V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: Ferdinand Devínsky, Dušan Galis, Jana Vaľová, Edita Angyalová.

Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov (tlač 45).

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 49.

Prosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

Vládnym návrhom zákona sa realizuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda Slovenskej republiky zaviazala poskytnúť vianočný príspevok na zmiernenie sociálnej situácie poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov, a to diferencovane podľa výšky dôchodkov.

Návrhom zákona sa upravuje poskytovanie vianočného príspevku poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku a sociálneho dôchodku vyplácaných Sociálnou poisťovňou a poberateľom výsluhového dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný starobný dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, a invalidného dôchodku priznaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení vyplácaných príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia silových rezortov.

Sumu vianočného príspevku sa navrhuje ustanovovať diferencovane, a to v závislosti od sumy dôchodku alebo úhrnu súm dôchodkov podľa pásmového rozpätia upraveného sumami určenými percentom z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Percento z priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, sumy určené týmto percentom a sumy vianočného príspevku sa navrhuje ustanoviť každoročne nariadením vlády. Z dôvodu oslobodenia od daní z príjmov sa nezapočítava suma vianočného príspevku do príjmu manželského partnera na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane a navrhuje sa, aby vianočný príspevok mal charakter štátnej sociálnej dávky a nepovažoval sa za príjem pre určenie súm životného minima.

Výdavky spojené s poskytnutím vianočného príspevku sa navrhuje financovať z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pre rok 2006 sa predpokladá vyplatenie 990 000 príspevkov, teda vianočných príspevkov k dôchodku, ktoré budú predstavovať 1,565 mld. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Teraz žiadam pána poslanca Madeja, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, aby predniesol svoju spravodajskú správu. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 3. schôdzi.

V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Predloženým vládnym návrhom zákona vláda realizuje programové vyhlásenie vlády, ktorým sa zaviazala poskytnúť vianočný príspevok na zmiernenie sociálnej situácie poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 49 z 21. augusta 2006 prideliť vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor v lehote do 10. októbra 2006.

Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás o tom, že písomne za kluby sa prihlásili dvaja poslanci.

Ako prvá vystúpi, za klub SDKÚ, pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči.

I. Radičová, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda parlamentu, ďakujem za priestor. Rada by som sa vyjadrila k predkladanému návrhu štátnej sociálnej dávky.

Dovoľte mi na úvod zdôrazniť a zvýrazniť zásadné tvrdenie. Nik nespochybňuje akútnu potrebu riešenia nízkych dôchodkov a riešiť sociálnu situáciu dôchodcov, naozaj nik. A tento cieľ máme naozaj spoločný. Tento smer a tento spôsob uvažovania, ako zlepšiť sociálnu situáciu tých, ktorí to potrebujú, môžeme považovať za spoločné snaženie tak zákonodarného orgánu, ako aj ostatných reprezentantov tejto krajiny. Druhá otázka je ako, akým spôsobom riešiť túto situáciu, a to predovšetkým aj v kontexte iných sociálne oslabených skupín, iných sociálne rizikových skupín, ale i v rámci riešenia jednotlivých kategórií vnútri samotnej nemalej skupiny dôchodcov. Často na pôde tejto snemovne padlo spojenie moderný sociálny štát.

Opakovane na pôde tejto snemovne sa zdôrazňovala potreba sociálnej solidarity a opakovane sa apelovalo a argumentovalo európskymi štandardmi. Preto mi dovoľte na úvod veľmi stručne pripomenúť základné štandardy a princípy, na ktorých sa zhodli všetky členské krajiny Európskej únie vo vzťahu k dôchodkom, ich vytváraniu a miere solidarity v dôchodkovom systéme. Tie princípy a zásady spoločné sú tri. Ja ich naozaj len vymenujem, len na osvieženie a pripomenutie pamäti. Ten prvý princíp je, aby bol zachovaný prístup k dôchodkom a k primeraným príjmom dôchodcov, ktoré by umožnili primerane zachovať si životnú úroveň po odchode do dôchodku pri zachovaní spravodlivosti medzi generáciami a vnútri generácií. To je prvý princíp. Druhý princíp je finančná udržateľnosť verejných a súkromných penzijných systémov, ktorá by mala byť nastavená s prihliadnutím na starnutie obyvateľstva tromi stratégiami. Z nich je prvá predlžovanie aktívneho života a aktívneho starnutia, druhá vyrovnanie dôchodkov vo vzťahu k zaplatenému poistnému a tretia rozvíjanie finančnej prístupnosti a bezpečnosti súkromných penzijných fondov. Tretí nosný princíp je, že penzijné systémy musia byť transparentné, prispôsobené potrebám súčasnej modernej spoločnosti, demografickému starnutiu a štrukturálnym zmenám. Tieto nosné princípy sú ďalej pretavené do takej, nazývame to, rovnice alebo troch rovníc, ktoré každý dôchodkový systém má spĺňať. Je to rovnováha medzi tými, ktorí platia do systému, a tými, ktorí prijímajú dávky, druhý, medzi zaplatenými príspevkami a vyplácanými dávkami a tretí, medzi solidaritou a individuálnou zodpovednosťou každého za jeho budúcnosť. Tieto tri rovnice má riešiť každý dôchodkový systém.

