J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil pán poslanec Miššík, keďže nepodal žiaden pozmeňujúci návrh, prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa... Skončili ste, pani spravodajkyňa?
J. Vaľová, poslankyňa: Nie. A po druhé o pridelení návrhu zákona, tlač 215... (Reakcie z pléna.) Prvýkrát o tom... (Reakcia z pléna.) Nie, nie, pán Miššík nepodal žiaden návrh.
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, takže hlasujeme o posunutí tohto návrhu zákona do druhého čítania. Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 142 poslancov, za 79 poslancov, zdržalo sa 62 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
J. Vaľová, poslankyňa: Po druhé o pridelení návrhu zákona (tlač 215) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor v lehote do 4. mája 2007. Môžete dať hlasovať, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 145 poslancov, za 126, zdržalo sa 19 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Máme to pod tlačou 210.
Poprosím spravodajkyňu z navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo pani poslankyňu Máriu Sabolovú, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať, že Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), že predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 145 poslancov, za 145 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujú výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a výbor pre zdravotníctvo do 3. mája a gestorský výbor pre zdravotníctvo do 4. mája 2007.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 144 poslancov, za 143 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslanca Petra Markoviča, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 216).
Pán poslanec, máte slovo.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 145 poslancov, za 83 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 60 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spravodajca.
P. Markovič, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona výbory prerokujú do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 145 poslancov, za 138 poslancov, zdržali sa 4 poslanci, nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 221).
Nech sa páči, slovo má pán poslanec Zoltán Horváth a prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 144 poslancov, za 67 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 74 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem, pán spravodajca.
Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme ukončili hlasovanie o prerokovaných bodoch programu. S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, v mene troch poslaneckých klubov SMER - SD, SNS a ĽS - HZDS navrhujem, aby sme po krátkom raupte pokračovali ďalej v programe dnešnej schôdze a rokovali až do 19.00 hodiny. To znamená, navrhujem zmenu programu, ktorú sme si schválili.
M. Číž, podpredseda NR SR: Áno. Vážené kolegyne, kolegovia, o tomto návrhu sa hlasuje bez rozpravy, preto vás prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Veľký ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Prítomných je 137 poslancov, za 76 poslancov, proti 38 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.
Vážené kolegyne, konštatujem, že tento návrh pani poslankyne sme schválili. (Ruch v sále.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o pokoj.
V týchto dňoch si pripomíname 50. výročie podpísania Rímskych zmlúv. Prosím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku o príhovor k tomuto výročiu. Nech sa páči.
Ešte predtým s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, má slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Ja vám len, pán predsedajúci, chcem pripomenúť dohody z grémia, ktoré raz platia, raz neplatia, a vy sa nám večne vyhrážate, že my nedodržiavame dohody, ale tu bola veľmi jasne aj na začiatku schôdze pánom predsedom povedaná celá procedúra. Takže namietam procedúru, akou rokujeme, že sme mali dohody.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, predpokladám, že návrh na hlasovanie ste nedali, to znamená, že... (výpadok zvuku) ... pôjdeme podľa rokovacieho poriadku, ale ďakujem vám za váš procedurálny návrh.
Nech sa páči, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, v týchto dňoch si pripomíname 50. výročie od podpísania Rímskych zmlúv - od položenia prvého stavebného kameňa zjednotenej Európy.
Netreba azda pripomínať, že podpísanie Rímskych zmlúv bolo míľnikom v európskej histórii. V roku 1957 sa začala písať budúcnosť Európy, ktorá vyústila až do podoby Európskej únie. Slovenská republika sa v roku 2004 stala rovnoprávnou a plnohodnotnou členskou krajinou Európskej únie. Preto sa aj my Slováci s hrdosťou a úctou obzeráme k roku 1957. K roku, keď zjednotená Európa konečne prestala byť snom a stala sa skutočnosťou.
Európa, kolíska západnej civilizácie, bola po stáročia dejiskom krvavých vojen a mocenského súperenia. Ešte pred sto rokmi bola myšlienka zjednotenej Európy iba utópiou v hlavách niekoľkých vizionárov. V 20. storočí sa myšlienka zjednotenej Európy stávala čoraz naliehavejšou. Dve svetové vojny priniesli milióny obetí a nespočetné množstvo srdcervúcich ľudských tragédií. Európske národy stáli proti sebe v nezmieriteľných konfliktoch, pri ktorých zomierali nevinní ľudia. Kto by si bol vtedy pomyslel, že raz Európu nebudú rozdeľovať hranice, že európske národy nájdu cestu k jednote. Ešte pred 50 rokmi bola myšlienka zjednotenej Európy iba v zárodku a málokto tušil, že prvé nesmelé pokusy o európsku integráciu dovedú starý kontinent k bezprecedentnej jednote. Dokonca ešte pred 20 rokmi bola Európa stále rozdelená železnou oponou a úvahy o zjednotení celej Európy boli len fantáziami politických rojkov. Európa potrebovala tisícky rokov na to, aby našla cestu k vnútornej jednote.
Som šťastný, že rovnako ako vy, vážené dámy, vážení páni, patrím ku generácii, ktorá sa stala súčasníkom úspešného zavŕšenia tohto procesu, a že dnes o sebe môžeme hrdo a legitímne hovoriť nielen ako o Slovákoch, ale aj ako o Európanoch.
Bolo to presne pred 50 rokmi, keď boli podpísané Rímske zmluvy, ktoré vštepili myšlienke európskej integrácie reálny základ. Pred 50 rokmi európski politici konečne našli politickú vôľu na to, aby raz a navždy zabudli na to, čo ich rozdeľuje, a začali budovať mosty porozumenia. Spustil sa proces integrácie, ktorý má nespochybniteľnú vnútornú hodnotu a ktorý, ako som presvedčený, sa neskončí, pokiaľ jedného dňa nebude plne demokratická, jednotná a solidárna celá Európa.
Vážené dámy, vážení páni, Slovenská republika je od svojho vzniku aktívnym obhajcom myšlienky zjednotenej Európy. Všetci si uvedomujeme, že Európska únia nielenže posilňuje ekonomickú spoluprácu na kontinente, ale zároveň pomáha upevňovať humanistické hodnoty solidarity, slobody a mierového spolužitia medzi národmi. V máji tohto roku to budú tri roky, odkedy sa Slovenská republika stala rovnoprávnym členom Európskej únie. A vývoj dokazuje, že naše rozhodnutie vstúpiť do rodiny európskych národov bolo nadovšetko rozumné a správne.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi z tohto miesta poďakovať všetkým tým, ktorí stáli od začiatku myšlienky vstupu Slovenska do Európskej únie a ktorí stáli a podieľali sa na tomto komplikovanom procese, všetkým predstaviteľom vlády, ale aj tým stovkám ľudí, ktorí sa podieľali na odborných analýzach, ale aj na plnení podmienok prístupového procesu, ktorý úspešne Slovenská republika zavŕšila vstupom do Európskej únie. Všetkým sa chcem z tohto miesta poďakovať. (Potlesk.)
Na Slovensku sa pred deviatimi mesiacmi zmenila vláda, no čo sa nezmenilo - a som presvedčený, ani sa nezmení -, je hlboké proeuropánstvo Slovákov a kontinuita našej zahraničnej politiky. Nová vláda je pripravená čo najdôraznejšie hájiť pokračovanie procesu európskej integrácie, podporuje prehlbovanie európskej spolupráce, ako aj rozvíjanie diskusie o budúcnosti Európy. Nejde pritom iba o rozhodnutie politických elít. Drvivá väčšina slovenskej verejnosti hlboko podporuje myšlienku zjednotenej Európy, ako aj ďalší rozvoj európskej kooperácie.
Podpora verejnosti dokazuje, že Európska únia, dámy a páni, tu nie je len z vôle politikov, ale predovšetkým z vôle našich občanov. A my ako politici na oplátku môžeme dokázať, že Európska únia tu nie je pre politikov, ale, naopak, pre našich občanov.
Aj Národná rada Slovenskej republiky prispeje svojím dielom k diskusii o budúcnosti Európy. Ideálnou príležitosťou bude májová konferencia predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie, ktorá sa uskutoční v priestoroch Národnej rady. Konferencia ponúkne priestor na otvorenie otázok o posilňovaní úlohy národných parlamentov v Európskej únii, o možnostiach prehlbovania vzájomnej spolupráce, ako aj o rozširovaní Európskej únie. Bratislava sa v máji na niekoľko dní stane ústredným dejiskom európskej politiky. Slovensko bude v centre pozornosti celej Európskej únie. Je to pre nás výzva a príležitosť, ktorej sa náležite chopíme.
Dámy a páni, Rímske zmluvy stáli na začiatku spletitej cesty zbližovania európskych národov. Slovensko sa k Európskej únii pripojilo iba prednedávnom, no históriu európskej integrácie chápeme aj ako našu históriu, pretože Slovensko k Európe neodmysliteľne patrí. Hrdo sa hlásime k demokratickej a sociálnej podobe Európy, akú stelesňuje projekt Európskej únie. To sme potvrdili naším vstupom do Únie v roku 2004.
V týchto dňoch spoločne s ostatnými európskymi národmi oslavujeme podpísanie Rímskych zmlúv, a aj keď sa Slovenská republika priamo nepodieľala na ich príprave a realizácii, podieľala sa, podieľa sa a bude sa podieľať na obohacovaní a skvalitňovaní myšlienky zjednotenej Európy. Pretože - a to by som chcel zdôrazniť na záver - Európska únia je dnes aj našou Európou a budúcnosť Európy je aj našou budúcnosťou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz v zmysle schváleného procedurálneho návrhu prerušujem rokovanie do 18.00 hodiny. Dovoľte... (Reakcia z pléna.) Áno, tak pardon. Pán poslanec Csáky, chcete vystúpiť v rámci rozpravy v tomto k tomuto bodu?
Nech sa páči, máte slovo.
P. Csáky, poslanec: Ctený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda, páni podpredsedovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície sa pripojil k vystúpeniu pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý privítal výročie podpísania Rímskych zmlúv. Aj poslanci za Stranu maďarskej koalície sú presvedčení o tom, že išlo o skutočne historický krok, ktorý zmenil paradigmu, to znamená základnú filozofiu spolunažívania európskych národov.
Ak sa pozrieme na históriu Európy, vidíme, že túto históriu tvorí de facto neustály mocenský súboj jednotlivých národov, pričom aj spoluexistencia dvoch najsilnejších národov na kontinentálnej časti Európy spočívala v tom, že nové generácie každých 20 rokov vypochodovali na bojiská a časť z nich tam aj ostala. Raz vyhral jeden, raz druhý, ale jedna vec bola istá, budúce generácie chceli uplatniť odvetu, a tak z celého procesu zostal nekonečný príbeh prepracovaný do takých detailov, že kapitulácia napríklad nemeckých vojsk po 1. svetovej vojne bola podpísaná na tom istom mieste a v tom istom starom železničnom vagóne ako kapitulácia francúzskych vojsk s 20-ročným časovým odstupom.
A tak po 2. svetovej vojne politická elita európskych národov bola konfrontovaná s otázkou, či mienia takto ďalej pokračovať vo svojich aktivitách, alebo skúsia nastoliť niečo iné, kvalitatívne nové. Do tohto procesu veľmi šťastne vstúpil človek, ktorého dnešnou terminológiou by sme mohli označiť za príslušníka menšiny. Áno, meno otca Európy Schuman nie je francúzskym menom, napriek tomu, že hovoríme o členovi bývalej francúzskej vlády. Tento človek pochádzajúci z nemecko-francúzskeho pohraničia, inak hlboko veriaci kresťan, vedel niečo, čo nevedeli tzv. čistokrvní francúzski alebo nemeckí politici - čoho sa bojí Nemec, keď počuje slovo Francúz, a opačne. A na ruinách Európy po 2. svetovej vojne vymyslel riešenie a názvom tohto riešenia bola vzájomná dôvera.
Keďže tanky a delá sa aj vtedy vyrábali z ocele a k výrobe ocele bolo potrebné aj vtedy okrem rudy uhlie, prišiel s nápadom, že keď európske národy budú vzájomne vedieť, koľko z týchto komodít majú vzájomne k dispozícii, tento fakt môže prispieť k dôvere a vzájomnej spolupráci.
A tak sa aj stalo. A vďaka tejto myšlienke sme, chvalabohu, nemali vojnu na európskom kontinente už 60 rokov, až na balkánske vojny v 90. rokoch minulého storočia, a táto porucha nieže anuluje, ale skôr zvýrazňuje platnosť uvedených myšlienok.
Je aj podľa nás teda správne, že si pripomíname tento historický proces, ale sme presvedčení o tom, že v roku 2007 to nestačí. V súčasnom období, keď naša Európska únia prežíva ťažké obdobie svojej existencie, toto výročie od nás politikov v súčasnosti žiada viac - snahu o pokračovanie tohto diela. Náš európsky kontinent čelí novým význam a v globalizačnom súperení pre Nemcov, Francúzov, Britov, Talianov nie sú súpermi Francúzi, Briti, Taliani alebo Nemci, ale ekonomický a finančný potenciál iných častí sveta. Pred 40 rokmi naši otcovia možno ani nevedeli, kde je bezvýznamná provincia menom Kórea, a teraz naše hrdé vlády tu v strednej Európe súperia v tom, kto z nich dá najväčšie investičné stimuly pre juhokórejských investorov, aby tí mali možnosť, používajúc terminológiu staromarxizmu, čo najúspešnejšie vykorisťovať našich vzdelaných európskych spoluobčanov.
Touto vetou nechcem viac povedať ako to, že naším záujmom je, aby naša Európska únia bola čo najsilnejšia a najefektívnejšia. Táto potrebná sila a efektivita sa však nedá dosiahnuť tak, že my stále budeme len o tom rozmýšľať, čo je potrebné blokovať na európskej úrovni, resp. čo dostaneme zo spoločnej európskej kasy. Aj teraz prežívame obdobie, v ktorom známa kennedyovská výzva má svoje opodstatnenie, možno trošku v pozmenenej forme, teda nečakajme len to, čo my môžeme dostať od iných v Európe, ale uvažujeme aj o tom, čo my môžeme dať Európskej únii, aby bola skutočne bohatšia, efektívnejšia a úspešnejšia.
Sme Európania, sila Európy znamená aj našu silu, pričom slabosť Európy znamená aj našu slabosť. Aj pri tejto príležitosti sa prihováram teda za vyššiu empatiu aj zo strany našich ústavných orgánov, aj zo strany politických predstaviteľov.
A ešte jedna dôležitá vec. Hovoril som o tom, že jedným z najdôležitejších prínosov európskeho zjednocovacieho projektu bolo odbúranie vzájomných obáv Nemcov, Francúzov, Talianov, Britov, Španielov a ďalších. Výsledkom toho je nová kvalita spolunažívania európskych národov, ktorých spolunažívanie zďaleka nie je bezproblémové, ale oveľa prijateľnejšie, než to bolo pred 60, 70 rokmi.
Pýtam sa teda, či 60 rokov po 2. svetovej vojne neprišiel čas aj na odbúranie vzájomných obáv v maďarsko-slovenskej relácii. Predpokladom úspešnosti toho procesu medzi Francúzmi a Nemcami bola úprimnosť snáh na dosiahnutie kvalitatívnej zmeny. Pýtam sa, či existuje úprimnosť snáh v tejto otázke napríklad v tomto parlamente. Dovoľujem si tu deklarovať za Stranu maďarskej koalície našu pripravenosť pre takýto proces za predpokladu, že to bude úprimné.
Dámy a páni, 50. výročie podpísania Rímskych zmlúv je skutočne sviatkom každého Európana, teda aj nás všetkých. Vážme si prácu politických velikánov, otcov tohto diela, a berme si z ich aktivít aj ponaučenie a vážme si fakt, že už sme v rodine európskych národov, že už nemusíme mať obavy o to, že Európa sa nám vzdiali a my ostaneme mimo týchto procesov.
Ctený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec, vzhľadom na to, že sa už do rozpravy nehlásia žiadni páni poslanci, dovoľte, aby som vás v mene predsedu Národnej rady pozval do poslaneckého salónu na času vína.
(Prerušenie rokovania o 17.45 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 18.11 hodine.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval opäť do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k rokovaniu v zmysle schváleného programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode, ktorým je podľa schváleného programu
informácia o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení.
Tento materiál vlády ste dostali ako tlač 219.
Teraz dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi a prosím ho, aby materiál uviedol.
S procedurálny návrhom? Poprosím vás, pani poslankyňa, aby sme dodržali ustanovenia rokovacieho poriadku. Nech sa páči, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Pán predsedajúci, žiadam v mene troch poslaneckých klubov KDH, SDKÚ a SMK prestávku do 19.00 hodiny.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, veľmi rád by som vyhovel, viete, že 30 minút je tá lehota.
M. Sabolová, poslankyňa: Tak 30 minút.
M. Číž, podpredseda NR SR: Takže ak chcete na 30 minút, tak môžem túto prestávku vyhlásiť. Dobre? (Reakcia poslankyne.) Ďakujem pekne. Pokračujeme v týchto formách obštrukcie.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vyhlasujem prestávku do 18.45 hodiny. (Reakcia z pléna.) 18.45, teda 44, áno.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, po prestávke na rokovanie klubov budeme pokračovať rokovaním o ďalšom bode, ktorým je informácia o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení. Je to materiál vlády tlač 219.
Pán podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky, pán Robert Kaliňák, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem veľmi pekne. Veľmi nerád vás oberám takto večer o čas, ale verím, že prestávka poslúžila, aby ste sa vedeli dokonale sústrediť na materiál, ktorý sa predkladá. Takže táto informácia je predovšetkým krokom, ktorý tu v uplynulom období urobený, samozrejme, nebol a je určitým slovom do diskusie o tom, akým spôsobom by mohla v najbližšom období vyzerať verejná správa.
Predovšetkým môžem konštatovať, že vláda na svojom rokovaní vzala túto správu na vedomie s tým, že prvá etapa, ktorá je aj v tejto správe definovaná, sa dotýka iba krajských úradov.
V tejto správe bolo analyzovaných 742 orgánov štátnej správy. Ako hlavný výsledok, ktorý bol určitým znakom smerom k ďalším riešeniam, bolo, že integrované krajské úrady a okresné úrady do roku 1996 tvorili v rokoch 2004 a 2005 napríklad v porovnaní s rokom 2001 takmer rovnaký počet rozhodnutí napriek decentralizácii vysokofrekventovaných úsekov štátnej správy, ako bol napríklad stavebný poriadok na obce.
Je teda určite dobrým dôvodom na to, aby aj v tejto správe sme sa zamysleli nad ďalšou formou a štruktúrou verejnej správy, aby sme otvorili širokú diskusiu k tomu, akým spôsobom by mohla vyzerať štátna správa v najbližších rokoch. Takým tým head lineom celej správy je zrušenie krajskej štátnej správy tak všeobecnej, ako aj špecializovanej a na úrovni obvodov jej vzájomná integrácia.
V mnohých prípadoch som počul názory tak opozície, aj koalície, samozrejme, že s novými návrhmi nesúhlasia, ale dovolím si povedať, že ide predovšetkým o predsudky z toho pohľadu, že ministerstvo vnútra rozhodne nemá záujem riadiť ani školstvo, ani ďalšie odbory, ktoré nie sú v jeho náplni a v jeho kompetencii.
