T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán eurokomisár Figeľ - milý Janko, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, viem, že je čas, ktorý by sme už radi trávili niekde inde, ale dovoľte mi pár myšlienok k tomu, čo tu bolo povedané, pretože si myslím, boli povedané naozaj závažné vety a hovorilo sa tu veľmi stručne o tom, čo je životne dôležité nielen pre Slovensko alebo pre celú Európsku úniu. Je asi jasné, o čom budem hovoriť vo svojom príspevku. Ale začnem postupne.

Zmluva z Nice a to, čo bolo povedané a čo sa hovorí veľmi opatrne, že priestor na rozširovanie je saturovaný. Ja si myslím, že priestor na rozširovanie celkom nie je obmedzovaný akýmikoľvek zmluvami, nakoniec pán eurokomisár povedal, treba adaptovať. Ale treba si povedať, že ďalšie rozširovanie principiálne by nemalo byť na základe kompatibility politických vyhlásení jednotlivých reprezentácií národných štátov a Európskej únie alebo nejakých iných združení, ale výlučne by malo byť rozširovanie realizované na základe kompatibility spoločensky a politicky uznávaných princípov, čiže princípov podľa ktorých sú jednotlivé krajiny riadené, podľa ktorých žijú významné inštitúcie v týchto krajinách, podľa princípov, ktoré sú vlastné občanom týchto krajín.

O čom chcem hovoriť? Chcem hovoriť o tom, že rozširovanie by malo byť na základe toho, či sa zhodujeme ako štáty Európskej únie s adeptmi v oblasti ľudských práv, či sa zhodujeme v oblasti rovnosti pohlaví, národností a vierovyznaní, či sa zhodujeme v oblasti vzdelávania a v oblasti povedzme interpretácie dejín a významných dejinných udalostí a súvislostí. Interpretácia dejín, interpretácia jednotlivých dejinných udalostí nám hovorí zároveň o tom, ako sa súčasník pozerá na existujúce súčasné problémy, ako vidí iné národy, iné vierovyznania.

Ďalej by malo byť ďalšie rozširovanie podmienené kompatibilitou v oblasti vzdelávania a, samozrejme, aj vo všeobecnosti a, samozrejme, hlavne v tom, či adept uznáva Európsku úniu v jej súčasnom zložení - asi viete, o kom hovorím, chcem len potvrdiť, že moje stanovisko sa oproti stanovisku, ktoré som tu prednášal pred dvoma rokmi, nezmenilo a mali by sme, myslím si, dôsledne ho udržiavať. Ale zároveň sa prihováram za to, aby sme, tak ako povedal pán podpredseda vlády, pokračovali v medzikultúrnom dialógu, aby bol naďalej korektný a vytrvalý a aby sme sa nedali odradiť ničím. Pretože vytváranie nepriateľa je tá najjednoduchšia vec, my by sme sa mali snažiť hľadať priateľov.

Ďalšia poznámka k Lisabonskej stratégii. Niekoľkokrát som vystupoval v tejto sále, hovoril som o energetike, o energetickej bezpečnosti a hovoril som o energetickej bezpečnosti ako o súčasti národnej bezpečnosti Slovenskej republiky. A mnohí viete, že zhruba z tohto priestoru prichádzali úškrnky, poznámky dehonestujúce. Som veľmi rád, že dnes energetická bezpečnosť je pojem, ktorý nemá žiadnu ideologickú nálepku, je to pojem naozaj národohospodársky, je to pojem, ktorý používajú tí, ktorým ide o prežitie vlastného národa, ktorým ide o prežitie Európskej únie ako celku.

Keď som pred rokom a pol prednášal stanovisko slovenského parlamentu k Lisabonskej stratégii v Európskom parlamente a hovoril som o tom, že treba prijať spoločnú energetickú politiku, ktorá bude stáť na pilieroch zvané Národné energetické politiky, videl som pohľady, často nechápavé, ale veľmi ma potešilo, keď sa v novembri minulého roka prvýkrát objavila zmienka o tom, že spoločná energetická politika bude súčasťou rokovania šéfov vlád 25-ky, a keď prvýkrát vo februári tohto roku reálne o tom rokovali. Myslím si, že pre nás ako krajinu, ktorá dováža viac ako 90 % energonosičov, je energetická politika naozaj otázkou prežitia. A energetickú politiku treba veľmi dôsledne rozpracúvať na dlhé obdobia a treba ju rozpracúvať naozaj v širokom spoločenskom a politickom dialógu. Nikoho z tohto dialógu nesmieme vylučovať, ak chceme dosiahnuť dobré, to znamená trvalé riešenia, ktoré nebudú menené v priebehu rôznych volebných období.

