V roku 1999 bola celková nezamestnanosť 16,2 %. Slovensko začalo robiť staronovou vládou reformy a dopracovalo sa v podstate k tej istej nezamestnanosti v roku 2005.

Mzda. Za rok 2005 v porovnaní s rokom 2004 vzrástla priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva o 1 449 korún na 17 274 korún pri znížení tempa rastu. Reálna mzda medziročne vzrástla o 6,3 %. Za roky 1999 až 2005 reálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky rástla nasledovne. Bolo to v roku 1999 mínus 3,1 %, v roku 2000 mínus 4,9 %, v roku 2001 plus 1 %, v roku 2002 plus 5,8 %, v roku 2003 mínus 2 %, v roku 2004 plus 2,5 %, v roku 2005 plus 6,3 %. Podľa vývoja priemerného harmonizovaného indexu za roky 1999 až 2005 vzrástla reálna mzda približne o 5 %. V Českej republike to bolo asi v tomto období 30 %. Vývoj priemernej mesačnej mzdy bol v porovnaní rokov 2002 a 2005 nasledovný podľa regiónov. Najväčší prírastok dosiahol Bratislavský kraj, a to 5 586, najnižší prírastok dosiahol Prešovský kraj, a to 2 383. Za roky 2002 až 2005 vzrástla priemerná mzda o 3 763 korún, to je rast nominálnej mzdy. Ani jeden z krajov okrem Bratislavského kraja nedosiahol uvedený prírastok. Tempo rastu reálnej produktivity práce z HDP v stálych cenách medziročne pokleslo o 3,1 % percentuálneho bodu na 5,4 %. Rast reálnej mzdy bol 6,3 %. Bol teda rýchlejší ako rast produktivity práce v roku 2005. To znamená, že reálne mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce. Priemerná mesačná mzda za rok 2005 oproti roku 2002 najviac stúpla v nasledovných činnostiach. Bolo to finančné sprostredkovanie, o 7 856 korún, výroba, rozvod vody, elektriny a plynu, o 6 493 korún, verejná správa a obrana, o 4 540. Na druhej strane najnižšie to bolo, pokiaľ ide o zdravotníctvo a sociálnu pomoc, o 1 926 korún, stavebníctvo, o 2 320 korún, poľnohospodárstvo, o 2 749 korún.

Inflácia. Priemerná miera inflácie meraná na báze harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien za rok 2005 dosiahla hodnotu 2,7 %. V Českej republike to bolo 1,9 %. Z hľadiska plnenia maastrichtských kritérií v cenovej oblasti bola priemerná miera inflácie za rok 2005 na úrovni 2,7 %, čo je o 0,2 % viac, ako Národná banka Slovenska odhadovala referenčnú hodnotu cenovej stability Európskej únie. Namieste je teda otázka, akým spôsobom bude Slovensko v budúcom období plniť kritérium inflácie, na ktorý môže mať podstatný vplyv vývoj cien ropy. Mesiac január 2006 bol typickým príkladom vplyvu cien ropy na ekonomiku Slovenska.

Niekoľko poznámok k rozpočtu verejnej správy za rok 2005. Schodok rozpočtu v metodike ESA 2005 dosiahol sumu 42,4 mld. korún. Oproti upravenému rozpočtu verejnej správy na rok 2005 to bol schodok nižší o 5,3 mld. korún. Podiel schodku verejného rozpočtu a HDP v bežných cenách dosiahol úroveň 2,9 %. Uvedený schodok bol však dosiahnutý len z dôvodu zmeny metodiky, ktorý súvisel s uznaním nárokovateľnosti Slovenska na započítanie nákladov dôchodkovej reformy. Bez uvedenej zmeny metodiky by schodok rozpočtu verejnej správy dosiahol úroveň približne 3,4 % HDP. Veľmi problematické bolo v roku 2005 plnenie grantov a transferov verejnej správy. Tie boli v porovnaní s upraveným rozpočtom verejnej správy na rok 2005 nižšie o 13,8 mld. korún. Súviselo to najmä s nenaplnením rozpočtov príjmov z fondov Európskej únie, ktoré dosiahli výšku 13,9 mld. korún, čo bolo o 12,6 mld. korún menej, ako sa pôvodne rozpočtovalo. Celkovo bolo rozpočtovaných 26,5 mld. korún na grantoch a transferoch.

Majetok, zdroje krytia majetku verejnej správy.