Integrovaná štátna správa predovšetkým z nášho pohľadu ako výsledok na konci tejto analýzy predstavuje pre nás možnosť poskytovať kvalitnú štátnu správu pre občana na jednom mieste pod dozorom jednotlivých rezortných ministerstiev, ktoré by tak finančne, ako aj metodicky riadili jednotlivé odbory, ktoré by daný obvodný úrad mal, s tým, že ministerstvo vnútra samotné by zabezpečovalo naozaj iba technickú otázku fungovania samotného úradu.
Samozrejme, to, čo sa každý môže opýtať ako prvú otázku, ktorá je však väčšinou od tých, ktorí nie úplne dobre tomu rozumejú, je okamžitá úspora, ktorá nastane po takýchto opatreniach. Tá úspora sa ukáže nielen či už v pracovných miestach, ktoré nie sú vlastne tým hlavným motívom tejto analýzy, ale aj na správe budov, aj na správe všetkých nákladov, ktoré vlastne štátna správa so sebou prináša.
Všetci budete so mnou súhlasiť, že v mnohých prípadoch, minimálne v rámci ekonomických otázok, sú nie zdvojené ani strojené činnosti, ale zniekoľkonásobené práve počtom jednotlivých špecializovaných správ. To, čo má ostať v riadení jednotlivých rezortov, sú ich odborné stránky, ktoré riešia od životného prostredia, školstva a všetkých ďalších inštitúcií, ktoré sú.
Ten prvý krok, ktorý bude prezentovaný následne aj v ďalšom zákone, je zrušenie krajských úradov, ktorý má byť vlastne tým prvým krokom, na ktorom môžeme demonštrovať to, akým spôsobom sa zrušenie a zjednodušenie štátnej správy dá demonštrovať. A myslím si, že je to krok dobrým smerom, pretože posledná reforma priniesla naozaj veľké množstvo úradníkov navyše a nepriniesla vyššiu efektivitu, čo tá analýza jednoznačne dokazuje, pretože bola spracovaná naozaj podrobne.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Poprosím určeného spravodajcu pána poslanca Tibora Cabaja, predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.
T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovanej informácie o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 219).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 219) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov správu výboru.
I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 220 z 5. marca 2007 pridelil informáciu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie určil do 16. marca 2007.
II. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval informáciu 15. marca 2007 a uznesením č. 54 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 219) vziať na vedomie.
III. Gestorský výbor prerokoval a schválil správu výboru 15. marca 2007 a uznesením č. 61 súčasne ma poveril za spravodajcu a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní informácie vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať informáciu na vedomie. Preto aj predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, zrejme už zajtra bude 21. marca 2007, k informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko, pán predseda, k informácii výboru o prerokovanej informácii. Zároveň na základe dohody v poslaneckom grémiu odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu k tomuto materiálu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Abrhan z Kresťanskodemokratického hnutia. Pán poslanec, chcem sa opýtať, keďže čas sa blíži k 19.00 hodine, či chcete pokračovať, alebo vystúpiť až zajtra ráno? (Reakcia poslanca.) Dobre.
Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Chcem vás ešte aj ja ešte raz informovať, že napriek tomu, že ide o informatívny materiál, došlo k dohode na poslaneckom grémiu, že bude rozprava k tomuto materiálu. A aby nedochádzalo k nedorozumeniam, po tomto materiáli budeme pokračovať už samotným vládnym návrhom zákona o zrušení krajských úradov, o ktorom, samozrejme, bude opäť samostatná rozprava. Tieto body neboli zlúčené.
Takže prerušujem rokovanie a prerušujem dnešný rokovací deň.
Budeme pokračovať zajtra ráno vystúpením pána poslanca Abrhana, ktorý bol písomne prihlásený, po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy k informácii ústne.
Ďakujem pekne, príjemný večer, dovidenia.
(Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.)