B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ja oceňujem snahu pani poslankyne Demeterovej pomôcť ženám, ktoré boli dlhšiu dobu na materskej dovolenke, pretože naozaj tá materská dovolenka nieže mnohokrát, vždy spôsobuje, že ženy majú v konečnom dôsledku nižšie dôchodky, ako majú muži. Ale to je iný problém.

Problém tohto návrhu je ale v niečom inom. A teraz budem hľadať vhodné slová, aby som nikoho neurazila. Istá časť populácie má prazvláštne reprodukčné správanie. A ak by sme prijali tento návrh, tak vám garantujem, že učiteľka v materskej škôlke, ktorá vychovala dve deti, bude mať nižší dôchodok ako osoba, ktorá mala napr., no teraz poviem, osem detí. Neviem, či je toto zámer. A podľa môjho názoru musíme zvažovať obidve stránky tejto mince, aby sa rodenie detí nestalo zdrojom dobrého dôchodku, pretože si myslím, že naozaj musíme podporovať viacpočetné rodiny, ale adekvátnymi prostriedkami. A zase sa vrátim k tomu, čo som včera povedala, hľadajme nástroje rodinnej politiky, a nie nástroje dôchodkového poistenia. Ja už som to raz povedala, a prepáč mi to, Mária, keď ti to poviem, ale polievka sa dá miešať aj lopatou. A toto mi pripadá asi ako takýto prístup. Takže ja vrelo neodporúčam prijať tento návrh nie preto, že nedoprajem tým matkám, ale kvôli tomu, že naozaj tuná nastane taká nespravodlivosť, ktorú nám obyvateľstvo bude pripomínať podľa mňa ešte aj teraz v predvolebnom čase. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová, môžete reagovať na faktickú poznámku.

M. Demeterová, poslankyňa: Žiaľbohu, ja vždycky tu počúvam tie isté argumenty, keď ide o matky, ktoré vychovali viac detí, pretože ja na rozdiel od teba, Ľubka, tam vidím aj tie učiteľky v materskej škôlke, ktoré mnohé z nich tiež mali štyri deti. A takisto sa im, keď boli na materskej dovolenke, ten osobný mzdový bod rozrieďuje. Samozrejme, je to na dlhšiu debatu. Ja si myslím, že mojím návrhom nikoho nediskriminujem, že môj návrh je prepočítaný, štát aj teraz platí 60 % z priemerného príjmu, keď je matka na materskej dovolenke. Tak prečo by sme to nezohľadňovali aj v dôchodkovom systéme?

B. Bugár, podpredseda NR SR: O slovo sa hlási pani ministerka Radičová. Nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Príjemný dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na úvod sa poďakovať za veľkú časť rozpravy, ktorá mala hlboko vecný charakter, ktorá mala charakter snahy doriešiť skrivodlivosti, ktoré máme dnes na stole v súvislosti s dôchodkovou reformou. Je to podľa môjho názoru príklad konštruktívneho súladu výkonnej a zákonodarnej moci tak, ako je princíp parlamentnej demokracie budovaný. Tu sa sčasti ho podarilo naplniť a nielen dnešnou či včerajšou rozpravou.

Dovoľte mi len pár poznámok.

Chcem zdôrazniť kontext. Dnes sa nerozprávame a nediskutujeme o charaktere štátu. Dnes sa nerozprávame o filozofických princípoch budovania dôchodkovej reformy. Dnes sa rozprávame o úpravách existujúceho princípu dôchodkovej reformy na základe hlbokej analýzy jej dopadov po dvoch rokoch jej fungovania, chcem podčiarknuť, na základe analýzy dopadov jej fungovania, chcem podčiarknuť, nediskutujeme o filozofických princípoch systému dôchodkovej reformy.

Kontext, prečo Slovensko prijalo dôchodkovú reformu v takej podobe, ako ju prijalo, je všetkým známy, ale opäť ho zopakujem. Celá Európa i ďalšie krajiny sveta zažívajú fenomén tzv. demografickej nestability. Demografická nestabilita narúša princíp medzigeneračnej solidarity, ktorý roky fungoval. A my dnes sa snažíme o podpísanie novej zmluvy medzi generáciami tak, aby sme uplatnili princíp spravodlivosti, princíp motivácie, a to pre všetky cieľové skupiny, teda pre tých, ktorí sú v produktívnom veku, a tých, ktorí sú v poproduktívnom veku. Toto podpisovanie novej medzigeneračnej zmluvy, samozrejme, znamená i isté ospravedlnenie sa staršej generácii, ktorá mala podpísaný iný typ dohody. Tá zmena naozaj má dvoch partnerov. Ja sa pokúšam o načrtnutie tejto novej medzigeneračnej férovosti a novela v tom transformujúcom sa období a čase má pokryť skrivodlivosti voči pôvodnej medzigeneračnej dohode.

Ešte jedna poznámka, ak dovolíte. Všetky procedurálne kroky, diskusie s odborníkmi, expertmi, politickými stranami sa niesli v duchu naozaj vecnej rozpravy a dohody a konsenzu na riešeniach. Tá dohoda a konsenzus vznikli ešte na stretnutí sociálneho výboru 15. novembra minulého roku, kde sme sa zhodli na sumarizácii nosných problémových okruhov a na výzve pokúsiť sa nájsť riešenia na tieto problémové okruhy. Novela istý spôsob riešenia týchto problémových okruhov prináša. Boli to problémové okruhy starodôchodcov z dôchodkového systému platiaceho do januára 2004, vdovci, vdovy, siroty, invalidi, ale i nízke dôchodky pod hladinou životného minima, ale i platenie štátu za tých, ktorí sa starajú a opatrujú zdravotne postihnutých, a zároveň riešenia, ktoré budú garantovať úrazové renty, prehodnotenie invalidity a podobne.

