M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Janišovi.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Novotný. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel zareagovať na niekoľko momentov z vystúpenia pána poslanca Janiša. Naozaj toto bola jedna dilema, ktorú sme riešili 4 roky. A myslím si, že sa nám podarilo vysvetliť, že to, že v zdravotníctve nejaký poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vytvára zisk, nie je nemorálne, pretože všetci, účastníci zdravotníckeho trhu, počnúc farmaceutickými firmami cez distribučné firmy, cez lekárne, cez dodávateľov, všetci vykazujú na zdravotníctve akýsi zisk. Preto to robia, aby mali z čoho žiť. Jedine poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nevykazovali zisk, ale v poslednom období predovšetkým tí, ktorí boli transformovaní alebo ktorých prevádzkujú súkromné spoločnosti, tento zisk vykazujú. A otázka je, či je to morálne alebo nemorálne. Myslím, že odpoveď je jednoznačná. Vtedy by sme mohli vôbec moralizovať o tom, keby nikto nedosahoval zisk v zdravotníctve a všetko by sa vracalo naspäť do poistných fondov.

Pán poslanec Janiš mal pravdu, že je tu veľký nepomer medzi zdrojmi a reálnou potrebou. A dá sa to riešiť len spoluúčasťou pacienta, dôsledným aplikovaním nášho zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. A táto spoluúčasť pacienta by mala byť buď formou marginálnych platieb, ako sme to volali, alebo zdravotným pripoistením, čo bude mať veľmi pozitívnu úlohu, aj čo sa týka verejnej kontroly narábania so zdrojmi v zdravotníctve, lebo, žiaľ, pacient si zo svojich nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou uvedomuje len tie, ktoré musí priamo vynaložiť. Tie, ktoré za neho zaplatí poisťovňa, akosi nevníma.

A jedným z veľkých rozdielov medzi Smerom a SDKÚ bolo aj vnímanie akciových spoločností, ktoré sme my považovali za efektívnu formu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pokiaľ som pochopil, pán poslanec Zelník, vaše péčko znamenalo faktickú poznámku. Nech sa páči preto.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja len chcem poprosiť pána poslanca, ale aj iných, ktorí používajú terminológiu bezplatné zdravotníctvo, to sa kedysi používalo v tom minulom režime. Ale tiež to nebola pravda, pretože ani vtedy nebolo bezplatné, veď predsa do zdravotníctva prichádzali peniaze zo štátneho rozpočtu a ten štátny rozpočet, ktorý sa vytváral zase len z daní a zo ziskov podnikov, tak sa len prerozdeľoval. Ani teraz nemôžeme hovoriť o bezplatnom zdravotníctve. A nikto nemôže sľubovať bezplatné zdravotníctvo, pretože je tu zákon o povinnom zdravotnom poistení, a teda ľudia si platia a rozsah v rámci tohto povinného zdravotného poistenia stanovuje zákon. To len pre vysvetlenie, aby sme upustili od tohto zavádzajúceho pojmu, že zdravotníctvo v súčasnosti je bezplatné. Nie je bezplatné, je hradené v rámci zákonného zdravotného poistenia a samotný rozsah upravuje zákon. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Halecký, faktická alebo...? (Odpoveď z pléna.) Takže nech sa páči. Zapnite prosím pána poslanca Haleckého.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že o tom, že zdravotníctvo bude dostatočne finančne saturované, môžeme len snívať, nikdy sa to nestane a v žiadnej krajine to ani nie je. To znamená, že medzi ponukou a dopytom zdravotníckych služieb vždycky je rozpor, pretože potreby obyvateľov, prístrojové vybavenie, nároky a vedomosti o ďalších diagnostických a liečebných procesoch sú také, že požiadavky pacientov budú vždy prevyšovať.

Avšak pokiaľ by sme chceli byť konkrétni k tým veciam, o ktorých sa hovorilo. Exekúcie, bolo tu už povedané, po právnej stránke dvaja renomovaní právnici povedali svoje stanovisko, nechcem to komentovať, z hľadiska praktického je to krok nevyhnutný a musí sa urobiť. Predsa nenecháme hlavne fakultné nemocnice a väčšie nemocnice ísť do krachu, a to z tohto dôvodu, že momentálne majú nedostatok finančných prostriedkov.

O tom, že štát málo platí. Vieme, koľko platí za svojich poistencov. Je to na tých 70 - 80 %, takže neočakávajme, že inštitúcie, ktoré budú štátom riadené, či už verejnoprávne alebo iné spoločnosti, budú dostatočne saturované. Nevenovali sme sa však hospodáreniu v zdravotníckych zariadeniach. To znamená, pokiaľ ide o počty lôžok, za predchádzajúce obdobie sa zrušila iba jedna nemocnica. Vieme, že malo by sa zrušiť okolo 10 - 15 % nemocníc. Po druhé, narástli, a to opakujem, počty ambulantných zariadení o 270 % oproti minimálnej sieti. Je to informácia síce neoficiálna, ale hovorí o tom, že tento proces bol nekoordinovaný v predchádzajúcom období. Takže vlastne kto robí reformy alebo kto bude robiť reformy?

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, čas uplynul.

