M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak, uzatváram preto možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne aj pánovi spravodajcovi za konštruktívny prístup naozaj k tejto problematike a chcel by som z tohto miesta povedať, čo som vlastne mal povedať na začiatku, čo som ešte nepovedal, že v druhom čítaní, samozrejme, ak ktorýkoľvek poslanec príde s lepšou, výstižnejšou formou uchopenia tej problematiky, o ktorej hovorím v rámci zákona, ja nepoviem jedno jediné nie a práve naopak, budem vám veľmi vďačný, keď takýmto spôsobom pristúpime spoločne k tejto problematike, lebo hovorím ešte raz, to nie je problematika politická, to je problematika riešenia tej diery v tom zákone, ktorá vznikla pred tromi rokmi, ktorá nebola vlastne do dnešného dňa doriešená.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme ďalej prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona máte ako tlač 50, návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 50.

Dávam preto slovo pánovi poslancovi Madejovi, aby návrh zákona uviedol.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil predmetný návrh zákona, a to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Cieľom predkladaného návrhu zákona je odstrániť niektoré nedostatky, ktoré vyplynuli aj z chýb z minulosti a vyriešiť aj možno niektoré pojmové a legislatívnotechnické zmeny, ktoré je potrebné, aby boli vykonané v Exekučnom poriadku. Hlavný dôvod predkladaného návrhu zákona, ktorý si dovolím povedať, a je to potrebné uviesť aj pre zápis, bol predložený vládou na marcovej schôdzi tohto roku v minulom volebnom období, je vyriešiť absolútnu chybu, ktorá sa podľa môjho názoru stala pri schvaľovaní novely Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku, ktorá bola účinná a nadobudla účinnosť 1. 9. 2005.

Pri tejto novele OSP a Exekučného poriadku sa takmer vo všetkých veciach zrušil súdny výkon rozhodnutia. Pre veci, ktoré sú v rámci tohto návrhu zákona dôležité, a to pri veciach týkajúcich sa výživného, sa v praxi stáva, že oprávnený, teda osoba, rodič, ktorému do rúk sa má platiť výživné, sa už nemôže obrátiť na súd a využiť inštitút súdneho výkonu rozhodnutia pre vymoženie pohľadávky na výživnom, ale môže osloviť len exekútora.

Po účinnosti tejto novely vznikli obrovské problémy v aplikačnej praxi. Tie problémy spočívali v tom, že exekútori začali vyberať od ľudí naozaj dosť vysoké, vzhľadom na sociálnu situáciu tejto skupiny obyvateľstva, preddavky, čo je vec, ktorá sa možno do istej miery vyriešila aj komunikáciou s Exekútorskou komorou, ale druhá vec, ktorá v zmysle Exekučného poriadku stále trvá a hrozí, je, že trovy neúspešnej exekúcie hradí oprávnený. Toto je obrovský problém, pretože vzhľadom na skupinu obyvateľstva, ktorej sa problematika výživného dotýka, ide o ľudí naozaj z nižších sociálnych a príjmových vrstiev obyvateľstva, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť 10 000- až 15 000-korunové trovy neúspešnej exekúcie, v prípade, ak sa domáhali vyplatenia výživného.

Navyše zákon o náhradnom výživnom, inštitút náhradného výživného účinný od 1. 1. 2004, predpokladal na poskytovanie náhradného výživného splnenie podmienky, a to neúspešného domáhania sa platenia výživného či už súdnym výkonom rozhodnutia, alebo exekúciou. Keďže súdny výkon rozhodnutia bol zrušený, zostáva pre žiadateľov o náhradné výživné využitie inštitútu, resp. využitie exekúcie, ktorá následne spôsobuje to, že v mnohých prípadoch budú musieť platiť trovy exekúcie v takých vysokých sumách. Prakticky pre toho rodiča je nezmyslom žiadať náhradné výživné vo výške 600, 700, 1 000 korún mesačne, ak po roku mu príde faktúra, aby zaplatiť 10-, 15-tisíc trovy neúspešnej exekúcie.

Z toho dôvodu sa v predmetnom návrhu zákona navrhuje, aby trovy neúspešnej exekúcie a preddavok hradil štát prostredníctvom príslušného súdu, najčastejšie teda príslušného podľa miesta bydliska dieťaťa.

