P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ako sme svedkami, tak konečne jeden prejav zobudil aj koaličných poslancov, ktorí mali zakázané vystupovať, mali zakázané vystupovať z toho dôvodu, aby nepredlžovali tento bod programu, ktorý je pre nich strašne a veľmi nepríjemný a nie je nepríjemný len mediálne, vážení, tí ľudia to sledujú, naozaj sledovali aj tento prejav a z tohto prejavu jednoznačne vyplynula jedna zásadná vec, že tak, ako to vždy bolo, tak to aj vždy bude, že pravica hodnoty vytvára a ľavica ich len prerozdeľuje a väčšinou zlým spôsobom. Proti tomuto bojujeme aj týmto ústavným zákonom. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Dzurinda, reakcia, nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Áno. Poviem jednu myšlienku, ktorá je, myslím, spoločná pre všetkých troch poslancov koalície, ktorí reagovali. Cítim, že sú excitovaní, cítim, že im je tá téma nepríjemná, pretože ťažko znášajú aj zámery vlastnej vlády okrádať občanov tohto štátu. Preto tie reakcie boli osobné, nervózne, a preto niektorí aj klamali ako pani Nachtmannová.

Pani Nachtmannová, keď máte takú geniálnu pamäť, tak nepotrebujeme v tejto krajine počítače.

Pán poslanec Jarjabek, vy ste boli poslancom za politickú stranu, ktorá postavila Fruniho na nohy. Mlčte. (Potlesk.) Za vášho obdobia sa všetky tieto chuligánstva spúšťali, my sme robili, čo sme vládali, aby sme ľuďom pomáhali otvárať oči. Vy a vaša strana postavila takých vagabundov, ako je Fruni, ako je Majský a ďalších na nohy, takže mlčte v tejto snemovni. (Potlesk.)

Pán Senko, prekvapuje ma, že hovoríte stále viacej formálne, nemáte žiadne argumenty. Nesiete zodpovednosť za to, čo sa deje, to nie je len tak byť poslancom. 66 % ľudí, ktorí sa zúčastňujú druhého piliera, si želá, aby sa podmienky nemenili. A tento počet narastá. Som si absolútne istý, že pribúda ľudí, ktorí sú za zachovanie, minimálne za zachovanie súčasných podmienok. A či sa vám to páči, alebo nepáči, dnes sa rozhoduje o tom, aké budú starobné dôchodky o 10, 15, 20, 25 rokov, nesieme úžasnú zodpovednosť, tak ako ju nedokázali niesť boľševici, a preto vaši rodičia, naši rodičia mali také biedne a trápne starobné dôchodky. Tak, prosím vás, naháňajte percentá verejnej mienky, ale nie na úkor poctivých občanov tohto štátu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: O slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady pán Číž.

Kolegovia, naozaj je to také ťažké pokúsiť sa aj vtedy, keď nesúhlasíte, normálne počúvať, ako sme to robili aj my pri vašich vystúpeniach? Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, ďakujem za slovo, dovoľte mi teda niekoľko slov k prerokúvanej téme, ktorá má svoju atmosféru, v sumáre svoju históriu a v ktorej pravdepodobne sa už treba zaoberať aj niektorými, povedzme že kvalitatívnymi parametrami, diskusiou a vlastne pokúsiť sa analyzovať, čo sa to tu vlastne deje.

Trošičku je to ťažké, pán Dzurinda, povedať, ja som excitovaný ako zrejme aj my všetci, tak pokúsim sa identifikovať, čo to je za stav, ak by náhodou som naozaj cítil dôsledky takéhoto čohosi. Tak poprosím tých spriaznených kolegov, keby niečo mi v tom smere nejako pomohli, ale skúsim radšej vážne.

Pán Dzurinda, počúval som veľmi pozorne váš prejav, no, je obrovský problém. Prívlastky, ktoré sa mi tlačia na jazyk, čo všetko k tomu povedať a dokonca pokúsiť sa len trošičku imitovať váš slovník mi spôsobilo, že tu budem vyprávať ako znôšku citosloviec, hanlivých výrazov. Vyhlásim vás za luhára, za hlupáka priamo alebo nepriamo. Poviem, že ničomu nerozumiete, že všetko, čo SMER chce urobiť voči občanom a že tí všetci ľudia, ktorí nejakým spôsobom reflektujú tú skutočnosť, ktorá sa deje, to sú v podstate ľudia, ktorí ničomu nerozumejú, lebo vy ste ten osvietený René.

Máte za sebou 8 rokov, výsledky vášho vládnutia sú skutočne nesmierne geniálne, jedine tá naša nešťastná a smutná spoločnosť ich nevie oceniť. Ale tento typ diskusie slovenský parlament nepotrebuje, pán predseda. Od vás som očakával ako od človeka, ktorý má 8 rokov skúseností v exekutíve, reprezentoval krajinu, kde aj ja mám dokonca istý záujem na tom, aby som udržal istú mieru vašej vážnosti. Boli ste premiérom mojej krajiny.

A to vaše vystúpenie, ak má byť určujúcim tónom, potom ten parlament začína byť zbytočný. A ja si myslím, že naopak. Parlament v tomto období je nesmierne dôležitý. Takže chcem vám vysloviť poklonu. Jedna jediná veta z vášho vystúpenia bola taká, ktorá stála za pozornosť. Skúsim ju teda zacitovať: "Sporme sa, ako to lepšie urobiť."

