V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Naozaj ma upútalo to, čo povedal pán poslanec Mikloš, že zdravotníctvo je len relatívnou prioritou a že vláda predstiera alebo kamufluje, že ide o viacej disponibilných zdrojov v zdravotníctve tento rok. Tak som trošku začal počítať, pretože naozaj aj odborná, aj laická verejnosť veľmi rada používa tieto argumenty, prečo predchádzajúca vláda toľko nepridala. Takže porovnajme, čo ide tento rok do zdravotníctva a čo by išlo do zdravotníctva, keby sme naplnili volebný program SDKÚ - DS. Vláda zvyšuje odvody za poistencov štátu o 1 % len na obdobie štyroch mesiacov, to je 2,1 mld., my sme chceli zvýšiť odvody v tomto roku o 0,25 %, čiže to je 1,6 mld. Vláda znížila DPH na lieky, to je zhruba 2,3 mld. šetrenia na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov, no áno, ale zrušila poplatky za služby, ktoré by sme nikdy nezrušili. A tie by znamenali príjem pre poskytovateľov vo výške 1,9 mld. Zvyšných 3,2 mld. do 7,6 mld., o ktorých hovorí vláda, vyplýva z toho, že vláda platí odvody za svojich poistencov z priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2005. To by sme platili alebo to by, samozrejme, platila akákoľvek vláda, lebo tak je postavený zákon. Čiže reálny rozdiel medzi tým, čo bombasticky dáva táto vláda, to je 7,6 mld. korún, a čo by za normálnych okolností plynulo do rezortu, to je 6,7 mld. korún, je len 900 mil. plus. No, áno, ale SDKÚ - DS by nikdy nezastavila transformáciu poskytovateľov zdravotníckych zariadení, nezaviedla by opätovne mäkké rozpočtové kritériá a nespustila by stavidlá nadspotreby zdravotnej starostlivosti zrušením poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Čiže pri naplnení nášho volebného programu by bolo zdravotníctvo v roku 2007 určite v lepšej kondícii. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, nebudem operovať číslami, pretože priestor faktickej poznámky nedáva možnosť argumentovania. Ja sa chcem len vyjadriť k silnému sociálnemu cíteniu, ktoré tu pán poslanec prezentoval pri jednotlivých kapitolách. Ja som sa musela dvakrát pozrieť smerom k rečníckemu pultu, či je to skutočne ten bývalý minister financií bývalej vlády, ktorá mala veľmi slabé sociálne cítenie a kde najslabšie vrstvy dostávali z rozpočtu veľmi málo.

V časti, kde ste spomínali, pán poslanec, čo by sa dalo všetko použiť, keby, nemám priestor na vymenovávanie, chcela by som ten váš výpočet doplniť o informáciu, čo by sa dalo všetko spraviť so 700 mil., ktoré na základe rozhodnutia Ústavného súdu musí tento rozpočet sanovať na vrátenie nezákonne odňatých platieb.

A posledná poznámka. Nuž, u každého by som brala kritiku vraj zníženia financií na výstavbu diaľnic, ale od vás, ktorý, keď ste nastúpili do vlády, prvé, čo ste urobili, bolo, že výrazne, ale výrazne ste škrtili financie na výstavbu diaľnic. Pán poslanec, myslím, že práve vám toto hovoriť je viac než humorné. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, páni ministri, ak si všimnete, tak máme dnes predsedu vlády, ktorý asi ani nevie, čo je elementárna slušnosť. Ja ako poslanec som predpokladal, že si vypočuje všetkých zástupcov poslaneckých klubov a zvlášť z poslaneckých klubov opozície a možno aj najsilnejšieho opozičného, nášho klubu. Bohužiaľ, musím jeho odchod a neprítomnosť považovať za prejav ignorantstva opozície, za nezáujem o dialóg. Jednoducho považujem to za slabosť, neslušnosť a nekultúrnosť.

A, pán predsedajúci, ešte jedna moja poznámka. Pani ministerka práce počas vystúpenia pána Mikloša telefonovala. (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, môžete ma počúvať? Je to na vás v tejto chvíli aj. Telefonovala počas vystúpenia, čo považujem nieže za prejav arogancie, ale za porušenie rokovacieho poriadku Národnej rady. A žiadam vás, aby ste konali v zmysle rokovacieho poriadku.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Rešpektujem, pán poslanec, vaše stanovisko a budem tlmočiť zakrátko počas ďalšieho vystúpenia váš názor tam, kde je to potreba. Pán predseda vlády išiel dozadu a rešpektujem vaše stanovisko. Zabezpečím to. Dobre?

Budeme pokračovať, pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, myslím si, že konštrukcia vystúpenia pána poslanca, pána exministra bola dobrá. Čísla boli porovnateľné a boli ľahko sledovateľné aj pre neekonóma. Takže rozumeli sme tomu všetci.

Som rád, že priznal, že do zdravotníctva ide najviac peňazí v doterajšej histórii pravdepodobne. Ide tam viacej ako 7 mld., ide tam viacej ako 9,5 %, čo je veľmi dobré oproti SDKÚ. Myslím si, že toto rozloženie má chybu len v tom, že je plánované na štvrťrok, ale v objeme, ktorý vo vašom pláne by bol na celý rok. Takže pokiaľ terajšia vládna zostava doplní v ďalších štvrťrokoch financie v trende, ktorý nastúpila, myslím si, že tam už budete podstatne slabší.