Rovnako ďalší z okruhov navrhovaných zmien sa snaží riešiť problematiku výkonu rozhodnutí vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú členmi Európskej únie a s ktorými Slovenská republika uzavrela dvojstranné zmluvy o právnej pomoci. V rámci tohto návrhu zákona sú aj ďalšie, možno obsahové a legislatívnotechnické zmeny, ktoré sú len drobnými zlepšeniami Exekučného poriadku.

Hlavným cieľom predloženej novely je vyriešiť situáciu veľkého počtu rodičov, ktorí sa domáhajú výživného pre svoje dieťa, alebo detí, ktoré sa domáhajú výživného pre seba a z toho titulu nemôžu uplatniť svoje právo alebo sa obávajú, pretože sa dostávajú do rizika platenia vysokých trov exekúcie.

V predmetnom návrhu zákona sa rieši aj to, aby exekučné konania, ktoré boli začaté pred účinnosťou tejto novely, aby aj v rámci tých hradil trovy neúspešnej exekúcie štát, resp. príslušný súd. Je to veľmi dôležitý inštitút a prakticky od novely Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku bol ohrozený aj zákon o náhradnom výživnom a jeho aplikácia.

Preto prosím o schválenie tohto návrhu zákona, ktorý zabezpečí, aby aj inštitút náhradného výživného mohol byť dostatočne a dôstojne využívaný. Prirodzene, návrh zákona má dosah na štátny rozpočet, predmetný dosah na štátny rozpočet je prerokovaný s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a nemožno ho vyčísliť, pretože nie je možné kvantifikovať počet vecí, ktorých sa to bude týkať, každopádne trovy konania, resp. súdy a výdavky zo štátneho rozpočtu budú hradene z kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je naozaj dôležitý pre zvýšenie vymožiteľnosti práva, v tomto prípade práva na výživné u mnohých rodičov v Slovenskej republike.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Tóthovej.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor NR SR ma uznesením zo 4. septembra tohto roku určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. S potešením som túto úlohu prijala a podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Úprava je prehľadná a zrozumiteľne sformulovaná. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona, ako už sám predkladateľ uviedol, bude mať dosah na štátny rozpočet v tej časti, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. Presnú výšku dosahu v tomto momente nie je možné určiť. Návrh zákona však nebude mať dosah na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení, ktoré sú uvedené v navrhovanej novele zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.

Stanovisko moje vlastné vyjadrím k predloženému legislatívnemu návrhu v rozprave a týmto, pán predsedajúci, sa zároveň do rozpravy prihlasujem.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. augusta tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

Ďakujem za pozornosť. To je všetko, pán predsedajúci, čo som ako spravodajkyňa za výbor uviedla.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vám oznámiť, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa ako prvá prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, osobitne v predloženej legislatívnej úprave vítam § 197 a § 203. Ak ste čítali predložený legislatívny návrh, viete, že ide o úpravu výkonu rozhodnutia, resp. spresnenie výkonu rozhodnutia konkrétne v otázke finančného pokrytia pri náhradnom výživnom.

Prečo toto zdôrazňujem a osobitne vyzdvihujem? Tak jednak je to určitá osobná citlivosť, lebo ako spoluautorka prvého návrhu zákona o náhradnom výživnom, ktorý tento ctený parlament prijal ešte pred minulými voľbami a potom bývala vládna koalícia hneď po voľbách zrušila, mám osobitný vzťah k problému realizácie náhradného výživného nie ako znižovanie, ako to niekedy tlač uviedla, zodpovednosti nezodpovedných rodičov, ale ako otázky zabezpečenia základného práva dieťaťa na sociálne zabezpečenie, na sociálno-materiálne zabezpečenie jeho potrieb.

Prečo vítam túto novelu v tejto otázke? Totiž prijatý exekučný zákon v bývalom volebnom období uviedol nejasnosti pre prax pri finančnom pokrytí náhradného výživného, teda exekučného vymáhania náhradného výživného. Ustanovil, že toto finančné pokrytie zabezpečuje štát. Samozrejme, nedôslednosť, ktorá bola veľakrát v legislatívnej tvorbe v minulosti, sa prejavila v tom, že uvedený zákon nekonkretizoval, kto bude prezentantom tohto štátu, teda v praxi nastávali situácie, že exekučné vymáhanie náhradného výživného cez exekútorov nemal kto finančne pokryť. Exekútori veľakrát odmietali bez akéhokoľvek finančného pokrytia vykonávať túto činnosť a časť exekútorov, ktorá sa rozhodla z humánneho hľadiska pomôcť matkám, ktoré sa domáhali náhradného výživného, robili túto činnosť bez akéhokoľvek finančného pokrytia. Ale nie každá matka mala šťastie natrafiť na takto humánne zameraného exekútora, a preto pomerne značná časť matiek sa nemohla domôcť, nebola tu vymožiteľnosť toho práva, ktoré jej vyplývalo z platného právneho poriadku, resp. zo súdnych rozhodnutí.