SMER bol pripravený a je sa sporiť na tému (potlesk), ako to lepšie urobiť. Prebral krajinu v zložitej sociálno-ekonomickej situácii i s kritickými (reakcie z pléna)..., s kritickým nedostatkom peňazí na zabezpečovanie elementárnych potrieb, sociálnych potrieb tejto krajiny. Tých potrieb, ktoré majú tí občania v takom dokumente, ktorý je pre vás v tomto smere zdrapom papiera garantovaná, ako je Ústava Slovenskej republiky. Dokonca je tam taká divná veta, asi ste to nikdy nečítali, pán predseda Dzurinda bývalý vlády. Je napísané v čl. 2, že moc v tomto štáte pochádza od ľudí. Od ľudí pochádza. Ja predpokladám, že to je pre vás (potlesk) také divné presvedčenie. A všetci vieme, ak hájite tú politiku, ktorú hájite, keď pre vás štát je štátom jedine na to, aby to bolo organizáciou, ktorá ochráni rôzne typy súkromného vlastníctva s tým, že nikomu, ani nikomu nesmie napadnúť skúmať, ako to súkromné vlastníctvo vzniklo.

SMER-u vtláčate floskulit. SMER nenávidí všetko súkromné. Veď to je idiotina. To je idiotina. To normálny človek, ktorý chce viesť korektný politický dialóg nikdy nepovie. Ja to ani vo vzťahu k vám nepoviem. Pokúšam sa identifikovať záujmy, ktoré hájite. A rozumiem tomu. Je to legitímne, sú to aktívni občania, sú to noví vlastníci. Je toto 1 % ľudí, ktoré vlastní dneska 40 % majetku tejto krajiny a tí majú svoje záujmy. Ja netvrdím, že tie záujmy sú vždy negatívne. Ony môžu byť aj pozitívne. Viete veľmi dobre, že SMER vie bez akýchkoľvek problémov identifikovať ten zásadný fakt, ktorý je v každom dokumente Európskej únie.

Potrebujeme rovnomerný korektný, hospodársky a ekonomický rozvoj a potrebujeme s ním idúc ruka v ruke sociálny rozvoj krajiny. A o týchto veciach musíme rozprávať a hľadať tie optimálnejšie veci a vtedy tá diskusia má význam.

Ak mám reagovať na to, čo povedal (potlesk) pán Mikloš, ktorý sa sem postavil, jedno citoslovce, aby som tú rukavicu zdvihol ako osvietený Budha. Pán Mikloš, neurážajme sa navzájom. Problém, o ktorom sa bavíme, je veľmi jednoduchý - privatizácia penzijných fondov. To je základný problém, o ktorom sa bavíme. O tomto probléme sa vedú siahodlhé diskusie v rámci celého sveta a nesmierne intenzívne v rámci Európskej únie. 99 % faktov, ktoré ste tu vyprávali s nesmiernym výrazom, s tým, že ktokoľvek to nechápe je idiot alebo minimálne nedouk a že môže sa prvé dva dni vám pozerať iba po kolená až potom až po tvár, tak v konečnom dôsledku vám chcem len pripomenúť, na túto tému všetky vaše argumenty odzneli tisíckrát v prostredí Európskej únie a tisíckrát boli vyvrátené.

Predsa rozprávať o tom, či má, alebo nemá súkromný kapitál, pokiaľ spravuje verejné peniaze dané zákonom isté riziká, alebo nemá, sa diskutuje všade. A sú krajiny, kde sú zodpovední pravičiari. Zodpovední pravičiari, kde si nedovolia navrhnúť ten mechanizmus, ktorí ste urobili vy tu.

Otázka je samozrejme, že v rámci parlamentu, ktorý nemá štandardné pravidlá a pravdepodobne vždy sa stopercentne pravda nepodarí nájsť a je to naozaj o komunikácii s verejnosťou, čo tým ľuďom akosi navyprávame a ako to bude v konečnom dôsledku vnímané, ale kdesi existuje čosi ako pravda. A to obidvaja si musíme trošku rešpektovať, že ju hľadáme.

Ja vám chcem povedať, že my ju hľadáme. Pretože si veľmi dobre uvedomujeme, že Slovensko potrebuje aktívny, dynamický, hospodársky rozvoj. Potrebuje produkčnú ekonomiku. To znamená, potrebuje vytvárať propodnikateľské prostredie. Potrebuje vytvárať proinvestičné prostredie. Robíme všetko pre to, aby sa tak stalo.

Náš jediný a zásadný rozdiel medzi vami všetkými, že k tomu celému potrebujeme ešte sanovať aj potreby ľudí, ktorí tu žijú. Že ma nezaujímajú čisté floskule ekonomického rozvoja, že ma zaujíma aj, ako rozložím príjmy, ktoré tam sú na zabezpečenie elementárnych vecí.

Ak mám povedať pre mňa a, pán Dzurinda, nikdy by som žiadnemu občanovi nevyprával, že tých 6 600 korún priemerného invalidného dôchodku je výsledkom niečoho spred 40 rokov.

Pán Dzurinda, keby sme trošku rozumnejšie nakladali s naším národným majetkom, ktorý sme mali, predovšetkým so strategickými podnikmi, s cenami, ktoré tam sú, tak v každom prípade najmenej 200 miliárd navyše, ktoré by sanovali ešte 2 generáciám tie základné sociálne problémy a umožnili by im elementárny sociálny život. Práve nakladanie s týmito vecami, tak ako ste to urobili, spôsobili (potlesk) tento stav. Keď vás počúvam, čo všetko ste schopný povedať a tvrdiť, že vám ide o záujem všetkých občanov, a ja to skúsim len zacitovať.

Miliardy, že ušetríme v štátnej správe, že teda je to len floskula, lebo nič také nechceme urobiť, že nenávidíme teda všetko, čo je súkromné, že nevieme nikto z nás, čo je to rizikový kapitál.

Pán Dzurinda, veď ako ja to ani nechcem pripomínať, ja to naozaj robím poslednýkrát, ale vaše ekonomické vedomosti sú legendárne. Veď tá vaša odpoveď na otázku, že ako zabezpečíte tie dvojnásobné platy, ktoré boli, mimochodom, pre mňa, odpustite mi to, ale vykričím vám to, najväčší volebný podvod v dejinách Slovenskej republiky (potlesk), lebo tam ste tomu človekovi na tom poli vysvetľovali a naozaj budeme mať tie dvojnásobné platy? Ale áno. A potom na tlačovej besede ste to zaklincovali, kde ste povedali, že keď sa vás pýtali, či aj nominálne a reálne, tak ste povedali, aj reálne, aj nominálne.