Povedal som, že energetická bezpečnosť je súčasťou národnej bezpečnosti. Ak chceme prežiť, musíme práve v tejto oblasti zachovať existujúce know-how, ktoré sa kultivovalo na Slovensku prinajmenšom pol storočia. Je veľmi dôležité, aby sme mali na svojom teritóriu dostatok diverzifikovaných zdrojov, nielen energetických, ale dostatok diverzifikovaných zdrojov, ktoré budú poskytovať aj odborné vzdelávanie, ktoré budú produkovať odborníkov. Je veľmi dôležité, aby na Slovensku bolo zachované energetické know-how, a pre mňa je veľmi dôležité - a prosím teba osobne, pán komisár, podporiť aktivitu, ktorú prijal výbor pre európske záležitosti v minulom volebnom období, aktivitu, ktorá by smerovala k ďalšiemu využitiu Jadrovej elektrárne V1 ako výskumno-vývojovej základne pre vzdelávanie odborníkov, čiže pre oblasť, ktorú životne Slovenská republika v budúcnosti potrebuje.

Viem si predstaviť, tak ako som hovoril o energetickej európskej politike a o jej súčasti, a teda ako o politike, ktorá stojí na pilieroch zvané Národná energetická politika, takisto treba aj zachovanie energetického know-how budovať na zachovaní národných know-how. Je veľmi dôležité, aby sme mali v Európe viacero silných krajín, ktoré dokážu produkovať moderné energetické technológie, ale takisto aby sme mali príslušné univerzitné vzdelávacie centrá, ktoré budú produkovať odborníkov. Myslím si, že národné energetické centrum na Slovensku v lokalite Bohunice by bolo naozaj významným príspevkom k zachovaniu národnej bezpečnosti Slovenska v budúcnosti.

Čo sa týka vzdelávania, iba jedna poznámka, pomáha nielen hospodárskemu rastu, ale čo je pre nás oveľa dôležitejšie, pomáha a napomáha medzikultúrnemu dialógu. Tá schéma vzájomné poznanie, pochopenie a vzájomná úcta, ktorá rezultuje do spolupráce, tá platí všade. Bez ohľadu na to, či sme v 21. storočí, alebo to bude 30. storočie, alebo to bolo v 10. storočí.

Chcel by som ešte pár poznámok k tomu, ako by sme sa mali správať vzájomne. Diskutovali sme tu veľakrát o návrhu Ústavnej zmluvy, o jej jednotlivých ustanoveniach, aj vtedy som povedal, že žiadne ustanovenia, žiadna zmluva neochráni naše národnoštátne záujmy, tie môžeme ochrániť len my sami, ak budeme fungovať v oblasti európskych záležitostí ako jednotka, ktorá má rovnaké vystupovanie, ktorá ide za rovnakým cieľom.

Môžem povedať to isté, čo povedal pán predseda Urbáni, že aj v minulom volebnom období sme mali veľmi dobrú spoluprácu v rámci výboru pre európskej záležitosti bez ohľadu na to, ku ktorej politickej strane sme patrili, že sme viedli naozaj veľmi korektný dialóg s vládou a že sme mali aj dobrú spoluprácu s europoslancami. Som veľmi rád, že toto pokračuje aj dnes. A je to mimoriadne dôležité pre obhajobu našich národnoštátnych záujmov, aby pokračoval korektný dialóg - parlament, vláda, europoslanci a eurokomisár.

Na záver by som rád poďakoval všetkým, ktorí prispievajú ku korektnému dialógu, ktorí prispievajú k vzájomnému poznaniu. Chcel by som poďakovať osobne pánu komisárovi Figeľovi za to, akým spôsobom reprezentuje Slovensko na európskej úrovni. Janko, ďakujem, vzdávam úctu. A takisto všetkým ostatným, vláde Slovenskej republiky, ktorá dokázala plynulo pokračovať v tom, čo tu bolo vybudované, a zaželať celej vláde, aby úspešne pokračovala v našej integrácii do Európskej únie. Ešte je veľa oblastí, v ktorých treba pokračovať.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. O slovo sa prihlásil predseda Národnej rady pán Paška.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán eurokomisár, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, naozaj pár viet, všetci sa už tešíme, ako ukončíme 6. schôdzu, ale, samozrejme, pán eurokomisár, pán podpredseda vlády, pán predseda európskeho výboru podľa mňa dostatočne ozrejmili problematiku, ktorou sa zaoberáme.