So stanoviskom k faktickým poznámkam vystúpi pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Pán kolega Zelník, ja s vami úplne súhlasím. Bezplatné zdravotníctvo nie je téma SDKÚ, bezplatné zdravotníctvo je téma kolegov so Smeru. Oni používajú túto terminológiu. To nie je naša téma. My hovoríme pravdu.

Čo sa týka pána kolegu Haleckého. No problém je práve v tej efektívnosti. Samozrejme, tých peňazí nikdy nebude dosť. Do zdravotníctva sa potrebuje toľko, koľko mu dáte. Ak mu dáte o 50 mld. viac, spotrebuje 50 mld. viac a stále bude hovoriť, že má málo. Ale v čom je pointa naša? My chceme za korunu, ktorá príde do zdravotníctva, poskytnúť tomu pacientovi čo najviac. A toto je o efektívnosti, o ktorej my hovoríme, dať pacientovi za korunu čo najviac, lebo môžem dať za korunu jeden výkon, ale môžem dať za korunu aj pol výkonu.

Čo sa týka exekúcií, ešte bude hovoriť pani kolegyňa Žitňanská, lebo to je skôr právny problém.

A rušenie nemocníc. Áno, na Slovensku je veľa lôžok. Ale ak som dobre počúval predkladateľa - exekúcie nie preto, lebo sa môže stať, že sa zruší nemocnica. Vy nám vravíte, že sme zrušili len jednu nemocnicu? A vy vravíte, že nezrušíte ani jednu, a súčasne vravíte, že je veľa lôžok. Viete, toto zdravotníctvo je téma aj debata, o ktorej treba debatovať preto, lebo chceme aj vy, aj my, aby bolo dobre. Ale v prvom rade musí byť efektívne, systémové s dobrými tvrdými pravidlami hry, aby v tom reťazci tých dravcov okolo zdravotníctva aj ten posledný poskytovateľ, tá nemocnica, nebol piate koleso na voze. Musí byť rovnako silný, ako je ten, čo mu to dodáva. A príspevková organizácia nikdy nebude taká silná.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S procedurálnym návrhom sa hlásil pán poslanec Burian. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len chcel požiadať členov výboru pre financie, rozpočet a menu, aby po ukončení rozpravy k terajšej sme sa stretli v zasadacej miestnosti výboru pre financie, rozpočet a menu podľa plánovaného programu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz dávam možnosť, aby sa poslanci prihlásili do rozpravy ústne. Dobre, áno, ešte nech sa páči. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Halecký, Bastrnák, Novotný, Mikloš, Žitňanská, Slafkovský.

Preto dávam slovo prvému prihlásenému, pánovi poslancovi Haleckému.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako som už vo svojej faktickej poznámke povedal, zdravotníctvo je problém, o ktorom budeme tuná hovoriť stále. Budeme riešiť stále otázky financovania zdravotníctva. A myslím si, že nie sme jediný parlament, ktorý tieto otázky rozoberá v podobnom štýle, ako ich rozoberáme my.

Vrátim sa ešte k slovu reforma, pretože dosť často sa skloňuje to slovo, že prebehla reforma, bola alebo či bude a tak ďalej. Myslím si, že v tom širšom slova zmysle reforma bude trvalý proces, ktorý bude prebiehať v zdravotníctve, pretože je to tak dynamický odbor, ktorý čo do vstupu či už prístrojovej techniky, liečebných metód, ale takisto aj nárokov na efektivitu bude zdrojom reformy trvalej. Takže dá sa očakávať, že aj táto vláda bude musieť tiež pristúpiť k niektorým reformným krokom.

K exekúcii som už hovoril, že právne hľadisko ja nebudem komentovať ako lekár. Ale poviem svoje stanovisko praktické. Nejde tu o to, čo bolo povedané, že tým pádom bránime likvidácii alebo krachu niektorých nemocníc, lebo hlavne tie uzlové nemocnice, či už fakultné alebo krajské, alebo ďalšie regionálne, by sa dostali do takých situácií, že reťazovito by ohrozili existenciu ďalších nemocníc, ktoré patria, dá sa povedať, spádovo pod ne. Takže je to nesystémový krok, s tým súhlasím. Možno je to na hranici ústavnosti. Ale je to, žiaľbohu, krok nevyhnutný ktorý sa musí momentálne urobiť, aby to zdravotníctvo išlo regulárne. Chcem ešte podotknúť, že pokiaľ do tohto procesu cez poisťovne vstupuje štát a pokiaľ za svojich poistencov platí menej, zhruba okolo 80 % prevádzkových nákladov na jednotlivé liečebné, diagnostické procesy, tak že môžeme si vytvoriť predstavu, aký je tu verejnoprávny záujem, aby v tomto systéme, ktorý by mal mať rovnovážny stav, všetko fungovalo, tak ako má. Takže pokiaľ z tejto strany sa nezlepší situácia príspevku na dôchodcov, na deti a na ostatných, dá sa povedať, neproduktívnych obyvateľov, dovtedy ten stav bude nevyrovnaný. Takže exekúcie a zákaz exekúcií ja podporím.