S prihliadnutím na tieto princípy, ktoré sú súčasťou stratégie aj pre budúce roky všetkých členských krajín Európskej únie, konštatujem, že návrh, ktorý má vyriešiť, zlepšiť, doplniť, modifikovať súčasnú situáciu dôchodcov, jeho konštrukcia z tohto pohľadu tieto princípy a kritériá nespĺňa. Nepovažujem preto konštrukciu tohto príspevku za sociálne spravodlivú, konkrétne po prvé, celá konštrukcia príspevku je postavená na pásmach, pani ministerka ich tu spomenula, 20 % priemernej hrubej mzdy v hospodárstve a 40 a 60. Vždy, keď stanovujete pásma, vytvárate subkategórie dôchodcov, ktorí sú v medzihraní týchto pásiem a ktorí sa oprávnene pýtajú, prečo práve oni spadli do nižšieho pásma ako tí, ktorí majú len o veľmi malú sumu menej. To sú tie hraničné problémy. Všetky členské štáty Európskej únie vo všetkých systémoch štátnych sociálnych dávok preto upustili od pásmového rozhodovania sa pri prideľovaní, udeľovaní istých dávok a podpory. Navyše, existuje naozaj niekoľko spôsobov, ako je možné sa tejto skrivodlivosti pri konštrukcii príspevku vyhnúť. Je to možné urobiť lineárne vzhľadom na existujúcu výšku dôchodku. Je to možné urobiť len stanovením istého maxima nulového bodu, kde už sme na hranici vysokých dôchodkov. A tam nebudeme pridávať. Ale nechcem obťažovať, naozaj tých možností je niekoľko, ktoré túto skrivodlivosť odstraňujú a riešia a sú overené a vyskúšané.

Druhý moment. Rozhodujeme o prerozdelení cirka 1,6 mld. Sk, o prerozdelení príspevkov našich občanov. Rozhodujeme o peniazoch našich občanov. A rozhodujeme, že budeme solidárni z týchto financií voči dôchodcom. Preto toto rozhodovanie o solidarite s konkrétnou sociálnou skupinou musí byť citlivé, spravodlivé a bez skrivodlivostí. My odporúčame a navrhujeme, že v rámci tohto systému, kde z príspevkov, opakujem, vytvoríme subkategórie dôchodcov, zároveň nenavrhujeme prideliť tento príspevok predčasným dôchodcom, pričom ja naozaj trvám na tom, že predčasný dôchodok bol konštituovaný predovšetkým preto, že máme vážnu skupinu občanov nad 50 rokov, ktorí už nemajú už šancu sa zamestnať a nemajú inú voľbu. Nezabúdajme na tento dôvod, prečo sa ocitajú v predčasnom dôchodku. Nemáme ich zahrnutých v príspevku, naopak, máme v príspevku zahrnutých pracujúcich dôchodcov, ktorí popri dôchodku majú ďalší príjem. Vytvára to ďalšiu sociálnu nespravodlivosť. Jeden z princípov Európskej únie totiž hovorí úplne jednoznačne, že nie je možné podmieňovať solidaritu i voči tým, ktorí sú v nerovnovážnych alebo nerovnakých sociálnych situáciách. Tá nerovnakosť tkvie v tom, že je dôchodca, ktorý nepracuje, a dôchodca, ktorý pracuje.