Chcem len podotknúť, že všetky diery, ktoré sú podstatné v zdravotníctve, sa udiali za predchádzajúcej vlády. To je disproporcia medzi privátnym a štátnym sektorom, disproporcia medzi platmi vo fakultných nemocniciach a privátnom sektore, deficit v štruktúre zariadení ambulantných. Nárast tu bol o 100 %, dokonca podľa niektorých údajov až o 170 %. Nedošlo k redukcii zdravotníckych lôžkových zariadení a zníženiu celkových kapacít, to znamená, je to dosť podstatná položka. Došlo k redukcii lôžkovej kapacity a spôsobilosti v kúpeľných zariadeniach. Prepočet pre našich pacientov klesol z 80 % na 20 %, čo je podstatná vec. Mňa však zaujíma, ako je možné, že také veľké deficity sa udiali za vašej vlády pri reforme zdravotníctva, k čomu to došlo a hlavne čo by ste urobili vy, aby táto disproporcia sa v tomto... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na predrečníkovi pánovi poslancovi Miklošovi by som chcel oceniť, že udal tón. Udal tón tým, že načrtol a aj predviedol prakticky v číslach veľmi profesionálnu metodiku, ako sa pozerať na súčasný návrh rozpočtu, profesionálnu a zároveň veľmi jednoduchú metodiku, na ktorú stačí veľmi elementárna kalkulačka, aby sme si mohli porovnať jednotlivé kategórie.

Zaujalo ma to, že došlo k útlmu, resp., ako použil výraz, k úpadku vo vede, výskume, k nepriorite v školstve a tiež k úpadku vo vysokom školstve, nakoľko si myslím, že z dlhodobého hľadiska naozaj len vzdelanie našej populácie nás môže vytrhnúť z toho, o čom socialistická vláda rada hovorí, teda z chudoby. A druhé, čo ma veľmi zaujalo a veľmi prekvapilo, keďže veľmi často hovoril aj pán premiér Fico o regionálnych rozdieloch, je, že výstavba diaľnic takisto sa ocitla podľa tejto metodiky v kategórii úpadku. To bolo k obsahu.

K forme tu udal ešte jeden človek tón a to bol pán premiér Fico tým, že sa zdvihol a odišiel. Po ňom ho nasledovali, keďže udal tón, aj jeho ministri a väčšinou času tu boli len dvaja ministri. Ja rozumiem tomu, že sa im to zle a ťažko počúva a bude sa im veľmi zle a ťažko odpovedať v číslach. Môžem len vyjadriť nádej, že išli si tú spomínanú kalkulačku zobrať, prepočítať si to a budú k tejto metodike odpovedať nielen nám, ale aj všetkým občanom Slovenska. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, mne neprináleží reagovať na vaše vystúpenie, len poznamenám, že vašu poznámku uvediem na správnu mieru. A len tak na okraj veci poviem. Som tu sedával celé minulé volebné obdobie. A dosť často sme bojovali. A vždycky sme našli východiská, aby tu ministri boli. V tejto chvíli je tu poverený zástupca ministra financií. (Reakcia z pléna.) Ja viem, práve preto. Pán poslanec Miššík, nie je moja úloha tu s vami toto konfrontovať. Ja mám riadiť schôdzu v súlade s rokovacím poriadkom a to urobím. (Hlasy z pléna.) Dobre, dokončite a budeme pokračovať.

S faktickou poznámkou pán podpredseda Národnej rady Hort, nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že to, čo tu predostrel zástupca nášho poslaneckého klubu, bolo argumentárium, ktoré jasne pomenovalo pravdu o tom, kde sa Slovensko nachádza po vláde Mikuláša Dzurindu a kam smeruje pri takom nastavení hodnôt, ako sme svedkami aj v tomto rozpočte.

Ja na rozdiel od pána Kuboviča si ale nemyslím, že neúčasť premiéra a postupné odchádzanie ministrov počas vystúpenia Ivana Mikloša je výsledok ignorancie, ja si myslím, že to ani nie je výsledok dnešného pitného režimu, ale že to je preto, že jednoducho, keď pán Fico nechodí ani do diskusných relácií s takými ľuďmi, ako je Mikuláš Dzurinda alebo Ivan Mikloš, tak sa mu aj ťažko počúva argumentárium, ktoré tu odznelo, lebo to bola pravda. To bola pravda o stave republiky, trochu iná, ako nám ju dnes predniesol pán prezident, pravda, ktorá sa naozaj ťažko počúva.

Ja som ale sklamaný tým, že zo všetkých poslancov vládnej koalície, a je to teda konkrétne, malo by tu byť prítomných 50 poslancov Smeru, sa do faktických poznámok na toto vystúpenie prihlásili iba traja ľudia, z toho jeden je spravodajca. Je to znak o kompetentnosti. Na rozdiel od pána Haleckého nie som si istý, že všetci, ktorí v tejto sále sedia, tomu, čo Ivan hovoril, rozumeli, lebo, viete, môžeme si hovoriť, páni kolegovia, o tom, že sa dohodnete medzi sebou, že vystúpia traja, aby ste sa dostali na Vianoce, ale to hádam nechcete nahovoriť aj celému národu, že tak vážny zákon takýmto spôsobom budete aj vy ignorovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi teraz pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Chcem povedať dôležitú metodickú poznámku k tomu, čo povedal pán poslanec Burian. Samozrejme, pri porovnávaní skutočného stavu v roku 2006 a rozpočtu v roku 2007 to bude iné. Vždy je skutočnosť v tom-ktorom roku iná, ako bol rozpočet. Ale, po prvé, my dnes ani nevieme, aký bude skutočný vývoj ešte, aj keď je len začiatok decembra v roku 2006. Ale aj keby sme to vedeli, tak to by nebolo korektné porovnávanie. Korektné z hľadiska porovnania toho, čo je politickou prioritou, je to, čo sme schválili za našej vlády v roku 2005 v štátnom rozpočte na rok 2006 a čo vaša vláda navrhuje pre rok 2007. Preto moje porovnávanie rozpočtu na rok 2006 s vaším rozpočtom na rok 2007 je metodicky správne a nie je metodicky správne porovnávať skutočný vývoj a rozpočet.

K pani poslankyni Tóthovej. No, viete, na to vaše nálepkovanie nebudem reagovať. Ale čo sa týka tých diaľnic, áno, my sme v roku 1998, máte pravdu, znížili financovanie diaľnic. Jednoducho, viete, z akého dôvodu? Pretože sme našli za 2 mld. korún nezaplatené faktúry na stoloch za urobenú robotu, za 2 mld. korún, a našli sme ekonomiku a krajinu v takom stave, v akom sme ju našli.