Oceňujem konsenzus, ktorý sa podarilo dosiahnuť i na pôde sociálneho výboru, a rešpektujem od prvého okamihu vašu politickú dohodu a dohodu politických strán, že novelu tohto zákona bude predkladať skupina poslancov. Rešpektujem vaše rozhodnutie, teda rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o predčasných voľbách v júni tohto roku. A v rámci takto vymedzených mantinelov sme sa spoločne dohodli na postupe, ktorého sme boli svedkami na ostatnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Znamenalo to i fakt, ktorý tu spomenul i pán poslanec Burian, že koncepčné riešenia v oblasti 1. piliera, spomenula to aj pani poslankyňa Navrátilová, by bolo politicky nezodpovedné riešiť v tomto okamihu, že je politicky zodpovedné, aby s takýmito riešeniami už prišla vláda, ktorá vzíde z nových volieb. Neznamená to, že nemá rezort alebo moja osoba istú predstavu o takýchto riešeniach.

Dovoľte mi teda na záver ešte raz poďakovať sa za spoluprácu od 15. novembra až k dnešnému dňu, za konštruktívny, vecný prístup a dovoľte mi vás požiadať o to, na čom sme sa naozaj dohodli, to znamená, že budeme predkladať to, na čom je zhoda všetkých parlamentných strán, a schválime to, na čom je zhoda, aby sme tým zabezpečili garanciu, že nebudeme musieť novelizovať alebo odmietať túto novelu po nástupe k moci po júnových voľbách. Je to vyslovená len prosba, aby sme túto dohodu pri hlasovaní dodržiavali. Ďakujem vám veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani ministerka bola posledná, ktorá teda vystúpila v rozprave.

Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave, potom aj pán spravodajca.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán zastupujúci predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, už konečne sme skončili rozpravu. Preto hovorím konečne, lebo asi po troch prerušeniach sa nám podarilo tento dôležitý zákon dostať do finišu, do poslednej fázy. Aj včera, aj dnes bolo vidno, že v mnohých vystúpeniach už sa "zvolebnievalo". Ale však to je samozrejmá vec, tento zákon alebo všetky sociálne zákony aj počas tohto volebného obdobia boli také, pri ktorých bola živá a pružná diskusia. S tým žiadny problém nie je.

Ja by som sa chcela vyjadriť jednak všeobecne a potom konkrétne k niektorým vystúpeniam, ktoré tu odzneli.

Tá moja všeobecná úvaha by pokračovala tam, kde skončila pani ministerka, že boli tu nejaké dohody vtedy, keď sa táto novela poslaneckého zákona predkladala. Ja som to spomenula aj včera vo svojej úvodnej reči, tá dohoda bola tá, že podpísali sa pod túto novelu všetky poslanecké kluby, ktoré boli prizvané. Nebola to povinnosť. Pri tom prvom rokovaní sme sedeli viac hodín a musím povedať, že tam bola diskusia veľmi ťažká. A vyzeralo to už tak, že asi nebude vôľa predložiť tento zákon, pretože všetky zúčastnené strany do toho chceli dať ešte svoje pozmeňujúce návrhy. Nakoniec sme dospeli ku konsenzu s tým, že buď tí, ktorí sú tu zúčastnení, podpíšu sa pod ten návrh novely, ktorý bol predložený, alebo nie je to povinnosť, alebo nech sa rozhodnú sami. Nakoniec všetky zúčastnené strany sa pod toto podpísali. Bola prijatá dohoda, že tento návrh zákona všetci, ktorí sa pod to podpísali, podporia. Toto zdôrazňujem preto, pretože aj počas rokovania vo výboroch a počas rokovania včera a dnes tu odznelo množstvo pozmeňujúcich návrhov. Odzneli tu také pozmeňujúce návrhy, ktoré určite nemôžeme podporiť, ale, samozrejme, rozhodne, o tom snemovňa. pretože, sme sa dohodli na začiatku aj na tom, že nebudeme navyšovať nároky na štátny rozpočet.

Ja by som chcela uviesť kvantifikáciu, ktorú sme dostali z Ministerstva financií Slovenskej republiky. Tá pôvodná novela, ktorá bola predložená skupinou poslancov, predpokladá negatívny dopad na verejné financie v roku 2006 vo výške zhruba 0,9 mld. korún a od roku 2007 do roku 2009 vo výške zhruba 2 mld. až 2,1 mld. korún. Už aj táto suma sa zvýšila, pretože boli prijaté niektoré pozmeňujúce návrhy v gestorskom výbore, ktoré túto sumu zvýšili.

Teraz by som pristúpila k tým vystúpeniam, ktoré tu odzneli.