Celkový majetok verejnej správy dosiahol hodnotu 1,25 bil. korún a v porovnaní s rokom 2004 poklesol o 39 mld. korún, to znamená, že verejná správa hospodárila tak, že došlo k úbytku majetku. Konsolidovaný dlh verejnej správy dosiahol výšku 507 mld. korún. Oproti roku 2004 poklesol o 56,7 mld. korún. Zníženie ovplyvnil najmä nižší štátny dlh vo výške 489,9 mld. korún. Uvedené zníženie bolo však spôsobené najmä zapojením a využívaním centralizovaných zdrojov Štátnej pokladnice v refinančnom systéme na zabezpečovanie potrieb financovania schodku štátneho dlhu. Namieste je otázka, akým spôsobom sa využívali finančné prostriedky z privatizácie a či tieto nebudú chýbať v nasledujúcom období splatením istiny záväzkov vyplývajúcim z prehratého súdneho sporu s ČSOB, zníženie rizikových štátnych záruk. Najväčší objem z dlhu verejnej správy predstavoval štátny dlh. Pritom štátny dlh bol v národnej metodike vykazovaný vo výške 553 mld. korún. Takto bol vykázaný v účtovníctve Ministerstva financií Slovenskej republiky k 31. 12. 2005 na strane finančných pasív v národnej metodike. V porovnaní so štátnym dlhom vykazovaným podľa maastrichtských kritérií je vzhľadom na korekcie vyšší o 63 mld. korún. V účtovnom dlhu nie sú zahrnuté záväzky z prevzatého dlhu z rizikových záruk a naopak. Jeho hodnota obsahuje záväzky z refinančného systému Štátnej pokladnice a účty časového rozlíšenia. To znamená, že najmä nefinančné jednorazové transakcie súvisiace so zmenou metodiky znížili štátny dlh, a tým i dlh verejného sektora. V štátnom záverečnom účte chýba analýza Štátnej pokladnice. Nie je predsa možné, aby sme len sucho konštatovali, že tým, že sme použili finančné zdroje zo Štátnej pokladnice na vykrývanie schodku štátneho rozpočtu, vznikne záväzok voči Štátnej pokladnici vo výške takmer 63 mld. korún. Štátny záverečný účet nedáva odpoveď na otázku, akým spôsobom bol vypočítaný uvedený finančný záväzok voči Štátnej pokladnici, a na otázku o celkovej bilancii Štátnej pokladnice k 31. 12. 2005. Celkový štátny dlh v roku 2005 oproti roku 2004 v absolútnom vyjadrení vzrástol o 29,6 mld. korún. K 31. 12. 2005 dosiahol štátny dlh sumu 192 mld. korún, to znamená, že sa zvýšil o 361 mld. korún. K 31. 12. bol štátny dlh 388 mld. korún, v súčasnosti je štátny dlh vyšší o 165 mld. korún.

Príjmy. Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2005 boli rozpočtované v sume 247,6 mld. korún, z toho na hotovostnej báze 201,9 mld. korún. V štátnom rozpočte na rok 2005 boli najvyššie splnené daňové príjmy právnických osôb, rozpočet bol 32,3 mld. a skutočnosť bola 42 mld. korún. Pýtam sa, akým spôsobom boli rozpočtované potom príjmy v štátnom rozpočte na rok 2005, keďže je tu rozdiel až 30 %. Pri spotrebných daniach bolo najväčšie plnenie pri spotrebnej dani z liehu a z tabaku.