Pán poslanec Halecký, ďakujem vám za pochvalu za zrozumiteľnosť, veľmi to oceňujem. Snažil som sa, aby to bolo zrozumiteľné. A čo sa týka tých ďalších vecí ohľadom toho, prečo vznikali deficity, ten priestor už nie je dostatočný, rád si s vami o tom podiskutujem kedykoľvek. Ale myslím, že to povedal zrozumiteľne Vilo Novotný z hľadiska toho, v čom by bol rozdiel, že tých peňazí by nebolo menej, keby sme uplatňovali tie priority, ktoré uplatňujeme, a z dlhodobého hľadiska dokonca by ich bolo omnoho viac, pretože by nedochádzalo k plytvaniu a zadlžovaniu, ku ktorému teraz dochádzať bude. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave.

Teraz vystúpi pán poslanec Brocka, pripraví sa pán poslanec Mikuš Tibor.

J. Brocka, poslanec: Dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte, aby som trošku zneužil to, že teraz vystupujem v čase, ktorý je určený pre zástupcov poslaneckých klubov, a že prednesiem jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by možno patril skôr k rozprave, keď sa hlásime jednotlivo. Ale nechcem sa už druhýkrát prihlásiť do rozpravy, tak dovoľte, aby som ho predniesol teraz.

Obrátili sa na mňa obetaví ľudia z jednej neziskovej organizácie z nášho regiónu so žiadosťou, aby som pri rokovaní o rozpočte predniesol návrh na príspevok zo štátneho rozpočtu na budovanie alebo dokončenie jedného hospicového zariadenia v priestoroch Františkánskeho kláštora v Trnave. Ja, keďže viem, ako to v parlamente chodí, tak som im povedal, že musia osloviť skôr poslancov vládnej koalície z nášho regiónu. A oni tak aj urobili. Ale ja som v spoločnej správe k rozpočtu nevidel, že by taký návrh tam bol z niektorého z výborov, kde oni sú členmi. Preto využívam tú príležitosť a predkladám takýto návrh. V kapitole Všeobecná pokladničná správa v Rezerve vlády navrhujem účelovo viazať 5 mil. korún a túto sumu použiť na dobudovanie hospicu Svetlo v Trnave.

Hospic je zdravotnícke zariadenie s poslaním zvýšenej starostlivosti o ťažko chorých a zomierajúcich a so službami, ktoré neposkytujú iné zdravotnícke zariadenia. Aj v minulých rokoch sme podporovali zo štátneho rozpočtu takéto aktivity neštátneho sektora v rôznych regiónoch Slovenska. Trnavský hospic v priestoroch uvedeného kláštora, ako som už spomenul, je budovaný najmä zo súkromných zdrojov. Ďakujem za vašu podporu tohto návrhu. Nech sa páči, pán predseda.

A teraz k rozpočtu trošku všeobecnejšie. Vládny návrh rozpočtu nás prekvapil, pretože sme od Smeru taký návrh nečakali, čakali sme horší návrh. Schodok verejných financií na úrovni 1,8 % HDP v metodike ESA 95 bez vplyvu 2. dôchodkového piliera ho posúva naozaj na historické minimum. A z tohto pohľadu je pokračovaním predchádzajúcich "pravicových" rozpočtov. Potiaľ komplimenty v mojom stanovisku k návrhu rozpočtu.

To, čo som povedal pred chvíľou, to súvisí s tým, že táto vládna koalícia prevzala programový cieľ bývalej vlády vstúpiť do eurozóny a prijať euro k 1. januára 2009. Tento cieľ je z nášho pohľadu touto vládou nesplniteľný, a teda nereálny. Pán minister síce hovoril o istých opatreniach, ktoré táto vláda už urobila, a to napr. spomínal vianočný príspevok časti dôchodcov, hovoril o zrušení poplatkov v zdravotníctve, no to sú práve tie riziká, ktoré nás vedú k takémuto konštatovaniu.

Populistická vláda urobila niekoľko opatrení, ktorými posilnila dojem, že je sociálnejšia ako tá predchádzajúca. To sú tie poplatky, to je ten vianočný príspevok. A dokonca aj predseda vlády, keď bol rozpočet vo vláde schválený, tak návrh uvádzal tak, že vláda schválila sociálny rozpočet. A pritom to ani nie je pravda. Tento návrh je skôr propagandistický, rizikový, nedôveryhodný, a teda málo reálny. A nie je ani sociálny. V rozpočte na ten vianočný príspevok na budúci rok tam korunu nenájdete, hoci sme tento príspevok schválili ako pravidelnú štátnu sociálnu dávku. Na prídavky na deti pôjde menej v budúcom roku ako tento rok. Áno, ja viem, že to je aj vďaka nepriaznivému demografickému vývoju. Táto vláda však vyššiu podporu rodín obmedzuje iba na narodenie prvého dieťaťa. A to hovorím potom, čo sme dnes nepodporili napr. aj môj návrh na zvýšenie daňového bonusu na každé nezaopatrené dieťa. Ďalším príkladom, že rozpočet nie je sociálny, je už splnený zámer vlády po dnešnom rokovaní o zákone o daniach z príjmov obmedziť solidaritu práve zmenou daňovej legislatívy. Výrazne sa obmedzuje a znižuje možnosť 2-percentnej asignácie pre mimovládne organizácie. Výsledkom určite bude obmedzenie aj ich činnosti v rôznych oblastiach, najmä v oblasti sociálnych služieb. Povedie to u niektorých aj k ich zániku. A, samozrejme, keďže tie služby dnes existujú, povedie to k tlaku na ich zabezpečovanie verejným sektorom, čo v konečnom dôsledku neznamená nič iné, len zvyšovanie výdavkov zo štátneho rozpočtu. Exemplárnym príkladom ďalšieho rizika štátneho rozpočtu na rok 2007 je práve to tak často spomínané zvýšenie prostriedkov do zdravotníctva cez zvýšené platby za poistencov štátu iba na prvé štyri mesiace roka. Je to nie nezvyčajný, to je absurdný návrh. A vláda aj týmto len naznačuje, ako sa budú vytvárať ďalšie dlhy. V zdravotníctve tie riziká už spomínal môj predrečník, odloženie možnosti exekvovať zdravotnícke zariadenia, že štát si berie na seba záväzok zvyšovať platy v sektore, na čo nemá v štátnom rozpočte peniaze, a vôbec aj myšlienku bezplatného zdravotníctva. Snáď od populistickej vlády, za akú túto vládu ja považujem, sa dá ťažko očakávať, že keď sa jej preferencie budú znižovať, že táto a takáto vláda bude znižovať výdavky štátneho rozpočtu. Bude to práve naopak.