Pán poslanec Brocka, predseda sociálneho výboru, bol prvý, ktorý včera vystúpil. On aj pán poslanec Ondriaš predložili totožný pozmeňujúci návrh, ktorý predložili aj v gestorskom výbore. To zdôrazňujem preto, že tento ich návrh v gestorskom výbore nebol prijatý. A pre tých, ktorí to asi nevedia, musím zdôrazňovať, že ten náš výbor pre sociálne veci a bývanie je asi najšpecifickejší výbor v tomto volebnom období v Národnej rade, pretože patrí medzi najväčšie výbory, postupom času je ten počet 16 poslancov a zo 16 poslancov, ktorí sú v sociálnom výbore, sú traja koaliční poslanci a 13 je opozičných. Takže keď tieto pozmeňujúce návrhy neboli prijaté, tak to niečo znamená, nebola na to politická vôľa. Ja opakujem tú čarovnú vetu, ale, samozrejme, každý má nárok na to, aby tieto návrhy predložil.

Dozvedeli sme sa, ja som sa aspoň dozvedela aj zaujímavé veci, pretože pán poslanec Ondriaš ešte po prvom čítaní hovoril, že po roku 1989 sa nič dobrého v tejto spoločnosti neudialo, všetko bolo zlé. A teraz som sa od neho dozvedela, že hrubý domáci produkt od roku 1989 do dnešných dní vzrástol o 36 %. Takže už to o niečom svedčí.

Boli tu vo viacerých vystúpeniach hlavne tých poslancov, o ktorých ja tvrdím, že sú nezávislí poslanci, pretože sa tu dostali... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka, žiadam vás, aby ste nevyrušovali pani poslankyňu. Čo sú to za spôsoby? Nech sa páči, môžete pokračovať.

K. Sárközy, poslankyňa: Hlavne sa to týka tých poslancov, ktorí neboli prítomní na rokovaní, ktoré zvolala pani ministerka, kde boli zúčastnené všetky poslanecké kluby, pretože oni nie sú súčasťou poslaneckého klubu, sú tu sami, osamotení, takže môžu si dovoliť predložiť také návrhy, ktoré na štátny rozpočet by mali negatívny dopad, a to včera tu odznelo, v prepočte 30 mld. Ale však oni si to môžu dovoliť, môžu si dovoliť vystupovať aj v mene baníkov. Dobre sa to tu včera počúvalo a tlieskalo sa na balkóne, pretože ešte si s nimi nesadli alebo keď si s nimi sadli, tak asi v posledných mesiacoch, pretože výbor pre sociálne veci a bývanie minimálne štyrikrát alebo päťkrát na najvyššej úrovni, či to je súčasný predseda alebo bývalý predseda alebo podpredsedovia, prijal zástupcov baníkov vtedy, keď sa robila táto novela, a hlavne tento týždeň. Ja som sa ráno pred gestorským výborom stretla s pani ministerkou. Spýtala som sa jej, či zástupcovia baníkov sú spokojní s touto novelou, ktorá tu vzišla. Ja som túto otázku položila aj vtedy, keď sme tento návrh zákona prijímali. A asi by som to nespomínala, pretože nepatrím medzi tých poslancov, ktorí proti niekomu útočia. Ale keď som sa včera dozvedela najprv, že tu ďakujú sociálnemu výboru, že vyložil záslužnú prácu, potom som sa dozvedela, že to bola len časť sociálneho výboru. Ja si myslím, to tu bolo zdôraznené aj z úst mojich kolegov, že v sociálnom výbore nebola opozícia a nebola koalícia. Vždy sme sa snažili nájsť nejaký kompromis. Ja som vtedy dostala odpoveď od pána poslanca Bódyho, áno, sadli sme si, nie je to ideálne, ja to hovorím, bolo to ešte vtedy, keď sme prijímali tú pôvodnú novelu v roku 2003, ale je to kompromisné riešenie, čo s tým môžeme spraviť. (Reakcia z pléna.) Áno, pán poslanec Bódy, lenže vtedy si bol ešte koaličným poslancom. A ja oceňujem na pani poslankyni Navrátilovej, ktorá včera povedala, že áno, bola odvaha vtedy prijať túto veľkú novelu zákona o sociálnom poistení, bola veľká odvaha prijať trojpilierový návrh dôchodkového poistenia. A teda stojím si za tým, že som za niečo hlasoval. Ja som si vedomá toho, že určite tam bolo viac takých vecí, ktoré sme postupne dolaďovali. Však toto je sedemnásta novela a asi táto je najväčšia. A budeme to ešte aj dolaďovať, pretože je to taký rozsiahly zákon, pri ktorom až prax ukázala, ktoré veci treba postupom času vylepšovať. Ale zase priznajme si, za niečo sme hlasovali, stáli sme za tým, tak ja neviem, no tak možnože poslanci sú iní. Ja by som po dvoch rokoch nemenila svoj názor a nemením svoj hodnotový názor. Poslanecký klub, ktorý tu zastupujem, vždy stál za dohodami. Keď sme sa na niečom dohodli, ja a moji kolegovia z poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície tie dohody sme dodržiavali. Ja môžem povedať, že ja som hlasovala za všetky reformné zákony, ktoré sa prijali tu v Národnej rade. A ja teraz po štyroch rokoch vyhlasujem, že som rada, že som bola súčasťou tohto procesu a že sme dôchodkovú reformu spustili.

