P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka, pani poslankyňa Zmajkovičová, Kovarčík, Petrák, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja sa dotknem dvoch okruhov.

Pán kolega, vy ste hovorili o kompetenciách, ktoré prešli zo štátnej správy na obce, pričom ako malé obce nemôžu vykonávať tieto kompetencie. A práve som veľmi rada, že ste to povedali, pretože predchádzajúca vláda prišla s rozsiahlym zákonom o presune kompetencií a tomuto zákonu nepredchádzala diskusia v pléne. Tie malé obce skutočne neboli pripravené na tieto kompetencie. A keby bola možno práve takáto diskusia v pléne, ten presun kompetencií možno na tie malé obce alebo možno sústredenie tých malých obcí do určitých úradovní skôr, tak by predchádzala tomu zákonu.

A potom ešte k jednej téme o tom, čo často počúvame od opozície, o politických trafikách. Pán kolega, predchádzajúca vláda reformu verejnej správy robila kvôli tomu, aby dala trafiky svojim politickým prívržencom?

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, musel som zareagovať faktickou na pána predrečníka. Je vidieť, že nemáte zo štátnej správy absolútne skúsenosti a rozprávali ste veľmi veľa vecí. Ale chápem vás ako bývalého primátora, že sa vyznáte v tom, čo sú to klientské centrá, že treba spojiť podľa možnosti viacero inštitúcií do jedného priestoru, aby ľudia nechodili po celom meste, aby si vedeli vyriešiť problém na jednom mieste, čo je pochopiteľné.

Ale s tými politickými trafikami, to ste skutočne prehnali, pretože viete veľmi dobre, a to mi potvrdí aj bývalý prednosta okresného úradu pán Hrušovský z KDH, že vlastne v minulosti v tej dobe, keď on bol prednosta, a taktiež keď za vlády Vladimíra Mečiara do roku 1998 boli vlastne pod prednostom okresného úradu odbory, ktoré ste vy rozdelili na špecializované štátne správy, to bolo pod jednou strechou, tak ako ste hovorili, na poschodiach. Dneska ste to rozhádzali po celých mestách. Ľudia nevedia mnohokrát, kde si majú ktorý problém vyriešiť, pretože ste urobili tie trafiky doslova a do písmena, vytvorili ste sekretariáty, dali ste, samozrejme, vedúcim týchto špecializovaných štátnych správ autá. Tam ste si vlastne urobili tú trafiku. Teda tam ste si upratali svojich ľudí. A dneska, samozrejme, chápem to, že tí ľudia budú musieť odísť. A prídete vlastne o miesta. A budú si tí ľudia musieť hľadať nové zamestnanie, novú prácu. Takže len z tohto dôvodu to chápem. Ale berte to tak, že trafiky ste vytvárali vy po roku 1998. A tie trafiky treba jednoducho zrušiť. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Slafkovský, ja vás vnímam ako úspešného komunálneho politika v predchádzajúcom období, ktorý je zorientovaný v danej problematike. Z vášho vystúpenia som, žiaľ, nemal takýto dojem. A ja sa dotknem niekoľkých bodov.

Ja osobne si nemyslím, že hlavným problémom dnešného stavu je vytvoriť informačné body, aby sa občan v tomto chaose orgánov a organizácií, ktoré zabezpečujú výkon štátnej správy, mohol zorientovať, ale jednoducho treba urobiť reformu verejnej správy tak, aby slúžila občanovi. A toto je podstata aj tejto analýzy, aby sme upozornili na stav, že existuje 742 štátnych organizácií vykonávajúcich výkon štátnej správy, čo je nezmyselný a neudržateľný stav. A jednoducho toto treba riešiť.

Druhá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť. A tu budem plne súhlasiť s vaším tvrdením, že občanovi je absolútne jedno, či je to originálna alebo prenesená kompetencia, ale takisto je mu jedno, kto ju vykonáva. Nie je hlavným problémom na Slovensku, kto bude riadiť orgány štátnej správy, hlavným problémom na Slovensku je to, aby štátna správa fungovala efektívnejšie a kvalitnejšie.

A keď ste spomenuli tézu, že spoločné obecné úradovne, kde sa všetko zintegrovalo pod jednu strechu, vykonávajú efektívnejšie a kvalitnejšie výkon štátnej správy, tak ja vám ďakujem za potvrdenia našej tézy, že je potrebné opätovne zintegrovať aj výkon štátnej správy do jednotných orgánov.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Áno. K pani kolegyni Zmajkovičovej. Malé obce, tam diskusia bola. Jednoznačne návrh bol predložený a schválený tak, ako prešiel. Výsledkom bola určitá dobrovoľnosť. A tento stupeň dobrovoľnosti vo všetkých krajinách, kde sa robila reforma komunálnej sféry, bol, nejaký čas trval. Potom, keď sa nevedeli dohodnúť, tak prišiel zákon, ktorý to povedal natvrdo, koľko bude týchto obcí, aké budú mať kompetencie, pretože ste sa nevedeli dohodnúť a fajka zhasla.

K pánovi Kovarčíkovi. No sám ste to povedali, budú musieť odísť. Tak o čom to je? Je to o politických trafikách. Nie je to o schopnosti, o vedomosti, je to o politických trafikách.

A čo sa týka spoločných obecných úradovní. Tam, kde vznikli spoločné obecné úradovne, vznikali predovšetkým pre jednotlivé kompetencie v priereze, či to bol stavebný úrad, školský úrad, či išlo o sociálne veci, regionálny rozvoj. Mám s tým skúsenosti, tam to aj skutočne ide. Najväčší objem prostriedkov zo štrukturálnych fondov v minulom období v Žilinskom samosprávnom kraji prišiel na Horný Liptov, pretože tam sme takéto štyri spoločné typy úradovní vytvorili. A bol aj efektívny výkon verejnej správy. Nebol problém získať rýchlo stavebné povolenie. Nebolo odvolanie. Bolo to odborné a bolo to funkčné. Výsledok bol, že občanovi to prinieslo obrovské množstvo výhod.