Ja chcem len vysloviť presvedčenie, som veľmi rád, že sme preberali túto problematiku aj preto, že priamo súvisí s inštitútom, ktorý považujem za nesmierne významný nielen pre Národnú radu, ale aj pre celé Slovensko, a to je naše predsedníctvo Konferencii predsedov parlamentov Európskej únie, čo je mimochodom po našom vstupe do Európskej únie najvyšší inštitút, ktorým sa Slovensko môže ako riadny člen Európskej únie prezentovať, a vyvrcholí táto naša aktivita v máji budúceho roku, koncom mája, samitom viac ako 40 hláv parlamentov členských krajín Európskej únie. A okrem iného, a to je dôvod, prečo som aj chcel povedať niekoľko slov, takisto Legislatívny a pracovný program Európskej komisie bude jednou z tém, ktorou sa počas troch dní budú predsedovia parlamentov Európskych krajín v Bratislave zaoberať a bude to agenda v rámci témy zvyšovania národného európskeho povedomia.

V tejto súvislosti, samozrejme, sa nedá nepovedať, že rastie vplyv a význam a postavenie národných parlamentov a bolo by veľkou chybou, keby aj Slovenská republika sebavedome nevyužívala tento inštitút na presadzovanie legitímnych národných a štátnych záujmov. Nakoniec s touto problematikou nemajú problém vystupovať, a veľmi razantne, aj staršie členské krajiny Európskej únie.

Čo je veľmi dôležité, že naozaj cítiť ten tlak na národný záujem a v rámci mechanizmov fungovania Európskej únie sa hľadajú optimálne modely. Nechcem siahodlho špekulovať, pretože existujú legitímne prístupy k riešeniu, nikdy som sa netajil tým a chcem to povedať aj z tohto miesta, že dúfam však, že v rámci hľadania optimálneho presadzovania toho, čomu sa hovorí národný záujem, nedôjde ale k určitej retardácii mechanizmov, kde napríklad Legislatívny a pracovný program je jedným z nich, ktoré majú výrazne integračný a integrujúci charakter a rozmer v rámci celého európskeho spoločného priestoru. Ja som presvedčený, že sme dostatočne schopní komunikovať či už na úrovni Európskej komisie, alebo na úrovni národných parlamentov tak, aby sa táto situácia nevyvíjala týmto spôsobom.

Na záver mi, samozrejme, dovoľte poďakovať pánovi eurokomisárovi Jankovi Figeľovi, že sem medzi nás prišiel. Ja opäť sa vrátim ku konferencii, kde dúfam, že nielen s ním, ale aj, samozrejme, s našou misiou v Bruseli a s našimi zástupcami v iných členských krajinách využijeme tento priestor na to, aby sme nielen na samotnej konferencii v máji, ale aj počas celého obdobia jednak odprezentovali to, čomu hovoríme národný záujem, ale aby sme aj potvrdili, že sme riadny, suverénny člen Európskej únie.

Chcem sa ešte raz veľmi pekne poďakovať, pán eurokomisár. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

S faktickou poznámkou - pán Berényi József. Nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len z toho dôvodu, že pán komisár nás vyzval na otázky, aby predsa neodišiel bez toho, aby dostal otázku, chcel by som položiť jednu, ale predtým taktiež pánovi podpredsedovi.

Na Slovensku bol podľa mňa vymyslený celkom dobrý systém prípravy európskych legislatívnych noriem. Je to zložitý systém, nechcem ísť do detailov, ale to gro, podstata prípravy prebieha v tzv. rezorčných koordinačných skupinách. Keď sme mali šancu práve na pôde výboru pre európske záležitosti konzultovať prípravu európskych legislatívnych noriem so zástupcami podnikateľov, tak poukázali na to, že je tu značná rezerva, akým spôsobom sú zapojení do celého procesu práve záujmové skupiny, odbory, mimovládne organizácie.

Takže chcel by som apelovať na vás, pán podpredseda, aby ste ovplyvnili aj tento proces tým spôsobom, aby nielen vládni činitelia, nielen vládna administratíva, ale aj záujmové skupiny mali možnosť sa zapojiť do procesu prípravy, pretože stanoviská prezentované na európskych radách by mali byť stanoviskami Slovenskej republiky v čo najširšom slova zmysle.