Výbor pre sociálne veci a bývanie bol minulý týždeň na služobnej ceste v Čechách. V Čechách je reforma úplne iná, ale oni tú reformu spustili v roku 1995. Keby sme my túto reformu spustili v roku 1995 alebo v roku 1996, mohli sme byť už dávno, dávno po týchto peripetiách a po týchto problémoch, s ktorými sa boríme teraz. Ja som to už viackrát zdôrazňovala. Vtedy situácia bola na Slovensku, čo sa týka hospodárskej politiky, úplne iná, lenže pokiaľ v roku 1995 v Čechách prijímali alebo spúšťali novú dôchodkovú reformu, v rokoch 1995, 1996 sa na Slovensku dialo niečo iné.

Pán poslanec Zubo aj pán poslanec Burian sa vyjadrili aj k 2. pilieru.

Pán poslanec Zubo, vy ste ešte pri prvom čítaní povedali, že ten 2. pilier je pre vás neprijateľný, pretože je kapitalistický, kapitalizačný pilier, ja som si to poznamenala. A teraz tiež hovoríte, že je to neprijateľné pre vás, pretože peniaze idú do správcovských spoločností. No ja len jednu vetu k tomuto poviem. Inštitút INEKO spravil výskum. A pokiaľ v minulom roku, keď sa spúšťal 2. pilier, 40 % opýtaných bolo spokojných s týmto 2. kapitalizačným pilierom, teraz pri najnovšom výskume, ktorý máme k dispozícii asi mesiac, 66 % ľudí je spokojných s 2. pilierom a prosí poslancov, aby na tomto pilieri už veľké zmeny nerobili, pretože ich zneisťujeme. Takže to je len moja poznámka.

A ešte niečo. Odznelo tu, že to by mala predkladať vláda, pretože vláda by vedela využiť všetky možnosti na to, aby tu bolo aj medzirezortné pripomienkové konanie. Pani ministerka to už povedala, prečo to predkladala skupina poslancov. Ja som to tiež zdôraznila aj včera, aj dnes. Ale pri tomto návrhu zákona prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie. A práve spoločná správa obsahuje tie výstupy, ktoré vzišli jednak z medzirezortného pripomienkového konania, ale aj z legislatívy Národnej rady. Tie sú vo veľkej časti obsiahnuté v spoločnej správe.

Dovoľte mi, aby som na záver vás poprosila, aby aspoň tí z vás, ktorí ste podpísali tento návrh zákona, dodržiavali dohody, zostali nejako v zdravých medziach pri posudzovaní pozmeňujúcich návrhov, pretože keď prijmeme tú pôvodnú novelu a prijmeme pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, tak máme šancu na to, aby sme prijali novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá pomôže hoci 80 000 ľuďom. Teraz sa môžeme baviť o tom, či je to málo alebo veľa. A keď túto novelu budeme rozširovať o tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli včera, ktoré kladú na štátny rozpočet miliardové finančné záťaže, tak potom je najmenšia šanca na to, aby sa tento zákon prijal. Ďakujem za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia, prešli sme tortúrou polemizovania o pravdách a nepravdách okolo systému zmien v dôchodkovom zákone. Nie je to práca len včerajšia a dnešná, je to niekoľkodňová práca dozadu. A bola podpísaná nejaká dohoda. Chcem vychádzať z nej. A chcem ju aj dodržať.

Druhá vec. Keď som si teraz listoval v spoločnej správe, zistil som, že na strane 18 spoločnej správy je zavádzajúci údaj pre vás, pre vaše rozhodovanie pri hlasovaní, v bode 38, kde za bod 125 sa vkladá nový bod 126, to je v poriadku, ale v odôvodnení máte staré údaje, ktoré boli pôvodne ešte v texte pred rokovaním pléna. A je tam zavádzajúci údaj, že sa zvyšuje správny fond až na 3 %. Nejde o čiastku 230 mil., ale ide o maximálnu čiastku 130 mil. Ja len dávam na pravú mieru tento údaj, keď sa budete rozhodovať pri hlasovaní, ako hlasovať.

Teraz by som chcel ale sa vyjadriť tak nejako možno vážnejšie k tomu, či toto všetko muselo byť, čo prežívame okolo dôchodkovej reformy. Vychádzam z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z roku 2002, 3. časti a. Sociálna politika. A prečítam jednu vetu: "Vláda pripraví podmienky pre postupné vytvorenie bezpečného, spravodlivého dôchodkového systému postaveného na troch pilieroch, ktorý bude univerzálny pre všetkých ekonomicky aktívnych občanov." Ja som nehlasoval za toto programové vyhlásenie, ale za túto myšlienku sa podpíšem vždy. A poďme si to zanalyzovať, čo sa plnilo v intenciách vlády, lebo vláda rozhodovala o tom, čo príde do parlamentu. A mám tu iný program, program sociálny Demokratickej strany. A môžem citovať tiež určité pravdy z neho. A vychádza mi, že sme neplnili program vlády, ktorý tu bol potvrdený, väčšinou, ale program Demokratickej strany. Preto sa stali tieto chyby, lebo keby sme išli podľa vládneho programu, tak by sme robili spravodlivejší dôchodkový zákon, teda reformu. Chcem na to len poukázať, aby sme v budúcnosti si dávali na toto pozor a nemuselo dôjsť potom k týmto chybám, lebo keď poviem, či ideme ozaj podľa trojpilierového systému, musím povedať, že 3. pilier je úmyselne tu v parlamente na základe podkladov, ktoré vypracoval ešte pán minister Kaník, je nemohúci, je slabý, oslabil sa úmyselne. Keď poviem, či je univerzálny systém, no nie je, máme kasty z dôchodkov, to vieme. Takže bude musieť prísť k tomu, aby sme ešte raz otvorili celý dôchodkový systém. Ale to bude robiť nová vláda. Musíme dať na to väčší priestor, väčšiu legisvakanciu a implementácie, nie robiť to, ako to bolo ozaj robené, narýchlo, horúcou ihlou.