Druhá vec je taká, že tam, kde sa politicky alebo historicky a tradične nedokázali dohodnúť a zostali rozdelení tak, že každý si obhajoval svoju malú vežičku vo svojej malej dedinke, resp. dokonca sa nedohodli pomerne veľké mestá so svojím okolím a tvárili sa, akože ich sa región netýka, tak tam tento výkon tejto verejnej správy a kvalita správy pre občana bola výrazne oslabená. Takže si vôbec nemyslím, žeby spoločné obecné úrady boli niečím zlým. Je to cesta, ktorou treba ísť stále. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Bauer, pripraví sa ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Ivančo.

R. Bauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pán minister vnútra vo svojom úvodnom príhovore uviedol, že predkladaný materiál je krokom do diskusie, ako by mohla vyzerať verejná správa na Slovensku v budúcnosti. Rád by som sa svojím príspevkom do takejto diskusie zapojil.

Pretože hovoríme o vývoji verejnej správy, na úvod mi dovoľte krátky exkurz do minulosti z pohľadu reformy verejnej správy. Pred viac ako šiestimi rokmi bol rozsah právomocí na úrovni miest a obcí vo finančnom vyjadrení na úrovni cirka 6 % všetkých verejných príjmov. Mestá a obce boli kompetenčne slabo vybavené a dekoncentráciou vzniknuté krajské úrady nemali samosprávneho partnera. Pri odbornej diskusii bola zhoda v tom, že modernizovať štát znamená decentralizovať ho a že rozdelenie právomocí medzi národnou úrovňou, miestnou úrovňou a novou regionálnou úrovňou by malo byť rovnomernejšie. Mimochodom, na začiatku deväťdesiatych rokov existovala predstava o zhruba 40 % na národnej úrovni, 30 % na regionálnej a 30 % na miestnej úrovni čo do kompetenčného, a teda aj finančného vyjadrenia. Z pohľadu požiadaviek na decentralizáciu, ktoré mala aj Európska komisia pred naším vstupom do Európskej únie, bolo zrejmé, že je potrebné urobiť ďalší veľký krok v reforme verejnej správy. Vláde súčasných opozičných strán SDKÚ - DS, KDH a SMK sa to podarilo. Výsledkom tejto časti reformy verejnej správy je, že bola legislatívne kreovaná regionálna samospráva a mnohé dôležité právomoci boli prenesené aj na mestá a obce. Z pohľadu finančného vyjadrenia bol posun zo 6 % na dnešných viac ako 30 % príjmov verejných zdrojov pre územnú samosprávu. Proces nebol jednoduchý, mal aj svojich odporcov, je jasné, že to bolo hlavne na centrálnej úrovni. Ale s odstupom času môžeme konštatovať, že ďalší veľký krok v reforme verejnej správy, ak sa pozeráme na obdobie od začiatku deväťdesiatych rokov až po dnešok, bol úspešný, a nie nevydarený, ako povedal pán poslanec Goga.

Kľúčovým nástrojom zmien v organizácii štátu a verejnej správy sa stala decentralizácia vo všetkých jej úrovniach, v politickej decentralizácii, v decentralizácii kompetencií a v decentralizácii financií, ako píše vo svojej zhrnujúcej publikácii bývalý splnomocnenec vlády Viktor Nižňanský. Touto časťou reformy a fiškálnou decentralizáciou sa naplnili definované ciele, najmä zlepšenie efektívnosti verejnej správy, nie tak, ako ste vy, pán minister, povedali, že posledná reforma nepriniesla vyššiu efektivitu. Neviem, čo ste tým presne mysleli. Verejná správa sa zefektívnila, čo ocenila aj Európska komisia. Spravovanie verejných vecí sa priblížilo k občanom, lepšie sa naplnil princíp subsidiarity, verejná správa sa stala flexibilnejšia a transparentnejšia a systém je určite viac demokratický. Z pohľadu vývoja posttotalitnej spoločnosti bola táto reforma verejnej správy dosť dôležitá.

Pretože reforma mala svojich odporcov, pre úspech bolo, žiaľ, potrebné urobiť určité kompromisy. Jedným z takýchto kompromisov bolo vytvorenie bohatej siete špecializovanej miestnej štátnej správy.

Aj z predloženého analytického materiálu vidno, že súčasný systém mnohých úradov štátnej správy území nemá logiku, je neprehľadný a je málo citlivý vo vzťahu k potrebám občanov. Preto jedným z hlavných cieľov do budúcnosti by mala byť jednoznačne určitá integrácia siete špecializovanej štátnej správy, s čím súhlasím, pán poslanec Petrák.

Ďalším logickým krokom po procese decentralizácie právomocí na miestnu a regionálnu úroveň je zanalyzovať štruktúry dotknutých útvarov centrálnych orgánov. Niektoré ministerstvá prešli už v minulom období následným auditom a optimalizáciou organizačnej štruktúry, ale proces nebol ukončený. Jednou z nevýhod demokratického zriadenia je krátke volebné obdobie, keď ste vo vláde. Preto je ďalej potrebné analyzovať aj štruktúry centrálnych orgánov. Buchnúť sa po bruchu a povedať, že to znížime o 20 %, je tiež cesta, na ktorej ale chýbajú odborné argumenty.

Zaujímavým problémom z pohľadu usporiadania verejnej správy na Slovensku je rozdrobené osídlenie a veľký počet obcí. To sťažuje nastavenie správneho rozloženia verejných kompetencií a takisto zdražuje verejnú správu. Proces tzv. municipalizácie v mnohých krajinách predchádzal procesu decentralizácie. Druhou najväčšou výzvou je práve proces municipalizácie, čo ale nenájdeme v programovom vyhlásení vlády. Vstup do Európskej únie a pravidlá čerpania európskej pomoci pomáhajú spájaniu obcí, vytváraniu mikroregiónov. Určenie dolných hraníc finančnej pomoci pre jednotlivé projekty alebo projekt Líder plus nútia obce spolupracovať a spájať sa. Tento proces už nie je na začiatku, dnes už funguje mnoho spoločných úradov a mnohé mikroregióny vzorovo spolupracujú.