Čo sa týka teda tej konkrétnej otázky na pána komisára, ja viem, že prebieha v Európskej únii veľmi intenzívna debata o tom, ako intenzívnejšie komunikovať s občanmi, ale stále si myslím, že názvy jednotlivých programov, jednotlivých dokumentov sú nesmierne zlé, ľudia to nemôžu pochopiť, čo obsahujú. Každé mesto chce mať takmer svoj program, Lisabonský program, Haagsky program, tie programy obsahujú konkrétne politické kroky, činy, skôr by sme mohli nazvať iným spôsobom tie programy a to isté sa týka Národného rozvojového plánu, čo sme teraz premenovali na Národný strategický a referenčný rámec, predtým sa to dalo pochopiť - Národný rozvojový plán, to každý... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím, ešte dajte priestor pánovi poslancovi, dúfam, že nikomu nebude prekážať toto porušovanie rokovacieho poriadku.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne, ja už skončím.

Teda či by sa nedali zjednodušiť jednotlivé názvy politických programov, či by sa nedalo trošku priblížiť občanom jednotlivé práve tieto strategické dokumenty aj prostredníctvo názvov týchto dokumentov. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Chcem využiť ešte raz priestor, samozrejme, bola možnosť, ale je tu vzácna možnosť položiť otázky pánovi eurokomisárovi, či ešte niekto, vážené dámy, páni, chce sa niečo opýtať. Ak nie, samozrejme, uzatváram rozpravu a dávam priestor pánovi eurokomisárovi.

J. Figeľ, člen Európskej komisie: Ďakujem pekne. Pán predseda, musím odtiaľ, lebo nemám kartičku.

Chcem poďakovať aj za naozaj milé, povzbudivé slová, aj za otvorenosť, myslím, že to potrebujeme, a som rád, že to tak vzájomne cítime.

To, čo hovoril pán Milan Urbáni, aj budem tlmočiť v rámci toho následného procesu, lebo množstvo aktérov, ktorých skôr pribúda, nie ubúda, si vyžaduje aj istú koordináciu, následnosť, pamäť na to, že v procese sú aj ďalší, ktorí sa potrebujú vyjadriť, zorientovať, takže budem tlmočiť tieto veci. Ale zároveň chcem povedať, že sme skôr na začiatku. A táto rozšírená Únia je na jednej strane heterogénnejšia, nikdy taká rôznorodá nebola ako s nami, no ale s nami je európskejšia. A to je veľká výzva, aby to bolo aj lepšie alebo funkčnejšie, nielenže sme spolu, ale že dokážeme komunikovať a niesť zodpovednosť v dobrých rozhodnutiach.

Čo sa týka poznámok alebo výziev od pána Tibora Mikuša, ja som presvedčený, že rozširovanie Únie má pokračovať. Nakoniec dnešný samit bude o tom diskutovať, na budúci rok by sme chceli prijať taký pohľad "ako ďalej", pretože sú to veľké témy. Podľa mnohých rozširovanie zašlo "príliš ďaleko" a "príliš rýchlo", hovoria to hlavne krajiny na západe kontinentu. My sme presvedčení, že 15 rokov od pádu Berlínskeho múra v roku 2004 prijať krajiny strednej Európy nie je ani veľmi rýchlo, ani veľmi ďaleko. No len to sú aj percepcie alebo vnímania ľudí, ich každodenné problémy. A potom je z toho veľká téma "poľského inštalatéra", ktorý berie prácu alebo je nejakou hrozbou. Ani Fryderyk Chopin vo Francúzsku, ani Marie Curie-Sklodowská neboli hrozbou, ale prínosom. Som presvedčený, že aj tí jednoduchí, ktorí prichádzajú pracovať a aj tvoriť, nie sú hrozbou, ale posilnením, či ekonomickým, či spoločenským, alebo celkovým. No ale je to o hodnotách, ktoré ak ľudia vnímajú ako svoje, tie pravidlá, na ktorých fungujú inštitúcie a právo, tak rozširovanie ide. Ak je to vnímané, že to Brusel žiada kritériá a tamtí, tak je to čosi nie poctivé alebo nie európske. Takže je to o hodnotách a má to byť aj do budúcnosti o hodnotách. A teraz je to aj v rukách tých, ktorí sú súčasťou Únie. Takže znovu len vraciam loptu naspäť, že to je už aj zodpovednosť Slovenska strážiť tieto kritériá a hodnoty, lebo sú v záujme vnútra, ale aj v záujme okolia pri rozširovaní.