Po 8 rokoch vládnutia vidíme, aký je stav atď., že sú isté prevádzkové veci, hodnotíme ich, no po toľkých výdavkoch, ktoré boli dané na ten podnikateľský priestor, o ktorých racionalite pochybujeme, ale sme sa vždy sporili, samozrejme, nejaké drobné výhody sú. Ale kontaminovaný verejný priestor s obrovským modernizačným dlhom, s obrovskými ťažkosťami zabezpečovať elementárnu kvalitu školstva, elementárne stability sociálneho a dôchodkového systému, s obrovským problémom majú v zdravotníctve.

O akom dobrom stave ekonomiky sa tu dá rozprávať? Je to nezmyselná floskula. Ale SMER sa nikdy nebránil tomu, aby sme naozaj skúmali, kde sú vývojové a rozvojové ťažkosti. Kde sú prirodzené dôsledky transformujúceho sa štátu, kde naozaj tento hrozný zápas medzi absolútnou maximalizáciou ochrany súkromného vlastníctva, na druhej strane schopnosti spoločnosti zabezpečovať základné humanitné kritériá pre obyvateľov ako zásadnú výzvu, tak pre to hľadanie ste neurobili nikdy nič. Lebo ste to ani nikdy nechceli, pán Dzurinda. A v tom je ten problém. A tu definujem rozdiel medzi nami a medzi vami. (Potlesk.)

Napriek tomu vždy budeme veľmi pozorne počúvať vaše argumenty, ktoré majú vecný charakter, kde SMER naozaj možno preexponováva také a onaké sociálne kritériá, ktoré tu sú, ale veď žiadne nepreexponováva, nemá z čoho. Má naozaj len pár zvyškových peňazí, kde sa pokúša zakryť aspoň tie najzákladnejšie skrivodlivosti, ktoré sa tu nejakým spôsobom objavili.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, táto diskusia o predloženom návrhu zákona je veľmi jasná. Každému z nás bolo jasné, keď ste predložili tento návrh zákona, pán Dzurinda, že tu nejde o to, aby ste niečo predložili. Registrovali ste veľmi zlý vývoj verejnej mienky, no, tak ste si našli takúto floskulu a tu teraz robíte celý tento cirkus.

Ja na rozdiel od pána Miššíka, ktorý tu niečo spomínal, mám takú informáciu od našich analytikov, aby sme vás nechali ešte aspoň dva dni tieto veci vyprávať, že opäť nám spoľahlivo tých 5 % pribudne v tých prieskumoch verejnej mienky, ale (potlesk a reakcie) deje sa tak veľmi výrazne v tom zmysle, že negujeme parlament. Veď sa prezentujeme verejnosti po tomto, ak máme prijať tento spôsob komunikácie, tak sa prezentujeme ako skupina ľudí, ktorá naozaj nie je schopná korektne a legitímne spravovať záležitosti krajiny. Takže ak niečo má byť súčasťou tohto môjho vystúpenia, tak je to výzva ku korektnosti, k serióznosti a k vecnosti.

Pán Dzurinda, pomôže to, lebo garantujem vám, že týmto spôsobom ani nezvýšite si prieskum verejnej mienky, len kontaminujete parlament a urobíte z neho nekorektný a nekonštruktívny orgán našej krajiny.

Ešte by som povedal k tým kolegom, ktorých si vážim z SDKÚ a ktorí väčšinou demonštrujú ochotu a schopnosť zmysluplne diskutovať.

Pán Mikloš, vážne neregistrujete takých ľudí, ako je, ja neviem, ako je Amartya Sen, ktorý dostal Nobelovu cenu v roku 1998, ktorý veľmi intenzívne rozoberá ten sociálny štát. Naozaj nepoznáte pána Edmunta Helpsa, ktorý hovoril o tých veciach, o ktorých hovoríme my a kritizuje postupy a nekorektnosť s nakladaním verejným majetkom vášho typu a vaše základné floskuly a nepriamo teda Svetovú banku, kde je zdroj toho vášho videnia, ale toho krajného neoliberálneho videnia, a nie schopnosti absorbovať pokyn Svetovej banky tak, aby sa realizovali záujmy svetového obchodu, ktoré reprezentuje na druhej strane záujmy národnej krajiny ako súčasti Európskej únie. Nehovorím už o Stiglitzovi.

Pán Mikloš, ja som mal takého žiaka, na ktorého som bol hrdý svojho času, a ten mi povedal, keď absolvoval ako jednotkár, že tak, pán doktor, a odteraz jediná knižka, ktorú ja budem čítať, je vkladná.

Ja by som vám chcel povedať, že toto nie je dobrý prístup, že skúsme naozaj, ja vám aj zdroje, aj poznatky (potlesk), ktoré mám, som ochotný dať k dispozícii a skúsme naozaj hľadať podstatu nášho sporu. Podstata nášho sporu stojí jednoznačne v tom: Je privatizácia penzijných fondov jednoznačná? Má alebo nemá riziká? Aké sú identifikovateľné riziká? Aký je stav úpravy v našej krajine? Ako je to voči iným krajinám, kde náhodou na tento zatiaľ ani zďaleka nie väčšinový spôsob fungovania neprišli? Ako to reálne vyzerá? A v čom sú prínosy, ktoré chcete demonštrovať v tejto krajine?

To, že vyhlásite, ale absolútne, samozrejme, v ekonomickej tlači tisíckrát rozobraté riziká, investovanie do rizikového kapitálu, schopnosti štátu korektne regulovať procesy a v súkromných správcovských spoločnostiach. O krachu takýchto spoločností, ktoré sú známe v rámci sveta a v konečnom dôsledku začínajú byť dosť silné, je úplne zrejmé. Trošičku sa pokúsiť, skúsme aj nájsť nejakých nezávislých ekonómov, ktorí sú schopní posudzovať veci tak, aby boli naozaj nezávislí. Aby nemuseli žiť na tom, keďže štát je podvyživený a nedávame mu ani korunu, že jedinou šancou, aby ako ekonomicky prežil, potrebuje, sú granty opäť zo Svetovej banky, z Medzinárodného menového fondu či z vašich rôznych korporatívnych a neviem akých inštitúcií.

Úplne posledné chcem ešte pripomenúť jednu vec, ktorú som už asi dvakrát tu povedal, ale nestačí to. O rodinnom striebre, o národnom majetku, o význame strategických podnikov ako rodinnom striebre nikdy nepovedal žiadny ten socialista a ten, o ktorom ste tu rozprávali, že každého treba vyšetriť, lebo teda váš intelektuálny presah je neuveriteľný. Povedal to John Stokton, príslušník konzervatívnej strany vo Veľkej Británii v kontextoch, ktoré sa dajú veľmi ľahko nájsť v základnej ekonomickej literatúre.

Takže chcem vyjadriť na záver presvedčenie, že sme pripravení diskutovať o veciach, ktoré naozaj vyžadujú diskusiu. Problém je jednoznačne zadefinovaný. Vieme veľmi dobre, že návrh zákona, ktorý ste predložili, ústavného, je demonštratívny. Viete veľmi dobre, že nikdy nemôže prejsť. Je nesystémový. Pevne verím, že o právnych aspektoch tohto predloženého návrhu bude hovoriť pán kolega Madej. Ja som chcel povedať iba niekoľko drobných politických súvislostí a naozaj vyzvať k elementárnej korektnosti. Predsa len diskusia politická v parlamente pravdepodobne musí mať aj istú ľudskú kvalitu. Ja som presvedčený, že je to proti našim záujmom, ale krajina to potrebuje. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Kužma, Dzurinda, Mikloš, Fronc, Kahanec, Štefanec až po pána Markoviča. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Kužma, faktická. Technici.

Š. Kužma, poslanec: Vážený pán podpredseda, doteraz aspoň v jednom bola zhoda, že ani vaša vláda si nedovolila tvrdiť, že sme nechali ekonomiku v zlom stave, lebo to už by sa skutočne zosmiešnila pred celým svetom, lebo všetci experti hovoria, že slovenská ekonomika je dobre naštartovaná, čiže to je také, by som povedal, určité nóvum a myslím si, že veľa pochopenia medzi odborníkmi s tým nezískate.

Čo ste hovorili o tých dôchodkoch a vracania sa späť. Ja sa vás chcem spýtať, že moja mama, ktorá išla v roku 1986 do dôchodku a má 10-krát nižší dôchodok ako na rovnakej pozícii robiaca Rakúšanka a pritom, keď začala pracovať, bolo Československo vyspelejšia krajina ako Rakúsko, to bol problém určite tejto vlády, že? A nie socialistov v socialistickom Československu, ktorí vymysleli tento systém. Áno, my sme im v roku 1986 dali takýto mizerný dôchodok.

A prosím vás, keď hovoríme o pravde, vy niekedy strašne, strašne rýchlo hovoríte a potom pustíte aj pár perál ducha. Ja som si minule poznačil, že ste povedali, že Európska únia nás okráda cez monopoly, to bolo na ostatnej schôdzi, mám to zapísané, ale teraz ste tiež povedali pravdu. V tej rýchlosti ste stihli povedať, že vám ide o preferencie. Skutočne, vy nie ste strana o systéme, o ľuďoch, ale o preferenciách. A toto ste povedali a ďakujem vám, že hovoríte pravdu. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pán podpredseda, keď chýbajú argumenty, človek býva osobný. Vy ste boli osobný, nehovorili ste argumenty, uvedomujete si, že ste o dôchodkoch nepovedali ani jednu vetu? Pán podpredseda, uvedomujete si, že rokujeme o ústavnom zákone o dôchodkovej reforme, vy ste o dôchodkoch nepovedali ani jedinú vetu? Ja si myslím, že ľudia sú veľmi pozorní a vy ste podali naozaj úžasné svedectvo o tom, o čom robíte a pre koho politiku, tak ako pred chvíľou myslím výstižne povedal kolega Kužma.

Po druhé, alebo ešte teda dve veci, ktorých sa dá zachytiť. Hovorili ste o tom, že sme odovzdali Slovensko v úbohom stave, no, trošku sa vám aj čudujem, pán podpredseda.

Tretí štvrťrok roku 2006 oproti tretiemu štvrťroku roku 2005 hospodársky rast 9,8 %. To je bieda, pán podpredseda? Kto to vybavil? Tretí kvartál 2006 k tretiemu kvartálu 2005. Tieto vaše výroky vás diskvalifikujú a pomáhajú ľuďom chápať, že to je ideológia a demagógia, nie reálne videnie veci.

A po tretie, pre mňa najobsažnejšie z toho, čo ste povedali, som počul na začiatku, keď ste povedali, že parlament je zbytočný. Áno, aj včera ste nás vypínali, máte takéto tendencie, ukazujete občanom charakter svojej politiky. Ja si viem predstaviť, že ľuďom takéhoto zamerania je ťažko počúvať a že parlament sa tu a tam vám vidí naozaj zbytočný. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Ivan Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Číž, ja sa naozaj úprimne teším na každé vaše vystúpenie a musím povedať, že ani tentoraz ste ma nesklamali. Keby sa hodnota príspevkov merala rýchlosťou a kadenciou slov, tak sme si vypočuli jeden z najhodnotnejších príspevkov. Žiaľbohu, nie je to tak, meria sa obsahom a musím povedať, že obsah to nemalo takmer žiaden.

Hovorili ste, že máte starostlivosť o vážnosť nášho predsedu pána Dzurindu. Nemusíte mať. Skôr majte starostlivosť o vážnosť vášho predsedu. Nášho predsedu pred krátkym časom prijala kancelárka Merkelová, ktorá je dnes šéfkou celej Európy, na dlhom stretnutí. Kedy prijme alebo kto z vážnych svetových politikov prijal vášho predsedu? A kam sa asi tak chystá chodiť?

Hovoríte, že, citujem vás: "SMER nenávidí všetko súkromné je idiotina." Ale veď jedna z najosvietenejších vašich poslankýň včera, pani Angyalová, pardon slečna Angyalová to povedala, že my preferujeme a my považujeme za dobré súkromné byť pravica, vy štátne. Takže obráťte sa tam, prosím vás pekne.

Keď už citujete, citujete, vy ste necitovali, vy ste spomínali mená nositeľov Nobelovej ceny, tak, pán podpredseda parlamentu, bolo by dobré, keby ste si aspoň tie mená prečítali správne, alebo sa ich naučili správne, lebo ani tie neboli správne, nielen nie že to, čo hovoria.

A čo sa týka toho, čo ste povedali, že keby sme lepšie nakladali so strategickými podnikmi, že by bolo na dôchodky. Napríklad keby sme ich nechali riadiť Rezešovi, že? Ako ste vy znovu nechali. (Smiech.)

A posledná vec, vložili ste mi do úst, že nám tvrdiť, že ktokoľvek ma nechápe, je idiot. To ste povedali, to som nikdy netvrdil ani netvrdím, pán podpredseda, ale naozaj nemôžem zato, ako sa cítite, keď ma počúvate. (Smiech, potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Martin Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Dve poznámky k vášmu vystúpeniu, pán podpredseda Číž. Viete, SMER jednoducho pod vplyvom verejnej mienky vždy ustúpi, nie je za nejakú koncepciu, ale jednoducho reaguje na verejnú mienku. Ustupuje aj teraz a je to v poriadku, chvalabohu, pretože ten pokus deštruovať druhý pilier bol veľmi nezodpovedný a poviem vám, čo ste ale aj tak spôsobili. Spôsobili ste to, že dnes 20-ročný človek si povie, prečo mám sporiť? Veď ja začnem sporiť a ohrozujete hneď jeho istotu sporiť a ukladať na časy, keď bude slabší, keď bude potrebovať tie svoje úspory. To je veľmi nezodpovedné.

A druhá poznámka. Pán podpredseda, povedali ste, že SMER nenávidí všetko súkromné je idiotina. No ja si myslím, že tiež nenávidí všetko súkromné. Prvý pokus predviedol, keď začal likvidovať súkromné školstvo a vtedy som upozornil, že je to vyslovene len nenávisť k všetkému súkromnému. Ja s vami, pán poslanec, súhlasím, že nenávisť voči súkromnému je idiotina, len nerozumiem, prečo sa jej tak zubami-nechtami držíte. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja tiež na margo vašich výrokov o nejakom cirkuse, ale hlavne k výroku hľadajme pravdu. No, skúsme ju hľadať v tom, ako ste pred voľbami populisticky sľubovali riešiť problémy tých, ktorí vložili vklady do nebankových subjektov. Pozrime sa na to, aký máte postoj teraz. A to boli tí, ktorí tieto prostriedky vložili za účelom získania a vidiny veľkých výnosov.

Teraz boli podmienky jednoznačne zadefinované a zadefinované pre ľudí, ktorí chcú byť zodpovední vo svojej starobe a chcú si zabezpečiť prostriedky k svojej starobe a nebyť na ťarchu ostatným. No skúsme ju hľadať, že či títo ľudia nemajú nárok na to, aby si tieto veci mohli robiť slobodne a zodpovedne a robiť ich podľa dohodnutých podmienok, ktoré mali na začiatku, keď do toho vstupovali. Keď používate výroky typu, myslím ten výrok zaznel skôr, takže to upresňujem, "my sme urobili za niekoľko mesiacov viac než vy za 8 rokov", tak potom tu nedávajte ako svoje vyjadrenia, že čo ste urobili, čo ste urobili za 8 rokov bývalému premiérovi. Lebo dá sa porovnávať a dá sa porovnávať aj v tom, keď si pozrieme úplne čerstvý materiál, ktorý teraz prišiel e-mailom, "Ekonomická situácia a sociálna situácia v Slovenskej republike". Je tam úplne jasný prehľad hrubého domáceho produktu, inflácie, nezamestnanosti či vývoja priemernej mesačnej mzdy. A myslím, že tieto výsledky nie sú výsledkom práce tejto vlády za niekoľko mesiacov, ale sú výsledkom predchádzajúcich vlád.

Chcel by som povedať, že pravda človeka, ktorý ju vie prijať, oslobodzuje. Možno povedať aj naopak, že človek, ktorý nie je slobodný, má problém pravdu prijať. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán Ivan Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. No myslím, že nikto nespochybňuje skutočnosť, že táto vláda bola zatiaľ jedinou vládou v histórii Slovenskej republiky, ktorá nemusela robiť úsporné opatrenia. Už to je samo osebe dôkazom, v akom stave ste prebrali správu štátu, v akom stave ekonomiky.

Už tu bolo spomínané, takmer 10-percentný hospodársky rast, vieme, že klesá nezamestnanosť, stúpajú reálne mzdy. To je realita. Vy hovoríte o akomsi podvyživenom štáte, o akýchsi zvyškových peniazoch.

Pán podpredseda, realita je úplne iná. Najviac ma však vo vašom príspevku zaujal opäť ten postoj ku štátnemu a ku súkromnému a vycítil som, že vám to nie je príjemné, keď hovoríme, že vy chcete zoštátňovať a vy konáte všetko preto, aby nezávislosť, aby súkromné vlastníctvo tu bolo chránené.

No dovolím si pripomenúť, že tie kroky, ktoré ste urobili za pár mesiacov vášho vládnutia, smerovali k tomu, aby sa obmedzila nezávislosť úradov, ako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Rada správcu jadrového fondu, teraz na tejto schôdzi máme na stole takisto zákon o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ale podstata, pán podpredseda, podstata tejto debaty je skutočne o ochrane vkladov a ochrane výšky budúcich dôchodkov a o občanoch. Ja viem, že sa to zle počúva, ale ja chcem len opätovne zdôrazniť, že sám som bol prítomný na podujatí, keď predseda Fico hovoril o potrebe znižovania odvodov do druhého piliera. Hovoril to niekoľkokrát, a preto si myslím, že táto iniciatíva má zmysel a koniec koncov aj vaše vystúpenie pre mňa bolo potvrdením, že náš návrh ústavného zákona má zmysel... (Prerušenie časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda, povedali ste vo svojom vystúpení taký výraz, "prezentujeme sa tu, ako vieme, ale malo by to byť vecné". Ja v tej rýchlosti som si, samozrejme, stíhal poznačiť len niektoré tie výroky, takže asi k 4 sa skúsim vyjadriť. Ja nerozumiem tomuto výrazu, pretože vecnosť vášho vystúpenia som nepochopil a snažil som sa počúvať dobre.

Začali ste tým, že, toto odcitujem: "Tento typ diskusie tento parlament nepotrebuje." No, to je úžasná veta. Podľa vašej mienky by sa mal riadiť ten parlament, čo tento parlament potrebuje a nepotrebuje takú diskusiu, ale mal som dojem, že včerajšie extempore v parlamente bola len náhoda. Obávam sa, aby to nebolo zakorenené a nebol by to spôsob myslenia, nielen bránenie vystúpeniu poslanca vo faktických, ale dokonca ešte aj diktovať, čo má poslanec hovoriť. "Ekonomicky sa Slovensko nachádza v kritickom stave," to bola ďalšia veta. Je to, potvrdím môjho neviem ktorého predrečníka, ktorý povedal, že je to prvé vystúpenie predstaviteľa SMER-u, ktorý by to povedal, pretože opakovane pán váš minister financií povedal, že ekonomika je v dobrej kondícii od volieb a ako tam funguje.

Vecne ste sa dotkli v jednej vete, ak som dobre zachytil, k prerokovávanému ústavnému zákonu, že mechanizmus, ako je tu nastavený, nie je dobrý.

Chcem vám položiť dve otázky, ak môžete, vo faktickej poznámke mi odpovedzte. Kde je lepšie chránený? Ešte takto. Asi v desiatke krajín na svete je dôchodkový pilier súkromný alebo kapitalizačný, prosím, odpovedzte mi, kde je lepšie chránený vklad sporiteľov ako na Slovensku? A kde sú najnižšie poplatky za vedenie účtov v dôchodkových správcovských spoločnostiach?

A poslednú poznámku, neviem, či vás nakoniec nevytočilo najviac, tie poznámky alebo otázky nášho pána predsedu, že... (Prerušenie časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bugár, nech sa páči.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán podpredseda Číž, vy ste ako váš predseda Fico, keď nemáte argumenty, tak urážate opozíciu, včera sme toho boli svedkami, namiesto odpovede na otázku, keď hovoril pán predseda vlády pravdu v novembri, keď hovoril o tom, že treba znížiť odvody z 9 % asi na 6 % alebo teraz, keď hovorí, že ani sa o tom neuvažovalo.

Obvinili ste kolegu Dzurindu z najväčšieho volebného podvodu. Pýtam sa vás, pán podpredseda, ako jedného z čelných predstaviteľov SMER-u. Nebol to volebný podvod, keď ste pred voľbami hovorili, že okamžite, keď sa dostanete k moci, zrušíte rovnú daň? Že okamžite stiahnete vojakov z Iraku, že odškodníte klientov nebankových subjektov? Alebo. Nebol to podvod, keď predseda vašej strany Fico upokojoval lekárov a im hovoril, aby vydržali, lebo keď sa dostane k moci, tak okamžite zvýši ich platy? Bol to volebný podvod alebo nebol?

Ale namiesto pokračovania, dovoľte mi jednu radu. Premýšľajte o tom, že vy vidíte triesku v oku toho cudzieho, ale vo vlastnom brvno nie, a to platí na celú vládnu koalíciu. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán podpredseda Národnej rady, úvodom ste povedali, že my máme tému, o ktorej tu debatujeme, analytici vám radili, že pokojne nás môžete nechať rozprávať, no ale tú tému ste položili na stôl vy. Veď kto tu začal verejne rozprávať o tom, že narušíme druhý pilier dôchodkového sporenia? My alebo vy? Kto tu dáva návody na to, ako treba doslovne okradnúť a vykradnúť a vybieliť osobné účty sporiteľov a všetko do štátneho, lebo sme pri moci a my tie peniaze potrebujeme?

To je vaša rétorika, to ste vy načali, nie my. My len reagujeme na to, čo ste vy spustili. A keď ste sa zľakli reakcií obyvateľstva, že vám to neprináša nič, no tak ste začali meniť rétoriku, presne jeden mesiac tak, druhý mesiac tak podľa prieskumov verejnej mienky. A otočili ste ju tak, že ste začali ľudí strašiť od porovnávaní s nebankovými subjektmi až strašením rizikovým kapitálom. Strašíte ľudí rizikovým kapitálom a napínate hruď, ako zabránite investovať do rizikového kapitálu, keď to ani dnes nie je možné. No mne to pripadá, ako by ste išli beduínov na púšti chrániť pred povodňami.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán podpredseda, nebudem sa vyjadrovať k obsahu, pretože nejaké vecné veci tam neodzneli, ale, pán podpredseda, veľmi sa teším vášmu záujmu o percentá SDKÚ, veľmi ma to potešilo naozaj, pretože zrejme to pre vás je strana, ktorá má zmysel, keď sa staráte o jej percentá, ale keď podľa vás táto diskusia tak prospeje nárastu percent SMER-u, prečo sa jej bránite? Prečo sa jej bránite? Konkrétne vy nie, no, ale to nebola vecná diskusia. Ja hovorím o vecnej diskusii. Prečo sa jej bránite? Vy a vaši kolegovia. Veď včera a dnes, keby sme spočítali, neviem, či by to bolo na prstoch dvoch rúk. Kto všetko k tejto téme vystúpil. Tak buď si nevážite vlastnú stranu a nestaráte sa o to, ale aby tie percentá vám narastali, alebo potom neviete, čo hovoríte. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, no, vaše vystúpenie malo naozaj veľmi ďaleko k vecnosti, ale možno, ak by ste nás nechali hovoriť ešte celý budúci týždeň, tak budete mať preferencie na úrovni možno 150 %. Ale zaujímavý bol váš výrok, že keď nás necháte hovoriť, tak ja by som sa vám chcel poďakovať v mene nás všetkých, že nás teda nechávate hovoriť v tomto demokratickom parlamente, najmä teda, keď ste narážali na korektnosť rokovania vystúpenia po tom, čo sa tu udialo včera večer.

No a chcel by som len doplniť pána poslanca Štefanca v tom, na čo pozabudol, o tom vašom vzťahu k súkromnému vlastníctvu svedčia určite aj posledné návrhy, na ktoré teda čakáme v súvislosti so súkromnými zdravotnými poisťovňami. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, reakcia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážení kolegovia z opozície, chcem poďakovať za pozornosť, ktorú ste venovali môjmu vystúpeniu, napriek teda tomu obsahu, ktorý je nepochybne z môjho pohľadu diskutabilný, toho, čo ste navyprávali, aspoň ten tón je už korektnejší a myslím, že v tejto polohe už sa dá politicky diskutovať.

Pánovi Kužmovi, ktorý tu nie je, hovoril o tom Rakúsku na začiatku, len zabudol, že tých 50 rokov ten pravdepodobne blahobyt rakúsky, o ktorom hovoril, zabezpečovali rakúski socialisti, nech si pozrie dejiny tej krajiny, ako to tam vyzeralo, a úlohu SPD, teda rakúskych socialistov vo vývoji a spravovaní Rakúska, jedna vec.

Druhá vec. Pán Dzurinda nezaregistroval, lebo sa mu zdalo, že nehovorím o dôchodkoch. No, nevystihol súvis, keď hovorím, že hlavná téma je privatizácia penzijných fondov a že aký je tam súvis. Rozumiem tomu, že tomu nerozumie, len pre tých, ktorí chcú tomu rozumieť, tak hovorím, hovoril som predovšetkým o tomto, to aj niektorým ďalším kolegom, ktorým to zrejme ušlo a nie sú schopní vnímať prostredie trošku i okolo toho problému, o ktorom sa bavíme.

K tým ostatným veciam už nestihnem, ale poviem iba jednu vec, lebo to je laitmotív toho, čo sa tu dialo. Všetci hovoria o tom súkromnom vlastníctve, a tak a onak rôznym spôsobom krivia povedané a ako keby nikto nechcel hľadať podstatu toho, čo naozaj v tom vystúpení bolo povedané, len jednu vec chcem pripomenúť. To súkromné má jeden opak, pandant, polarizovaný pól, a to je verejné. Dokonca v politickej etike sa tomu hovorí, má pandant, verejné blaho. V tej kresťanskej sociálnej náuke pán Kahanec a iní. Je o tom hrozne veľa napísaného, skúste si to pozrieť, čo to je teda ten verejný záujem. SMER len chce, aby súkromný záujem a verejný záujem bol v istom pomere, aby bol vyvážený v rámci intencií, ktoré sú vlastné modernému štátu 21. storočia. Nič viac, nič menej. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Posledná písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Angyalová. Máte slovo, nech sa páči.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Rozmýšľala som, či na začiatok, alebo na koniec pár poznámok k diskusii, ale asi na začiatok, lebo však teda predpokladám, že zase začnú také hukoty a také zaujímavé primerané reakcie, že pri ktorých sa super diskutuje.

Pán poslanec Mikloš, ale aj ďalší poslanci sa rozhodli nejakým spôsobom komentovať, či mám nejaké kompetencie a či som osvietená, alebo nie, no. Musím mu vysvetliť dve veci, lebo zdá sa, že viete, mne sa najlepšie diskutuje s ľuďmi, ktorým keď poviem pár slov, tak sú schopní z tých drobných abstrahovať celok a chcú hlavne počuť ten obsah za tým a nechcú skôr chytať za slovíčka a potom to vykladať ináč len preto, lebo pre politický kalkul im je to výhodné. Takže dve veci len dovysvetlím, lebo som ich 100 % takýmto spôsobom myslela, ako teraz poviem.

Po prvé. Súkromné a štátne. Vy ste mi vložili do úst, pán poslanec Mikloš, že som povedala, že my máme apriórnu nedôveru k súkromnému vlastníctvu a že vy máte apriórne nedôveru k štátnemu. Tak ak dovolíte, ja som vás citovala, hneď na úvod svojho vystúpenia ste povedali, že máme apriórnu nedôveru k súkromnému vlastníctvu a trhu a z toho ste potom čosi vyvodzovali. Ja som vám povedala, že ja by som tiež mohla o vás povedať, že máte apriórnu nedôveru k štátnemu vlastníctvu a na základe toho potom hovoriť nejaké pozitíva alebo negatíva.

Ja vám chcem povedať, že som ešte ďalej povedala vetu. Nemusím ju mať. Myslím tú apriórnu nedôveru k súkromnému vlastníctvu, akože ju ani nemám a nehanbím sa za to a môžem mať pochybnosti o druhom pilieri. A chcem vám povedať, že je pre mňa zvláštne, že priznávate tú apriórnu nedôveru k štátnemu alebo verejnému vlastníctvu. Neviem, či si uvedomujete, že ste predstaviteľ verejnej moci, že ste minimálne 8 rokov dozadu boli predstaviteľ tej moci, o ktorej hovoríte, že apriórnu nedôveru k nej máte. Tak prečo ste boli ten predstaviteľ?

Druhá vec. Hovorili ste o dobrovoľnosti. Ja musím opäť dovysvetliť to, aký je rozdiel medzi dobrovoľnosťou v druhom pilieri a v treťom pilieri. V druhom pilieri ja sa neviem vyhnúť plateniu odvodov, ktoré platím. A je to moje rozhodnutie, tá dobrovoľnosť má spočívať v tom, či sa rozhodnem vstúpiť do druhého piliera, alebo nie, lebo tým osobne ako jedinec, ako indivíduum prejavím svoju dôveru alebo nedôveru v to, či mi druhý pilier prinesie lepšie, lepší dôchodok alebo horší dôchodok ako prvý pilier. A zvažujem, samozrejme, aj dobu sporenia, zvažujem možnosti kapitalizácie v tom druhom pilieri, zvažujem to, či politici budú, alebo nebudú meniť prvý pilier a či ten prvý pilier je stabilný alebo nestabilný. To všetko zvažujem a individuálne sa o tom rozhodnem, motív je dobrovoľnosť v druhom pilieri. Ale vyhnúť plateniu odvodov sa neviem.

V treťom pilieri dobrovoľnosť spočíta v tom, že zoberiem svoje disponibilné čisté peniaze a rozhodnem sa nejakú časť ďalej si sporiť, lebo si uvedomujem, že akýkoľvek štátny systém mi neprinesie primeraný dôchodok a určite bude znamenať, ak sa spoľahnem len na neho, že budem mať pokles v životnej úrovni.

A myslím, že to by bolo od vás korektné, keby ste konečne povedali, nie politické floskuly a divadlá, tu sa proste bijeme, tu si rozprávame kadejaké osobné invektívy. Nemohli by ste už konečne nahlas povedať ľuďom, že bez ohľadu na to, či v prvom pilieri, alebo v druhom pilieri budú nechávať svoje prostriedky na dôchodok, že by minimálne mladí ľudia mali myslieť na to, že dôchodok nikdy nebude mať také primerané zabezpečenie, nebude teda poskytovať také primerané zabezpečenie, aby si mohli zachovať životnú úroveň, ktorú dovtedy budú mať zo svojich príjmov z činností? Myslím, že to by bolo korektné od pravicových politikov. Že sa treba starať o svoj dôchodok bez ohľadu na to, či bude len v prvom, alebo aj v druhom pilieri. Takže ja by som bola vám vďačná, keby ste neinterpretovali moje slová, ja si myslím, že som schopná dostatočne zreteľne formulovať a ľudia, ktorí chcú mi rozumieť, mi rozumejú.

Odznelo v tejto rozprave, že existuje evidentná snaha zmeniť druhý pilier v neprospech občana, že druhý pilier je takýmto spôsobom, ako je v poriadku a že ho treba už len vylepšovať, že deficit v Sociálnej poisťovni je v poriadku, že sa s ním počítalo a že vláda iba zastrašuje, že je veľký a potom ešte kopu osobných invektív, lží a poloprávd, hlavne veľa politického divadla.

Ja by som chcela povedať pár vecí, o ktorých som presvedčená, že sú pravdami. Fakty. Deficit nabieha oveľa rýchlejšie, ako bolo pôvodne plánované. A je to preto, lebo do druhého piliera prešlo viac ľudí, rýchlejšie prešli v čase, ako bolo plánované. To, samozrejme, neznamená, že dlhodobý transformačný náklad je nejaký iný, len to, že tieto generácie platia z neho viac.

A ja vám chcem povedať, že toto je pre mňa neprijateľné, lebo tieto generácie okrem toho, že nesú dôsledky transformácie, že ich rodičia nemajú primerané dôchodky, ešte v daniach zaplatia aj transformáciu a ešte nesú aj väčšie riziko, než niesli doteraz, pretože existuje druhý pilier, s ktorým, samozrejme, s väčším výnosom alebo potenciálne väčším výnosom je späté potenciálne väčšie riziko. Však sa už tomu nebráňme, je to tak. Toto je slušné hovoriť ľuďom. Podľa mňa im slušne povedať okrem toho, že pre mladých ľudí sa zdá byť relatívne výhodné vstúpiť do druhého piliera, že pre starých ľudí je to nevýhodné.

Prečo ste sa nepostavili vtedy, keď sa zavádzala reforma a zreteľne ste jednou vetou nepovedali: "50-roční ľudia, ak nemáte dostatočne vysoký príjem, naozaj skutočne vysoký, nechoďte do druhého piliera." Veď títo ľudia sú dnes prekvapení, lebo vidia to zhodnocovanie a uvedomujú si, že už nebudú mať dostatok rokov na to, aby sa im naakumulovali také zdroje, aby mohli mať aspoň porovnateľné dôchodky ako z prvého piliera, samozrejme za predpokladu, že sa naša ekonomika bude dramaticky lepšie vyvíjať z hľadiska tempa rastu ako neskôr a že v prvom pilieri by mohli mať nejaký prospech z toho, že relatívne rýchlo rastú mzdy, že sa im nebude ich dôchodok v prvom pilieri odvíjať iba od inflácie.

Ešte si dovolím vrátiť sa k tomu, lebo pán Mikloš povedal, že som povedala, že sa v prvom pilieri zhodnocujú peniaze a že to zjavne ukazuje, ako tomu nerozumiem.

Pán poslanec, dobre viete, dobre viete, čo som chcela povedať. Dobre viete, čo som chcela povedať. Áno, ja som povedala zhodnocovať. Viete prečo? Mala som pár sekúnd do konca faktickej poznámky. Keby ste chceli rozumieť, rozumiete. Z hľadiska prijímateľa dôchodku, ten to tak môže vnímať, no, samozrejme, že to je PSIGO, že to je priebežný systém, snáď nie som padnutá na hlavu po tom, čo s tým pracujem niekoľko rokov. Nemusíte dúfať, vy to viete. Problém je, že sa rád tu postavíte a budete hovoriť osobné invektívy. To je problém. (Potlesk.)