Prejdem teraz k navrhovanému materiálu. Ako už predo mnou bolo povedané, už samotný názov materiálu nezodpovedá jeho obsahu. V materiáli úplne chýba analýza vývoja a súčasného stavu územnej samosprávy ako súčasti verejnej správy. Územná samospráva je spomínaná len pri prenesenom výkone štátnej správy. Zacitujem z programového vyhlásenia vlády: "Vláda považuje za potrebné vykonať analýzu vývoja a súčasného stavu verejnej," opakujem, verejnej "správy s cieľom postupne riešiť otvorené problémy," pýtam sa, ktoré, "a dosiahnuť tak vyššiu efektívnosť administratívnych a vecných služieb poskytovaných jej štruktúrami na jednotlivých úrovniach." Z tohto citátu vidno, že aj programové vyhlásenie vlády predpokladá podrobnejšiu analýzu.

O územnosprávnom členení sa predložená správa vôbec nezmieňuje, a pritom bez tohto pohľadu nemôžete zhodnotiť existujúci stav a ani správne nastaviť štruktúry na jednotlivých úrovniach. Niektorí predstavitelia vládnej koalície hovoria o potrebe zmeny územnosprávneho členenia ako napr. pani podpredsedníčka Belousovová, čo ale v programovom vyhlásení vlády nenájdete. Tu musím povedať, že zmeny územnosprávneho členenia ako také vážne zásahy do štruktúry verejnej správy sa nedajú robiť v krátkom horizonte, ale najskôr až po dvoch, skôr troch volebných obdobiach.

Materiál tiež nič nehovorí o outsourcingu štátnych služieb, a pritom vo viacerých krajinách OECD outsourcing v posledných rokoch výrazne narastal. Pre zaujímavosť, odhaduje sa, že napr. v Spojených štátoch sa outsourcing štátnych služieb za posledných desať rokov zvýšil o 33 %.

Zaujímavá by bola tiež analýza verejno-súkromných partnerstiev. (Hlasy v sále.) Áno, tak išiel telefonovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán predkladateľ je na dosah stále, je tu a počuje, čo hovoríme.

R. Bauer, poslanec: V programovom vyhlásení vlády nájdeme tiež nasledovnú vetu: "Pri riešení závažných úloh v oblasti verejnej správy bude vláda Slovenskej republiky úzko spolupracovať s reprezentatívnymi združeniami obcí a miest, osobitne so Združením miest a obcí Slovenska, ako aj s vyššími územnými celkami." Chcem sa tu opýtať, pán minister vnútra, ako úzko ste spolupracovali s územnou samosprávou pri príprave tohto strategického materiálu.

V analytickej časti materiálu chýba analýza z pohľadu prístupu občanov na jednotlivé úrady pri vybavovaní jednotlivých agend. Bez teritoriálnej analýzy navrhnúť správne rozloženie jednotlivých sietí území nie je dobre možné.

A teraz k navrhovaným opatreniam.

Vláda navrhuje zrušiť krajské úrady k 30. septembru tohto roka a preniesť ich kompetencie na obvodné úrady a na niektoré ministerstvá. Ak sa ešte raz pozrieme do programového vyhlásenia vlády, zistíme, že vláda si dala záväzok v čo najkratšom čase zrušiť krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu. Tá druhá časť tejto vety, tohto záväzku je úplne zmenená. O čom to svedčí? Svedčí to jednak o nekvalite programového vyhlásenia vlády, lebo ono sa to ani nedá, preniesť všetky právomoci krajských úradov na územnú samosprávu. (Ruch v sále.) Ďakujem, pán minister. Štát nemôže pustiť z ruky niektoré činnosti najmä v oblasti civilnej ochrany, krízového riadenia či hospodárskej mobilizácie, aby som vymenoval aspoň niektoré. Ale tiež to svedčí aj o tom, že územná samospráva stále nie je mnohými vyššími štátnymi zamestnancami považovaná za plnohodnotnú súčasť verejnej správy, a preto sa nenavrhol presun pôsobnosti z krajských úradov do pôsobnosti územnej samosprávy, ako sa dočítame v predloženom materiáli.

Navrhované rušenie krajských úradov nie je z legislatívneho pohľadu korektné, pretože napr. v ústavnom zákone č. 319/2002 Z. z. o obrane majú krajské úrady povinnosti pri obrane štátu a tento zákon nie je pripravený na súčasnú novelizáciu. Riešenie problematiky bezpečnostných rád krajov je odsunuté na neskôr. Navrhované riešenie zhoršuje kvalitu právneho prostredia, pretože vytvára nefunkčné či obsolétne časti v zákonoch, ktoré existenciu krajských úradov stále predpokladajú.

Presun pôsobnosti väčšinou výkonu štátnej správy v druhom stupni na ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo obrany a ministerstvo financií je otázny, pretože v podstate ide o vzďaľovanie verejnej správy od občanov, nie o približovanie, ale o vzďaľovanie. Vytvorenie vysunutých pracovísk ministerstiev v území nie je dobrým riešením. A vytváranie nových pracovísk, nových miest zamestnancov je naviac v rozpore s plánovaním, znižovaním zamestnancov v štátnej správe o 20 %.

V materiáli sa dočítame, že vláda Slovenskej republiky nepovažuje zrušenie krajských úradov za jediné opatrenie na racionalizáciu miestnej štátnej správy, ale predpokladá v tomto procese pokračovať, pretože až komplexný prístup jej umožní spolu s ďalšími krokmi najmä v komunálnej oblasti a v administratívnom usporiadaní Slovenskej republiky dosiahnuť výraznejší pokrok v racionalizácii a efektívnosti sústavy orgánov miestnej štátnej správy. Samozrejme, až druhý krok v navrhovanom postupe môže priniesť viac efektívnosti. Ale už pri prvej diskusii o takomto riešení na vláde sa ukázalo, že tadiaľto cesta nevedie. A ak to trochu prifarbím, tak všetci ministri, ktorí majú sieť úradov území, sú za racionalizáciu miestnej štátnej správy, pokiaľ sa netýka ich ministerstva. Až následný krok navrhovaného postupu má ambíciu riešiť jednu z dvoch najväčších priorít procesu reformy verejnej správy, integráciu miestnej štátnej správy. Pokiaľ prvý krok, zrušenie krajských úradov, nebude nasledovaný tou druhou etapou, tak nesplní žiaden účel a bude to len formálne naplnenie politického záväzku deklarovaného v programovom vyhlásení vlády.