Tretí moment, ktorý je rovnako závažný, opakujem, 1,6 mld. z príspevkov našich občanov a platieb našich občanov, kde, a podčiarkujem, 33 % tých, ktorí dnes pracujú a majú príjem z práce, majú rovnaký čistý príjem ako kategória dôchodcov, ktorým ideme dávať štátnu sociálnu dávku, je to skupina rodín s deťmi alebo osamelých jednotlivcov, ktorí pracujú, ale majú rovnaký čistý príjem z práce. Táto sociálna skupina je teda v rovnakej príjmovej sociálnej situácii, ale je zároveň solidárna s dôchodcami, ktorí majú rovnaký príjem ako oni. Dávam na vážne zváženie, že ďalší krok úplne nevyhnutný z dôvodov práve medzigeneračnej solidarity je podporný mechanizmus pre tieto rodiny, ktoré sú príjmovo na tom rovnako a zároveň sa ešte starajú o nezaopatrené deti. Dovoľte mi pripomenúť príklad, ktorý sa odohral v tejto snemovni, keď sme novelizovali zákon č. 461/2003 Z. z. a solidarizovali sme s nízkopríjmovými dôchodcami po úroveň životného minima, zároveň sa prijalo opatrenie a nariadenie, ktorým sa solidarizuje s rodinami s nezaopatrenými deťmi do výšky životného minima. Rozšírili sme vtedy tento okruh, aby sme dávali rovnakú sociálnu dávku ľuďom v rovnakej finančnej sociálnej situácii, aby sme jednu sociálnu skupinu v rovnakej príjmovej situácii nediskriminovali voči inej sociálnej skupine. Rovnaký krok bude nevyhnutný na vyváženie a nediskrimináciu urobiť aj voči rodinám s nezaopatrenými deťmi. Na to vážne a dôrazne upozorňujem.

Ďalšia poznámka. Je naozaj namieste otázka prečo práve konštrukt 20, 40, 60, keď systémovo pri nízkopríjmových akýchkoľvek sociálnych skupinách sa vždy odvíjame od kategórie životného minima. Prečo do systému vnášane nesystémový prvok? Prečo nepracujeme s kategóriou životného minima? Prečo nekonštruujeme príspevok napr. ako isté násobky životného minima, čo urobí príspevok priehľadným a logicky zdôvodniteľným? Zároveň to nevytvára asymetriu voči ďalším systémovým či nesystémovým v budúcnosti, ale skôr systémovým opatreniam voči už spomínaným rodinám s nezaopatrenými deťmi. Dovoľte mi povedať iba poznámku pod čiarou. Opakujem a naozaj veľmi dôrazne, je možné vytvoriť spravodlivú konštrukciu rozdeľovania týchto finančných prostriedkov v rámci jednorazovej dávky bez toho, aby sa vnútorne dôchodcovia diferencovali tvrdými, normatívne stanovenými pásmami. Ten konštrukt je veľmi jednoduchý. Nerozumiem, prečo sa k nemu neprikročilo, pretože v takejto podobe znovu, a opakujem, vytvárame sociálne nespravodlivý model.

Dámy a páni, ešte raz, nik nenamieta voči tomu, že treba riešiť situáciu nízkopríjmových dôchodcov, moja námietka tkvie v spôsobe, akým je tento príspevok konštruovaný, pretože existujú minimálne tri spôsoby, ktoré tieto diskrepancie riešia a odstraňujú. Po druhé, zdôrazňujem opätovne, že by to malo harmonizovať, i keď je to jednorazová dávka, s princípmi, ku ktorým sa zaviazala aj Slovenská republika. A po tretie, vyzývam, aby sme naozaj pokračovali vo vecnej diskusii systémového riešenia výšky dôchodkov v rámci 1., tzv. priebežného piliera, kde isté koncepty už boli diskutované i na pôde tohto parlamentu. Je to vážna diskusia, ktorá predpokladá expertné rozhovory, pracovné skupiny, konsenzus širokospektrálny. Ale systémové riešenie je jediným, ktoré zabezpečí to, aby sme nevytvárali jednorazové dávky, ktoré v svojej podstate nemusia byť sociálne spravodlivé.

Na záver. Dovoľte mi navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku tak, že tento návrh zákona vráti navrhovateľovi na dopracovanie. Apelujem na vašu zodpovednosť. Ak pristupujeme k jednorazovému príspevku, konštruujme ho spravodlivo. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Za klub Kresťanskodemokratického hnutia teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážení kolegovia poslanci, včera sme ukázali pri rokovaní o sociálnej problematike, že opozícia nie je a priori proti všetkému, s čím prichádza vláda. Ja keď som pri tom prvom bode včera vystúpil, tak som vystúpil proti procedúre, že my porušujeme zákon, ktorý určuje, akým spôsobom máme rokovať o zákonoch. Ale vecne obsah som vo svojom vystúpení nespochybnil a pri hlasovaní celá opozícia hlasovala za to, aby sme o zákone rokovali. A predpokladám, že budeme hlasovať za jeho schválenie aj v ďalších čítaniach. Ale tento návrh zákona je úplne iná káva, toto nie je problém procedúry, toto je problém obsahu. A už moja predrečníčka povedala, aký to je vážny systémový problém. Prosím vás, vláda navrhuje zaviesť novú štátnu sociálnu dávku. Rozširuje okruh tých, ktoré existujú. Ak pri iných sociálnych dávkach bolo dôvodom napr. zhoršenie sociálnej situácie, napr. pri prídavkoch na deti, novom členovi v rodine, pri rodičovskom príspevku, strate príjmu zamestnanca rodiča, ktorý sa staral celodenne o dieťa a prišiel o značný príjem, zhoršila sa výrazne situácia, pri zavádzaní tejto dávky sú dôvodom Vianoce. Dámy a páni, to je úžasné, aj v dôvodovej správe som si prečítal, že vláda navrhuje poskytnúť vianočný príspevok na zmiernenie sociálnej situácie časti poberateľov starobných a iných dôchodkov. Po Vianociach ich situácia bude lepšia alebo teda aj pred Vianocami je ich situácia lepšia, keď to je len na Vianoce? Považujem tento návrh za urážku chudobných dôchodcov. Je to hanba. Dámy a páni, ja to dokonca považujem za návrat do doby ľadovej, inými slovami, do doby socializmu. Pán kolega Madej si to nemôže pamätať, ale vtedy na Vianoce bývali banány, mohli si ich dovoliť takmer všetci. Pamätáte si to. Tak som preto prekvapený, že je tu taký návrh. Ak chcete riešiť sociálnu situáciu dôchodcov, je to možné a dokonca je to aj potrebné, a to v mnohých prípadoch, ale na to aj v našom legislatívnom poriadku je viacero nástrojov aj finančnej povahy, cez jestvujúce zákony, zákon o sociálnej pomoci, o pomoci v hmotnej núdzi, v zákone o príspevku na bývanie a dokonca aj v zákone o sociálnom poistení, ktorý sme už včera preberali. Áno, komu treba pridať, tak tomu treba pridať.

Moja druhá poznámka na odľahčenie je, že to, že s takýmto návrhom prichádza vláda, tak je na jednej strane zásluha predchádzajúcej vlády, že si to môže dovoliť. Tých 1,7 mld. korún na tento vianočný príspevok, to je aj výsledok, by som povedal, stavu ekonomiky, hospodárenia s verejnými prostriedkami, v štátnom rozpočte, ale na druhej strane je výrazom, že vy neviete spravodlivo a správne ani rozdávať. Dámy a páni, vláda má právo, dokonca má povinnosť riešiť nepriaznivú sociálnu situáciu ľudí, ktorí si ju nemôžu zlepšiť vlastnými rukami, ale spôsob, akým to robí, je zasa len gesto, je to populistické gesto. Hoci sme pri sociálnych návrhoch v tejto snemovni aj v minulosti, keď vláda prichádzala s návrhom rozdávať alebo pomôcť istým skupinám, nachádzali svornú jednotu, musím povedať, že v prípade tohto návrhu Kresťanskodemokratické hnutie nemôže toto trápne gesto podporiť. Ďakujem za vašu pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Ako jediná sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy, nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k problematike, o ktorej teraz diskutujeme. Moji predrečníci kolegovia, s ktorými sme boli spoločne aj v minulom volebnom období na pôde parlamentu, povedali už svoje pre a kontra. Ja sa len pár vetami chcem k tomuto vyjadriť.

Musím sa priznať, že ja som osobne predkladala pozmeňujúci návrh, keď sme valorizovali dôchodky pred dvoma rokmi. Vychádzala som práve z toho dôvodu, aby sme najviac pomohli tým dôchodcom, ktorí majú najnižší dôchodok. Na moje najväčšie prekvapenie som musela zistiť, a odvtedy to zdôrazňujem, že práve tej skupine, ktorej sme chceli pomôcť, sme nepomohli. Keď som si zobrala tento návrh do ruky, tak som zistila, že k podobnej situácii môžeme dôjsť aj teraz. Totižto vždy, keď robíme nejaký návrh alebo chceme riešiť situáciu, nemôžeme sa vyhnúť tomu, že uškodíme viacerým skupinám dôchodcov. Teraz toto nastane. To poškodenie je v prvom rade kvôli tomu, že sú tam pásma, v druhom rade zase kvôli tomu, že nad určitou sumou dôchodky nezvyšujeme. To, že jednak nezvyšujeme dôchodky nad určitou sumou, my vysvetľujeme tým, že my chceme pomôcť tým, ktorí majú najnižší príjem. Sčasti to môže byť pravda, ale v praxi nie. Budeme škodiť tým dôchodcom, ktorí majú dôchodok o 10 korún vyšší, ako je to pásmo. Ako im to vysvetlíme? Ten, kto má o 10 korún menej, ešte bude mať nárok na dôchodok a ten, kto má o 10 korún vyšší dôchodok, už nie? To je moja jedna pripomienka. Druhá pripomienka je tá, že budeme zvyšovať dôchodky pre tých, ktorí pracujú, teda pre pracujúcich dôchodcov a nebudeme ich riešiť pre tých, ktorí majú dôchodok vyšší, ako je tá určená suma, to je diskriminačné, nebudeme zvyšovať dôchodok pre tých, ktorí išli do predčasného dôchodku. To je z mojej stránky najväčšia diskriminácia, ktorá môže byť, pretože pani ministerka sa vyjadrila, že však tí ľudia si to vybrali sami. Nie v každom prípade, pretože predčasný dôchodok toho času bol situovaný kvôli niečomu inému. práve tí mali využiť predčasný dôchodok, ktorí tesne predtým, ako by dovŕšili dôchodkový vek, išli do dôchodku. Takže pomáhame tej skupine, ktorá si môže pri tom privyrobiť, nevieme, koľko si privyrobí pri tom svojom dôchodku, aj keď ho má nižší, a nedávame tým, ktorí majú ten dôchodok o niečo vyšší. My sme tieto počty už tu viackrát spomínali, koľko je tých ľudí, ktorí majú dôchodok nad 15 000, nad 19 000, ale je 86 tých, ktorí ho majú nad 30 000. Takže fakt tie sumy sú nízke.

A čo je najdôležitejšie. Na Slovensku platí, aspoň zatiaľ, antidiskriminačný zákon. Nemôžeme diskriminovať ani jednu skupinu na úkor druhej. Ja si myslím, že keby tí dôchodcovia, ktorí dnes vypadnú zo zvyšovania dôchodkov, toho času sa spolčili a obrátili by sa na Ústavný súd práve kvôli tomu, že majú taký dojem, že ich práva boli poškodené, je možné, že by toto vyhrali.

Takže ja si myslím, že na výbore pre sociálne veci a bývanie sa týmto budeme zaoberať a určite z vyjadrenia mojich kolegov, ktorí predo mnou vystúpili, vyplýva, že opozícia bude hľadať riešenie, aby sme nekrivdili ani jednej skupine. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpili všetci prihlásení poslanci, poslankyne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pani navrhovateľky: Pani ministerka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte záverečné slovo.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi zaujať stanovisko k uvedeným pripomienkam k predloženému návrhu zákona.

Plne si uvedomujem jednu vec a tí, ktorí pracujete v oblasti a venujete sa oblasti sociálneho zabezpečenia, určite všetci veľmi dobre viete, najmä pani poslankyňa Radičová a určite aj pani Sárközy, ktorej pripomienky si nesmierne vážim, pretože skutočne majú zmysel, na druhej strane všetci dobre viete, a nakoniec aj zákony, ktoré ste prijímali vy, týka sa to trebárs pomoci v hmotnej núdzi, ten, kto prekročí sumu životného minima čo len o 10 halierov, taktiež nemá nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pretože sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi.

Považujem za veľmi vážnu pripomienku, pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok. A poberatelia predčasného starobného dôchodku nie sú zahrnutí práve v tejto oblasti, v ktorej by mohli dostať príspevok. Pripomeniem, že o predčasný starobný dôchodok žiada každý občan sám. Predčasný starobný dôchodok bol opätovne zavedený do právnej úpravy od 1. 1. 2004. Ani Európska únia ho nepovažuje za systémový. Nepovažujem predčasný starobný dôchodok za riešenie seriózne, pretože je to len nesystémové riešenie nezamestnanosti. Predsa nie je možné, aby ľudí sme vytláčali z trhu práce, pričom nevyužijú ďalšie nástroje, ktoré môžu mať napr. v poberaní podpory v nezamestnanosti, a na druhej strane ich nútili týmto spôsobom, a to je nedôstojné, aby prijímali prácu často za nižšiu mzdu, aby prijímali menej kvalifikovanú prácu. Znovu pripomínam, je mi veľmi ľúto týchto ľudí, pretože nebol taký objem peňazí, aby sme mohli poriešiť aj týchto. Len pripomeniem na číslach, k 31. 12. 2005 predčasný starobný dôchodok poberalo 16 721 ľudí. K 31. 7. tohto roku čiže v priebehu 7 mesiacov sa zvýšil počet poberateľov predčasného starobného dôchodku o 32 629 ľudí, to je skoro o 100 %. Pripomínam, všetci títo ľudia, ktorí odchádzali do dôchodku, využili možnosť výhod, ktoré teda poberanie predčasného starobného dôchodku prinášalo, a všetci pracujú. Čiže v každom prípade toto riešenie a prihováranie sa za to, aby títo ľudia dostali vianočný príspevok k dôchodku, považujem ešte za nesystémovejšie opatrenie, ako je poberanie a poskytovanie príspevku. Pripomínam, že priemerná výška starobného dôchodku k 31. 12. 2005 bola 7 713 korún, k 30. 6. bola 7 738 korún a teraz k 31. 7. po valorizácii je 8 199 korún. Pripomínam, že viac ako 50 % poberateľov dôchodkových dávok má dôchodok nižší, ako je táto priemerná suma dôchodku. Z tohto dôvodu sme zvolili do doby harmonizácie systému v oblasti dôchodkového poistenia riešenie vyplácania alebo poberania vianočného príspevku k dôchodku.

Je mi ľúto, ale musím zareagovať na pána poslanca Brocku a hovoriť o tom návrate do doby ľadovej týmto príspevkom. Musím pripomenúť, v roku 2004, keď bol vyplácaný tisíckorunový príspevok taktiež pre všetkých dôchodcov, vtedy to nebolo považované za návrat do doby ľadovej.

Ale znovu pripomeniem, pani poslankyňa Radičová hovorila o tom, že vlastne treba a že sa pokúšali socializovať dávky pre rovnaké skupiny ľudí rovnakou výškou pomoci. Ja sa spytujem: Aj to je socializácia, ak rodiny s viac deťmi v porovnaní so sumou životného minima prepadajú viac ako o 5 000 korún? Tento rozdiel sa zvyšuje, čím je väčší počet detí v rodine.

Keď hovorím o všetkých týchto pripomienkach, ktoré boli vznesené k návrhu zákona, ktorý predkladáme, musím apelovať na vás všetkých a na skutočnosť, že vlastne týmto spôsobom, touto dávkou pomáhame všetkým poberateľom starobných dôchodkov, ktorí majú veľmi nízke dôchodky, musím hovoriť o ďalších nesystémových prvkoch, ktoré tu môžu nastať a ktoré boli už doteraz prijaté v zákonoch, môžem hovoriť o novele zákona č. 461/2003 Z. z. obsiahnutej v zákone č. 310/2006 Z. z., kde od 1. 1. 2008 sa dostaneme do situácie, pokiaľ sa nerozhodnete, dámy a páni, novelizovať tento zákon, že sa môže stať, že u poberateľov invalidných dôchodkov vzhľadom na to, keď dovŕšia vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, ich dôchodky budú prekvalifikovávané a starobné dôchodky budú výrazne nižšie, ba dokonca môžu nastať aj také prípady, že ľudia úplne o dôchodok prídu, niekto bol poberateľom invalidného dôchodku a nárok na starobný dôchodok mu nevznikne. Títo ľudia zostanú potom len riešení ako v rámci pomoci v hmotnej núdzi. Čiže keď hovorím o systéme sociálneho zabezpečenia, hovorím o tom, že tento systém treba postupne harmonizovať, treba odstraňovať diskriminačné prvky, ale i dovtedy je potrebné určitým skupinám ľudí pomôcť. Určite do tejto skupiny ľudí patria poberatelia starobných dôchodkov, poberatelia invalidných dôchodkov a poberatelia sociálnych dôchodkov.

Takže, vážené dámy, páni, nebudem veľa zdržiavať a nebudem veľa na túto tému vysvetľovať, pretože vy napokon všetci veľmi dobre viete, o čom hovorím. A nakoniec, zaznelo to z úst pani poslankyne Radičovej aj z úst pána poslanca Brocku, ktorí povedali, že áno, treba pomôcť, ale je problém, ako to riešiť.

Pokiaľ ide o zvolené hranice, musím povedať, že jednoznačne Sociálna poisťovňa, ktorá je momentálne zahltená nesystémovým prijímaním nesystémových riešení a neustálou opravou zákona č. 461/2003 Z. z. a jeho 16 noviel, z hľadiska toho, že ani nebola dovybavená informačnými technológiami, tak aby bola schopná zvládnuť akýkoľvek takýto proces bez problémov, nebola schopná ani len vyčísliť to, koľko ľudí zhruba pracuje. Pripomeniem, že pracujúcich dôchodcov je zhruba 6 % a aj tieto pracovné pomery nie sú na celoročné pracovné pomery. Takže sú buď na dohodu o vykonaní práce, na kratší úväzok, alebo len na doby určité. Z hľadiska tohto sme teda k tomu pristúpili a rozhodli, že nebudeme diskriminovať, ale skôr motivovať tých, ktorí sú svojou prácou ochotní ešte si pár korún privyrobiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, ja len veľmi v krátkosti. Nedá mi nereagovať na niekoľko poznámok. Predpokladám, že v prípade, ak bude návrh zákona postúpený do druhého čítania, na výbore môžeme diskutovať o konkrétnostiach.