Táto vláda uprednostnila okamžitú spotrebu pred investíciami do budúcnosti, viď výrazné zvýšenie dotácií do poľnohospodárstva a na druhej strane zníženie výdavkov napr. do školstva zo súčasných 3 % HDP na 2,8 % HDP. Rezort školstva musí šetriť na financovaní vysokých škôl či opravách školských zariadení. Na rozvojové projekty je v návrhu menej o 780 mil. korún ako tento rok. Na vedu a výskum je to o 560 mil. menej. Na informatizáciu, Infovek, je to o 180 mil. menej. Menej je tu na mimoškolské aktivity, štipendiá. Dokonca pán minister školstva chce motivačné štipendiá zrušiť. Dúfam, že pozorne počúval dnes vystúpenie pána prezidenta, ak nás nepočúval. Áno, v spoločnej správe sú pozmeňujúce návrhy, ktoré pôvodný návrh vlády určitým spôsobom korigujú pod tlakom verejnej mienky, odbornej verejnosti či opozície, ale sľuby o budovaní znalostnej ekonomiky zostali iba vo vládnom programe.

Vláda na jednej strane šetrí na investičných výdavkoch, ktorým sa v budúcnosti nebude môcť vyhnúť, a na druhej strane zvyšuje podiel bežných výdavkov, výdavkov do spotreby. Bežné výdavky v rokoch 2007 až 2009 vykazujú rastúci trend , v porovnaní s rokom 2006 predstavujú tieto výdavky v roku 2007 nárast o 9,3 %. Kapitálové výdavky, naopak, majú klesajúcu tendenciu. A práve zvýšená spotreba cez štátny rozpočet bude výrazne tlačiť na iné kritérium dôležité pre zavedenie eura a tým je inflácia. Vláda slovne i návrh rozpočtu má síce ambíciu plniť i toto maastrichtské kritérium, ale iba v deklaratórnej polohe. V skutočnosti to považujem iba za hru na euro. A dovoľte, aby som sa pohral so slovíčkami, nie deficit, ale inflácia vyrieši problém eura alebo, inak, inflácia "vyrieši" problém premiéra Fica alebo, ešte inak, euro, si myslím, Roberta Fica vôbec netrápi.

Najväčšie riziko štátneho rozpočtu na rok 2007 je v samej podstate tejto vládnej koalície, populistickej vlády strán Smer, HZDS a SNS, ktoré sú podriadené jednému človeku.

Aby si predseda vlády ľahšie udržal priazeň voličov, ešte si zvýšil aj svoju rezervu na 125 mil. korún. Je to položka v rozpočte, ktorou môže disponovať podľa vlastného uváženia. A pritom jeho predchodcovi muselo stačiť 50 mil. Aj z tohto pohľadu štátny rozpočet, tento návrh je skôr propagandistický, marketingový, nie je sociálny, je veľmi rizikový, a teda nereálny a KDH nebude hlasovať za návrh štátneho rozpočtu na rok 2007. Ďakujem za vašu pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Angyalová a pán poslanec Petrák. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, tak vy, ako aj pán poslanec Mikloš vo svojom predchádzajúcom prejave ste spomínali tzv. zníženie výdavkov na výskum. A takisto ste spomínali školstvo. Nuž, dovoľte mi trošku reagovať, lebo sa mi to nepodarilo v predchádzajúcom bloku, na pána Mikloša, ale reagujem tým aj na vás. Ja si myslím, že je veľmi scestné porovnávať výsostne percentuálny podiel, teda pokles alebo nárast z hľadiska percent, musíme sa pozrieť aj na štruktúru tých výdavkov. A vy sami dobre viete a priznala to aj minulá vláda, že čo sa týka vysokých škôl, rástli ako huby po daždi za posledných osem rokov, väčšinou na úkor kvality. Tak ja sa pýtam, či primárne to má byť cieľom, aby tieto vysoké školy boli podporované tak, že sa budú navyšovať prostriedky. Myslím, že treba nejakú racionalizáciu. A keď nie ste zástancom dirigizmu, čo asi nie ste, lebo nám to tu vykrikujete, tak cesta, akým spôsobom sa vysporiadať s týmto nárastom počtu škôl, je v tom, že nebudú navyšované, nehovorím, že budú znižované, prostriedky a bude sa hľadať efektivita v rámci existujúcej siete. Ono podobné je to aj s regionálnym školstvom, čo sa týka základných a stredných škôl. Tam to nie je otázkou rastu húb po daždi, ale toho, že proste klesol počet detí v jednotlivých ročníkoch, priznávala to aj minulá vláda. Takže myslím si, že dívať sa výsostne na to, ako percentuálne rastú alebo poklesnú nejaké výdavky, nie je celkom správne. Podobné je to aj vo výskume. Problémom výskumu je podľa mňa jeho roztrieštenosť a nízke čerpanie peňazí z európskych prostriedkov. Iste, do nejakej miery závisí aj od toho, aká suma sa dáva na výskum, ale v prvom rade sú problémy v tom, ako sa čerpajú prostriedky, ktoré sú k dispozícii. Takže nepozeráme sa len na to, koľko toho, ale aj ako efektívne sa to využíva.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brocka, ja mám len dve faktické poznámky k faktom, ktoré ste uviedli.

Kritizovali ste vo svojom vystúpení zrušenie daňovej asignácie vo výške 2 %. Keby ste pozorne sledovali rokovanie tejto schôdze, tak táto asignácia nebola zrušená.