Legislatívny návrh, ktorý predkladá pán poslanec Madej, jednoznačne určuje, že finančné pokrytie sa uskutoční z finančných prostriedkov, rezort spravodlivosti to bude niesť, a že tým orgánom, ktorý bude finančne pokrývať exekútorovi tieto úkony, je príslušný súd.

Ja si myslím, že je to veľmi zhodné a vhodné legislatívne stvárnenie tejto myšlienky a hlavne pomôže matkám, hovorím o matkách, ale môžu to byť aj otcovia, resp. ten rodič, ktorý sa domáha náhradného výživného cez aktivitu exekútora.

Že pôjde o dosiaľ nevyčísliteľnú sumu, je zrejmé. A myslím si, že v rozpočte justície bude na tieto otázky v budúcnosti náležite pamätané. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, že v súvislosti s predchádzajúcim zákonom, teda ešte tou alternatívou, ktorá bola vypracovaná spolu s pani poslankyňou Muškovou, sa počítalo pokrytie finančných prostriedkov v súvislosti s náhradným výživným z tzv. fondu náhradného výživného.

Dovolím si uviesť, že táto ctená snemovňa uznesením odsúhlasila vznik fondu náhradného výživného v sume 2 mld. korún z Fondu národného majetku. Podľa mojich znalostí tento fond bol vytvorený, nemám však vedomosť, že by tento fond bol uznesením parlamentu zrušený. Preto možno bude nie od veci, ak by sme sa pozreli, či tieto finančné prostriedky boli v súvislosti so zákonom, teda s tou alternatívou zákona, ktorú sme predložili s pani poslankyňou Muškovou, či bol vytvorený a kde sa nachádzajú peniaze, ktoré do tohto fondu v sume 2 mld. mali byť odvedené.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste mi venovali pri mojom vystúpení. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, vážená pani poslankyňa. Vzhľadom na to, že sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, uzatváram možnosť podania faktických poznámok a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nie. Ďakujem. Pani navrhovateľka zrejme nie. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďakujem navrhovateľovi aj spravodajkyni.

Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Jozefa Šimka a Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Tento zákon ste dostali ako tlač 51 a návrh na pridelenie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 51.

Dávam preto slovo poslancovi Martinovi Froncovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny poslancov predkladám na rokovanie návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

Platný návrh o financovaní škôl z roku 2003 zaviedol normatívne financovanie, ktoré sa osvedčilo, a nezávislá analýza potvrdila, že viac ako 63 % riaditeľov škôl tento systém financovania oceňuje, pretože je objektívny, transparentný a efektívny. A je pravdou, že aj vďaka tomu zákonu z roku 2003 došlo k spájaniu a zániku neefektívnych škôl a školských zariadení, čím sa zracionalizovala školská sieť.

Zákon zároveň zaviedol trojročné prechodné obdobie na poskytovanie garantovaného minima finančných prostriedkov pre školu, a to vo výške 95 % z objemu financií z predchádzajúceho roka. Prechodné obdobie slúžilo práve na efektívnu racionalizáciu. Skúsenosť však ukazuje, že je potrebná čiastková úprava, pretože nie všetci zriaďovatelia toto prechodné obdobie využili na zefektívnenie chodu škôl a školských zariadení vo svojej obci. Vzhľadom na to, že od januára budúceho roka sa toto prechodné obdobie končí, ocitli by sa malé školy na zmiešanom území v ťažkej situácii. Ja si myslím, že rovnako malé školy slovenské, ako aj maďarské, ale aj malé školy, ktoré sú na inom území Slovenska.

Hlavne ten dôvod, prečo nesiahli v tomto období, ešte keď mohli siahnuť k racionalizácii, treba povedať a pomenovať veľmi otvorene a to je to, že tohto roku sa konajú aj komunálne voľby a komunálne voľby vlastne určujú istým spôsobom správanie sa starostov v takýchto obciach. No na takéto konanie samosprávy, ktorá neurobila včas túto racionalizáciu, by v prvom rade doplatili žiaci a rodičia, a preto sa navrhuje predĺžiť prechodné obdobie garantovaného minima o ďalšie dva roky, teda do roku 2008.