Samozrejme, všetku snahu kolegýň, kolegov, ktorá sa urobila za posledné dni, beriem pozitívne a jednoznačne. Za túto novelu treba zahlasovať, lebo rieši dopady. Napráva aj to, čo som spomenul, to, čo nebolo z vládneho programu plnené. Až teraz sa snažíme ho vylepšovať.

Takže ja osobne za tento návrh hlasovať budem. A podporím ho s tým, že, pán predsedajúci, ja by som mal prosbu, potom pred hlasovaním ešte pätnásť minút potrebujeme priestor, ak je to možné. (Hlasy z pléna.) O 11.00 hodine je hlasovanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, o 11.00 hodine je hlasovanie.

A. Blajsko, poslanec: My potrebujeme, aby sa hlasovalo o 11.15 hodine.

B. Bugár, podpredseda NR SR: O 11.15 hodine? V poriadku. Ja si myslím, že toto je možné akceptovať. Do tej doby ešte prerokujeme ďalšie návrhy. V poriadku, dobre, takže hlasovať o tomto návrhu budeme o 11.15 hodine. Do tej doby navrhujem prerokovať ešte ďalšie návrhy, návrh, ktorý sme prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní a v prvom čítaní a poprípade ďalšie správy.

Takže prerušujem teraz rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem aj navrhovateľke a spravodajcovi za vykonanú prácu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov (tlač 1557).

Prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 245 z 22. marca 2006 schválila vládny návrh zákona o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov, ktorý vám dnes v jej mene v druhom čítaní predkladám.

Zámer spracovať a predložiť návrh zákona vychádza z nutnosti transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Rady 76/914/EHS zo 16. decembra 1976 o minimálnej úrovni výcviku niektorých vodičov cestnej dopravy a súčasne aj smernicu 203/59/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorá ju k 10. septembru 2009 zrušuje. Navrhovaný zákon v súlade s týmito smernicami upravuje systém základnej kvalifikácie a systém pravidelného výcviku, ktorý bude platiť od účinnosti navrhovaného zákona na nových vodičov, a zároveň umožňuje do 10. septembra 2008 pre nákladnú dopravu a do 10. septembra 2009 pre osobnú dopravu ešte postupovať aj podľa už zrušenej smernice, tak ako som to uvádzal aj pri návrhu na skrátené legislatívne konanie a pri návrhu v prvom čítaní.

Predmetom zákonnej úpravy je získavanie povinnej základnej kvalifikácie vodiča a pravidelný výcvik vodičov. Povinnosť podrobiť sa systému základnej kvalifikácie a systému pravidelného výcviku podľa tohto zákona sa vzťahuje na vodičov vozidiel nákladnej dopravy, na vedenie ktorých sa vyžaduje vodičské oprávnenie skupín C, C+E alebo C1+E alebo podskupiny C1 alebo vodičské oprávnenie uznané ako rovnocenné, a osobnej dopravy, na vedenie ktorých sa vyžaduje vodičské oprávnenie skupín D, D+E alebo D1+E alebo podskupiny D1 alebo vodičské oprávnenie uznané ako rovnocenné. Povinnosť sa vzťahuje na vodiča, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo iného členského štátu Európskych spoločenstiev, po druhé, tretieho štátu, ak je zamestnancom dopravcu so sídlom v členskom štáte alebo ak dopravca so sídlom v členskom štáte využíva jeho služby na základe inej ako pracovnej zmluvy.

Z aplikácie navrhovaného zákona nevyplynú pre štátny rozpočet nové nároky. Samosprávnym krajom a obciam nevzniknú nijaké náklady, pretože navrhovaný zákon im nezveruje nijaké úlohy. Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť ani na zníženie počtu pracovných miest.

Dovolím si vás požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu a schválenie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Národná rada súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie v predmetnom návrhu zákona a súčasne pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému výboru.

Výbory predmetný návrh zákona prerokovali.

Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.

A výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie doporučuje Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, tak ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy, je to celkovo 17 bodov. Ďalej, gestorský výbor odporúča Národnej rade o bodoch 1 až 17 spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

A ďalej, gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

To je všetko, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že nie je to tak.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní budeme pokračovať

návrhom účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2005 (tlač 1546).

Návrh uvedie predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne František Halmeš. Nech sa páči.

F. Halmeš, predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2005 predkladám z poverenia rady riaditeľov a v súlade s príslušnými právnymi normami. Návrh bol prerokovaný jednak radou riaditeľov, ale aj Dozornou radou Sociálnej poisťovne, ktorá k nemu nemala pripomienky a prijala jednomyseľné uznesenie.

Návrh pozostáva z troch častí, čo sú súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky. A jeho súčasťou je v súlade s § 123 ods. 2 písm. g) zákona o sociálnom poistení aj správa o kontrolnej činnosti dozornej rady za rok 2005. Súvaha a výkaz ziskov a strát poskytujú informácie o celkovej hospodárskej situácii Sociálnej poisťovne a vyjadrujú celkovú majetkovú a finančnú situáciu, ako aj stav pohľadávok a záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov. Záverečná časť prílohy je venovaná plneniu rozpočtu príjmov a výdavkov a nákladov Sociálnej poisťovne a tvorbe fondov k 31. decembru 2005.

Hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2005 bolo významnou mierou ovplyvnené zavedením povinného kapitalizačného systému, všeobecne známeho ako kapitalizačný pilier alebo 2. pilier dôchodkového poistenia, od 1. januára 2005. V rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2005 sa predpokladalo, že z uvedeného titulu sa príjmy Sociálnej poisťovne v starobnom poistení znížia o 5,6 mld. korún, čo malo zodpovedať počtu 854 000 sporiteľov podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Počiatočný počet vo februári 2005 sa predpokladal na úrovni viac ako 21 000 sporiteľov. Skutočný záujem, ako je všeobecne známe, prevýšil akékoľvek očakávania, už od 1. februára mala Sociálna poisťovňa zapísaných v registri viac ako 486 000 zmlúv, ich počet do konca roka narástol na viac ako 1,112 mil. Tento vývoj mal, pochopiteľne, za následok, že príjmy z poistného na starobné poistenie boli nižšie nie o spomínaných 5,6 mld. korún, ale o 8,6 mld. korún. Ďalších 577 mil. korún Sociálna poisťovňa postúpila dôchodkovým správcovským spoločnostiam zo základného fondu garančného poistenia. Spolu teda Sociálna poisťovňa postúpila dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 9,2 mld. korún. V bežnom roku 2005 predstavovali príjmy 113,255 mld. korún a výdavky 120,957 mld. korún, z čoho vyplýva, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v bežnom roku skončilo s deficitom 7,702 mld. korún. Avšak spolu s prevodom finančných prostriedkov z roku 2004 mala Sociálna poisťovňa v roku 2005 k dispozícii zdroje vo výške 132,789 mld. korún a celkový bilančný rozdiel k 31. decembru predstavoval aktívne saldo 11,832 mld. korún. Najväčší podiel na výdavkoch mali výdavky na dôchodkové dávky, ktoré v roku 2005 predstavovali viac ako 90 % všetkých výdavkov Sociálnej poisťovne. V absolútnej sume to bolo 109,293 mld. korún. Pretože celkové zdroje v dôchodkovom poistení vrátane prevodu z predchádzajúceho roka boli na úrovni 80,535 mld. korún, hospodárenie v tomto fonde skončilo s deficitom 28,758 mld. korún. Na krytie deficitu boli použité predovšetkým finančné prostriedky rezervného fondu, solidarity, ale aj finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia, to bolo viac ako 7 mld. korún, základného fondu úrazového poistenia, to bolo viac ako 4,5 mld. korún, a základného fondu garančného poistenia vo výške 2 mld. korún. Po vykrytí deficitu v dôchodkovom poistení sa na celkovom bilančnom rozdiele, ktorý k 31. decembru 2005 predstavoval, ako som už uviedol, 11,832 mld. korún, jednotlivé fondy podieľali presne podľa údajov, ktoré máte k dispozícii v spoločnej správe. V roku 2005 Sociálna poisťovňa vytvorila správny fond vo výške 2,843 mld. korún, čo zodpovedá 3 % vybratého poistného na jednotlivé druhy poistenia. Spolu so zostatkom správneho fondu z roku 2004 mala v roku 2005 k dispozícii 3,363 mld. korún. Na zabezpečenie prevádzky použila 3,047 mld. korún.

Záverom chcem ešte poznamenať, že pri obhospodarovaní finančných prostriedkov postupovala Sociálna poisťovňa podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a dodržiavala všetky záväzné postupy.

Vychádzajúc z uvedeného a podporného stanoviska dozornej rady prosím o schválenie uznesenia k závierke.

Jednu vetu ešte poviem, že aktuálny vývoj hospodárenia, ktorý hodnotíme najmä z kreditov, predpokladá lepší ako rozpočtom plánovaný výsledok k polovici tohto roka, keď len za prvé dva mesiace bol výsledok hospodárenia lepší o 205 mil. korún. Okrem štandardného zlepšenia platenia poistného je to aj reálne nastavenie rozpočtu v podmienkach, ktoré boli reálne posúdené v jeho východiskách. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby podala správu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámila s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 12. apríla k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2005.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2005 a A. konštatuje, že návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2005 bol predložený v súlade s § 122 ods. 2 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005, B. súhlasí s návrhom účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2005, C. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2005 schváliť s tým, že celková tvorba fondov bola, budem zaokrúhľovať, 132,7 mld. korún, výdavky boli 120,9 mld. korún a bilančný rozdiel je plus 11,8 mld. korún, D. poveruje ma informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2005.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy okrem pani spravodajkyne. Konštatujem že nikto. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne za skončenú.

Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, na prvý pohľad z uznesenia, ale aj z materiálov, ktoré máme k dispozícii, vyzerá hospodárenie Sociálnej poisťovne v celkom konsolidovanom stave a bilančný rozdiel máme plus 11,8 mld. korún. Lenže tieto údaje sú v zásade podľa mňa málo vypovedajúce, pretože musíme sa pozrieť na tvorbu zdrojov a výdavkov z bežného roku, kde už tá bilancia vyzerá trošku smutnejšie a sme v číslach mínus 7,7 mld. korún.

Ja dlhodobo upozorňujem na to, že Sociálna poisťovňa trpí jedným chronickým problémom. A ten chronický problém je výber poistného. Za necelé 4 roky, čo som v parlamente, musím konštatovať, že percentuálna úspešnosť výberu poistného sa ani nepohla, sme stále na hranici 94 % aj niečo. A to hovoríme o výbere poistného z predpísaného poistného, to znamená poistné z výkazov, ktoré pošlú zamestnávatelia, a rozdiel medzi tým, čo pošlú a čo dôjde na účty.

Pre vašu informovanosť by som chcela uviesť jeden údaj. Výber poistného, tak ako je tuná prezentovaný, je skreslený ešte aj tým, že Sociálna poisťovňa odpredala akciovej spoločnosti Veriteľ pohľadávky vo výške, myslím, pokiaľ si to dobre pamätám, 13, 5 mld. Pokiaľ si dobre spomínam, Veriteľ zaplatil za tieto pohľadávky 2,2 mld. korún. Ďalších 6 mld. bolo odpísaných v minulom roku. Takže to už máme 18 mld. korún, ktoré sa de facto nikdy nevymohli.

A pre mňa je jedna zásadná otázka. Ak to boli pohľadávky ktoré bol dlžný štát, resp. štátne organizácie, prečo sme ich predávali Veriteľovi? Prečo sme ten problém riešili takýmto spôsobom? Prečo štát nezaplatil Sociálnej poisťovni celých 13 mld. korún tak, aby hospodárenie Sociálnej poisťovne neskončilo v deficite 7,7 mld.?

Podľa môjho hlbokého presvedčenia, ak sa bude nakladať s pohľadávkami, tak ako sa nakladá, a ak bude taký nízky výber poistného, tak Sociálna poisťovňa pôjde z roka na rok do väčšej straty a celá tá koncepcia, ktorá bola založená na tom, že štát bude sanovať výpadky v príjmoch Sociálnej poisťovne vyvolané zavedením 2. piliera, je podľa mňa v tomto okamihu na vode. Nie je predsa možné, aby sa najprv vyčerpali všetky zásoby peňazí v Sociálnej poisťovni a potom štát veľkoryso zaplatil Sociálnej poisťovni za 2. pilier. Takto sme sa na pôde parlamentu nikdy nedohodli. Opakujem, nikdy sme sa takto nedohodli. Od začiatku nám bolo tvrdené, že celý výpadok pôjde zo štátneho rozpočtu, resp. zo štátnych zdrojov.

Ak treba pozerať do budúcnosti, a to musíme všetci robiť, tak si myslím, že treba sa vrátiť k tejto pôvodnej idei a dať Sociálnej poisťovni to, čo jej patrí, to znamená, že treba vytvárať priestor pre alebo znižovanie odvodov, alebo zvyšovanie dôchodkov. Takto, ako je to nastavené, ani opticky nevzniká priestor na znižovanie odvodov a ani opticky nevzniká priestor na zvyšovanie dôchodkov.

Takže, pán riaditeľ, toto nie je vašou vinou. Ale ja opakujem, že správanie štátu voči Sociálnej poisťovni nie je korektné. A to sú najslušnejšie slová, ktoré viem použiť.

Ja by som si želala, aby Sociálna poisťovňa naozaj bola jedna konsolidovaná inštitúcia, pričom chcem zdôrazniť v takom zmysle konsolidovanosť, aby pracovníci tam nemuseli pracovať 12 až 14 hodín. So zaťatými zubami a nechtami, rukami budem dnes hlasovať za zvýšenie správneho fondu, ale dúfam, že je to naozaj poslednýkrát a že poslanci, ktorí prídu do tohto parlamentu, už podobný problém nebudú riešiť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

F. Halmeš, predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne: Ďakujem pekne. Ďakujem aj za korektné vystúpenie pani poslankyne. Možno povedať, že za posledných 7 či 8 mesiacov, keď nebola novela zákona o sociálnom poistení, bol obrovský pokrok v konsolidácii tejto inštitúcie napriek tomu, že je pravda, že sa úlohy dali plniť len s mimoriadnym úsilím. Ale jednoznačne sa zlepšila informatická podpora jednotného výberu poistného, konsoliduje sa automatizácia výpočtu dávok, ba dokonca našou ambíciou v racionalizačných opatreniach je ušetriť 10 % ľudí, ktorí pracujú napr. v nemocenskom systéme, a presunúť ich na tie miesta, ktoré sú najviac ohrozené.

Nebudem hovoriť ďalej aj vzhľadom na úctu k času, ktorý máte k dispozícii, ale predsa len, keďže končí politická perióda, ktorá nie je kompatibilná s periódou vedenia Sociálnej poisťovne, aspoň predbežne chcem veľmi pekne poďakovať za spoluprácu a, samozrejme, zaželať vám, či už v parlamente alebo v inom spoločenskom pôsobení, veľa úspechov a radosti zo života, všetko dobré.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či je všeobecný súhlas s tým, aby správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2005 (tlač 1543) uviedol pán viceguvernér Národnej banky Martin Barto vzhľadom na to, že dva dni tu bol pán guvernér a musel odcestovať. Áno. Ďakujem pekne.

Takže pristúpime k rokovaniu o

správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2005 (tlač 1543).

Pán viceguvernér, nech sa páči, máte slovo.

M. Barto, viceguvernér Národnej banky Slovenska: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska predložil správu o výsledku jej hospodárenia za rok 2005.