Dámy a páni, reforma verejnej správy je v podstate nekonečný príbeh. Zmena vlády prináša nové pohľady, nové riešenia. Každá reforma si vyžaduje dostatočnú diskusiu, pretože bez nej málokedy vznikajú dobré riešenia. Preto som rád, že ste, pán minister vnútra, otvorili širokú diskusiu o budúcnosti verejnej správy na Slovensku. Dúfam, že som svojím príspevkom túto diskusiu obohatil. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Abrhan. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Prosím, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, musím otvorene povedať, keď ste hovorili, aká bola Nižňanského reforma výborná, tak ja práve som dostala z toho žihľavku, pretože úplne nervy všetkým odborníkom tiekli, keď Nižňanský predložil svoju reformu bez kvalifikovania, čo má ostať štátu, čo možno presunúť na samosprávu, a ďalších vecí vyriešených. Veď potom Nižňanský sám priznal, že bolo treba robiť korekcie, vrátiť stavebné konanie z obcí, teda určitú časť, čo sme ako vtedajšia opozícia namietali, aby to nešlo na obce. Vrátilo sa vyvlastňovacie konanie, čo bol veľký gól. Ďalej, integrovaná štátna správa sa rozdrobila na také množstvo orgánov, že v niektorých oblastiach robili kvíz, že kde sa nachádza ich miestny orgán, či je to v ich kraji alebo vo vedľajšom kraji a podobne. Takže táto vláda bude mať čo naprávať, aby dala logiku a systém reforme. Vy ste vytvorili vyše 250 miestnych orgánov štátnej správy. Stavebné konanie, na ktorom pracovalo predtým 260 pracovníkov na území celého Slovenska, ste rozdistribuovali do 2 962 obcí. Veď to bol absolútny nezmysel. O ďalšom nemám čas hovoriť, ale to je na ságu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Bauer, dve poznámky by som chcel uviesť.

Po prvé, bolo by vhodné možno v budúcom vystúpení upozorniť pána ministra, že urgentnú komunikáciu pokiaľ má, tak môže ju vykonať formou SMS. Nemusí zakaždým odbiehať, a pritom by mohol sledovať váš prejav.

Druhá poznámka. Vy ste povedali vo svojom vystúpení, že pri uskutočňovaní reforiem je jednou z nevýhod demokracie krátke volebné obdobie, keď ste vo vláde. S odľahčením by som chcel dodať, že druhou nevýhodou je dlhé volebné obdobie, keď ste v opozícii. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz o slovo požiadal...

Ešte najskôr pán poslanec Bauer chce reagovať na faktické poznámky.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som pani kolegyni Tóthovej povedať, že jednou z podmienok nášho vstupu do Európskej únie bola aj decentralizácia verejnej správy. Čiže keby sa vyjednávači Európskej komisie orientovali podľa vašej žihľavky, tak dneska možno nie sme v Európskej únii.

A keď ste ma dobre počúvali, súhlasím s vami. Ja som tiež hovoril, že to rozdrobenie miestnej štátnej správy bolo určitou daňou za decentralizáciu, je to môj osobný názor, s ktorým nemusia všetci súhlasiť, a že je potrebné pokračovanie reformy, že práve týmto sa zaoberať, to má, samozrejme, prioritu. A preto pri navrhovanom postupe práve ten ďalší krok je zaujímavý, a nie ani tak ten prvý krok, zrušenie krajských úradov, ale práve ten ďalší krok, pretože pokiaľ naozaj chcete integrovať, tak je potrebné siahnuť aj do krajských školských úradov a ďalších krajských úradov a snažiť sa o nejaké efektívnejšie zlúčenie a proste aby naša verejná správa nemala tieto charakteristiky.

Chcem poďakovať pánu kolegovi Abrhanovi, hlavne čo sa týka tej časti, a naozaj súhlasím tiež s tým, že to volebné obdobie v opozícii je zase, naopak, strašne dlhé. Ale taký je politický život. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz o slovo požiadal podpredseda vlády. Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Užite si to dlhé obdobie. Ja by som rád veľmi krátko a stručne iba reagoval, aby som vás nezdržiaval, na niektoré poznámky.

Pán poslanec Frešo, podľa toho, čo ste hovorili, tá prestávka mala byť aspoň 2 hodiny. Možno by malo to vystúpenie potom nejakú hlavu a pätu väčšiu. Treba povedať, že 20 %, a to ste nepochopili zjavne, ale to aj preto, že sa tomu venujete okrajovo, nesúvisí priamo so zrušením krajských úradov. To je iný záväzok, ktorý má s tým spoločné to, že ide v niektorých prípadoch o tých istých pracovníkov. Ale pri 20 % každý minister najviac siaha na svoje vlastné ministerstvo a potom ide ďalej. A krajské úrady sú jednou z epizód tejto snahy. Ale hlavne motiváciou krajských úradov nie je otázka tých 20 %, ale efektivita štátnej správy. A to je úplne niečo iné. Chápem, že vám to až tak veľa nehovorí.

Čo sa týka pána poslanca Kahanca, ten sa už asi diskusie nechce zúčastniť v tejto chvíli, tak len toľko, že neviem o nesúhlase rezortných ministrov so zrušením krajských úradov, o tom, čo hovoril. To znamená, že ak hovoríme nejaké veci, tak neviem o tom, že by to bolo tak. Áno, v špecializovanej štátnej správe je to iná vec, ale krajské úrady máme iba jedny, pokiaľ viem.

Pán poslanec Slafkovský, čo sa týka spoločných úradov, to je to nepochopenie samotnej veci, že základný rozdiel je medzi tým, dať úrady špecializovanej štátnej správy pod jednu strechu, a budú naďalej samostatnými úradmi, a jedna vec je integrovať štátnu správu. Každý taký úrad má svoje ekonomické oddelenie. Každý takýto úrad má svoju správu. Každý úrad má niečo podobné. A v tom je tá efektivita, o ktorej sa bavíme na konci celého toho procesu, áno, že jednoducho veci, ktoré nesúvisia priamo s tým výkonom štátnej správy, majú byť jednotné, pretože práve tie máme niekoľkonásobne v každom úrade a tie nám de facto tie prostriedky zo štátneho rozpočtu najviac odčerpávajú.

Čo sa týka pána poslanca Bauera. No, efektivita je pomer cena : výkon, pomer vstup : výstup a pomer medzi tým. To je jednoduché. To znamená, nesúvisí to priamo s tým, či občan má tú správu priamo blízko pri sebe. To je iný bod. Efektivita výkonu je, koľko do nej vkladáme a koľko z toho máme výsledkov. A to kritizujeme, že nie je dnes v poriadku. Pomer prostriedkov, ktoré do toho vkladáme, k výkonu nie je ten, o ktorom si myslíme, že je správny, a preto ho chceme zmeniť. Ale to snáď by ste chceli všetci. Ja chápem, že musíte byť proti, veď tu je opozícia, to je vaša úloha. To isté sme do určitej miery aplikovali aj my. Čiže to je pochopiteľné. Ale keď sa bavíme o tej efektivite, myslím, že je to jednoduché, čo to je efektivita štátnej správy.

Čo sa týka outsourcingu. Všetko, čo ste bývalých 8 rokov outsourcovali, bolo drahé, v rozpore s princípom outsourcingu. Jednoducho v slovenských podmienkach ešte v rámci štátnej správy sme jeden zdravý outsourcing nezažili. Aj ten, čo sa pripravoval na ministerstve obrany ako posledný v rámci ochrany, bol drahší ako ten, ktorý dnes armáda prevádzkuje. Áno, outsourcing je vhodný vtedy, keď sa má daná organizácia venovať len svojmu predmetu činnosti, keď to nechcem nazvať corebusinessom, len tomu istému predmetu činnosti, aby sa nazaťažovala inými činnosťami. Ale iba vtedy sa robí outsourcing, ak je to ekonomickejšie. To znamená, ja mám omnoho viacej nákladov so svojimi zamestnancami, ako keď si to platím u tretej osoby. Zatiaľ všetky outsourcingy, ktoré sa vykonali, boli drahšie ako tie, dokiaľ si to štát robil sám. Preto outsourcing tu možno nie je zaujímavý. Možno v Amerike ten outsourcing je lacnejší. Tu zatiaľ aj posledná analýza ukázala, preto sa to ani na obrane vlastne nespustilo, že tá ochrana vychádza drahšie. A tým pádom outsourcing stráca svoj význam. Iba to je jeho význam. A to je asi všetko v úvode. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Frešo, pán poslanec Bauer. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ja len upozorňujem, že aby boli právoplatne prihlásené faktické poznámky, treba sa počas vystúpenia rečníka prihlasovať s faktickými poznámkami.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Len jedna vec, aby mohol pán Frešo reagovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Člen vlády kedykoľvek o to požiada, môže hovoriť. Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Len by mohol reagovať. K tomu programu. Pán poslanec, program sa zmenil. V tom bol problém. Viete, ja som musel doťahovať to, čo sa za uplynulé 3 roky neurobilo. To bola požiadavka. Ale problém bol, že program bol nastavený tak, že bod programu bol až štrnásty. A tým, že sa ráno zmenil program, aj my sme zmenili program, akurát tam bolo to drobné omeškanie, za ktoré sa vám bezpochyby ospravedlňujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Výborne.

Pán poslanec Frešo, potom pán poslanec Bauer, s faktickými poznámkami, nech sa páči. Potom končím ďalej prihlášky s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, mikrofón pre pána poslanca Freša.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, keď už si teda vykáme na tejto pôde, tak k tomu záveru sa ospravedlňujem za to meškanie. To je presne to, čo som očakával na začiatku toho vystúpenia, a nie ironické poznámky na adresu opozície, ako bola prestávku využitá alebo nevyužitá. Čakal som normálne ospravedlnenie. Čakal som možnože priznanie. Mal som inú prácu. Potom by som sa asi, samozrejme, nevyjadroval k tomu, že sa točí nejaký PR klip niekde v Poprade, ktorý si večer musím pozrieť v televízii.

K tej časti o analýze, o tom , či hovorí o krajských úradoch alebo nehovorí o krajských úradoch tá analýza. Pojednáva aj o iných zložkách. Ja som kritizoval jej nekvalitu a kritériá, ktoré tam neboli síce pomenované, ale nejako z nej implicitne vyplývali. A tá analýza samotná hovorila, samozrejme, o zložkách, ktoré patria pod ministerstvá, napr. o Hasičskom zbore, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra, o Policajnom zbore, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra, a tak ďalej. Stačí si to prečítať. Je to tam napísané. A keď hovoríme o nekvalite tej analýzy, tak hovorím, samozrejme, aj o týchto častiach.

A celá moja téma smerovala k tomu, že tá analýza má zakryť niečo, preto je tak nekvalitná, preto je to 19 strán čísiel, ktoré vzájomne nesúvisia, preto sú to rôzne priemery. A myslím si, že to rušenie tých krajských úradov, samozrejme, s týmto súvisí. A dovolával som sa toho, neviem teraz, či mám pozornosť pána ministra, ale tak dopoviem to, že naozaj tie výsledky alebo tie závery, ktoré sú na konci analýzy, nevyplývajú z nej samotnej. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: No rád by som reagoval na obidve pripomienky, ktoré mal pán minister k môjmu vystúpeniu.

Čo sa týka efektivity štátnej správy, pán minister, samozrejme, z ekonomického pohľadu je tu pomer vstup : výstup. Ale keď sa pozeráte z pohľadu občana, keď chodí na jednotlivé úrady pri dnešnej rozdrobenosti, tak, samozrejme, vidíte, že je neefektívne strávený čas, ktorý musí stráviť pri vybavovaní stavebnej agendy alebo pri iných agendách. Čiže z takého pohľadu na efektivitu, a tá je tiež dôležitá, a to úplne absentuje v tomto materiáli, takáto analýza by mala byť tiež urobená.

Čo sa týka outsourcingu, samozrejme, pri corebusinesse a tak pri niektorých štátnych službách, súhlasím, je lacnejšie mať doma zamestnancov, ktorí to urobia. Ale už aj dneska sú niektoré činnosti, ktoré musíte zabezpečovať vo svojom úrade a na každom úrade, len pokiaľ ide o správy, či sú to právne služby napr. alebo aj tie služby, je omnoho lepšie zaplatiť si konzultácie alebo proste ten výkon právnej služby vonku, aj keď zaplatíte 1 000 korún alebo koľko za hodinu, ako mať právnika, povedzme, priemernej kvality, pretože špičkový k vám nepríde. A než platiť mu mzdu a proste kanceláriu, réžiu, komplexne všetky fixné náklady, keď to spočítate, je to už výhodnejšie outsourcovať. To isté sa týka zabezpečenia niektorých komunikačných služieb. A možno pri podrobnej analýze by sa dalo ukázať, že už aj niektoré ďalšie typy činností, ktoré na ministerstve a proste v každom vlastne úrade verejnej správy zabezpečujete, by bolo zaujímavé posunúť do súkromného sektora, ktorý by bol zabezpečený tzv. outsourcingom. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, škoda, že minister vnútra odišiel, ale verím, že je, ako povedal pán podpredseda, na dosah.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dobre, ja to vysvetlím, keď už ste začali. Treba jasne deklarovať, pán minister podpredseda vlády išiel viesť rokovanie vlády a alternuje ho pán podpredseda vlády Harabin. Nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne aj za vysvetlenie. Správa, ako aj informácia o vývoji súčasného stavu verejnej správy a s tým súvisiacich návrhoch opatrení je spracovaná rozsiahlo. A hlavne v tabuľkovej časti šla do pomerne veľkého počtu číselných údajov. A treba uznať, že týmto dáva pomerne slušný obraz o štatistických údajoch, a tým aj o efektívnosti, ale aj výkonnosti verejnej správy. Chýba mi v tom už len efektívnosť a výkonnosť územnej samosprávy, ktorá je tiež v systéme verejnej správy. A, samozrejme, mi chýba aj výkonnosť a efektivita ústredných orgánov štátnej správy, čo, žiaľ, v tomto materiáli nenájdeme. Chcem však oceniť informačný prínos tejto správy pre poslancov Národnej rady. Vzniká však otázka, pri pozornom študovaní, kde je skutočná analýza, teda rozbor chýb a nedostatkov vyplývajúcich z čísiel, na to závery a náčrt vývoja. Medzirezortné pripomienkové konanie trvalo len štyri dni. A práve tam sme mohli detailnejšie rozpracovať predstavy jednotlivých dotknutých orgánov k tejto správe. Tu chcem len uviesť na to, čo bolo povedané mojimi predrečníkmi, že pri reforme verejnej správy, ktorú predkladal pán Nižňanský, sa diskutovalo najprv o stratégii a až následne o jednotlivých rámcoch decentralizácie. A celé to pripomienkové konanie trvalo viac ako mesiac.

Informácia preberá členenie správy a sumarizuje tabuľky správy do textu. A v časti H. sa stretávame s termínom typujú sa hlavné problémy, z ktorých jasne podľa mňa trčí to, že nie sú výsledkom serióznej analýzy, ale výsledkom politickej objednávky. Na stranách 15 a 16 informácie sa teda typuje 5 hlavných problémov, ktoré, žiaľ, nie sú následne riešené v opatreniach. A vzniká otázka prečo. Spomeniem niektoré z vytypovaných problémov.

Prvý problém je, že miestna štátna správa sa stala neprehľadná, je to uvedené na strane 15, a že u daňovníka namiesto toho, aby si vybavil niektoré záležitostí naraz v jednom úrade, osobne chápem aj po tom, ako sme diskutovali na výbore, že vládna koalícia má predstavu, aby to bolo aj v jednej budove, je problémom, keď musí absolvovať cestu na viac úradov. K tomuto prvému vytypovanému problému sa ešte vrátim.

Druhý vytypovaný problém je, že v dôsledku zvyšovania frekventovanosti výkonu štátnej správy aj z dôvodov vstupu do EÚ požadujú niektoré ústredné orgány zvýšiť počet zamestnancov. Opäť musím uviesť, že v navrhovaných opatreniach sa o tomto vytypovanom probléme v správe nehovorí absolútne nič.

Že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja uvádza vo vzťahoch k územnej správe, že sa nezlepšuje kvalitatívna úroveň činností stavebných úradov, to je ďalší vytypovaný problém na strane 15.

Štvrtý vytypovaný problém je, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vo veciach špecializovaného stavebného úradu odporúča presun kompetencií na prvostupňové miestne štátne správy. Opäť sa v návrhu opatrení obišiel tento vytypovaný problém autormi správy.

Piaty vytypovaný problém je, že ministerstvo životného prostredia odporúča v záujme racionalizácie a zvyšovania efektívnosti a ďalšieho skvalitňovania preneseného výkonu štátnej správy, aby sa obce vo väčšom rozsahu združovali na výkon činností na úseku životného prostredia. Opäť v návrhu opatrení sa neuvádza nič o predstave predkladateľov, ako ďalej s týmto vytypovaným problémom.

V úvode informácie je konštatované, že opatrenia navrhnuté jednotlivými ministerstvami vo výsledkoch analýz neboli zamerané na úlohy programového vyhlásenia vlády. A odporúča sa, aby ich ministerstvá riešili v rámci vlastných zdrojov. Mňa napadla taká myšlienka pri tejto vete, že podľa môjho názoru táto veta je kľúčová pre potvrdenie cieľov a zámerov nami realizovanej reformy verejnej správy. Táto veta hovorí o logike reformy verejnej správy predstavenej pánom Nižňanským, o vertikálnom riadení špecializovanej štátnej správy. Aj predkladatelia tejto správy odporúčajú, aby ministerstvá riešili v rámci vlastných zdrojov svoje návrhy.

Dovolím si povedať, že opatrenia nevyplývajú celkom zo správy, ktorá je len účelovým krycím manévrom, aby sa naplnil politický sľub, sľub zrušiť krajské úrady a následne z toho vyplývajúci krok, zmeniť postavenie a pôsobnosť obvodných úradov, čo však nevyplýva, podotýkam slovo, z "analýzy" predloženej správy. K tomu však smerujú aj napriek tomu, že keď to budem analyzovať, to tak nie je, všetky opatrenia vyplývajúce zo správy, ako to predložili predkladatelia. Aby sme boli objektívni, jedno opatrenie vyplýva z analýzy. A to je to, že máme Vyššiu vojenskú správu v Banskej Bystrici. A tú asi skutočne treba zrušiť. Preto hovoríme, že správa je zameraná na naplnenie politicky deklarovaného cieľa. A totižto ani jeden nástroj modernizácie sa netýka týchto 5 vytypovaných problémov v samotnej správe. Ak by išlo o skutočnú analýzu, ukázali by sa iné závery. A čiastočne ich ďalej uvediem.

V úvodnej časti sa síce konštatuje, že vláda nepovažuje zrušenie krajských úradov za jediné opatrenie na racionalizáciu miestnej štátnej správy, a predpokladá v tomto procese pokračovať, nedostaneme sa však k odpovedi, kedy a v čom. Treba si všimnúť, že v správe o vývoji verejnej správy je deklarované pokračovať len na úrovni miestnej štátnej správy v reforme, čo už je aj vzhľadom na rozsah údajovej bázy predstavenej v materiáli skutočne veľmi málo ambiciózny cieľ.

Skutočná analýza súčasného stavu verejnej správy by mala mať aspoň riadok o týchto podľa mňa minimálne troch problémoch.

Prvý problém je, ako ďalej v reforme ústredných orgánov štátnej správy, zvýšenie ich efektívnosti, racionalizácii, ale aj reštrukturalizácii.

Druhý problém, by mal vyplývať z analýzy tejto správy, je, kde je v programovom vyhlásení vlády deklarovaný prenos kompetencií na regionálne samosprávy, ktoré, len tak, mimochodom, v pripomienkovom konaní uvádzali aj samotné samosprávne kraje, kde je potreba komunálnej reformy, o ktorej sme diskutovali aj na tom našom veľmi dobrom výbore v Papierničke.

Deklarované dôvody pre naplnenie politického zadania sú postavené na účelových porovnávaniach. Správa veľmi účelovo narába s pojmami "orgány štátnej správy" a "úrady štátnej správy" a porovnáva čísla, čísla počtu orgánov pred reformou a počtu integrovaných úradov štátnej správy po reforme teda a počtu integrovaných úradov štátnej správy pred reformou. V správe však nie je uvedené, že v rámci predreformných integrovaných úradov pôsobilo v roku 2004 až okolo 1 000 orgánov štátnej správy. A táto správa ministerstva vnútra posudzovala 742 miestnych orgánov štátnej správy. Pýtam sa: Je rozdiel medzi 1 000 orgánmi štátnej správy pred reformou a 742 orgánmi štátnej správy po reforme?

Politické sľuby a vyhlásenia, ktoré predchádzali politickému zadaniu, sú odôvodňované mýtmi, mýtmi o reforme v rokoch 2004 až 2006.

Mýtus prvý, ktorý používa vládna koalícia, je úspora, hlavný cieľ. Hlavný cieľ nebola úspora, ale zmena a vytvorenie nových podmienok pre občiansku spoločnosť, pre princípy subsidiarity, zvyšovanie efektívnosti, transparentnosti a dostupnosti služieb, decentralizácia moci a decentralizácia peňazí na regióny a obce a prišla aj úspora. Prišli aj problémy, ale prišla aj úspora. Dôsledky tejto stratégie, ako aj ostatných reformných krokov sa ukázali ako správne a robia dnes zo Slovenska jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík.

Mýtus druhý je rast byrokracie, rast byrokracie z môjho pohľadu čo už do počtu rozhodnutí alebo počtu úradníkov. Takéto argumenty sa používajú pri tejto informácii. Predseda vlády šíri tézu o zvýšení počtu úradníkov o 13 000. Odkiaľ prišlo toto číslo, nikto nevie, keď správa ministerstva financií prerokovaná na vláde hovorí, že v roku 2002 vo verejnej správe pracovalo 414 770 zamestnancov a v roku 2006 pracovalo vo verejnej správe 379 133 zamestnancov, pokles zamestnancov je o 35 637 ľudí. My uznávame, že nie všetko bolo dôsledkom reformy verejnej správy. Je v tom zahrnutý aj pokles počtu učiteľov medziročne o 3 % súvisiaci s počtom žiakov. Ale aj to je dôsledok reformy, pretože sa zreformovalo financovanie regionálneho školstva. A sprehľadnilo sa, zobjektivizovalo sa, ale zvýšil sa aj motív spravodlivosti vo financovaní regionálneho školstva.

Táto správa bola prerokovaná na vláde Slovenskej republiky a hovorí o zníženom počte 35 637 úradníkov. Pán predseda alebo podpredseda odborového zväzu Gašperan 15. 3. v denníku Pravda konštatuje, že odbory majú iné čísla ako predseda vlády o znižovaní počtu zamestnancov vo verejnej správe. A odvoláva sa práve na správu ministerstva financií. A určite nechcete povedať, predstavitelia vládnej koalície, že odbory sú na strane pravicovej opozície. Ale pán Gašperan použil verejne tento argument 15. 3. v denníku Pravda.

Čo sa týka byrokracie, znížil sa stav v personálnom zabezpečení pri odborných činnostiach pri výkone štátnej správy, konkrétne o 1057. Pritom len tak mimochodom sa navrhuje, že obvodný úrad v sídle kraja, doteraz som neporozumel, aký je rozdiel medzi krajským úradom a obvodným úradom v sídle kraja, bude mať 150 zamestnancov, to je číslo zo správy, a dochádza k presunu právomocí druhostupňových orgánov na ministerstvá, teda na centrálne orgány. Terajší obvodný úrad a krajský úrad teda v sídle v krajskom meste majú v priemere 180 zamestnancov. Bavíme sa o týchto 30 zamestnancoch na krajskej úrovni. A to je to avizované zníženie o 151 zamestnancov. Otázka však je taká, či udržíme tento stav po tejto zmene minimálne ďalšie tri roky. Znížil sa aj počet prvostupňových rozhodnutí. Pred reformou to bolo 1,27 rozhodnutia na občana a v roku 2004 v prvom roku spustenia reformy to bolo 0,83, je to uvedené na strane 5 predloženej správy. A vychádza sa z výkazov o činnosti krajských a obvodných úradov. Celkovo bolo po reforme vydaných o 42 634 prvostupňových rozhodnutí menej. Keby tu bol pán minister vnútra, by som sa ho spýtal: Nie je to efektívne?

Mýtus tretí. Verejná správa sa nepriblížila občanovi. Ak samosprávy rozdeľujú viac ako 70 mld., a mnohí z vás ste poslancami obecných zastupiteľstiev, ste starostami, ste poslancami regionálnych samospráv, priamo rozhodujete na miestnej úrovni v globálnom ponímaní na Slovensku o 70 mld. korún a spravujete majetok za vyše stovky miliárd, podľa nášho názoru je to evidentný posun správy do rúk občanov a do rúk volených zástupcov, do rúk priamo volených zástupcov vo väčšinovom systéme, rozhodujú ľudia v obciach, mestách a regiónoch. Viac ako 90 % kompetencií bývalých integrovaných krajských a okresných úradov prešlo na obce. Asi 10 % agendy štátu sa znížil počet úradov, ktorú z hľadiska efektívnosti posudzujú ministri.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skutočná analýza čísiel správy jasne ukazuje na opodstatnenosť reformy v roku 2004, na opodstatnenosť decentralizácie aj na opodstatnenosť súčasnej štruktúry verejnej správy.

Navrhované opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe analýzy, sú chápané jednoduchou politickou optikou a sú neprijateľné z týchto dôvodov.

Dôvod prvý. Naruší sa efektívnosť súčasnej štruktúry, ktorá vyplýva z počtu rozhodnutí, ako som povedal, ako z počtu zamestnancov a počtu samotných orgánov miestnej štátnej správy.

Preto aj niektoré špecializované orgány štátnej správy pokrývajú územia viacerých okresov. Zavedie sa nevhodné delenie zodpovednosti, delenie zodpovednosti za odborné riadenie na ministerstvo a za finančné a personálne riadenie na ministerstvo vnútra. Komu sa vlastne bude zodpovedať prednosta úradu pri odbornom pochybení úradu pri špecializovanom výkone? Na túto otázku by som rád dostal uspokojivú odpoveď.

Po tretie. Zruší sa politická zodpovednosť za kvalitu štátnej služby, špecializovaných výkonov štátnej správy, politická zodpovednosť príslušného ministerstva a jeho špecializovaných orgánov štátnej správy.

Vznikne chaos, keď niektoré ministerstvá budú mať špeciálky krajské aj obvodné a iba obvodné budú mať niektoré a niektoré budú mať iba pracoviská. Nebude to skutočným chaosom a nezmyselným modelom?

Podľa môjho názoru sa znepružní aj metodické riadenie a odborné vzdelávanie zamestnancov, ktorí sa zaoberajú vo výkone svojej činnosti špecializovanou štátnou správou.

Po šieste. Znepriehľadnia sa finančné toky, ktoré sú pre špecializovaný výkon teraz v kapitole príslušného ústredného orgánu ministerstva. A tým znepriehľadnením tokov sa vytvorí ale aj priestor na navyšovanie výdavkov verejnej správy. A pri súčasnom modeli sa vytvára aj motivácia na reguláciu výdavkov a, opakujem, aj preto niektoré špecializované úrady štátnej správy nesídlia vo všetkých okresných mestách alebo pokrývajú aj územia viacerých okresov.

Po siedme. Zavedie sa dominantné postavenie ministerstva vnútra ako jedného ústredného orgánu štátnej správy.

A po ôsme. Presunom agendy z miestnej štátnej správy na ministerstvá prichádza centralizácia a posilňovanie postavenia ústredných orgánov v Bratislave na úkor regionálnych správ. Opäť v pripomienkovom konaní to uvádzajú Košický samosprávny kraj, Banskobystrický samosprávny kraj a, myslím, Žilinský samosprávny kraj. To nie je len môj názor.

A ešte jedná otázka, ktorú som spomínal na začiatku. Ako bude riešená téza a cieľ vybavovania agendy v jednom úrade, keď sa ponecháva takmer identické umiestnenie obvodných úradov a správa konštatuje, že ak teraz sídlia štátne orgány hlavne v krajských mestách a v niektorých okresných mestách vo viacerých budovách, tak je to z dôvodu nedostatku vhodných administratívnych priestorov, a v sídlach, kde sú kapacitne vhodné priestory, sídlia štátne orgány v jednej budove? Už teraz je tomu tak. Len tam, kde jednoducho nie sú kapacitné priestory, tak sú špecializované orgány štátnej správy vo viacerých budovách. Táto vládna téza sa napr. zrušením krajských úradov vôbec nerieši, pričom bola jedna z prvých deklarovaná.

Na záver mi dovoľte povedať, že som presvedčený o tom, že každej vláde záleží na tom, aby mala verejnú správu efektívnu a kvalitnú. A teraz i ten rozdiel medzi nami a vami je v tom, že podľa nášho názoru sa to dá dosiahnuť zjednodušením legislatívneho prostredia, elektronizáciou verejnej správy, ďalšou decentralizáciou a vnútornou reorganizáciou existujúcich inštitúcií, hlavne ústredných orgánov štátnej správy. Rezervy sú podľa nás dnes väčšie na centrálnej úrovni ako na regiónoch. V minulom volebnom období sa dosiahla väčšia úspora zamestnancov na ministerstve financií svojou vnútornou reštrukturalizáciou než navrhovanou vládnou reorganizáciou 8 krajských a 50 obvodných úradov, jednom ministerstve, jednom ústrednom orgáne štátnej správy. O takomto postupe sa však v predloženej správe o analýze vývoja verejnej správy nepíše ani jediné slovíčko. Pre súčasné vládne návrhy opatrení uvedené v prílohe neexistujú žiadne relevantné dôkazy. Tvrdenia o úsporách rušením a integrovaním úradov, ale aj znižovaním počtu samosprávnych krajov, ako sa to objavilo v poslednom čase, bez realizácie systémových zmien sú mediálne titulky a nástroj na dočasné udržanie preferencií.

Preto predkladám súčasne návrh uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zákonom ustanovenom termíne predložila správu o koncepcii pokračovania reformy verejnej správy v IV. volebnom období. Ja verím, že to bude koncepcia, ktorá bude hovoriť o reorganizácii ústredných orgánov štátnej správy. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)