Nedaňové príjmy. V roku 2005 predstavoval rozpočet nedaňových príjmov sumu 15,6 mld. korún. Oproti predchádzajúcemu roku bola táto suma vyššia o 2,6 mld. korún. Skutočné nedaňové príjmy v tejto kategórii v roku 2005 predstavovali 21,2 mld. korún. Podľa nášho názoru majú byť tieto príjmy vyššie o 4,2 mld. korún. Uvedenú skutočnosť zdôvodňuje i stanovisko NKÚ. Citujem zo správy NKÚ, oddielu 13 - Štátne aktíva a štátne pasíva: "V zmysle interného predpisu Ministerstva financií Slovenskej republiky upravujúceho postupy účtovania kapitoly VPS však nemali byť k 31. 12. 2005 príjmy z emisného ážia vykazované v účtovníctve v štátnych finančných aktívach, ale v okruhu príjmov rozpočtovanom v účtovníctve príjmov a výdavkov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy. V dôsledku nezúčtovania príjmov z emisného ážia v okruhu príjmov rozpočtovaného účtovníctva kapitoly VPS boli v návrhu záverečného účtu kapitoly nedaňové príjmy vykázané nižšie o sumu 4,2 mld. korún a, naopak, štátne finančné aktíva boli o rovnakú sumu vykazované vyššie." Uvedený problém má ekonomické, ale aj politické dôsledky, ekonomické dôsledky, že vykázaný schodok štátneho rozpočtu mal byť o 4,2 mld. korún nižší, politické dôsledky, som presvedčený o tom, že uvedené príjmy mali byť zahrnuté už pri predkladaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, to znamená, že o uvedených príjmoch mali rozhodovať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, a nie vláda, resp. Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako o štátnych finančných aktívach. Len Národná rada mohla rozhodovať o použití uvedených príjmov. To znamená, že niektorá politická strana by možno preferovala drahší obranný systém. Verím však, že vrátane poslancov Smeru značná časť poslancov by podporila výdavky do zdravotníctva, školstva a vedy. Pýtam sa teda, pán podpredseda vlády, tak ako sa pýtal predseda vlády zdravotníkov, kde boli vaši experti pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, keď nezahrnuli do návrhu rozpočtu nedaňové príjmy vo výške 4,2 mld. korún. Zdravotníci mi odpovedali, že pracovali a boli v nemocniciach. Ale čo robili vaši experti? Lobovali za nedaňové príjmy alebo mali dovolenku? Žiadam Najvyšší kontrolný úrad, aby k uvedenému problému zaujal písomné stanovisko. Ide o problém návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 v časti o nedaňových príjmoch, ako aj oprávnenosti použitia uvedených finančných prostriedkov v sume 4,2 mld. korún. Taktiež sa pýtam, prečo správa Najvyššieho kontrolného úradu nebola prerokovaná vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, prečo ju poslanci nemali k dispozícii v čase potrebnom na posúdenie štátneho záverečného účtu. Pýtam sa, prečo bolo potrebné v tak rýchlom časovom slede odsúhlasiť štátny záverečný účet. Veď v minulom období sme štátny záverečný účet odsúhlasovali asi tak v treťom alebo štvrtom štvrťroku, vtedy tu vystupoval pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií a odôvodňoval štátny záverečný účet.

Niekoľko poznámok k výdavkom. Výdavky v roku 2005 boli výdavky zákonom o štátnom rozpočte určené vo výške 318 mld. korún. Rozpočtovými opatreniami boli znížené na 296 mld. korún. V zdravotníctve boli za rok 2005 rozpočtované výdavky na zdravotnícke prístroje, zariadenia, výrobky, služby a tak ďalej vo výške 25,2 mld. korún. Skutočnosť bola vykázaná vo výške 25,7 mld. korún, čo je v medziročnom porovnaní nižšie o 7,9 mld. korún ako za rok 2004. Podobná situácia bola aj vo vzdelávaní. Skutočné výdavky štátneho rozpočtu za rok 2004 boli v sume 49,3 mld. korún. V roku 2005 to bolo 41,3 mld. korún. To znamená o 8 mld. korún menej. Podobná situácia bola aj pri výdavkoch sociálneho zabezpečenia. Na rozdiel od výdavkov do vzdelania, sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sa navýšili skutočné výdavky na obranu a verejný poriadok o 2,3 mld. a 3,2 mld. korún. Uvedomujem si, že nie je možné len na základe výšky finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu posudzovať výdavky na jednotlivé rezorty. Isteže, pokles nezamestnanosti mohol spôsobiť nižšie výdavky v sociálnom zabezpečení. Isteže, reformy mohli preniesť zodpovednosť, a teda i financovanie na iné inštitúcie verejnej správy. Skutočnosť je však taká, že priamo zo štátneho rozpočtu sa vyčleňuje na vzdelávanie, na zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie nižšia čiastka.