Druhá faktická poznámka. Pokiaľ ide o financovanie školstva, výšky finančných prostriedkov v školstve, myslím, že pán minister jasne uviedol, že je zámerom grantové financovanie školstva, kde celkový objem finančných prostriedkov v školstve určite nepoklesne, ale bude výrazne navýšený. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bol prihlásený do rozpravy pán poslanec Tibor Mikuš. Ospravedlnil sa a stráca poradie. Pani Anna Belousovová, pani podpredsedníčka Národnej rady, sa vzdala poradia.

Takže vystúpi pán László Gyurovszky, pripraví sa pán Ivan Štefanec.

Pán Mikuš bude ako posledný v poradí a pani podpredsedníčka si vyberie iný čas.

L. Gyurovszky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, dovoľte mi na úvod citovať z materiálu predkladaného vládou Slovenskej republiky: "Predložený materiál je postavený na makroekonomických predpokladoch, ktoré potvrdzujú zdravý stav slovenskej ekonomiky. Vláda predpokladá pokles priemernej evidovanej miery nezamestnanosti pod 10 %. Súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený, položený na zdravých základoch a je udržateľný. Dynamický rast slovenského hospodárstva sa bude prejavovať aj na zlepšení životnej úrovne obyvateľov. Rast reálnych miezd sa v nasledujúcich rokoch bude pohybovať na úrovni 4 %, dôchodky by sa mali zvýšiť približne o 3 % a spotreba domácností vzrastie o 4 % až 5 %. Je možné konštatovať, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a naopak, klesajúci schodok verejné financie začínajú znižovať finančné bremeno budúcich generácií. Z pohľadu bežného občana je dôležité, že udržateľný rast ekonomiky prinesie aj stabilný rast životnej úrovne v podobe vyšších reálnych miezd, ale aj reálnych dôchodkov. V roku 2009 bude podľa prognózy priemerná mzda v národnom hospodárstve reálne vyššia oproti roku 2006 o 12 %, počet zamestnaných vzrastie o viac ako 3 % a reálna spotreba domácností sa zvýši o 14,6 %. Prezentované očakávania strednodobej vývojovej ekonomiky predpokladajú udržanie reforiem, ktoré sú impulzom pre zvyšovanie výkonnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenskej republiky. Podľa niektorých inštitúcií dokonca môže mať v niektorých aspektoch dokonca výraznejší vplyv na vývoj ekonomiky, ako o tom hovorí samotné ministerstvo financií."

Aké je teda stanovisko vlády k makroekonomickému vývoju a stavu verejných financií. Vláda konštatuje výbornú kondíciu slovenskej ekonomiky, jej kladný vplyv na životnú úroveň, konsolidované verejné financie a celkovú udržateľnosť. Inými slovami, vláda oceňuje doterajšiu politiku predchádzajúcich vlád, ktoré uskutočnili reformy a dali do poriadku ekonomiku. Slová "ekonomický tiger" v súvislosti so Slovenskou republikou už neznejú čudne. Posledné čísla o raste HDP to potvrdzujú. Minister financií sa vo svojom úvode vyjadril v tom slova zmysle, že nastal čas na zožatie plodov tvrdej práce. Potiaľ by to bolo všetko úplne v poriadku.

Problémom však je, keďže to hovorí vláda pod vedením strany Smer. Táto strana v uplynulom období hlasovala proti všetkým návrhom, ktoré spôsobili súčasný stav a súčasný rast. Táto strana urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby reformy, ktorých plody teraz sú viac než očividné, znemožnila. Vo volebnej kampani odmietla všetky reformné kroky a sľubovala okamžité zmeny. Dnes ich už nerobí alebo ich nahradzuje opatreniami menej škodlivými, hádam iba okrem zdravotníctva, kde, bohužiaľ, robí to, čo sľúbila, čím tento sektor sa vracia k už prekonaným problémom. Problém teda zostáva, že táto vláda sa dostala k moci tak, že, chvalabohu, neplní svoje deštrukčné sľuby, zatiaľ len naoko. To, že sa teda dostala k moci takýmto spôsobom, však už nie je problém rozpočtu, a preto sa tým nebudem zaoberať.

Pozrime sa teda na príjmovú časť rozpočtu. Tu musím konštatovať, že nemáme vážnejšie výhrady. Príjmy sú nastavené realisticky a zatiaľ vývoj ekonomiky nejaví známky alebo problémy, ktoré by mohli spôsobiť spochybnenie uvedených čísiel. Takisto je možné vysloviť čiastočnú spokojnosť s naplánovanou výškou deficitu, iba čiastočnú spokojnosť z dvoch dôvodov. Po prvé, v časoch rýchleho rastu ekonomiky je šanca rýchlejšie znižovať deficit a znižovať dlh verejných financií a aj týmto spôsobom sa pripravovať na obdobie, keď ten vývoj bude pomalší. Tu už môžeme hovoriť o určitom krátkodobom pohľade vlády na budúcnosť Slovenska. Táto vláda jednoducho chce dať väčší priestor svojim krátkodobým populistickým cieľom, ako je to zdravé. Spomeniem si iba na začiatok vládnutia, keď premiér Fico viackrát spochybnil zavedenie eura a nutnosť dodržania deficitu. Až prudká reakcia peňažného trhu a dlhé rokovania s Národnou bankou Slovenska prispeli k tomu, že pochopil, že bez týchto cieľov mu finančný vývoj jednoducho neumožní ani čiastočné plnenie predvolebných sľubov. Aby bolo jasné, je to dobré, že to pochopil, je dobré, že neplní svoje predvolebné sľuby. Je veľmi dobré, že sa stal zástancom eura a zástancom znižovania deficitu. Z hľadiska Slovenska je to dobrá správa. Nebolo to však z vlastného presvedčenia o užitočnosti týchto krokov, ale z donútenia.