Myslím si, že s otázkou exekúcii súvisí aj otázka reforiem a niektorých ďalších vecí, o ktorých sme už v zdravotníctve trochu hovorili, ale pokiaľ hovoríme o zdravotníctve a financiách, mali by sme nájsť jeden alebo niekoľko ukazovateľov, ktoré by nám hovorili, či tých peňazí je veľa, či je málo, či je dostatok. Takýto ukazovateľ, ktorý by na základe jedného alebo niekoľkých čísiel to povedal, doteraz nemáme, ale mali by sme sa snažiť ho vytvoriť alebo aspoň ho používať v praxi. Napr. vieme, že zdravotná starostlivosť má byť všetkým dostupná, má byť rovnomerná pre všetkých obyvateľov na Slovensku. A v prepočte na počet obyvateľov si jednotlivé zdravotnícke ukazovatele veľmi nevšímame. Čo sa týka počtu lôžok, vieme, že tá distribúcia lôžok je nerovnomerná. A vieme pomenovať aj niektoré centrá, ktoré majú nadbytok lôžok, lekárov, ale aj zdravotných sestier. Doteraz sa v tom podstatný krok neurobil a zdá sa že je dosť ťažké aj tento krok urobiť. Vieme veľmi dobre, že máme minimálnu sieť ambulantných zariadení. Ako som už spomenul číslo, ktoré je ešte neoficiálne, z neho vyplýva, že za posledné dva roky nárast ambulantných zariadení, teda v prevažnej väčšine súkromných, bol 270 % bez ohľadu na to, že ministerstvo zdravotníctva vydalo zákaz pred, myslím, polrokom alebo rokom, aby sa tieto ďalšie ambulantné zdravotnícke zariadenia rozširovali. Predpokladám, že v ďalšom období si to u pána ministra zistíme presne, v ktorých krajoch, v ktorých odboroch a prečo a hlavne kto je za to zodpovedný, lebo niekto musí niesť aj osobnú alebo možno aj skupinovú zodpovednosť za takýto prístup k hospodáreniu v zdravotníctve. O nemocniciach som hovoril, že v podstate bola zrušená jedna nemocnica. A vieme, že zhruba asi 15 nemocníc pokiaľ hlavne toho nižšieho radu by sme zrušili, došlo by k podstatnému zefektívneniu financovania v zdravotníctve. Avšak tie miestne, lokálne záujmy, či už mestské alebo krajské, sú takého tlaku, že tieto nemocnice nedovolia zrušiť, pretože každý starosta, každý primátor alebo predseda VÚC je v prvom rade hodnotený, či dokáže zachovať zdravotnícke zariadenie v mieste svojho pôsobenia. Je to zložitý proces a zdá sa že bude na programe dňa aj v tomto volebnom období.

Dotknem sa ešte problematiky liekovej. Vieme veľmi dobre, že v Čechách všeobecne spotreba, ale aj spotreba liekov je liberálnejšia ako u nás. A čísla hovoria, že na Slovensku je zhruba spotreba liekov z finančných nákladov okolo 35 % a boli obdobia, keď bola až 40 %. V Čechách je okolo 25 %. Ako je to možné a prečo je to možné? Máme na to odpoveď? Myslím si, že v prepočte v spotrebe liekov na jedného obyvateľa dospejeme k číslu, ktoré hovorí, že niekde sa tá chyba robí. Neodstráni ju ani minister zdravotníctva, ani ministerstvo zdravotníctva, ale zdravotné poisťovne. Tie poskytujú financie, tie hodnotia a tie musia vymyslieť a urobiť také kroky, ktoré v liekovej politike zefektívnia činnosť. Myslím si, že pokiaľ by sme znížili spotrebu liekov o 5 alebo o 10 %, podstatne by sa vyriešili problémy, ktoré v zdravotníctve sú. A činilo by to okolo 5 mld. až 7 mld. Takže je to oblasť, ktorá je zložitá v siahnutí každému na predpisovanie liekov, a tých lekárov je veľa, ale myslím si, že mohli by sa vymyslieť určité štandardy a určité postupy, ktoré by v tomto smere urobili rázny krok.

Chcem ešte pár slov aj k reštrukturalizácii zdravotníckych zariadení povedať. Myslím si, že nie je tak ťažké nevšimnúť si fakt, že lôžkové zariadenia sú neekonomické, sú zadlžené a hrozí im, ako počúvame, aj exekúcia. Avšak ambulantné zariadenia, či už tie, ktoré spravujú fyzické osoby alebo spoločnosti s ručením obmedzením, fungujú síce na hranici možno ekonomickej existencie, ale prax hovorí, že ani jedno takéto zariadenie neskrachovalo. Nedošlo k likvidácii. V čom to je? Je to v systéme? Pokiaľ viem, zákony, bodový systém, ale aj financovanie je analogické a vyplýva z rovnakých princípov alebo vyplýva z toho, že jednotliví manažéri hospodária a tieto zariadenia financujú, kontrolujú lepšie.