Štátny záverečný účet nepodporím z nasledovných dôvodov. V štátnom záverečnom účte chýba hodnotenie z hľadiska životnej úrovne prevažnej časti občanov podľa ich sociálneho zaradenia, napr. pracujúcich dôchodcov, nezamestnaných, ale aj podľa príjmových skupín obyvateľstva. Chýba hodnotenie prevažnej skupiny občanov napr. s príjmami do 13 000 korún, ktorí nesú ťarchu reforiem. Po druhé, hospodársky rast a následne rast konečnej spotreby domácností do značnej miery súvisel až so 40-percentným medziročným rastom zadlženosti občanov. Následne došlo k zásadnému zvýšeniu výnosu z daní zo spotreby medziročne až o 8,5 %. Ide o daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. To znamená, že občania aj na úkor svojho zadlžovania platia vysoké nepriame dane. V štátnom záverečnom účte nie sú jasne definované príčiny nízkeho čerpania prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a následne aj spolufinancovanie fondov Európskej únie. Došlo k zvýšenému rastu v zisku nefinančného sektora až o 16 %. V štátnom záverečnom účte chýba komplexná informácia o rozsahu investovania a reinvestovania, o vývoze zdrojov do zahraničia, o zisku monopolných spoločností. Chýba informácia o štruktúre rastu nominálnej a reálnej mzdy podľa príjmových skupín. V štátnom rozpočte sú skreslené príjmy a deficit o 4,2 mld. korún. K tejto problematike som sa už vyjadroval. Vláda rieši dôsledky dôchodkovej reformy na ťarchu zdrojov z privatizácie, čo je dočasne možné približne do prvého polroka roku 2009. Zľahčuje váhu rozhodnutia o 1. a 2. pilieri. V skutočnosti ide o veľké riziko v hospodárení Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa znížila svoje imanie zo 45 mld. korún v roku 2004 na 31 mld. korún v roku 2005, t. j. o 14 mld. korún. Pri takomto hospodárení, ako bolo v roku 2005, vydrží ešte približne 2,5 roka a potom následne bude vykazovať záporné imanie. Vláda zľahčuje problém dlhu a nákladov na obsluhu dlhu dočasnou pôžičkou zo Štátnej pokladnice. Uvedené ďalšie skutočnosti, na ktorých štátny záverečný účet už nič nemôže zmeniť, signalizujú vážne nedostatky pri príprave návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy a vykonávaní jeho úprav. V štátnom rozpočte a záverečnom účte nie sú jasne a zreteľne vyhodnotené programy, ktoré boli schválené v rozpočte verejnej správy na rok 2005. Štátny záverečný účet by mal dať jasnú odpoveď na všetky programy, ktoré boli vecne aj finančne splnené, a na programy, ktoré nesplnili čiastočne alebo vôbec jednotlivé rezorty. V štátnom záverečnom účte nie sú dostatočne analyzované neproduktívne náklady na administratívu. Nevieme posúdiť, koľko finančných prostriedkov nás stojí jedno úradnícke miesto na ministerstvách, a to vrátane nájmov, energií, ostatných služieb, cestovného a tak ďalej. Zo všetkých uvedených dôvodov vyplýva jedna dôležitá skutočnosť. V budúcom období bude potrebné realizovať reformu výdavkov verejných financií. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Šulaj, myslím, počúvajúc váš príspevok, že z vašej strany došlo k hlbokému nedorozumeniu minimálne v tej oblasti, čo vlastne štátny záverečný účet je. Ak ste čakali, že štátny záverečný účet bude robiť hlbokú analýzu sociálnej situácie, hlbokú analýzu vývoja v nezamestnanosti, vývoja inflácie, vývoja veci porovnania situácie medzi Českou republikou a Slovenskom, tak ste sa minimálne hlboko mýlili, pretože štátny záverečný účet má svoju štandardnú štruktúru, v ktorej býva predkladaný každý rok a ktorá je štandardnou aj z hľadiska medzinárodných pravidiel.

Čudovali ste sa a pýtali ste sa, prečo predkladáme tento štátny záverečný účet skôr. Ak by ste ho boli čítali dostatočne pozorne, je to tam napísané. Predkladáme ho aj preto skôr, že z hľadiska záväzných termínov notifikácie verejných financií v Bruseli v Európskej únii je potrebné, ale aj žiaduce a dobré a pozitívne pripravovať skôr zhruba o mesiac až 2 mesiace štátny záverečný účet.

Teda z hľadiska časového, ale aj z hľadiska obsahu a štruktúry je to štandardný dokument postavený na medzinárodných štandardoch a na medzinárodných pravidlách. Hovorí o tom, aké bolo rozpočtové hospodárenie verejnej sféry oproti schválenému štátnemu rozpočtu a rozpočtom verejných financií. Takže nehovorí o tých veciach, o tých témach, o ktorých ste hovorili vy. A hovorili ste o nich, samozrejme, účelovo, z vášho pohľadu a hovorili ste o nich, musím povedať, aj veľmi, veľmi nekompetentne.