Čo sa týka deficitu, s deficitom je previazaná nielen príjmová časť, voči ktorej, naopak, nemám výhrady, ale aj výdavková časť. Tu je možné poukázať na niekoľko možných rizík, ktoré môžu spôsobiť napätie v tejto oblasti. Najväčšiu neistotu spôsobuje oblasť zdravotníctva. Pred chvíľou parlament schválil novelu, kde sa zvyšuje príspevok štátu o 1 %, avšak nie na obdobie jedného roka alebo trvalo, ale iba na určité obdobie. Je to bezprecedentné rozhodnutie. A vytvára neistotu v celom systéme zdravotníctva. Údajne sa majú nájsť rezervy v celom systéme. Bohužiaľ, konkrétne kroky vlády a plánované zmeny v nás nevyvolávajú pocit reálnosti. Oddialenie exekúcií, ktoré, mimochodom, Ústavný súd už prijal na konanie, a zastavil jeho účinnosť, pôsobí proti možnostiam nájsť úspory. Dokazujú to čísla v zadlženosti nemocníc, ktoré od nástupu vlády jednoznačne rastú. Vláda a minister zdravotníctva spôsobia deštrukciu finančnej disciplíny, a preto nutne musí narastať dlh zdravotníctva, zvyšovanie dopytu a finančná nedisciplinovanosť. Je teda skoro isté, že vláda nenájde potrebné zdroje na ďalšie mesiace a v druhej polovici roka nastane napätie vo výdavkovej časti rozpočtu. Zdravotníctvo je zároveň oblasťou, kde najviac pokračovala demontáž reforiem. A ukazuje sa, že tu budú aj najväčšie problémy. Ak si spomenieme na nápady o povinnom poistení poistencov štátu v štátnych poisťovniach, o premene akciových spoločností na mäkké verejnoprávne inštitúcie či na myšlienku jednej štátnej poisťovne, riziko sa ukazuje ešte ostrejšie. Ďalšie časti výdavkovej časti už obsahujú menšie riziká, avšak prejavuje sa tu krátkodobý pohľad vlády. Ide konkrétne o oblasti, kde sa zakladá prechod Slovenska z ekonomiky s nízkou pridanou hodnotou na ekonomiku vzdelanostnú, znalostnú, ide o oblasti školstva, vedy, výskumu a inovácií. Je zarážajúce, že vláda, ktorá sa hlási k znalostnej ekonomike, dáva relatívne a niekde aj absolútne menej prostriedkov na regionálne školstvo, na vysoké školy, na vedecké inštitúcie, celkovo na vedu a na informatizáciu.

Mohli by sme sa domnievať, že ide o nutnosť vyvolanú výškou deficitu a politickými prioritami novej vlády v prvom roku vládnutia. Avšak opak je pravdou. Dokazuje to aj dnešné rokovanie vlády, ktoré sa zaoberalo štrukturálnymi fondmi, Kohéznym fondom, a to na programovacie obdobie rokov 2007 až 2013. Ide teda o dlhodobé plány, ktoré vláda dnes schválila a kde môžeme pozorovať podobné tendencie. Keď porovnáme schválený referenčný rámec, ktorý bol predložený dnes na rokovanie vlády, tak vidíme, že dochádza k znižovaniu výdavkov na znalostnú ekonomiku v dlhodobom horizonte do roku 2013. Došlo k rozbitiu operačného programu Vzdelanostná ekonomika, a to bez potrebnej koordinácie. A nastala chaotická koordinácia. To znamená, že vláda aj dlhodobo má záujem znižovať prostriedky v tých oblastiach, ktoré podmieňujú prechod Slovenska z ekonomiky s nízkou pridanou hodnotou na ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou. Preto aj tento rozpočet v tejto časti nemôžeme chápať iba ako kompromis prvého roka, lebo ide o trend minimálne do roku 2013, aspoň podľa chápania tejto vlády. Položme si teda otázky: Prispeje nová vláda a rozpočet k udržaniu rastu slovenskej ekonomiky? Prispeje nová vláda a rozpočet k prechodu Slovenska z ekonomiky s nízkou pridanou hodnotou na ekonomiku vzdelanostnú? Prispeje nová vláda a rozpočet k zvýšeniu slobody podnikania na Slovensku? Na tieto otázky môžeme dať jednoznačnú odpoveď.

Vláda sa riadi krátkodobými populistickými cieľmi a zanedbáva dlhodobé potreby Slovenska. Môžeme to ilustrovať nielen štátnym rozpočtom alebo referenčným rámcom na obdobie rokov 2007 až 2013, ale nedávno schváleným Konvergenčným programom. Vláda konštatuje, že z hľadiska dlhodobého vývoja verejných financií a dôchodkového systému je potrebné udržať 2. kapitalizačný pilier. A konštatuje, že príjmy z privatizácie postačia na krytie dočasného deficitu do roku 2010. Nenavrhuje však žiadne riešenie tohto problému a necháva to na nasledujúcu vládu. Celkovo teda môžeme konštatovať, že vláda žije z toho, čo našla, a nenavrhuje žiadne opatrenia na dlhodobú udržateľnosť ekonomického rastu, okrem vecí, ku ktorým ich donútili ekonomické fakty.

Ďalším pilierom rozvoja Slovenska je dobudovanie základnej infraštruktúry. Čoho sme svedkami v tejto oblasti? Vláda znižuje výdavky na dobudovanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy. Znižujú sa výdavky na životné prostredie, ako aj na bývanie. Že opäť nejde o jednorazový úlet, dokazuje opäť Národný strategický referenčný rámec, kde aj z dlhodobého hľadiska dochádza k zníženiu výdavkov v týchto oblastiach, o tom už ani nehovoriac, že neprivatizovanie železníc, letísk Slovensko prichádza o investície, o rast konkurencieschopnosti.

Situácia teda vôbec nevyzerá tak ružovo, ako to tvrdí vláda. Práve naopak, táto vláda začína žiť z podstaty, začína míňať peniaze určené na budúcnosť. Je to obrovská škoda, lebo sa asi premrhá šanca na skoré dobehnutie 15 starých členov Európskej únie a na dlhý zdravý vývoj slovenskej ekonomiky.