Myslím si, že aj otázka, či má byť verejnoprávny charakter lôžkových zdravotníckych zariadení alebo akciových spoločností, nie je taká jednoduchá, pretože myslím, že nie je zložitá vec, že akciová spoločnosť ekonomicky dokáže jednotlivé zariadenia udržať na lepšej finančnej a vyrovnanej bilancii. Avšak utrpela by tam bezpečne zdravotná starostlivosť. Pokiaľ by to bolo ekonomicky nevýhodné, pokiaľ by hrozil deficit a z toho vyplývajúce všetky následky, bezpečne by sa rušili oddelenia, ktoré sú menej vitálne dôležité, ale pre každého občana, obyvateľa a pacienta potrebné, a došlo by k tomu, že zdravotná starostlivosť by sa zhoršila. Myslím si že tento proces budeme môcť rozanalyzovať, pretože už existujú akciové spoločnosti, existujú už aj neziskové organizácie, takže len stačí analýza, porovnanie. A myslím si, že určité východiská by sme vedeli nájsť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prepáčte, len uplynula 12.00 hodina, máte ešte krátko alebo prerušíme vystúpenie a môžete pokračovať o 14.00 hodine? Dobre?

J. Halecký, poslanec: Myslím, že by som skončil o minútu, dve.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, s vaším súhlasom ešte počkáme 2 minúty. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Nechcem dlho hovoriť, lebo o zdravotníctve dalo by sa dlho hovoriť, ale ešte jednu kapitolu otvorím. A to je spoluúčasť pacienta v našom zdravotníctve. Myslím si, že nič zložité nie je potrebné vymýšľať, pretože sme v Európskej únii a naše zdravotnícke zariadenia sa budú podobať, či chceme, či nechceme, zdravotníckym zariadeniam v Nemecku, ale aj Holandsku a tak isto aj vo Francúzsku. Tam spoluúčasť pacienta je, ale je vždycky taká, aká zodpovedá ekonomickým možnostiam pacientov. U nás chyba z tohto priplácania, ako my tomu hovoríme, u pacientov bola tá, že ekonomické možnosti pacientov boli slabé. Platy, nezamestnanosť, všetko znemožňovalo to, o čo sme sa snažili. My sme sa snažili dosiahnuť, aby sme mali 15- až 20-percentnú účasť pacienta na financovaní. To z ekonomických dôvodov nie je možné. A preto krachli aj tie poplatky, lebo pacienti boli zúfalí a pre nich aj 50 korún je veľký peniaz, hlavne pokiaľ cez deň musia navštíviť niekoľko ambulantných zdravotníckych zariadení.

Takže záverom by som chcel len povedať, že efektivita v zdravotníctve je to rozhodujúce, čo by nám malo povedať, či tých peňazí je málo alebo veľa, či exekúcie áno alebo nie. A tam nie som si istý, či na tom sa pracuje dostatočne, či poznáme dostatočne úroveň efektivity, lebo vidíme, že narastajú magnetické rezonancie, CT-čka. A v prepočte na 100 alebo 1 000 obyvateľov ani sám neviem, či je to veľa, či je to málo. Ale každý riaditeľ sa snaží, aby tieto veci v svojom zariadení mal. Nehovorím už o tom, že neskúmame či zo 100 vyšetrení bolo odôvodnených 50 %, 70 % alebo iba 10 %. Takže sú to otázky, ktoré budú zrejme na programe dňa. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážené kolegyne, pýtam sa ešte, kto chce vystúpiť s faktickou poznámkou. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

Prerušujem rokovanie, len dovoľte ešte, poprosím o pozornosť k dvom oznamom.

Po prvé chcem upozorniť, že o 14.00 hodine podľa schváleného programu pokračujeme správou o činnosti prokuratúry za rok 2005 a po skončení tohto bodu programu započneme teda pokračovanie tohto bodu programu.

Zároveň vás chcem upovedomiť o tom, že ma požiadal predseda zahraničného výboru o to, aby som vyhlásil, že hneď po skončení teraz rokovania pléna v prestávke v miestnosti č. 30 sa uskutoční dôležité rokovanie zahraničného výboru.

Takže ďakujem pekne, príjemnú dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Predtým, než pristúpime k ďalšiemu bodu programu, chcem vás upozorniť, že máte rozdanú prihlášku za člena slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie vo 4. volebnom období. Prosím, keby ste túto prihlášku vyplnili a odovzdali na sekretariáte odboru zahraničných vzťahov a protokolu, č. dverí 237, príp. pri prezencii.

Podľa schváleného programu pristúpime k

správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005.

Správu ste dostali ako tlač 30 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 30a.

Správu prednesie generálny prokurátor Slovenskej republiky pán Dobroslav Trnka. Prosím ho, aby sa ujal slova.

D. Trnka, generálny prokurátor SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod si dovolím poznamenať, že správa o činnosti prokuratúry nebola z dôvodu politickej situácie predložená v mesiaci apríl tohto roku, nakoľko minulý parlament ju nestihol prerokovať.

Správa opätovne hodnotí činnosť prokuratúry v trestnej oblasti, netrestnej oblasti, v medzinárodných vzťahoch, v legislatívnej činnosti. A jej integrálnou časťou je správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorú prvýkrát vypracoval špeciálny prokurátor. Zhodnotenie činnosti vyúsťuje do opatrení za rok 2006, ktoré však už v tomto čase sú z prevažnej časti realizované.