Zastavím sa pri niektorých vašich konštatovaniach.

Účelovo vykresľujete Slovenskú republiku, a využili ste na to aj rozpravu o štátnom záverečnom účte, aj keď tento dokument s touto témou nemá priamo nič spoločné, Slovenskú republiku ako rozvrátenú krajinu, krajinu chudoby. Nie je to tak. Nie je to tak, pán Šulaj. Ja po Slovensku chodím, verím, že tak robíte aj vy. Samozrejme, zďaleka nie všetko je v poriadku, ale pravdou tiež je, že Slovenská republika je dnes jednou z najdynamickejšie rastúcich ekonomík v celej Európe a že práve ekonomický rast, vysoký a udržateľný ekonomický rast, a to zrejme ako ekonóm viete alebo by ste mali vedieť, je jedinou cestou, ako zabezpečiť rast životnej úrovne, ako zabezpečiť rast zamestnanosti, ako zabezpečiť rast reálnych miezd.

Použili ste tu už veľmi často používanú z vašej strany, nielen osobne, ale aj zo strany vašej strany, tézu, že Česká republika reformy nerobí a majú taký istý rast HDP, dokonca rast reálnych miezd ešte vyšší, my reformy robíme a ten vývoj nie je lepší, tak načo reformy. Neviem, či viete alebo neviete, ekonómovia, odborníci, analytici s takýmto názorom zásadne nesúhlasia, možnože pôsobí príťažlivo pre niektorých ľudí, možnože príťažlivo pôsobí téza: Netreba nič robiť, budeme sa mať aj tak dobre, keď budeme rozdávať, nie je dôležité tvoriť, dôležité je rozdávať. To ale neplatí.

A k tej téze, ktorú propagujete a ktorú ste propagovali aj teraz pri rozprave o štátnom záverečnom účte, nie je to pravda. Jednoducho nie je to pravda, že sú bez reforiem české výsledky lepšie ako s reformami výsledky slovenské, pretože ak by ste boli korektný, tak vy veľmi dobre viete, že väčšina z týchto reforiem bola pripravená v roku 2003 z hľadiska legislatívy, ktorú ste tu schvaľovali, a vošla do účinnosti a začala pôsobiť väčšina z týchto reforiem najskôr od 1. januára 2004, reforma trhu práce od polovice roka 2003, daňová a ostatné reformy od 1. 1. 2004, dôchodková reforma ešte neskôr. A keď si vezmete porovnanie Českej republiky a Slovenskej republiky za roky 2004 a 2005, teda v čase, keď už naše reformy pôsobili, tak zistíte, že vývoj vo všetkých ukazovateľoch na Slovensku je výrazne pozitívnejší ako v Českej republike. Napr. reálne mzdy ste porovnávali, samozrejme, za oveľa dlhšie obdobie ste to porovnávali, ktoré s reformami, ktoré sa pripravovali vtedy, keď spomínam, nemali nič spoločné, tie roky, tak reálne mzdy v roku 2005, keď už reformy pôsobili, aj české, aj slovenské, inak robené, vzrástli na Slovensku o 6,3 %, v Českej republike o 3,7 %.

Čo sa týka zamestnanosti. Tak odkedy pôsobia reformy, posledné dva roky zamestnanosť na Slovensku rastie trikrát rýchlejšie ako zamestnanosť v Českej republike. Samozrejme, východiskový stav bol zásadne iný, ale to by ste tiež ako ekonóm mali vedieť. Mali by ste vedieť, že keď sa Česko-Slovensko rozdelilo 1. 1. 1993, tak Slovenská republika v tom čase dosahovala 62 % českej úrovne, ekonomickej úrovne, meranej HDP na obyvateľa, 62 %, pán poslanec, dnes, resp. ku koncu roka 2005 je to 75 % českej úrovne, pričom sme mali za sebou aj nejednoduché, neľahké obdobie rokov 1994 až 1998, ktoré sme museli prekonávať.

Čo sa týka verejného dlhu, vy totiž vyťahujete veľmi účelovo len tie údaje, ktoré sa vám hodia. Kritizujete nárast slovenského verejného dlhu, pritom nespomeniete, že verejný dlh v Českej republike, vami toľko obdivovanej, rástol dvakrát rýchlejšie ako v Slovenskej republike. Nespomeniete, že všetci analytici sa zhodujú na tom, že síce, áno, rast v roku 2005 sme mali rovnaký, 6 %, ale všetky analýzy, všetky odborné inštitúcie, domáce aj zahraničné, sa zhodujú na tom, že slovenský rast vďaka reformám je udržateľný a do budúcna prognózy slovenského rastu sú výrazne rádovo vyššie ako prognózy rastu českej ekonomiky.