Cieľom tejto správy je zhodnotiť výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2005, prezentovať správu nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. decembru 2005.

Rád by som na začiatok upriamil vašu pozornosť na niektoré dôležité fakty a skutočnosti.

Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska je udržiavanie cenovej stability. Tomuto cieľu Národná banka plne podriaďuje výkon menovej politiky. A naplneniu hlavného cieľa a úlohám vyplývajúcim zo zákona podriaďuje Národná banka Slovenska všetky svoje aktivity a obchody. Činnosť Národnej banky Slovenska sa nevykonáva s cieľom dosahovať zisk.

Národná banka Slovenska dosiahla v roku 2005 výnosy celkove vo výške 52,1 mld. korún a náklady boli v objeme 52,7 mld. korún. Vykázala celkovú stratu 0,6 mld. korún. Strata medziročne významne poklesla, takmer o 36 mld. korún. Zo správy devízových rezerv Národná banka Slovenska dosiahla v roku 2005 zisk 13,8 mld. korún. Zisk bol najmä z úrokových výnosov, z cenných papierov a z kurzových ziskov. V roku 2005 sme totiž zaznamenali rozdielny vývoj kurzu slovenskej koruny v porovnaní s rokom 2004. Kurz koruny voči americkému doláru v roku 2005 sa znehodnotil o 12,1 %, v roku 2004 sa zhodnotil o 13,4 %. Voči referenčnej mene euro koruna sa zhodnotila o 2,44 % a v roku 2004 to bolo 5,75 %.

Dôležité je, že 28. novembra 2005 sa uskutočnil vstup slovenskej koruny do systému mechanizmov výmenných kurzov tzv. ERM II. Je to súčasne potvrdenie, že na Slovensku sa vytvára stabilné prostredie. Členstvo v ERM II je významným krokom v procese zavedenia eura v Slovenskej republike.

Výkon menovej politiky v roku 2005 stál Národnú banku Slovenska 12,3 mld. korún. Tieto náklady predstavujú náklady na sterilizáciu nadmernej likvidity bankového sektora. V roku 2005 dosiahla priemerná denná sterilizácia takmer 400 mld. korún. Náklady na sterilizáciu likvidity bankového sektora predstavovali sumu 11 mld. korún pri priemernej dennej sterilizácii 227 mld. Sk.

Priaznivé výsledky sme dosiahli aj v spravovaní a v prevádzke banky. Národná banka Slovenska od roku 2003 zaznamenáva priaznivý trend poklesu prevádzkových nákladov, znižovania mzdových nákladov a poklesu počtu zamestnancov. V roku 2005 čisté náklady na prevádzku a správu banky dosiahli 1,7 mld. korún. Prevádzkové náklady v roku 2005 predstavovali len 3,6 % celkových nákladov. V ich štruktúre najväčší podiel tvorili odpisy v objeme 0,5 mld. korún a nakupované výkony vo výške 0,4 mld. korún. Oproti roku 2004 prevádzkové náklady klesli o 4 %. Zníženie prevádzkových nákladov je najmä z dôvodu medziročného poklesu nákladov na zamestnancov o 8 % a dosiahnutej úspory v nakupovaných výkonoch o 20 %. K 31. decembru 2005 vykazovala NBS v evidenčnom stave vo fyzických osobách 1 169 zamestnancov. V roku 2005 došlo v NBS k zníženiu počtu zamestnancov o 71, čo medziročne predstavuje pokles o 5,7 %. Tieto skutočnosti sú dôsledkom organizačných zmien v Národnej banke súvisiacich so vznikom Štátnej pokladnice a definitívnym odčlenením tejto agendy z banky, ale aj dôsledkom uplatnenia racionalizačných opatrení na pobočkách Národnej banky Slovenska. Náklady na zamestnancov sa v roku 2005 čerpali v objeme 0,5 mld. korún. Priemerná mzda za rok 2005 bola vykázaná vo výške 38 528 Sk. Oproti predchádzajúcemu roku vzrástla o 4,9 %, čím sa dodržal Bankovou radou NBS schválený 5-percentný limit rastu priemernej mzdy na rok 2005. Reálna priemerná mzda zamestnanca NBS v roku 2005 vzrástla o 2 %.

Súčasťou materiálu je aj spôsob vysporiadania hospodárskeho výsledku NBS za rok 2005. Banková rada NBS na svojom 11. rokovaní rozhodla, že strata za rok 2005 ostane neuhradená a bola zahrnutá do strát minulých rokov. Tieto straty Národnej banky budú kryté z budúcich ziskov NBS. NBS vykazuje k 31. decembru 2005 záporné vlastné imanie v objeme 50,4 mld. korún. V medziročnom porovnaní je výsledok priaznivejší o 3,7 mld. korún v dôsledku rastu trhovej ceny zlata v roku 2005 a strategického rozhodnutia NBS ponechať si zásoby zlata v portfóliu.

V zmysle zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov účtovnú závierku Národnej banky Slovenska overuje audítor. Audítora určuje Najvyšší kontrolný úrad. Účtovnú závierku k 31. decembru 2005 overovala firma Ernst & Young Slovakia, spol. s r. o. Audítor vydal k účtovnej závierke NBS správu s nepodmieneným názorom bez výhrad.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov NBS za rok 2005 a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za minulý rok, tak ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli. Ďakujem vám za pozornosť.