Rok 2005 bol z hľadiska zaťaženosti prokurátorov poznamenaný prijatím nových trestných kódexov v mesiaci máj, pričom našou prvoradou úlohou popri klasických činnostiach bola nutnosť osvojiť si tieto kódexy v rámci vzdelávacieho procesu, aby sme boli pripravení na ich aplikáciu počnúc prvým dňom tohto roku. Napriek výhradám, ktoré som mal aj ja, môžem konštatovať, že prokurátorom sa podarilo v relatívne krátkom čase tento aplikačný problém zvládnuť. Avizované problémy, ktoré však pretrvávajú, budú mať odraz v legislatívnych návrhoch obidvoch kódexov, s ktorými plánujeme prísť do parlamentu s ministrom spravodlivosti ešte v priebehu tohto roka.

Nepovažujem za potrebné zaoberať sa bližšie kapitolou stavu zabezpečenia plnenia úloh, resp. ekonomickým a materiálnym zabezpečením prokuratúry, nakoľko v týchto oblastiach prokuratúra úlohy splnila a táto skutočnosť bola niekoľkokrát dokumentovaná na pôde parlamentu tohto roku.

Svoju pozornosť by som chcel zamerať najmä na trestnú a netrestnú oblasť, ktorých porovnanie so stavom v predchádzajúcich rokoch najlepšie dokumentuje stav a vývoj kriminality v spoločnosti, resp. dodržiavanie ústavy, zákonov a iných všeobecne záväzných noriem jednak občanmi a na druhej strane samotným štátom, štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z dlhodobého hľadiska má nábehová krivka kriminality stabilne stúpajúcu tendenciu, na čo nemá vplyv ani klesajúci stav v niektorých ukazovateľoch v roku 2005, tak ako sú v správe obsiahnuté. Toto najmarkantnejšie dokumentuje počet trestných konaní, ktorých bolo v roku 2005 spolu 135 718, čo je oproti roku 2004 pokles o 3 665 vecí, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 2,9 %. Avšak trestné stíhanie bolo skončené proti 64 451 osôb, čo je o 9 939 osôb viac ako v roku 2004. Zažalovaných bolo 38 513 osôb oproti 32 682 osôb v roku 2004, čo je nárast o 5 831. Považujem to za veľmi významný faktor, pričom sa teda potvrdilo, že aj takýto orgán, ako je prokuratúra, ktorý disponuje určitými právomocami v štáte, vie si svoje funkcie plniť a povinnosti plniť bez toho, aby do nej zasahovala výkonná moc, pričom v minulom období tieto snahy ste určite zaznamenali. Musím ale konštatovať, že prokurátori v skutočnosti v súčasnosti idú na tzv. doraz a je nevyhnutné zaoberať sa myšlienkou navýšenia ich počtov, takisto ako aj počtov štátnych zamestnancov, o čo z mojej strany prebiehali snahy aj v uplynulých 2 rokoch. Avšak, bohužiaľ, vzhľadom na štátny rozpočet a prijatie zásady nenavyšovania štátnych zamestnancov tieto veci neboli realizované.

Obdobne ako to bolo v predchádzajúcom období, na prvej priečke kriminality sa nachádza, bohužiaľ, Košický kraj, ktorý je nasledovaný Banskobystrickým krajom a Prešovským krajom. Najnižšia kriminalita je zaznamenaná v Trnave, pričom všetky trestne stíhané osoby spáchali dovedna 77 165 trestných činov, čo je oproti roku 2004 nárast o 5,5 %.

Trestných činov sa dopustilo 6 060 osôb pod vplyvom alkoholu a 284 osôb pod vplyvom inej návykovej látky. V porovnaní s minulými rokmi je tento údaj v podstate na rovnakej úrovni a tvorí ho 9,4 % celkového počtu trestne stíhaných osôb.

Zaujímavá situácia nastala pri väzobne stíhaných osobách, ktorých bolo minulý rok 5 065, čo je v porovnaní s rokom 2004 pokles o 616 osôb. V percentuálnom vyjadrení je to 12,2 %.

Závažným faktom je, že na páchaní trestnej činnosti sa opätovne výraznou mierou podieľajú osoby v minulosti súdne trestané, čiže tzv. recidivisti, pričom je možné konštatovať, že tento trend bude z roka na rok stúpať. Logicky je to dané tým, že sme relatívne malá republika s malým množstvom občanov. Ak sú z roka na rok viac odsudzovaní, tak tieto osoby sa nám potom premietnu v páchaní trestnej činnosti na ďalšie roky.

Neprináleží mi hodnotiť výkonnosť súdnictva, ale mnou verejne proklamovaný a, slušne povedané, letargický stav súdnictva je dokumentovaný len 25 000 odsúdenými osobami, čo je pokles oproti roku 2004 o 1 083 osôb a v porovnaní s rokom 2003 dokonca o 2 680 osôb. Uznávam, že počet odsúdených osôb nemôže byť jediným a najdôležitejším kritériom pri hodnotení práce súdov, avšak toto číslo niečomu nasvedčuje, a to dvom skutočnostiam, jednak preťaženosti súdov a jednak nárastu tzv. reštančných vecí.