Ďalej, tvrdíte, že na Slovensku je vysoký rast preto, že je tu lacná pracovná sila. Pýtam sa vás: Nebola tu lacná pracovná sila v rokoch deväťdesiatych? Prečo v rokoch deväťdesiatych potom ten rast nebol taký istý? Tvrdíte veľmi účelovo, že máme takú istú nezamestnanosť, ako sme ju mali pred 7 - 8 rokmi. Áno, z hľadiska čísla je taká istá, ale z hľadiska obsahu, vtedy bola umelo udržiavaná prezamestnanosť, značná časť zamestnanosti bola v podnikoch, ktoré boli na pokraji krachu, ekonomika ako taká bola na pokraji krachu, a dnes je celá táto prezamestnanosť vyriešená, podniky boli reštrukturalizované a dnes sú zdravé, medzipodniková zadlženosť sa radikálne znížila, dnes je predpoklad rastu, ak budú reformy udržané, ak nebudú zrušené takými nekompetentnými zásahmi, aké napr. navrhujete vy vo vašich návrhoch zmien daňovej reformy, ktoré boli zmietnuté zo stola a doslova zosmiešnené všetkými analytikmi, všetkými, dokonca aj ekonomickými žurnalistami. Presne takéto isté nekompetentné zásahy, ako boli vaše návrhy v daňovej oblasti, ako boli vaše kvantifikácie vami navrhovaných dôsledkov v daňovej oblasti, ste interpretovali tu aj teraz. A nie je náhoda, že nenapĺňate a nenaplnili ste ani váš záväzok, ktorý ste mi dali osobne, v televízii, v priamom prenose, že sa zúčastníte odborných diskusií o rozpočtových dôsledkoch vami navrhovaných návrhov, aj preto, že viete, že stoja na vode. Aj preto ich neustále meníte, aj preto neustále meníte iné čísla o vami vypočítaných dôsledkoch znovuzavedenia napr. dane z dividend.

Ďalší príklad toho, ako veľmi účelovo a nekompetentne interpretujete čísla, bola vaša analýza zahraničného obchodu. Kritizujete, že deficit zahraničného obchodu v rokoch 2004 až 2005 rástol, čo je pravda, rástol, ale zároveň nepoviete, že je to spôsobené najmä enormným rastom investícií a dovozom investičných celkov, ktoré zatiaľ v dovoze figurujú, ale vo vývoze nie, pretože sú spojené s výstavbou nových napr. automobiliek, a že tieto automobilky v tomto a najmä v budúcom roku začnú produkovať, takže enormným spôsobom zvýšia vývoz, a teda všetky analýzy, odborné analýzy, nie vaše politické, predpokladajú výrazné zníženie deficitu zahraničného obchodu aj výrazné zníženie deficitu salda bežného účtu, a že v Českej republike práve preto je vývoj v tejto oblasti už pozitívny, že ten prílev investícií bol v minulých rokoch. V minulých rokoch mali aj oni negatívne saldo zahraničného obchodu, pretože tam bol masívny prílev dovozu investičných celkov. A dnes tieto investičné celky produkujú, exportujú, a teda spôsobilo to zníženie deficitu zahraničného obchodu.

Takto by som mohol pokračovať veľmi dlho a veľmi podrobne, ale nechcem zaťažovať parlament vecami, ktoré nesúvisia so štátnym záverečným účtom, reagoval som preto len veľmi skrátene a vedel by som podrobne ísť po každej jednej položke, ktorú ste predniesli, a zdôvodniť, prečo váš spôsob interpretácie v skutočnosti považujem za účelový, považujem za politicky účelový a považujem zároveň aj za nekompetentný.

Chcem povedať, že aj diskusie vo výboroch poukázali, aj dnešná debata, v ktorej ste vlastne vy jediný vystúpili a predniesli takéto zásadné výhrady voči štátnemu záverečnému účtu, pričom žiaden iný poslanec takéto výhrady nemá, minimálne ich nepredniesol, myslím, aj táto debata svedčí o tom, že váš postoj, vaša pozícia bola účelová a zároveň nekompetentná. Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP