M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za vystúpenie posledného poslanca, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne.

Vážené kolegyne, kolegovia, s faktickou poznámkou, pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne, pán poslanec, za tie slová. Ja sa obávam, že môže byť pravda, keď by aj nám celkom nezakázali zúčastniť sa na rokovaní, ale možno nebudú k dispozícii prepisy zvukových nahrávok.

Ale chcem položiť jednu otázku kolegovi poslancovi Abrhanovi. Paľo, čo ty hovoríš na to, že v rámci vyrovnania odmeny na celom Slovensku by sme mohli navrhnúť športovcom, ja neviem, či futbalistom alebo hokejistom, aby založili odborový zväz, a potom aby hokejisti v Skalici požadovali rovnaké platy, ako majú Košice alebo Slovan, eventuálne futbalisti v Petržalke, aby mali ostatní futbalisti rovnaké platy, ako majú v Petržalke alebo v Ružomberku, alebo v Žiline. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S odpoveďou na faktickú poznámku sa hlási pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za otázku. Pán poslanec, dovoľte, aby som odpovedal tak, ako vy ste sa pýtali. Martin, na túto otázku by mohol byť odborník pán poslanec Galis, ale podľa môjho názoru, ak by sme mali zrovnať platy na úroveň platov futbalistov zo Slovana, tak si myslím, že dokonca väčšina futbalistov, alebo tých, čo hrávajú futbal, by s tým aj súhlasili.

Čiže, v hlasovaní by to aj prešlo. A bol by som jeden z tých, ktorý by opäť začal hrať futbal. Ďakujem pekne. (Smiech.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, páni poslanci. Ja samozrejme, oceňujem vtipnosť, len ten rokovací poriadok, o ktorom toľko hovoríme, o pravidlách hovorí, že máme sa vyjadrovať k veci. Nie som si istý, či úplne každý pochopí súvis s tou vecou, ale nechám to, samozrejme, na tom vašom vyjadrení. (Hluk v sále.) Zároveň poprosím nevykrikovať v sále. Zachovajme tvorivú a pracovnú atmosféru.

Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme ukončili vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne.

Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Halecký, Štefanec Ivan, Mikuš Jozef a Miroslav Číž. Ďakujem pekne.

Teraz má slovo pán poslanec Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán spravodajca, dovoľte aj mne, aby som povedal niekoľko informácií a názorov k zákonu o tripartite a k niektorým otázkam, ktoré už dnes boli pertraktované a ktoré možno sú kontroverzné alebo vhodné na to, aby sme o nich rokovali ešte trošku dlhšie a podrobnejšie.

Úvodom by som chcel zdôrazniť, že otázka toho, či tripartita áno, či odbory dokonca áno, či nie, myslím, že je jasná a vyriešená, že bez odborov a bez odborárskych funkcionárov nie je možné, ako tu počujeme hlasy o zosmiešňovaní niekedy, aby v pracovnom procese boli dobré vzťahy medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a medzi tretím činiteľom, teda o vláde, o ktorej hovoríme pri tých vyjednávaniach. Takže, predpokladám, že aj v Európe európske smernice hovoria o tom, že spochybňovať úlohu odborov nie je možné. Je možné jedine rokovať o tom, aký rozsah by sme jej mali umožniť zákonom, ktoré kompetencie by odborári mali brať, mali dostať a podobne.

Vieme, že aj celý vývoj, ktorý bol od roku 1990 až doteraz, mal niektoré etapy, ktoré hovoria o tom, že nie je jednoduché zapájať odbory do činnosti v pracovnom procese a s cieľom, ako som už spomínal, aby bol sociálny zmier alebo sociálny mier, aby neboli štrajky a aby takisto aj obhajoba zamestnancov, pracovníkov bola na primeranej úrovni.

Chcem spomenúť, že úloha tejto otázky a jej riešenie bola dosť poznačená v tzv. reformnom období, pokiaľ to tak môžeme nazvať, od roku 1998 až do roku 2005, 2006, a to z toho pohľadu, že ten vyrovnaný vzťah medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ale hlavne medzi tretím partnerom v tejto hre, teda medzi vládou bol narušený a bol narušený do tej miery, že to postavenie zamestnancov je trošku v disbalancii, v postavení, ktoré sa táto vládna koalícia snaží aj týmto zákonným opatrením narovnať.

Hovorím o oprávnených nárokoch zamestnancov, to znamená, nehovorím o nárokoch, o ktorých by sme mohli diskutovať a ktoré by nemuseli zodpovedať tomuto procesu, takému pracovnému procesu, aby bol, ako som spomínal, sociálny zmier, aby nedochádzalo k takým disbalanciám, ktoré by mali sociálny, ale aj hospodársky dosah.

Takže chcem poukázať, že v období rokoch napr. 1994 - 2002 bol nárast sociálne odkázaných o 200 000. Je to číslo, ktoré je vážne pre spoločnosť a hovorí o tom, aký dôležitý je význam, aby všetky tri zúčastnené strany boli nielen informované o tom, ale aby mohli k tomu zaujať ten správny postup.

Napríklad ďalší faktor, sociálne dávky za uvedené obdobie narástli dvoj- až trojnásobne, takže táto vec sa musela riešiť a mala riešiť v období, keď vznikali. Keď sa oslabí úloha odborov, ako to bolo v predchádzajúcich piatich, šiestich rokoch, dochádza k tomu, že nespokojnosť je taká a takého rozsahu, že spôsobí napríklad zmenu v politickom pomere síl a odrazí sa to aj vo voľbách, čo nie je zanedbateľná a malá záležitosť, a preto už teraz o tomto fenoméne odborárskeho hnutia sa rozmýšľa dosť seriózne aj vzhľadom na nasledujúce obdobie.

Zákon o tripartitných konzultáciách na celoštátnej úrovni, tak totiž znie oficiálny názov, hovorí skutočne o konzultáciách, nehovorí o žiadnych zákonných opatreniach smerom dole a hovorí o tom, že jedine konzultácie a dohadovanie je pracovnou metódou tohto zákonného opatrenia a vzťahu medzi týmito tromi partnermi v trojstrannom rokovaní a konzultáciách. Chcem zdôrazniť, že konzultácie a tak isto aj dohodovanie sú metódy, ktoré sú prijateľné, prijateľné pre každého, pretože nechávajú zodpovednosť na výsledky, vládu, rozhodovanie vo finančných otázkach na toho, kto za to zodpovedá, a to je vláda Slovenskej republiky.

Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, ako znie oficiálny orgán, ktorý tieto otázky bude mať na starosti, jeho nový názov vyplýva aj zo zákona, je trošku pozmenený oproti predchádzajúcemu obdobiu. Má jednu slabinku, že totiž podobný alebo totožný názov má aj analogická organizácia v Organizácii Spojených národov. Samozrejme, že preto sa tam aj dodala tá skratka SR - Slovenskej republiky, aby bolo odlíšenie. Ale to iba tak úsmevne na okraj tohto názvu.

Chcem pripomenúť jednu oblasť, o ktorej sa tu nehovorilo, a to je o politizácii odborov, pretože to nie je zanedbateľná vec. Vyplýva to z toho, že je záujem politikov o odbory a opačne, je záujem odborárov o politiku, o politických činiteľov. Je ťažké, ale je potrebné, aby sa našiel určitý modus vivendi medzi týmito dvomi zúčastnenými zložkami, a to z toho dôvodu, že čím menší politický charakter, politický náboj odborového hnutia alebo odborových funkcionárov, tým je to lepšie pre všetkých zúčastnených, ale aj výsledný efekt je taký, aký by mal byť.

Chcem pripomenúť, že zrejme aj v nasledujúcom období nebude prípustné, aby odbory boli zneužívané alebo využívané na politický boj, ako to bolo v roku 1998, keď ten postoj bol taký, ktorý nepovažujeme za najlepší. Chceme zdôrazniť, že aj také formulácie, akože 200 alebo 600 tisíc voličov, odborárov pomôže tomu alebo onému politickému zoskupeniu, nebudú vhodné ani v nasledujúcom období, lebo sú nepotrebné a myslím si, že vyplynú už zo samotnej podstaty odborov a smerovania odborov.

Čo je dôležité, je dôležité to, aký štatút, akú štruktúru bude mať Hospodárska a sociálna rada, teda aký bude charakter zákona o tripartitných konzultáciách. Myslím si, že je veľmi vyvážený, lebo 21 členov zastupuje všetky zúčastnené strany rovnakým pomerom po 7 členov. Čo je dôležité, v zákone je daný priestor aj na to, aby to boli reprezentatívni zástupcovia alebo zložky jednotlivých komponentov, troch, takže charakter, zloženie bude závisieť už iba na ďalšom výbere osôb tak, aby tie konzultácie a výsledky Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky zodpovedali aj veľmi dobre nastavenému zákonu v tejto časti.

Druhá oblasť, ktorá je veľmi dôležitá, je okruh otázok, ktoré Hospodárska a sociálna rada bude riešiť a ktorý vlastne aj obsahuje zákon o tripartitných konzultáciách na celoštátnej úrovni. Tieto otázky sú vymedzené už v zákone a to je tiež veľmi dôležité a dobré, že nebude to dané na náhodu, o ktorých otázkach bude Hospodárska a sociálna rada rozhodovať.

Chcel by som iba pripomenúť, lebo sa tu o tom nehovorilo, že Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky bude dohadovať odporúčania, zdôrazňujem, odporúčania a stanoviská v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a rozvoja zamestnanosti.

Po b) bude uzatvárať dohody v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a rozvoja zamestnanosti. Bude dohadovať stanoviská a odporúčania v oblasti štátneho rozpočtu, teda stanovisko, odporúčanie. Ďalej dohoduje stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa dotýkajú dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, najmä hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok, podmienok zamestnanosti a podmienok podnikania.

Po e) podporuje všetky formy kolektívneho vyjednávania.

Po f) zriaďuje svoje poradné orgány, tak ako ste si to mohli prečítať aj v návrhu zákona a schvaľuje rokovací poriadok rady. Teda obsah, myslím si, že je náležitý, primeraný a bude mať pozitívny ohlas aj v ďalšom období.

Viem, že tejto otázky sa budú dotýkať niektoré neuralgické body, ktoré budú prerokované aj v nasledujúcom období, jednak Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní, ale aj otázka minimálnej mzdy, ktorá je tiež kontroverzná a predpokladám, že sa úspešne vyriešia, aby tripartita dobre fungovala.

Čo sa týka rozsahu, pôsobnosti odborov, myslím si, že tiež považujem trošku za kontroverznú účasť odborov v niektorých inštitúciách. Napríklad by ma zaujímalo, v Sociálnej poisťovni odborárov máme, otázka by stála, či budú aj v ďalších poisťovniach, verejnoprávnych, verejnoprospešných, zdravotných. Dajme tomu, na úradoch práce, ktoré majú právnu subjektivitu, z toho zákona ťažko bolo vyjsť, ale spomenuté tam nie je.

Ďalším neuralgickým bodom bude napríklad aj spôsob vyjednávania v niektorých rezortoch. Rozvíja sa nám určitá aktivita v zdravotníctve. Bude na Hospodárskej a sociálnej rade, koho bude považovať za partnera, pretože vieme, že máme tam rozdielne odborové združenia, ktoré majú rôzne ciele, rôzne personálne obsadenie týchto organizácií a každý sa hlási k tomu, že zastupuje záujmy zdravotníckych pracovníkov, zastupuje záujmy lekárov, takže bude zaujímavé, kto bude kompetentný v tom reprezentatívnom výbere, kto by mal zdravotníkov zastupovať.

Na záver sa dotknem aj otázky, ktorá bola už spomínaná na tomto fóre, a to je extenzia vyšších kolektívnych zmlúv na nižšie organizácie, hlavne na organizácie, kde, dajme tomu, nie sú odbory, alebo nie sú, nepodpíšu tieto tripartitné dojednania na tej nižšej úrovni.

Ešte k tomu môjmu vyjadreniu v médiách toľko, že hovoril som, že kolektívna zmluva na vyššej úrovni áno, ale na tej nižšej úrovni mali by dojednávať konkrétne odborové organizácie, konkrétne firmy, "eseročky" spolu s odborovými funkcionármi na tejto úrovni, pretože je dosť ťažko predstaviteľné alebo možno, že aj nevhodné, aby detailné veci sa určovali z centrály. Takže toto je všetko.

K tomu chcel by som pripomenúť, že skutočne je to neuralgický bod, rozsah a dosah vyšších kolektívnych zmlúv na nižšie zložky zamestnanecko-odborovo-zamestnávateľského vzťahu, pretože je to citlivá téma, o ktorej už sme tu počuli dosť veľa názorov. Myslím si, že je to zložitá téma, o ktorej taká celospoločenská diskusia nebola až taká široká a dokonca aj toto, čo pani poslankyňa Sárközy pripomínala, že vo výbore pre sociálne veci sme tiež tú otázku neprebrali tak podrobne a tak analyticky, aby sme sa mohli k tomu vyjadriť s pochopením veci a so zaujatím správneho stanoviska. Výsledkom toho je tu aj dnešné naše rokovanie a výsledky, ku ktorým smerujeme.

Chcem povedať, že aj v našej Ľudovej strane Hnutie za demokratické Slovensko tiež sme mali búrlivé rokovania ráno, poobede k tomuto bodu a pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vaľovej nevedeli sme rozanalyzovať tak, aby sme zaujali jednoznačné stanovisko. Preto aj navrhujem, aby bod 1, 4 zo spoločnej správy bol daný na osobitné hlasovanie o tomto zákone.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Pado, dobre.

Pani poslankyňa, máte slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Podporím kolegu Haleckého v tom, čo sa týka práce. Práca nie je tovar, ale pracovná sila tovar je. Ak vstúpi na trh práce, musí byť chránená a vyplýva to z Ústavy Medzinárodnej organizácie práce. To by som chcela k tomu poznamenať. A druhá vec, čo sa týka vo výboroch, myslím si, že ak hlasujeme v sociálnom výbore, je takou zaužívanou tradíciou, že opozícia nehlasuje vôbec. Znamená, že nezaujíma stanovisko, nehlasuje ani za, ani proti, ale nehlasuje vôbec, čiže veľmi ťažko je povedať, ako sú veci rozanalyzované a veľmi ťažko vo výbore zisťujeme, aký názor majú opoziční poslanci. Oni ho prednesú až v parlamente. Takže k tomu asi toľko. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Halecký, chcete reagovať na faktickú? Nie. Ďakujem. Takže ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, dámy a páni, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril tiež k tomuto predkladanému návrhu, ktorý považujem za veľmi, veľmi dôležitý. Vyjadril som sa k nemu už v prvom čítaní a považujem za pomerne zábavné hovoriť predovšetkým zo strany poslancov vládnej koalície o sociálnom dialógu ako o nejakej modle, ktorá predtým nefungovala a teraz údajne má fungovať a bude fungovať. No, dámy a páni, realita je taká, že sociálny dialóg v súčasnosti je chaotický, formálny a nefunguje.

A dovolím si vám poskytnúť zopár dôkazov. Prvý je napríklad stanovenie minimálnej mzdy. Vláda navrhovala v poslednom prípade nejakú sumu, bolo to 7 500 Sk, zamestnávatelia inú, odborári 7 600 Sk, nakoniec vláda rozhodla bez toho, aby to bolo prerokúvané v tripartite, normálne diktátom negovala svoj jeden vlastný návrh a bez toho, že by to bolo prerokované v tripartite, pristúpila na návrh odborárov.

Ďalším dôkazom bolo napríklad riadenie Sociálnej poisťovne. V tripartite je skutočne realitou, že o tomto návrhu rokovali sociálni partneri, ale nakoniec bol predložený poslaneckým návrhom na poslednej schôdzi úplne iný návrh proti vôli sociálnych partnerov. Toto je teda fungovania sociálneho dialógu?

Ďalšie príklady nemusíme hľadať dlho. Napríklad zákon o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, takisto nebol v tripartite. No a považujem za absolútne škandalózne, že samotný zákon o tripartite tak, ako ho máme teraz predložený v druhom čítaní, ani tento nebol odsúhlasený sociálnymi partnermi. Dôkaz je napríklad v tom, že samotní zamestnávatelia sa obrátili na pani ministerku, aj na predsedu Národnej rady so žiadosťou, aby tento zákon vrátila do tripartity.

Ja si vám dovolím zacitovať z toho, čo poslala Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení: "Tieto zmeny sú v zásadnom rozpore s dohodami sociálnych partnerov, ktoré boli výsledkom náročných rokovaní pri príprave návrhu zákona o tripartite v rámci RHSP. Na základe uvedeného si vás dovoľujeme požiadať, aby tieto úpravy návrhu zákona boli prerokované v pléne Národnej rady až po ich prerokovaní v Rade hospodárskeho a sociálneho partnerstva."

Takže všetky reči, ktoré sme počuli o sociálnom dialógu, o tom, ako sociálni partneri súhlasili s týmto návrhom, sú klamstvom, jednoducho tento zákon nebol v tejto podobe prerokovaný. A ide predovšetkým o klauzulu, o ktorej sme hovorili už veľakrát. Ide o novelizáciu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý by mal byť cez zákon o tripartite novelizovaný.

Skutočne, keď vychádzam zo základnej logiky, nedá mi nespomenúť skutočnosť, že každý človek je iný od svojho kolegu. Na svete snáď neexistujú dvaja ľudia, ktorí sú absolútne rovnakí, ktorí majú absolútne rovnaké schopnosti, ktorí sú absolútne schopní podávať rovnaký výkon za prípadne aj rovnakých podmienok. Preto mi pripadá, neviem nájsť iné slovo, boľševické až leninské dávať im zákonom rovnakú plácu za prácu, ktorá nie je rovnaká, proste každý podáva nejaký iný výkon. A my teraz v tomto zákone chceme odsúhlasiť, dámy a páni, že skutočne ľudia by mali mať rovnaké podmienky pri odmeňovaní, také, aké dohodnú, trebárs, ich bossovia alebo ľudia, ktorí ani nie sú ich šéfmi a ich nadriadenými, ale podľa tohto zákona by sa mali tieto podmienky na nich vzťahovať.

No v skutočnosti k čomu to môže viesť? K tomu, že ak firma má napríklad na rok dopredu stanovený podnikateľský plán, ak napríklad kolektívna zmluva vyššieho stupňa by dohodla iné podmienky, ktoré sa vzťahujú na tú firmu, tak firma, ktorá by im nedokázala tieto podmienky dať, trebárs, rovnaké odmeňovanie, rovnaké sociálne benefity, tak jednoducho skrachuje.

My sme tu už mali, je pravdou, že kedysi takéto ustanovenia platili, začiatkom 90. rokov. Sám z vlastnej skúsenosti viem, lebo som pracoval vo veľkom strojárskom podniku v tom čase, že práve aj vtedy sa prepúšťalo na základe zákona o kolektívnom vyjednávaní, lebo jednoducho zamestnávateľ nebol schopný tieto podmienky dodržať, viedlo to k prepúšťaniu ľudí. A som si absolútne istý, že keby sme prijali zákon v tomto zmysle, tak by to viedlo k väčšej nezamestnanosti, k väčšiemu prepúšťaniu, ďalej k väčším regionálnym rozdielom a k zhoršeniu konkurencieschopnosti na Slovensku.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa preto pripojil k procedurálnym návrhom, ktoré tu odzneli, ktoré súvisia s tým, že navrhujem, aby body 1 a 4 spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie, lebo som presvedčený o ich nezmyselnosti a som presvedčený, že nie sú správne.

Dovoľte mi tiež povedať pár slov o tom, že opätovne sa v tomto zákone objavuje klauzula v zmysle, že schôdze vlády by mali byť neverejné. Ako tu už bolo povedané naposledy pánom poslancom Abrhanom, takúto klauzulu sme už na poslednej schôdzi odmietli v inom zákone. No a nedá mi nespomenúť aj včerajšiu, pomerne zaujímavú debatu o pokuse obmedzení práva občanov na slobodný prístup k informáciám, ktorá sa našťastie skončila úspešne. Tento pokus považujem za tretí pokus obmedziť práva občanov a teda jasný pokus ísť nie smerom k ľuďom, ale proti ľuďom. Dovolím si vás preto požiadať, aby ste nehlasovali práve za obmedzenia práva občanov na informácie.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa prihlásili pán poslanec Faič. Pán poslanec Faič, vy máte ... (Hlasy z pléna.) Pán poslanec Faič, pán poslanec Senko, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Vážený pán poslanec, ja by som sa chcel dotknúť iba záležitosti kolektívneho vyjednávania a zastupovania zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom.

Z pohľadu tejto vládnej koalície je ochrana zamestnancov veľmi dôležitý problém. Venuje mu aj náležitú pozornosť, nakoniec netreba to ani spochybňovať. Vláda sa zaviazala už vo svojom programovom vyhlásení, ktoré je ináč, pripomínam, programom všetkých koaličných strán, je programom vlády, nielen strany Smer a pri plnej vážnosti jeho napĺňania vo vzťahu k verejnosti zaväzuje túto koalíciu aj jeho napĺňaním.

Ale príklad zo života. Netvrdím, že je to pravidlo, ktoré funguje na celom Slovensku, netvrdím, vôbec nemám ani taký pocit, že všetci zamestnávatelia sú zlí, že nevytvárajú primerané podmienky pre prácu svojich zamestnancov, že im za uvedenú prácu nevyplatia primeranú mzdu či odmenu, že všetci podnikatelia sú, neviem, akí zlí, krutí vo vzťahu k zamestnancom, ako sa to snaží opozícia vsugerovať verejnosti cez médiá širokej verejnosti a vytvoriť tak konflikt medzi touto vládou a podnikateľskou verejnosťou a týmto spôsobom ukrajovať z popularity tohto vládneho zoskupenia medzi verejnosťou. Toto je úplne jasné.

Ale keď hovoríme o obhajobe zamestnancov, na strednom Slovensku existuje jeden výrobný podnikateľský subjekt, ktorý zmenil výrobný sortiment, ale aj výrobné normy. Zamestnáva prevažne krajčírky. Po zmene výrobného programu enormne rastie nespokojnosť zamestnankýň. Prečo? Normy sú také vysoké, že ich jednoducho nestíhajú plniť. Často zostávajú v práci dlhšie, len aby ich splnili, bez príplatku za nadčasy. Tie im do odpracovaných hodín nerátajú, a preto tieto zamestnankyne ... (Vystúpenie bolo automaticky prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Janiš

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. No celý tento zákon, aj rozprava zo strany koalície tu silne zaváňa administratívnym riadením ekonomiky. Ale to sme tu už mali, keď sme niečo administratívne riadili a predpisovali a nariaďovali. Treba si uvedomiť, že vždy, pokiaľ bude rozdiel medzi veľkým počtom nezamestnaných a počtom pracovných miest, vždy sa nájdu zamestnávatelia, ktorí túto nerovnosť budú využívať alebo zneužívať. Toto sa ale administratívne odstrániť nedá, nedá sa to eliminovať.

Toto sa dá systémovo naprávať vytváraním takých podmienok, aby vznikali pracovné miesta, aby vznikala konkurencia aj medzi zamestnávateľmi, aj v oblasti určitých sociálnych výhod, aj, keď chcete, konkurencia v ľudských zdrojoch. A tu je hlavná sila štátu a poslanie štátu, v nástrojoch, ktoré má v rukách, či dane alebo odvody alebo investičné stimuly alebo, povedzme, aj dobré medzinárodné postavenie, dobrú medzinárodnú stabilitu pre prílev investícií a toto sú hlavné nástroje štátu, aby vytváral zamestnávateľom konkurenciu. Vytvoriť zamestnávateľom konkurenciu, aby človek nebol odkázaný na jedného zamestnávateľa, je to, o čo sa má vláda usilovať.

Keď my budeme predpisovať výšku mzdy a neviem, čo ešte všetko zamestnávateľom, zamestnávateľ pri tej istej produktivite minie viac peňazí. Keď minie viac peňazí, bude mať menej peňazí na rozvoj, na investície, bude menej konkurencieschopný a odíde z trhu. Odíde z trhu a za sebou nechá nezamestnaných. A toto je smer a účel tohto zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická - pán poslanec Faič.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vo vystúpení pána poslanca Štefanca ma zaujal jeho postoj k tej časti tejto novely, ktorá hovorí o rokovaní vlády. Beriem to, že máte na mysli možnosť prístupu k informáciám občanov a že vaša snaha povedať to aj tu v pléne, je úplne objektívna, ale musíme mať vždy na mysli, ak prerokúvame v druhom čítaní návrh zákona, že je tu aj nejaká spoločná správa a ustanovenia, ktoré sú v nej. Nazdávam sa, že absolútne nie je dotknutá táto povinnosť zverejňovať rozhodnutia vlády tak, ako to hovorí iný zákon, ktorého sa nedotýkame.

A ďalej, naschvál, pán poslanec, vedeli by ste, keď v roku 2001 prvá Dzurindova vláda schvaľovala rokovací poriadok vlády, že čo je v jej ustanovení v čl. 1 ods. 3? Pomôžem, pretože uznesením č. 512 to bolo schválené a v tomto čl. 1 ods. 3 je takéto konštatovanie alebo takéto znenie: "Schôdze vlády sú neverejné." Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Štefanec bude reagovať na faktické poznámky.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

Začnem odzadu. Pán poslanec Faič, ja považujem nariadenie vlády a zákon v parlamente za absolútne iný právny akt inej právnej sily, a preto aj vieme, že by to malo iné právne následky a dovolím si opakovať, že raz sme tu už odmietli takýto pokus.

Pán poslanec Senko hovoril o ochrane zamestnancov. Ja som nevystúpil v tom zmysle, ani nikdy nechcem vystupovať, aby som spochybňoval ochranu zamestnancov, ale spochybňujem fakt, že jedinou ochranou zamestnancov môže byť odborová organizácia a nejaká organizácia, ktorá by chránila niekoho z centrálnej úrovne. Podľa mňa sociálny dialóg by mal byť, by mal byť prirodzený a mal by ísť zdola nahor a nie opačne.

A čo mi prekáža na tejto legislatíve, je to, že v tomto prípade ide sociálny dialóg zhora nadol, čiže diktuje akési podmienky a to je presne to, o čom hovoril pán poslanec Janiš. Tá súvislosť s produktivitou. Ak sa totiž dostaneme do štádia, že jednoducho rast platov by takto bol rýchlejší ako rast produktivity, tak to je jednoducho problém. Nemôžeme dostávať viac, než na čo zarobíme a aj táto klauzula zákona je hrozbou preto, že jednoducho rast platov by bol väčší ako rast produktivity, čo by nebolo dobré pre nikoho z nás a predovšetkým pre zamestnancov. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš a po ňom posledný ústne prihlásený pán podpredseda Číž.

 

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vážená pani ministerka, takmer všetci ekonómovia, rôzne agentúry, tabuľky, ale hlavne fakty a koniec koncov aj minister financií súčasnej vlády priznávajú, že ekonomika Slovenska je vo vynikajúcej kondícii. Prichádzajú ešte stále noví investori, vznikajú nové pracovné miesta, nezamestnanosť klesá, až na nepatrné výnimky v zimných mesiacoch, reálne rastú platy aj nominálne, zlepšujú sa podmienky zamestnancov, vzniká veľká konkurencia aj na pracovnom trhu, niektoré regióny, hlavne západného Slovenska, sa už boria s prezamestnanosťou.

Jedným z dôvodov, prečo tak je, bolo vytvorenie veľmi priaznivého podnikateľského prostredia za obdobie minulých vlád. Keďže sa ekonomika tak dobre vyvíja a nejaké veľké nepokoje z oblasti zamestnancov ani zo strany odborov neprichádzajú, otázka znie, prečo sa zaoberáme návrhom zákona o tripartite. Samozrejme, volebný sľub strany SMER s odborárskymi predákmi, väčšia ochrana zamestnancov, čo je relevantná a úplne normálna agenda socialistických strán a vlád, je úplne relevantné, nič sa proti tomu nedá namietať a dokonca ani proti, nejako veľmi namietať, ani proti vládnej novele okrem doplnku tej nepriamej novely.

Avšak body spoločnej správy, ale hlavne argumentácia niektorých členov vlády a ochrana, resp. niektoré výroky členov vlády, vzbudzujú, už dnes môžeme povedať, aj veľké obavy. Včera pani štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v televíznej relácii a koniec koncov aj dnes tu, v tomto pléne niektorí poslanci strany SMER vyjadrili výrok, že niektoré podniky majú vysoké zisky a existuje tam sociálny dumping. Ak si to doplníme výrokom predsedu vlády o nenažratých gágoroch, o vyjadrení ministra hospodárstva o tom, že musíme zadefinovať zisk firmám, ktoré distribuujú a dodávajú energie na náš trh, tak z toho vychádza, že vláda bojuje proti zisku. A o čo horšie, ten zisk sa tu predkladá, ako by to bolo niečo zlé, ako by to bolo dokonca niečo proti zamestnancom. Pritom Obchodný zákonník hovorí, že všetky firmy, ktoré sú podnikateľské a spoločnosti, sú vytvorené na základe vytvárania zisku.

Len takú tichú otázku: Budeme novelizovať aj Obchodný zákonník v tomto smere? Mne sa zdá, že celá táto argumentácia je len pokračovanie útoku takmer na všetko, čo je neštátne. Začalo to cirkevnými a súkromnými školami a školskými zariadeniami, pokračovalo útokom na súkromné zdravotné poisťovne, verbálny útok na druhý pilier a dôchodcovské správcovské spoločnosti, teraz prichádzajú na rad podnikatelia. Po ziskoch, druhý argument, ktorý som dnes v rozprave vycítil, bolo, že v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou je málo firiem, konkurencia je tam malá, a preto treba z moci štátu zdvihnúť platy, pretože firmy tam majú veľké zisky a existuje tam sociálny dumping. Tu musím povedať, že táto argumentácia pokrivkáva minimálne na jednu nohu a dosť rapídne. Všetci vieme, že v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou, ja som z jedného z nich, kde minimálne južná časť stredného Slovenska sa veľmi borí s nezamestnanosťou a už dlhé roky, prispôsobujú sa ceny kúpyschopnosti obyvateľstva. Ak z vyššej moci príde tlak na podnikateľov na zvýšenie platov, môžu nastať len dve možnosti. Buď sa zvýšia ceny, alebo sa budú prepúšťať ľudia. V tom teoreticky lepšom prípade sa naši ľudia môžu nahradiť ľuďmi cudzími alebo imigrantmi, ktorí budú schopní pracovať možno aj inak ako naši.

V každom prípade to ide proti občanom Slovenskej republiky a z dlhodobého hľadiska najviac na to doplatia tí, ktorí sú dnes na úrovni nízkopríjmových alebo nekvalifikovaných pracovných síl. Som presvedčený o tom, že naša snaha, snaha poslancov, snaha vlády, ak chceme riešiť regionálne rozdiely, by mala byť v tom, aby sme stále zlepšovali podnikateľské prostredie, aby podnikatelia našli svoje miesto aj v týchto regiónoch, aby tu vznikla konkurencia a prirodzeným tlakom, štandardným spôsobom rástli aj platy a mzdy obyvateľov.

Ale na margo regionálnych rozdielov chcem pripomenúť alebo povedať hlavne poslancom vládnej koalície, že 29. novembra v minulom roku schválila vláda zmeny doterajších pravidiel na poskytovanie investičných stimulov. Tá zmena, veľmi krátko sa ju snažím popísať dvomi vetami, z pomoci boli vylúčené projekty zamerané na vzdelávanie, vedu a výskum, zrušil sa limit na finančnú pomoc na tvorbu nových pracovných miest, ale hlavne zmenil sa mechanizmus schvaľovacieho procesu.

Do roku 2006, teda do novembra 2006 ministerstvo hospodárstva pripravovalo konkrétnu investičnú zmluvu, ktorú potom konkrétne vláda schválila. Od novembra sa to zmenilo tak, že vláda schváli len rozhodnutie o poskytnutí regionálnej pomoci a potom ministerstvo pripraví vo svojej réžii zmluvu na jednotlivé finančné pomoci, s výnimkou poskytnutia pomoci daňovej úľavy. Toto by nebolo až také dôležité, ale dôležitejšie je niečo iné. 6., 13. a 20. decembra 2006 bola schválená vládou pomoc pre 45 podnikov, a to v pomere: Východoslovenský kraj, ak zoberieme aj stimuly pre KIA niečo vyše 10 %, stredné Slovensko niečo pod 30 % a západné Slovensko niečo nad 60 %. Ak to zoberieme bez KIA, tak západné Slovensko takmer 70 %, stredné Slovensko takmer 20 a východné Slovensko niečo nad 10. Týmto chcem naznačiť a dokumentovať, že vláda nemá záujem na stieranie regionálnych rozdielov, a teda argumenty typu, že táto novela zákona rieši regionálne rozdiely alebo snaha je riešiť regionálne rozdiely, stojí na vode, pretože investičné stimuly je absolútne nástroj v rukách vlády na to, aby sa mohli regionálne rozdiely stierať.

K meritu veci. Ak tripartitná komisia alebo niekto zo strany štátu bude mať kompetenciu určiť firme výšku alebo zvýšenie platov, to znamená niečo, čo nevyjednal on a on s tým nesúhlasí, ale jemu to vplýva na priame náklady, potom znie ozaj úplne relevantne otázka, ktorú položil jeden z mojich predrečníkov, či tripartitná komisia, odbory a vláda budú sa podieľať aj na odškodnení tých zamestnancov, ktorí po prijatí alebo z titulu prijatia tohto zákona prídu o svoju prácu, pretože budú prepustení, alebo preto, že firma skrachovala. Myslím si, že prijatie tohto zákona, hlavne teda bodov spoločnej správy, veľmi popiera princíp trhovej ekonomiky a vo veľmi negatívnom zmysle zmení podnikateľské prostredie na Slovensku, čím vlastne aj negatívne bude pôsobiť na príjmy obyvateľstva a na ich životnú úroveň.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikuša sa prihlásila pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Po prvé by som odporučila kolegovi, aby sledoval, akú legislatívu schvaľujeme, lebo 2 % na vzdelanie sme schválili, pán kolega, takže to bolo veľmi mylné a zavádzajúce.

Ďalej sa chcem opýtať, ako chcete vyrovnať konkurenčné pole zamestnávateľov, ak zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje dobrú sociálnu politiku, ostáva na konkurenčnom poli vo veľkej nevýhode. A my, si myslím, že nemáme záujem práve týmto zákonom poškodzovať zamestnávateľov, ako sa snažíte nasmerovať svoju debatu a vyhrotiť ju do takýchto problémov. A prosím vás, pán kolega, nestrašte ľudí s prepúšťaním, skúste ísť na východné Slovensko k mladým ľuďom a oni vám povedia, že Halloween bude až v jeseni, takže nestrašte ich, pretože títo mladí ľudia sa húfne sťahujú preč, a to práve preto, že majú také nízke mzdy a také nízke platy, za ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť ani byt, ani si založiť rodinu a myslím si, že je to výsledkom niečoho, čo tu bolo predtým. Takže, tiež by som vám odporučila sa prejsť a spýtať sa ich. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej s faktickou - pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy a páni, niekoľko poznámok k vystúpeniu predrečníka. Chcem len povedať, že mala by sa naša diskusia v tomto parlamente nejako koncentrovať, čo áno a čo nie, aby sme mohli mať aj určitý, aspoň parciálny konsenzus medzi koalíciou a opozíciou.

Môj postoj je taký, že zákonné opatrenia, aké prijímame dnes na tej vyššej úrovni, na makroúrovni áno. Teraz čo dole na mikroúrovni, na úrovni firiem, "eseročiek" atď.? Tu by sa mal každý vyjadriť ako ďalej. My hovoríme, áno, ale je potrebné rozanalyzovať, prijať konkrétnejšie body, o čom, v akom rozsahu tak, aby to ochránilo záujmy zamestnancov, ale zase na druhej strane, aby to nepoškodilo záujmy firiem, zamestnávateľov, hlavne tých drobných živnostníkov, firmy s 5, 10 členmi, pretože tam to bude asi najcitlivejšia vec, aby sme ich zákonným opatrením nezlikvidovali.

Takže tieto veci, predpokladám, že prerokujeme v ďalšom zákone o kolektívnom vyjednávaní a prijmeme také zákonné opatrenie, ktoré bude prospešné pre všetky zúčastnené strany a bude smerovať k tomu, aby hospodársky, ale aj sociálny vývoj smeroval pozitívne.

Chcem ešte podčiarknuť jednu vec, že všetky tie opatrenia sa robia hlavne kvôli tým, ktorí sa nevedia brániť, ktorí nevedia vyjednávať, ktorí nevedia sa dokonca ani zorganizovať pri počte 5, 10, 15 zamestnancoch. A keď sme už hovorili, či dosah tam, kde odbory nie sú, musíme vedieť, že nie všade sú odbory, ale všade sú zamestnanci ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Mikuš bude reagovať na faktické poznámky.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ďakujem pekne aj za faktické poznámky.

Pani Vaľová, neviem, či ste ma dobre počúvali, ale ak dnes na východnom Slovensku, ako hovoríte, máte problém s tým, že sú nízke mzdy, s čím ja naprosto súhlasím, pred nejakými 4 - 6 rokmi tam bol problém, že nezamestnanosť bola podstatne vyššia ako teraz. Ja nehovorím o tom, že tie nízke mzdy sú dobré a treba sa s tým uspokojiť, ja hovorím o riešení toho problému, aby tie mzdy boli vyššie. Ak ste ma dobre počúvali, tak som hovoril o tom, aby sme sa snažili vytvoriť ešte lepšie podnikateľské prostredie, aby tam bolo ešte viacej pracovných miest a tým pádom porastie tlak na zvýšenie miezd, a nie administratívne zo strany štátu určiť, koľko kto má zarábať. (Potlesk.)

K 2 percentám. Ja hovorím o investičných stimuloch, pani Vaľová, to je o niečom inom, prosím vás. A ešte raz podotýkam, veľmi dobre si, ak to chcete počuť, tak si to dajte vytlačiť, čo som povedal. Investičné stimuly, to znamená priame rozhodnutie vládou komu, koľko a kde. A keď 60 % dáme na západné Slovensko, kde dnes je problém s prezamestnanosťou, a nie na východné Slovensko, k vám, kde je obrovská nezamestnanosť, aké robíme kvalitné podnikateľské prostredie u vás? Čo robíme na stieranie regionálnych rozdielov a komu pomáhame? To je priamy inštrument vlády. (Potlesk.)

A pán Halecký, naprosto s vami súhlasím, myslím, že sme našli dokonca aj spoločnú reč v tom zmysle, že treba oddeliť to, čo áno a to, čo nie. Ja som vo svojom príhovore jasne povedal, s tou základnou rámcovou novelou alebo teda zákonom, ktorý navrhuje vláda, vcelku až taký veľký problém nemáme, ako skôr s tými pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný v rozprave vystúpi pán podpredseda Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, k môjmu vystúpeniu ma trošku vyprovokovalo vystúpenie pána kolegu Abrhana, ktorý teraz nie je v rokovacej sále, ale, samozrejme, zároveň chcem pripomenúť, že naozaj nechcem, aby tu moje vystúpenie bolo ... Ach, výborne, ďakujem pekne.

Takže na teba, Paľko, sa chcem obrátiť. Nechcem, aby to vystúpenie bolo osobné, len chcem predsa niektoré veci, myslím si, že nezaškodí, keď si ich tu pripomenieme. Nie je žiadny problém, veď irónia, "nadsázka" a to všetko do politiky patrí, len problém je, že ak to bude používať ako koalícia, tak aj opozícia, tak tá diskusia sa výrazne bude devalvovať. Takže, predsa len asi prevládať by mal vecný tón a snáď identifikovať problémy a pokúsiť sa ich začleniť do teoretického rámca, ktorý je známy a všeobecne akceptovaný, prípadne uznávaný, no a potom nejako dostať tie výstupy do konkrétnej správy štátu. A dobre by bolo, keby sme nejako mali troška zoradený nejaký systém hodnôt, z ktorých odvíjame svoje vnímanie skutočnosti, a potom sa snáď bude dať identifikovať náš postoj, ktorý prezentuje Smer, možno, naši kolegovia v koalícii a, samozrejme, aj politické strany, ktoré teda relatívne jednotne vystupujú ako členovia opozície.

To, k čomu sa chcem vyjadriť, je toľko inkriminovaný a aj teda komentovaný moment - otázka verejného a neverejného zasadnutia vlády. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa snažím rozumieť kolegom, ktorí rozprávajú tým tónom, ktorým hovoria, ktorý, tento fakt je akože čosi, čo pomaly narušuje demokraciu, keď dávame takéto ustanovenie do znenia a podobne. Ja som to ani veľmi nechcel komentovať, lebo je veľmi príznačné, že v tomto smere sa nevyjadril ani jeden, jediný trošku známy odborník na ústavné či štátne právo, aby teraz hovoril o tom, že zasadnutia vlády majú byť verejné.

Je všeobecne známe a učí sa to v lepších stredných školách, ale určite na právnických v prvom ročníku, že štruktúra orgánov verejnej moci sa veľmi ľahko identifikuje - zákonodarné, výkonné, súdne, dozorové, dohľadové a kontrolné. A v rámci týchto orgánov, samozrejme, niekde musíme stanoviť istú mieru verejnosti konania týchto orgánov a, samozrejme, zostávajú dve, kde je táto verejnosť úplne samozrejmá a sú súčasťou potom aj právne úpravy v danom smere. Teda sú to predovšetkým súdy, kde sa rozhodujú spory, predovšetkým to je hlavná úloha súdov a prirodzene, keďže v takej kategórii, ako je spravodlivosť, dodržiavanie zákona, je nevyhnutné vytvoriť priestor pre účasť verejnosti na tomto procese.

Druhý potom, ten, ktorý je úplne samozrejmý a to je zase dané tým, že máme zastupiteľský charakter demokracie v tomto štáte, že si volíme volených zástupcov, občania si volia a tí volení zástupcovia sedia. Keď hovoríme o ústredných orgánoch, tak sedia v parlamente a ich úlohou je potom vykonávať v mene občanov základné povinnosti a, samozrejme, aj kontrolu a podobne. V tejto sfére, samozrejme, musíme diskutovať aj o istých formách priamej informovanosti občanov a Smer nemá žiadny problém so zásadami, ktoré sú obsiahnuté v zákone o prístupe k informáciám a občania prirodzene majú celý rad predindikácie a oprávnení, na základe ktorých môžu byť informovaní o základnom dianí v štáte. Podpisujeme, nemáme s tým žiadny problém. Ak niekde cítime problémy, demonštrujeme ich a v rámci toho aj tu začína byť a bola diskusia, ktorá teda tento parlament veľmi nectila, minimálne chvíľami.

Chcem ale povedať aj to, že, áno, poďme spolupracovať na tom, aby sme rozširovali predindikácie a demokracie, len tá demokracia má viac atribútov. Okrem tej zastupiteľskej, toho zastupiteľského charakteru je tu aj forma priamej demokracie. Paľko, aj ty, aj tvoja strana ste robili všetko pre to, aby sme to, čo občania naozaj potrebujú, aby boli tými nositeľmi štátnej moci, ako to hovorí článok, tuším, 1 alebo 2 ústavy v ods. 1, takže naozaj na to ich treba vybaviť, predindikácia. Mnohokrát informácie napríklad o priamej účasti na správe štátu, čo je napríklad referendum, to sme zdiskretizovali z rôznych dôvodov a referendum vlastne už prestalo byť faktickou súčasťou politického systému Slovenskej republiky. To je jedna vec.

Druhá vec je, ak hovorím o informáciách občanov, som podpredseda parlamentu a z hľadiska výkonu svojich vlastných funkcií som chcel vedieť, ako to vlastne bolo s tými zmluvami, ktorými sme predali SPP, kde sme síce 51 % vlastníkom majetku, ale napriek tomu manažérsky absolútne nevlastníme alebo nemôžeme vykonávať vlastnícke práva dostatočným spôsobom. Či aj tu nie je priestor, kde by sme mali zameniť fókus našej pozornosti a hľadať pre občanov možnosť informácie alebo možno aspoň pre nás ako poslancov cez tú zastupiteľskú demokraciu, aby ako podpredseda parlamentu som sa mohol pozrieť, ako sa nakladá s verejným majetkom. Takže, chcem tým naznačiť, že informácia a právo občanov na informácie je súčasťou širšieho kontextu demokratických práv občanov a veľmi radi privítame akúkoľvek spoluprácu v tomto smere, aby sme ju rozširovali. Takže toľko k tomu.

Čo sa týka verejného zasadnutia vlády. Ale nikde na svete v normálnom štandardnom prostredí zasadnutie vlády nie je verejné. Nikde, pretože ide o zložku výkonnej moci. Tá výkonná moc, to zasadnutie vlády sa zaoberá zásadnými strategickými otázkami fungovania štátu, otázkami menovej politiky, rôznymi otázkami, ktoré môžu ovplyvňovať verejné prostredie, otázkami bezpečnosti štátu, otázkami zahraničnej politiky, kde sa jednoducho vyžaduje dôverný charakter. Samozrejme, musíme spolu hľadať, a veľmi korektne a poctivo, aký rozsah informácií zo zasadnutia vlády musíme občanom poskytnúť. Viem si opäť predstaviť, že si spolu sadneme a budeme hľadať nejakú konkrétnu formu, ako existujúcu právnu úpravu rozšírime a nájdeme nejaký mechanizmus, ak súčasná úprava toho, čo všetko vláda musí vo väzbe na informovanosť občanov urobiť, nestačí. Aby dnes v zákone o informáciách, ale aj v iných zákonoch máme jasne povedané, čo vláda musí dávať. Schválené materiály, uznesenia, ktoré tam sú atď. Nemám ambíciu, ani možno nedokážem vymenovať všetko, ale pokiaľ chceme napadnúť tento fakt, nech sa páči. Ale vlastné zasadnutie vlády vydávať za verejné, veď to nemá elementárnu logiku.

Veď si predstavme teraz, to znamená, vo vláde urobíme priestor pre verejnosť a verejnosť pôjde a bude dostávať lístky, aby mohla sledovať zasadnutia vlády? Dokonca aj tretí sektor pri všetkej úcte k nemu, nechcem sa ho dotknúť, ale ja si myslím osobne, že čas toho tretieho sektora pod hlavičkou tretieho sektora vykonával veľmi konkrétnu politickú činnosť, ktorá smeruje, pravdepodobne dosť korešponduje s vašimi záujmami, ale nech sa páči, je to legitímne a demokratické a robí to, len nie je tam ten čistý charakter tretieho sektora a nedarí sa nám vytvoriť objektívny stav v tomto smere. Aby sme naozaj tieto otázky postavili z tej hlavy na nohy, aby to stálo tak, ako to má, aby tá diskusia mala reálny zmysel. Čiže to chcem povedať, podľa môjho názoru je a dávam tu svoju odbornú reputáciu, samozrejme, v šancu a rád, pokiaľ to tak nie je, budem prístupný na všetky argumenty a treba o tom diskutovať, je neverejné. Musí byť neverejné, je to v záujme štátu a ak aj tretí sektor argumentoval, tak argumentoval, že v Lotyšsku možno sledovať zasadnutie vlády na internete.

Nech sa páči, navrhnite právnu úpravu, zdôvodnite verejnosti, poďme hľadať možnosti, či naozaj je v záujme Slovenskej republiky, aby vláda zasadala tak, že jej zasadnutie bude prenášané na internete, či nejakou inou formou, verejnosti. Ale pokiaľ to tak nie je, tak vtedy ako logicky sa má za to, že to zasadnutie je neverejné. Len tlak a interpretácia tej skutočnosti spôsobuje, aby sme uzavreli nezmyselné debaty, aby sa tieto veci dostali do zákona.

A teraz úplne posledné, čo chcem povedať v tejto súvislosti, to je otázka formy predkladania návrhov zákonov. My všetci vieme, ak sme aj v minulosti kritizovali, že ste dávali do zákonov, ktoré pojednávajú o vecnom obsahu, veľmi konkrétnom, ďalšie články, ktoré teoreticky s tým zákonom nesúvisia a v konečnom dôsledku zahlcujú a robia nepriehľadným právny poriadok, na tom trváme aj dnes. Pravda je, že tá politická účelovosť občas prichádza a stávajú sa problémy, kde užívame všetky tie nástroje, ktoré nie sú výslovne protizákonné, ale môžu mať charakter istého zneužitia práva. Chcem ubezpečiť ako vás, tak aj verejnosť, že urobíme všetko pre to, aby sme ich minimalizovali, ale tam, kde naozaj ide o veľmi jednoduchú úpravu, kde je jasný spor zadefinovaný, áno, alebo nie, kde žiadne ďalšie veľké diskusie nie sú potrebné, tam si myslím, že je takéto konanie možné, aj keď urobíme všetko pre to, aby sme ho minimalizovali.

V čom je ale problém? Pán kolega Paľko, veď si sedel v tejto sále, keď vy, tvoja vláda, tvoji kolegovia, 90 % tu sedí, ste zrušili Úrad pre verejnú službu tak, že pán poslanec, ktorý to urobil, vystúpil posledný v rozprave tesne pred hlasovaním o piatej, po skončení jeho vystúpenia sme hlasovali o zrušení tohto úradu, pričom sa to uskutočnilo formou normálneho vystúpenia v rozprave s tým, že až potom sme dostali, po hlasovaní, písomne rozdaný návrh a text toho zákona. To bolo to hrubé zneužitie zákona, o ktorom sme toľko rozprávali. Takže, my sme dali tieto veci k dispozícii, diskutuje sa dlho, prebiehajú u nás, hovorím to veľmi korektne, odborné diskusie na túto tému, prevládol názor, že jednoducho to patrí do právneho poriadku. Treba tú vec právne deklarovať.

Opäť chcem povedať na záver, sme pripravení na túto tému diskutovať, budeme radi, ak nám dáte k dispozícii nejaké materiály, aby ste nám dokázali, že rokovanie vlády má byť verejné. Diskusia je otvorená. V tomto čase o tejto forme právnej úpravy sme presvedčení a nesieme za to zodpovednosť, do právneho poriadku jednoznačne patrí ustanovenie o tom, že zasadnutie vlády je neverejné.

Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)