Skladba páchaných trestných činov sa v podstate oproti minulým rokom výrazne nezmenila. Rozhodujúci podiel majú trestné činy proti majetku nasledované trestnými činmi hrubo narušujúcimi občianske spolužitie, ktoré majú ale neustále stúpajúcu tendenciu. Ďalej sú to trestné činy proti rodine a mládeži, kde sme zaznamenali avšak pokles o takmer jednu štvrtinu. A štvrté miesto zaujímajú trestné činy proti životu a zdraviu, kde bol zaznamenaný mierny pokles. Na piatom mieste sa umiestnila skupina trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, kde je vývojová krivka stabilizovaná. Príčiny a špecifiká jednotlivých druhov páchania kriminality sú podrobne obsiahnuté v správe.

Osobitnú pozornosť by som chcel venovať trestnému činu vraždy, kde bolo stíhaných oproti roku 2004 o 24 osôb viac, čiže celkovo 140 páchateľov, z ktorých bolo 92 obžalovaných.

Vzhľadom na súčasné zväčšujúce sa prejavy tzv. rasovej neznášanlivosti, xenofóbie, antisemitizmu a fašizmu je nutné poukázať, že v roku 2005 bolo trestne stíhaných 86 osôb pre rasovo motivované trestné činy. Nebezpečnosť týchto konaní spočíva v tom, že to nie sú len individuálne akty a prejavy, ale sú to aj konania skupinového charakteru so skrytými prvkami extrémizmu.

Pri odhaľovaní a stíhaní páchateľov trestných činov je nevyhnutná úzka spolupráca s mimovládnymi organizáciami, ktoré upozorňujú na túto trestnú činnosť, ako aj so všetkými občanmi, ktorí si uvedomujú nebezpečnosť prejavov intolerancie na verejnosti, ktoré následne vyúsťujú do individuálnych prejavov násilia. Tieto následne smerujú najmä proti rómskemu etniku.

Prokuratúra aj naďalej sa podieľa na plnení uznesenia vlády, ktoré pre ňu vyplýva z Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

V porovnaní s rokom 2004 narástol počet osôb stíhaných pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi. Celkove bolo stíhaných 1 321 osôb, čo je o 305 osôb viac. Drogová kriminalita, ktorú ja považujem za jednu z najzávažnejších kriminalít, hrá prím v Bratislavskom kraji a zaznamenali sme povážlivý nárast najmä v kraji Banskobystrickom. Sprievodným javom drogovej kriminality je kriminalita majetková, pričom tento negatívny fenomén si zaslúži pozornosť nielen zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Preventívne opatrenia zo strany škôl, rodičov, resp. územných samospráv sú nedostatočné alebo nie sú vôbec žiadne. Mládež postupne stráca možnosti aktívneho trávenia voľného času, nachádza sebarealizáciu najprv v alkohole a postupne prechádza od mäkkých k tvrdým drogám, pričom na ich finančné zabezpečenie začína páchať najskôr menej závažnú majetkovú kriminalitu, ako sú krádeže v hypermarketoch, vykrádanie áut, chát, pričom postupne prechádza k vykrádaniu bytov, lúpežným a ozbrojeným prepadom bánk. So vstupom do Európskej únie možno opätovne očakávať nárast aktivít organizovaných skupín zameraných na nedovolený dovoz a obchod s drogami a zapojenie týchto skupín do medzinárodnej drogovej siete. Táto trestná činnosť je poznamenaná vysokým stupňom organizovanosti hlavných páchateľov, pričom jej koncovka je spotrebiteľ grupovaný vo vekovej kategórii mladistvých, resp. blízky veku mladistvým, avšak čoraz častejšie sa stretávame s užívateľmi drog v kategórii maloletých. Hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú tento následok, sú čoraz väčšie množstvo rozvrátených, resp. neúplných rodín, nedostatočná výchova v nich, tolerované záškoláctvo, celková kríza morálky spoločnosti a nesporne zlá finančná situácia v týchto rodinách. Samozrejme, medzi užívateľov drog patrí aj mládež z veľmi dobre situovaných rodín, netrpiacich finančným nedostatkom. A dôvody užívania drog v tejto skupine sú z psychologického hľadiska, samozrejme, iné, a dovolím si použiť výraz, frustrácia z prepychu.

Z hľadiska štatistických ukazovateľov v roku 2006 zaznamenala pomerne veľký nárast kriminalita v Policajnom zbore, pričom trestné stíhanie proti príslušníkom polície viedla sčasti civilná zložka prokuratúry a sčasti jej vojenská súčasť. Celkove bolo stíhaných 284 príslušníkov polície a obžalovaných bolo 263 príslušníkov, čo v porovnaní s rokom 2004 je nárast o 202, resp. 190 stíhaných a obžalovaných osôb. Je veľmi zaujímavý fakt, že z hľadiska druhov trestnej činnosti nebol dominantný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, čo znamená, že na jednej strane prišlo k zdisciplinovaniu zboru, avšak na druhej strane rapídne stúpla všeobecná kriminalita, to znamená pytliactvo, porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, trestné činy násilnej povahy. Vyskytol sa aj jeden prípad dražby. Je možné pozitívne hodnotiť zásadné postoje funkcionárov ministerstva vnútra, najmä k prípadom súvisiacim s dopravnými nehodami pod vplyvom alkoholu, kde takmer vždy vyvolajú tieto prípady rozhorčenie verejnosti, najmä pokiaľ je následkom smrť poškodenej osoby.