Druhá zmena, ktorú zákonne navrhujeme, rovnako vyplýva zo skúseností z uplatňovania nového systému financovania. Časť normatívnych prostriedkov zriaďovateľ nemusí dať škole, ale môže ich použiť pre iné školy vo svojej pôsobnosti. Zámerom tohto opatrenia bolo, aby samosprávy mali priestor na riešenie jednotlivých špecifík pri financovaní svojich škôl a školských zariadení. Realita však ukázala, že sa takéto prerozdelenie neraz deje na základe veľmi subjektívneho rozhodovania. Napríklad dobre fungujúca škola tak prichádza o nemalú časť prostriedkov, na ktoré má nárok na základe normatívneho financovania, v prospech iných škôl, a tým vlastne niekedy všetky školy v danom meste alebo obci živoria.

Návrh zákona, ktorý predkladám v mene poslancov, neruší tento inštitút, lebo sme presvedčení, že samospráva má mať mechanizmus na miestnu školskú politiku. Chceme však znížiť hranicu sumy, ktorou môže zriaďovateľ narábať, a chceme, aby bola určená priamo v zákone. Navrhujeme, aby výška financií, o ktorých rozhoduje samospráva, nepresiahla hodnotu 15 % z toho, čo škola dostane, čím si myslíme, že sa zníži subjektivita, ktorú neraz pociťujú mnohí riaditelia pri prerozdeľovaní financií.

Ďakujem, panie kolegyne a kolegovia, za pozornosť a prosím vás o podporu tohto zákona.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Froncovi, za navrhovateľov uviedol návrh zákona.

Gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport určil ako spravodajkyňu pani poslankyňu Rosovú. Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, čo je tlač 51, ako spravodajkyňa, ktorú určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Podľa môjho osobného názoru z vecného hľadiska tento návrh zákona nerieši problémy pomenované navrhovateľmi v dôvodovej správe. Pritom tým zriaďovateľom škôl, ktorí sa bez objektívnych príčin nedokázali prispôsobiť podmienkam zákona č. 597/2003 Z. z., otvára priestor na ďalšie neefektívne riadenie, a to na úkor tých, ktorí to urobiť dokázali.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona.

V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky uznesenie v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, takže predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokuje, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 51 z 21. augusta 2006 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor potom navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

Pán predseda, ďakujem, skončila som a odporúčam, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, milí kolegovia poslanci, dovoľte mi, prosím, bližšie zdôvodniť moje stanovisko k predloženému návrhu skupiny poslancov, ktoré som tu prezentovala ako spoločný spravodajca výboru.

Som presvedčená, že poslanci predkladali návrh v dobrom úmysle. Otázky, ktoré ním podľa dôvodovej správy chceli riešiť, teda jednak situáciu niektorých škôl v špecifických podmienkach a jednak finančnú istotu škôl, sú obe hodné diskusie a obe sú hodné hľadania riešení. Prečo teda nepovažujem toto predmetné navrhované riešenie za správne?

Bodom 1 sa podľa návrhu mení § 4 ods. 9 uvedeného zákona tak, že zriaďovateľ štátnej školy by musel v prípade prijatia tohto zákona prideliť na kalendárny rok každej zo škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti finančné prostriedky z normatívneho príspevku určeného tak na osobné, ako aj na prevádzkové náklady namiesto súčasných osemdesiat percent 85 %. Týmto opatrením sa však miera istoty riaditeľov škôl zvýši len nepatrne. Ak by sme to mali vyjadriť matematicky, vychádza mi to šesť a štvrť percenta. Ale zároveň sa tým pomerne výrazne, až o štvrtinu, zúži priestor samospráv, ktorý im umožňuje manažovať školstvo z pohľadu vzdelávacích potrieb obcí, miest a vyšších územných celkov, nielen z pohľadu potrieb jednotlivých škôl.

Vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, ak má navrhované opatrenie naozaj vyjadriť nízku dôveru navrhovateľov k schopnosti a vôli alebo k schopnosti či k vôli samospráv disponovať tými 20 % z normatívu na prospech celku, ak je teda podľa navrhovateľov všeobecným problémom svojvôľa a subjektivizmus pri nakladaní s týmito prostriedkami, nuž potom by bolo namieste dať školám plnú výšku normatívu a samosprávu z disponovania týmito prostriedkami vylúčiť.