Čo sa týka energetiky, viete, niekedy nám treba prísť do krízy alebo do problémov, aby sme pochopili, že riešenie existuje, ale je spoločné. Minulá zima bola dlhá, ťažká a správanie sa napríklad niektorých dodávateľov dalo pocítiť Európe, že sú závislí. Po druhé, napríklad Británia, ktorá je veľkou ekonomikou, sa zmenila z pozície čistého exportéra na čistého importéra energií a to už mení pohľady na veci. A preto až teraz sme boli schopní po opakovaných snahách sa zhodnúť, že potrebujeme nejaký spoločný postup, ktorý má znamenať aj väčšiu bezpečnosť, aj väčšiu udržateľnosť alebo tú ekologickosť, prijateľnosť energetiky, ale aj väčšiu konkurencieschopnosť. To znamená tlačiť na ceny tak, aby ekonomika rástla, aby ľudia si mohli dovoliť v tomto energetickom prostredí žiť, fungovať, rozvíjať sa. Takže prvýkrát po 50 rokoch, aj keď v 55. roku v Messine, už vtedy bolo postulované, že treba aj spoločnú stratégiu a politiku pre energetiku, sme schopní povedať, že ideme do toho, lebo je čas.

A pokračovanie v integrácii? Myslím, že najbližšie méty pre Slovensko sú Schengen, euro a tú tretiu by som chcel dodať, vedomostná ekonomika, vedomostná spoločnosť, ktorá je dnes často citovaná a často spomínaná. Ale je to vec dlhodobá, tá nemá dátum, tá nemá nejaké krátke témy, skôr komplexné, kde lepšie a viac investovať znamená nachádzať motiváciu aj pre tých, ktorí vyučujú, aj pre tých, ktorí sa učia, celoživotnosť, spojitosť medzi vedou a vzdelávaním, samozrejme, praxou, priemyslom, to znamená prenos vedomostí. Toto, by som povedal, je pokračovanie v integrácii a som rád, že na európskej úrovni už dnes pre to existuje oveľa viac nástrojov, porozumenia, dokonca spoločné ciele. Nechcem o tom viac teraz hovoriť, ale veľmi by som to želal ako ďalšiu výraznú konsenzuálnu tému pre spoločnosť a politiku na Slovensku.

A na otázku Józsefa Berényiho o názvoch: niektoré sú náročné, sú popisom toho, čo obsahuje program, napríklad v oblasti bezpečnosti a vnútra. A preto to zjednodušené pomenovanie "Schengen" je pre mnohých už dnes také jasné, že Schengen sa stáva medzinárodným termínom celosvetovo poznaným aj mimo Európskej únie. Ale súhlasím s tým, že spôsob, obsah komunikácie o Európe vyžaduje jasnejšiu a prijateľnejšiu formu, podobu. Myslím, že je to vec aj lingvistická, ale aj politická. Nakoniec je to výzva spoločná, lebo nič sa neprijme bez súhlasu zúčastnených, teda aj štátov, aj parlamentu, a budem rád, ak v tomto úsilí bude napomáhať aj váš hlas tu, z parlamentu, zo Slovenska.

Ďakujem pekne ešte raz. Všetko dobré Vám, nielen pekné, radostné sviatky, ale aj nádejný a úspešný nový rok 2007. Všetko dobré! (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi Figeľovi. Pán podpredseda vlády, chcete sa ešte vyjadriť? Pán predseda európskeho výboru, chcete ešte zareagovať? Ďakujem pekne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A budeme teraz, dámy a páni, hlasovať o tomto prerokovanom bode programu. Chcem vás poprosiť, aby ste aj všetci tí, ktorí nie ste momentálne v rokovacej sále, zaujali svoje miesto, aby sme mohli hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán predseda pre európske záležitosti.

Pán predseda výboru, môžem vás poprosiť, keby ste uviedli hlasovanie?

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán komisár, dámy a páni, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, rátam aj pána predsedu parlamentu. Neboli doplňujúce návrhy do uznesenia, preto vám znovu prečítam navrhnuté uznesenie, ktoré som už čítal:

"Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2007 a Správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2007 pre Slovenskú republiku;

B. odporúča vláde Slovenskej republiky predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na nadchádzajúci rok a Správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie pre Slovenskú republiku."