Dovolím si zareagovať na niekoľko slov, ktoré uviedla aj pani poslankyňa Radičová ohľadne dôchodkových systémov, tak ako sú zavedené princípy v Európe. Iste, máte pravdu, zachovanie spravodlivosti by malo byť jeden z tých hlavných princípov, ale nedá mi nepovedať ako predstaviteľovi SDKÚ, že za posledné štyri roky sa naozaj spôsobilo obrovské množstvo diskriminácií v dôchodkovom systéme. Aj posledná novela veľká zákona o sociálnom poistení to mala kvázi riešiť, ale určite tiež nie spravodlivým systémom. A 4-, 5-, 6-, 7-tisícové rozdiely v dôchodkoch pred 1. 1. 2004 a po tomto dátume hovoria o tom, aká bola spravodlivosť v tomto systéme v minulom volebnom období. Keď hovoríme o finančnej udržateľnosti, treba sa pozrieť na to, v akom stave je v súčasnosti Sociálna poisťovňa, keď máme výpadok 21,7 mld. korún v rámci financovania, v rámci toho, že síce minulá vláda sprivatizovala starobu, a to tým, že zaviedla dôchodkové správcovské spoločnosti a tzv. 2., súkromný kapitalizačný pilier, ale zatiaľ, dlhodobo aj z hľadiska Maastrichtu nie je vyriešený výpadok v rámci štátneho rozpočtu, deficit štátneho rozpočtu. Jedna vec je mať peniaze na účte z privatizácie, druhá vec je, že táto vláda, a to oceňujem, privatizovať nechce.

Čo sa týka sociálnej spravodlivosti, určite pri pásmach môžu vznikať diskusie, ale keď opozícia kričí, že pri príspevku pri narodení dieťaťa by malo byť testovanie príjmu, na druhej strane si naozaj povedzme, kto príspevok pri narodení dieťaťa zaviedol, v ktorom roku, teda aká vláda, s tým, že sa poskytuje každému rodičovi bez ohľadu na príjem. Keď sa bude navrhovať príplatok pri narodení 1. dieťaťa, tak zrazu tam má byť testovanie príjmu, ja sa pýtam, že pri určitom príjme, keď sa presiahne o korunu, či to tiež nebude nespravodlivé.

Pán poslanec Brocka, vy ste napádali osobne tento návrh v rámci programového vyhlásenia vlády. A vidíte, že takýmto spôsobom určite vznikajú v rámci tých pásiem rozdiely, ktoré ale, ak zákonodarca povie, že sú nevyhnutné, určite sú. Na druhej strane ale môžeme diskutovať o konkrétnych zmenách. Ja sa teším na diskusiu vo výbore.

Mňa mrzí ten procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie, pretože v prípade, ak by bol schválený tento návrh pani poslankyne Radičovej, znamenalo by to, že návrh zákona by sa vrátil na ministerstvo predkladateľovi, čo by znamenalo, že decembrový výplatný termín dôchodkov by tento parlament nestíhal. To by ma veľmi mrzelo, keby sme takýto signál dali ľuďom. A pre mňa je to signál možno neochoty diskutovať o konkrétnych zneniach ustanovení tohto návrhu zákona vo výbore.

Pán poslanec Brocka spomínal, že dôvodom tohto návrhu zákona alebo jeho hlavným motívom sú Vianoce. V rámci návrhov zákonov, samozrejme, zákonodarca si môže určiť názov návrhu zákona. Môžeme diskutovať aj o tomto. Mne osobne sa zdá tento názov návrhu zákona ako istý symbol solidarity, ktorý sa pretavuje aj do záujmu vlády a Národnej rady Slovenskej republiky o riešenie sociálneho postavenia dôchodcov.

Pán poslanec Brocka, spomínali ste, že tento návrh zákona je urážka chudobných dôchodcov, že ho považujete za hanbu. Tak ja osobne môžem povedať a určite to môžu aj moji kolegovia, že ja keď sa stretnem s ktorýmkoľvek z toho milióna dôchodcov, ktorému príp. ak táto Národná rada Slovenskej republiky schváli vianočný príspevok, ja sa budem veľmi rád hanbiť za to, že som za to hlasoval. A môžete si dať otázku na vašej strane, ako sa budete cítiť vy určite za vaše hlasovanie. Určite tento návrh zákona urážkou nie je, keď si aj spomeniete na vaše hlasovanie, myslím, z roku 2004 o príspevku tiež dôchodcom.

Bolo spomenuté, že, a to je naozaj najvtipnejší bonmot z tejto rozpravy, to, že vlastne vianočný príspevok dôchodcom sa môže dať, je zásluhou bývalej vlády za to, že si to táto vláda môže dovoliť. Naozaj je to na pobavenie, na smiech a neviem na čo ešte, skôr na plač, keď niekto z predstaviteľov opozície toto povie, pretože viete veľmi dobre, že vláda na to, aby mohla realizovať programové vyhlásenie vlády a svoj sociálny program, tak musela viazať výdavky v jednotlivých kapitolách, aby ušetrila a aby mohla už v tomto roku niektoré návrhy zákonov realizovať a príp. dať schváliť Národnej rade.