Ja som však na základe skúseností presvedčená, že k takýmto prípadom svojvôle dochádza pomerne ojedinele. Iste, nemalo by k nim dochádzať vôbec. Ale na to podľa mojej mienky nie je riešením zákon. Na kontrolu a posudzovanie činnosti samosprávy sú najpovolanejšou inštitúciou voliči. A naším spoločným záujmom, dovolím si dodať, by malo byť, aby sa práve vzdelanie stalo vecou verejného záujmu, vecou, o ktorú sa voliči naozaj zaujímajú a hodnotia svojich poslancov a svoje samosprávy podľa výkonu tejto činnosti v danom územnom celku. Takže toľko vlastne k tomu prvému opatreniu.

Pokiaľ ide o to druhé, ktoré vlastne riešia body 2 a 3 návrhu, ním sa mení § 9 ods. 1 a 2 a o dva roky sa ním predlžuje obdobie, počas ktorého každý zo zriaďovateľov dostane finančné prostriedky vo výške garantovaného minima. Podľa navrhovateľov by to malo riešiť situáciu škôl s malým počtom žiakov na národnostne zmiešanom území a v ťažko dostupných obciach. Lenže akokoľvek som hľadala nejaký vecný podklad, ktorý by dokumentoval, že iba uvedené typy škôl sú tými, ktoré sa do normatívu nezmestia, nenašla som taký. Možno som nehľadala dobre, ale nepoznám taký. V skutočnosti sa však o garantované minimum aj na základe návrhu tohto zákona môžu pokojne uchádzať aj tie samosprávy, ktoré jednoducho nemali odvahu alebo schopnosť prijať potrebné opatrenia a efektívne riadiť školstvo v ich pôsobnosti. Ale na druhej strane na to, že existujú školy, ktorým stačí nastaviť dlaň a nie sa starať o to, aby naozaj ich financovanie zodpovedalo novým podmienkam, doplatia práve tie samosprávy, ktoré riešenia našli a ktoré mali odvahu uskutočniť ich. Pretože, samozrejme, tie prvé školy odčerpávajú z balíka, ktorý mohol slúžiť na celkové zvýšenie normatívu pre všetkých.

Ak dokážeme na základe skúseností s normatívnym financovaním presne pomenovať typy škôl, ktoré sa jednoducho z objektívnych dôvodov do normatívu nezmestia, ak dokážeme potvrdiť, že v týchto prípadoch by ďalšia racionalizácia, spájanie alebo iné alternatívne riešenia boli proti záujmu spoločnosti, potom teda prijmime opatrenie, ktorým takýto typ škôl dostane trvalú výnimku, pretože predlžovaním prechodného obdobia, ktoré znamená každoročné znižovanie príspevku tak či tak, by sme ich raz dostali pod hranicu možného prežitia, pretože pre takéto školy, ale napokon aj pre tie, ktoré sa podmienkam prispôsobiť mohli, ale nedokázali, by šlo vlastne o prechodné obdobie, ktoré je prechodom odnikiaľ nikam. Na to, aby sme mohli uvažovať o trvalom riešení, je, samozrejme, potrebná už zmienená analýza. Ak ju máme, samozrejme, treba na nej stavať, ak ju nemáme, je nevyhnutné k nej pristúpiť.

Chcem ešte dodať, že vidím akýsi vnútorný rozpor medzi oboma navrhovanými opatreniami preto, lebo tým prvým chceme zvýšiť istotu škôl a akosi oslabiť pozíciu samospráv, kým tým druhým sa, naopak, tlak na zriaďovateľov, a teda samosprávy, zvoľňuje.

No a napokon ešte istá obava v tejto súvislosti, pokiaľ by sme naozaj pristúpili k takejto výnimke a predĺžili prechodné obdobie do roku 2008, dostali by sme sa do druhej polovice volebného obdobia v samosprávach a obávam sa, že potom každý návrh na ďalšie predĺženie prechodného obdobia by mal veľkú šancu uspieť preto, lebo by sa asi ťažko hľadala politická vôľa odmietnuť ho v druhej časti volebného funkčného obdobia samospráv.