Na záver by som sa rád dotkol ešte jednej témy. Premiér Fico ešte ako opozičný poslanec rád kritizoval Stranu maďarskej koalície, že zanedbáva južné a východné oblasti Slovenska. Tvrdil, že sa zanedbáva výstavba ciest, sociálna oblasť, občianska vybavenosť, cezhraničná spolupráca, zamestnanosť a podobne. Aká je teraz skutočnosť, keď dostal možnosť splniť svoje sľuby? Štátny tajomník ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pri odovzdaní obchvatu okolo Tornale vyhlásil, že okrem dokončenia obchvatu Figy sa už do roku 2013 neplánujú žiadne ďalšie investície na tomto úseku. To znamená, že R2 zo Zvolena do Košíc, rýchlostná cesta R7 z Bratislavy cez Nové Zámky do Lučenca už úplne vypadla nielen z programového vyhlásenia vlády, ale aj z rozpočtu. Čo to znamená? Znamená to, že južné a východné oblasti Slovenska sa budú rozvíjať pomalším tempom a deje sa presne to, čo premiér Fico ešte ako opozičný poslanec tvrdo a, musím povedať, nepravdivo kritizoval. Rozpočet takisto neobsahuje pokračovanie výstavby mostov cez Ipeľ alebo budovanie ďalších ciest v pohraničí.

Moji kolegovia z SMK budú hovoriť o ďalších konkrétnostiach v oblastiach školstva, kultúry, hospodárstva a podobne. Podajú aj konkrétne pozmeňujúce návrhy, preto sa o nich nebudem podrobnejšie zmieňovať.

Na záver chcem povedať, že z uvedených dôvodov poslanci za Stranu maďarskej koalície nepodporia zákon o štátnom rozpočte. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Halecký, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite mikrofón.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, nedá mi, aby som predsa len neposunul tie príspevky trošku do inej roviny, ktoré tu odznievajú, lebo posúvať túto vládu, že je nehumánna alebo že prejedá prostriedky, alebo že, dokonca som si tu vypočul, je pravicová, myslím, to nepresvedčí ľudí a hlavne v oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí. Chcel by som len skutočne pripomenúť, že zrušenie poplatkov v zdravotníctve nie je nič nehumánne, pretože tým, čo sú chronicky chorí, a hlavne dôchodcovia, 50-korunáčky a 20-korunáčky skutočne chýbali. A takisto aj keď sme im prispeli 2 mld. korún na vianočný príspevok v tej takej finančne náročnej situácii, nie je to vec vyhodených peňazí. Myslím si, že ľudia si 100 korún a tobôž 1 000 alebo 2 000 korún cenia. To, že boli navrátené dôchodky alebo budú navrátené dôchodky tým, ktorým ich minulá vláda odobrala aj napriek ich zdravotnému stavu a ktorí boli vystavení tomu, že nemajú dôchodky a nemajú finančné krytie svojho bežného živobytia v bytovke, nevedia zaplatiť byt a nevedia dostať peniaze na výživu, myslím, to svedčí o všetkom a to nevyžaduje si žiaden komentár. Takže skúsme hovoriť o tom, že je to skutočne vláda, ktorá je pre ľudí, ktorá pomáha ľuďom a ktorá možnože dáva tým ľuďom viacej peňazí, ako možno dáva momentálne do investícií a do perspektívnych vecí. Ale hovoriť o tom, že je to nehumánna vláda, nemá to význam, nie je presvedčivé. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gyurovszky.

L. Gyurovszky, poslanec: No neviem presne, na čo mám reagovať, lebo toto nebola reakcia na moje vystúpenie. Ja som o týchto veciach nehovoril.

Ale k tomu, keď už hovoril pán predseda výboru o tom, že táto vláda dáva peniaze ľuďom. No existuje efektívnejší spôsob, ako toto robiť, napr. zníženie DPH na 10 % v oblasti zdravotníctva, v oblasti zdravotníckych potrieb a podobne. Dáva peniaze každému. Keby vláda chcela dať naozaj peniaze tým chudobným, tak dalo by sa oveľa efektívnejšie tieto peniaze poskytnúť tým, ktorí to naozaj potrebujú, ktorí sú na to odkázaní, a týmto spôsobom pomáhať. Je to efektívnejší spôsob a nepomáha to rôznym lobistickým skupinám, ktoré podnikajú v tejto oblasti, a neznižuje to ďalšie veci, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom. Podobne by som mohol hovoriť o ďalších opatreniach, kde existujú oveľa efektívnejšie a menej nákladné spôsoby pomáhania ľuďom, ako to robí súčasná vláda. To znamená, že je to neefektívne nakladanie s peňažnými prostriedkami. Ale ja som hovoril skôr o inej veci. Hovoril som o tom, že peniaze v tomto štátnom rozpočte sa skôr prejedajú, ako sa zakladá trend do budúcnosti. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bol za mnou pán poslanec Štefanec a požiadal ma o to, že má dlhšie vystúpenie, ako je zostávajúci čas do 20.00 hodiny, ako sme si dohodli rokovací čas. Chceme, aby vystúpil, alebo dáte všeobecný súhlas. (Odpovede z pléna.) Pán poslanec, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Vzdávate sa vystúpenia.

Vystúpi pán poslanec Bastrnák. (Reakcia z pléna.) Počkajte, vzdáva sa vystúpenia? To je prejav vôle. Dobre? (Výkriky.) Rešpektujeme to a hlavne nekričte po mne, prosím vás. Vystúpi pán poslanec Bastrnák. (Hlasy z pléna.) Pán Minárik, na to som tu ja, aby som to riadil. Pán poslanec sa vzdal vystúpenia? (Odpoveď z pléna.) Pán Bastrnák nie je prítomný.