Som presvedčený, že tento návrh zákona nebude poškodením občanov a že do času, kým sa budú aj systémovo riešiť dôchodky, či už starobné, invalidné väčšími novelami zákona o sociálnom poistení, bude potrebné prijať takýto kompenzačný návrh, ktorý zlepší situáciu ľudí. Treba pochopiť aj súčasný stav v Sociálnej poisťovni, ktorá má naozaj množstvo úloh vyplývajúcich z poslednej veľkej novely zákona o sociálnom poistení, z nálezu Ústavného súdu a, samozrejme, z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá vyplýva z práve Ústavným súdom rozhodnutého nálezu, na základe ktorého vznikajú povinnosti. To sú úlohy, ktoré asi prioritne bude musieť Sociálna poisťovňa zvládnuť. A na základe toho sa môže hovoriť až následne o systémových zmenách v nastaveniach dôchodkov. V súčasnosti som ale rád, že vláda prichádza s takýmto návrhom, ktorý určite zlepší sociálnu situáciu tých dôchodcov, o ktorých naozaj máme záujem. A to sú tie pásma, o ktorých tiež môžeme potom diskutovať. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, ďakujem, pán spravodajca.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 26).

Spoločná správa výborov je ako tlač 26a.

Teraz dávam slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby uvedený návrh zákona za skupinu poslancov odôvodnil.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh novely zákona o Národnom jadrovom fonde, účelom ktorej je reagovať na problém, ktorý zostal z minulosti nevyriešený, a to financovanie vyraďovania havarovanej jadrovej elektrárne A 1.

Schválený zákon v prechodných a záverečných ustanoveniach upravil rozdelenie prostriedkov z fondu na podúčty a na analytické účty jednotlivých jadrových zariadení v takom podiele, v akom bol podiel vyrobenej elektriny v jednotlivých jadrových zariadeniach na celkovej elektrine vyrobenej v jadrových zariadeniach v rokoch 1978 až 2005. Tým ale zákon nevyriešil financovanie A 1 a analytický podúčet tejto jadrovej elektrárne je prázdny, ale finančné nároky na vyraďovanie tejto elektrárne objektívne existujú. Financovanie vyraďovania A 1 sa predpokladá z povinného odvodu, ktorý budú v cene elektrickej energie platiť koncoví odberatelia elektriny. Vyberanie tohto odvodu je ale viazané na schválenie stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky a následné schválenie nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktoré stanoví ročnú výšku tohto odvodu. Prijatie týchto dokumentov sa očakáva v roku 2007 a napĺňanie fondu povinnými odvodmi najskôr v roku 2008. V záujme zabezpečenia financovania vyraďovania A 1 do tohto obdobia sa navrhuje v prechodných ustanoveniach možnosť dočasného presunu prostriedkov z analytického účtu V 1 na analytický účet A 1. Takýto dočasný presun je ale viazaný na súhlas ministra hospodárstva Slovenskej republiky. A jeho schválenie je súčasne podmienené aj tým, že Národný jadrový fond pripraví aj presný harmonogram spätného prevodu týchto požičaných prostriedkov z A 1 na V-1, a to najneskôr do 31. 12. 2011.

Návrh zákona rieši aj otázku výberového konania na miesta v Rade správcov Národného jadrového fondu a umožňuje zapojenie vysokých škôl a výskumných ústavov do procesu výberového konania, čím sa zvýši odbornosť a nezaujatosť pri výbere členov Rady správcov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu predloženého návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Milanovi Rehákovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 26), v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 29 zo 4. augusta 2006 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch vrátane gestorského výboru do 4. septembra roku 2006 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, s nasledovným výsledkom.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 4. septembra 2006 a uznesením č. 26 určil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v uznesení.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 4. septembra 2006 a uznesením č. 13 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v prílohe uznesenia.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh zákona 4. septembra 2006 a uznesením č. 19 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona 4. septembra 2006 a uznesením č. 8 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 11 v uvedenej spoločnej správe, o ktorých budeme neskoršie hlasovať. Následne alebo súčasne gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 11 hlasovalo spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 4 a 8 hlasovať s odporúčaním neschváliť ich a o bodoch 9 a 10 hlasovať na základe schválenia alebo neschválenia bodu 11.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 26), schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 26 z 5. septembra 2006.

Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami, ktoré vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu. Ďakujem.