Trestné činy v doprave tvoria samostatnú kapitolu, pričom možno konštatovať, že v roku 2005 bolo pre tieto trestné činy stíhaných 4 098 osôb. V porovnaní s rokom 2004 prišlo k nárastu počtu stíhaných o 1 770 osôb. Prišlo síce k poklesu dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu, ale zarážajúcim faktom je, že k príčinám trestných činov v doprave pribudol nový fenomén. A to je nedisciplinovanosť chodcov.

Generálna prokuratúra minulý rok z vlastnej iniciatívy zhromaždila všetky prípady úmrtia bezdomovcov na území Slovenskej republiky v priebehu zimy 2005/2006. Bolo zistené, že prišlo k 56 prípadom úmrtí, pričom najviac ich bolo v Bratislavskom kraji. Najväčšia koncentrácia ľudí bez domova je predovšetkým v hlavnom meste. A až v dôsledku medializácie nárastu úmrtí bezdomovcov sa touto problematikou začali zaoberať štátne inštitúcie, poslanci a verejnosť. Bude vecou štátu legislatívne zabezpečiť poskytovanie sociálnych služieb tak, aby nedochádzalo k pochybeniam pri výklade zákonov v súvislosti so starostlivosťou o túto kategóriu občanov. Napriek tomu, že vyzerajú, tak ako vyzerajú, a robia to, čo robia, nemôžeme ľudí hodnotiť a kategorizovať na občanov prvej kategórie a druhej kategórie, pokiaľ im máme poskytovať nejaké sociálne služby. Orgány činné v trestnom konaní sú totiž posledné, ktoré by sa mali touto problematikou zaoberať, avšak vzhľadom na následok, t. j. smrť osoby, je to ich zákonnou povinnosťou. Poukazujem na tieto skutočnosti z toho dôvodu, že napriek tomu, že na smrti týchto osôb trestné konanie nepreukázalo zavinenie iných osôb, preukázalo oveľa horšie skutočnosti. A to je nevšímavosť, neľudskosť, nesolidárnosť a asociálnosť tých, ktorí by mali byť sociálni, česť určitým výnimkám, ako bol vtedy minister Palko, ktorý na vlastnú zodpovednosť nechal postaviť stanový tábor, aby nám ich nezamrzlo ešte viac.

Minulý rok bol poznamenaný viacerými kauzami, ktoré ovplyvňovali smerovanie v odhaľovaní najzávažnejších foriem kriminality, to znamená tzv. organizovaného zločinu. Potvrdilo sa, že vyšetrovanie vrážd mafiánskeho charakteru nie je záležitosť krátkeho časového obdobia, ale pri precíznej a trpezlivej práci s kriminalistickými informáciami sú prokurátori za úzkej spolupráce s policajnými špecializovanými tímami schopní aj po niekoľkých rokoch odhaliť a dokázať závažné trestné činy a postaviť ich páchateľov pred súd. Je to dokumentované na kauzách Jegorov a spol., Černák a spol., kyselinári a tak ďalej. Nasvedčuje to skutočnosti, že pomaly sa začína nadväzovať na pozitívne dedičstvo česko-slovenskej kriminalistiky, pričom veľmi dôležitú úlohu hrá fakt, že tieto kauzy nie sú objektom mediálnych špekulácií, senzáciechtivých novinárov v priebehu vyšetrovania, ale stávajú sa nimi až po podaní obžaloby, keď už nemôže byť v podstate vyšetrovanie nezmyselnými mediálnymi vstupmi zmarené. Nedá mi nepodotknúť, že som presvedčený o oveľa efektívnejších možnostiach práce polície v prípade, ak by neboli realizované niektoré organizačné zmeny, najmä čo sa týka tzv. kriminálky a jej faktického zlúčenia s úradmi vyšetrovania.

V boji s kriminalitou má bezpochyby svoj význam prevencia, pričom však musím konštatovať, že napriek obsahu správy na strane 88 až 90 nepociťujeme pri svojej práci význam tejto prevencie tak, ako ju vykonávame. V rámci demokratizácie spoločnosti boli aj v minulosti naše vstupy vnímané negatívne. A, bohužiaľ, ani súčasný zákon o prokuratúre, resp. o prokurátoroch a právnych čakateľoch nevytvára väčší zákonný rámec na aktivity prokurátorov v tejto oblasti. Naozaj platí notorieta, že medzi našimi občanmi vládne právne bezvedomie, čoho odrazom je aj neuveriteľné množstvo doslova simplexných podaní, ktorými sa občania na prokuratúru obracajú, pričom problémy aj právneho charakteru nie je možné zo strany prokuratúry riešiť. Samozrejme, takéto podnety musí prokurátor vybavovať, pričom čas, ktorý tomu musí venovať, by mohol byť využitý zmysluplnejšie.