Pokračuje ďalší, Devínsky Ferdinand. Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, resp. torzo vlády, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď sme 1. augusta prerokúvali programové vyhlásenie vlády, pomerne často odznievali slová o vedomostnej spoločnosti, o vzdelaní, o vzdelávaní, o vede a výskume. Celkom asi stokrát sa tam vyskytujú tieto slová. A teda sa zdalo, že vzdelanie a veda je aj prioritou vlády. Dalo by sa teda očakávať, že keď dôjde k možnosti naplniť obsah týchto slov, tak pri takej jedinečnej príležitosti, ako poskytuje rozpočet verejnej správy, dožijeme sa príjemných prekvapení. Dožili sme sa ich, lebo tu sedíme, ale nie príjemných. Pozrime sa teda, ako vyzerá skutočnosť, pretože vláda vo svojom programovom vyhlásení povedala, že "považuje formulovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu, vláda bude podporovať vzdelávacie, vedeckovýskumné, informačné a inovačné aktivity škôl a pracovísk Slovenskej akadémie vied s väzbou na verejné a súkromné zdroje". A teda to znamená, že nepochybne by sa to malo odraziť aj v kapitole ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied, ktoré, samozrejme, ak sa pozriete na rozpočet, spojené tieto dve, sú najväčšou časťou rozpočtu verejnej správy.

Ja sa zameriam predovšetkým na kapitolu ministerstva školstva.

Na prvý pohľad by sa zdalo v regionálnom školstve, že navýšením o tých 711 mil., 2,1 %, o tých 900 mil. ja budem potom hovoriť trošku neskôr, regionálne školstvo nedopadlo až tak zle. Problém je však v tom, že len na valorizáciu bude treba 869 mil. a tieto prostriedky nie sú vo Všeobecnej pokladničnej správe. Možno by sme mohli povedať, že dobre, teda zvyšujú sa mzdy a platy, len treba hneď povedať, že na úkor čoho. Áno. (Smiech v sále.) Čo sa smeješ, pán poslanec? Ja viem, čo mám robiť. (Odpoveď z pléna.) No dobre. No ja nebudem strácať teraz čas týmito diskusiami, lebo ak hovoríme, že na úkor čoho, tak treba povedať aj, že rozvoju z 811 mil. sa zobralo toľko, že ostalo tam len 30 mil. Napriek predpokladanej 3,1-percentnej inflácii, o tom tu už bola reč, dochádza naozaj k reálnemu poklesu v regionálnom školstve. Čiže celé to navýšenie, tak ako povedal aj pán poslanec Gyurovszky, sa vlastne preje. A nebude sa dať skade brať, pretože položka tovary a služby, ktoré sú určené na prevádzku v kapitole ministerstva školstva, sa znižuje o 718 mil. na 80 % stavu roku 2006. Je pravdou, že pozmeňujúci návrh v časti IV skupine A bode 16 navyšuje rozpočet regionálneho školstva o 900 mil., to však stačí vykryť len ten deficit vo valorizácii a pokles v tovaroch a službách. Keby situácia nebola taká vážna, bolo by úsmevné porovnať citát z programového vyhlásenia s realitou, pretože ten citát hovorí, že vláda vytvorí podmienky na skvalitnenie výchovy a vzdelávania na všetkých typoch škôl a z tohto dôvodu finančne podporí učebnicovú literatúru. Realita je taká, že v navrhovanom rozpočte sa v porovnaní s rokom 2006 znižujú výdavky na učebnice o 38 mil.

Ako dopadla informatizácia. Zase budem citovať: "Vláda považuje formovanie a rozvoj informačnej spoločnosti za jeden zo základných predpokladov vytvárania vedomostnej spoločnosti. A cielene bude zvyšovať informačnú gramotnosť občanov." Ale tento cieľ sa bude veľmi ťažko dosahovať, pretože napr. v Infoveku, ako to tu už odznelo, idú výdavky dole o 50 %, o 180 mil. korún bude menej.

Vysoké školy dopadli relatívne zle, lebo navýšenie v programe Vysokoškolské vzdelávanie je síce 516 mil., ale pre vysoké školy samotné ide len 286 mil. a budú potrebovať len na valorizáciu 440 mil. a, samozrejme, negatívny vplyv predpokladanej 3-percentnej inflácie.

Ako tu už odznelo, a budeme to opakovať, lebo opakovanie je matka múdrosti, najhoršie dopadol výskum a vývoj. Kým v predchádzajúcich programoch bolo vidieť aspoň nejaký virtuálny nárast, tu sa už rozpočet ani nesnaží predstierať akýsi pokrok. A celkovo klesli výdavky na výskum zo 7,7 mld., budem zaokrúhľovať, na 7,1 mld. Presné čísla, samozrejme, máme. K tomu naozaj nemáme čo dodať, možno len citát z programového vyhlásenia, že "vláda prijme konkrétne opatrenia na podporu výskumu a vývoja v súlade so súčasnými trendmi v krajinách Európskej únie". No ak by teda mala dostáť svojim slovám, tak potom by nemala krátiť, ale mala by, samozrejme, pridávať, pretože hovorí to aj Slovenská rektorská konferencia, ktorá jednomyseľne prijala nasledovnú výzvu: "Slovenská rektorská konferencia vyzýva vládu, aby v oblasti financovania vysokoškolského vzdelávania, vedy a výskumu napĺňala ciele Lisabonskej stratégie aj v rozpočte na rok 2007. Podľa dostupných informácií návrh rozpočtu nie je v tejto oblasti rozvojový, ale stagnačný a dostatočne nezohľadňuje ani len dynamiku rastu HDP. Rektorská konferencia vyzýva vládu, aby navýšila rozpočet vysokých škôl a vedy do roku 2010 na 39 mld. a vo výskume na 18,6 mld. Teda rektori žiadajú ročne navýšenie nielen 516 mil., ale v priemere o 7 mld. na vysoké školy a na vedu o 2,8 mld."

Rád by som pripomenul aj dnešný prejav pána prezidenta, kde sa hlava štátu veľmi jasne vyjadrila v prospech podpory výskumu a inovácií. A ja pochybujem, že bude potešený navrhovaným znížením výdavkov na výskum.

Čas pomaly vypršal. (Reakcie z pléna.) No môžeme pokračovať, samozrejme, ďalej, len k takému veľmi dôležitému bodu by som sa chcel dostať, lebo veľmi sa návrh rozpočtu a rozpočet spolieha na európske peniaze. Našťastie pred dvoma dňami sme mali rokovanie výboru, na ktorom boli štátny tajomník ministerstva financií, vedúci úradu ministerstva školstva, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)