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spravodajca. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) 97 prítomných, 96 za, 1 sa zdržal.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predtým ako ukončím rokovanie 6. schôdze, chcem vás ešte požiadať o jedno hlasovanie, pretože nám zostal bod, a to

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. októbra (tlač 153).

Budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 69, za 52, proti 2, zdržali sa 6, nehlasovali 9.

Keďže nie sme uznášaniaschopní, päťminútová... (Reakcie z pléna.)

Budeme hlasovať ešte raz o tom, že berieme na vedomie. Prezentujeme sa. Hlasujeme o tom, že berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády.

Dámy a páni, končím rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som vás informoval, že o chvíľočku vystúpi s krátkym programom skupina Romanos Stylo, čo je Cigánska nálada, aby sme si trošku navodili vianočnú atmosféru tak, ako to bývalo zvykom. Poprosím vás ešte o chvíľočku strpenia a potom vás, samozrejme, pozývam do poslaneckého salónu na krátke stretnutie.

Poprosím teraz, aby do rokovacej sály prišli pán Marek Rajd, Martin Rajd, Ervín Meszáros, Richard Sárközy, František Rigo a spievať bude Katarína Rosinová.

Využijem teraz ešte, dámy a páni, čas, kým sa naši umelci pripravia na to, aby som vám všetkým, nielen vám, ale aj vašim blízkym rodinám zaželal krásne, pokojné, milé vianočné sviatky, aby ste si užili trochu radosti a milosti. Samozrejme, teším sa na spoluprácu v novom roku, do ktorého vám aj vašim blízkym želám všetko dobré, a som presvedčený, že ešte využijeme aj potom pri stretnutí v poslaneckom salóne nachvíľočku čas na to, aby sme sa predtým, ako sa rozídeme medzi svojich blízkych, chvíľočku porozprávali. Ešte raz, príjemné sviatky a šťastný nový rok. (Potlesk.)

Pán Milan Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v mene poslaneckého klubu SDKÚ, aj v mene svojom zaželal vám milostiplné a požehnané vianočné sviatky, do nového roku veľa zdravia, šťastia a trošku viac pokoja. To isté želanie platí aj pre všetkých zamestnancov Národnej rady. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Gyula Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar koalíció pártja zaželal všetkým občanom príjemné prežitie vianočných sviatkov a šťastlivý nový rok. A dovoľte, aby som pokračoval v tradícii a veľmi krátko by som to povedal aj v mojom materinskom jazyku: Mindenkinek békés karácsonyi ünnepeket és boldog új esztendöt kívánok.

Ďakujem. Viszontlátásra. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani Mária Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Dovoľte mi, aby som vám v mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia poželala všetkým pokojné prežitie vianočných sviatkov, pokoj, radosť do nového roku a aby sme sa v zdraví stretli v pokojnejšej atmosfére na budúcom januárom zasadnutí Národnej rady. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán Tibor Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko taktiež chcem zaželať nielen nám, našim spolupracovníkom, našim rodinám, ale aj všetkým občanom Slovenskej republiky príjemné prežitie vianočných sviatkov a úspešnejší nový rok 2007. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán Rafael Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Pridám sa aj ja k vianočným blahoželaniam v mene historicky najstaršieho a v tomto volebnom období najmladšieho politického subjektu a želám všetkým a celému Slovensku predovšetkým pokoj, mier a väčšiu mieru jednoty v presadzovaní národných záujmov, ktoré sa týkajú nás všetkých. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán Miroslav Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu strany SMER pri príležitosti Vianoc, tradičných to sviatkov lásky, pokoja a mieru, poďakoval všetkým za spoluprácu a prajem nám všetkým veľa úspechov pri napĺňaní našich cieľov, teším sa na naše spoločné stretnutia a pevne verím, že plodné diskusie aj v roku 2007, ktoré, ako verím, prinesú Slovenskej republike ďalšie úspechy a napredovanie nielen v ekonomickej, ale aj sociálnej oblasti. Príjemné sviatky. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. A teraz nechávam priestor pre našich hostí.

(Hudobné vystúpenie rómskej skupiny Romanos Stylo.)

(Rokovanie 6. schôdze NR SR sa skončilo o 10.49 hodine.)