Minimálne 50 % činnosti prokuratúry je, samozrejme, venovaných netrestnej oblasti, ktorú však spoločnosť ani médiá, ani štátne orgány, ani jednotliví občania nevnímajú dovtedy, pokiaľ nemajú sami konkrétny problém, ktorý v tejto oblasti musí prokuratúra riešiť. Osobne sa domnievam, že práve v tejto oblasti musí byť plne rešpektovaná zásada oddelenia výkonu štátnej moci, rešpektovania nezávislosti súdov a plná rovnoprávnosť zúčastnených strán. V tomto smere prokuratúra Slovenskej republiky plne zodpovedá všetkým demokratickým štandardom. A akékoľvek názory o zhode terajšej pôsobnosti prokurátora v netrestnej oblasti s pôsobnosťou prokurátorov pred rokom 1990 kategoricky odmietam, pretože pramenia z nedostatku znalosti o právnych úpravách postavenia a pôsobnosti prokuratúry v jej historicko-právnom vývoji a porovnávanie súčasnej prokuratúry s tzv. sovietskym modelom na základe záverov Benátskej konferencie je hrubé zavádzanie verejnosti, podsúvanie dezinformácií a účelové prekrúcanie faktov.

Aktivita prokurátora v roku 2005 v netrestnej oblasti mala jednoznačne stúpajúcu tendenciu a prokurátori vybavili právoplatne 14 522 vecí, podali 1 024 protestov a 1 083 upozornení, pričom týmito aktmi naprávali nezákonné rozhodnutia orgánov verejnej správy. V oblasti občiansko-súdnej agendy podstatnú časť tvorili veci, kde prokurátori vstúpili do začatých vecí v občiansko-súdnych konaniach a vecí týkajúcich sa podnetov na podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiam súdov. Vstúpili sme do 1 184 súdnych konaní a podali sme 111 návrhov na začatie konania pred súdom. Generálny prokurátor podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky 130 mimoriadnych dovolaní. A vzhľadom na úspešnosť protestov a upozornení možno konštatovať, že tieto prokurátorské akty sú efektívnym právnym prostriedkom a v niektorých prípadoch posledným, ktoré sú využité na ochranu práva zákonom chránených záujmov osôb, právnických osôb, ale aj štátu. Za pozitívny fakt môžem hodnotiť tú skutočnosť, že všeobecne záväzné nariadenia obcí, miest ale aj samosprávnych krajov nadobúdajú lepšiu kvalitu najmä vo veciach, v ktorých tieto orgány rozhodujú v oblasti prenesených právomocí štátnej správy. Faktom ale zostáva tá skutočnosť, že kým väčšina orgánov štátnej správy vo svojom postupe a rozhodovaní dodržiava zákony a ostatné všeobecne záväzné právne normy, tak postup a rozhodovanie orgánov územnej samosprávy a frekvencia porušovania zákonnosti je tuná v oveľa väčšej miere viditeľná.

Vážení páni poslanci a poslankyne, v roku 2005 generálny prokurátor o. i. podal 9 podnetov na Ústavný súd na začatie konania o nesúlade niektorých zákonov s ústavou. Tento stav, bohužiaľ, odráža činnosť minulého parlamentu pri schvaľovaní jednotlivých zákonov.

Na záver mi dovoľte, panie poslankyne a páni poslanci, aby som vám navrhol opatrenia na zlepšenie činnosti prokuratúry, tak ako ich obsahuje správa, pričom body na strane 144, ktoré sa týkajú prípravy noviel zákonov č. 153/2001 Z. z. a č. 154/2001 Z. z., sú už plnené. Návrh zákona o registri trestov je vyhotovený. A včera mala posledné zasadanie komisia legislatívna na prokuratúre, ktorá posunie tento zákon do legislatívneho procesu. A súčasne aj pripravujeme návrhy noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, nakoľko aplikačné problémy, s ktorými sme sa stretli za deväť mesiacov jeho platnosti, sú značné.

Na úvod som konštatoval, že prokuratúra pracuje s vypätím svojich síl a od roku 1993 s výnimkou minulého roku prakticky neboli navýšené stavy prokuratúry. Preto by som vás chcel požiadať, tak ako som vás ale žiadal aj minulý rok, ale aj predminulý rok, či by bolo možné v uznesení, ktorým sa budete zaoberať touto správou, požiadať vládu Slovenskej republiky, aby venovala pozornosť návrhom, ktoré sa týkajú personálneho a materiálneho zabezpečenia prokuratúry. Celkom by šlo o 80 prokurátorov a 129 - 130 štátnozamestnaneckých miest asi, pričom kompletné vyčíslenie nákladovosti na budúci rok, ktoré budem, samozrejme, aj uplatňovať v štátnom rozpočte, predstavuje sumu 138 mil. korún.

Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a som pripravený odpovedať na vaše prípadné otázky. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán generálny prokurátor.

Prosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Miššíka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 21 z 27. júla 2006 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. septembra 2006 č. 8 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením zo 4. septembra 2006 č. 8 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005.

Výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 4. septembra 2006 č. 5 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu prerokovať.

Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005 schváliť.

Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. septembra 2006 pod č. 14.

Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.