Toľko z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Ivančo - procedurálny návrh? Faktická? (Reakcia z pléna.) Aha, tak vás poprosím, keby sme vedeli zmeniť priestor na faktické poznámky. Uzatváram možnosť. Nie sú faktické poznámky. Žiadny iný poslanec sa neprihlásil písomne. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť. Pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Ivančo.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, predložený poslanecký návrh nerieši problémy, ktoré sú spojené s financovaním základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Toto isté predniesla aj pani spravodajkyňa poslankyňa Rosová. Tu sa plne s týmto názorom stotožňujem a beriem za svoje argumenty, ktorými dokumentovala tento fakt. Ja by som to ešte doplnila o niekoľko našich námetov.

Na základe programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala, že bude dbať o to, aby sa znižoval počet detí v jednotlivých triedach, je zrejmé, že normatív sa bude prehodnocovať. Tu by som nesúhlasila s tým, čo povedal pán navrhovateľ, že riaditelia škôl považujú takýto výpočet normatívu za veľmi objektívny a efektívny. Moje vedomosti sú iné.

Rovnako sa vláda zaviazala, že posúdi vyňatie materských škôl zo zákona o školských zariadeniach a bude rozhodovať o ich zaradení do školského zákona ako prvého stupňa školského systému. Otvoreným zostáva aj financovanie umeleckého školstva.

Súčasná metodika založená na princípe finančnej rovnosti bude nahradená metodikou založenou na ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Ministerstvo školstva vypracuje v zmysle programového vyhlásenia komplexný návrh systémového riešenia financovania regionálneho školstva prostredníctvom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z.

Predložený poslanecký návrh považujeme za nesystémový a nie je v súlade s cieľmi, ktoré si vláda v oblasti výchovy a vzdelávania stanovila. Preto ho klub poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia nepodporí. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú žiadne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Ivančo, nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k preloženému návrhu zákona.

Som presvedčený o tom, že predložený návrh zákona má úprimnú snahu riešiť jeden z čiastkových problémov, ktoré nastali prijatím zákona č. 597 v roku 2003 o financovaní, skrátim to, regionálneho školstva. Ten problém, ktorý vznikol prijatím tohto zákona, je problém efektivity vynaložených peňazí na rôznych typoch škôl, rôznych druhoch škôl, ale aj rôzne veľkých škôl. Preto sa už v roku 2003 dostala do tohto zákona, do § 4, myslím, že odsek 9, práve tá veta o tom, koľko budeme, ako dlho budeme riešiť tzv. tie malé školy.

Určite si pán poslanec pamätá na tú diskusiu pri tom garantovanom minime a tu chcem vyjadriť plnú podporu kolegyni spravodajkyni, že v klube SDKÚ máme názor, že obdobie troch rokov bolo dostatočné na to, aby si zriaďovatelia škôl mohli svoje problémy pri prechode kompetencií vyriešiť. A koniec koncov podľa môjho názoru zmeny v sieti škôl, ktoré sa diali počas troch rokov, to aj ukázali, že tí starostovia obcí a neskôr predsedovia samosprávnych krajov, kde mali problémy, si to vo veľkej miere vyriešili.

Znamená to pre mňa to, že predlžovanie lehoty na garantované minimum, ktoré však znamená to, aj napriek tomu, aká je úprimná a dobrá snaha riešiť tento problém, znamená to, že každý rok škola dostane vždy o 5 % menej. Otázka potom vzniká, dokedy je táto škola to schopná vydržať, nejaká konkrétna, keď tak či tak dostane vždy o 5 % menej, ako dostala v predchádzajúcom roku, teraz sa myslí stále o 5 % menej na žiaka.

Takže v tomto smere si myslím, že tento návrh nevyrieši dlhodobo problém malých škôl. Dokonca si myslím, že by to bolo skutočne len predlžovanie agónie. A tak či tak v roku 2008, ak by sme tento návrh zákona prijali alebo túto novelu prijali, by opätovne nastal tento problém, čo s týmito školami.

Problém financovania malých škôl nie je v normatívoch a tento normatív podľa mňa alebo tento normatívny systém je dobrý, podľa mňa je dokonca efektívny. Problém je v tom, že každoročne pri návrhu štátneho rozpočtu vedieme dlhé diskusie o tom, koľko peňazí má ísť do regionálneho školstva. Určite by sme sa zhodli všetci na tom, že normatív je dobrý, ak by normatív na základnú školu nebol 22 000 Sk, ale bol nejako tak približne, ako je teraz, ale aby bol 35 000 Sk. A verte mi, že v tej chvíli by žiadna ani z tých teraz malých škôl nehovorila o tom, že má nejaký problém. Ale pokiaľ tie peniaze na školu tam neprídu, ale cez ten normatív, o ktorom hovorí zákon č. 597/2003 o financovaní, tak sa ten problém nevyrieši.

Predložený návrh má ešte aj jeden vážny problém, o ktorom ja som aj hovoril pri vystúpení pri programovom vyhlásení vlády, a to je problém trestu. Problém trestu pre tých, ktorí za cenu mnoho ráz ťažkých diskusií v obciach školy dokázali zrušiť. Dokázali vyriešiť dokonca problém dopravy a vláda dokázala vyriešiť problém dopravy v tom zmysle, že prispieva na dopravu žiakov, pokiaľ žiak dochádza do schváleného školského obvodu. To znamená, že toho rodiča v podstate tá doprava nestojí nič. V tomto zmysle už vzniká len jediný problém, že ten žiak musí, poviem to teraz ľudovo, v úvodzovkách, ráno vstať, ísť na autobus a dôjsť do školy. Inak by chodil do školy vo svojej obci, ktorá tam bola.

Preto problém garantovaného minima podľa mňa by mal už v tomto roku skončiť. Určite to nebude ľahký koniec pre mnohé školy a práve pre tie školy, ktoré v tom systéme zostali, pretože si neviem predstaviť osobne 1. január 2007 a neskôr, keď vlastne dostanú tie peniaze na žiaka, lebo to bude podstatne menej peňazí. Ale opäť je to v tomto zmysle už len na starostoch, ako sa s tým vysporiadajú. A podľa mňa je to správna filozofia, aby to bolo na nich.

Čo sa týka druhej časti a postoja zriaďovateľov a 85 % na 80 %, súhlasím s tým, čo bolo povedané mojou predrečníčkou, že 5 % je aká veľká suma peňazí, ktorá vyrieši problém školy? Pri zodpovednom zriaďovateľovi tá škola problém vie s tým zriaďovateľom riešiť. My sa môžeme tu baviť na tejto pôde o tom, koľko je zodpovedných, koľko je nezodpovedných zriaďovateľov, ale bola by to nekonečná diskusia a diskusia, ktorá by nemala žiaden záver. Treba si uvedomiť ešte aj jednu vec, pri akejkoľvek kritike zriaďovateľov, že ten zriaďovateľ podľa mňa má aj tzv. vyššiu zodpovednosť. Ten zriaďovateľ možnože má 2-3 školy a pri dobrej komunikácii s manažérom školy a s jednotlivými manažérmi jednotlivých svojich škôl vie efektívne vynaložiť tie peniaze, ktoré mu zo zákona zostávajú, pretože vie jeden rok investovať do jednej školy, možnože druhý rok investovať do ďalšej školy a tretí rok do ďalšej školy. Ale opäť to vyžaduje principiálneho a zodpovedného starostu, predsedu samosprávneho kraja, možnože aj tých poslancov. To nevyriešime v Národnej rade podľa mňa. To je o tom, čo sa deje dole.

Dokonca si myslím, že ten zriaďovateľ má mnohokrát zodpovednosť, opäť poviem ľudovo, takú, že má nôž na krku. Pretože vieme, že každoročne sa zmenšuje objem peňazí na havarijné stavy, ktoré dávame cez štátny rozpočet. Kto sa potom postará, ak my zvýšime percentuálny prídel zákonom na školu, kto sa postará o školu, v ktorej vznikne v decembri havária na ústrednom kúrení? Keď ten zriaďovateľ všetky peniaze na základe nášho zákona posunul na školu a tá škola v novembri už tie peniaze má tak, že má už len posledný mesiac na vykrytie bežných prevádzkových nákladov a bežných výdavkov na osobné náklady. Od koho bude potom pýtať ten zriaďovateľ, ktorý na konci roka ide na vyrovnaný rozpočet a už má, prirodzene, tie peniaze minuté?

Ja som presvedčený o tom, že to, čo je teraz v tom zákone napísané, možnože nie je celkom dobré pre riaditeľov škôl - a poviem aj pre ktorých riaditeľov škôl. Podľa mňa to nie je dobré pre tých riaditeľov škôl, ktorí už teraz začínajú mať finančné problémy a chcú vycucať od zriaďovateľa len väčší objem peňazí, aby sa dostali do dlhšej etapy svojej finančnej agónie. Ak pomôžeme teraz škole, treba si uvedomiť, že nepomôžeme zriaďovateľovi. Vyberme si svoju filozofiu ďalej.

Úplne jednoducho by to bolo možno pri školách a zriaďovateľoch, teda jeden zriaďovateľ a jedna škola. By to bolo super. A vieme to dokonca ukontrolovať. Ale pri obciach a samosprávnych krajoch, ktoré napríklad v Prešovskom kraji, myslím, že samosprávny kraj spravuje okolo 90 škôl a školských zariadení, som presvedčený o tom, i keď sa to mnohým riaditeľom nebude páčiť, čo teraz hovorím, že ten zriaďovateľ má mať zákonnú možnosť vytvárať si svoje zdroje na to, aby vedel aj riešiť havarijné situácie, krízové situácie na čiastkových školách. Subjektívny problém rozdeľovania bude vždy. Tento problém bude pri 80 %, pri 85 %, aj pri 90, aj pri 98. Tento problém, aj tie 2 % nemusia sa dobre rozdeliť.

Dovoľte mi na záver teda povedať, že podľa mňa predložený návrh zákona skutočne nespĺňa podmienky systémového riešenia problému financovania škôl. Dokonca si myslím, že ďalšie riešenie je skutočne už teraz v rukách vlády, v rukách ministerstva školstva, ako sa vysporiadať z hľadiska filozofie nového ministra, nového ministerstva s financovaním škôl.

Chcem povedať ešte jednu vec, že, vážený pán predkladateľ, už aj teraz je čiastočne váš návrh riešený nariadením vlády a možno diskutovať o tom, že nariadenie vlády má nižšiu právnu silu ako zákon atď., ale posledné nariadenie vlády č. 662/2005 rieši prideľovanie finančných prostriedkov na osobné náklady vo výške 85 % a na prevádzkové náklady 80 %, takže skutočne si myslím, že sa hráme o nejakých 5 %. Ak je to malá škola, je to veľa peňazí, ak je to veľký zriaďovateľ, je to tiež veľa peňazí.

Takže z tohto hľadiska si dovolím povedať záverečnú vetu, že myslím si, že v klube SDKÚ nezdieľame taký názor, ako má pán predkladateľ.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami páni poslanci Mikloš a Švidroň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť to, čo hovoril pán poslanec Ivančo, ale aj pani poslankyňa Rosová, a povedať, prečo si myslím, že nie je tento návrh dobrý, a prečo ho nepodporím.

Vy si pamätáte, pán poslanec, keď ste boli ministrom, keď sme boli v tej istej vláde, že sme vlastne tento spôsob financovania v školstve cez normatív vytvorili aj preto a najmä preto, aby sa zvýšila efektívnosť použitia prostriedkov v školstve, aby vznikol tlak a aby jednoducho tam, kde tá neefektívnosť je veľká, a vieme, že sú rádovo vyššie napríklad náklady na žiaka v málotriednych školách, ale nielen tam, aj v porovnateľných školách sú rádovo rozdielne, aby jednoducho peniaze boli efektívnejšie využívané. Pretože ak budú efektívnejšie využívané, prinesú - a tie peniaze vždy budú, objem zdrojov vždy bude obmedzený, ide o to, aby slúžili čo najlepšie na to, aby sme poskytli čo najlepšie vzdelanie čo najväčšiemu počtu detí.

Musím povedať, že som prekvapený, že ste takýto návrh dali, pretože to vlastne popiera ten systém a ten princíp, ktorý sme zaviedli počas vášho ministrovania. Keď sme sa vtedy zhodli a diskutovali sme o tom, či vôbec prechodné obdobie, bola to dosť dlhá diskusia, určili sme trojročné prechodné obdobie na to, aby sa jednoducho s novou situáciou školy vedeli vysporiadať. Viackrát tu zaznelo, že ak tento návrh by bol schválený, zrejme by to nebolo posledné prechodné obdobie, ako sa budú blížiť voľby, asi bude narastať vôľa neprijímať alebo odďaľovať nepopulárne opatrenia, ktoré vytvárajú tlak na zvyšovanie efektívnosti.

Teda tento návrh, myslím si, že nie je dobré podporiť preto, že jednoducho mení podmienky v smere horšieho, menej efektívneho použitia prostriedkov v školstve.

Ďakujem.